4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako spravodajca určený výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 13 z 24. júla 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 131 zo 6. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predloženým návrhom zákona vláda Slovenskej republiky realizuje významnú úlohu zo svojho programového vyhlásenia, a to zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.
Návrh zákona podľa dôvodovej správy predpokladá novelu ďalších zákonov súvisiacich s touto problematikou.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Termín na prerokovanie výborom a gestorskému výboru navrhnem po prerokovaní návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie pri hlasovaní o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, pred niekoľkými mesiacmi strana SMER - sociálna demokracia sa stala víťazom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Zostavila jednofarebnú vládu, ktorú nazvala "vláda istôt". Uchopila moc v tomto štáte doteraz bezprecedentným spôsobom a tu dnes máme jeden z výsledkov toho, čo sa v Slovenskej republike následne deje.
Vláda Roberta Fica sa dostala k moci podvodom. Vo svojom predvolebnom programe nepovedala ani slovo o tom, čo čaká Slovensko po jej nástupe k moci. Nepovedala ani slovo o tom, že bude likvidovať druhý dôchodkový pilier. Nepovedala ani slovo o tom, že jeden z prvých jej krokov bude masívne a razantné zvyšovanie daní, odvodov, poplatkov a že takýmto spôsobom bude riešiť problémy ekonomiky a hospodárenia Slovenskej republiky.
Vieme, že máme problémy v štátnom rozpočte, ale riešiť ich na úkor pracujúcich, aktívnych, mladých, úspešných ľudí, to nie je práve férový spôsob, akým sa strana SMER - sociálna demokracia obracia nielen k svojím voličom, ale k všetkým občanom Slovenskej republiky.
Ozdravný balíček, ktorý strana SMER - sociálna demokracia predstavila zhruba pred mesiacom, neobsahoval prakticky žiadne návrhy na šetrenie, na šetrenie vlády, ale naopak, obsahoval množstvo návrhov, akým spôsobom chce strana SMER - sociálna demokracia zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu na úkor pracujúcich ľudí. Nie sú tam žiadne návrhy, ktoré by znamenali šetrenie, napríklad v oblasti vyplácania sociálnych dávok, ale naopak, sú tam návrhy, ktoré prinesú do štátneho rozpočtu peniaze z vyšších daní a odvodov tých, ktorí denno-denne pracujú a svoj chlebík, na svoj chlebík si zarábajú naozaj poctivým a férovým spôsobom. Toto si títo ľudia nezaslúžia.
Návrh, ktorý sa dostal dnes na pôdu poslaneckej snemovne, je jasným dôkazom politiky strany SMER - sociálna demokracia a jej falošnosti a zbabelosti. Návrh, ktorý má priniesť do štátneho rozpočtu miliardu eur spôsobom, že o 500 mil. ročne budú ukrátení sporitelia na svojich dôchodkových účtoch a ďalších 500 mil. zaplatia pracujúci ľudia, a nie tí najbohatší, práve naopak, častokrát to budú tí najchudobnejší, ktorí sú radi, že si môžu privyrobiť aspoň na tie dohody. Tak to je naozaj na zamyslenie.
Samotný proces prípravy tohto zákona, takto dôležitého zákona, ktorý postihne milióny ľudí na Slovensku, je jednoducho úžasný a údesný zároveň. Pri prijímaní tohto zákona na úrovni vlády boli závažným spôsobom porušené legislatívne pravidlá vlády. Zákon totižto vôbec nebol zverejnený na portáli právnych predpisov. Vôbec nebol zverejnený takto dôležitý zákon. To znamená, že verejnosť sa k nemu oficiálne nemohla vyjadriť. Medzirezortné pripomienkové konanie trvalo od 22. 6. do 26. 6., čiže tri pracovné dni. Štandardne pritom tento proces má trvať pätnásť pracovných dní a v závažných odôvodnených prípadoch sa môže skrátiť na sedem pracovných dní. Tu sme svedkami, že takto dôležitý a kľúčový zákon bol prerokovaný, resp. bol ponúknutý na diskusiu jednotlivým partnerom, pripomienkujúcim subjektom len tri pracovné dni, a to tak, že zákon im prišiel v piatok napoludnie a v utorok večer bola uzávierka pripomienkového konania.
Napriek tomu sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní nazbieralo 179 pripomienok, z toho 47 zásadných. Rezort z toho pri vyhodnotení neakceptoval 78 pripomienok, z toho 27 zásadných. O kvalite legislatívneho procesu svedčí aj to, že rozporové konanie sa konalo len s piatimi subjektami pri takto dôležitom zákone. Môžete rozprávať o rade solidarity celé dni, ale dôležité je to, že regulárny legislatívny proces bol takto ošvindlovaný.
V pripomienkach jednotlivých subjektov nájdeme napríklad pripomienku ministerstva hospodárstva a rovnako pripomienku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, kde upozorňujú, že medzirezortné pripomienkové konanie vzhľadom na zaslanie návrhu trvalo fakticky len dva pracovné dni, a preto k tomu nemohli zaujať seriózne stanovisko.
Pán premiér rád rozpráva o tom, že tieto zmeny zasiahnu len 12 % tzv. najbohatších ľudí. Pán premiér už nedávno dokázal svoje kvality, pokiaľ ide o matematiku, keď nám predviedol, akým spôsobom sa počíta DPH. Teraz nám znovu ukazuje, akým spôsobom manipuluje a nepozná jednoduché počty. Tak si to poďme spočítať.
Tento zákon sa dotkne jeden a pol milióna sporiteľov. Priemerný sporiteľ, tým myslím sporiteľa s priemerným príjmom, príde o 90 tis. eur na svojom osobnom dôchodkovom účte. Toto číslo som si nevymyslel ja. Toto číslo nájdete v doložke vplyvov a napísali ho úradníci ministerstva práce. Tento zákon sa dotkne vyše tristotisíc živnostníkov. Všetci títo živnostníci budú platiť vyššie odvody. Väčšiny z nich sa dotkne zvýšenie tzv. minimálneho základu, čiže zaplatia približne o 300 eur ročne na odvodoch viac, v menšej časti z nich sa dotkne samotné zvýšenie vymeriavacieho základu ako takého.
Tento zákon sa dotkne osemsto tisíc dohodárov, a to nie sú naozaj žiadni boháči. To sú napríklad dôchodcovia, ktorí si chcú privyrobiť k dôchodku. To sú študenti, ktorí si chcú privyrobiť na svoje štúdium. Týmto skupinám ľudí sa znížia, a to dosť podstatným spôsobom, ich čisté príjmy, a nie je vylúčené, že úplne stratia svoju prácu, pretože zamestnávateľ, ktorý bude takisto zaťažený odvodmi, možno niektorých z nich pošle na ulicu, pretože nebude mať na to, aby tieto vyššie odvody platil.
Tento zákon sa dotkne aj dobrovoľne poistených osôb. V sociálnom poistení máme dnes okolo desať až dvadsať tisíc dobrovoľne poistených osôb, napríklad na dôchodkové poistenie. Aj tí budú musieť platiť vyššie odvody, či sa im to páči alebo nie.
Tento zákon sa dotkne približne sto tisíc samoplatiteľov v zdravotnom poistení. Tí budú po novom mať platiť 55 eur mesačne na zdravotné poistenie. Ešte donedávna to bolo 26 eur. Teraz to bude zrazu 55. Viete čo to bude znamenať pre týchto ľudí a pre rezort práce? Bude to znamenať to, že tí tzv. dobrovoľne nezamestnaní, ktorí teda boli ochotní si doteraz platiť 47 eur na zdravotné poistenie, húfne, húfne pôjdu na úrady práce, tam sa zaregistrujú ako evidovaní nezamestnaní. A čo sa stane? Nebudú platiť do zdravotnej poisťovne vôbec nič, naopak, štát bude za nich platiť zdravotné poistenie a naviac časť z nich zaťaží aj samotný sociálny systém, pretože keď už teda na tom úrade práce budú, prečo by si už rovno nepožiadali aj o sociálne dávky. Toto bude výsledok.
Pripomínam ešte jednu maličkosť, že samoplatiteľ bude platiť teda tých 55 eur mesačne na zdravotné poistenie, pričom štát platí za svojich poistencov, resp. bude platiť 30 eur. Tento nepomer je naozaj nevydaný a nemá žiadnu logiku.
Keď to spočítame, jeden a pol milióna sporiteľov, tristo tisíc živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb, osemsto tisíc dohodárov, sto tisíc samoplatiteľov, a aby som nezabudol, tých dvesto tisíc, to je tých 12 %, o ktorých hovorí premiér, zamestnancov, ktorí majú zárobok v hrubom nad 1 200 eur mesačne, ktorí budú platiť spolu so svojimi zamestnávateľmi vyššie odvody. Sú to temer tri milióny ľudí, ktorých sa tento zákon priamo dotkne na vyšších odvodoch. Neviem o tom, že by Slovensko malo tridsať miliónov obyvateľov, ak tri milióny ľudí má byť 12 % občanov Slovenska. Pán premiér, tu vám v tej matematike niečo nesedí.
Je nehoráznosť predložiť takýto zákon, takýto dôležitý zákon do Národnej rady po absolvovaní takého legislatívneho procesu, aký sme zatiaľ sledovali, a ešte väčšia nehoráznosť a drzosť je navrhnúť, aby sa takýto zákon prerokoval na pôde parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Ako sa môžu poslanci pripraviť do diskusie, ako si môžu pripraviť pozmeňovacie návrhy, ak dnes začala rozprava v prvom čítaní a niekedy zajtra, predpokladám, bude finito a zákon bude odhlasovaný. Poslanci koalície, tým to je jedno. Povedia to, čo sa im káže, urobia to, čo sa im káže. Poslanci opozície si pravdepodobne chceli pripraviť určité návrhy, ale zrejme to nestihnú.
Ja osobne avizujem už teraz, že napriek pokusu vlády takto zmariť diskusiu na pôde parlamentu, mám pripravených 14 pozmeňovacích návrhov, ktoré prednesiem v druhom čítaní. Medzi nimi sú napríklad návrhy, ktoré budú chcieť odstrániť diskrimináciu starších študentov pri navrhovanom zákaze pracovať na dohody, o brigádnickej práci študentov.
Vážení priatelia, je neuveriteľná drzosť, ak niekto si dovolí v zákone navrhnúť, že na dohodu o pracovnej činnosti študentov môže pracovať len študent do dvadsiatich piatich rokov veku. Viete koľko študentov študuje na našich vysokých školách, ktorí majú dvadsaťšesť, dvadsaťsedem rokov? Sú to napríklad všetci doktorandi. To týmto doktorandom chceme uprieť právo na prácu na dohodu o pracovnej činnosti, lebo nejaký sociálny inžinier na ministerstve si to takto vymyslel?!
Ďalšou takouto chybou je nereagovanie na diskrimináciu pri priznávaní zamestnaneckej prémie podľa zákona o daniach z príjmov, na ktorú nemajú právo dohodári, čo logicky doteraz bolo odôvodnené tým, že neplatili odvody. V poriadku, tá logika mala svoje miesto. Ak po novom aj dohodári budú platiť odvody, nie je najmenší dôvod, aby im štát v zákone o dani z príjmov bránil získať zamestnaneckú prémiu.
A takýchto chýb je v zákone viac. A sú častokrát dôsledkom toho, že legislatívny proces bol odfláknutý, diskusia bola nedostatočná. A takáto nedostatočná diskusia sa zrejme zo strany vedenia rezortu očakáva aj na pôde tohto parlamentu. Ale také jednoduché to, pán minister, mať nebudete.
Tieto návrhy, ktoré znamenajú zvýšenie odvodov pre živnostníkov, zavedenie odvodov pre dohodárov, majú, samozrejme, aj ďalší dôsledok, a to rast nezamestnanosti v Slovenskej republike.
Každý, kto má niečo v hlave, si dokáže ľahko spočítať, že ak sa zvýši daňovo-odvodové zaťaženie, tak to bude znamenať, že takíto ľudia, ktorých sa to dotkne, si ťažie nájdu prácu. Ak bude mať zamestnávateľ za povinnosť platiť za prácu na dohodu 35-percentné odvody, veľmi dobre si rozmyslí, či takúto prácu niekomu ponúkne. Jednoducho to znamená, o tretinu vyššie náklady na prácu dohodára. A to nie je maličkosť. To nie je pár drobných. To znamená, že tí študenti, dôchodcovia a ďalší ľudia, ktorí sa snažili takýmto spôsobom si privyrobiť, budú mať sťažený prístup k týmto dohodám, a mnoho takýchto jednoduchých, ale predsa len pracovných miest nám zanikne. V poriadku, ak chcete mať väčší nápor na úradoch práce, nech sa páči, len tak ďalej. Keď k tomu pripočítame zmeny v Zákonníku práce, ale to už nebudem komentovať, to je téma pre ďalšiu schôdzu.
Hovoril som v úvode, že vláda Roberta Fica sa rozhodla riešiť diery v štátnom rozpočte tým, že bude zdierať ľudí vyššími daňami a odvodmi, a že nevie šetriť. Jeden z takých príkladov, ako vláda Roberta Fica naozaj nevie šetriť, je aj v tomto zákone. Priatelia, ak si pozriete doložky vplyvov, nájdete tam aj údaj, podľa ktorého Sociálna poisťovňa "vďaka", v úvodzovkách, vyšším odvodom získa v budúcich rokoch na svoju réžiu do správneho fondu naviac ďalších 18 mil. eur. Sociálna poisťovňa získa do správneho fondu ďalších 18 mil. eur. A tento fakt rezort berie ako samozrejmosť, že skrátka Sociálna poisťovňa spotrebuje ďalších 18 mil. eur, ako keby nestačilo tých súčasných 115 mil., ktoré každý rok spotrebuje na svoj chod.
Namiesto toho, aby sa v zákone objavilo zníženie percenta tvorby správneho fondu z vybratého poistného, rezort skrátka konštatuje, že Sociálna poisťovňa dostane ďalších 18 mil., a to v situácii, v akej sa nachádza Slovenská republika. To je ďalšia drzosť, nehoráznosť, alebo možno v lepšom prípade nepozornosť toho, kto tento zákon predložil. Samozrejme, ja na to budem reagovať adekvátnymi pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, povedali ste toho veľa. Mňa, nedá sa naraz reagovať na všetko, ale hneď na začiatku ste povedali, že SMER sa dostal do vlády podvodom. Pán poslanec, žiadna politická strana nehovorila pred voľbami tak jasne a tak otvorene, že bude musieť robiť aj takéto kroky, aké dnes pripravujeme, že bohatší ľudia budú musieť viac sa podieľať na nesení bremena než chudobní. Čiže SMER bol v tomto, na rozdiel od vás, pán poslanec, absolútne otvorený, absolútne konzistentný.
Ale ak ste použili slovo podvod, tak, pán poslanec, ja podvodom nazývam činnosť, ak niekto hľadá spôsob, ako oklamať alebo obísť zákon. Vy, pán poslanec, nemáte morálne právo kritizovať a vystupovať a niekoho obviňovať z podvodov, lebo vy osobne ste učili ľudí, ako podvádzať na daniach a odvodoch. A nielen osobne ste učili ľudí podvádzať a klamať na daniach a odvodoch, ale aj ako člen vlády nesiete zodpovednosť, ako bývalý člen vlády nesiete zodpovednosť za tu situáciu, do akej sa dostala Slovenská republika, že krachol finančný systém a daňový systém Slovenskej republiky. Ak je tu dnes 500- miliónová sekera, tak je to aj vašou zásluhou, pretože iste mi neviete zodpovedať, prečo ste na konci roka 2011 zmenili dodávateľa systému finančnej správy, ktorý spôsobil krach celej finančnej správy.
Choďte to dnes vysvetľovať ľuďom, choďte to dnes vysvetľovať obciam, choďte dnes vysvetľovať, prečo dnes má Slovenská republika takýto obrovský výpadok! A vy ste tú situáciu neriešili. My neriešime, my riešime váš problém, pán poslanec. Problém, ktorý ste vy spôsobili a vaša vláda. (Potlesk.)

Pán poslanec, vy ste stratili absolútne realitu. Od každého iného by som to čakal, ale od človeka, ktorý celý život neplatí do Sociálnej poisťovne, čo tu už povedal aj môj predchodca, pán inžinier Podmanický, sa nehanbíte vôbec hovoriť?! Vy ste dva roky platili do Sociálnej poisťovne. Trafená hus zagága, to je pravda.
Takže rád by som poopravil veci, ktoré ste vy napáchali, tým, že ste navádzali ľudí. V každom inom právnom štáte by ste za to boli trestne stíhaný, že navádzate ľudí, ako neplatiť do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Vaše dohody, ktoré ste uzatvárali a ktoré ste nezdaňovali, to úplne svedčí o vašom charaktere. A dnes tu idete hovoriť, že zákon, ktorý predložila táto vláda, je zlý. Zákon č. 461, ktorú predložil pán Kaník, je celý zlý.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Mihál, ja mám možno výhodu, že som tuná prvýkrát v tomto parlamente, prvé volebné obdobie, takže nemôžem kydať na jedných, raz na druhých a vracať si to naspäť. Ja by som povedal, že každá vláda tuná niečo pokašľala, a to je skrátka fakt.
No a to je aj to, čo hovoril na vašu rozpravu iný pán kolega s faktickou poznámkou, jedna vec sú fakty a druhá ich interpretácia. Takže to, čo rozprávajú páni poslanci za SMER, je úplne iná interpretácia toho, čo ste povedali.
Ja by som sa len dotkol niekoľkých bodov, ktoré ste uviedli. Neviem, či si to pán minister uvedomuje, že živnostníci sú kategória ľudí, ktorá je samozamestnaná. To znamená, že oni aj keď neprinášajú povedzme veľa na daniach, povedzme ani na tých odvodoch, tak nie sú čerpateľmi. Oni nečerpajú zo sociálneho systému. A to je veľká skupina ľudí. To znamená, že tým, že sú samozamestnaní, tak neodčerpávajú ďalšie financie.
To znamená, že tento zákon bude mať úplne opačný efekt. Hovorilo mi to totižto už veľa, veľmi veľa živnostníkov, ktorí sa sťažujú na to, že pokiaľ sa naozaj tie odvody zvýšia, budú musieť živnosti vrátiť. To znamená, že z týchto ľudí, ktorí sú dnes samozamestnaní, tak sa stanú naopak, poberatelia. No a, takže namiesto vytvorenia priaznivejších podmienok, aby klesol počet poberateľov sociálnych dávok zo sociálneho systému, sa robí presný opak.
Ďalej práca na dohodu, sa týka celého tretieho sektora. Tento zákon zabíja občianske aktivity. Ale, samozrejme, chcelo sa riešiť niečo iné, len zase sa to rieši plošne, a postihne to naozaj veľa ľudí.
No a, čo sa týka tých dohôd, tak riešia možno tých práve chudobnejších, ktorí nemajú na to, aby sa zamestnali, takže sa to dotkne aj ich. Takže keď niekto hovorí, že sa to vôbec nedotkne chudobných, tak práveže aj tých sa to dotkne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem povedať, že mne sa zdá, že tuto tie osobné invektívy kolegov zo strany SMER len dokazujú, že to, čo povedal pán poslanec Mihál, padá na úradnú pôdu a že trafená hus vždy zagága. A ja považujem naozaj za absolútnu nehoráznosť, a to nemôžu zmeniť ani tie vaše faktické poznámky, že predkladáte takýto dôležitý zákon, ktorý sa dotkne troch miliónov ľudí, v skrátenom legislatívnom konaní. A je to o to väčšia nehoráznosť, že predkladáte absolútny paškvil, ktorým oberiete o peniaze tých, ktorým ste pred voľbami sľubovali istoty.
A ja vás chcem vyzvať, že aby ste sa pozorne venovali pozmeňovákom potom v druhom čítaní, lebo tie by mohli aspoň teoreticky zmierniť ten dopad takéhoto zbojníckeho paškvilu na tri milióny ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, prosím vás pekne, neviem, o čom tu stále rozprával môj predrečník, pretože keď si pozrieme rok 2004, vtedajší parlament pod tlakom vlády Mikuláša Dzurindu zrušil zákon o tripartite, zlikvidoval rovnocenne vedený partnerský sociálny dialóg a zrušil Radu o hospodárskom partnerstve.
Vážení páni, veď vy ste ani s nikým nediskutovali, keď ste takéto zákony predkladali. My bežne sedíme s radou solidarity, my bežne sedíme s odborármi, my bežne sedíme so zamestnancami. Nerozumiem tomu? Veď vy ste úplne tripartitu položili a nemali ste partnera na diskusiu a predkladali ste od rána do večera zákony. Takže, prosím vás, ak kritizujete, tak sa zamyslíte nad sebou! A pozrime si, čo bolo kedysi a čo je dnes. A aká diskusia dnes prebieha k tomuto zákonu. To je prvá vec.
Druhá vec, ak pán minister rozpráva o tom, že Sociálna poisťovňa zoberie na nejaké vlastné, na nejaké vlastné potreby finančné prostriedky, tak sa zase pozrime, aký je vývoj deficitu dôchodkového poistenia v Sociálnej poisťovni. Veď predsa od roku 2005 sa nám zvýšil deficit o 1, 69 mld., kedy sme zaviedli druhý pilier. Čo to znamená? No bolo to nastavenie zlé, druhého piliera, a dnes sme pri deficite mínus 924 miliónov! Vážení, stále tu rozprávate o tom, pán minister, keď ste bol minister, ako treba skonsolidovať financie, ako treba urobiť v prvom pilieri nejaký zásah, a vždy ste nás kritizovali. Dnes má vláda ambiciózny plán udržať verejné financie, dnes vláda vstupuje do dôchodkového poistenia a snaží sa formou solidarity, formou solidarity zaviesť niečo, aby tu fungoval vôbec poistný systém, aby bol udržateľný.
A keď pôjdem odborne, tak sa pozrime na to, ako sa zvýšili odvody pre podnikateľov. Samozrejme, zvýšili sa, ale povedzme si, že tí podnikatelia neodvádzali poistné iba z minimálnej mzdy, dostali sa do hmotnej núdze. Dnes možno 80 % nemá na dôchodky, majú 140 eur a my ich potrebujeme dostať na 190 eur. Čiže keď odvedú vyššie dôchodky, tak sa im nebudú, ako teraz je to, ale to vysvetlím v svojej rozprave, nebudú musieť ostatní skladať na dôchodky. Ale predsa, veď oni musia takisto odvádzať, aby mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega Podmanický, pán premiér Robert Fico v rozhovore pre denník Sme 7. 3. 2012, čiže päť dní pred voľbami, na otázky k zmenám v druhom pilieri, dal niekoľko odpovedí, a ja budem citovať jednu z nich.
Jedna z otázok znela: Chcete meniť 9-percentnú výšku odvodu do druhého piliera? Odpoveď pána premiéra: Nie.
Ďalej dovoľte ešte reakciu na vás a na pána kolegu Muňka, kedy hovoríte, že akým spôsobom som ja prispieval na svojich prednáškach a podobne. Ak dovolíte, nemiešajte sa do toho, čo rozprávam na mojich prednáškach! Rozprávam o tom, aké sú zákony. A ak sú zákony zlé, tak nemám problém o tom hovoriť.
Ak chcete mi pomôcť v sanovaní rozpočtu Sociálnej poisťovne a upchávaní dier, ktoré tam ešte zostali, tak veľmi pekne vás poprosím, podporte môj poslanecký návrh novely zákona, ktorý je predložený na rokovanie tejto snemovne. Má tuším, je to tuším bod 46 alebo 47. V tom zákone totižto je uvedená aj jedna zmena, ktorá sa týka práve zneužívania nemocenského poistenia. Predložil som to, ak dovolíte, ja, čiže máte tu jasný dôkaz toho, akým spôsobom reagujem, máte jasný dôkaz toho, akým spôsobom reagujem na problémy ktoré sú v sociálnom poistení.
Ak teda máte naozaj, ak si stojíte za svojimi slovami, očakávam, že tento môj návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne dopredu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, stretávame sa tu dnes nad asi najzásadnejším zákonom, ktorým sa táto snemovňa bude v dohľadnej dobe zaoberať. Je to návrh zákona, ktorý ovplyvňuje nielen teraz osudy väčšiny obyvateľov tejto krajiny, ale podľa toho, ako sa schváli a ako sa bude ďalej, ako ten stav bude ďalej pokračovať, ovplyvní osudy všetkých občanov tejto krajiny na desiatky rokov dopredu negatívne, alebo pokiaľ v ňom nastanú zmeny, menej negatívne. Nemôžeme povedať, že pozitívne, pretože to, čo je tu napísané, to, čo je predložené, ovplyvňuje budúcnosť príjmov, ovplyvňuje budúcnosť životnej úrovne tejto krajiny veľmi negatívnym spôsobom.
Aby sme, keďže sme v prvom čítaní a nebudeme rozoberať jednotlivé ustanovenia, pochopili alebo sa pokúsili pochopiť, o čo tu vlastne ide, musíme sa vrátiť k začiatkom, ku koreňom, aby sme si povedali, čo vlastne návrh zákona, ktorý pán minister teraz navrhuje zásadne zmeniť, riešil a čo bolo jeho cieľom.
Vytvorenie nového dôchodkového systému, vytvorenie druhého piliera, ako podstaty a jadra tohto nového dôchodkového systému, je zatiaľ celosvetovo jedinou reakciou, na ktorú prišli naozaj stovky a tisíce ľudí, ktorí sa tým intenzívne zaoberajú. Je jedinou zmysluplnou reakciou na demografický vývoj, ktorý prebieha vo všetkých vyspelých ekonomikách a vyspelých krajinách sveta. Ten demografický vývoj je nepriaznivý. Z toho pohľadu nepriaznivý, alebo jeho dopady sú nepriaznivé z toho pohľadu, že pomer ľudí, ktorý pracuje a odvádza svoje odvody do sociálneho systému, voči ľuďom, ktorí poberajú príjmy zo sociálneho systému, sa vyvíja nepriaznivo. Počet odvádzajúcich je menší ako ten počet ľudí, ktorí poberajú. A tento nepriaznivý vzťah a pomer sa neustále prehlbuje. Z tohto, na toto netreba byť odborník, špecialista na dôchodkový systém, ani netreba byť ekonóm, alebo inak pre danú oblasť špeciálne pripravovaný človek, aby jednoduchým, zdravým ľudským rozumom každý si uvedomil, keď bude menej ľudí platiť do systému, z ktorého berú ľudia dôchodky a ďalšie sociálne zabezpečenie, jednoducho ten mešec nebude dostatočný. Tie zdroje, ktoré sa tam zaplatia, nebudú stačiť na to, aby vyplácali dôchodky ľuďom, ktorí poberajú z tohto systému peniaze. Riešenia tohto systému, pokiaľ by sme neprišli so systémovým riešením, a to systémové riešenie je práve vznik druhého piliera, sú len tri: zvyšovanie odvodov, aby bolo viac vybratých peňazí; zvyšovanie dôchodkového veku, aby ľudia žili v dôchodku kratšie, to znamená, odchádzali do dôchodku meskôr a menej z neho poberali; tretie, znižovanie výšky dôchodkov. Len tieto tri. Žiadne iné neexistujú, keď sa neprijmú zásadné, alebo keď sa neprijmú systémové zmeny.
Systémovou zmenou na celom svete všetci rozumejú, že systém, ktorý zaviedol Bismarck, priebežný dôchodkový systém, je postupne nahrádzaný iným systémom, pretože sila a schopnosť bismarckovho systému sa vyčerpala. Takže malý historický exkurz ešte do čias zavádzania priebežného dôchodkového systému. Vtedy, keď sa prvýkrát zaviedol Bismarckom a postupne ho nasledovali ďalšie a ďalšie krajiny, ľudia v priemere zomierali vo veku 45 rokov. Dôchodkový vek bol stanovený na 65 rokov. Demografia sa vyvíjala presne opačným systémom ako dnes, počet novonarodených detí vysoko prevyšoval počet ľudí, ktorí boli, ktorí sa dožívali dôchodkového veku. Takýto systém samozrejme mohol fungovať. Mohol fungovať s veľkými prebytkami. Úplná logika. Na to naozaj netreba žiadne štúdie.
Dnes je tá situácia ale úplne, úplne iná. Presne naopak postavená, na hlavu postavená. A z toho vyplýva, že tento systém jednoducho z tohto dôvodu nemôže fungovať. Veď súčasná situácia v Sociálnej poisťovni bez vplyvov druhého piliera, ktoré tu mnohokrát ešte dnes zaznejú a ktoré, mnohí poslanci budú s nimi argumentovať, takže znova zdôrazňujem, bez vplyvu druhého piliera, keby druhý pilier neexistoval, tak je tam sekera v dôchodkovom systéme 1,9 mld. eur. Bez vplyvu druhého piliera. Čo to znamená? Že zásadnú zmenu treba urobiť v prvom dôchodkovom pilieri, v priebežnom systéme a že každé oslabenie druhého piliera znamená nie pomoc prvému pilieru, to je taká náplasť, to je tak, ako keby ste mali hlboký, hnisavý vred na tele a vy by ste ho liečili tak, že to prelepíte leukoplastom. Vyliečite ten vred? Nie, zakryjete ho na chvíľu, kým ten hnis a smrad neprerazí, ale nijakým spôsobom ho neliečite. Naopak.
Presunutím alebo oslabovaním druhého piliera sa dosiahne len to, že situácia v Sociálnej poisťovni v strednodobom horizonte sa výrazne zhorší, pretože na seba ona zároveň zoslabením druhého piliera musí prevziať záväzky voči ľuďom, ktorí budú, pôjdu do dôchodku v budúcnosti. Prevziať väčšie záväzky, to znamená, z toho zmenšujúceho sa mešca prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa vyberá, bude treba vydať viac ako dnes. Bude treba ešte viac míňať, pretože tie záväzky sa jednoducho budú preberať tak, ako je to v zákone navrhnuté. Bude to znamenať pre celé verejné financie, pretože to je súčasť verejných financií, väčšiu záťaž, väčšie ohrozenie, väčší dlh, väčší deficit a tým pádom aj rýchlejší kolaps.
Takže toto je riešenie, ktoré tu dnes máme na stole, ktoré navrhujete. Zhoršenie, zhoršenie stavu verejných financií, ohrozenie vôbec existencie tejto krajiny z pohľadu jej schopnosti financovať jej potreby, len preto, že toto opatrenie na dva, tri, štyri roky, ako leukoplast, ktorý zakryje hnisavý vred, na chvíľu pomôže. Na tri, štyri, päť rokov. Je to obetovanie celých generácií, ktoré sú dnes, odhadujem, mladšie ako 50 rokov. To je absolútne obetovanie týchto ľudí, pretože tá situácia, do ktorej sa verejné financie dostanú, bude taká, že keď títo ľudia prídu do dôchodku, čo bude za dvanásť a trošku viac rokov, už bude neudržateľná, už nebude z čoho vyplácať takéto dôchodky, aké sú súčasným znením zákona nastavené. A riešenia budú musieť byť veľmi drastické.
Ja som na začiatku hovoril, aké tri riešenia existujú v priebežnom systéme. A kombinácia týchto troch riešení bude aplikovaná ako na pokusných králikoch na týchto ľuďoch. Na týchto ľuďoch, ktorí dnes sú päťdesiatnici a mladší, ktorí sú budúcnosťou tejto krajiny, ktorí odvádzajú svojou poctivou prácou prostriedky, dane, a vďaka ním vlastne táto krajina funguje. Keď títo ľudia prídu do dôchodku, pokiaľ prejde takéto riešenie, tak sa im krajina odvďačí tak, že ich životná úroveň sa prudko prepadne.
Ešte možno jedno číslo, častokrát sa tu demografia bude spomínať. Je zaužívaný taký, taký pomer, že dnes na jedného dôchodcu pripadá asi päť alebo šesť ľudí v aktívnom veku. To ste počuli mnohí. Ale chcem poukázať na jednu súvislosť. V aktívnom veku neznamená, že pracujúci, pretože tam sú zahrnutí aj všetci nezamestnaní. Keď si to očistíme od tohto vplyvu, tak už dnes na jedného dôchodcu pripadajú len dvaja až traja pracujúci. Preto je tam tá diera 1,9 mld. už dnes. A teraz za dvadsať rokov, a nie za dvadsať rokov, v roku 2020, aby som bol presný, v roku 2020 ten pomer ľudí v dôchodkovom veku alebo v dôchodku a ľudí v aktívnom veku je jeden až dvaja. Takže na jedného dôchodcu jeden až dvaja v aktívnom veku. Ale opäť zdôrazňujem, myslíte si, že to budú pracujúci? Alebo zamestnaní? No tak to by sme museli mať plnú zamestnanosť. To si nemyslím, že nejaká krajina bude, kde bude plná zamestnanosť. A nečakajú nás globálne až také vyhliadky, aby sme v toto mohli dúfať.
To znamená, že na jedného dôchodcu nebude pripadať, pravdepodobne, ani len jeden, ani len jeden pracujúci. To znamená, jeden pracujúci bude musieť v priebežnom systéme vytvoriť, odviesť prostriedky pre dôchodok asi dvoch dôchodcov. Ako sa to dá? Kto si v tejto snemovni, pán minister, napríklad, dovolí povedať, že to je možné?! Že to je ekonomicky možné? Že človek, ktorý má minimálnu mzdu, alebo priemernú mzdu, dokáže zo svojich odvodov zabezpečiť dôchodok pre dvoch dôchodcov v roku 2020? Nemožné! Jedine za cenu dramaticky zvýšených odvodov, alebo dramaticky znížených penzií, alebo dramaticky posunutého veku odchodu do dôchodku niekde ku sedemdesiatim rokom.
Toto je vízia, toto je realita, ktorá nás čaká, keď sa vydáme po tej ceste, ktorú ste nám tu nalinkovali. Tým zákonom, ktorý ste predložili do parlamentu.
Ja viem a vedel som to dávno pred voľbami, že toto nás bude čakať, keď sa SMER ujme vlády. Veď napriek tomu, čo tu bolo citované, že pán premiér Fico explicitne priamo povedal, že to neurobíte, že neznížite 9 %, my sme všetci veľmi dobre vedeli, že klame. Že to chcete urobiť, že to je jedna z prvých vecí, po ktorej siahnete. Máme to tu na stole. Znamená to, samozrejme, pre politikov, ktorí vidia len po hranicu volebného obdobia, veľmi lákavú možnosť, 500 mil. eur ročne zobrať ľuďom, zobrať pracujúcim tejto krajiny, a to do konca za jeden deň, pretože máme tu skrátené legislatívne konanie, je veľmi, veľmi jednoduché.
Nie sú to žiadni bohatí, nie sú to žiadne veľké firmy, sú to jednoduchí, priemerní, bežní ľudia, ktorí sa poskladajú na toto a ktorí doplatia svojimi osobnými príjmami a svojou životnou úrovňou v dôchodku na tento spôsob riešenia finančných problémov krajiny. A paradoxne, zároveň skoro v tom istom čase počúvame od pána premiéra jeho nesmiernu ambíciu a nesmierny apetít na nakupovanie. Ako keby táto vláda mala strašne veľa peňazí. Tak už počúvame, ako ideme kupovať zdravotné poisťovne. To zrejme nebude za 5 korún. Máme na to? Nemáme. Ale majú na to zrejme tí ľudia, ktorým zoberiete peniaze, aby sa takéto výstrelky a takéto excesy mohli realizovať.
Trošku dávnejšie, sa pamätám, ako spomínal, že bolo by veľmi dobré aj kúpiť podiely v SPP, ktoré boli predané. Hm... Dokonca ľudia sú schopní tomu zatlieskať, pretože stále si mnohí neuvedomujú, že štát, to sú oni. Štát nevyrába peniaze, štát nemá vlastné zdroje. Štát len zoberie ľuďom peniaze a potom ich nejakým spôsobom minie. A tuto na jednej strane masívne, naozaj bezprecedentne, sa idú ľudia obrať o peniaze a na druhej strane tuto vidíme, ako sa idú míňať tieto peniaze. No tak nemíňajme! Šetríme viac! A nemusíme potom ľuďom brať tieto peniaze. Pretože my si uvedomujeme, že situácia je zložitá a ťažká, my si uvedomujeme aj to, že bude ešte horšie. Že situácia v celej Európe, alebo v celom vyspelom svete, nie je ružová a bude vytvárať ešte veľké problémy. Ale to znamená, že musíme sa chovať racionálne a myslieť dlhodobo. Nie len na zajtra. Dostaneme, spravíme si čurbes, minieme peniaze. A potom čo? Potom zasa nič.
Preto je naozaj, keby tá snaha bola úprimná, lebo naozaj nemusíme mať rovnaký názor na to, ako má vyzerať dôchodkový systém. Áno, veď samozrejme, ľavicový pohľad, pravicový pohľad, tie nemusia a nebývajú rovnaké. Ale nerozumiem, prečo sú neustále odmietané naše naozaj dobre myslené návrhy, ktoré by priniesli šetrenie tam, kde sa peniaze absolútne zbytočne vyhadzujú. Kde nielenže sa peniaze míňajú v objemoch, v desiatkach a stovkách miliónov eur, ale míňanie týchto peňazí prináša zhoršovanie situácie. A to je sociálny systém.
Na minulej schôdzi boli odmietnuté návrhy, ktoré by priniesli presne to, ba dokonca viac, ako je zdôvodňované, že dnes sa tu budeme zaoberať skráteným legislatívnym konaním a posunutím účinnosti zákona na september, lebo potrebuje vláda viac peňazí získať. Tak prečo boli odmietnuté návrhy zákonov, ktoré naprávajú zlú situáciu, vytvárajú predpoklady na to, aby sa nezhoršovala, a zároveň, zároveň šetria štátnej kase milióny eur? Desiatky, stovky miliónov eur. Radšej to budete brať pracujúcim, ktorí poctivo pracujú a ktorí, tie peniaze sú pre nich, sú zaslúženými peniazmi? A budete ich vyhadzovať tam, kde to absolútne nič nerieši a naopak, situáciu zhoršuje?
Mnohokrát sa tu určite objaví téma, pretože veľmi poznáme, veľmi dobre poznáme tú argumentáciu, a už sa teším, ako s ňou určite príde pán premiér, pretože minulý štvrtok to tak isto spomínal a, žiaľbohu, nebolo možné, keďže to bola hodina otázok a odpovedí, naňho reagovať. Určite sa tu mnohokrát objaví téma, že druhý pilier tak, ako bol nastavený, nevynáša, že spôsobuje ľudom stratu. A ja hneď, aj keď sa k tomu zrejme budeme vracať, budeme musieť vracať mnohokrát, chcem jednoznačne povedať a pripomenúť, čo spôsobilo, že druhý pilier až do novely, ktorá bola, žiaľbohu, prijatá alebo účinná až od apríla tohto roku, nevynášal tak, ako by sme všetci chceli? Zásah prvej Ficovej vlády do legislatívy, ktorá spôsobila, že nebolo možné investovať do ničoho iného, len mať peniaze na úložkách a mať peniaze v štátnych dlhopisoch, aj to krátkodobých. A chcem pripomenúť, že v čase prijímania tejto nezmyselnej legislatívnej úpravy som hneď upozornil na to, aké to bude mať dopady. A že tie predpoklady sa presne naplnili. Takže dnes, keď vláda, alebo poslanci za vládnu stranu budú hovoriť o tom, že druhý pilier nie je dobrý, lebo nezarába, tak by som chcel jednoznačne povedať, že to je presne tak, ako keby ste bežcovi na dlhú trať odsekli jednu nohu a potom chceli od neho, aby vyhral preteky. Vy ste odsekli jednu nohu bežcovi, druhému pilieru, a teraz sa strašne čudujete, že nebeží dostatočne rýchlo a že preteky nevyhráva. Treba vidieť korene príčin, ktorých následky vidíme, a až potom sa ukážu veci v pravom svetle.
Tento zákon, ktorý tu budeme posudzovať, nie je ale len o druhom pilieri. Je to komplexný zákon, ktorý mení strašne veľa vecí aj v priebežnom pilieri, zavádza alebo zvyšuje odvody, mení systém, zavádza dopady na viaceré skupiny.
A preto pár slov aj k prvému pilieru. Vec, o ktorej sa hovorí menej, je tá, že z prvého piliera podľa tohto návrhu robíte sociálnu dávku. To už nebude dôchodok, ktorý ľudia budú dostávať z tohto systému, ale sociálna dávka. Postupne stále viac, stále viac. Všetko sa to zakrýva pod pojem posilnenie solidarity. Ale čo to znamená, to posilnenie solidarity? Znamená to to, že tí, ktorí do systému odvedú podstatne viac, z neho dostanú podstatne menej. A tí, ktorí odvedú podstatne menej alebo takmer nič, tak tí za peniaze tých, ktorí tam odviedli viac, budú dostávať vyššie dôchodky. Zo systému, ktorý bol postavený na tom, aby si ľudia uvedomili a vážili, že vzťah medzi ich aktivitou počas ich pracovného života sa odrazí vo výške dôchodku, a aby to bolo zaslúžené, aby to boli peniaze týchto ľudí, a je jedno, či z druhého, či z prvého piliera, meníte na sociálnu dávku, ktorú budú dostávať všetci občania. Nie sociálne odkázaní. Ale všetci občania budú dostávať sociálnu dávku, čo, samozrejme, povedie k čoraz menšej ochote platiť do tohto systému, čoraz väčšej snahe vyhýbať sa plateniu. Bude to mať negatívne dopady na príjmy Sociálnej poisťovne a bude zväčšovať jej deficit, a u ľudí bude vytvárať pocit, že tí, ktorí sa snažia a ktorí sú poctiví, pracujú a odvádzajú, tí sú potrestaní. Tak ako trestáte ľudí zvýšenými daňami a ďalšími opatreniami. A výsledkom bude negatívum. Výsledkom bude veľké mínus vo verejných financiách, v príjmoch štátu a potom aj v neschopnosti zabezpečovať základné funkcie štátu.
A teraz ešte k tomu, čo sa budeme baviť, samozrejme ešte neskôr, a to je ten naozaj škandalózny návrh na skrátené legislatívne konanie. Takýto zásadný návrh zákona, návrh zákona, ktorý zasiahne najviac do príjmov občanov tejto krajiny, ktorý zníži ich čisté príjmy! Ktorý môžeme, pre lepšie porozumenie, porovnať, vy znižujete príspevok na osobné účty o 5%. To je úplne rovnaké, ako keby ste zvýšili dane z príjmu občanom o 5 percent. Taký istý dopad to bude mať na ich čisté príjmy. Tak takýto návrh zákona vy sa odvážite predložiť v skrátenom legislatívnom konaní. Nehovoriac o tom, že vôbec celá táto schôdza zvolaná na leto, čo sa ešte nestalo v novodobom slovenskom parlamentarizme, ak sa dobre pamätám, a ktoré má jediný účel, využiť situáciu, kedy politický život utíchne. Využiť situáciu, keď veľká časť ľudí je na dovolenke. Kedy veľa ľudí, aj tí, čo na dovolenke nie sú, sa, presmerujú svoju pozornosť iným smerom a politike sa nevenujú. Aby ste pod rúškom tohto obdobia schválili nepríjemné zákony a zaskočili tak občanov. Ja rovno poviem, vy sa ich bojíte. Vy sa bojíte ľudí, že si uvedomia to, čo na nich chystáte. Že tie istoty, ktorým uverili, ktorými ste ich opili pred voľbami, sú istoty vyšších daní, vyšších odvodov a istota vykradnutia ich súkromnej špajze. Pretože vládna už bola prázdna. Tohto sa bojíte, a preto ste zvolili tento spôsob, preto ste túto schôdzu zvolali na leto. A nestačilo vám to. Vy sa nehanbíte prísť s návrhom na skrátené legislatívne konanie o takomto vážnom zákone.
Demokracia, vážené dámy, vážení páni, to nie je diktatúra väčšiny. Ja viem, že máte osemdesiat tri poslancov, že si schválite všetko, čo len chcete, že my s tým nezmôžeme nič. To my všetci veľmi dobre vieme. Ale demokracia nie je diktatúra väčšiny. Demokracia preto zaviedla formálne pravidlá do svojho fungovania, preto zaviedla systém kontroly jednotlivých pilierov moci a ich nezávislosť, aby nikto nezneužíval diktatúru väčšiny. A prvé a druhé čítanie pri prijímaní zákonov neslúži na to, aby sme zabíjali čas, ale práve slúži na to, aby sa zákony dostatočne prediskutovali. Aby sa s nimi oboznámila verejnosť, aby sa k nim mohla vyjadriť. A aby aj predkladateľ návrhu mohol vnímať to, čo prichádza z odborných kruhov, z verejnosti, jedno s druhým, aby sa mohol vysporiadať s pozmeňujúcimi návrhmi a aby to, čo nakoniec je schválené a prijaté, malo šancu sa vyvarovať chýb a omylov, ktoré niekedy môžu vzniknúť aj pri dobrej snahe.
Vy takýto návrh zákona, veľmi zložitý a komplikovaný, predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní. No, nehnevajte sa, chováte sa ako zlodej, ktorý sa zakráda v noci a chce využiť situáciu, že všetci spia, a ukradnúť to, čo sa dá. Vy využívate letné obdobie a skrátené legislatívne konanie, ktoré je výnimočným postupom v čase, keď hrozí katastrofa, živelná pohroma, nebodaj vojna. Tak vy takýto návrh zákona predkladáte.
Samozrejme, teraz odznie argument, už vidím, ako sa žeravia perá, že to vy ste spôsobili, pretože tu máme v štátnom rozpočte dieru. Že potrebujeme šetriť. No ale už som to povedal v tomto vystúpení. Tých prístupov je mnoho, ako sa dá šetriť. A dá sa šetriť naozaj tam, kde je to namieste. Nie na pracujúcich ľudoch. Tí naozaj za to nemôžu, nech by ste mali tisíc ráz pravdu, akože ju nemáte. Ale prečo na nich? Prečo na tých, ktorí pracujú a ktorí poctivo odvádzajú svoje dane a odvody? Prečo nie inde? A tých možností je tu niekoľko. A ja som zvedavý, ako sa budete správať, keď príde na poslanecké návrhy. Lebo aj v tejto schôdzi sú návrhy, ktoré naprávajú nezmyselný, niekedy protiústavný až stav a zároveň vytvárajú úspory pre túto vládu. Ako sa potom budete správať? A ako sa pozriete do očí pracujúcim, ktorým beriete peniaze, a ako im budete vysvetľovať, že tam, kde bolo treba napraviť stav a ušetriť a pritom aj dosiahnuť zlepšenie situácie, ste to neurobili? No ja dúfam, že sa mýlim, tentokrát. Že keď ste si uvedomili, že štátna kasa je v takej situácii, ako vy tvrdíte, že je, že treba šetriť na všetkých frontoch, nielen na tých, ktorí poctivo pracujú a odvádzajú peniaze.
A ešte k jednej ilúzii, ktorú, samozrejme, čo vám iné zostáva, sa pokúšate a budete šíriť. Že toto je jediné možné riešenie, ktoré navrhujete. Pretože táto krajina si nemôže dovoliť usporiť pre svojich obyvateľov jedno percento HDP. No, je to veľmi zle spravovaná krajina, ktorá toto nedokáže. Je to krajina, ktorá žije na dlh a ktorá skončí v rukách exekútora, obrazne povedané, keď nevie ušetriť ani jedno percento z toho, čo vytvorí. Pretože jedno percento, to je tých deväť percent. A tých deväť percent nejde nikomu inému len ľuďom na ich osobné účty, do ich vlastníctva. Je to najväčší sociálny program, ktorý táto krajina má, a ktorá skutočne zabezpečuje budúcnosť ľudí, všetkých ľudí, ktorí tu sú.
Vy tvrdíte, že niet inej cesty a pritom je niekoľko alternatívnych možností, ako ľuďom nezobrať tieto peniaze, ako im neznížiť príjmy, 9-percentné, a zároveň dosiahnuť to, že sa nebude zvyšovať deficit. Že tieto peniaze nebudú zahrnuté, alebo z veľkej časti nebudú zahrnuté, podľa toho, aká cesta by sa zvolila, do deficitu verejných financií. Je niekoľko ciest, ako usporiť a znížiť dlh, ktorý krajina vytvára. A vy odmietate všetky možnosti. Radšej naozaj idete tú súkromnú špajzu vykrádať.
Chcem ale zakončiť pozitívne, aj keď mali by sme mať možno všetci čierne kravaty, pretože toto je veľmi smutný deň, pokiaľ takýto návrh zákona bude schválený, pre celú krajinu. Ale chcem zakončiť pozitívne. Bez ohľadu na absolútne rozdielne postoje a videnia problémov, ktoré tu máme s dôchodkovým systémom, s verejnými financiami a tak ďalej, ja si myslím, že pre budúcnosť tejto krajiny, a ja verím, že všetci máme záujem o dobrú budúcnosť tejto krajiny, by bolo skutočne najlepšie, keby sme si dokázali sadnúť za jeden pracovný rokovací stôl a zhodnúť sa na tom, že je potrebné prijať stabilné a definitívne riešenie tohto systému. Čo môže byť zabezpečené jedine prostredníctvom ústavného zákona. Ja som k tomu vyzýval viackrát. Robili sme tlačové konferencie, kde sme túto ponuku dávali. A ja si myslím, že toto je cesta. Cesta, ktorá, kde si naozaj na odbornej úrovni preberieme, preosejeme všetky možné alternatívy. Pretože tých alternatív naozaj je viac. A ja som presvedčený, že keď sa zložia z očí ideologické okuliare, tak tú cestu budeme vedieť nájsť. V záujme občanov tejto krajiny, v záujme všetkých tých generácií, ktoré dnes pracujú a v blízkom období budú vstupovať na trh práce, aby sme ich neobetovali pre blaho jednej vládnej garnitúry na najbližšie štyri roky. Lebo toto je zodpovedný prístup.
Takže ja vyzývam k tomu, aby aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tu budú padať, boli posudzované zodpovedne a vážne a nie z pohľadu, že všetko, čo opozícia navrhne, treba zhodiť zo stola. Aby sme naozaj si uvedomili, že takéto riešenie, alebo neriešenie, len odsúvanie problému do budúcna, zabije všetky budúce vlády, nech tou vládou bude ktokoľvek. Pretože keď o 10 - 12 rokov tu bude vláda a bude mať pred sebou neriešiteľnú situáciu z hľadiska financovania dôchodkov a bude stáť pred nutnosťou radikálne znižovať dôchodky, dvíhať dôchodkový vek alebo zvyšovať odvody, čo zabíja rast ekonomiky, potom sa všetkým tým, ktorí zavarili na takúto budúcnosť, poďakuje veľmi s horkými slzami spolu s občanmi tejto krajiny.
Takže vyzývam k tomu, aby sme si sadli spolu, bez ohľadu na to, že opozícia, koalícia, a hľadali ústavné riešenie tohto problému, dospeli k tomu. Ja som optimista a chcem to vidieť pozitívne. A ja verím, že keby tá snaha bola na všetkých stranách, žeby sa to podarilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kaník, Ľudo, kamarát môj, ja by som takisto ten záver podpísal normálne, úplne a teraz hneď. Ale k nemu vedie, k tomu, aby sme sa dohodli, zhodli a našli spoločné riešenie, vedie pomerne tvrdá a možnože aj drsná cestá, ktorej sa nevyhneme, lebo budeme si musieť hovoriť pravdu.

Takže pravda je taká, že tento návrh zákona nám predkladá pán minister, ktorý ani pol slovom nepovie niečo o skrátenom legislatívnom konaní. Naopak, minulý týždeň sa vykrúca, že žiadne nebude. Ja som absolútne prekvapený, že o tak vážnej veci, ako je jeden a pol milióna sporiteľov, pán minister, nepoviete nič o skrátenom legislatívnom konaní? Neviem, prečo takýto jav nastal. Nerozumiem, prečo takýto návrh je. Ja ho mám tu v ruke. Netvárme sa, že neexistuje!

Ak chceme nejakú poriadnu dohodu, pán minister, tak sem zavolajte premiéra a vysvetlite, ako je možné, že sa chceme na jednej strane dohodnúť, chceme mať zhodu v tomto národe, na druhej strane tuná pokútne dostaneme takýto návrh na skrátené legislatívne konanie?! To ste nevedeli minulý týždeň, pán minister? Zavolajte si svojho šéfa, aby jeden a pol milióna ľuďom došiel vysvetliť, prečo to máme robiť v lete?! Prečo to máme robiť v skrátenom legislatívnom konaní? Aby sme tam nevychytali všetky chyby? Aký máme na toto dôvod? Aký dôvod je neurobiť to pred ľuďmi poriadne, čestne a zrozumiteľne? Aký dôvod je, že ste minulý týždeň povedali, že nebude to takto? Vy neuvažujete nad tým, že dáte demisiu? Keď jeden deň poviete tak, a ďalší deň poviete opačne?