48. schôdza

To je pravda. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán minister, záverečné slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Neviem, pán poslanec, ako by som mal reagovať z hľadiska rodovej rovnosti, že či sú, alebo nie sú v tomto prípade drahšie, ale k veci, ak môžem.
Chcem pekne poďakovať za tú podporu, ktorá bola deklarovaná tomuto zákonu aj zo strany viacerých opozičných poslaneckých klubov, a hneď v úvode chcem vyjadriť pripravenosť spolupracovať aj na prípadných vylepšeniach toho zákona prostredníctvom výboru, prípadne v druhom a treťom čítaní. Samozrejmá vec, že rozprava k takémuto zákonu vždy má aj svoje politické, ideologické kontúry, ja len snáď jednou-dvomi vetami.
Pán poslanec Kaník tu vehementne sa snaží presvedčiť, že vlastne minimálny dôchodok tu už máme. Moja otázka, prečo máme potom dôchodcov na hmotnej núdzi? Veď základná filozofia tohto zákona spočíva v tom, že tí, čo pracovali a odvádzali keď aj z minimálneho vymeriavacieho základu, by mali mať iný dôchodok, ako tí, čo nepracovali a boli na sociálnych dávkach. Toto ste neurobili a práve preto sme tu my, aby sme takýto inštitút zaviedli. Dá sa debatovať o tom, či ten rozdiel je primeraný, ale je taký, ako na čo momentálne v tomto prípade máme. To je základná filozofia zákona a nie prekárať sa o tom, kto čo ako. Po pánovi poslancovi Kaníkovi alebo vtedajšom ministrovi je tu stále ešte čo naprávať. Do konca roka ma čakajú ešte vdovy a vdovci, lebo to je ďalšia neprávosť, ktorú zaviedol v tom roku 2003, respektíve 2004, a vlastne celá dôchodková reforma, ktorú týmto zákonom završujeme, je opravovanie jeho chýb, omylov a možno aj klamstiev niekedy, hlavne čo sa týka II. piliera.
Čo sa týka, pán poslanec Hlina, zvykol som si, že ste nezabudol aj na môjho štátneho tajomníka, ale, prosím vás, jednu vec. Prečo ste viacej nekričal na svojich kolegov, že ani tú ohlodanú kosť nedali v predchádzajúcom období na navýšenie dôchodkov? No ale potom sa pýtajte trošku, prečo tá kritika k tým, ktorí tú ambíciu majú. Samozrejme, z hľadiska istých možností, ktoré tu sú.
Tiež ideme dopĺňať finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu, a to je aj trošku tak odpoveď, myslím, že pani podpredsedníčka Jurinová sa pýtala na to, no logická vec, systém ako taký nie je naplnený dostatočne finančnými prostriedkami. My dnes pre rok 2015, pokiaľ viem, cez 900 mil. ideme sanovať, no tak budeme sanovať o 32 mil. viacej. Pre budúci rok, lebo tento rok sa to týka len pol roka, to znamená nejakých 16 miliónov. Ale ideme, máme záujem. Musíme v tom rozpočte niekde tie prostriedky nájsť, ušetriť, aby sme toto vedeli a mohli realizovať. Dôležité, a to chcem ešte raz podčiarknuť, lebo tu tie otázky zaznievali, chcem pripomenúť, že nejde o samostatnú dôchodkovú dávku, ako sa mylne viacerí domnievali, ide o zvýšenie starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku do sumy minimálneho dôchodku, ktorá má zabezpečiť minimálny dôchodkový príjem jednotlivca. Toto by som zvýraznil, lebo môžeme polemizovať o minimálnom dôchodku, ale snaha je hovoriť minimálne o minimálnom dôchodkovom príjme jednotlivca, k tomu smeruje celé to úsilie a to trošku súvisí aj s tými otázkami, ktoré tu v tej ďalšej časti zazneli.
Završujeme dôchodkovú reformu, I. , II. pilier, III. pilier, opravené, novonastavené. Anuita dnes je v podstate posledná legislatívna norma z tejto oblasti. Nebolo možné túto prijímať prvú, samozrejmá vec, že previazanosť medzi prvým, druhým pilierom aj v súvislosti s minimálnym dôchodkom tu je a ona aj musí byť, lebo inak by sme asi neboli v súlade ani s ústavou.
A tu chcem absolútne odmietnuť nejaké polemiky ohľadom protiústavnosti a diskriminácií vzhľadom na stanovené podmienky, ktoré ponúkol pán poslanec Kaník. No vždy keď je nejaký limit, tak je aj hraničný. Či to bude 30, 25, vždy bude niečo pod tým, niečo nad tým, ale tu jednoznačne sa odvolávam aj na závery Ústavného súdu. Už viackrát konštatoval, že jednoducho zásadu rovnosti nemožno vykladať absolútne a to hlavne v takej oblasti, ako je dôchodok. To znamená, že dávam do pozornosti, ja absolútne odmietam akékoľvek spochybňovanie ohľadom diskriminácie z hľadiska na tie stanovené podmienky. 30 rokov, keď by som spravil prierez po krajinách Európskej únie, je dominujúca veková hladina stanovená podmienka pre minimálny dôchodok. Samozrejme, sú krajiny, ktoré vôbec nemajú zatiaľ minimálny dôchodok. Ja si myslím, že sme celkom objektívne tieto veci a kritérium z pohľadu tých tridsiatich rokov nastavili, čo zodpovedá aj nejakej realite z hľadiska minulosti. To znamená tú diskrimináciu jednoznačne odmietam, povedal som, o čo nám v tomto prípade ide, nastavenie je jasné, odvíjame sa, 136 % ideme od životného minima. Podmienka 30 rokov. Myslím si, že sú veľmi konkrétne stanovené tie kritériá.
Možnože ešte treba povedať jednu vec, že sanujeme, alebo pozitívne sa dotkne toto riešenie cirka 75-tisíc dôchodcov. Z tých 75-tisíc dôchodcov len 3 200 je na hmotnej núdzi. Len 3 200 je na hmotnej núdzi. Ale aj to nám stojí za to, pretože tých 3 200 ľudí pracovalo, odvádzalo, minimálne tá doba tých 30 rokov dôchodkového poistenia je naplnená a zdá sa nám to byť jednoznačne nedôstojné, aby po takýchto rokoch, ktoré pracovali, odvádzali, boli dnes odkázaní na hmotnú núdzu. Stojí to za to, úspora z hľadiska štátneho rozpočtu smerom k hmotnej núdzi je necelý milión, nejakých 0,8 milióna. Ale my pridávame 30, 32 pre budúci rok, to znamená, že spochybňovať a polemizovať o tom, že do akej miery je to vyšší náklad v súvislosti, zo štátneho rozpočtu, je myslím si, že úplne, úplne zbytočné.
Úplne na záver vyjadrujem pripravenosť spolupracovať so všetkými, ktorí budú mať ambíciu ten zákon vylepšiť. Bol by som rád, aby sme k tomu využili priestor zasadnutia jednotlivých výborov, aby sme si veci vedeli aj odborne vydiskutovať a, samozrejmá vec, že je tu ešte potom aj druhé a tretie čítanie. Ďakujem pekne a uchádzam sa o podporu tohto zákona. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca požiadal o slovo. Má záverečné slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, budem naozaj len veľmi stručný, ale nedá sa nereagovať na taký relatívne zvláštny priebeh tejto diskusie, kde vystupovali traja bývalí ministri a – čo už je pomaly ale iste typické – ani tu sa nezhodli. Jeden chcel, keď bol minister, nedalo sa, druhý chcel, keď bol minister, nedalo sa, a tretí povedal, že ani netreba, lebo to už desať rokov existuje. Tak by bolo možno, pre mňa to bude zaujímavé, keď sa pred druhým čítaním alebo v druhom čítaní dozviem, aké konkrétne návrhy odborné pripravia tí diskutujúci. Len verím, že sa pridáte k výzve pána ministra a ja som tiež pripravený sa stretnúť a konzultovať tie návrhy, ktoré môžu nejakým spôsobom vylepšiť predkladaný návrh, lebo nejaké náznaky tu predsa len boli. Ale dúfam, že to nebude zasa len politická diskusia, čo všetko je zlé, nič dobré, už to tu mohlo byť za desať rokov a kva, kva, kva.
Trošku ma zarazil aj jeden taký moment, že veľmi málo sa hovorilo o tom vyrovnávajúcom dôchodku, aj keď mne chodia na moju mailovú adresu práve stanoviská a návrhy, ako by sa možno táto časť tohto návrhu zákona dala upraviť. Takže v závere naozaj ja sa prikláňam k tomu, čo povedal pán minister, využime čas, ktorý na to ešte máme, aby sme mohli spoločne konzultovať návrhy, ktoré s opozície prídu a hľadať cestu na prípadné ešte vylepšenie toho, čo tu je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán spravodajca. Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou o sociálnom zabezpečení.

Návrh vlády je tlač 1386, spoločná správa výborov je 1386a.
Návrh opäť odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, má slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zmluvné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou sú v súčasnosti upravené dohovorom medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie z roku 1957 a dohovorom o spolupráci na poli sociálnej politiky medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie z 22. 5. ´57. S prihliadnutím na politické a ekonomické zmeny v oboch štátoch sú uvedené zmluvné dokumenty pre Slovenskú republiku, ale aj pre Macedónsku republiku zastaralé a celkom prirodzene nevyhovujúce. Z týchto dôvodov sme pristúpili k príprave novej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou o sociálnom zabezpečení.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov, a na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na zdravotné poistenie, zdravotnú starostlivosť, dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, postenie v nezamestnanosti a prídavky na deti.
Náklady na dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a dávky v nezamestnanosti budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Prídavky na deti budú hradené z bežne rozpočtovaných prostriedkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Náklady na zdravotnú starostlivosť budú hradené z verejného zdravotného poistenia a následne budú refundované Macedónskou republikou.
Zmluva svojím obsahom aj rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Zmluva je taktiež v súlade s právnym poriadkom Európskej únie.
Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň sa odporúča Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.
Ďakujem pekne. Skončil som.