51. schôdza

Pán podpredseda, všetky parlamentné politické strany pred voľbami v roku 2012 podpísali verejný záväzok a išli s tým spoločne do volieb. Všetky parlamentné politické strany, ktoré boli v roku 2012 pred voľbami v parlamente. A sme sa zaviazali, že to urobíme do roka od volieb. O čom sa rozprávame, načo toľko slov? Tri roky uplynuli a dva roky z toho ste naťahovali čas presne tak ako pri NKÚ. Však tá zhoda tu bola a odvtedy len naťahujete čas. Tak teda prevezmite tú zodpovednosť konečne, pán podpredseda!

Pán poslanec Přidal aj pani poslankyňa Žitňanská už aj v predchádzajúcich vystúpeniach dokumentovali, pán Přidal dokonca citoval, ako sme naozaj už viac ako dva roky svedkami len výhovoriek a odkladaní. Ale ja musím doplniť to, že to už sa dnes týka aj vás a vášho nového vedenia Národnej rady, lebo prvýkrát ste ohlásili takéto stretnutie, že bude počas januárovej schôdze. Nikdy žiadne stretnutie nebolo. 19. marca váš šéf pán Pellegrini vyhlásil verejne, že v priebehu nasledujúceho týždňa to stretnutie zvoláte. Povedal to váš šéf pán Pellegrini, predseda tohto parlamentu za SMER. Nikdy ste nič nezvolali! Dnes avizujete, keď sa tu tento zákon preberá, že zajtra niečo zvoláte. No ja budem veľmi rád, ak predloženie tohto návrhu vás konečne donúti aspoň zvolať stretnutie, čo teda naozaj nie je nejaký veľký úspech, ale že teda aspoň sa niekde stretneme. Ale musím vám zároveň povedať, že kým to stretnutie nie že nebude zvolané, kým sa fyzicky neuskutoční, tak po tom, čo robíte aj vy a čo robí SMER v tejto veci už dva a pol roka, sa nemôžete hnevať, ak tomu nikto neverí, až kým sa to nestane.
A pokiaľ ide o obsah, tak naozaj toto je obsah úplne nekontroverzný. Ak sa chceme politicky rozprávať nie o tom, čo bolo konsenzom dohodnuté, ja mám ešte tiež iné návrhy. Ja mám napríklad návrh, aby majetok, ktorý nie je uvedený v majetkovom priznaní, prepadol. To sú návrhy, ktoré by tomu zákonu dali zuby, ale ja som ich doteraz netlačil, lebo to sú návrhy, ktoré nie sú konsenzuálne dohodnuté. Tento návrh bol konsenzuálne dohodnutý aj s vami, a preto očakávam, že ho aj podporíte. Ak raz začneme politické debaty aj predvolebné, ja sa ich veľmi rád zúčastním, ale tiež by som bol radšej, keby sme prijali konsenzuálne dohodnutý návrh, to by bolo veľkým krokom vpred.

Ja len voľne nadviažem, že v roku 2012, začiatkom roku alebo koncom roku 2011, si pamätám stretnutie, ktoré zvolal Transparency International, za účasti vtedy pani ministerka Žitňanská, za SaS-ku Kiššová, za nás som tam bol ja a za vás to bol dnes podpredseda vlády Kaliňák, kde sme dali záväzok, že do roka po parlamentných voľbách, písomne potvrdený záväzok, a myslím, že pod ten záväzok sa podpísal predseda vašej strany, že tento zákon proste prijmeme. Zároveň ja som sedel opakovane na minimálne desiatich zasadnutiach, grémiách, kde sme to otvárali, zasadala pracovná skupina. Myslím, že to vyčíslil a uviedol na správnu mieru pán poslanec Přidal, a doteraz nič. Tak sa nečudujte, že sa táto téma stáva témou, vy ste to nazvali politickým zápasom, pretože politický zápas z toho robíte len a len vy! Lebo ja si pamätám aj grémium alebo zasadnutie grémia v starej Národnej rade, kedy expressis verbis od predsedu parlamentu Pašku sme počuli, že politická vôľa sa dostala do bodu, že návrh, ktorý leží a beží na stole, je prijateľný. A teda že už nasleduje len proces, kedy ho schválime. Čo bráni v tomto procese posunúť tento návrh zákona aj v symbolickej rovine prvým čítaním a otvoriť potom debatu tu do toho pléna a zainteresovať všetkých poslancov? Zaslúžia si, tak ako to hovoria mnohí, dodržať slovo pred voličmi, lebo aj vaša strana dala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No, tak ak to nie je politický zápas a politický demonštračný návrh, tak aspoň elementárne stanovisko k tým ponukám, ktoré majú smerovať k nejakej miere kooperácie. No, tak či to je alebo nie je konfrontácia, už nech posúdi to širšie okolie. Nesmeroval som svoje slová pánovi Beblavému, lebo on nie je člen poslaneckého grémia. Na druhej strane na poslaneckom grémiu bol tento postup dohodnutý, takže toto všetko, čo ste tu, vážené kolegyne, hovorili, tak je asi v pozícii, že treba to dorokovať ešte na grémiu a potom prípadne to znovu dostaneme sem a prídeme do toho veselého politického zápasu.
Nepochybne ide o témy, ktoré sú obvykle tehotné, a keď pozrieme iné parlamenty, tak to predháňanie sa v populistických návrhoch je typické pre takéto návrhy a slovenský parlament v tomto smere má už dosť veľké skúsenosti, to tu všetko máme, od bufetov a neviem čoho všetkého. Nepochybne toto je vážna vec a nepochybne je treba posudzovať vážnejšie. S komparáciou, s väzbami, s posúdením iných parlamentov a nájsť normálneho a zmysluplného mechanizmu. To je celé.
Zneužívať to a predbiehať sa v tejto téme, to, myslím si, dokáže každý, je to prvoplánové a robí sa to ľahko, pán poslanec Beblavý, keď sa na mňa pozeráte. Takže to bolo všetko. Takže buď teda nájdeme spoločnú cestu, chceme to tak urobiť, pokiaľ bude vôľa v parlamente, že to bude predmetom politického zápasu, no tak inú možnosť nebudeme mať, len tento zápas prijať.

Ja nebudem dlho, kolegovia. Ja som len chcel reagovať a nechcel som reagovať na toto v záverečnom slove, aby teda bolo možné o tom diskutovať, čo poviem.
Ale neexistuje, pán poslanec Číž, ale naozaj, že neexistuje v tomto funkčnom volebnom období tohto parlamentu zákon a téma, o ktorej sa pracovalo korektnejšie z našej strany, ako je táto. Neexistuje a neexistuje zároveň téma, s výnimkou voľby predsedu NKÚ a možno pár ďalších, na ktorých vy, teraz nehovorím o vás osobne, ale vaša strana, by ste postupovali nekorektnejšie, a dovoľte mi to demonštrovať.
Na jeseň 2012 po tom záväzku, ktorý tu viacerí spomínali, pán predseda vtedajší Paška skúšal tento záväzok odbaviť tým, že sa urobí nový formulár majetkových priznaní, ktorý ale, keďže nemá žiadnu oporu v zákone a tým pádom jeho nedodržiavanie by nebolo nijak potrestateľné, sme vysvetlili aj verejnosti, aj médiám, že je to čistý populistický plesk do vody. Nato súhlasila aj strana SMER so zriadením pracovnej skupiny, na jeseň 2012, ktorá sa mala schádzať, a ja ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií som bol poverený jej vedením. Táto skupina sa schádzala a po niekoľkých sedeniach a niekoľkých analýzach, keď tu hovoríme o analýzach, dospela konsenzuálne aj s pánom poslancom Brixim k dohode.
Ja už som povedal v tej faktickej a hovorím to tu. Bolo a je množstvo iných návrhov, podľa mňa dobrých návrhov, viem si predstaviť, že každý iný člen tej skupiny, možno aj iný poslanec by mal ešte nejaké svoje návrhy, ale my sme v mene konsenzu dali len návrh, ktorý bol zároveň dobrý a zároveň bol všeobecne prijateľný pre ľudí, ktorí sa tej téme venovali. My sme si žiadne politické body nevybíjali, my sme všetko obetovali, čo bolo problematické, len sme stáli na tom, že ten zákon musí mať zmysel. Teda že ho nebudeme prijímať len ako nejaké krytie, prázdne krytie politických predvolebných záväzkov. A nato aj váš predseda parlamentu s tým súhlasil. Ja som s ním napr. o tom Ústavnom súde, ktorý vy ste začali tak veľmi špekulatívne spochybňovať, ja som s ním o tom rokoval.
On aj po porade s právnikmi vyslovil vtedy jedinú pochybnosť, a to bola tá, že ak sa bude podávať na všetko odvolanie na Ústavný súd, či to nebude zahlcovať Ústavný súd. Preto sme prišli s ďalším kompromisom, ktorý je aj v tomto návrhu, že to, čoho sa týka zhruba 80 až 90 % konaní výboru, čo sú pokuty za neskoré odovzdanie majetkového priznania alebo neodovzdanie, tak tam to odvolávanie možné nebude. Čím pádom sa počet podaní, ktoré by na Ústavný súd mohli ísť, znížil na niekoľko ročne, z pohľadu parlamentu. S tým aj váš predseda Paška vyslovil súhlas, a preto ten zákon bol aj z jeho strany bezosporný, kým začal byť sporný.
On začal byť sporný medzi stretnutím s predsedom Paškom, kde boli všetci zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, kde on len sľúbil, že to v podstate len rozošle na kluby a že už to môžme spoločne predložiť ešte v auguste, a potom zrazu bolo úplné ticho a nikto, ale nikto z vašej strany nebol dodnes schopný vysvetliť, v čom bol ten zásadný problém, ani kto ho mal. Sú to ľudia z klubu SMER-u, ktorí majú problém s tým, keby sa skutočne dal skontrolovať ich majetok, jeho prírastky a jeho zdroje alebo konflikty záujmov? Alebo sú to iní verejní funkcionári, mimo tohto parlamentu, ktorí však majú natoľko vplyv, že si to vedia aj tu zablokovať? Sú to vaši riaditelia štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností? Sú to vaši členovia vlády? Sú to vaši štátni tajomníci? Ja neviem. Dodnes nebolo povedané, kde je to tajomné kazítko, ktoré nám zastavilo schvaľovanie tohto zákona, a to ešte predtým, než vôbec stihla začať plynúť jeho záručná lehota. V tom je ten problém.
A následne my sme podali tento návrh, konsenzuálny, kompromisný návrh raz, vtedy ste ho zamietli, v dvetisíctrinástom. Podali sme ho druhýkrát, v dvetisícštrnástom, vtedy sme ho dokonca ústretovo stiahli, keď pán predseda, nový predseda deklaroval, že má záujem to riešiť. To znamená po tom, čo ste nás rok a pol vodili za nos, sme my na zvolenie nového predsedu reagovali tým, že sme stiahli svoj návrh zákona len na základe dobrého slova. A vy ste na to reagovali tým, že nás už šesť mesiacov vodíte za nos znovu.
Za tých okolností hovoriť čokoľvek o tom, že my to tu nejak politicky využívame, zneužívame a neviem čo všetko, je fakt že za hranicou drzosti, pán podpredseda Číž, musím vám to takto povedať, lebo v tomto zákone sme my boli extrémne konsenzuálni, dobromyseľní, ústretoví, až niekedy naivní. A boli sme takí preto, lebo sme sa spoliehali, že len vytrvalý postup a tlak a ústretovosť vás donúti zdvihnúť tých 83 rúk nakoniec za dobrý zákon.
Ja som od začiatku vedel, že tá šanca je nízka, možno 50 na 50, ale veril som, že keď to budeme robiť, sa to podarí. A budeme to robiť aj zvyšných deväť mesiacov do parlamentných volieb, lebo ja viem, že pred parlamentnými voľbami sa zvyknú diať zázraky najmä vo veciach, na ktorých voličom záleží. Ale ja vám tu hovorím otvorene za seba, my sme len dvaja poslanci, ja tu nemám možnosť riadiť 83 poslancov, ale hovorím vám za seba, že nezdvihnem ruku za žiadnu prázdnu výkladovú dosku, kde vy budete si chcieť odfajknúť pred voľbami, že ste si splnili sľuby a že kontrolujete majetky. Môžte k tomu pripraviť akúkoľvek komunikačnú kampaň, môžte povedať, že čierna je biela. Nezdvihnem vám za to ruku a nebudem to podporovať.
A zároveň si vám dovolím povedať na príklade protischránkového zákona, kde váš predseda skúsil toto isté. Skúsil v jeden deň priniesť na vládu protischránkový zákon, ktorý bol úplne zlý, v ten deň ho schváliť, prehnať ho do parlamentu skráteným konaním a dúfať, že sa nikto nestihne zmobilizovať. My sme sa zmobilizovali, mimovládky sa zmobilizovali, médiá sa zmobilizovali a za týždeň všetci vedeli, že je to úplne prázdna bublina, a dokonca ešte aj vy ste to museli priznať, lebo ste si síce ten zákon z prestížnych dôvodov schválili, ale ste zároveň s ním schválili uznesenie, že bude nový. Ak existuje nejaké väčšie priznanie toho, že ste schválili nepodarok, ktorý nemá žiadny zmysel, tak už neviem, aký to je.
Tak ja vám tu so všetkou vážnosťou hovorím, že podporím dobrý zákon, nech ho predloží ktokoľvek, ale nedám sa prinútiť k tomu, aby som podporil prázdny marketing. Ak chcete predložiť prázdny marketing, nemá to, hovorím vám vopred, žiadny zmysel, aj keď potrebujete sedem Frešov, možno sa sedem Frešov nájde, ale ja medzi nimi nebudem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, tam, kde neplatia dohody a už vôbec nie sľuby, čo inak? Ľahko dokázateľné sa ťažko voľačo hovorí, ale predsa len, toto je parlament a my to robíme vlastne pre bežných, pre obyčajných ľudí, pre všetkých občanov, to, čo robíme. Preto aj pre záznam, aj pre prenos treba povedať to, čo povedali kolegovia možno inými slovami, ale ja to musím zopakovať a pokúsim sa povedať ešte moje zásadné stanoviská, zásadné veci, na ktorých ja budem trvať pri ďalšom prerokovávaní.
Treba povedať, ten návrh, ktorý sme predložili, je dohoda, je konsenzus, bol bez výtiek, bez akýchkoľvek chýb, na ktoré by bol poukázal ktokoľvek z tohto pléna. Ak myslím ktokoľvek, myslím na všetkých z opozície, všetkých z vládnej strany. Pri tomto návrhu, ktorý je teraz predložený, boli prítomní, účastní a aktívni aj poslanci SMER-u. A boli pomerne aktívni. My sme robili ústupky, ale v záujme toho, aby sme dosiahli výsledok. A ten výsledok je teraz na stole. To nie je náš výmysel. Konštruktívna debata priniesla to, čo tu je. A hovoriť po dvoch rokoch, že sú tam chyby alebo že my sme navrhovatelia, nie, my sme navrhovatelia formálne, ale faktickí navrhovatelia sú aj zo strany SMER.
Čiže povedzme si pravdu, tak by to malo byť. Bolo tu povedané, konečne nejaká výtka, že nový pohľad na ústavnoprávnu teóriu, ale ja keď si dobre pamätám, možno ma pán Beblavý doplní, ak sa nemýlim, pán Pavol Paška konzultoval toto aj s pani Macejkovou, predsedníčkou Ústavného súdu. A jediná výtka bola tá, že čo keď bude Ústavný súd zahltený, nič iné nebolo. A keby aj tu výtka bola, že treba meniť zákon o organizácii Ústavného súdu, ak vám vadí, že to nie je tu, tak si pripomeňme dnešné rokovanie alebo dnešné hlasovanie o civilných alebo o procesných kódexoch, kde už teraz vieme, že bude treba novelizovať asi desať zákonov. Bude to treba urobiť, ale nebolo to prílohou.
Hm, proste nemáte rovnaký meter, pán podpredseda, ale ja sa teda budem venovať téme, len som rád, prepáčte mi, som rád, že ste konečne povedali nejaké argumenty, kde je tá chyba, a ja tú chybu tam proste nevidím. Lebo podľa mojej mienky, vy tú chybu vyťahujete len preto, aby ste mali čo povedať a opäť to natiahnuť. A to je fakt škoda.
Označiť toto za politickú tému, nemyslím si, že je korektné a že je fér. My sme dali všetci záväzok k tomu, že budeme hovoriť o tom, že prijmeme taký zákon, ktorý bude transparentný, a že bude výsledok. A, žiaľ, dnes je výsledok taký, že sa ukazuje presne, kto chce odkryť majetok a kto nechce odkryť majetok. Kto chce byť transparentný a kto nechce byť transparentný.
Ten zákon tu opakovane bol predložený. Za hlasovala, ak sa nemýlim, celá opozícia, proti alebo sa zdržali, boli poslanci SMER-u. Musíme si to povedať. Preložené inak, poslanci SMER-u v tejto sále sediaci nechcú byť transparentní. Inak to čítať proste sa nedá. Nechcú byť transparentní, nechcú, aby bolo vidieť, či majú domček, alebo či majú vilu trojposchodovú s bazénom, päťárovým pozemkom, hektárovým. Či majú nejakú starú, funkčnú feldu, alebo či majú Ferrari. To je obrovská škoda a my v opozícii to chceme a chceme to dlhodobo už teda druhý rok. Vlastne niektorí určite aj viacej, ale ja som tak krátko, a ten záväzok aj to rokovanie prebehlo pred dvomi rokmi.
No, zopakujem tie veci, ktoré sú tam podľa mňa najdôležitejšie a na ktorých bola zhoda a zhoda naprieč celým politickým spektrom. A to bolo, že sa budú uvádzať úžitky alebo pôžitky, ktoré mám z užívania nejakého majetku, ktorý nemusí byť formálne môj, že budú záväzné majetkové priznania, kedy bude potrebné uvádzať, či už rok výroby auta, typ auta, proste bližší opis toho, čo mám k dispozícii, čo vlastním alebo čo užívam. A tretia vec, tá procesná a hádam najdôležitejšia, je, že nebude možno zablokovať výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ak už sa zablokuje, bude možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd, čo je podľa mňa najkľúčovejšie z celého návrhu zákona. Neviem, či hovorím iba za seba, ale myslím si, že hovorím za viacerých predkladateľov, ak poviem, že toto sú tri kľúčové veci, na ktorých budeme trvať. Teda minimálne ja na tom určite budem trvať, ak sa chceme niekam posunúť. Pretože bez týchto troch vecí akýkoľvek zákon o ochrane verejného záujmu je podľa mňa, bude bezzubý tak ako doteraz. A to si už nemôžme nikto dovoliť.
Trošku sa obávam, že sa nám stane to, že ako hovorí pán podpredseda Číž, že máme ešte čas. No my ten čas nemáme, lebo paralelou, keď použijem nedávnu voľbu alebo včerajšiu voľbu pána Mitríka, tak bolo úplne jasné, že nebude zvolený kandidát opozície Maroš Žilinka. Pretože ak by teraz pred voľbami išiel na čelo NKÚ človek, ako je Maroš Žilinka, dámy a páni, starostovia aj za vládnu stranu by sa mali čoho obávať, by sa mali čoho obávať. To by bolo, to by bolo, keby prišlo NKÚ. (Reakcia z pléna.)
Dušan, nehovorím, že k tebe. Ale sám vieš, na Slovensku sa šafári. Tie čísla sú jasné. Tie čísla sú úplne jasné. Toto ste si nemohli dovoliť.
Preto ja sa obávam, že sa stane to isté, že my budeme rokovať o tomto niekedy v septembri a v septembri príde čisto vykastrovaný zákon a bude sa volať, bude to novela ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu, ale nebude tam zhola nič. Možno tam budú nejaké frázičky, hej? Voľačo tam bude. Odfajknete si, my sme to prijali a ešte budete schopní povedať, že kvôli opozícii tam nie je to, čo tam bolo treba. Toho ste schopní, vládni poslanci! A to je žalostné. Pretože nedodržujete dohody a ani sľuby. A keď teraz niekto hovorí, že na grémiu bola nedávno dohoda o tom, že budeme mať nejaké štyri okruhy, kto môže tejto dohode, preboha, veriť, keď tá dohoda tu už bola? Čo sa zmení, čo sa zmení na slove chlapa, keď už ho raz dal? Keď už ho raz porušil, už to neni chlap, už tomu slovu sa nedá veriť. Preto ja neverím, že budete mať úprimný záujem na tom, aby ste prijali efektívny, funkčný zákon pre majetkové priznania na to, aby verejní funkcionári boli povinní odkryť svoje majetky, svoje prírastky, svoje pôžitky a vlastne všetko, čo súvisí s výkonom verejnej funkcie.
Verím, kolegovia, že tento návrh bude prijatý, a v zásade aj oceňujem pána podpredsedu Číža, že vystúpil a povedal nejaké argumenty. Ale bol jediný, ktorý to urobil, a nikto iný k tomu ani nemá čo podľa mňa povedať, čo sa týka vládnej strany, pretože tie argumenty nie sú, iba že by opäť povedali, no beriem teraz späť svoje slovo. Ale takto sa to predsa nerobí!

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som, že či k tomuto podľa mňa veľmi dôležitému zákonu treba vystúpiť, a po vystúpení pána podpredsedu parlamentu ako svojho kolegu z poslaneckých grémií som sa rozhodol, že treba uviesť minimálne dve až tri veci na pravú mieru.
Myslel som si, že keď toho času teda predseda výboru Přidal uvedie celú tú chronológiu, tak bude úplne jasné, že ktorá strana tohto pléna konala bona fidei a vopred deklarovala pred voličmi, aby sme nezabúdali, že cez našich zástupcov v komisii, ktorú, kde bolo, myslím, že 7 alebo 8 požiadaviek, voči ktorým mal tretí sektor pred voľbami, vyjadrený aj potom takou mohutnou besedou Transparency International, kde sa politici veľmi radi vtedy ukázali, lebo to malo nejaký aj mediálny dosah, aj sa chceli vtedy pod protestami Gorila nejakým spôsobom k danej a vzniknutej situácii postaviť, podpísali nejaký záväzok. Ten záväzok mal dva rozmery. Jeden bol vecný, o tom sa tu bavíme, druhý bol aj časový, a to bolo, že do roka od volieb prijmeme zákon, ktorý bude vedieť účinne preukázať, ak sa niekto vyskytne vo verejnej funkcii, aký je jeho prírastok majetku a či zodpovedá príjmom, ktoré pred verejnosťou deklarujú.
Tento stav my doteraz, bohužiaľ, nemáme. Mne totižto, aby sme si nezamieňali, mne je, a nikdy som nikomu nezávidel a je mi šumafuk, kto ako hospodári, ak je v privátnej sfére. Ale momentom, a to je pre mňa veľmi dôležité, lebo opäť prichádzame do predvolebného boja, čiže ak existuje nejaké majetkové status quo a ten človek sa rozhodne pre obhajobu verejného záujmu, tak by mal mať relevantný nástroj a ten relevantný nástroj je ten zákon, ktorý tu nepredkladá Miro Beblavý, ako on to aj veľmi korektne povedal. Tento návrh zákona, napriek tomu, že často tu počúvame o rozhádanej opozícii, predložila opozícia spolu so zástupcami SMER-u, ktorí sa len v tejto chvíli nepodpísali. Pretože, a ja ho spomeniem druhýkrát, a preto som sa aj prihlásil, lebo vo faktickej som to nestihol povedať, ja si pamätám to augustové stretnutie v historickej budove Národnej rady, kedy my sme mali predtým možno aj parciálne stretnutie s vedúcim tej pracovnej komisie, čo bol pán Beblavý, a strávili sme možno dve-tri letné aj stretnutia, aby sme sa dostali do fázy predložiteľného návrhu akceptovateľne so všetkými poslaneckými klubmi. A ja sa teraz dozvedám od podpredsedu parlamentu v súčasnej funkcii, členom vtedajšieho grémia, že niekde nastala chyba a zneužívame tento nástroj na nástroj politického boja.
No tak teda si to rozmeňme na drobné, pretože my sme na tých grémiách nepreberali len tento návrh zákona, ale napríklad tam bol aj súhlas s tým, dokonca súhlas s vypracovaním a zasadnutím pracovných komisií nad takým nepodstatným, z môjho pohľadu veľmi podstatným zákonom, zákonom o poslancoch. Ako neviem, či si táto republika a ústavná funkcia, ako je poslanec Národnej rady, nezaslúži novú normu. Pretože súčasne platný zákon o poslancoch je z 99 % obsolentný a neplatný. Myslím, že tam platia len dve ustanovenia, je plný Národného frontu, Slovenskej socialistickej republiky a podobne. Čudujeme sa, aká je váha poslanca v spoločnosti, lebo sme nie schopní napriek dohode, napriek asi najvyššej politickej dohode, ktorú môže toto plénum z hľadiska zákonov, ktoré sa týkajú tohoto pléna a nepredkladá ich vláda, prijímať, a keďže ako poradný orgán grémium sa dohodlo, že, a ústami vtedajšieho predsedu, že napríklad tento zákon bude predložený v horizonte opäť rok, rozmýšľal som, že či to nebude ten bájny rok a deň. Nie, nie je. Ani toto nemáme a napriek tomu, že tuná aj zasadla tá komisia opakovane, bazálna dohoda vznikla, sa tu dozvedáme, že zneužívame niečo na nástroj politického boja.
Chcem sa ohradiť proti nástroju politického boja. Nie, nie je to tak. Ja viem zadefinovať niečo v tejto oblasti. Bol tu spomínaný tak voľne zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ten bol zneužitý na nástroj politického boja nikým menším a nikým väčším, ako je premiér tejto krajiny, pretože dve veci sme vedeli, často tí, čo predtým sledovali politiku menej, o politikovi menom Robert Fico, a to bola kritika privatizácie a vysporiadanie sa s privatizérmi aj cez nástroj preukazovania pôvodu majetku. Absolútne bezzubý nástroj, zneužitý len a len na politický boj, a napriek tomu, že vládne toto plénum 83-člennou väčšinou, nikto z nich nevyťahuje to, že prijali niekedy bezzubý nástroj a ten zákon bol zneužitý iba na to, aby podľa mňa oblbli voličov v tejto téme. Toto nie je príbeh tohoto návrhu zákona. Tento návrh zákona má už mať len jediný a jeden osud a to, že tu vznikne 150 ľudí, ak si ctia svoje sľuby, ktoré dávajú pred voľbami, a zahlasujú za jeho prijatie.
Druhé čítanie môžme a ja som tu počul aj ten záväzok, že sú iné nápady, ktoré by mohli byť ďaleko ostrejšie, ale v záujme zachovania konsenzu, aby sme mohli tento reálny nástroj alebo reálnejší a účinnejší nástroj, ktorý môže odpovedať verejnosti, ale aj budúcim verejným funkcionárom, ktorí povedia, že toto do vstupu do verejnej funkcie mám, toto sú moje legálne príjmy a niekto to bude vedieť deklarovať a skontrolovať a k tomu to celé smeruje. Čiže je to výhodné a účinné pre oboch. Aj na verejnú kontrolu, aj pre tých, ktorí sa zúčastňujú obhajoby verejného záujmu svojim personálnym nasadením alebo priamo sa dostávajú do funkcií.
Posledná poznámka k tomu je, rovnako ako mnohí z vás sa pýtam, naposledy to hovoril predkladateľ Miroslav Beblavý, čo bolo tým zásadným momentom, kedy politicky súhlas nad daným a stávajúcim návrhom existoval cez celé politické spektrum, sa odrazu dostávame do závozu a toto plénum nechce alebo nemôže byť tým, ktoré rozhodne aj s podpismi vládnej strany, sú to naozaj štátni tajomníci, ministri, ľudia, ktorí sú účastní v štátnych akciovkách, že povedali, preboha živého, ak toto prijmeme, tak ja nebudem funkcionárom, alebo príde sa mi na niečo. Alebo nerozumiem tomu a nerozumiem úplne tej poslednej veci, že tu hazardujeme možno aj s tým nábojom predvolebného boja, pretože v dobe štyri roky do volieb, tri roky do volieb a dva roky do volieb sme mohli prijať niečo, čo by nemalo z akéhokoľvek pohľadu náboj ukazovania sa, dohadovania sa a podobne.
Pán podpredseda Číž, Miro Beblavý to nazval, že drzé. Ja si myslím, že to je veľmi nezodpovedné prirovnávať tento návrh zákona k návrhom ohľadom bufetov a neviem, čo ste to tam ešte spomenuli. Toto si nezaslúžia ani tí ľudia, ktorí s tým strávili dlhý čas, a navyše tá celá verejnosť, ktorá pri mnohých debatách túto tému neustále vyhadzuje nám na oči, ak toto plénum neočistíme od, a možno celý funkcionársky verejný svet, od toho, že sú tu ľudia a možno vo veľkej väčšine, ktorí to myslia dobromyseľne, aj by chceli, aj to robia, ale, bohužiaľ, toto plénum im nie je schopné vytvoriť ten relevantný a dobrý nástroj, aby mohli svoje bona fidei konanie ukázať verejnosti. Keďže sú tu aj takí a ja chcem veriť, že ich je väčšina, tak nezostáva nám nič iné, iba za daný návrh zahlasovať. A chcem veriť, že 150 ľudí chce dostať svojim sľubom, ktoré dávali pred voľbami.
Ďakujem.

Počúvam túto debatu veľmi pozorne, ale, pán poslanec, musím vás upozorniť, nebuďte taký naivný. Tu niekto už povedal, že si predsa ryby nevypustia svoje vlastné akvárium, pre kristapána. A uvedomte si, že toto sú metódy, a ja som bola toho svedkom, ktoré používalo HZDS. To je presne to isté. My sme stále v tomto a stále teraz sa znovu so všetkými dôsledkami vraciame ku kultúre HZDS. Presne toho napríklad, že náš výbor pre kultúru a médiá, ktorý mal rokovať o tom, že vláda sa rozhodla, že niektorým novinárom nebude odpovedať na otázku, je zvolaný na 19.00 len preto, lebo vtedy už neprídu žiadni novinári. To jednoducho, to treba vidieť. Ale treba si aj povedať, že ako to končí. A končí to jasne a všetci to vieme, ako to skončí. Len kedy? To je jediná otázka, ktorú si treba klásť.
Ja veľmi oceňujem tú prácu, ktorú si dávajú poslanci niektorí proste, aby sme donútili ľudí priznať majetky. Ale uvedomte si, že všade vo svete túto funkciu robia daňové úrady. Jednoducho príde daňový úrad a je to jedno, či to je prezident veľkej spoločnosti alebo nejaký tam poľnohospodár, a jednoducho, keď nemá doklady, ide do lochu. A pokiaľ nebudeme mať takéto daňové úrady, akékoľvek takéto priznania pod takýmto politickým tlakom sú jednoducho bezzubé.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Pani poslankyňa, dovoľte mi ešte si nechať tú základnú mieru naivity a vyhraniť sa proti tomu, že necítim sa byť a asi ani nikdy nebudem mať ambíciu byť ryba vo vode v spoločnom rybníku s tými, ktorí si nechcú vypúšťať tú vodu. A práve preto som aj vystúpil a práve preto sme mali obrovskú snahu či už v pracovnej skupine alebo pri tých politických jednaniach tento návrh zákona pripraviť.
Druhá poznámka, hovorím a tam už si nemyslím a tam tá naivita ma dávno opustila, a mali by sme byť veľmi obozretní, pretože výhybku, ktorú sa podarilo hodiť v ´98. roku úplne na poslednú chvíľu pod obrovským nasadením mnohých, aby nás HZDS nepotiahlo do čiernej diery Európy, sa nám nemusí dariť robiť opakovane. Preto veľmi súhlasím s vami, že mali by sme dôsledne a do bodky upozorňovať, že pozor, príbeh HZDS, že to niekde skončí a že to skončí dobre, nie je ten základný alebo to, lebo my nežijeme často vo fairytaleslande alebo v tých rozprávkových, ale môže sa to skončiť veľmi zle.
A možno ten parciálny príklad, že zasadnutia výborov o siedmej hodine, nie kvôli novinárom, ale na ten výbor bol pozvaný premiér tejto krajiny a minister vlády SMER-u a ja som teda zvedavý, či oni o siedmej prídu. Ak majú v úcte parlament, čo by mali mať, a nielen v úcte, ale aj v tom, ako máme parlamentnú republiku nastavenú, tak by tam mali byť prví. Ale to sa dozvieme o necelé dve minúty.