4. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za odpoveď. Pán minister, neprekvapili ste ma, tak ako aj pán premiér v svojej odpovedi, vyhli ste sa v podstate odpovede na túto otázku.
Chcem vám pripomenúť, že keď sa oháňate výpadkom daňových príjmov, rátate alebo beriete do úvahy daňovú prognózu z 15. júna, pán minister. Z 15. júna, čo je 6 týždňov starý údaj, takže za 6 týždňov sa nič nezmenilo a vy hovoríte, že 26. ste mali na takéto údaje iný názor ako 30. júna. To je dosť zarážajúce a svedčí to len o tom, že vaša argumentácia je nedôveryhodná, pán minister, tak ako je nedôveryhodné celé odôvodnenie o akýchsi 500 miliónoch, ktoré chýbajú. Bohužiaľ, samotná argumentácia o 500 miliónoch pokrivkáva, pretože keby bola pravdivá, tak pripravíte opatrenia na problémy, ktoré sa tam, v tomto materiáli, spomínajú, či je to zdravotníctvo, či sú to samosprávy, či je to Slovenská konsolidačná a tak ďalej. Namiesto toho vy sa sústreďujete len a len na druhý pilier.
Čiže aj vaša odpoveď a celý tento príbeh okolo údajnej diery 500 mil. a skráteného legislatívneho konania svedčí o tom, že je to len zásterka pre to, aby ste mohli siahnuť na peniaze ľudí - a to ma úprimne mrzí, že ste sa znížili k takýmto praktikám.
Ďakujem.

Len zopakujem to, čo som tu už dva- či trikrát v pléne hovoril. Na septembrovú schôdzu Národnej rady je navrhnutá informácia, ktorá sa týka celého komplexu vývoja makroekonomických výsledkov za prvý polrok vrátane celého komplexu návrhu opatrení. Bude to samostatný bod rokovania tejto Národnej rady. To nie je nič nové, čo hovorím, táto skutočnosť je známa poslancom Národnej rady.
Ale podstatné, čo je treba povedať, pán poslanec, a povedal som včera, že by som očakával od vás ďaleko väčšiu sebareflexiu, je skutočnosť, že vy a váš stranícky kolega ste zlikvidovali finančnú správu. Otázka je, bola to náhoda? Bol to účel? To asi zistia orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa touto problematikou budú následne zaoberať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste tú istú otázku dal viacerým ministrom a ja som sa bol poradiť, že vlastne čo mám urobiť v takom prípade, keď odpoveď už prvýkrát na túto istú otázku, síce smerovanú na ministra financií, zodpovedal zastupujúci minister pán minister hospodárstva, čiže ja, ale odpoveď sme pripravovali my na pôdohospodárstve, čiže teoreticky by som mal teraz prečítať ešte raz tú istú odpoveď, ale ja si vážim panie poslankyne a pánov poslancov a nebudem ich takto trápiť a ponižovať.
Ja vám odpoviem jednou vetou. Stotožňujem sa s odpoveďou ministra financií.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Keďže dopredu sa nedá vedieť, že ktorá otázka na ktorého ministra bude vylosovaná, tak som si to dovolil položiť ministrovi, ktorý za to hlasoval v Rade ministrov, to bol minister Kažimír, a rezortne to prislúcha vám.
Pán minister, dovoľte, aby som ale položil jednu otázku. Prečo Slovenská republika chce v roku 2012 uplatňovať moduláciu na VDJ? Pretože toto sa týka modulácie priamych, teda modulácie aj v jednom prípade, aj v druhom, a týka sa to nariadenia 73/2009, keď za rok 2012 pre nové členské krajiny žiadny minister nehlasoval a takéto nariadenie prijaté nie je.
Ďakujem.

Pán poslanec, zle je postavená vaša otázka, že prečo chce Slovensko uplatňovať moduláciu v roku 2012. Slovensko nechce, Slovensko musí uplatňovať moduláciu v roku 2012 na základe rozhodnutia Európskej komisie z 19. júla 2012. Z 19. júla 2012 máme tu oficiálne stanovisko, kde nás Brusel zaväzuje pri vyplácaní VDJ uplatňovať princíp modulácie a zároveň sú nastavené ďalšie konkrétne podmienky pri uplatňovaní jednotlivých platieb. Sú tam stanovené výšky jednotlivých či malých, či veľkých VDJ. Čiže sú tam aj tie údaje, ktoré máme aplikovať pri vyplácaní. Čiže celý tento postup je presne popísaný v nariadení alebo v usmernení Európskej komisie, ešte raz opakujem, zo dňa 19. 7. 2012.
Čiže otázka nestojí tak, či chceme, alebo nechceme, otázka znie, odpoveď znie tak, keď chceme uplatňovať systém realizácie VDJ, musíme uplatňovať systém modulácie.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem v mene pána ministra dopravy za otázku.
Návrh na uzavretie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárno a Komárom bol stiahnutý z rokovania vlády na základe požiadavky Úradu vlády na doplnenie materiálu o zdôvodnenie výberu západného variantu, vysvetlenie procesu verejného obstarávania a vplyv na zamestnanosť v regióne. Doplnený materiál bude opätovne predložený na rokovanie vlády v čo najkratšom čase.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja chvíľočku počkám, kým dohovorí pán minister Jahnátek, pretože práve na neho je smerovaná moja odpoveď. Idem odpovedať pánu ministrovi. Ďakujem vám.
Vážené dámy a páni, vážený pán minister, chcem sa vyjadriť k odpovedi pána ministra Jahnátka na interpeláciu uverejnenú v tlači 118 bod 11 vo veci nepreplácania oprávnených výdavkov na projekty rekonštrukcie škôl.
Vážený pán minister, pýtala som sa, kto nesie zodpovednosť za skutočnosť, že výzva bola vyhlásená na vyšší finančný objem, ako boli voľné finančné prostriedky. Odpovedáte mi, že nadmerné zmluvné viazanie finančných prostriedkov v rámci Prioritnej osi 1 Infraštruktúra vzdelávania ROP, ku ktorej došlo v rokoch 2009 - ´12, umožnilo vedenie bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré bolo riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program. Rovnako píšete, že nadmerné zmluvné viazanie pokračovalo aj v rokoch 2011 - ´12 za bývalého vedenia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, na ktoré prešla kompetencia riadiaceho orgánu ROP.
Vážený pán minister, musím vyjadriť zásadný nesúhlas s vašou odpoveďou, pretože posledná výzva na infraštruktúru vzdelávania, teda na rekonštrukciu a prestavby škôl, bola vyhlásená v januári 2010. V polovici júla 2010 bol zverejnený na webovom sídle Regionálneho operačného programu zoznam škôl, ktorých projekty boli schválené. Teda nie v rokoch 2011 - ´12, ako píšete, dochádzalo k nadmernému zmluvnému viazaniu prostriedkov, ale o nadmernom zmluvnom viazaní prostriedkov bolo rozhodnuté za prvej Ficovej vlády. Je tak?
Na druhú otázku, prijímatelia sa na základe zmlúv vychádzajúcich zo zmluvy o NFP dostali do pozície neplatičov. Kto bude znášať sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných podmienok medzi prijímateľom a dodávateľom stavebných prác v prípade schválených a nepreplatených žiadostí o platbu? Vy odpovedáte: Riadiaci orgán pre ROP nie je účastníkom týchto vzťahov ani do nich nezasahuje a že akékoľvek ďalšie zmluvné dojednania, z ktorých vyplývajú nároky na peňažné plnenie voči prijímateľom, sú výsledkom zmluvnej vôle týchto subjektov.
Vážený pán minister, musím opäť vyjadriť nesúhlas s vašou odpoveďou, z ktorej som až pobúrená. Prijímatelia uzatvárali zmluvy s dodávateľmi prác a služieb na základe podpísanej zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a podmienok v nej stanovených. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecne záväzné podmienky zmluvy, v ktorých sú odvolávky na legislatívne pravidlá EÚ, systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a iné riadiace dokumenty. V týchto dokumentoch sú okrem iného definované aj pravidlá oprávnenosti výdavkov, systém kontroly oprávnenosti, lehoty na kontrolné procesy a tak ďalej. Problém je v tom, že aj po splnení týchto náročných podmienok riadiaci orgán pre ROP nepristúpil k preplateniu výdavkov podľa zmluvy, a to nehovorím o nedodržiavaní termínov definovaných v riadiacich dokumentoch zo strany ROP-ky a s tým súvisiacim predlžovaním lehôt na preplatenie výdavkov. V tomto prípade prijímateľ, rozumej škola, je teda absolútne bezmocný. Aj keď uzavrel zmluvu s dodávateľom prác a služieb tak, aby rešpektoval termíny a lehoty stanovené v zmluve, nič mu to nebolo platné. A zmluva so štátom, riadiacim orgánom, teda ministerstvom, ho dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, aj keď on nemá na tom žiadnu účasť.
Vo svojej odpovedi nepíšete, kto nesie dôsledky za druhotnú platobnú neschopnosť prijímateľov.
Toľko moja odpoveď na alebo reakcia na vašu interpeláciu.
A pretože túto interpeláciu považujem za neuspokojivú a zavádzajúcu, prosím, aby Národná rada Slovenskej republiky pri hlasovaní v zmysle rokovacieho poriadku túto moju nespokojnosť zobrala na vedomie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, mám dve interpelácie.
Jedna je na ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 2 zákona o vojenských obvodoch zrušila Vojenský obvod Javorina z 1. 12. 2010 nariadením vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina.
V zmysle nariadenia vlády k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky.
Vážený pán minister obrany, súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky so sídlom v Pliešovciach spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva. Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe Vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125, 139 ods. 9 zákona 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavby sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu.
Interpeláciou som sa obrátila na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby ministerstvo ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu, inicioval zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. Pán minister Ľubomír Jahnátek mi na interpeláciu odpovedal, že na základe uznesenia vlády ministerstvo vydalo výnimku na správu vo vlastníctve štátu pre Vojenské lesy a majetky na obdobie 10 rokov od zrušenia Vojenského obvodu Javorina. Táto výnimka sa však vzťahuje iba na správu lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý tvoria lesné pozemky, lesné porasty a stavby vo vlastníctve štátu, za ktoré sa považujú investičné lesné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace.
Tiež mi odpovedal, že Vojenské lesy a majetky vykonávajú na týchto pozemkoch práva vlastníka štátu, najmä zabezpečujú jeho ochranu, a zastupujú vlastníka v konaní pred súdmi a štátnymi orgánmi. Podľa pána ministra Jahnátka sú teda Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky aj povinnou osobou pri riešení žiadostí pôvodných vlastníkov o prinavrátenie užívacích práv k tejto pôde.
Vážený pán minister Glváč, zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad, čo by bolo pre nich veľmi praktické, pretože by nemuseli zakaždým cestovať do Košíc. Preto vás, pán minister, žiadam, aby ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy a odpovedali mi, kedy tak hodláte urobiť.
Ďakujem vám za odpoveď.
A druhá interpelácia, kratšia, je na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade s § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov jednou z činností Slovenského pozemkového fondu je aj správa pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Zaujíma ma, pán minister, ako Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, a s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, do prípadného uplatnenia a preukázania vlastníckych práv.
Preto vás žiadam o odpoveď na nasledujúce tri otázky.
Aká je celková výmera pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a aká je celková výmera pôdy pochádzajúcej z podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy?
Druhá otázka. Aký bol celkový príjem z prenájmu pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a z prenájmu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, v rokoch 2010 a 2011?
A tretia otázka. Aká je celková výmera pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a celková výmera pôdy pochádzajúcej z podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, a ktoré Slovenský pozemkový fond v týchto rokoch neprenajímal?
Ďakujem obidvom pánom ministrom za odpoveď a vám za vypočutie.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som sa chcel iba ohradiť voči predchádzajúcemu nezaradeniu ústnej možnosti prihlásenia sa k písomným interpeláciám, pretože počas čítania sme boli aj s pánom Osuským prihlásení. Ďakujem.