53.schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

10.
Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme zákon, ktorý v podstate by sme ani nemuseli, pretože už sa realizuje jeho časť, ale aby sme zadosťučinili praxi, ktorá sa už vykonáva, a dopĺňame, alebo teda máme záujem doplniť určitú časť, ktorá sa zatiaľ ešte v Národnej rade nerealizuje.
Súvisí to s nahrávaním, archivovaním obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sa už v súčasnosti dejú v rámci vystúpenia, alebo teda v rámci rokovaní Národnej rady. Vieme, že už niekoľko volebných období sú zaznamenávané alebo teda produkované online obrazovo-zvukové záznamy z vystúpení Národnej rady, ktoré, samozrejme, potom preberá aj verejnoprávna RTVS a zo záznamov ich púšťa v rámci programu na programe č. 2.
Čo však dopĺňame, v zákone je zatiaľ určené, že tieto záznamy sa archivujú po dobu 6 mesiacov. My tam dávame novú možnosť, aby sa archivovali aspoň alebo teda minimálne jeden rok, samozrejme, horná hranica nie je určená, pretože vieme z praxe, že tie záznamy sú archivované naozaj už tretie volebné obdobie, takže s týmto určite problém nie je. A zrejme s tým nemá nikto problém, žiadna doterajšia vláda, takže myslím si, že tuná nevzniká ani žiadny precedens, ani žiadne politikum.
Čo však dopĺňame a bolo by to vhodné, aby naozaj občania mali úplný prehľad o tom, ako sa rokuje v Národnej rade Slovenskej republiky, tak dopĺňame vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov z jednaní výborov. Vieme všetci z praxe tuná, že niektoré výbory zasadajú súčasne a dokonca aj dva-tri, a človek nemôže byť naozaj na všetkých. Potom nevie, kde sa čo prerokovávalo, nie všade môže mať svojich asistentov, takže je dobré, keď si človek môže potom pozrieť zo záznamu rokovanie výborov, najmä napr. také, kde sa predstavujú rôzni kandidáti do volených funkcií, ktoré potom tu odhlasujeme. A keďže zvyčajne nebola vôľa, aby sa prezentovali v pléne Národnej rady, zvyčajne sa prezentovali len na príslušnom výbore, tak bolo by dobré, aby naozaj poslanec mal vedomosť o tom, čo sa na danom výbore dialo.
Opäť je to taká naozaj drobnosť a takisto sa tam vlastne dáva podmienka, aby tieto archívne záznamy obrazovo-zvukové boli archivované po dobu najmenej jedného roka. Takže je to naozaj taká, by som povedal, nevinná novela, ale v každom prípade by mohla byť pozitívnym prínosom najmä pre občanov, ale aj ku práci poslancov Národnej rady.
Čo by som chcel teda zdôrazniť a týka sa to hlavne teda toho bodu 2, zopakujem len, že v nadväznosti na archivovanie záznamov po dobu jedného roka priamo z rokovaní Národnej rady sa precizuje, aby sa vlastne nahrávali alebo vyhotovovali aj záznamy z rokovania výborov ako iniciatívnych a kontrolných orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, samozrejme, až na zákonom stanovené výnimky sú verejné, a preto existuje spoločenská požiadavka na to, aby sa aj z týchto zasadnutí vyhotovovali videozáznamy. Na výboroch sa napríklad vypočúvajú kandidáti na zastávanie vysokých postov vo verejnej správe, o ktorých až následne prebehne voľba v pléne Národnej rady, odôvodňujú sa tam návrhy zákonov ministrami alebo inými zamestnancami ministerstiev, pričom vzniknutá diskusia je často obsiahlejšia ako následná diskusia priamo na schôdzi Národnej rady. Prerokúvavajú sa zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a ďalšie. V dnešnej modernej dobe by malo byť samozrejmosťou, aby boli zo zasadnutí výborov, ktorých výsledky ovplyvňujú chod celej Slovenskej republiky, vyhotovované obrazovo-zvukové záznamy, ktoré budú archivované po dobu aspoň jedného roka. Podrobnosti o tejto archivácii, ako aj o vyhotovení obrazov, zvukových záznamov by mala rovnako ako pri schôdzach Národnej rady upraviť Kancelária Národnej rady v zmysle § 143 ods. 10 rokovacieho poriadku.
V doložke vplyvov máme, samozrejme, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale máme za to, že tento môže byť vykrytý úplne v pohode zo súčasného rozpočtu Kancelárie Národnej rady, pretože to určite nebude vysoká položka. Koniec koncov, ak by sme tuná dali aj konkrétne vyčíslený vplyv, teraz nechcem byť nejaký veľmi dotieravý, ale vieme, ako veci fungujú, že my by sme povedzme dali, že negatívny vplyv bude, ja neviem, desaťtisíc eur a niekto sa dokáže vysúťažiť aj za dvadsať. Takže v tomto by sme sa určite vedeli mýliť, aj keď si nemyslím, že by to bolo zahodno škriepiť sa práve o takomto. Myslím si, že toto je riešenie, koniec koncov médiá majú prístup na výbory, so svojimi vlastnými kamerami si robia svoje vlastné obrazovo-zvukové záznamy, nie však z priebehu celého rokovania, zvyčajne len to, čo ich zaujme, to potom predostrú verejnosti vo svojich buď reportážach, alebo v správach. A my si myslíme, že tieto záznamy by mohli byť vyhotovené naozaj z celého priebehu rokovania. No a ako som spomínal, keďže rokovania výborov prebiehajú aj paralelne, tak by sa vyhotovovali nie online prístupom, ale len do archívu Národnej rady, kde by boli potom prístupné verejnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som.

12.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, mám poverenie ústavnoprávneho výboru, aby som k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov ako určený spravodajca zaujal stanovisko. Chcem povedať, že po formálnoprávnej stránke návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, aby bol v Národnej rade prerokovaný. Je v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Ďalej chcem informovať, že pán predseda Národnej rady svojím rozhodnutím určil, aby návrh zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, ktorý zároveň určil aj ako výbor gestorský, a lehotu na jeho prerokovanie stanovil do 11. septembra 2015. Po rozprave navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, určíme lehoty a pridelíme zákon na prerokovanie určeným výborom a rozhodneme o gestorskom výbore.
Pán predseda, skončil som.

14.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam do pozornosti pre tých, ktorí majú v tejto chvíli záujem, predkladanú novelu zákona o sociálnych službách, ktorej hlavným účelom je odstránenie rozdielneho prístupu poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý túto sociálnu službu neposkytuje s cieľom dosiahnuť zisk, oproti verejnému poskytovateľovi sociálnej služby, u ktorého poskytovanie finančného príspevku na prevádzku služby nie je podmienené objednávkou obce či VÚC, ale sa poskytuje automaticky po splnení podmienok ustanovených zákonom.
Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách, koniec koncov aj ako sa uvádza v náleze Ústavného súdu, vyplýva, že ide o zákon, ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, to jest práva každého, každej fyzickej osoby, ktorá je v hmotnej núdzi, na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, to jest zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje aj k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá. Tento záver možno vyvodiť aj zo samotného textu zákona o sociálnych službách, § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať právne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb, vymedzenie v zákone o sociálnych službách v organickej súvislosti s právami fyzických osôb, ktoré im v spojení so zárukami vyplývajúcimi z čl. 39 ods. 2 ústavy poskytuje tento zákon. V tomto kontexte treba brať do úvahy najmä § 6 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v tomto zákone.
V zmysle uvedeného však dochádza k praktickému zamedzeniu tohto práva, nakoľko normatívny charakter § 75 priamo vylučuje možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby len z titulu právne odlišného postavenia neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorým nie je ani obec, ani VÚC. To znamená, že tak ako v zmysle nálezu Ústavného súdu bol upravený zákon o sociálnych službách a zrovnoprávnené postavenie všetkých fyzických osôb, ktoré si vyberú sociálnu službu, v § 75 tohto zákona je priamy rozpor medzi touto slobodou výberu, a to v tom, že ak si fyzická osoba vyberie poskytovateľa, obec alebo VÚC v prípade neverejného poskytovateľa nemusia poskytnúť finančné prostriedky na túto službu. Z tohto dôvodu sa často fyzická osoba rozhodne pre verejného poskytovateľa, kde ani možno alebo nechcela si takéhoto neverejného poskytovateľa pre svoju realizáciu služby vybrať.
Ustanovenia § 75 zákona zakotvujú ex lege selektívny spôsob financovania sociálnych služieb podľa právneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb. Najvýraznejšie rozdiely medzi právnym postavením takzvaných verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných, sú v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu sociálnych služieb z dôvodu regulatívnych opatrení v § 75 zákona, ktoré podmieňujú financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom služby len v prípade, ak si sociálnu službu u takého poskytovateľa objedná obec a VÚC alebo VÚC, a v zákone nie je v tomto paragrafe dovetok alebo dodatok, ktorý tam vkladáme na základe slobodného výberu fyzickej osoby.
Ďalšou úpravou je názov tretej hlavy zákona, kde sa pojednáva o finančnej podpore neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme. Podrobnosti sú zakotvené v § 75, kde sa terminologicky správne používa vo všetkých odsekoch termín "finančný príspevok". V záujme zjednotenia termínov sa navrhuje zmena názvu: "Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme". Termín "finančný príspevok" sa používa ako terminus technicus v dikcii celého zákona a má nárokovateľný charakter.
Vážené dámy a páni, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Po prijatí takejto zmeny bude väčšia právna istota, aby fyzické osoby, ktoré si požiadajú o sociálnu službu, po doskúmaní alebo preskúmaní opodstatnenosti ju dostanú, majú na to nárok a zároveň týmto ustanovením alebo touto zmenou budú mať právnu istotu, že si budú môcť vybrať neverejného poskytovateľa a že tento po tom, ako službu zrealizuje, dostane aj príspevok, tak ako dostáva takýto príspevok za takéhoto klienta aj verejné zariadenie, pretože ide v každom prípade o službu vo verejnom záujme. Chcela by som podčiarknuť a zdôrazniť pre tých, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, že neriešime v tomto návrhu takzvaných súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí prirodzene zo zákona môžu prijímať úhrady za sociálnu službu v plnej výške, ale to je úplne iná kategória poskytovateľov a potom aj iná kategória klientov v takýchto zariadeniach.
Ja vás prosím o podporu pri zmene tohto návrhu a ďakujem nateraz za vašu pozornosť.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu ako určený spravodajca výboru Národnej rady pre sociálne veci. Návrh zákona spĺňa náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov v Národnej rade. Po tom, ako moja kolegyňa Monika Gibalová podrobne uviedla obsah tohoto návrhu zákona, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

18.
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktorý predkladám spoločne s kolegom Júliusom Brockom, chcem len povedať, že táto novela nadväzuje na ústavný zákon č. 375/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Cieľom novely je zamedziť rozporu medzi osobným záujmom advokáta, respektíve záujmom jeho klienta, pri výkone advokácie na jednej strane a verejným záujmom pri výkone funkcií verejného funkcionára na strane druhej. Pri výkone funkcií verejný funkcionár koná vo verejnom záujme a jeho konanie má byť také, aby prinieslo majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom.
Čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o konflikte záujmov ukladá povinnosť pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejnému funkcionárovi verejný záujem. Dokonca ide ešte ďalej, zakazuje mu uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Naopak, pri výkone advokácie advokát nepresadzuje verejný záujem, ale je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a dokonca sa riadiť jeho pokynmi. Túto povinnosť advokátovi ukladá § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Chcem povedať, že táto naša novela je veľmi jednoduchá, vkladá do zákona o advokácii ustanovenie, do § 8 ods. 1 nové písmeno a týmto písmenom chceme rozšíriť okruh osôb, ktorým Slovenská advokátska komora pozastaví výkon funkcie, o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára, teda o všetkých verejných funkcionárov s výnimkou funkcionárov, ktorí sú mestskí poslanci, sú členmi teda mestského zastupiteľstva s výnimkou poslancov mestského zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach a s výnimkou poslanca vyššieho územného celku. Návrh účinnosti tohto zákona navrhujeme k 1. 11. 2015.
Pán predseda Národnej rady, skončil som zatiaľ a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy.

20.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Z poverenia ústavnoprávneho výboru chcem informovať Národnú radu, že po formálnoprávnej stránke predložený návrh zákona spĺňa všetky zákonné podmienky na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, preto odporúčam, pán predseda, aj na základe vášho rozhodnutia, aby po prerokovaní zákona a po diskusii sme hlasovaním rozhodli o návrhu, ktorým pridelíme návrh zákona na prerokovanie výborom, zároveň určíme gestorský výbor, tak ako ste vy odporúčali, ústavnoprávny výbor a stanovíme lehotu, v ktorej výbory majú návrh zákona prerokovať, najneskôr však do 15. septembra. Preto vás poprosím, aby ste otvorili rozpravu a po rozprave nechali hlasovať o jednotlivých návrhoch uznesení, ktoré som uviedol.

22.
Pán predseda, ja som povedal, keď som uvádzal zákon. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, nepočul som.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie, je všetko v poriadku.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som zacitoval z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je známy aj ako zákon o konflikte záujmov, a tam v čl. 5 v ods. 2 v druhej vete sa píše, že verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Na výbor pre nezlučiteľnosť, ktorého som predseda, chodí okolo 450 oznámení verejných funkcionárov, no a tak ma zaujímalo vlastne, aké sú to tie povolania, kde verejní funkcionári môžu podnikať, podľa akých zákonov to je a vlastne koho sa to týka. Ja som si dal spraviť výpis, poviem pravdu, ako zameral som sa na 150 poslancov. A chcem vám povedať, že medzi týmito poslancami, ktorí vykonávajú ako fyzická osoba podnikanie za zákonom ustanovených podmienok, v roku 2013 bolo takýchto osôb 12, z toho bolo 8 poslancov, ktorí vykonávajú činnosť teda advokáta. Potom sú tu, je tu jeden odborný lekár neurológ, klinický psychológ, súdny znalec odboru psychológie. V roku 2012 alebo v priznaniach za rok 2012 takýchto poslancov advokátov bolo 9 a všetkých poslancov, ktorí podnikajú na základe zákona, bolo 15, tiež tam bol, okrem týchto deviatich advokátov, jeden súkromný lekár, súdny znalec z odboru psychológie, klinický psychológ, živnostník, tu je písané.
A v roku 2011 bolo týchto podnikateľov poslancov 11 a 6 poslancov bolo advokátov. Opäť sú tu klinický psychológ, súdny znalec z odboru psychológia a znalec. Pravdu povediac, myslím si, že keď je niekto znalec v odbore psychológia alebo v odbore výtvarného umenia, že tam by nemal byť, alebo nepredpokladám nejaký konflikt medzi záujmom verejným a záujmom súkromným, ale v prípade advokátov to ja vidím ináč.
V čl. 3 základných pojmov ústavného zákona, ja verím, že poslanci tento zákon pri nástupe do funkcie spoločne s rokovacím poriadkom a ústavou dostávajú, že si ju prečítajú, ale pripomeniem, aj keď asi vám je to zrejmé, aký je rozdiel medzi verejným záujmom a záujmom osobným. Verejný záujem na účely tohto záujmu je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, a osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkych osôb.
Možno si niektorí pamätáte, že tento náš návrh zákona tu už bol, hlasovali sme o ňom 25. 9. 2014, prítomných bolo 114 poslancov a za tento náš zákon, ktorý predkladám spoločne s kolegom Brockom, hlasovalo 23 poslancov. Pravdu povediac, bol som trochu sklamaný z tohto čísla, no ale potom som si uvedomil, že vlastne okrem strany KDH, ktorá má advokáta Pavla Hrušovského a ten má pozastavený výkon advokátskej činnosti, prakticky vo všetkých kluboch sú poslanci advokáti, je to v SMER-e, je to v MOST – HÍD aj v OĽaNO. Môžem povedať, že všetci poslanci klubu SMER tento návrh zákona odmietli, respektíve ho nepodporili, všetci KDH boli zaň. Klub OĽaNO bol tak napoly, za hlasoval pán Viskupič, Horváthová, Hraško, Jurinová, čo ma potešilo. Za MOST – HÍD ho nepodporil nikto, ale mňa potešilo, že ho podporil pán Dzurinda, pán Kaník, Mikloš, Jurzyca, no a potom tu boli ešte niektorí nezaradení poslanci a z tých by som spomenul tých, čo ho podporili, pána Hlinu, Hubu a pána Beblavého. Mňa osobne veľmi potešila podpora pána Miroslava Beblavého a o chvíľu poviem aj prečo, alebo bude zrejmé z toho vystúpenia, že prečo.
Chcel by som vám povedať, že novinári sa ma vtedy, keď sme predkladali ten zákon prvýkrát, pýtali, že či poznám aj nejaké konkrétne prípady, kde by takýto konflikt verejného a osobného záujmu klienta alebo advokáta bol patričný alebo zrejmý. No aj vtedy som hovoril – vtedy dosť obšírne, dnes by som chcel trošku stručnejšie hovoriť – o dvoch kauzách, kde tá jedna kauza nebola porušenie zákona, alebo sa mi zdá, že v tom právnom stave, v akom bola, jednoducho nebol tam žiadny problém, možno snáď problém morálny. Tá kauza je kauza paroplynu v Bratislave, ktorá ešte stále nie je dotiahnutá, ja som dostal informáciu na hospodárskom výbore od predsedu alebo výkonného riaditeľa teda Fondu národného majetku, že jeden spor, ktorý sa týka bratislavského paroplynného cyklu a Bratislavskej teplárenskej ešte stále nie je ukončený, je na Najvyššom súde a je to spor, pri ktorom štát môže prísť, respektíve Fond národného majetku, ktorý je 100-percentný vlastník Bratislavskej teplárenskej, o 26 alebo až 30 miliónov eur. Tento spor je už 11-ročný. Ja ho v rýchlosti, pán predseda, sa pokúsim popísať.
Celý ten problém začal vznikať počas vlády Mikuláša Dzurindu v ´99., štátny podnik Západoslovenské energetické závody uzatvoril zmluvu s bratislavským paroplynným cyklom, tá bola podpísaná na princípe "take or pay", teda ber alebo plať. Museli Západoslovenské energetické závody platiť za dohodnuté množstvo tepla, bohužiaľ, aj keď toto teplo od bratislavského paroplynu neodoberali.
2001 bol dôležitý medzník, kde tie Západoslovenské energetické závody sa rozdelili na tri akciové spoločnosti a jedna následnícka bola Bratislavská teplárenská, ktorá sa teda súdi teraz s paroplynom a prevzala aj tú zmluvu take or pay. Ale oni mali vlastné výrobné zdroje a túto zmluvu sa snažili – pre nich, samozrejme, nevýhodnú – zrušiť. To sa im nepodarilo. No a tá základná zmena bola v roku 2004 počas vlády Mikuláša Dzurindu, keď bratislavský paroplyn sprivatizovala, dostala finančná investičná skupina Penta. Ten súdny spor pokračoval a Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať prvý súdny spor. V roku 2007 sa zdalo byť, že už je vymaľované. Najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu, teda Paroplynového cyklu a bratislavskí teplári sa videli ako víťazi. Lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať. Všetko to zmenil Ústavný súd a tu akcionára paroplynu zastupoval známy právnik ústavný Radoslav Procházka.
Radoslav Procházka v médiách, je to možné nájsť, sa vyjadril, že ako advokát bez splnenia zákonných dôvodov nemôže klientovi odmietnuť poskytnutie právnej služby. Povedal, že je hrdý na to, že túto drobotu dostal a všetky podania na súde vyhral. To, že je hrdý, to je, samozrejme, jeho vec. No a mňa vtedy zaujal jeden komentár Daga Daniša z Hospodárskych novín, ktorý písal v tom komentári, že Rado Procházka ako advokát môže pracovať, pre koho len chce a nikoho vraj nemôže bezdôvodne odmietnuť. Podľa tohto komentára, podľa Daga Daniša, je tento postoj sporný, ale legitímny. Ale on mu vyčíta, že Radoslav Procházka ako politik v spore štát verzus Penta je inde, je na druhej strane, vyhrnul si rukávy a prihlásil sa do služby tentoraz nie Penty, ale do služby verejnosti, keď vstúpil teda do veľkej politiky, a Dag Daniš mu dal tri otázky. A tá jedna otázka bola, že či sa stotožňuje Rado Procházka s následkami svojich právnych služieb pre Pentu a považuje závery súdov, ten súd ešte nie je dokončený, o 26-miliónových majetkových nárokoch Penty za spravodlivé. A či aj v budúcnosti bude zastupovať záujmy teda Penty alebo záujmy Fondu národného majetku.
No a preto, aby Rado Procházka v budúcnosti nemusel stáť pred takouto dilemou, tak aj preto je tu tento náš zákon. Preto Slovenská advokátska komora v tomto prípade mu pozastaví výkon funkcie advokáta a nebude môcť zastupovať Pentu. Chcem ale povedať, že Rado Procházka za daného právneho stavu neporušil žiadny zákon.
Teraz, pán predseda, druhá vec, ktorá možno bude zaujímať poslancov SMER-u viac. Chcem pripomenúť tlačovku pánov poslancov Ábelovského a Drgonca z 20. septembra 2005. Tá ich tlačovka bola na reakciu pána poslanca vtedy Roberta Fica, ktorý im vytkol klientelizmus a ako konkrétny prípad klientelizmu uviedol teda prípad Miroslava Ábelovského, ktorý získal časť, alebo získal, vtedy to bolo, ešte sa to nedokonalo, časť z miliónov korún, ktoré štát doplatí za pozemky pod automobilku KIA Motors a závod Hyundai Mobis. Tam boli dvaja, Drgonec a Ábelovský. A vtedy Drgonec dosť ostro povedal, že vzťah advokáta a klienta môže za klientelistický označiť len imbecil. Novinárom na tlačovke pán Drgonec, poslanec vtedy, povedal, neprizval som vás sem, aby som šíril informácie o imbecilite docenta Fica. On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že vie, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povie ako poslanec Národnej rady.
Dámy a páni, teda poslanec Robert Fico, terajší premiér, vtedy označil vzťah advokátov a poslancov, jedného z nich vtedy, ktorý bol predseda ústavneho výboru, za klientelistický. Aby som teda dal úplnú informáciu, tá odmena, ktorá bola pre týchto poslancov, a vtedy pán poslanec Ábelovský povedal, že nemá dôvod žiadny, aby tých ľudí zastupoval zadarmo, že takýto socialistický záväzok ponecháva pánovi Ficovi. Členka petičného výboru pani Margita Moravcová nechcela prezradiť presnú výšku advokátskej provízie. Ten spor bol o 380 miliónov a ona tvrdí, že to bolo menej ako 8 %, tá odmena. Takže podelili si títo dvaja okolo 30 miliónov vtedy slovenských korún. Robert Fico teda prostredníctvom Silvie Glendovej reagoval, že pre nás je to očividný prípad klientelizmu, ak vláda najprv dlhodobo odmieta vyrovnanie cien za pozemky pre investíciu KIA a potom s tým súhlasí, čím vlastne umožní dvom nezávislým poslancom získať zo štátom vyplatenej sumy niekoľko desiatok miliónov korún.
Vážené dámy a páni, tu v tomto pléne Národnej rady sú starostovia, primátori, viceprimátori, vicežupani, riaditelia, zamestnanci samosprávnych krajov, no a jednoducho ja myslím, že aj na náš tlak – mňa a kolegu Brocku – si nakoniec poslanci strany SMER alebo Robert Fico osvojili tento náš návrh zákona, ktorý sme dávali, ktorý by som nazval pracovne "jeden plat stačí" a všetci vieme, že tu bol prijatý zákon, že jednoducho z verejnej funkcie alebo z výkonu dvoch verejných funkcií môže poberať ten primátor alebo starosta jeden plat a ten druhý od marca po voľbách bude len na úrovni minimálnej mzdy. Ale sú tu aj poslanci, ktorí si, a advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ako som spomínal, sú tu aj poslanci, ktorí si pozastavili výkon advokátskej funkcie. No a tí poslanci, ktorí podnikajú, sú zo strany SMER i z radov opozície. No a týmto naším návrhom, keby teda ten návrh prešiel, sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov vyberajú na to, aby ich zastupovali v právnych sporoch i z dôvodu, ja nehovorím, že len z dôvodu, ale i z dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, resp. strany SMER v súčasnosti a možnože, keď si vyberajú advokátov z radov opozičných poslancov, môžu byť títo opoziční poslanci raz štátnymi tajomníkmi, ministrami, možno niektorý z nich bude premiér.
Robert Fico bol ten, ktorý hovoril o klientelizme teda v tom konkrétnom prípade. Ja som presvedčený, že na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov neposlancov. Na stránke Advokátskej komory ich nájdete vyše 5 500.
No a v závere by som chcel predsa len uviesť príjmy niektorých poslancov z výkonu verejnej funkcie a príjmy advokátov. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcie je ročne v tých posledných rokoch okolo 24-tisíc eur, iné príjmy poslancov advokátov boli od 8-tisíc ročne najmenej, takto zarobil poslanec Susko, až po 126-tisíc eur za rok. V sume tých iných príjmov, to musím priznať, neviem odlíšiť advokátsku činnosť teda aspoň u niektorých poslancov, ktorí okrem advokátskej činnosti vykonávajú pedagogickú, vedeckú, literárnu či umeleckú činnosť, proti ktorej v zásade nič nemám.
No a rekordérom, rekordne zarábajúcim advokátom je poslanec zo strany SMER doktor Róbert Madej. Je to predseda ústavnoprávneho výboru. Všetci viete, že pán predseda Národnej rady všetky zákony postupuje ústavnoprávnemu výboru. Tento človek je asi najvyťaženejší poslanec možno po predsedovi a podpredsedoch Národnej rady, a teda má čo robiť. Ale on teda zarobil v roku 2012 25-tisíc z výkonu verejnej funkcie a 126-tisíc eur boli príjmy iné. Takisto to bolo aj v priznaní za rok 2013. Opäť 126-tisíc eur. Ale v roku 2012, to pravdepodobne trošku učil aj na Univerzite Komenského, v korunách teda tento advokát, predseda ústavnoprávneho výboru, zarobil 4,5 milióna.
Ale aby som netriafal len do radov SMER-u. Nemalé príjmy, skoro 80-tisíc eur zarobil aj poslanec Daniel Lipšic. Teda skoro 2,5 mil. eur. (Reakcia z pléna.) Korún, prepáčte, korún, pardon, korún, samozrejme, korún. Ale som rád, že ma počúvate.
No a títo advokáti sú odmeňovaní podľa vyhlášky, ktorú zhodou okolností tiež podpísal terajšiu platnú pán poslanec Lipšic ako minister. No a tam sa možno dočítať, a aj som to konzultoval s niektorými advokátmi, že taká bežná odmena advokáta je 100 eur za hodinu. Sto eur za hodinu, ale že keď oni účtujú jednu hodinu, resp. keď účtujú päť hodín, tak na to musia robiť, aby mohli účtovať päť hodín, asi osem hodín, a teda treba tú hodnotu ich účtovanej hodiny, aby ste sa dostali k sumárnemu počtu hodín, koľko robia, vynásobiť koeficientom 1,6. Takže taký poslanec Madej podľa mojich skromných prepočtov, keď zarobil 126-tisíc eur, tak musel robiť v roku 1 260 hodín. Poslanec Lipšic musel vykonávať túto prácu asi 800 hodín, a to je ešte bez toho koeficientu. A keď si to vynásobím tou jedná celá šestkou, tak poslanec Madej, aby zarobil to, čo zarobil, by mal robiť asi 20-tisíc hodín, a to je full time. To je jednoducho vyťažený na plný pracovný čas. A poslanec Lipšic 1,6 krát 800 je 1 280, teda by mal robiť ako advokát podľa tej tarify 65 % pracovného času. No a to sa mi zdá, že ono sa to veľmi stíhať nedá.
No a chcel by som dať ešte do protikladu alebo porovnať príjmy iných verejných funkcionárov. Doktor Gašparovič Ivan, 97-tisíc eur, docent Robert Fico, premiér, z výkonu verejnej funkcie 40-tisíc eur, iné príjmy nula. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, 41-tisíc eur z výkonu verejnej funkcie. Príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli za rok o 50-tisíc eur vyššie ako príjmy prezidenta republiky, o 110-tisíc eur vyššie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu. Jednoducho bol schopný za rok 2012 zarobiť 4-krát viacej ako premiér Robert Fico, ako aj predsedníčka Ústavného súdu.
Opakujem to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje. A ja som presvedčený, že poslanec by si mal vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca. Ale naozaj, tieto čísla som tu len uvádzal preto, aby ste mali predstavu, koľko ľudia, ktorí vykonávajú túto advokátsku službu, by mali robiť, keby si účtovali 100 euro za hodinu. Ale ten primárny dôvod prečo ho dávame, je naozaj preto, aby sme vylúčili konflikt verejného záujmu, ktorý verejný funkcionár má obhajovať, a konflikt súkromného záujmu, resp. záujmu klienta, ktorého musí obhajovať advokát.
Opakujem, na stránke Slovenskej advokátskej komory je 5 500 advokátov, ktorí sú k dispozícii klientom, občanom, a predpokladám, že sú to kvalitní advokáti. A ja chcem, aby jednoducho sme odstránili čo i len smietku nejakej pochybnosti, že niektorí klienti si vyberajú týchto advokátov z toho dôvodu, že sú poslancami, a teda majú určitým spôsobom väčšiu silu.
Pán predseda, skončil som. Ďakujem.

Pán poslanec Přidal, ja rozumiem tej vašej snahe, legislatívnej iniciatíve očistiť a zamedziť možnému konfliktu záujmu pri vykonávaní advokátskeho povolania, advokácie a zároveň pri výkone poslaneckého mandátu. A poviem vám pravdu, že zamyslela som sa nad týmto zákonom v tom kontexte, že viem si predstaviť, že advokáti, ktorí sú zároveň aj poslancami a vstupujú do prípadov, riešia mnohé dielčie, nie politické spory, či už v občianskom práve alebo v obchodnom práve, tak majú záujem aj pre svoje profesionálne dôvody, pre možnosť vstupu do legislatívy uchovať si živý kontakt s reálnymi prípadmi, so svojimi klientami. Riešiť konkrétne prípady, aby tak mohli nie ako teoretici, ale ako praktici vstupovať do systémových úprav jednotlivých zákonov.
Avšak v tej časti a pri tých príkladoch, ktoré ste konkrétne uvádzali, paroplyn, ja s vami súhlasím. Naozaj považujem za nevyhnutné, aby ak poslanec vykonáva poslanecký mandát, sa zdržal konaní, nevstupoval do konaní, ktoré sú tak citlivého rozmeru, ako ste vy spomínali, kde sa bije ochrana verejného záujmu so záujmom vybraných obchodných alebo iných záujmových skupín. Ak by toto rozlíšenie vo vašom návrhu bolo, ja by som nemala vôbec žiaden problém takýto návrh zákona podporiť. Keď mi v tom dnes niečo bráni, je to práve to, že chápem argumenty advokátov, ktorí riešia dielčie spory a práve pre efektívnu činnosť, účinnú činnosť a výkon svojho poslaneckého mandátu nechcú stratiť kontakt so živou advokátskou praxou.

Ja som si uvedomil, pán kolega, pri vašom vystúpení, že predsa len je rozdiel v prípade tohoto návrhu zákona, kedy chceme riešiť konflikt záujmov medzi poslancom a advokátskou činnosťou v súbehu, ako keď sme riešili konflikt poslanca Národnej rady v súbehu s funkciou v samospráve – primátor, starosta, župan – že to mali viacero príjmov z verejných zdrojov a že sme to považovali za nespravodlivé. Tam bola tak živá a ohnivá diskusia tých dotknutých poslancov, ktorí boli v konflikte záujmov, že do toho vstúpil predseda vlády Robert Fico a vláda predložila návrh zákona a dnes to už platí. To znamená, konflikt záujmov medzi poslancom Národnej rady a funkcionárom vo verejnej správe, keď sú poberatelia viacerých platov, sme vlastne odstránili, aj keď tak filištínsky, že bude to platiť až po nasledujúcich parlamentných voľbách. Čiže stále tu sedia tí poslanci, verejní funkcionári v istom konflikte a majú vyšší príjem z verejných zdrojov ako predseda vlády.
Ale tento konflikt poslanca Národnej rady a advokáta má to čaro, že nemáte s kým diskutovať, pán poslanec. Ani jeden advokát nevystúpi v diskusii a v rozprave, aby vám vyvrátil vaše argumenty, a to sa mi zdá byť také signifikantné pre túto skupinu verejných funkcionárov, že oni sú takí fiškáli, že jednoducho oni vedia, že to je konflikt záujmov (reakcia z pléna), ale nechcú diskutovať, ale diskutujú so mnou takto.