4. schôdza

Ďakujem pekne. Pôvodne som mal pripravený trošku iný prejav, ale tá diskusia už prebieha tretí deň a myslím, že v nej z hľadiska politických messageov, alebo teda posolstiev, bolo asi povedané všetko, čo sa dá mojimi kolegami zo všetkých klubov. Predo mnou vystúpil pán poslanec Matovič, ktorý inak sa historicky až tak nevenuje tejto téme, a napriek tomu bol schopný veľmi jasne a presne pomenovať základné problémy tohto návrhu. Takže myslím si, že popri politických posolstvách možno nastal čas na trochu faktov, takže dovoľte mi len uviesť niekoľko faktov, ktoré sa možno aj vám zídu v ďalšej rozprave, prípadne aj našim občanom, ak to náhodou niektorí z nich sledujú.
Takže dovoľte mi začať druhým pilierom, keďže o ňom je väčšina tej debaty, a možno pomenovať niekoľko mýtov, ktoré tu opakovane sa vyjadrujú.
Prvý mýtus, ktorý je, hovorí o tom, že nasledujeme nejaký pomätený latinskoamerický vzor, ktorý, ktorý nemá inde na svete obdobu, prípadne ešte vo východnej Európe. To je základné nepochopenie, myslím si, že asi úmyselné toho, aké reformy sme zaviedli na Slovensku a v strednej a východnej Európe v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Ten základ nepochopenia je v tom, že v latinskoamerických krajinách nahradili - kolega Kolesík odchádza, myslím, že by sa mu trochu vzdelávania zišlo, ale nebudem ho, nebudem ho nútiť tu zostávať.
Vraciam sa k tomuto. Takže v latinskoamerických krajinách druhý pilier plne nahradil akékoľvek verejné dôchodkové systémy, to znamená, to spomínané Čile nemá žiadny priebežný pilier. Má len súkromný pilier vo výške 10 + 2, myslím, 75 percenta a potom má záchrannú sieť sociálnej dávky v hmotnej núdzi. To znamená, že to je systém, ktorý hovorí o tom, že sporte si na seba sami. Tí, ktorí si nenasporíte a sú chudobní, budeme zachraňovať.
Môžme sa o tom systéme baviť, či je dobrý, či je zlý, ale to nie je systém, ktorý máme na Slovensku. Na Slovensku máme trojpilierový systém a z hľadiska povinného zabezpečenia dvojpilierový systém. Teda aj tí, čo vstúpili do druhého piliera, si naďalej polovicu svojho dôchodku šetria vo verejnej Sociálnej poisťovni a polovicu odvádzajú do dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. To je zásadný rozdiel oproti Latinskej Amerike. A ten dôvod je, že slovenská dôchodková reforma vôbec nie je založená na nejakom latinskoamerickom vzore, ako nám tu často zdôrazňujú, ale je založená na návrhoch, ktoré vypracovala Svetová banka pre strednú a východnú Európu od roku ´94, teda aj pre celý svet, a ktorá vychádza práve z pohľadu na celosvetovú skúsenosť, vrátane západnej Európy a Spojených štátov amerických. To znamená multipilierový systém, tak ako sa zaviedol na Slovensku, je robený podľa systému a vzoru Svetovej banky, nie podľa latinskoamerických vzorov. To je prvá vec, ktorú treba povedať.
Čo je základná výhoda tohto systému, je to, že jednopilierový systém, nech je taký alebo onaký, je závislý na výkone toho daného trhu. V prípade prvého pilieru je to oblasť zamestnanosti a miezd, čím viac ľudí pracuje a odvádza odvody z vyšších miezd, tým je viac peňazí na dôchodky. Druhý pilier závisí na finančných trhoch, čím viac zarábajú finančné trhy, tým sú vyššie dôchodky. Je preukázané historicky, že jeden alebo druhý pilier môžu najmä v krátko- a strednodobom mať veľmi rôznu výkonnosť. Napríklad keď krajinu postihne kríza, prepadne sa zamestnanosť, prepadnú sa odvody, nemusí byť na dôchodky z prvého piliera. Naopak, keď je kríza finančných trhov, môže to byť opačne.
Preto ten systém, ktorý sme zaviedli aj my, je dvojpilierový, teda hovorí, že máme dve nohy. Keď jedna noha nevykonáva až tak dobre, druhá ho podrží a naopak. A druhý pilier zároveň umožňuje investovať nielen slovensky, ale aj celosvetovo do vývoja zahraničného, povedzme európsko-amerického hospodárstva, čo prvý pilier neumožňuje, lebo, samozrejme, on sa platí z daní a odvodov, ktoré odvádzajú naši zamestnanci výhradne. To znamená, dvojpilierový systém je spôsob, ako riadiť riziko pre našich občanov, aby občania nezáviseli na tom, len na jednom systéme zdrojov, ale aby mali tie zdroje dva. Nemá veľa spoločného s Čile, ale má veľa spoločného so vzorom, ktorý krajinám východnej Európy a strednej odporúčala a odporúča Svetová banka. To je prvý bod.
Druhý bod, ktorý chcem vysvetliť, je, ktorý sa týka, že prečo 9 %. Bolo tu hovorené, že aké je to obrovské číslo, ako ho nikto iný nemá. To treba opraviť dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že z hľadiska nastavenia druhého piliera to nie je celkom pravda. Ak si pozrieme, ako sa v ostatných krajinách, nových členských, nastavoval druhý pilier, keď sa tvoril. Tak len prečítam: Maďarsko malo mať 8 %, Poľsko malo mať 7,2 %, Bulharsko 5 %, Estónsko 6 %, Lotyšsko 10 %, Litva 5,5 %, Slovensko 9 %, Rumunsko 6 %. To znamená, že sme síce blízko horného konca, ako mal byť nastavený druhý pilier, ale nie sme nijak mimo tých základných, ktoré sa pohybovali niekde medzi 6 a 10 percentami skoro vo všetkých, teda vo všetkých týchto nových členských krajinách.
Prečo sme blízko horného konca? Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Slovensko čaká v najbližších 30 až 40 rokoch najdramatickejší demografický vývoj v strednej a východnej Európe. Ten rozdiel medzi tým, akú, aký, koľko detí sme boli schopní plodiť a úspešne vychovávať v minulosti a koľko sme schopní dnes, bol jeden z najrazantnejších zmien, aké zažil tento kontinent, a preto aj ten tlak na to, aby sme reformovali dôchodkový systém, je najväčší skoro na tomto kontinente. Vyrovnajú sa nám len krajiny, ako je Taliansko, ktoré ale, ako vidíme podľa ich súčasnej finančnej situácie, sa možno s otázkou vyplácania dôchodku z verejných zdrojov nebudú musieť už dlho trápiť. Tým pádom veľkosť druhého piliera na Slovensku neodrážala nejaké neoliberálne sny, ale odrážala najmä fakt, že Slovensko, ak chce z toho demografického deficitu odseknúť podstatnú časť a zabezpečiť, že vy a najmä vaše deti budú mať nejaké dôchodky, musí aj konať najrazantnejšie. To je ďalšia vec, ktorá tu nezaznela.
Podstatný, a to je asi tretia otázka, myslím, že ju tu kládol pán Hlina, ale kladú ju aj kolegovia zo SMER-u, je, že prečo v západnej Európe neexistuje druhý pilier. Myslím, že už tu bolo povedané, že to nie je celkom pravda. Švédsko, Švajčiarsko, môžme hovoriť o tom, ale napriek tomu je pravda, že vo väčšine západoeurópskych krajín neexistuje to, čo poznáme ako druhý pilier, aj keď ony majú tzv. sektorové druhé piliere, mnohé z nich, najmä škandinávske krajiny a povedzme Holandsko a niektoré ďalšie.
Ale to, čo je podstatné, a to napríklad, škoda, že tu Igor Matovič tiež odišiel, ale on - ako v svojom prejave ukázal - tomu rozumie, hoci je to prekvapivo zložitá pointa a ukázal tým, že, že naozaj tú tému uchopil dobre.
Reformy dôchodkového systému v západnej Európe v posledných 20 rokoch robili niekoľko veci. Predlžovali dôchodkový vek, aby teda bolo z čoho platiť dôchodky, a zároveň mali skoro univerzálnu tendenciu zvyšovať zásluhovosť dôchodkových systémov, pretože cítili potrebu motivovať ľudí pracovať a odkladať si. To znamená, že tieto dve kľúčové kroky nájdete skoro vo všetkých dôchodkových reformách v západnej Európe.
A problém, ktorý ale vzniká, je, že ako posilniť zásluhovosť v krajine, ako je Slovensko, kde sa na štát nedá spoľahnúť. Ak niekto chce vedieť, že prečo sa na štát nedá spoľahnúť, nech sa pozrie na osud dôchodkovej reformy od roku 2004. Zistí, že to, že vlády neváhajú, musím povedať, vlády našich kolegov úplne najviac, ale v tomto nejaké maslo na hlave majú všetci, nezvládajú do tak dlhodobého systému zasahovať často kvôli krátkodobým cieľom a meniť vzorce dôchodkov, čo sa komu uznáva, čo sa komu neuznáva, ako rýchlo sa mu to uznáva. To znamená, že schopnosť ľudí spoľahnúť sa na to, že prísľub štátu je prísľub napísaný do kameňa, a keď raz sa niečo dohodne, tak o 30 rokov taký dôchodok sa mi aj vypočíta, a preto sa mi dnes oplatí pracovať a odvádzať, jednoducho nefunguje. Zásluhovosť na Slovensku štát nedokáže reálne politicky zaručiť - a to vidíme.
A to nie je problém len Slovenska, problém nestability, problém častých zmien pravidiel je problémom celej strednej a východnej Európy. Preto naozaj, a v tomto Igor Matovič mal veľkú pravdu, druhý pilier je spôsob, ako zásluhovosť zabetónovať. To znamená, ten, kto si platí, ten, kto si odvádza, ten si aj nasporí, ten, kto si neplatí a kto si neodvádza, si nenasporí. Môžte povedať, a myslím, že to tu aj bolo povedané, že sa to dá urobiť aj vo verejnom systéme. Dá. Len problém je v tom, že to neudržíme. Neudržíme to pre vlády, ako je táto, pre ktorú je najľahšie zobrať, zobrať právo ľuďom, ktorí si odvádzajú a platia.
Takže v skutočnosti ten rozdiel medzi západnou Európou a východnou Európou je veľmi malý a spočíva vo forme, ktorá bola zvolená na posilnenie zásluhovosti. Na Slovensku to bola forma druhého piliera, a nielen na Slovensku, ale teda treba povedať, že vo všetkých krajinách, nových členských, okrem Slovinska. Slovinsko je jediná krajina, ktoré nezaviedlo druhý pilier, a treba povedať, že aj tam to vláda chcela a jediný dôvod odporu bol masívny odpor odborových združení, ktorých sa, ktorých sa vtedajšia stredopravá vláda zľakla. Takže to je tretí bod.
Štvrtý bod sa týka toho, že ostatní to znížili, lebo pochopili, že to nemá zmysel. Tu si dovolím odvolať sa a myslím, že na kolegu Kaníka, ktorý povedal, že pri druhom pilieri sa nedá byť napoly oblečený a napoly vyzlečený, ak ste presvedčení, že je to podvod a všetky tie iné veci, čo hovoríte, tak to treba zrušiť. Viktor Orbán v tomto bol konzekventný a ľudí oholil naozaj až na kosť a netváril sa, netváril sa na nejaké kompromisy. Vy dneska sekáte na 4 % a hovoríte, že možno raz na 6. To nemá logiku. Buď ten pilier má zmysel ako silný druhý pilier, ktorý naozaj vyrieši alebo pomôže vyriešiť, aby som bol presný, demografický problém Slovenska a pomôže vyriešiť otázku zásluhovosti dôchodkového systému, alebo ho zrušte. Myslím si, že tieto medzikroky nie sú čestné.
A teraz, prečo ho znižovali iní? No, povedzme si pravdu. Áno, znižovali ho, ale s výnimkou Viktora Orbána, teda naozaj v Bulharsku tiež jedna vláda skúsila tie peniaze ulúpiť komplet, ale zastavil ju Ústavný súd. Aj také zážitky už tu boli na tomto kontinente, čo mi pripomína to, čo tiež spomenul Igor Matovič, že dokonca aj s druhým pilierom sa v tomto regióne nedá úplne vždy spoľahnúť, že tie peniaze sú nedobytné. Asi by sme im museli zamknúť ústavu a možno aj potom by ju pán predseda vlády roztrhol, ako roztrhol ten štátny rozpočet, keby sa mu to dostatočne hodilo.
Ale vracajúc sa k faktom. Áno, znižoval sa druhý pilier v okolí, v krajinách, ktoré najviac trpeli finančnou krízou sa znižoval a znižoval sa dočasne. V tej, v ktorej najlepšie hospodári a čelila najmenšiemu dlhodobému tlaku, v Estónsku, sa znížil ten druhý pilier. Dokonca pozastavili platby asi na dva roky, ale potom a k dnešnému dňu sa to vrátilo na plnú pôvodnú úroveň, a to napriek tomu teda, že v Estónsku museli podniknúť inak bolestné opatrenia. Takisto v Litve a v Lotyšsku znížili druhý pilier, ale postupne ho vracajú späť, keďže nevedia až tak dobre hospodáriť a mali horšiu krízu ako Estónci, robia to pomalšie a postupnejšie. Ten, kto sekol, ten, kto sekol druhý pilier natrvalo, dokonca ani tam to nie je natrvalo, pán Tusk v Poľsku, ho sekol, ale tiež sa postupne má zvýšiť, ale treba povedať, že na oveľa menej, ako bol pôvodne. Takže Poľsko je asi najlepší príklad vášho, by som povedal, toho, čo vy presadzujete. Len problém v Poľsku je ten, že oni zároveň s tým schvaľujú aj dôchodkovú reformu, ktorá zvýši dôchodkový vek na 67 rokov. Lebo vedia, že ak druhý pilier zosekali, peniaze použili presne tak, ako ich chcete použiť vy, teda nie na dôchodky v prvom pilieri, ale na všeobecné prežratie, tak v tom prípade naozaj bude nutné zvyšovať, razantne zvyšovať dôchodkový vek, aby bolo vôbec na dôchodky. Pozrite si, čo schválil poľský Sejm. Pred voľbami sekol druhý pilier, po voľbách zvýšil dôchodkový vek na 67 rokov. Úžasná kombinácia. Verím, že aj vy ju chcete asi nasledovať.
To znamená, to je skutočne ten problém. Keď sa pozrieme navyše na to, čo tie krajiny, ktoré sekali druhý pilier, museli robiť, tak ony sekali väčšinou druhý pilier v oblasti takmer krachu hospodárstva. Len mi dovoľte veľmi stručne vám prečítať, čo sa dialo v krajinách, ktoré sekali druhý pilier. Napríklad:
- znižovali sa verejné mzdy o 15 až 50 %,
- zvyšoval sa dôchodkový vek okamžite o 3 až 5 rokov,
- znižovali sa stavy vo verejnej správe o 10 až 20 % okamžite,
- zvyšovala sa DPH o 2 až 4 percentuálne body.
A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej.
To znamená, že ak chceme pochopiť, čo sa dialo v týchto krajinách, tak si musíme uvedomiť, že to boli krajiny, ktoré čelili okamžitému krachu svojej ekonomiky a ktoré museli sa podujať na neuveriteľne drastické opatrenie na to, aby prežili. A naozaj, keď sekáte existujúce dôchodky, keď sekáte platy vo verejnej správe, hovorím, niekde o 50 %, keď urobíte toto všetko, priznám sa, že v takej situácii by som aj ja bol ochotný za to zahlasovať, za dvojročné napríklad prerušenie príspevkov do druhého piliera ako súčasť toho, že každý musí prispieť k záchrane ekonomiky, ktorá stojí jeden krok pred priepasťou. Ale toto nie je slovenský prípad.
Tuto práve vláda je neochotná čo i len načrieť poriadne do výdavkov, to už vieme. Nie je ochotná, nie je ochotná robiť skutočne náročné kroky. Namiesto toho naozaj si povedala, že táto špajza, keď jedným kopom vykopnem dvere, viem si z nej odniesť 500 mil. eur, to je najlepšie, my to ustojíme, urobme v auguste za tri dni a bude pokoj a máme 500 mil. vo vrecku. To znamená, prirovnávanie a odvolávanie sa na vzor ostatných stredoeurópskych krajín nie je namieste.
Týmto som sa vyrovnal s druhým pilierom.
Povedzte mi, dovoľte mi ešte povedať pár viet k otázke odvodov. Tam, si myslím, toho bolo povedané dosť, ale predsa len by som chcel dve vety povedať.
To prvé tvrdenie hovorí o tom, že treba na Slovensku riešiť odvodové zaťaženie a daňové? Treba.
Treba zabezpečiť to, aby ten systém neobsahoval mnohé zvláštnosti, historicky naakumulované nespravodlivosti, nelogickosti? Treba.
Problém je v tom, že to, ako to robí táto vláda, má dve zásadné chyby. Prvá tá chyba je, že tento krok nie je motivovaný snahou urobiť štandardné pravidlá, ale snahou vytlačiť čo najviac peňazí. To znamená, že vláda nerobí to, čo som napríklad navrhol už pred dvoma rokmi, ešte než bola zvolená Radičovej vláda, to, čo aj bolo aj cieľom, teda znížiť celkové zaťaženie, ale v rámci toho ho rebalansovať medzi rôznymi skupinami. Ale táto vláda jednoducho chce vyžmýkať z dohodárov a živnostníkov čo najviac peňazí. To sa dá urobiť tak, ako to robí. Len problém je v tom, že keď už neuveriteľne vysoké odvodové zaťaženie zvýšite ešte aj tým, ktorí ho dodnes v tej výške platiť nemuseli, tak nezískate nutne viac peňazí, len odradíte veľa ľudí od podnikania alebo od privyrábania si.
A druhý problém toho návrhu je v tom, že na koho úkor to robí? Robí to na úkor naozaj tých ľudí s najnižšími príjmami. Nie je to vybalansovaná reforma. Nie je to reforma na úkor ani horného jedného percenta, ani horných desiatich percent, je to reforma na úkor spodných percent. Pretože ak si myslíte, že horných jedno percento zarába na dohodách o vykonaní práce, tak sa musím priznať, že tá skúsenosť z praxe asi nie je až taká, až taká hlboká. A ak si myslíte, že naozaj tých desať, dvadsať, tridsať percent naviac tí zamestnávatelia zaplatia dohodárom len tak, tak potom nepoznáte reálne podmienky na trhu práce, najmä vo vašich voličských baštách na južnom a východnom Slovensku, kde jednoducho nie sú peniaze. Tie peniaze tam nemá nikto. Ani zamestnanci, ani nezamestnaní, ale často ani zamestnávatelia operujú na hrane profitability, ak vôbec, a mnohí, najmä v službách, budú musieť buď skončiť, alebo platiť ľudom ďalej to isté. To znamená, tie odvody zaplatia tí, ktorí tam sú. To neznamená, že túto otázku netreba dlhodobo riešiť, ale riešiť ju na úkor tých s najmenšími príjmami a riešiť ich spôsobom, že všetkým zdvihnem odvody, nie že hľadám nejaký stred medzi tým, že znížim, zvýšim tak, aby to bolo vyrovnané, sa mi nezdá vhodné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Miro, ďakujem, že si vniesol do toho trochu faktov a opäť trochu kontextu hlavne o tom, ako to vyzerá vo svete. Možno ešte ďalšia vec, nad ktorou sa zamýšľame málo a hovoríme o nej málo, a ja, ak sa mi podarí prihlásiť do ústnej rozpravy, tak to potom spomeniem, je, že štát nie je v každom štáte to isté. Že vo Švédsku štát znamená niečo dramaticky iné ako štát na Slovensku, že v Nórsku štát znamená niečo dramaticky iné ako štát na Slovensku. A napriek tomu, že pán Blaha si myslí, že štát je univerzálne zrejme to isté v každej krajine a mali by sme sa k nemu správať rovnako, tak ja si myslím, že to je obrovský omyl a podľa toho by sme sa tiež mali potom správať k tomu, že čo a ako tomu štátu zverujeme, resp. ľuďom, ktorí niečo ako štát riadia.
A ešte malá rada. Ak chceš vzdelávať pána kolegu Kolesíka, tak jemu stačí dať väčšinou nejaký lístoček a moc sa ho nepýtať na to, že čo s ním v rokovačke robí on. To stačí.
Vďaka, dovidenia.

Ďakujem. Tiež oceňujem snahu vyrovnať sa s rôznymi mýtmi, ktoré si na začiatku rozpravy chcel vlastne spraviť. Ten mýtus, vyvracanie tých mýtov, ktoré tu boli z hľadiska porovnania v stredoeurópskom regióne, bol vyčerpávajúci. Troška ma zarazil ten mentorský prístup, ale to odľahčenie na adresu poslanca Kolesíka bolo skutočne namieste.
Na druhú stranu si myslím, že jeden mýtus si nevyvrátil a to bolo percento, ktoré sa tu často spomína, a to je 18-percentný odvod. Pretože on nie je 18-percentný, a to je skutočne zrátané, a myslím si, že v prejave Igora Matoviča to bolo spomínané a niekoľkokrát pred tým, chcem, aby to po tvojom prejave teda zaznelo. Ten odvod je takmer 25-percentný, pretože treba zarátať aj rezervný fond, ktorý je v sume 4,75 a garančné poistenie 0,25 a takisto odvod, ktorý viac-menej teda je v sume nie 18 %, ale 25.
Takže vyvracať to, že v súčasnom stave hovoríme o tom, že berieme ľuďom iba 5 % a zostáva to na úrovni 4 verzus teda 14, je mýtom, pretože ľudia sa podieľajú sumou 21 %.
Ďakujem.

Ja by som sa tiež chcel v prvom rade poďakovať Mirovi za veľmi dobrý príspevok. Táto debata je naozaj aj preto dobrá, lebo aspoň tí poslanci z vládnej strany SMER, ktorí počúvajú, sa mnohé dozvedia. Že dozvedia sa fakty, nie ideológiu. Nie všetkým to pomôže, nebudem konkrétne menovať. Tí, ktorí zostávajú v ideologických nejakých floskulách, tak tam je to ako hrach hádzať na stenu. Ale tí, ktorí trošku premýšľajú aj racionálne, tak určite sa mnohé dozvedia a možno budú premýšľať.
Naozaj tu tá logika tej debaty zo strany vlády kladie jasne otázku, ktorú aj Miro zopakoval. Nuž, keď ho chcete len znížiť, ale zároveň hovoríte, že to je dobrá vec, tak potom ako možno hovoriť o tom, že to je podvod. Ale keď vy hovoríte, že je to podvod, tak to jasne naznačuje, že to je len jeden z ďalších krokov, ktorými začínate likvidáciu druhého piliera. Pretože vám budú peniaze chýbať. Vaša hospodárska politika zvyšovania daní, odvodov povedie k zníženiu príjmov, k rastu nezamestnanosti a budú vám chýbať peniaze a to vás bude viesť k tomu, že ešte ďalej treba vykrádať tú súkromnú špajzu tam, kde peniaze sú. Toho sa obávam.
A pri téme samotných dohôd, ktorá sa tu zatiaľ málo diskutovala, ale pri tom prejednávaní zákona sa už táto téma otvára a otvárať bude. Ten systém je zdeformovaný a najväčší podiel na tom má pôsobenie pani Tomanovej počas vašej predchádzajúcej prvej Ficovej vlády, lebo tá otvorila dokorán priestor pre dohody a stalo sa z toho rapídne, rapídny spôsob zamestnávania. Ale prečo študentov a dôchodcov zaťažovať odvodmi? To nemá absolútne žiadny zmysel. Tam naozaj nevidím pre to žiadne opodstatnenie a je to podľa mňa veľká chyba.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že nikto nejde rušiť druhý pilier. Myslím si, že, alebo likvidovať, myslím si, že vy ste zaviedli likvidačnú, keď ste zrušili daňové výnimky v treťom pilieri, kde si ľudia mohli skutočne ukladať svoje peniaze a kde si mohli šetriť na dôchodok a mohli si tieto peniaze vybrať v päťdesiatom roku života, lebo si mohli povedať, či z toho budú mať rentu.
Takže my, ešte raz poviem, v štandarde nastavujeme podmienky, na to nemáte argument, ako sú v okolitých krajinách a nikto sa nič nechystá likvidovať, ale každý sa snažíme, aby sa tieto podmienky štandardne nastavili.
Ďalej, čo by som chcela povedať, že vravíte, že na štát sa nedá spoľahnúť. No, v ústave máme garantovaný dôchodok. Samozrejme, že nikto nevie teraz predpokladať, aký bude dôchodok, ale garancia dôchodku pre všetkých občanov zo Sociálnej poisťovne je. A poviem k tomu taký príklad. Veď Sociálna poisťovňa ručí svojimi peniazmi za druhý pilier. Ale druhý pilier, ak dôjde k nejakému úpadku, no predsa druhý pilier neručí za Sociálnu poisťovňu. Tak si povedzme, aké sú garancie, aké sú garancie štátu a aké sú garancie súkromnej spoločnosti.
A veľmi ma, ozaj ma to tak trošku poburuje, keď poviete, že ideme prežrať nejaké peniaze. Myslím si, že sú to silné slová, pretože nikto nič neprežiera. Tieto peniaze sa vracajú do Sociálnej poisťovne. Zostanú tam. A veď predsa Sociálna poisťovňa nie je súkromná ustanovizeň, ale v Sociálnej poisťovni sú zástupcovia dozornej rady, zástupcovia dôchodcov, odborov, ministerstvo. Je to verejná inštitúcia, kde sa verejne narába s finančnými prostriedkami. Veď to všetko máte na internete, vo výročných správach. Veď to všetko vidíte. Je to všetko prehľadné. Tak nerozumiem, o akom prežratí rozprávate?
Ale to sú také tie vaše, tie vaše také pre novinárov, aby ste ich upútali, aby ste boli v médiách. Pretože toto sa nedá takto povedať.
A ešte raz poviem, dodnes nevieme, koľko stojí renta v druhom pilieri, a dodnes nevieme, koľko a za koľko si občania kúpia rentu a koľko budú mať z druhého piliera dôchodok.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý, musím povedať, že to bol jeden z dobrých príspevkov z hľadiska opozície. Len ste zabudli niektoré veci povedať.
Prvá vec, že 461-tku jak ste nastavili, keby ste ju boli nastavili reálne 3 % a tretí(prvý) pilier maximálne 10, 15 % tak, ako je to v Európskej únii, tak by to bolo malo svoje opodstatnenie a nebola musela mať 461-tka až 43 úprav proste a dneska možno štyridsiatu štvrtú.
Tak jak premiér vás vyzval, že poďme na ústavný zákon. Tak ako sme spravili ústavný zákon, pokiaľ sa týka schodku, tak môžme sa dohodnúť aj tu, pokiaľ sa týka ústavný zákon z hľadiska druhého piliera. Vy veľmi dobre viete, že obidve reformy, či dôchodková reforma, alebo aj zdravotnícka reforma, tak ako bola postavená, nebola prepojená vôbec so samosprávami, proste s verejnými financiami. Čiže celá tá záležitosť sa datuje od roku 2004, kde sme poškodili dôchodcov, ktorí išli pred rokom 2004, poškodili sme invalidných dôchodcov, poškodzujeme každých dôchodcov, aj tých, ktorí sú dneska. Pretože tým, že štát predáva štátne dlhopisy a vkladá peniaze do druhého piliera, tým poškodzuje každého občana tejto republiky.
Takže by som poprosil, nie demagógiu, ktorú ste tu teraz povedali. Povedali ste presne, ako jednotlivé systémy v Európskej únii sú. Treba sa k nim vrátiť. Ja nemám problémy s niektorýma vecami a myslím si, že to, čo nastavujú teraz Nemci, resp. Brusel nastaví, z hľadiska dôchodkových systémov, ktorý je pripravený, bude naprosto reálny. A potom sa uvidí, aké sú výnosy hlavne v druhom pilieri.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Beblavému za tie príklady zo zahraničia, pretože jasne ukázal na týchto príkladoch, že znižovanie odvodov do druhého piliera vedie len a len k dvom veciam. Tá prvá je nižšie dôchodky, tá druhá vyšší vek odchodu do dôchodku.
Dámy a páni, treba to jasne pomenovať. Tak ako na príklade z Poľska, kedy dočasne znížili odvody do druhého piliera, ale automaticky vek odchodu do dôchodku išiel hore, až na 67 rokov. To je riešenie, ktoré je jediné možné pri tom, keď znižujete odvody do druhého piliera.
Tiež sa mi páčilo to poukázanie na dohodárov, pretože my, samozrejme, sa sústreďujeme na to podstatné a to je krádež peňazí občanov, ktorí si šetria na dôchodok. Ale je potrebné povedať, že v tomto zákone sa podstatne zhoršuje aj situácia dohodárov, osobitne aj dôchodcom a študentom. Ale podstatne sa zhoršuje situácia aj živnostníkom. Každý živnostník na budúci rok zaplatí o 300 eur viac na odvodoch. To je pri súčasnej situácii veľmi vážny zásah do živnostenského podnikania, ktorý výrazne ovplyvní túto skupinu ľudí, ktorá si skôr zaslúži opačné, a to je našu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Beblavý, ako expert na problematiku školstva, som myslel, že sa vyjadríte aj k zmenám, ktoré sa priamo dotýkajú študentov. Takže, keďže to nezaznelo, resp. som možno niečo prepočul, pokúsim sa doplniť ešte, ak dovolíte, váš prejav a zdôrazniť, že v tomto zákone sa navrhuje aj zmena Zákonníka práce, zmena definície dohody o brigádnickej práci študentov, podľa ktorej túto formu zárobkovej činnosti, čiže dohodu o brigádnickej práci študentov, chce pán minister obmedziť len na študentov vysokoškolského štúdia v dennej forme štúdia do 25. rokov veku. Pritom vieme, je to úplne jasné, že napríklad všetci doktorandi, ktorí teda študujú v treťom stupni vysokoškolského štúdia, tak drvivá väčšina z nich, ak nie všetci, sú starší ako 25 rokov. To znamená, že tieto osoby, títo doktorandi nebudú môcť využívať relatívne výhodnejší režim platenia odvodov z dohôd, ale budú zaťažení pri práci na klasickú dohodu plnými odvodmi, rovnako ako zamestnanec. Čiže pri ich tom biednom doktorandskom štipendiu, ktoré sa pohybuje okolo 500 eur, ich ešte teda zaťažíme, ak si privyrábajú na dohody, plnými pálkami odvodov. Druhá vec je tá, že títo doktorandi nie sú povinne dôchodkovo poistení. Takže tí, ktorí na druhej strane si platia dobrovoľné poistenie, budú platiť v prepočte o 20 eur viac. Čiže takýmto spôsobom doplatia napríklad doktorandi na zmeny, ktoré sa tu navrhujú.

Ďakujem pekne. Chcem v prvom rade poďakovať okrem kolegom, ktorí ma podporili, aj všetkým kolegom, ktorí ma doplnili a naozaj uviedli veci, ktoré som nestihol alebo nejakým spôsobom sa im nevenoval. Teda aj kolega Viskupič, aj pán kolega Mihál, aj pán kolega Štefanec, ďakujem veľmi pekne. Súhlasím so všetkým, čo ste povedali, ale nechcel som hovoriť pridlho.
Možno k pani Vaľovej a k pánovi Muňkovi len ešte raz zopakujem, že viacpilierové systémy má aj západná Európa, len tá technická forma je iná kvôli, naozaj, dôvere a forme štátu. Dovoľte mi odcitovať z nedávnej práce na túto tému len jednu vetu: "Počas posledných 20 rokov Švédsko, Taliansko, Nemecko a Rakúsko prešli z jednopilierového na viacpilierový systém. Krajiny ako Dánsko, Veľká Británia, Holandsko už v ňom boli. Žiadna krajina západnej Európy neprešla z viacpilierového systému na jednopilierový systém." Pričom chcem zdôrazniť, že za jednopilierový systém sa považuje aj taký, kde súkromný pilier formálne existuje, ale tak malý, že nemá podstatný vplyv na váš dôchodok, čo pri 4 % už sme tomu veľmi blízko.
Ak sa teda niekto odvoláva na európsky sociálny model a európsky vzor, tak zavádza, pretože aj v západnej Európe prechádzajú na viacpilierové systémy, len niekedy inak nadizajnované technicky, ale s tou istou myšlienkou, a neexistuje príklad v západnej Európe, že by likvidovali takto brutálnym spôsobom viacpilierový systém, ako sme toho svedkami dnes.
Navyše, keby argumentom naozaj bola fiškálna situácia, vrátim sa k tomu, dá sa pochopiť krátkodobá zmena, aj keď Slovensko nie je v takej situácii ako Litva, Lotyšsko pred troma-štyrmi rokmi, ale všeličo by sa dalo diskutovať, ale túto je snaha zvrátiť hodiny času pod zámienkou momentálnych rozpočtových problémov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi uviesť najskôr to podstatné, a to je to, že demografický vývoj je rovnaký takmer v každej európskej krajine. Ľudia žijú dlhšie a detí sa rodí menej. Dnes na Slovensku pripadá na jedného človeka v dôchodkovom veku 5,6 človeka v produktívnom veku, ale o 30 rokov to už bude tak, že na jedného človeka v dôchodkovom veku budú pracovať menej než dvaja ľudia v produktívnom veku.
Je teda evidentné, že spoliehať sa na to, že nám dôchodky budú platiť len tí druhí, ktorí pracujú, sa jednoducho nedá. Aj preto bola na Slovensku zrealizovaná dôchodková reforma, podľa ktorej si ľudia môžu sporiť na dôchodky na svojich účtoch. Umožnila tak občanom zbaviť sa závislosti od nízkych štátnych dôchodkov a zvýšiť si príjmy v dôchodkovom veku sporením na vlastných dôchodkových účtoch. 1,5 mil. ľudí si momentálne nasporilo už viac ako 5 mld. eur, ktoré majú na svojich osobných účtoch. Takáto suma je, pochopiteľne, lákavá pre politikov. Najmä pre tých, ktorí neveria na súkromné vlastníctvo a na zníženie závislosti občanov od štátu.
Chuť na korisť v podobe úspor občanov u Roberta Fica zostala a ešte silnie. Za svojej prvej vlády na tieto úspory neustále útočil. Pamätáme si, že dvakrát vtedy otvoril druhý pilier. Našťastie ľudia nepodľahli a 1,5 mil. si stále zodpovedne šetrí na svoj dôchodok. Pamätáme si, že opakovane sme v tom čase predložili, tiež sme boli v opozícii, a predkladali sme ústavný zákon o ochrane vkladov. Máme záujem tú situáciu stabilizovať, pretože to, čo jej najviac škodí, je neustále otvorenie druhého piliera, tak ako teraz vláda chce tretíkrát ho otvoriť, a neustále zmeny.
Ďalší útok na úspory ľudí sa opäť chystá. Vláda jednej strany chce znížiť odvody do druhého piliera a chce tak znárodniť peniaze, ktoré patria ľuďom. Aj keď sa nás vláda snaží presviedčať, že dnes budú vraj viac platiť bohatí, je nad slnko jasné, že toto zlodejstvo zaplatia najmä bežní ľudia, ktorí si zodpovedne sporia. Vláda nie je schopná šetriť na sebe a chce tak obrať ľudí o ich peniaze na penzie. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že doteraz do Národnej rady nebol predložený jediný zákon, ktorý by znamenal úsporu vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ale prichádzajú len zákony, ktoré znamenajú úpravy na príjmovej stránke, teda vláda chce len obrať o peniaze ľudí a firmy, najmä tých, ktorí sú aktívni, ktorí produkujú, ktorých by mala podporovať.
Ďalším mýtom je, že konsolidáciu zaplatia len bohatí. Hovorili o tom už aj moji kolegovia a je to, dámy a páni, je to veľký, veľký mýtus, pretože aj pán minister s obľubou zdôrazňuje veľmi rád, že v druhom pilieri je drvivá väčšina ľudí, ktoré nemajú ani priemerný príjem. Tak toto sú tí bohatí? To naozaj veríme, že idete zobrať tým bohatým? Vy idete zobrať všetkým. Vy idete zobrať človeku s priemernou mzdou 500 eur ročne, dámy a páni, 500 eur ročne. A veľká väčšina tých ľudí, čo sú v druhom pilieri, tak to rozhodne nie sú ľudia, ktorí sú najbohatší. To sú ľudia, ktorí si zodpovedne šetria na svoju starobu.
No a škandalózny je už aj spôsob odôvodnenia, o ktorom sme hovorili už v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní. Dovoľte mi najskôr zdôrazniť, že minulá vláda prebrala po prvej vláde Roberta Fica krajinu s 8-percentným deficitom. A tiež musela konsolidovať. Za minulý rok konsolidácia verejných financií dosiahla číslo 2,4 mld. eur, ale z veľkej časti to bolo šetreniami, z veľkej časti to bolo na výdavkovej stránke rozpočtov, bez zásahu do druhého piliera. Dnes má vláda šetriť zhruba polovicu a chce tak urobiť nie šetrením na sebe, ale chce tak urobiť tým, že zoberie ľuďom.
Pri tých veľkých číslach, ktorými sa to tak hádže a operuje jak hnilými hruškami, jeden milión sem, druhý tam, raz chýba 250, potom 500 mil., tak vám chcem povedať, že som presvedčený, že sú to bludy. Je to výmysel o akejsi 500-miliónovej diere v štátnom rozpočte. Pretože keby to bola pravda, tak vláda rieši to, čo je podstatné. Pri odôvodnení akejsi 500-miliónovej diery vláda uvádza minimálne šesť ešte väčších problémov, údajných problémov, ktoré má so samosprávami, s nákupom ropy, s eurofondami, so zdravotníctvom, so Slovenskou konsolidačnou, s Fondom národného majetku, ale nerieši to v skrátenom legislatívnom konaní, dokonca ani v normálnom, ale rieši to v skrátenom legislatívnom konaní len zásahom do druhého piliera. Už toto považujem za dôkaz, že jednoducho je to len bublina, je to výmysel.
Dovoľte mi uviesť ďalší fakt. 15. júna sedel daňový výbor, ktorý vypracoval prognózu, ktorá bola ale zverejnená až o šesť týždňov neskôr, 27. júla. No, prečo asi? Prečo asi tesne pred tým, kedy zasadala Národná rada a kedy bolo práve zdôvodnené toto skrátené legislatívne konanie? Som presvedčený, že práve tých šesť týždňov bolo nezverejnenie tejto prognózy využité na to, aby vláda mohla toto využiť ako zámienku pri odôvodnení skráteného legislatívneho konania a pri odôvodnení krádeže peňazí ľudí. Pričom pri tomto utajovaní daňovej prognózy bol porušený zákon. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý aj hlasmi súčasnej vládnej strany, totiž hovorí, že táto daňová prognóza mala byť zverejnená do 30. júna. Do 30. júna malo byť zverejnené to, čo vypracoval daňový výbor 15. júna. Ďalšie porušenie zákona, mohli by sme ich rátať, je ich už skutočne spústa pri tomto nepeknom zákone.
Ďalší faktom je skutočnosť, že Medzinárodný menový fond zverejnil 17. júla, teda zhruba dva týždne dozadu, svoju prognózu deficitu slovenských financií na úrovni 4,4 %. Presne toto číslo predpokladalo aj bývalé vedenie ministerstva financií pri zmene vlády na jar. Čiže aj tu máte ďalší fakt, že 500-miliónová diera je výmysel a nie je pravdivá.
Dámy a páni, prácu politikov možno zhodnotiť až po čase. Bolo to tak so vstupom Slovenska do Únie, so vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie, eurozóny, s daňovými reformami, sociálnymi reformami atď. Keď sa pozrieme dozadu, myslím si, že zopár ľudí významne ovplyvnilo Slovensko. Pamätáme si ešte na kedysi silného premiéra Mečiara, no dnes po ňom zostalo akurát to, že zo Slovenska urobil čiernu dieru Európy. Pamätáme si na dve vlády Mikuláša Dzurindu, ktoré robili reformy a po ktorých zostalo to, že Slovensko bolo začlenené do civilizovaného západoeurópskeho spoločenstva. Bohužiaľ, zdá sa mi, že výsledkom vlády Roberta Fica bude len a len krádež dôchodkov. Robert Fico sa týmto zákonom zapisuje do histórie ako zlodej dôchodkov.
Považujem za pozitívne, že ľudia svoj názor vyjadrujú, tak ako za prvej vlády Roberta Fica, aj dnes sme zorganizovali petíciu na ochranu druhého piliera, aj vtedy bola úspešná, aj dnes ten počet utešene narastá. Ako bolo oznámené, už viac ako 80-tisíc občanov vyjadrilo svoj názor a verím, že táto petícia sa dostane na pôdu parlamentu, aby sme sa spoločne postavili a spoločne vyjadrili k tomu, čo si želajú ľudia. Ľudia sú zodpovednejší častokrát ako ich vodcovia a ľudia vedia, že o svoju budúcnosť sa musia postarať sami.
Pri tomto zákone je smutné takisto skutočnosť, že mnohí kolegovia z vládnej strany upozorňujú na akýsi obchod s DSS-kami. Dámy a páni, ten obchod ale robíte vy z vládnej strany, vy im zvyšujete poplatky. Je to podobná kartelová dohoda, ako bola urobená s bankami pri osobitnom odvode, kedy na jednej strane ste uvalili na banky osobitný odvod, ale zároveň ste im odpustili príspevky do Fondu ochrany vkladov, na čo doplatili len a len ľudia. Ľudia musia platiť vyššie poplatky v bankách a svoje peniaze tam majú s väčším rizikom. Teraz s DSS-kami je to niečo podobné. Vy im zvyšujete poplatky a beriete im peniaze. Čiže kto na to doplatí? Občania. Ale dávate zarábať DSS-kám. Tým DSS-kám, o ktorých sa vyjadrujete zväčša hanlivo, ale ktorým najviac pomáhate na úkor občanov.
Boli tu spomínané mnohé príklady zo zahraničia, najmä pán poslanec Beblavý veľmi pekne uviedol zopár príkladov či už v Estónsku, Maďarsku, či v Poľsku. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, že znižovaním odvodov do druhého piliera sa vytvára skutočnosť, ktorá môže byť riešená len znižovaním dôchodkov alebo vyšším vekom odchodu do dôchodku. V Poľsku znížili odvody, ale zároveň zvýšili vek odchodu do dôchodku na 67 rokov.
Čiže každá strana má dve mince. Tým, že znižujete odvody do druhého piliera, stáva sa systém neudržateľným. A odsúvate problém do budúcna. Vy neriešite problém, len beriete peniaze a odsúvate tohoto riešenie do budúcnosti. V Maďarsku toto riešenie bolo ešte dramatickejšie a premiér Orbán si vyriešil situáciu na pár rokov, ale vieme, ako to dopadlo. Takmer krachom verejných financií. Čiže takéto riešenia, ktoré ponúkate, je orbánizáciou Slovenska.
Dámy, páni, aj na základe uvedeného dovoľujem si predniesť návrh, aby Národná rada podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, pretože je evidentné, že je zlý, nepripravený a najmä škodlivý pre všetkých, ktorí sú zodpovední a ktorí to myslia so svojou budúcnosťou vážne. Dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.