51. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Dzurinda, pri všetkej úcte, trošku ste to otočili. Ten problém nie je v tom, ako vy hovoríte, že či ste privatizovali pod cenu, alebo nie pod cenu, som rád, že ma teraz počúvate aj s pánom Hrušovským, ten problém je v tom, že ste vôbec privatizovali. To je to najkľúčovejšie a o tom tuná bola, o tom tuná bola debata.
Mňa skôr zaujíma, z tej pozície súčasného vášho videnia, či by ste to, čo ste spravili, urobili teraz. A s plným vedomím a s tými informáciami, ktoré máte teraz.To je jedna vec.
Hovorili ste tu o príbehu o Gabčíkove. Ja ten príbeh poznám trošku inak. Ja ten príbeh poznám z rozprávania pána Bindera. Opäť môžem len povedať, že tá pamäť je naozaj krátka, a tá politická je ešte kratšia ako tá normálna, preto, lebo to, samozrejme, tým politikom, ktorí si radi nepamätajú to negatívne, vyhovuje. A potom ďalšia vec, hovoríte o privatizácii stále. Vy ste predsa chceli sprivatizovať aj Slovenské národné divadlo. Opäť to je iný príbeh, opäť je to príbeh o privatizácii. Opäť je to príbeh, ktorému ste vy vtedy, vy vtedy, vy ste stáli na čele tejto privatizácie, ale náhodou sa stalo, že už tie dohody o dohodách, ktoré vtedy urobil pán Rusko, sa nerealizovali, a že to Slovenské národné divadlo tuná dnes je. Ale vy ste boli pri tom, keď ste na tej vláde niekoľkokrát jednali o privatizácii novostavby Slovenského národného divadla. Ucukli ste v poslednej chvíli, chvalabohu. Dnes do toho Národného divadla chodíte rád a ja som veľmi rád a predpokladám aj vy, že sa neprivatizovalo.
Tak takto je to nejako aj s tými elektrárňami, viete.

Ďakujem pekne. Chcel by som nadviazať na príhovor môjho predrečníka, kolegu Dzurindu, keď hovoril o dôvodoch, ktoré viedli vládu k späťvzatiu Gabčíkova, a chcel by som doplniť jeden vecný dôvod - podľa mojej mienky - prečo sa vláda k takémuto kroku odhodlala.
Slovenské elektrárne tvrdia, že osem turbín vodnej elektrárne sú v dobrom technickom stave a v súčasnej dobe nepotrebujú nejaké výraznejšie opravy, čo podkladajú skúsenosťami z prevádzkovania elektrární v tridsiatich krajinách sveta. Hoci ich dodávateľ, Vodohospodárska výstavba tlačila k rekonštrukcii, nakoniec sa dohodli na roku 2016. No ale čo je dôležité, po odňatí Gabčíkova štátom, sa vedenie Vodohospodárskej výstavby rozhodlo pristúpiť k opravám okamžite a už 2. apríla tohto roka zverejnila Vodohospodárska výstavba vo Vestníku verejného obstarávania informatívne oznámenie, pričom predmetom zákazky je, citujem: "Generálna oprava a rekonštrukcia Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktorá sa týka stavebnej časti, strojnotechnologickej časti, elektroenergetickej časti a pomocných zariadení." Slovenské elektrárne odhadujú opravy na cca 80 až 100 mil. eur, pričom práce sa mali uskutočňovať v priebehu možno až, až desiatich rokov. Vo Vestníku verejného obstarávania Vodohospodárska výstavba nevyčíslila cenu tejto zákazky, a to je jeden z dôvodov, ktorý podľa mňa je aj dôvodom, prečo sa vláda Slovenskej republiky rozhodla späť vziať Gabčíkovo, aby mohla ešte v rámci tohto volebného obdobia vysúťažiť túto veľkú generálku alebo veľkú rekonštrukciu pre Vodohospodársku výstavbu.

Pán Dzurinda, včera tu mal Robert Fico prejav, v ktorom používal fakty. Ten prejav mal úroveň. To, čo ste dneska vy predviedli, to bolo čisté osočovanie. To bol prejav ohrdnutej nevesty. Vyslovene z vás sršia komplexy menejcennosti, pán kolega. Toto naozaj nie je hodné expremiéra, nie je hodné. Tu osobne urážať, mravčať, mňaučať, vyzapovať po premiérovi, nadávať mu. Vy ste vyslovene klesli na úroveň malého chlapca. Ja mám z toho až husiu kožu, že vy ste boli premiérom Slovenskej republiky a dneska sa správate ako treťotriedny komik. Je to naozaj smutné.
Dokonca vôbec prirovnávať strategický majetok, úplne rodinné striebro Slovenskej republiky, k vašej chajde niekde v Hradišti pod Vrátnou, to sú, to sú vaše mentálne horizonty, pán kolega, to sú vaše mentálne horizonty. A presne tak to vyzeralo. Tí Taliani sa museli plieskať po bruchu, keď videli kto proti nim stojí na Slovensku. Oni videli to, že proste získajú z toho takú dobrú cenu, s takýmito ľuďmi, s takouto mentalitou, to bola pre nich jedna báseň. Jedna báseň. 24-miliardová vata a tomu vy hovoríte dobrá cena. Pán kolega, to nebola dobrá cena. To nie je dobré podnikateľské prostredie. Tam boli možno dobré provízie, ale určite nie dobrá cena. Celá vaša privatizácia bola veľmi špinavá. A viete prečo? Pretože sa mýlite, vy ste povedali, že na to netreba univerzity. Pán kolega, treba na to univerzity, a tí Taliani tam majú ľudí, ktorí mali univerzity, a natrafili na človeka, ktorý hovorí o chajde v Hradišti pod Vrátnou. Preto to takto dopadlo, preto to takto zle dopadlo pre Slovensko a váš komplex menejcennosti je na mieste. Ja som veľmi rád za vás, že konečne googlujete, že ste objavili slovo mantra, gratulujem vám, vzdelávajte sa aj naďalej, ale dúfam, že už nikdy nebudete mať možnosť znova privatizovať.
Vaša privatizácia to bolo tuti fruti per italiano, tudle nudle pre Slovensko. To bola vaša privatizácia. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem oceniť môjho kolegu Dzurindu za jeho snahu vysvetliť v podstate tú tvorbu ceny alebo tie ponuky, ktoré prichádzali v rámci privatizácie, a tak trocha aj na predrečníka pána Blahu, ktorý hovoril o nejakých cenách, že, ktoré by boli ako keby generované z brucha.
No každá jedna spoločnosť, ktorá išla do toho, či už Enel, České elektrárne, České energetické závody alebo ruské konzorcium, si mohli povedať, teda áno, cez due diligence, čo je taký hĺbkový audit, že si v podstate trochu zistíme, čo je za tými elektrárňami. (Ruch v sále.)
Pani predsedajúca, poprosím vás, urobte tu poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
A poprosím nastaviť dlhší čas.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, predĺžte o 10 sekúnd pánovi poslancovi čas.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Takže vrátim sa k tomu prakticky. Môžeme povedať, že za tým, za tou hĺbkou, hĺbkovým auditom mohli byť nejakí ekonómovia, ktorí celkom možno nerozumeli tej trhovej hodnote tých elektrární, technológiám a podobne. Ale úplne je to iné v prípade Českých energetických závodov, ktorí veľmi dobre vedeli, akú hodnotu majú Slovenské elektrárne, a oni by mali ešte pridanú hodnotu, pretože vedeli by si predstaviť, že vlastne by opäť sa napojili na tú energetickú sústavu, ktorá bola v rámci bývalej, bývalej Československej republiky. Napriek tomu dali nižšiu cenu, ako bolo v prípade Enelu. Takže nehovorte nám tu, že niekto tie ceny strúha v podstate od brucha, strieľa od brucha. V každom prípade ten proces privatizácie a ponuky a v konečnom dôsledku aj vyhodnotenia týchto cien, bol veľmi transparentný.

Ďakujem veľmi pekne. Mňa v zásade mrzí, že naša neschopnosť riadiť štátne podniky sa riešila privatizáciou inými štátnymi podnikmi. Naozaj, to ma mrzí. Hej, že to, no ešte, ešte možno tomu nie je celkom koniec.
Ja si dovolím tvrdiť takto, že sila SMER-u nie je ani v tom, že sú tak dobrí, jednu tretinu sily SMER-u tvorí to, že keď sa pozrú na nás, tak okamžite dostanú 30 %, lebo z toho musia dostať 30 % (smiech v sále), ale možno ďalších 30 % (potlesk), je mi ľúto, že mi tlieska SMER (smiech v sále), ale ďalších 30 %, a to chcem povedať korektne, žiaľ, dostáva aj z toho, že sa naozaj z pôsobenia obchádza - trebárs aj vás, pán Dzurinda - proste mráz. Niekoho tu obchádza mráz a veľmi umne, veľmi umne to premiér Fico vie robiť tými mantrami.
Ale zase treba aj povedať, že naozaj ľudia, ktorí okolo vás sa vtedy motali a krútili, boli tak nenásytní, že oni, keby sa dali sprivatizovať kaplnky, tak idú do toho. Ja, ja, proste tam nebolo už čo. Ja som začul Štátne lesy, všetko, čo, na čo pozrelo, to sa chcelo sprivatizovať, pod tým, že to nevieme riadiť. To mňa mrzí, podľa mňa naši ľudia by to vedeli uriadiť, len to nevieme, nemáme to v sebe, nemáme tú firemnú kultúru alebo možno to ani nechceme, to ma mrzí. Naozaj ma to mrzí.
Ja si myslím, pán Dzurinda, že vašu úlohu už bude skôr posudzovať Historický ústav a my teraz budeme musieť nájsť spôsob, čo s tým, čo s ich silou. Ja si nikdy nepripnem na svoju hruď vaše úspechy, ale vaše hriechy nie sú mojimi hriechmi a nás čaká naozaj náročná cesta, ako pomôcť tejto krajine a zbaviť SMER moci, nie celkom, ale on má nezodpovedne veľa moci teraz v sebe. Aj našou neschopnosťou.

Ďakujem pekne. No už ani neviem, čo mám teraz po slovách pána poslanca Hlinu, povedať. No, pán Hlina, pán... (reakcie z pléna), pán Dzurinda, viete, keď vy hovoríte ale o záujmoch Slovenska, no tak aj tie stromy nad štiavnickou kalváriou sa chytajú za brucho.
Pamätám si na vaše inauguračné vystúpenie, kde mne chodil mráz po chrbáte, v roku 2002, kde ste ako teda novoinštalovaný predseda vlády tu rozprávali o tom, že ale veď ja neviem, čo to je národný záujem, však kým mi niekto vysvetlí, čo ten národný záujem je, tak ja ho budem brať do úvahy. Pán Dzurinda, hocikto si to nájde v archíve. To ste vy tu vážne rozprávali. O akých národných záujmoch potom pri privatizácii vy môžete reálne hovoriť? Veď to nebola privatizácia, pán Dzurinda. To bol výpredaj, výpredaj národných monopolov a ešte výpredaj s tými 70 % alebo neviem koľkopercentnými zľavami. V tom je ten obrovský problém. Jak sa tu môžete postaviť a tvrdiť, že vám nikto nevychytal cenu? Však v rokoch 2002 až 2006 sme tu od rána do večera pomaly rozprávali o tom a hovorili sme o vlastizrade, pán Dzurinda, v tejto súvislosti. Že vám toto ušlo?
Používate vo vzťahu k ministrovi, že minister hovorí o privatizácii, pričom je úplne jasné, a viete to, hovoriť v súvislosti s predajom teraz podielu, ktorý musíme predať a ktorý teraz je v Telekome.
Pán, pán Dzurinda, len on zároveň povedal ešte aj nasledovné v tom istom materiáli. Elektrárne sú podľa jeho slov, príkladom spackanej privatizácie. Je tam približne 30 právnych sporov, doteraz neukončená výška ceny. Rozostavaná obrovská atómová elektráreň, domnieva sa, že preto, že podiel do 51 %, alebo do koľko si myslíte, je blízky nule, pán Dzurinda.
My už pravdepodobne nepotrebujeme konfrontácie osobného typu a potrebujeme naozaj vecnú diskusiu a budem si vážiť, pokiaľ sa niekto dostane k vecnej diskusii, ale to, čo ste tu vystupovali, to je tá vaša miera poznania daného problému, privatizácie? Tomu, čo sa deje dneska vo svete, vo väzbe na celý tento mechanizmus uvažovania?
(Potlesk.)

Pán kolega Dzurinda, ja mám pred vami rešpekt, vy ste veľký stratég. Don Corleone, keby mal takých ľudí v svojom tíme, tak naozaj nemusel skončiť ako skončil, mohol byť vo vládnej limuzíne. Dokázal ste vládnuť i menšine, keď niektorí poslanci z večera do rána, zmenili svoj názor o 100 %. To sa málokomu podarí. Naozaj je to umenie. Vy ste naozaj, jak som povedal, stratég a politik. Predávali ste elektrárne za 49 % a na konci dňa sa predali za 66 %, 66 % predaj naozaj určite to nebolo v prospech našich ľudí a našich občanov. A bonus ešte k tomu, také Gabčíkovo, no to je super. Tí Taliani naozaj môžu mať radosť. Viete, každý jeden strategický podnik, ktorý ste predával, aj keď mala väčšinu keď mal štát, keď mal 51 %, tak v predstavenstve bolo o jedného človeka viac, mali privatizéri. No naozaj to je úžasné, to sa málokomu podarí. Každý jeden predaj bol v neprospech občana Slovenskej republiky.
A inak ako si vychádzate s pánom Nicholsonom?

Pán poslanec Dzurinda, budem slušný a zameriam sa len na Gabčíkovo. K Slovenským elektrárňam vystúpim osobitne, pretože skutočne asi nepoznáte, alebo vás, teraz to, čo ste tu vystúpili, asi nepoznáte celkovo pravdu a skutočnosť. V medzinárodnom tendre nebola. Pán Mikloš, minister váš, odmietol, aby jeho advokátska kancelária, ktorú poveril, JUDr. Havláta, odmietla, aby vôbec išiel do prenájmu Gabčíkovo. To isté spravil váš minister Kukan. Ministerstvo zahraničných vecí dalo takisto stanovisko z hľadiska nevysporiadaných vzťahov s Maďarskou republikou. Ale nebudem sa vracať k veci. Vrátim sa len k podstatným veciam. Povedali ste o dividendách. Váš minister Mikloš podpísal listom, o ktorých neviete, že dividendy sa nebudú vyplácať nikdy. Nie, keď sa dostavia, dostavajú Mochovce, ale do dnešného dňa Enel získal na dividendoch 2 400 mil. a nehovoriac ešte o ďalších podvodoch, ktoré tam spravil. Aj tie budem, pomenujem presne čísla, ktoré sú. Ten list je k mání, môže vám ho ukázať. Čiže dividendy sa nebudú vyplácať. Keď ten Enel predá tých 66 %, nemusí vyplácať ich nikdy. A nechce sa vracať k ďalším veciam, že sme museli zaplatiť za Gabčíkovo v roku 2007 200 mil. dolárov Boston Credit, kde bola splátkový kalendár. My sme za jedno euro dali vec a bral z energií 65 %. Takže nehovorme o tom, že 65 %, 35 % bolo správne.
Ale hovorím, vrátim sa podrobne ku každej jednej záležitosti, pokiaľ sa týkajú či Gabčíkova, alebo Slovenských elektrární.
A ešte jedna vec, minister Jahnátek nemal na ministerstve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa už budem opakovať, možno to bude vyznievať ako mantra, ale naozaj ja privatizáciu strategických odvetví, strategických subjektov považujem za nesprávne a dokonca nezodpovedné politické rozhodnutie. A v zásade je to jedno, či ide o oblasť energetiky, či ide o oblasť plynárenstva, telekomunikačných služieb, alebo aj o privatizáciu núdzových zásob ropy. Vždy som takého rozhodnutie podriadila kritike.
Vďaka takýmto rozhodnutiam nám dnes na Slovensku, a to nielen vláde, ale aj parlamentu, predovšetkým občanom diktujú nadnárodné skupiny, nadnárodné monopoly, rôzne oligarchické finančné skupiny, voči ktorým sa vláda ani štát nedokážu dnes suverénne brániť. Ak jediným dôvodom pre privatizáciu energetických odvetví bola úpadková a stratová hospodárska bilancia predtým vždy ziskových subjektov a tvrdenie, že štát je zlý vlastník, ako je to možné, že pri tak súcej vláde a pri tak súcich vládnych činiteľoch sa nešlo cestou revitalizácie týchto strategických energetických subjektov. Každý rozumný štát, každý múdry a zodpovedný štát, každé vyspelé európske krajiny si nechávajú tieto strategické odvetvia v svojej držbe, a to práve preto, aby chránili svoje finančné a bezpečnostné národné a štátne záujmy. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán kolega Dzurinda, mne sa celkom páčila tá časť, ktorú ste venovali mantrám, len chcem upozorniť na jeden, na jeden drobný detail. Je pravda, že pri mantrách častokrát ide naozaj iba o zvuk, je pravda, že pri mantrách človek, ktorý ju opakuje, nemusí poznať jej doslovný význam, ale jedna dôležitá vlastnosť, ktorú mantry majú, že ony majú povznášať ducha. Óm - úplne základná mantra - mal byť zvuk, ktorým bol stvorený vesmír, a tým, že sa opakuje, tak sa máme všetci dostávať do harmónie s tým, čo máme okolo seba.
Ale to, čo robí premiér tohto štátu, tým pádom nie sú mantry. Ostatné mantry majú želať iným tvorom, aby sa napríklad dokázali oslobodiť z kolobehu znovuzrodzovania, majú želať dlhý život, majú slúžiť k tomu, aby sa ľuďom prečisťovali ich vlastné činy. Ale to, čo robí premiér tohto štátu, nemá duchovne povznášať ani nikoho iného, ani svet. Má iba planými a prázdnymi slovami bez významu, faktického alebo duchovného, nálepkovať nepriateľa, pretože mu chýba argument. A to potom nie je mantra, to je iba úskok, to je barlička, to je niečo, čo sa používa, keď človek nemá argument na to, aby mohol presvedčiť intelektuálne a poctivo.
Takže môžeme hovoriť o tom, že tu máme framing, že tu máme nálepkovanie a označovanie. Ale ak by to naozaj boli mantry, tak by v nich išlo o spoločné dobro. A to sa obávam, že nášmu premiérovi nejde.