48. schôdza

Ďakujem pekne. Ja skúsim to len krátko doplniť, neviem, čo stihnem za dve minúty povedať. Pán kolega, tá správa je formálna. Je formálna dnes, bola formálna pred rokom, pred troma, pred piatimi, pred desiatimi rokmi. Podľa môjho názoru je úplne zbytočná, je zbytočné tú správu tu prejednávať. To je nejaký výkaz, z ktorého môžu novinári robiť nejaké články. My nie sme schopní urobiť účinnú kontrolu, nie sme schopní urobiť účinnú kontrolu nasadzovania ITP, lebo muselo by to byť v utajenom režime a keby sme to robili v utajenom režime, tak vám garantujem, že ak by nám tu niečo utajeného povedali, tak by to v momente vedeli novinári. V roku 2011 pustili niekoľko poslancov brannobezpečnostného výboru do živých prípadov. A ešte ani poriadne nevyšli von z dverí, už to všetci novinári mali. Mali zoznamy ľudí, na ktorých boli nasadzované informačno-technické prostriedky, a tým ľuďom bolo ublížené. To bol problém, že poslanci kvákali ako kačky a všetko vykvákali, lebo sú to poslanci bez previerok a čo ja viem bez čoho. To znamená, že jediné riešenie, to, čo presadzujem ja, čo presadzujú aj niektorí analytici, je nezávislý kontrolný orgán. Keď bude nezávislý kontrolný orgán, tak ako je to v Británii, kde majú tuším sedem ľudí, všetci majú právnické vzdelanie, najvyššie previerky, menuje ich kráľovná, z nich jeden je prokurátor, druhý je sudca, tretí je poslancami volený, štvrtý je z radov tých tajných dôstojníkov a tak ďalej, vtedy sa dá rozprávať o nejakej kontrole. To znamená, že iná cesta nie je.
Čo sa týka dosiahnutia tých cieľov, ja s vami súhlasím. Je to tam zmochlané, lebo v trestnom konaní je dosiahnutý cieľ vtedy, keď sa použije ten výsledok nasadených ITP ako dôkaz, zatiaľ čo pri spravodajskom nasadzovaní ITP je dosiahnutý cieľ prakticky vždy, lebo cieľom je buď vyvrátiť alebo potvrdiť spravodajskú informáciu. A to sa dosiahne prakticky vždy tým nasadením ITP. Takže, áno, z tej správy to nevyplýva, je to tam skreslené tým pádom. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, Miroslav Kadúc s reakciou.

Pán poslanec Galko, ďakujem pekne za príspevok. Len vlastne potvrdzujete to, čo som povedal. Jedno z tých odporúčaní je, že teda chýba reálna a efektívna kontrola toho, či sa informačno-technické prostriedky používajú riadne a v súlade so zákonom. Pre mňa osobne nie je absolútne žiadny problém, aby sa tu zriadila nezávislá komisia alebo nezávislý orgán, určite by to nemal byť politický orgán. Čiže ja s týmto nemám absolútne žiadny problém. Ale v tejto chvíli z pozície opozičného poslanca môžem povedať len, že dúfam, že budúce voľby dopadnú inak, bude priestor na ochranu občanov tejto krajiny tým, že sa nebudú zneužívať ITP, tak ako sa to javilo doteraz.

Ďakujem pekne.
Teraz sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, oceňujem, ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Chcem medzitým, kým pôjdeme na ďalší bod rokovania, privítať mládež zo Základnej školy v Seni pri Košiciach (z východu) aj s pani starostkou Gallovou. (Potlesk.) Máte potlesk na otvorenej scéne, šťastlivo potom po cestách.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 1435 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie do výborov je v rozhodnutí č. 1432.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prajem vám príjemné popoludnie, dovoľte, aby som za menovanú skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
V platnom zákone o službách zamestnanosti v § 50j „Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti“ v odseku 1 stojí: „Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi (podľa odseku 2), ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. V § 50j ods. 2 sa definuje, komu možno príspevok poskytnúť. A to je zamestnávateľ, ktorým je a) obec alebo samosprávny kraj a b) právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
Neustanovuje sa možnosť poskytnúť takýto príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
Preto my využívame tento legislatívny priestor a navrhujeme rozšírenie možnosti získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým sú tieto menované subjekty, občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Tento § 50j zákona bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010 a riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie zo známych dôvodov, vtedy to bolo veľmi akútne a potrebné, a po povodniach v máji roku 2010 sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti v zmysle pridania tohto paragrafu. Je pravdou, že ani vtedy nebolo navrhnuté a ani podľa vtedy platného nového navrhnutého paragrafu, nemohli dostať nami navrhované subjekty tento príspevok, zrejme preto, že bol navrhnutý pre veľmi špecifický účel.
Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po novele zákona č. 5/2004 Z. z. neskôr si priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovku alebo nadáciu.
Ak by sme mali pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, berme do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účely tohto zákona zamestnávateľ. Zákon veľmi jasne špecifikuje, že zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Z § 3 je zrejmé, že neprotirečí, ba dokonca je otvorený na to, aby sa prijala aj takáto naša novela, teda doplnenie § 50j.
Zároveň by som chcela dať do pozornosti aj § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Je tu napríklad občan mladší ako 25 rokov, občan starší ako 50 rokov, rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu. Je tu napríklad aj občan so zdravotným postihnutím, cudzinec, ktorému bol udelený azyl. A mohla by som citovať ďalšie upresnenia § 8, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie.
Pri predkladaní tohto návrhu vychádzame z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnávania znevýhodnených skupín nezamestnaných.
Jeden z argumentov je napríklad aj ten, že objektom starostlivosti mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo sú napríklad aj charitatívne zariadenia, ktorým by veľmi pomohlo, ak by mohli touto cestou zamestnávať menované alebo dotknuté osoby. A zároveň by pomohli veľmi výrazne vo svojom regióne podporou zamestnanosti, ale aj akýmsi nácvikom alebo tréningom, alebo ambíciou udržať niekedy týchto ťažko zamestnateľných ľudí na pracovnej pozícii aj po uplynutí toho časového harmonogramu, ktorý striktne uvádza platný zákon.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú sme predstavili, ide druhá navrhovaná zmena. A tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad práce. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti.
K tomu len napríklad na vysvetlenie. Jedna veľká inštitúcia, ktorou je napríklad Spišská katolícka charita, zamestnáva stovky ľudí. Je to veľká inštitúcia, ktorá je zameraná vo svojej činnosti nielen na dobrovoľnícku činnosť, ale najmä na profesionálnu a odbornú činnosť. A z dôvodu, že zákon to nedovoľuje, je vyradená z možnosti participovať napríklad na pilotných projektoch, kde by mohla byť niekedy aj takým ukážkovým firemným príkladom, ako by mohli fungovať pilotné projekty, pretože má s mnohými aktivitami, odbornými, 25-ročnú skúsenosť a jej projekty sú udržateľné.
Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne.
Navrhované zmeny majú v oboch dotknutých paragrafoch len fakultatívny charakter. Preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet pripomienky.
A chcem upozorniť, že ani aplikáciou v praxi po prípadnom prijatí návrhu by sa nenavŕšili finančné prostriedky, pretože iba by sa rozložili „neumiestniteľné“ osoby na trhu práce medzi viaceré subjekty. Ďakujem pekne.

Aj ja ďakujem.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci, pánovi Júliusovi Brockovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, bol som určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona.
Návrh je v súlade s našimi legislatívnymi pravidlami a spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, teda pravidiel tvorby zákonov.
Dovoľte povedať pár slov na podporu tohto návrhu v rámci mojej spravodajskej správy.
Nezamestnanosť na Slovensku je stále veľmi vysoká a 330-tisíc ľudí bez práce je dostatočným dôvodom na to, aby sme predkladali návrhy, ako ju znížiť. Jeden z takých návrhov je rozšírenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti nielen pre zamestnávateľa, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. Predkladatelia navrhujú, aby sa táto možnosť rozšírila aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Dámy a páni, stačí sa pozrieť okolo seba, koľko je tu práce pre zamestnanie, najmä znevýhodnených skupín nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaní môžu napríklad vyčistiť Slovensko. Skúste sa prejsť po našich chotároch, pozrite sa, ako vyzerá okolie našich obcí a miest po zime, okolie našich ciest. Je to tu ako jedno veľké smetisko. A mohli by sme byť oveľa atraktívnejšou krajinou i z hľadiska cestovného ruchu. Naozaj na Slovensku je čo skrášľovať.
Ja som bol povzbudený jednou takou dobrovoľníckou iniciatívou mladých ľudí v našej obci napríklad, si predstavte, že oni za pol dňa vyzbierali odpad, plastové fľaše, to, čo ľudia niektorí sú schopní vyhodiť zo svojho auta alebo cestou v prírode, pričom za pol dňa naplnili vyše 60 plastových vriec (150-kilové či 150-litrové veľké vrecia), no naozaj. A to bol jeden poldeň, to bol kúsok chotára a to bola dobrovoľnícka akcia. Ale ja viem, že medzi nami je veľa občianskych združení, je veľa občianskych iniciatív, ľudí, ktorí by takéto veci chceli riešiť, ale, samozrejme, by potrebovali pomoc od štátu, aby mohli napríklad takýmito aktivitami pomôcť aj nám všetkým. A myslím tým teraz na boj s nezamestnanosťou.
Novela zákona umožňuje participovať na projektoch a programoch schvaľovaných ministerstvom a realizovaných úradmi práce. Čiže rozvíjať regionálnu a miestnu zamestnanosť, toto je pomocná ruka zo strany poslancov najmä poslancom strany SMER a súčasnej vláde, lebo nezamestnanosť je tak veľký problém, že je vidieť, že sami na to nemajú.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem v súlade s rozhodnutím aj predsedu Národnej rady, aby návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem menovaný druhý výbor. A zároveň odporúčam, aby prerokovali tento návrh výbory do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som písomne žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa teraz na ústnu formu prihlášky do rozpravy. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlášok do rozpravy. Na tabuli sú tak uvedení dvaja, Štefan Kuffa a Martin Fronc, v tomto poradí.
Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov povedať k zákonu o službách zamestnanosti.
V úvode chcem povedať, že v podstate toto opatrenie na trhu práce kedysi bolo, keď občianske združenia, nadácie mohli ľudí zamestnávať v podstate v pracovnoprávnom vzťahu a čerpať teda na vytváranie nových pracovných miest, respektíve aj krátkodobo vytvorených pracovných miest prostriedky.
Občianske združenia, nadácie, respektíve charita, ktorá bola tu spomínaná, tak dokážu vidieť na tom trhu práce možno tú prácu, ktorú bežne nemá možnosť si všimnúť či už fyzická alebo právnická osoba ako súkromný podnikateľ, respektíve štát. Preto si myslím, že toto aktívne opatrenie na trhu práce pomohlo by predovšetkým znížiť mieru nezamestnanosti, ten rad nezamestnaných, 330-tisíc uchádzačov o zamestnanie je veľmi vysoký. Naozaj veľmi veľa ľudí aj v súčasnosti si hľadá prácu. Na tom trhu práce, zdá sa, stále nie sú tie voľné pracovné miesta. A keby to bolo aj krátkodobé zamestnanie týchto ľudí, je to účinná pomoc, hlavne pri tých problémových, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, možno tí mladiství alebo tá hranica veku nad 50 rokov.
Na záver len chcem poprosiť aj kolegov a nás všetkých, aby sme tento návrh zákona podporili. Ďakujem.

Nech sa páči, druhým rečníkom prihláseným do rozpravy je pán kolega Martin Fronc.