Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať mojim kolegom z opozície a najmä pánovi poslancovi Hlinovi za to, čo povedal na koniec, že ste sa ako muži zastali tých žien, a chcela by som vrátiť to trošku k téme, ktorú dnes tie figuríny alebo tie inštalácie celkom dobre nevystihujú. Tak by som vám chcela pripomenúť, myslela som si, že ukážem pánovi ministrovi tie aktuálne symboly zdravotníctva, lebo tu keď hovoríme o percentách a ukazujeme čiary...
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať mojim kolegom z opozície a najmä pánovi poslancovi Hlinovi za to, čo povedal na koniec, že ste sa ako muži zastali tých žien, a chcela by som vrátiť to trošku k téme, ktorú dnes tie figuríny alebo tie inštalácie celkom dobre nevystihujú. Tak by som vám chcela pripomenúť, myslela som si, že ukážem pánovi ministrovi tie aktuálne symboly zdravotníctva, lebo tu keď hovoríme o percentách a ukazujeme čiary a krivky a grafy, tak nie je celkom jasné, o čom hovoríme, ako sme znížili dlh zdravotníctva, tak tam akosi zaniknú takéto skutočnosti, ako sú ošúchané nemocničné plášte, ako sú tie symboly dnešného nášho zdravotníctva, pretože som sa trochu hanbila alebo dosť veľmi hanbila najmä v popoludňajších hodinách v tomto parlamente, keď sa rozprávalo a lietali slová, pričom vôbec sa nehovorilo o podstate veci a vôbec sa nehľadali riešenia, čo som sa snažila naznačiť aj pánovi poslancovi Blanárovi, keď ja som hovorila o tom, že nič sa tu nerobí pre to, aby sme našli riešenia danej kritickej situácie. Takže on mi nerozumel alebo nechcel rozumieť, ale to už nebolo prvýkrát, tak tým sa ďalej nebudem zaoberať.
Ešte na začiatku chcem povedať aj to, že som rozmýšľala nad tým, žiaľ, vtedy už som sa nemohla prihlásiť nijako, keď pán predseda zdravotníckeho výboru Raši hovoril prejav, ktorý mal hovoriť minister zdravotníctva, tak som si povedala, akože tu sa už nič ani formálne neberie vážne, predseda zdravotníckeho výboru je poslanec, ktorý má kontrolovať ministra zdravotníctva, a nie ho obhajovať, takže je to všetko nejaké na hlavu postavené a ja dúfam, že to hádam možno ešte niekedy možno aj za môjho života dostaneme v tejto krajine na nohy. Keď hovorím o tom, že som sa hanbila, tak som si spomenula na moju včerajšiu príhodu, vo večerných hodinách som sa zastavila cestou domov v kozmetike a chcela som sa tam objednať. A tam kozmetička mi hovorila, že mohla by som prísť dnes vo štvrtok podvečer. A ja som jej povedala, že ja neviem, či to bude možné, lebo sa to trochu aj hanbila tam povedať, že som poslankyňa Národnej rady a my budeme mať vtedy mimoriadnu schôdzu, pričom som si uvedomila, aké je to hrozné, že toto hovorím. že sa hanbím priznať, kde budem, čo robím, pretože už to ľudia takto vnímajú. Našťastie ona bola pomerne prívetivá a prijala to s porozumením. Ale dnes som sa hanbila ešte viacej. Dnes som sa najmä počas rokovania o situácii v školstve a o štrajkoch učiteľov hanbila za to, ako sa tu rozpráva, tára, prepáčte za výraz, a nič nerieši. Je to strašný pocit bezmocnosti. A hrozný pocit bezmocnosti je aj to, keď si uvedomím, že napriek tomu, čo sa včera hovorilo na poslaneckom grémiu, napriek tomu, ako ústretovo sa tam pán predseda Národnej rady tváril, keď sa pýtal nás opozičných poslancov, koľko asi budeme rozprávať na tej schôdzi a ako dlho bude tá schôdza trvať, pričom povedal, že bude len do 19.00 hodiny, tak vlastne sme tu ráno zažili tie scény s tým neodhlasovaním programu schôdze a potom milostivým jeho odhlasovaním, to je také urážlivé. A čo to je? To je arogancia moci, nič iné to nie je. To je zneužitie moci, to je znásilnenie. Tak ja neviem už, ako to mám urobiť, nikto z nás tu zo 67 poslancov nevie, ako na to ísť, aby sme dali najavo, že toto sa nerobí, to sa nerobí ani voči ženám na balkóne, ani voči ženám v pléne, ale ani voči nikomu. (Potlesk.) Ďakujem.
Ma pobavilo, keď pán minister Čislák povedal, že zaviedli sme vyšší komfort zdravotníctva. Tak práve preto som doniesla tie symboly toho nášho dnešného komfortu zdravotníctva. Ľudí nezaujíma to, neviem, ako to mám povedať, už som to povedala v tej rozprave pri školstve, čo chcú a ako čo v tom spraviť, ale to, čo ako vyriešime, ako vyriešime tú kritickú situáciu. A to, čo mne sa zdá podstatné na riešenie v zdravotníctve, je to, prečo nie je dosť peňazí tam, kam ide podľa všetkého dosť peňazí, pretože podľa údajov OECD vraj nedosahujeme tu priemer OECD, ale výdavky do zdravotníctva u nás sú najvyššie v rámci V4, tak prečo sme na tom takto, že musíme tuto riešiť teraz túto situáciu. Asi to vieme, ale stále sa tu rozpráva o niečom inom, nie o tom, kto to robí, ako sa to robí, aké peniaze do toho zdravotníctva idú, teda sú to dotácie, príspevky zo zdravotných poisťovní, koľko peňazí sa tam dáva a kam idú tie peniaze. Veď treba analyzovať toto, a nie rozprávať o tom, že bol taký zákon vtedy schválený a či Ústavný súd ho zrušil a či tie sestry majú pravdu alebo nemajú pravdu, koľko ich je tam.
Inak, mimochodom, tiež som sa včera spýtala na zdravotníckom výbore, keď tých sestier 500 chýba, keď ich 500 odišlo a pán minister stále a stále dookola hovorí, všetko je v poriadku s tým, že zdravotná starostlivosť je zaručená, nič tu nechýba, na čo tam bolo tých 500 sestier, ktoré teraz tam nie sú, asi boli prebytočné, neviem si to inak vysvetliť, tak prečo sme ich platili. Mohli sme ich prepustiť predtým a rozdeliť tie ušetrené peniaze tým, ktoré sú tam teraz. Ale to naozaj už veľmi preháňam.
Ja vám poviem niečo, čo zdanlivo s tým nesúvisí, ale nesúvisí to naozaj s tým len zdanlivo, pretože toto nie je len v zdravotníctve, ten chaos som tomu hovorila donedávna, kde je ten chaos a teraz už by som skoro mohla to povedať, demontáž. Ja som dnes dávala vyjadrenie pre TV MARKÍZA k hroznému prípadu 16-ročného dievčaťa, ktoré minulý týždeň znásilnili mladí páchatelia, pričom tí ešte si to aj nakrútili na video a uverejnili to na sociálnej sieti. Prečo o tom hovorím. Aj na toto kašle tento štát. My sme v tomto parlamente mali pred polrokom skoro alebo pred štvrťrokom najneskôr prijať zákon na ochranu obetí. A my ho vôbec nemáme, napriek tomu, že už je to „povinné“, že už je to vlastne záväzok, do novembra minulého roku sme to mali transponovať, je to smernica Európskej únie. Počula som, že akože na čo by nám to bolo, ale zato pán premiér povedal, niekoľkokrát vystupoval na tlačovkách, keď hovoril: „Ochránime naše ženy a dievčatá pred tými násilníkmi, ktorí k nám prídu, tých moslimov sem nepustíme.“ No ani sem nechodia a nikto naše ženy a dievčatá pred nimi nechráni.
Takže netvárme sa, že všetko sa vyrieši samé, ak teraz tie sestričky si budú riešiť svoju situáciu samé. Pacienti, ktorí sú pripútaní na lôžkach ani to nemôžu robiť. A tie ženy, dievčatá, ale aj tých ďalších ohrozených ľudí nemá kto ochrániť, tak robme niečo, aby sme sa nemuseli hanbiť pred celým Slovenskom, pred tými, čo ešte sú len teraz deti a čo už do neviem nejakej spoločnosti rastú.
Inak ja si myslím, že veľmi dôležité sú aj príklady, práve aj na ten tragický prípad, ktorý som spomenula, to chcem stiahnuť. Príklady tiahnu. Keď sa vyjadrujeme tak o ľuďoch, či sú známi alebo neznámi, či sú to autority, alebo sú to nenápadní hrdinovia, ako to povedal pán poslanec Hlina, vlastne pán poslanec Matovič spomínal to, ako sa pán premiér vyjadroval o biskupovi, takto keď sa niekto vyjadruje, zhadzuje, uráža, ponižuje, pošliapava ľudskú dôstojnosť, tak čo čakáme od ľudí aj od mladých ľudí, ktorí dorastajú, veď aký príklad im takto dávame? Kto ich vychováva a ich bude vychovávať, keď ešte aj tí učitelia, ktorí zotrvávajú a vydržia v tom školstve, odídu?
Nikdy by som nemyslela, že budem o pol jednej v noci diskutovať v rozprave v parlamente, no tak všetko asi človek musí zažiť a skúsiť, ale veď som teda preto trochu precitlivená a ospravedlňujem sa za to, ale to, k čomu speje táto krajina, nie je nič povzbudivé. Pritom si ja stále myslím, že to nie je vôbec otázka rôznych názorov, názory môžu byť rôzne aj ľudia s rôznymi názormi môžu spolupracovať, to nie je prekážka spolupráce, lenže musí ísť vtedy o názory a o konfrontáciu názorov, a nie o konfrontáciu sily, moci s tým, kto koho prebije, kto je mocnejší, kto vyhral voľby. Akoby sme mohli už čoskoro poslať niekde do zabudnutia tento názor. Ja myslím, že vzhľadom na túto pokročilú nočnú hodinu je toho už dosť aj na mňa, aj na vás, tak ja len vyjadrujem nádej, že možno tu ešte nie je všetko stratené a podarí sa nám zachrániť aspoň zreparovanú krajinu pre budúce generácie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
