4. schôdza

Ten grafikon je alebo plán, platiť má tento nový grafikon od 9. decembra. Určite ešte budeme intenzívne rokovať, dokým sa dostane definitívne do platnosti, a ja vám garantujem, že budem určite počúvať všetky racionálne argumenty, najmä zo samospráv, pretože tie najviac za toto bojujú, čo je legitímne, a keď sa ukáže, že tie spojenia majú zmysel, tak určite ich rušiť nebudeme. Ale na druhej strane si tiež treba uvedomiť, že nie je možné prevádzkovať také spojenia, o ktoré samotní cestujúci nemajú záujem, a častokrát je to možno len nejaký, nejaká iná politická argumentácia miestnej samosprávy a nie, nie prejav nejakého skutočného záujmu cestujúcich.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi ministrovi. Ďalšiu otázku položil poslanec Ivan Uhliarik pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej: "Generálna prokuratúra poslala podnet Slovenskej lekárskej komory na ministerstvo zdravotníctva, aby sa vyjadrilo k podnetu a argumentácii podávateľa podnetu MUDr. Dragulu, Slovenská lekárenská komora, lekárska komora. Poslalo ministerstvo zdravotníctva nejaké vyjadrenie k tomuto podnetu a aká bola právna argumentácia Generálnej prokuratúre?"

Ďakujem. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zaslalo Generálnej prokuratúre vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že tento všeobecne záväzný právny predpis je od 23.2.2012 platnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a od 1.4.2012 nadobudol účinnosť. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo v stanovisku, že tento právny stav rešpektuje. Je zároveň potrebné uviesť, že pri predkladaní zákona č. 62/2012 Z. z. bolo avizované, že zdroje na rast platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek budú kryté úsporami v rezorte zdravotníctva. Faktom však je, že tieto úspory boli naplánované úplne nereálne. Iba v prípade zákona 362/2011 Z. Z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach bude úspora v roku 2012 približne 26 miliónov eur oproti pôvodne avizovaným 150 miliónom eurám. Ďakujem pekne.

Žiadate si doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Áno, ďakujem pekne pani ministerka za zodpovedajúcu, za zodpovedanú odpoveď na moju otázku. Chcem sa opýtať, neviem odkiaľ beriete sumu 150 miliónov eur, ale tie reálne úspory uvidíme naozaj aj vy, aj ja, aj občania na konci decembra 2012 podľa toho, aká bude spotreba liekov, ale nie o tom som chcel dať doplňujúcu otázku. Súhlasíte s tým, aby tie stovky miliónov eur, ktoré chcete dať akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, dá vláda na platy sestier a lekárov a na rekonštrukciu nemocníc a tým potešíte mnohých pacientov a občanov a nielen bohatých majiteľov súkromných zdravotných poisťovní?

Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem pekne. Prepáčte pán poslanec, musím povedať, že toto nie je otázka, ale je to konštrukcia dvoch absolútne nesúvisiacich úkonov, takže ja nemám, čo by som k tomu dodala, pretože, naopak, práve táto investícia je podľa mňa jednou z najlepších investícií, ktorú štát môže v tejto chvíli urobiť do tak rozvráteného systému, aký sme zdedili. Len v prípade, že práve teraz, keď máme taký obrovský tlak na efektívne využívanie všetkých zdrojov, ich potrebujeme dostať tam, aby všetky, ktoré do poistného systému prišli, naozaj odišli aj tam, kam patria, za našimi pacientmi. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pani ministerke. V poradí piata otázka je od pána poslanca Antona Martvoňa a smeruje na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: "Vážený pán minister, ako hodnotíte stav, že bývalý pán minister Mihál dal zastaviť vyplácanie refundácie mnohých projektov." Ospravedlňujem sa, takže otázka je preskočená.
Ďalšia otázka venovaná alebo je od pána Galka, ktorého tu tak isto nevidím.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Ritomská, opäť na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: "Vážený pán minister, dovolím si opýtať sa, či pri evidencii nezamestnaných by nebolo potrebné zamerať sa na dôvody skončenia pracovného pomeru s tým, či zamestnanec nebol vystavený psychickému násiliu na pracovisku pred skončením pracovného pomeru? V súčasnosti pri evidovaní nezamestnaného sa neuvádza žiadna príčina skončenia pracovného pomeru, čo vyhovuje zamestnávateľovi, a to je jedným z dôvodov zvyšovania nezamestnanosti, ako to monitoruje naše občianske združenie Práca a vzťahy."
Nech sa páči, pán minister.

Vážená pani poslankyňa, podľa Zákonníka práce, podľa Zákonníka práce pracovný pomer môže skončiť rôznymi spôsobmi či už dohodou, výpoveďou, okamžitou, prípadne v rámci skúšobnej doby. V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa sa dôvody skončenia musia uvádzať. Ide o výpovedné dôvody uvedené v Zákonníku práce. Tieto sa potom môžu spoľahlivo aj následne identifikovať. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca, tento môže skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou musia byť v dohode uvedené dôvody, ak to zamestnanec požaduje alebo ak pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Dôvody sa neuvádzajú pri skončení v skúšobnej dobe, naopak, taxatívne dôvody sú v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak ide o otázku psychického nátlaku zamestnanca, má v zmysle § 13 Zákonníka práce právo obrátiť sa na súd. Rovnako má právo obrátiť sa na inšpekciu práce. Riešenie pracovnoprávnych vzťahov vrátane riešenie problematiky psychického nátlaku, ako dôvodu skončenia pracovného pomeru, sú v kompetencii inšpektorátov práce, nie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri zaraďovaní občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sledujú dôvody skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, a to najmä z dôvodu, že podľa platného právneho stavu, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu:
1.) skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov,
2.) ohrozenia chorobou z povolania,
3.) dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku alebo dosiahnutím veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie, a považuje sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
V prípade, ak sa v doklade o skončení zamestnania neuvedie konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru, než sa uvádza v Zákonníku práce, alebo v ňom neuvedie žiadny dôvod skončenia pracovného pomeru, nie je možné sledovať dôvody skončenia pracovného pomeru z dôvodu možného psychického nátlaku. Prešetrovanie sťažností v prípade psychického nátlaku upravuje Zákonník práce v § 13 ods. 1, kde sa upravuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pomenováva antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov. Zároveň v § 13 ods. 3 Zákonníka práce platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Ochrana zamestnanca, ktorý sa cíti byť poškodený porušením zákazu diskriminácie alebo konaním v rozpore s dobrými mravmi, je predmetom § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Okrem toho, ochrana zamestnancov pri práci presadzuje aj prostredníctvom štátnych orgánov inšpekcie práce. Nakoľko inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce v rozsahu stanovenom v § 2 ods. 1 zákona 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a konania v súlade s dobrými mravmi. Na porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi v sume až 100-tisíc eur.
Z uvedeného vyplýva, že prvým spôsobom domáhania sa nápravy zo strany zamestnanca je právo zamestnanca podať sťažnosť zamestnávateľovi, na ktorý je zamestnávateľ povinný odpovedať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu, upustiť od takéhoto konania a odstrániť jeho následky. Okrem tohto podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušovaním povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
Druhým spôsobom nápravy je uplatnenie práva zamestnanca, tak jak som spomenul predtým, súdnou ochranou, ktorá je ustanovená v Zákonníku práce aj v antidiskriminačnom zákone.
Na záver by som chcel povedať k tomu občianskemu združeniu, že som sa mal možnosť oboznámiť s predmetom a aktivitami, ktoré to občianske združenie vykonáva s tým, že má záujem riešiť nielen fyzické týranie, ale aj psychické týranie na pracovisku. Priznám sa, že ma viaceré aktivity tohto združenia zaujali a vzhľadom na to, že pripravujeme aj novelu zákona o inšpekcii bezpečnosti práce, vám tlmočím pripravenosť spolupracovať pri príprave tohto zákona.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúcu otázku.