51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, tam, kde neplatia dohody a už vôbec nie sľuby, čo inak? Ľahko dokázateľné sa ťažko voľačo hovorí, ale predsa len, toto je parlament a my to robíme vlastne pre bežných, pre obyčajných ľudí, pre všetkých občanov, to, čo robíme. Preto aj pre záznam, aj pre prenos treba povedať to, čo povedali kolegovia možno inými slovami, ale ja to musím zopakovať a pokúsim sa povedať ešte moje zásadné stanoviská, zásadné veci, na ktorých ja budem trvať pri ďalšom prerokovávaní.
Treba povedať, ten návrh, ktorý sme predložili, je dohoda, je konsenzus, bol bez výtiek, bez akýchkoľvek chýb, na ktoré by bol poukázal ktokoľvek z tohto pléna. Ak myslím ktokoľvek, myslím na všetkých z opozície, všetkých z vládnej strany. Pri tomto návrhu, ktorý je teraz predložený, boli prítomní, účastní a aktívni aj poslanci SMER-u. A boli pomerne aktívni. My sme robili ústupky, ale v záujme toho, aby sme dosiahli výsledok. A ten výsledok je teraz na stole. To nie je náš výmysel. Konštruktívna debata priniesla to, čo tu je. A hovoriť po dvoch rokoch, že sú tam chyby alebo že my sme navrhovatelia, nie, my sme navrhovatelia formálne, ale faktickí navrhovatelia sú aj zo strany SMER.
Čiže povedzme si pravdu, tak by to malo byť. Bolo tu povedané, konečne nejaká výtka, že nový pohľad na ústavnoprávnu teóriu, ale ja keď si dobre pamätám, možno ma pán Beblavý doplní, ak sa nemýlim, pán Pavol Paška konzultoval toto aj s pani Macejkovou, predsedníčkou Ústavného súdu. A jediná výtka bola tá, že čo keď bude Ústavný súd zahltený, nič iné nebolo. A keby aj tu výtka bola, že treba meniť zákon o organizácii Ústavného súdu, ak vám vadí, že to nie je tu, tak si pripomeňme dnešné rokovanie alebo dnešné hlasovanie o civilných alebo o procesných kódexoch, kde už teraz vieme, že bude treba novelizovať asi desať zákonov. Bude to treba urobiť, ale nebolo to prílohou.
Hm, proste nemáte rovnaký meter, pán podpredseda, ale ja sa teda budem venovať téme, len som rád, prepáčte mi, som rád, že ste konečne povedali nejaké argumenty, kde je tá chyba, a ja tú chybu tam proste nevidím. Lebo podľa mojej mienky, vy tú chybu vyťahujete len preto, aby ste mali čo povedať a opäť to natiahnuť. A to je fakt škoda.
Označiť toto za politickú tému, nemyslím si, že je korektné a že je fér. My sme dali všetci záväzok k tomu, že budeme hovoriť o tom, že prijmeme taký zákon, ktorý bude transparentný, a že bude výsledok. A, žiaľ, dnes je výsledok taký, že sa ukazuje presne, kto chce odkryť majetok a kto nechce odkryť majetok. Kto chce byť transparentný a kto nechce byť transparentný.
Ten zákon tu opakovane bol predložený. Za hlasovala, ak sa nemýlim, celá opozícia, proti alebo sa zdržali, boli poslanci SMER-u. Musíme si to povedať. Preložené inak, poslanci SMER-u v tejto sále sediaci nechcú byť transparentní. Inak to čítať proste sa nedá. Nechcú byť transparentní, nechcú, aby bolo vidieť, či majú domček, alebo či majú vilu trojposchodovú s bazénom, päťárovým pozemkom, hektárovým. Či majú nejakú starú, funkčnú feldu, alebo či majú Ferrari. To je obrovská škoda a my v opozícii to chceme a chceme to dlhodobo už teda druhý rok. Vlastne niektorí určite aj viacej, ale ja som tak krátko, a ten záväzok aj to rokovanie prebehlo pred dvomi rokmi.
No, zopakujem tie veci, ktoré sú tam podľa mňa najdôležitejšie a na ktorých bola zhoda a zhoda naprieč celým politickým spektrom. A to bolo, že sa budú uvádzať úžitky alebo pôžitky, ktoré mám z užívania nejakého majetku, ktorý nemusí byť formálne môj, že budú záväzné majetkové priznania, kedy bude potrebné uvádzať, či už rok výroby auta, typ auta, proste bližší opis toho, čo mám k dispozícii, čo vlastním alebo čo užívam. A tretia vec, tá procesná a hádam najdôležitejšia, je, že nebude možno zablokovať výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ak už sa zablokuje, bude možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd, čo je podľa mňa najkľúčovejšie z celého návrhu zákona. Neviem, či hovorím iba za seba, ale myslím si, že hovorím za viacerých predkladateľov, ak poviem, že toto sú tri kľúčové veci, na ktorých budeme trvať. Teda minimálne ja na tom určite budem trvať, ak sa chceme niekam posunúť. Pretože bez týchto troch vecí akýkoľvek zákon o ochrane verejného záujmu je podľa mňa, bude bezzubý tak ako doteraz. A to si už nemôžme nikto dovoliť.
Trošku sa obávam, že sa nám stane to, že ako hovorí pán podpredseda Číž, že máme ešte čas. No my ten čas nemáme, lebo paralelou, keď použijem nedávnu voľbu alebo včerajšiu voľbu pána Mitríka, tak bolo úplne jasné, že nebude zvolený kandidát opozície Maroš Žilinka. Pretože ak by teraz pred voľbami išiel na čelo NKÚ človek, ako je Maroš Žilinka, dámy a páni, starostovia aj za vládnu stranu by sa mali čoho obávať, by sa mali čoho obávať. To by bolo, to by bolo, keby prišlo NKÚ. (Reakcia z pléna.)
Dušan, nehovorím, že k tebe. Ale sám vieš, na Slovensku sa šafári. Tie čísla sú jasné. Tie čísla sú úplne jasné. Toto ste si nemohli dovoliť.
Preto ja sa obávam, že sa stane to isté, že my budeme rokovať o tomto niekedy v septembri a v septembri príde čisto vykastrovaný zákon a bude sa volať, bude to novela ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu, ale nebude tam zhola nič. Možno tam budú nejaké frázičky, hej? Voľačo tam bude. Odfajknete si, my sme to prijali a ešte budete schopní povedať, že kvôli opozícii tam nie je to, čo tam bolo treba. Toho ste schopní, vládni poslanci! A to je žalostné. Pretože nedodržujete dohody a ani sľuby. A keď teraz niekto hovorí, že na grémiu bola nedávno dohoda o tom, že budeme mať nejaké štyri okruhy, kto môže tejto dohode, preboha, veriť, keď tá dohoda tu už bola? Čo sa zmení, čo sa zmení na slove chlapa, keď už ho raz dal? Keď už ho raz porušil, už to neni chlap, už tomu slovu sa nedá veriť. Preto ja neverím, že budete mať úprimný záujem na tom, aby ste prijali efektívny, funkčný zákon pre majetkové priznania na to, aby verejní funkcionári boli povinní odkryť svoje majetky, svoje prírastky, svoje pôžitky a vlastne všetko, čo súvisí s výkonom verejnej funkcie.
Verím, kolegovia, že tento návrh bude prijatý, a v zásade aj oceňujem pána podpredsedu Číža, že vystúpil a povedal nejaké argumenty. Ale bol jediný, ktorý to urobil, a nikto iný k tomu ani nemá čo podľa mňa povedať, čo sa týka vládnej strany, pretože tie argumenty nie sú, iba že by opäť povedali, no beriem teraz späť svoje slovo. Ale takto sa to predsa nerobí!

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som, že či k tomuto podľa mňa veľmi dôležitému zákonu treba vystúpiť, a po vystúpení pána podpredsedu parlamentu ako svojho kolegu z poslaneckých grémií som sa rozhodol, že treba uviesť minimálne dve až tri veci na pravú mieru.
Myslel som si, že keď toho času teda predseda výboru Přidal uvedie celú tú chronológiu, tak bude úplne jasné, že ktorá strana tohto pléna konala bona fidei a vopred deklarovala pred voličmi, aby sme nezabúdali, že cez našich zástupcov v komisii, ktorú, kde bolo, myslím, že 7 alebo 8 požiadaviek, voči ktorým mal tretí sektor pred voľbami, vyjadrený aj potom takou mohutnou besedou Transparency International, kde sa politici veľmi radi vtedy ukázali, lebo to malo nejaký aj mediálny dosah, aj sa chceli vtedy pod protestami Gorila nejakým spôsobom k danej a vzniknutej situácii postaviť, podpísali nejaký záväzok. Ten záväzok mal dva rozmery. Jeden bol vecný, o tom sa tu bavíme, druhý bol aj časový, a to bolo, že do roka od volieb prijmeme zákon, ktorý bude vedieť účinne preukázať, ak sa niekto vyskytne vo verejnej funkcii, aký je jeho prírastok majetku a či zodpovedá príjmom, ktoré pred verejnosťou deklarujú.
Tento stav my doteraz, bohužiaľ, nemáme. Mne totižto, aby sme si nezamieňali, mne je, a nikdy som nikomu nezávidel a je mi šumafuk, kto ako hospodári, ak je v privátnej sfére. Ale momentom, a to je pre mňa veľmi dôležité, lebo opäť prichádzame do predvolebného boja, čiže ak existuje nejaké majetkové status quo a ten človek sa rozhodne pre obhajobu verejného záujmu, tak by mal mať relevantný nástroj a ten relevantný nástroj je ten zákon, ktorý tu nepredkladá Miro Beblavý, ako on to aj veľmi korektne povedal. Tento návrh zákona, napriek tomu, že často tu počúvame o rozhádanej opozícii, predložila opozícia spolu so zástupcami SMER-u, ktorí sa len v tejto chvíli nepodpísali. Pretože, a ja ho spomeniem druhýkrát, a preto som sa aj prihlásil, lebo vo faktickej som to nestihol povedať, ja si pamätám to augustové stretnutie v historickej budove Národnej rady, kedy my sme mali predtým možno aj parciálne stretnutie s vedúcim tej pracovnej komisie, čo bol pán Beblavý, a strávili sme možno dve-tri letné aj stretnutia, aby sme sa dostali do fázy predložiteľného návrhu akceptovateľne so všetkými poslaneckými klubmi. A ja sa teraz dozvedám od podpredsedu parlamentu v súčasnej funkcii, členom vtedajšieho grémia, že niekde nastala chyba a zneužívame tento nástroj na nástroj politického boja.
No tak teda si to rozmeňme na drobné, pretože my sme na tých grémiách nepreberali len tento návrh zákona, ale napríklad tam bol aj súhlas s tým, dokonca súhlas s vypracovaním a zasadnutím pracovných komisií nad takým nepodstatným, z môjho pohľadu veľmi podstatným zákonom, zákonom o poslancoch. Ako neviem, či si táto republika a ústavná funkcia, ako je poslanec Národnej rady, nezaslúži novú normu. Pretože súčasne platný zákon o poslancoch je z 99 % obsolentný a neplatný. Myslím, že tam platia len dve ustanovenia, je plný Národného frontu, Slovenskej socialistickej republiky a podobne. Čudujeme sa, aká je váha poslanca v spoločnosti, lebo sme nie schopní napriek dohode, napriek asi najvyššej politickej dohode, ktorú môže toto plénum z hľadiska zákonov, ktoré sa týkajú tohoto pléna a nepredkladá ich vláda, prijímať, a keďže ako poradný orgán grémium sa dohodlo, že, a ústami vtedajšieho predsedu, že napríklad tento zákon bude predložený v horizonte opäť rok, rozmýšľal som, že či to nebude ten bájny rok a deň. Nie, nie je. Ani toto nemáme a napriek tomu, že tuná aj zasadla tá komisia opakovane, bazálna dohoda vznikla, sa tu dozvedáme, že zneužívame niečo na nástroj politického boja.
Chcem sa ohradiť proti nástroju politického boja. Nie, nie je to tak. Ja viem zadefinovať niečo v tejto oblasti. Bol tu spomínaný tak voľne zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ten bol zneužitý na nástroj politického boja nikým menším a nikým väčším, ako je premiér tejto krajiny, pretože dve veci sme vedeli, často tí, čo predtým sledovali politiku menej, o politikovi menom Robert Fico, a to bola kritika privatizácie a vysporiadanie sa s privatizérmi aj cez nástroj preukazovania pôvodu majetku. Absolútne bezzubý nástroj, zneužitý len a len na politický boj, a napriek tomu, že vládne toto plénum 83-člennou väčšinou, nikto z nich nevyťahuje to, že prijali niekedy bezzubý nástroj a ten zákon bol zneužitý iba na to, aby podľa mňa oblbli voličov v tejto téme. Toto nie je príbeh tohoto návrhu zákona. Tento návrh zákona má už mať len jediný a jeden osud a to, že tu vznikne 150 ľudí, ak si ctia svoje sľuby, ktoré dávajú pred voľbami, a zahlasujú za jeho prijatie.
Druhé čítanie môžme a ja som tu počul aj ten záväzok, že sú iné nápady, ktoré by mohli byť ďaleko ostrejšie, ale v záujme zachovania konsenzu, aby sme mohli tento reálny nástroj alebo reálnejší a účinnejší nástroj, ktorý môže odpovedať verejnosti, ale aj budúcim verejným funkcionárom, ktorí povedia, že toto do vstupu do verejnej funkcie mám, toto sú moje legálne príjmy a niekto to bude vedieť deklarovať a skontrolovať a k tomu to celé smeruje. Čiže je to výhodné a účinné pre oboch. Aj na verejnú kontrolu, aj pre tých, ktorí sa zúčastňujú obhajoby verejného záujmu svojim personálnym nasadením alebo priamo sa dostávajú do funkcií.
Posledná poznámka k tomu je, rovnako ako mnohí z vás sa pýtam, naposledy to hovoril predkladateľ Miroslav Beblavý, čo bolo tým zásadným momentom, kedy politicky súhlas nad daným a stávajúcim návrhom existoval cez celé politické spektrum, sa odrazu dostávame do závozu a toto plénum nechce alebo nemôže byť tým, ktoré rozhodne aj s podpismi vládnej strany, sú to naozaj štátni tajomníci, ministri, ľudia, ktorí sú účastní v štátnych akciovkách, že povedali, preboha živého, ak toto prijmeme, tak ja nebudem funkcionárom, alebo príde sa mi na niečo. Alebo nerozumiem tomu a nerozumiem úplne tej poslednej veci, že tu hazardujeme možno aj s tým nábojom predvolebného boja, pretože v dobe štyri roky do volieb, tri roky do volieb a dva roky do volieb sme mohli prijať niečo, čo by nemalo z akéhokoľvek pohľadu náboj ukazovania sa, dohadovania sa a podobne.
Pán podpredseda Číž, Miro Beblavý to nazval, že drzé. Ja si myslím, že to je veľmi nezodpovedné prirovnávať tento návrh zákona k návrhom ohľadom bufetov a neviem, čo ste to tam ešte spomenuli. Toto si nezaslúžia ani tí ľudia, ktorí s tým strávili dlhý čas, a navyše tá celá verejnosť, ktorá pri mnohých debatách túto tému neustále vyhadzuje nám na oči, ak toto plénum neočistíme od, a možno celý funkcionársky verejný svet, od toho, že sú tu ľudia a možno vo veľkej väčšine, ktorí to myslia dobromyseľne, aj by chceli, aj to robia, ale, bohužiaľ, toto plénum im nie je schopné vytvoriť ten relevantný a dobrý nástroj, aby mohli svoje bona fidei konanie ukázať verejnosti. Keďže sú tu aj takí a ja chcem veriť, že ich je väčšina, tak nezostáva nám nič iné, iba za daný návrh zahlasovať. A chcem veriť, že 150 ľudí chce dostať svojim sľubom, ktoré dávali pred voľbami.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pani Vášáryová, nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

Počúvam túto debatu veľmi pozorne, ale, pán poslanec, musím vás upozorniť, nebuďte taký naivný. Tu niekto už povedal, že si predsa ryby nevypustia svoje vlastné akvárium, pre kristapána. A uvedomte si, že toto sú metódy, a ja som bola toho svedkom, ktoré používalo HZDS. To je presne to isté. My sme stále v tomto a stále teraz sa znovu so všetkými dôsledkami vraciame ku kultúre HZDS. Presne toho napríklad, že náš výbor pre kultúru a médiá, ktorý mal rokovať o tom, že vláda sa rozhodla, že niektorým novinárom nebude odpovedať na otázku, je zvolaný na 19.00 len preto, lebo vtedy už neprídu žiadni novinári. To jednoducho, to treba vidieť. Ale treba si aj povedať, že ako to končí. A končí to jasne a všetci to vieme, ako to skončí. Len kedy? To je jediná otázka, ktorú si treba klásť.
Ja veľmi oceňujem tú prácu, ktorú si dávajú poslanci niektorí proste, aby sme donútili ľudí priznať majetky. Ale uvedomte si, že všade vo svete túto funkciu robia daňové úrady. Jednoducho príde daňový úrad a je to jedno, či to je prezident veľkej spoločnosti alebo nejaký tam poľnohospodár, a jednoducho, keď nemá doklady, ide do lochu. A pokiaľ nebudeme mať takéto daňové úrady, akékoľvek takéto priznania pod takýmto politickým tlakom sú jednoducho bezzubé.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Pani poslankyňa, dovoľte mi ešte si nechať tú základnú mieru naivity a vyhraniť sa proti tomu, že necítim sa byť a asi ani nikdy nebudem mať ambíciu byť ryba vo vode v spoločnom rybníku s tými, ktorí si nechcú vypúšťať tú vodu. A práve preto som aj vystúpil a práve preto sme mali obrovskú snahu či už v pracovnej skupine alebo pri tých politických jednaniach tento návrh zákona pripraviť.
Druhá poznámka, hovorím a tam už si nemyslím a tam tá naivita ma dávno opustila, a mali by sme byť veľmi obozretní, pretože výhybku, ktorú sa podarilo hodiť v ´98. roku úplne na poslednú chvíľu pod obrovským nasadením mnohých, aby nás HZDS nepotiahlo do čiernej diery Európy, sa nám nemusí dariť robiť opakovane. Preto veľmi súhlasím s vami, že mali by sme dôsledne a do bodky upozorňovať, že pozor, príbeh HZDS, že to niekde skončí a že to skončí dobre, nie je ten základný alebo to, lebo my nežijeme často vo fairytaleslande alebo v tých rozprávkových, ale môže sa to skončiť veľmi zle.
A možno ten parciálny príklad, že zasadnutia výborov o siedmej hodine, nie kvôli novinárom, ale na ten výbor bol pozvaný premiér tejto krajiny a minister vlády SMER-u a ja som teda zvedavý, či oni o siedmej prídu. Ak majú v úcte parlament, čo by mali mať, a nielen v úcte, ale aj v tom, ako máme parlamentnú republiku nastavenú, tak by tam mali byť prví. Ale to sa dozvieme o necelé dve minúty.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Má slovo.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že o minútu končí rokovací deň, a vzhľadom na to, že o minútu začína kultúrny výbor, si dovoľujem vás požiadať o prerušenie rozpravy, tak aby sme ju dokončili zajtra, keďže môj príspevok má o niečo viac ako, teda významne viac ako minútu.
Ďakujem.

Vašej žiadosti rád vyhoviem. Chcel by som len niektorým pánom poslancom pripomenúť, že téma rokovania kultúrneho výboru nemá s ústavným zákonom nič spoločného, ale nabudúce to zrejme v svojich rečiach zohľadnia.
Ďakujem vám za pozornosť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme zajtra ráno o deviatej hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)