4. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, od 9. decembra má platiť nový grafikon železničnej dopravy o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali aj so zástupcami samosprávy.
Je pravda, že plánujeme zrušiť šesť vlakových liniek, ktoré ale spája jeden faktor, a to je jasný a nespochybniteľný nezáujem cestujúcich. Podľa analýzy Výskumného ústavu dopravného, ktorý si dala vypracovať ešte vaša vláda, je napríklad priemerný počet cestujúcich na trati Spišské Vlachy - Spišské Podhradie - deväť. A nás tak často spomínanej trati do Banskej Štiavnice, cestuje v jednom vlaku v priemere trinásť ľudí.
Rád by som vám stručne vysvetlil, ako štát financuje a dotuje vlastne takúto dopravu, a je to veľmi jednoduché. Štát dotuje vlaky sumou 205 miliónov eur ročne, za čo železnice prevádzkujú alebo prepravia 30,3 milióna vlakových kilometrov.
Tieto čísla sa, samozrejme, meniť nebudú, je však prirodzene v záujme štátu, aby boli vlaky prevádzkované tam, kde je o ne záujem, čiže nie tam, kde o ne nie je záujem.
Preto týchto spomínaných šesť liniek plánujeme zrušiť a na druhej strane posilňujeme dvanásť liniek, kde záujem cestujúcich je veľký. Ide najmä o spojenia Bratislavy, ale aj v okolí Popradu, Banskej Bystrice, Žiliny, Humenného či Lučenca.
Práve tým, že vlaky budú po novom premávať tam, kde je ich skutočne treba a nebudú jazdiť prázdne, pomôžeme aj zamestnanosti, keďže za prácou pomôžeme dostať sa nie deviatim, ale rovno niekoľkým stovkám ľudí, a to v každom vlaku. Tých spomínaných 9 či 13 cestujúcich by sme vedeli oveľa efektívnejšie prepravovať autobusmi, nakoniec viete, že aj autobusová doprava je dotovaná. Podotýkam teda ešte raz, že nie je možné, aby sme takto neefektívne financovali niektoré spojenia, pretože tie zdroje, ktoré máme k dispozícii sú limitované. Ďakujem. (Potlesk.)

Áno, áno. Vážený pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď, hoci ste ma nepresvedčili, ale dúfam, že vaše sľuby ohľadne zabezpečenia dopravy pre obyvateľov týchto oblastí nezostanú len prázdne slová a riešenie dopravy bude uspokojivé pre celú oblasť, ktorá trápi obrovskou mierou nezamestnanosti a nedostatkom pracovných príležitostí. Ďakujem pekne.

Ten grafikon je alebo plán, platiť má tento nový grafikon od 9. decembra. Určite ešte budeme intenzívne rokovať, dokým sa dostane definitívne do platnosti, a ja vám garantujem, že budem určite počúvať všetky racionálne argumenty, najmä zo samospráv, pretože tie najviac za toto bojujú, čo je legitímne, a keď sa ukáže, že tie spojenia majú zmysel, tak určite ich rušiť nebudeme. Ale na druhej strane si tiež treba uvedomiť, že nie je možné prevádzkovať také spojenia, o ktoré samotní cestujúci nemajú záujem, a častokrát je to možno len nejaký, nejaká iná politická argumentácia miestnej samosprávy a nie, nie prejav nejakého skutočného záujmu cestujúcich.
Ďakujem.

Ďakujem. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zaslalo Generálnej prokuratúre vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že tento všeobecne záväzný právny predpis je od 23.2.2012 platnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a od 1.4.2012 nadobudol účinnosť. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo v stanovisku, že tento právny stav rešpektuje. Je zároveň potrebné uviesť, že pri predkladaní zákona č. 62/2012 Z. z. bolo avizované, že zdroje na rast platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek budú kryté úsporami v rezorte zdravotníctva. Faktom však je, že tieto úspory boli naplánované úplne nereálne. Iba v prípade zákona 362/2011 Z. Z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach bude úspora v roku 2012 približne 26 miliónov eur oproti pôvodne avizovaným 150 miliónom eurám. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne pani ministerka za zodpovedajúcu, za zodpovedanú odpoveď na moju otázku. Chcem sa opýtať, neviem odkiaľ beriete sumu 150 miliónov eur, ale tie reálne úspory uvidíme naozaj aj vy, aj ja, aj občania na konci decembra 2012 podľa toho, aká bude spotreba liekov, ale nie o tom som chcel dať doplňujúcu otázku. Súhlasíte s tým, aby tie stovky miliónov eur, ktoré chcete dať akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, dá vláda na platy sestier a lekárov a na rekonštrukciu nemocníc a tým potešíte mnohých pacientov a občanov a nielen bohatých majiteľov súkromných zdravotných poisťovní?

Ďakujem pekne. Prepáčte pán poslanec, musím povedať, že toto nie je otázka, ale je to konštrukcia dvoch absolútne nesúvisiacich úkonov, takže ja nemám, čo by som k tomu dodala, pretože, naopak, práve táto investícia je podľa mňa jednou z najlepších investícií, ktorú štát môže v tejto chvíli urobiť do tak rozvráteného systému, aký sme zdedili. Len v prípade, že práve teraz, keď máme taký obrovský tlak na efektívne využívanie všetkých zdrojov, ich potrebujeme dostať tam, aby všetky, ktoré do poistného systému prišli, naozaj odišli aj tam, kam patria, za našimi pacientmi. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani poslankyňa, podľa Zákonníka práce, podľa Zákonníka práce pracovný pomer môže skončiť rôznymi spôsobmi či už dohodou, výpoveďou, okamžitou, prípadne v rámci skúšobnej doby. V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa sa dôvody skončenia musia uvádzať. Ide o výpovedné dôvody uvedené v Zákonníku práce. Tieto sa potom môžu spoľahlivo aj následne identifikovať. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca, tento môže skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou musia byť v dohode uvedené dôvody, ak to zamestnanec požaduje alebo ak pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Dôvody sa neuvádzajú pri skončení v skúšobnej dobe, naopak, taxatívne dôvody sú v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak ide o otázku psychického nátlaku zamestnanca, má v zmysle § 13 Zákonníka práce právo obrátiť sa na súd. Rovnako má právo obrátiť sa na inšpekciu práce. Riešenie pracovnoprávnych vzťahov vrátane riešenie problematiky psychického nátlaku, ako dôvodu skončenia pracovného pomeru, sú v kompetencii inšpektorátov práce, nie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri zaraďovaní občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sledujú dôvody skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, a to najmä z dôvodu, že podľa platného právneho stavu, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu:
1.) skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov,
2.) ohrozenia chorobou z povolania,
3.) dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku alebo dosiahnutím veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie, a považuje sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
V prípade, ak sa v doklade o skončení zamestnania neuvedie konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru, než sa uvádza v Zákonníku práce, alebo v ňom neuvedie žiadny dôvod skončenia pracovného pomeru, nie je možné sledovať dôvody skončenia pracovného pomeru z dôvodu možného psychického nátlaku. Prešetrovanie sťažností v prípade psychického nátlaku upravuje Zákonník práce v § 13 ods. 1, kde sa upravuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pomenováva antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov. Zároveň v § 13 ods. 3 Zákonníka práce platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Ochrana zamestnanca, ktorý sa cíti byť poškodený porušením zákazu diskriminácie alebo konaním v rozpore s dobrými mravmi, je predmetom § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Okrem toho, ochrana zamestnancov pri práci presadzuje aj prostredníctvom štátnych orgánov inšpekcie práce. Nakoľko inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce v rozsahu stanovenom v § 2 ods. 1 zákona 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a konania v súlade s dobrými mravmi. Na porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi v sume až 100-tisíc eur.
Z uvedeného vyplýva, že prvým spôsobom domáhania sa nápravy zo strany zamestnanca je právo zamestnanca podať sťažnosť zamestnávateľovi, na ktorý je zamestnávateľ povinný odpovedať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu, upustiť od takéhoto konania a odstrániť jeho následky. Okrem tohto podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušovaním povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
Druhým spôsobom nápravy je uplatnenie práva zamestnanca, tak jak som spomenul predtým, súdnou ochranou, ktorá je ustanovená v Zákonníku práce aj v antidiskriminačnom zákone.
Na záver by som chcel povedať k tomu občianskemu združeniu, že som sa mal možnosť oboznámiť s predmetom a aktivitami, ktoré to občianske združenie vykonáva s tým, že má záujem riešiť nielen fyzické týranie, ale aj psychické týranie na pracovisku. Priznám sa, že ma viaceré aktivity tohto združenia zaujali a vzhľadom na to, že pripravujeme aj novelu zákona o inšpekcii bezpečnosti práce, vám tlmočím pripravenosť spolupracovať pri príprave tohto zákona.

Ďakujem pekne za odpoveď, bolo to teda veľmi krásne vysvetlenie tej legislatívnej úpravy. Ja by som ešte doplnila aj zákon o štátnej službe, aj ten využíval takú možnosť, ale vlastne teda tým, že vlastne my sme vznikli na základe toho, že na Slovensku dochádza k tomu silnému tlaku, tak skúma naše občianske združenie a venuje sa tým prípadom a postupne narastajú, tak by som ako využila tú vašu ponuku a budem sa venovať tej spolupráci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, nemám k tomu čo povedať.

Vážená pani poslankyňa. Vaša otázka má dve roviny. Prvá rovina v zmysle zabráneniu neodvádzania odvodov je zameraná na kontrolnú činnosť, ktorá je podľa príslušných osobitných predpisov vlastná najmä pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Tu bude nevyhnutné aktivizovať kontrolnú činnosť, aby sa aktívnejšie monitoroval stav plnenia odvodov a sankcionovanie za zistenie porušenia platných predpisov. Druhá rovina sa týka nelegálnej čiernej práce, vymedzenej v právnom poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 82/2005 Z. z. o legálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje okrem iného aj kontrolné orgány, aj sankcie, pokuty za porušovanie zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Zodvodnenie dohôd je súčasťou zámeru rezortu práce a sociálnych vecí na čistotu pracovno-právnych vzťahov v pracovnom procese.
Áno, pani poslankyňa, skúsenosti z praxe nasvedčujú tomu, že dohody boli často predmetom obchádzania klasického pracovno-právneho vzťahu. Zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom zmluvu na minimálnu mzdu a rozdiel v mzde rieši dohodou, kde odvádza menšie odvody. Svedčí o tom nárast počtu dohôd a hlavne ich súbeh, pretože v poslednej dobe narastal počet dohôd najmä v súbehu, čo nasvedčuje tomu, čo som povedal predtým, že je aktuálne. Pripomínam, že v roku 2011 bolo na dohody vyplatených spolu takmer 800 miliónov eur. K prevencii a potláčaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prispieva aj poradenstvo poskytované orgánmi inšpekcie práce. Poradenstvo je poskytované zdarma zamestnávateľom a zamestnancom s cieľom zvýšiť ich právne povedomie. Aj napriek kontrole, pokutám, sankciám sa stále vyskytuje nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie. Potvrdzuje to aj stručná štatistika niektorých ukazovateľov z kontrol nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za obdobie od roku 2009. Za toto obdobie, obdobie rokov 2009 - 2011 síce klesol počet zistených osôb, ktoré sú nelegálne zamestnávané, ale stúpla suma uložených pokút za porušovanie nelegálnej práce z pôvodných 328-tisíc na dnešných 778-tisíc eur. Tento trend zvyšovania počtu kontrol nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v činnosti orgánov inšpekcie práce, poklesu zisteného nelegálneho zamestnávania a zvyšovania pokút za nelegálne zamestnávanie pokračuje aj priebehu prvého polroku tohto roku. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sú jednoznačne škodlivým fenoménom s negatívnymi celospoločenskými vplyvmi.
Aktivita nového vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je v záujme realizácie záväzku, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 - 2016, podľa ktorého vláda považuje za nevyhnutné pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania a to tak, že v rámci výkonu vládnej moci upraví celý systém na vyhľadávanie a prísne trestanie nelegálneho zamestnávania, a to najmä účinnejšou spoluprácou zamestnávateľských a odborárskych organizácií s Národným inšpektorátom práce, ale aj s orgánmi miestnej samosprávy a s Políciou Slovenskej republiky. Skončil som.