51. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja ďakujem aj pánovi poslancovi Kvasničkovi, že vystúpil a povedal, ako to on vidí. Priznám sa, patrím k tým, ktorí vždycky rád počúvali pána poslanca Kvasničku a myslím si, že aj bol na to dôvod, a ja ostanem aj pri viere takej úprimnej, naivnej a presvedčivej, že taká kategória, pán poslanec Kvasnička, ako je sebaúcta, že keď si to vyhodnotíte, že ju nestratíte. Ja neviem, či niekedy vnikneme do podstaty vášho myslenia pri tomto dosť zložitom bode vývinu tejto krajiny, ale prajem vám, ako bolo také poďakovanie za tie doterajšie prejavy, aby ste sebaúctu ani po dnešnom dni nestratili. Ak sa vám to podarí, tak naozaj nehľaďte na to, čo hovoríme, verím, že sa vám to možno podarí, ale nie som si istý.
Viete, menovali ste veľa rôznych literátov a medzi nimi ste spomenuli aj majstra Rúfusa. Naozaj senzačný človek a vhodné si ho pripomínať možno aj v tejto chvíli. Má takú jednu krásnu esej, kde opäť brilantnými slovami hovorí o tom, že je hodné žiť a je hodné veľa vecí sa snažiť, aby tam, kde voľakedy rástlo jedno steblo trávy, rástli potom aspoň dve, že už aj vtedy má život zmysel.
Ale v jednej chvíli hovorí, že slová akokoľvek krásne už nestačia, že treba činy, že treba hoc malý poriadny čin, a ja sa vás v duchu teda toho vášho dnešného príhovoru spytujem, či nemáte pocit, že by ste to ešte jedným činom vedeli zachrániť, zvrátiť, napraviť, vyberte si.

Pani poslankyňa Košútová.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvasnička, som veľmi rada, že som si mohla vypočuť toto dnešné vaše vystúpenie, aj keď vás tu kolegovia označujú za Judáša, kolaboranta a čo ja viem, čo ešte. Bola som na finančnom výbore, o ktorom tu toľko pán Lipšic hovorí, že poslanci SMER-u boli nespokojní, keď vypočúvali pani Crkoňovú a pána Mitríka. Nepáčilo sa mi, keď napádali pani Cvrkoňovú v tom, že klame, že s nikým nerokovala, že nikdy nerokovala s vedením KDH, teraz ste to vo svojom vystúpení vyvrátil. Myslím si, že je veľmi úbohé, keď som si dneska prečítala Nový čas, kde Nový čas predstavuje, kto bude šéfom NKÚ, a k pani Crkoňovej uvádza jej mínus, že je evidentne prepojená na SMER, keďže pôsobila na ministerstve, a jediné plus, ktoré uvádzajú, že nevyzerá zle, ale to nie je kvalifikácia. Myslím si, že to je urážka všetkých žien.
Pán poslanec, vaše slušné vystúpenie je ukážkovým príkladom, ako si predstavujem diskusiu v tomto stánku demokracie.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská.

Dovolím si aj ja zapojiť sa do tejto diskusie faktickou. Ja som podporila spoločného kandidáta väčšiny opozície, pretože som chcela prispieť k vyváženiu mocenských politických síl, ale napriek tomu, že som podporila tento spoločný návrh opozície, si myslím, že nie je správne vyslovovať súdy nad kolegami, ktorí už z akýchkoľvek dôvodov, nech sú subjektívne, objektívne, konali podľa vlastného vedomia a svedomia. Ak sa mýlili, tak si myslím, že sami si budú niesť zodpovednosť v prípade, že konali v omyle alebo pod nejakou inou pohnútkou. Myslím si, že nikoho z nás neoprávňuje vynášať nad inými, ktorí majú iný názor, súdy. Nie je správne riadiť sa predsudkami, pretože práve tieto predsudky a súdenie iných bez poznania okolností nám bránia v tom, aby sme ako parlament spolupracovali. Antagonistické, nepriateľské a konfrontačné nastavenie parlamentu nie je ku prospechu nikomu. Určite to nepomáha občanom a ja to vnímam ako veľkú záťaž pre našu spoločnosť a myslím si, že ľudia, ktorí stavajú svoje bytie a svoju prácu na princípoch, ktoré ste spomenuli, pán poslanec Kvasnička, to je tá spolupráca, tvorba, komplementarita, tomu rozumejú a pre nich je rovnako veľkou výzvou a zbožným prianím, aby parlament bez akýchkoľvek politických, ideologických, náboženských predsudkov začal spolupracovať, aby ľudia hlavne v parlamente boli dobrým vzorom pre našich občanov, aby napriek tomu, že sa odlišujú svojimi názormi a postojmi, zachovávali k sebe úctu.

Pán poslanec Viskupič.

Kolega môj výborový pán poslanec Kvasnička, čo si mi to urobil? Hovoril si o snoch a mňa napadlo hneď "íc": "Ja úbohý, rozprestrel som pred tebou svoje sny, tak našľapuj opatrne, lebo kráčaš po mojich snoch," bol prvý citát, čo mi napadol, a ty si do toho vhupol so všetkou vážnosťou a silou a troška si rozbúral tie sny a druhé mi napadlo podobne ako kolegovi Poliačikovi, šachy.
Tie Válkove Šachy, vnímal som ich doteraz aj v iných konotáciách a nemyslím si, že biela a čierna je o šachovnici, ale aj figúrky sú biele a čierne, a túto parlamentnú prítomnosť nedefinujeme my, ale do tých jednotlivých farieb nás vpratáva rokovací poriadok a ja si dovolím teda zacitovať. Neviem, či si sem sadol z dlhej chvíle, ale predpokladám, že nie.
"Ak si sadneš z dlhej chvíle k šachom, pre šťastie alebo pre sklamanie hrať, nezabúdajte, že je problém, na kom závisí vaše šťastie či pád. Neukazujte svojmu súperovi päty a dámu strážte, ak ju máte rád, nepúšťajte ju samú na výlety, nevieme nikdy, čo sa môže stať, nakoniec sa to zvrtne na zákone, že silu umu zdolá sila zrád" - a tu zradu vidím - "v partii často vyhrávajú kone, jedine však kráľ môže dostať mat."
A toto si skús vyložiť a to ti ja odkazujem v tejto faktickej.

Pán poslanec Kuffa.

Myslím si, že mnohé veci sa z politiky vytratili a v ’89. roku ten ideál bol kdesi inde. Keď sa ktosi možno k čomusi takému, Marián, vráti, vieš, tak to ľudia nevedia pochopiť.
Ty si to krásne tuná povedal, v podstate renesančných sociálnych filozofov si tu citoval, mnohí sa priznali, že vôbec nevedeli a nemali ani poňatia, že o čom rozprávaš, ale som ťa pozorne počúval a možno aj medzi riadkami je treba potrebné počuť, ale ja ti odpoviem na to tak biblicky, vieš, Marián, nehádžte perly sviniam, lebo keď sviniam hodíš perly, zašliapu ich do blata. To je evanjeliové, nehádžte perly sviniam.
Hej, a to je presne to. Vzájomne sa nepočúvame, a to je celý ten problém. Henrieta Cvrkoňová je naozaj jedinečnou, výnimočnou osobnosťou (ruch v sále) aj po tých morálnych kvalitách, aj kvalifikačných. Bezpochyby tomu tak je a taký humbug, ktorý sa tuná teraz zvrhol tu aj v rámci tej politiky, a tie prestrelky, ktoré sa tuná vedú, naozaj je to veľakrát nedôstojné. Aj tá skazenosť, ktorú si spomínal tuná, tak, myslím si, že naberá skutočne obludné rozmery. Tomáš Morus bol ten, ktorý bol ochotný obetovať svoj vlastný život. Ja to viem, že do toho Toweru, to bola jeho dcéra, ktorá tam chcela ísť, a možno to bola manželka, ako si to hovoril, ale nechcel ju prijať. Nechcel ju prijať kvôli tomu, aby ho citovo nevydierala. On za to presvedčenie položil svoj život, kráľ, ktorý bol jeho priateľom, spriaznencom, dal mu odťať hlavu sekerou. Hej, bolo to veľmi drastické, ale dnes, že by možno v politike bolo možno, čo len jeden alebo dvaja, alebo traja takíto ľudia, tak sa budú len z toho smiať, samozrejme.
Ale ten tvoj prejav bol brilantný, ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.
Pardon, pán poslanec Kvasnička.