51. schôdza

Chcete reakciu, pani poslankyňa? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za otázku. Netreba za tým hľadať nič zvláštneho. Proste a iste viete, že aj doteraz rada vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny bola vedená ministrom, podpredsedom vlády, kde ja som vlastne bol podpredsedom rady a úzko sme spolupracovali na mnohých témach, takisto aj s ďalšími ministrami. Čiže ja v tejto vláde nevidím žiaden problém v tom, že by, a nie je to ani koaličná vláda, čiže v tejto chvíli je to otázka možno nastavenia. Čo bude v ďalších vládach, samozrejme, to už je otázka ďalších vlád, ktoré si to budú riešiť podľa vlastnej potreby. Ale ja si myslím, tá spolupráca funguje dobre a bude aj naďalej.
A to je vlastne aj otázka dotačnej politiky alebo dotačných schém, ktoré zostávajú na ministerstve zahraničných vecí. Ja tam nevidím žiaden problém, pretože to je len otázka technická, ale nie otázka vecná, pretože ministerstvo spravodlivosti nikdy nebolo dotačné ministerstvo. Na ministerstve spravodlivosti nikdy neboli žiadne dotácie, čiže z hľadiska technického by to bol väčší problém zabezpečiť presun celých dotačných schém aj s pracovníkmi a so všetkým možným, pričom ministerstvo zahraničných vecí má aj iné dotačné schémy, ktoré obhospodaruje. Čiže z hľadiska technického, praktického to je omnoho lepšie, keď to tam zostane. A samozrejme, že z hľadiska spolupráce vedenia tejto rady tam nebude žiaden problém zabezpečiť informácie, tok informácií a všetky veci, ktoré budú súvisieť s poskytovaním dotácií. Čiže v tomto nevidím žiaden praktický problém. Naozaj, praktický problém bol pri presune tejto kompetencie na ministerstvo spravodlivosti. Čiže toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1501. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1511.
Pán minister spravodlivosti, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona. Máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážení páni poslanci; poslankyne, poslanci, pardon; som poverený na základe uznesenia vlády predložiť, uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Obe ministerstvá sa snažili okrem tematických diskusií so sudcami, so zástupcami Generálnej prokuratúry, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, samozrejme, aj s akademickou pôdou a neziskovými organizáciami venujúcimi sa právam detí konzultovať východiskové otázky, ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcim sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu zákona. Počas dvojročnej prípravy materiálu sa v pracovnej skupine dôsledne pracovalo s metódami právnej komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného aj právne úpravy Rakúska a Nemecka. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých a to tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a má sa predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva, ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Z dôvodu hodnotového kontextu navrhovaného zákona bola lehota na medzirezortné pripomienkové konanie nadštandardná, a síce 20 pracovných dní.
Informáciu o návrhu zákona prerokoval 10. marca tohto roku Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pričom informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil.
Čiže, nebudem vám čítať ani nejako vás informovať o tom, v ktorých výboroch čo bolo prijaté, ale som presvedčený, že ako zlatá niť sa tiahne celým návrhom zákona vlastne myšlienka, že je potrebné, aby sa konalo – a to je jedno, na ktorom orgáne štátnej správy v zásade – v záujme dieťaťa. To je prioritná vec. Čiže všetko treba konať tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Ten je naozaj prvotný a to je aj ideová myšlienka tohto návrhu zákona.
Čiže chcem vás požiadať, vážené pani poslankyne a poslanci, po rokovaní a prerokovaní teda tejto novely, aby ste ju podporili v prvom čítaní. Ďakujem pekne.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Briximu. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Opätovne, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako náhradný spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona o rodine.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti a rovnako je v poriadku aj v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci s tým, že gestorský výbor by mal byť ústavnoprávny výbor a výbory by mali návrh zákona prerokovať do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a určenia lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku: za klub OĽANO pani podpredsedníčka Jurinová. Po jej vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vítam novelu tohoto zákona o rodine, ktorú predkladá ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny. Na príprave, viem, že sa podieľalo množstvo organizácií, množstvo odborníkov, ktorí pracujú v tejto oblasti, čo možno uviesť ako príklad skutočne dobrej praxe tvorby zákonov a odrazí sa to aj na kvalite samotnej novely, ktorá zohľadňuje toto široké názorové spektrum.
Je dobré, že zákon vychádza z princípu, že každé dieťa má od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a ústavná starostlivosť je posledným možným východiskom, ako dieťaťu pomôcť. V tomto zmysle je zásadná aj definícia, ktorá vymedzuje ideálne prostredie pre výchovu dieťaťa, a síce spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Od tejto kľúčovej definície by sa mala odraziť aj aplikačná prax.
Tak isto je prínosom, že novela vymedzuje zásadu záujmu dieťaťa, tak ako nám to aj vlastne pán minister uviedol, a uvádza nie hierarchickým spôsobom viacero kritérií, podľa ktorých by sa mal záujem dieťaťa posudzovať. Tak ako hovorí Dohovor OSN o právach dieťaťa v článku 3, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, právnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Na základe spätnej väzby od niektorých mimovládnych organizácií, ktoré pracujú v tejto oblasti, viem, že sa často práve v súdnych pojednávaniach stávalo, že každý súd si vykladal záujem dieťaťa ináč. Z tohto dôvodu je vymedzenie záujmu alebo skôr záujmov dieťaťa prínosom. No tu by som chcela veľmi silne apelovať na ministerstvo spravodlivosti, aby následne aj organizovalo aj nejaké dlhodobé vzdelávania práve sociálnych pracovníkov, polície i sudcov.
Pokiaľ ide o samotný záujem dieťaťa, v tejto súvislosti by som privítala, keby novela hovorila nielen všeobecne o "záujme dieťaťa" alebo o záujmoch dieťaťa, ale práve o "najlepšom záujme dieťaťa", tak ako je to definované aj v samotnom Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, kde dohovor opakovane používa a pracuje s pojmom "najlepší záujem dieťaťa". Je to v článku 9, 18, 21, 37 alebo 40.
Tiež mi v zozname záujmov chýba aj stabilita rodinného prostredia v súlade práve s definíciou uvedenou v novele zákona o rodine v článku I. A prečo stabilita rodinného prostredia? Na vývoj dieťaťa má z množstva faktorov nepopierateľne najhlbší dopad práve rodina. Stabilita rodinného prostredia je kľúčová a zahŕňa faktory ako napríklad kohézia rodiny, stabilný vzťah medzi partnermi podporujúcimi rozvoj dieťaťa, pozitívny prístup k rodičovstvu, emocionálne stimuly, láskavosť rodinného prostredia. Dieťa, ktoré vyrastá v takomto prostredí, má väčšie šance na zdravý a harmonický vývoj. Takéto prostredie vyzdvihuje aj Dohovor o právach dieťaťa a hneď v preambule ustanovuje, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Stabilita rodinného prostredia by mala byť aj jedným zo základných faktorov náhradnej starostlivosti v prípade, že nie je možné, aby dieťa vyrastalo v prirodzenej rodine.
Mnohé štúdie poukazujú na to, že stabilita rodinného prostredia a pozitívna konzistentná starostlivosť môžu do určitej miery vykompenzovať niektoré negatívne faktory ako napríklad chudobu, ktorá je hodnotená ako rizikový faktor pri vývine dieťaťa. Inými slovami, dieťa bude dosahovať lepšie výsledky po všetkých stránkach, ak bude vychovávané v stabilnom prostredí, a to aj napriek chudobe a s tým spojenými rizikami. Je tiež zdokumentované, že stabilita rodinného prostredia podporuje pozitívne výsledky u detí v špecifických vývinových štádiách.
V rámci predkladanej novely by som ešte chcela poukázať na úlohu sociálnych pracovníkov. Sociálni pracovníci majú nad životmi detí, najmä v narušených rodinách, veľkú moc. Často počúvame príbehy, ako dieťa bolo na podnet sociálnych pracovníkov odobraté biologickým rodičom, alebo, naopak, ako sociálni pracovníci ignorovali podnety a nedostatočne preverili situáciu, ktorá následne vyústila do tragických udalostí. Je pravdou, že sociálni pracovníci často pracujú nekvalitne. No na druhej strane naša spoločnosť ich nedoceňuje tak, ako by si možno zaslúžili. Nízke ohodnotenie nielen finančné, ale i spoločenské, na úradoch sú poddimenzovaní, tí najlepší odchádzajú. Sociálni pracovníci často plnia funkciu akýchsi administrátorov. Veľkú časť agendy presedia na súdoch, hoci nie sú právnici, a vyhotovujú zápisy. Následne zlyhávajú pri sanácii rodín, tam, kde by boli najpotrebnejší.
Novela zákona dáva sociálnym pracovníkom mnohé oprávnenia. Umožňuje, aby sociálni pracovníci mohli na základe rozhodnutia súdu vstupovať do bytu, sociálni pracovníci môžu osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa, zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, predvolať dieťa alebo rodiča dieťaťa, vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, obrazový alebo zvukový záznam, ak je to potrebné napríklad na účely preukázania zlého zaobchádzania s dieťaťom. Sociálny pracovník dáva podnet na súd, ktorý na základe podnetu koná.
Ako vidíme, úloha sociálneho pracovníka je kľúčová, a preto by sme nemali zanedbávať najmä ich vzdelávanie, kvalifikáciu a podmienky, v akých pracujú. Ak sociálny pracovník má nad životmi rodín takú moc a zdá sa, že bude mať naozaj veľkú moc, nie je predsa možné, aby sociálna práca bola najľahším odborom, ktorý sa dá v tejto republike vyštudovať. Dobrý zákon je jedna vec, no jeho dobrá aplikácia kvalifikovanými odborníkmi je rovnako dôležitá, pretože bez nej bude každý zákon iba papierom.
Na tomto mieste by som chcela naozaj vyzdvihnúť ešte raz prácu ministerstiev. Viem, že myšlienka tohto zákona je dobrá a správna, ale naozaj sa bojím jeho prevedenia v praxi. Bojím sa, že veci, ktoré boli veľmi pomaly, ťažko spájané do konsenzu, sa naozaj pod ťarchou možno nevedomosti práve tých, ktorí prichádzajú priamo do styku s deťmi a s rodinami, stanú zlým alebo možnože nešťastným nástrojom pre rodiny samotné.
Vo všeobecnosti som rada, že tento zákon je. Určite na zmenu alebo na, existuje množstvo dôvodov alebo možností zákon vylepšiť tak, aby bol jednoznačný minimálne v tom, ako som povedala, že možno je to hra so slovíčkami, ale hovoriť všeobecne o "záujme dieťaťa" a o "najlepšom záujme dieťaťa" je veľký rozdiel. A minimálne toto je jeden dôvod, pre ktorý podám pozmeňovací návrh práve v tomto zmysle, ktorý som práve popísala. Takže odporúčam aj svojim kolegom novelu tohto zákona prijať, ale naozaj s veľkou garanciou ministerstva spravodlivosti a zároveň aj ministerstva práce, aby dohliadali nad vzdelaním sociálnych pracovníkov, ktorí naozaj majú mnohé osudy rodín práve v rukách.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickou poznámkou pani poslankyňa Šípošová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať na ten pojem "najlepší záujem dieťaťa". To je pojem, ktorý sa už veľa rokov používa nielen v hovorovej reči, vôbec nie, ale v rôznych záväzných a závažných dokumentoch, a mne to už niekedy príde tak trochu aj ako zaklínadlo. Jasné, že to je dôležitý pojem, ale neviem, či si všetci pod tým predstavujú to isté.
Ja som veľmi veľa rokov pracovala ako detský psychológ a veľmi často som prichádzala do styku s rôznymi prípadmi a keď som aj sama cítila, kde najlepší záujem dieťaťa je, narážala som na nepochopenie nielen u predstaviteľov orgánov alebo úradov, ale dokonca veľmi často sa stáva aj to, že tí, ktorí sú sami presvedčení, že vnímajú a robia všetko pre najlepší záujem dieťaťa, to sú jeho rodičia, mu niekedy veľmi, veľmi ubližujú. Nechcem to zveličovať a preháňať, ale často – či v rozvodových sporoch, alebo v rôznych iných – sa najlepší záujem dieťaťa, sa s ním žongluje, ale to dieťa je tam takým nárazníkom na sebapresadzovanie tých zainteresovaných dospelých partnerov. A tak je veľmi ťažké potom spravodlivo pracovať a veľmi ťažké je pracovať v tomto systéme, kde sú vlastne tie tri zložky: súdy, polícia, sociálni pracovníci alebo sociálna kuratela, pretože tí pracovníci nie sú celkom rovnocenní, čo sa týka ich prípravy.
A už nemám veľa času, tak len poviem, súhlasím, vzdelávanie, príprava odborná je strašne dôležitá. Ale z najúprimnejšieho srdca odporúčam spoločné vzdelávanie týchto troch zainteresovaných zložiek, ktoré sú v sociálnoprávnej ochrane detí.
Ďakujem.