54. schôdza

Ďakujem. Súhlasím, nie je umelec ako umelec, a nie je kvalita umeleckého výkonu vždy to, čo by si publikum žiadalo. A tu spravím bodku a poviem, že trošička sa obávam, že nebude o procese, nebude o kvalite umelca rozhodovať publikum, ale my politici.
A preto sa bojím toho, že ideme vytvárať zoznam na základe legislatívy a budeme vytvárať zoznam 5-6 tisícov umelcov, ktorí môžu patriť do tej kategórie, že sú tak dobrí, že by bolo pre nich byť stálym interpretom v nejakom divadle, alebo sa do toho zoznamu na základe konania, ako opísala pani poslankyňa Vášáryová, že vrana k vrane sadá alebo ruka ruku myje, alebo bližšia košeľa, alebo kabát, nechcem použiť to české prirovnanie, čiže sa tam dostanú ľudia na základe toho, že majú dobré známosti.
A toho sa bojím, že politik bude rozhodovať o kvalite profesionálneho umelca v slobodnom povolaní, a preto mi je vytváranie tohto zoznamu ako z idey nie srdcu blízke. (Reakcia z pléna.)

8.
Ďakujem pekne. Zámerne idem do rozpravy, aby ste mali možnosť reagovať, a potom už asi teda nevystúpim v záverečnom vystúpení, lebo toto, toto je to posledné, s čím ste vystúpili, je ako keby to podstatné, nejaká oponentúra tohto návrhu zákona. Musíme si ujasniť a dúfam, že to je v nepochopení, ale teda chcem vás presvedčiť o tom, že tento návrh zákona v tejto veci je ako vedený dobrým úmyslom. Tá evidencia profesionálnych umelcov nie je žiadna povinná vec. To je prvá vec. To znamená, to nie je, to je dobrovoľná vec.
A prečo vlastne ona vzniká? Ako keby vy ste napadli to, čo je nejakým dôsledkom niečoho. A roky rokúce určití ľudia, ktorí sa živia špecifickou činnosťou, ako je umenie, sú vo veľmi dôležitých veciach, ako sú napríklad daňová povinnosť, odvodová povinnosť, nie braní ako partneri a nedokážu si prebojovať ako keby istý špecifický prístup k ich činnosti, lebo sú zahŕňaní do kategórie živnostníkov alebo samostatne zárobkových činných osôb. To je jeden z dôvodov a bol to veľký, naozaj veľká požiadavka aj umeleckej obce definovať, nájsť definíciu a zaviesť ju do právneho poriadku, kto je to profesionálny umelec. Toto je predpoklad na to, aby sa potom jednak táto skupina ľudí mohla hlásiť o svoje nejaké špecifické práva, či už teda práva, alebo nejaké sociálne možnosti, a aby aj bola takto braná. Nájsť tú správnu definíciu bolo veľmi ťažké, a preto aj chcem rovno povedať, príďte s nejakým návrhom. Ja som tuná naozaj otvorený.
Ale viete, riešili to ľudia či samotní umelci aj na ministerstve a v zásade je to definované aj potom tie podmienky tej evidencie veľmi široko. V podstate buď spĺňate nejaké teda predpoklady nejakého vzdelania, lebo my máme aj vzdelanie v oblasti umenia, či už stredoškolské, alebo vysokoškolské, ale, samozrejme, profesionálni umelci mnohí nepotrebujú žiadne vzdelanie, a preto je tam potom aj tá možnosť ako keby dostať sa do tej evidencie na základe nejakých výsledkov, preukázania tých výsledkov. A tie sú zase veľmi široko definované a vôbec tam nie je ani nejako veľmi kladený dôraz na to, že kto je profesionálny umelec európskeho významu alebo lokálneho významu, jednoducho ide o ľudí, ktorí sa živia umením. A môže to byť niekedy, nech sa niekto neurazí, aj pokleslé umenie alebo vysoké umenie. Toto ako keby nemá táto evidencia rozlišovať, ani zákon. Ale toto tu, s čím prichádzame, je predpoklad na to, aby následne mohli si povedzme vydobyť takú vec prakticky, veď si určite spomínate aj v tomto období, aj predtým sa napríklad riešili tie paušálne napríklad náhrady pri daňovej povinnosti. A znižoval sa ten paušál. A umelci kričali aj oprávnene, že oni sú trošku v inom postavení ako živnostník, ktorý môže si robiť odpisy, pretože pracuje s nejakým materiálom, neviem s čím. Ale umelec, čo ja viem, hudobný skladateľ, s čím pracuje? Čo si tak ako môže dať, aký odpis? No. Alebo, alebo herec, ktorý je na voľnej nohe, čo si môže dať ako aký odpis? Čo? Že keď má hlasivky, tak že pije nejaký teplý čaj alebo čo? Čiže toto je praktický krok k tomu, aby potom teda aj príslušné štátne orgány, ale zase v nejakej snahe aj tých umelcov začali si ako keby aj tú legislatívu šiť sebe na telo a na telo tejto činnosti. To som vám chcel povedať, je to vedené týmto dobrým úmyslom.
A vrátim sa k tej evidencii. Je to dobrovoľné. Tu nikto nikoho nenúti. Nemusí tam sa nikto ako hlásiť, aby bol niekde evidovaný, že je profesionálny umelec. Ale kto, samozrejme, evidovaný bude, a ak to bude pomerne veľká skupina, tak si môžu potom určité veci nárokovať. Ak prídete s nejakým zaujímavým návrhom, či už sa bude týkať aj tých kritérií, lebo zase musíme nejaké kritériá dať. To ako asi sa nemôže úplne niekto prihlásiť, ja neviem, kto na ulici hrá s gitarou a zbiera euro do čapice, že je umelec. To tak nemusí byť, hej. Takže ja si nemyslím, alebo dúfam, že to je len zle pochopené, že toto má slúžiť, ja neviem, k tomu, aby sa nedostali do evidencie veľkí umelci, významní, aby tuná niekto ako politicky začal kádrovať, že kto je alebo nie je umelec. Toto je úplne teda ako scestné uvažovanie a slúži to na to, aby sme mohli naplniť náš cieľ zlepšiť sociálne a právne postavenie profesionálnych umelcov, špeciálne tých, ktorí sú na voľnej nohe a živia sa len teda umením. A to naozaj nie je typická podnikateľská činnosť. Nie je preto, lebo naozaj, a možnože niektorí umelci majú primárne na mysli, že zisk, ale v zásade to umenie vzniká trochu asi inak, ako len s tou myšlienkou na zisk, a ani tam nie je možné pri tejto činnosti dosahovať to, čo pri iných živnostiach, to, že nejaká pravidelnosť, či už pri tvorbe pravidelnosť, keď sa bavíme možno v kategóriách nejakej inšpirácie alebo aj možného, možného, že ten trh nedáva tie možnosti, aby veľmi pravidelne niekto žil z umeleckej činnosti.
Takže vieme, o čom hovoríme, ja sám som bol tiež pár rokov na voľnej nohe, nie je to ľahký život, byť na voľnej nohe, no, tak. A myslím si, že by mali tie zákony daňové a sociálne zohľadňovať tieto špecifiká.
Ďakujem.

V zmysle zásady počítať s najlepším a pripraviť sa na najhoršie si myslím, že ten problém má dve roviny. Absolútne podpisujem to, že vidím dobrý úmysel a to bona fide i konanie z hľadiska zlepšenia sociálneho, odvodového, daňového.
Čo som hlavne kritizoval, bolo a na to by som chcel dostať odpoveď, aký bude prístup, nazvem to všeobecne, ku grantom, resp. či tento zoznam bude uprednostňovať skupinu ľudí, ktorí na ňom budú. Čiže zamýšľaná skupina 5 - 6-tisíc umelcov sa na základe toho, že budú evidovaní, bude dostávať alebo nebude dostávať? To je otázka. Pretože to už by potom z dobrovoľnej veci robilo dobrovoľne podmienenú vec, že ak chcem aj nejakým spôsobom financovať svoju činnosť, hlavne s dotykom so štátom, ktorý, v mnohých oblastiach kultúrnych je tým jediným honorom štát, audiovizuálna tvorba a podobne.
A druhá, druhá vec, ktorá mi napadá, že, ja nehovorím a nikto nemôže obviniť ministerstvo zo zlého úmyslu, ale ako vyriešite problém, že, teraz to berte ako príklad, že niekto pôsobí v oblasti cukrárstva, cíti sa ako umelec na tom, že niečo vyrába, pritom máme živnosť, ktorú toto realizuje, ale vyhodnotí si v rámci živnostenského podnikania, že benefity byť slobodným umelcom alebo v slobodnom povolaní sú vyššie, a toto, lebo my zasahujeme do podnikania a otvárame obrovské množstvo problémov a bude chcieť realizovať svoj podnikateľský život a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Urobiť krásnu tortu, pán minister, je tiež umenie. (Povedané so smiechom.)
Ale ja sa vraciam k dôvodovej správe, kde je napísané, citujem: "Evidencia nie je povinná a nie je podmienkou vykonávania umeleckej činnosti" – a tu prichádza to milované slovo nášho bývalého prezidenta Kováča – "avšak zápisom v evidencii profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní získava umelec status profesionálneho umelca, čo môže byť v budúcnosti podmienkou pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov."
Ja keď neviem niečo vyriešiť, priznávam sa vám, pán minister, preložím si to do angličtiny, profesional artist, to znie až smiešne v angličtine. Ja chápem, my sme zvyknutí desiatky rokov sme sa proste, všelijakí, však nakoniec aj ja som bola zaslúžilý umelec, teda taký umelec, teraz má byť zaslúžilý majster športu, taký majster. My sme s tým nakazení, nedá sa s tým nič robiť. Len v momente, keď zasadne komisia, ktorá určí, mám s tým problém, k tomu sa vraciam. Ja nepopieram dobrý úmysel. To rozhodne nie a viem, v akom, nakoniec mám jedného doma, ktorý je v slobodnom povolaní, ale, ale jednoducho tie skúsenosti možno aj z minulosti nás trošku varujú pred tým, pred tou komisiou, ktorá to bude udeľovať. To je môj problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Čiže krátky exkurz do histórie, ak dovolíte, pre tých, ktorí sa potrebujú dovzdelať v tomto smere.
Slobodní umelci boli kedysi evidovaní pri fondoch a všetci boli hodnotení podľa svojej profesie tzv. Slovkoncertom. To sa raz ročne alebo dva razy do roka sa konali také tie prehliadky a tam všetci získavali tie triedy od 1 až po M. Ja viem, že vy to viete pani Vášáryová, hovorím to tých, o tých, ktorí to nevedia. A tie sumy finančné boli od 200 korún, to bola tá 1, 2, 3, 4 a potom bola "emka". To mali zaslúžili umelci a národní umelci. Národní umelci, samozrejme, s príplatkom a tam ten denný honorár, hovorím o dennom honorári, bol 3 600 korún, kým plat nastupujúceho herca napríklad v operete bol 1 700 korún. Denný honorár bol 3 600 korún. To bolo také vtedy veľmi veselé, keď kadejakí zaslúžilí a národní umelci vracali tituly, ale tie peniaze, ktoré zarobili ako zaslúžilí a národní umelci už nevrátili. Hej, čiže ako to politikum sa spravilo, ale tie peniaze sa nevrátili. Hovorím to, samozrejme, nemám na mysli pani Vášáryovú a vôbec nikoho (reakcia z pléna), pochopiteľne. Ja to hovorím len kvôli tomu, aby sme si uvedomili, že ako to tu kedysi bolo, a teraz vytvárame nejaký iný model, a preto je veľmi dobre, že o tom takto hovoríme. Samozrejme, pani Vášáryová, ešte raz, nehovorím o nikom, ani o vás. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Po prvé. Evidencia a granty nijako nesúvisia a aj talentovaný cukrár, ak príde s nápadom na dobrú knihu, môže mu fond udeliť štipendium na napísanie tej knihy. A potom, ak ten cukrár bude písať tie knihy, bude mať veľa autorských honorárov, môže možno spadnúť aj do kategórie, že autorské honoráre budú iným spôsobom možno následne zdaňované alebo bude z takejto činnosti autorskej mať trošku iný prístup, ako keď bude zdaňovať svoje cukrárske výrobky, a zároveň komisia je práve aj preto, aby posúdila, keď sa nejaký cukrár netalentovaný bude snažiť presvedčiť, že on je umelec, lebo vyrába pekné torty, tak tá komisia povie, tak ale toto neni profesionálny umelec.
A, samozrejme, tie kritériá, tá komisia tiež pracuje s nejakými kritériami, ktoré tam zákon definuje, no tak na to, na to aj tie komisie. Môžeme sa na každý problém dívať z dvoch strán. Z tej, ako hovoril pán poslanec, že teda dívajme sa na tie možné najhoršie následky, ale možno aj z tej pozitívnej, že jednoducho je tu snaha pomôcť tejto časti umeleckej obce, ktorá po takomto niečom aj volá, a prax ukáže, a jak sme začali, keď pani poslankyňa vystúpila ešte pred prestávkou, a toto otvára možnosť na ďalšie aktivity a tie ukážu zmyslel potom dajme tomu aj takej evidencie alebo toho, že sme do právneho systému alebo že chceme do právneho systému zaviesť definíciu profesionálneho umelca.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Cieľom predkladaného návrhu zákona sú legislatívne zmeny v nasledujúcich troch oblastiach: podpora hranosti slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a rozšírenie obmedzení týkajúcich sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.
K prvej oblasti. Návrh zákona podporuje vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, a to so zámerom zlepšenia prístupu poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe. Podporí slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Na dosiahnutie stanoveného cieľa sa navrhuje zákonom určiť minimálny percentuálny podiel, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť slovenským hudobným dielam. Obdobný systém podporuje štandardným systémom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.
Navrhuje sa, aby bol vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť aj zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 hod. rannej do 24.00 hod. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.
Druhá oblasť. Návrh zákona v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným audiovizuálnym dielam zavádza nový pojem titulky pre osoby so sluchovým postihnutím. Podobné požiadavky, ktoré budú musieť titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo kultúry. Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, kedy vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľa retransmisií sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania, navrhuje sa zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu.
Uľahčenie prístupu osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakovým postihnutím k slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave sa má zabezpečiť aj prostredníctvom povinného zabezpečovania úpravy takých diel titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Povinnosť zabezpečiť tieto formy prístupu bude mať distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave.
Napokon tretia oblasť. Návrhom zákona sa zároveň do slovenského právneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014, tentoraz posúvame sa v čase o mesiac, a ktorá sa týka výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety.
Ďakujem.

20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1562), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1878 z 1. júla 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich správ schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 - 3 s návrhom schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 218 zo 16. septembra 2015. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s krátkym pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
V čl. I v 15. bode § 28a vrátane nadpisu znie:
"§ 28a Slovenské hudobné dielo
Slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je hudobné dielo, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo hudobné dielo s textom v slovenskom znení."
Krátke odôvodnenie.
Vzhľadom na ciele navrhovanej právnej úpravy podporiť pôvodnú slovenskú hudobnú tvorbu z hľadiska jej uvádzania na verejnosti prostredníctvom rozhlasového vysielania sa navrhuje spresnenie definície hudobnej produkcie, ktorá má byť kvalifikovaná na započítanie do povinnej minimálnej kvóty vysielania slovenských hudobných diel. Akcentovaný v tomto prípade je princíp tvorby s tým, že základným východiskom je autorstvo hudobnej alebo textovej zložky hudobnej produkcie.
Podotýkam, že tento návrh zákona sme prekonzultovali s pánom ministrom kultúry, ide o presnejšie zdôvodnenie toho § 28a slovenské hudobné dielo a myslím si, že ten akcentovaný princíp tvorby aj s týmto návrhom novely súhlasí. Okrem toho, že v tomto zmysle sa viedla aj široká rozprava na ústavnoprávnom výbore, konkrétne pani poslankyňa Pfundtner hovorila takisto o tomto paragrafe a mnohí ďalší, pán poslanec Martvoň a tak ďalej a tak ďalej. Takže myslím si, že toto spresnenie tomuto zákonu pomôže.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, chcel by som len poznamenať, že o definícii slovenského hudobného diela sme sa s pánom predsedom výboru Jarjabkom bavili alebo rozprávali dlho, dokonca tá debata už má viac ako 2 roky, a preto z môjho pohľadu aj vítam to, že sa urobil posun, lebo ja som mal veľmi podobný, dokonca mám pocit, že až na nejaké dve spojky máme veľmi podobný pozmeňujúci návrh, ktorý týmto pádom nepodám, pretože toto spresnenie naozaj definuje slovenské hudobné dielo omnoho širšie.
Na druhú stranu však zostáva nová výhrada a stále chcem veriť tomu, že nebudeme nad rámec regulácie Európskej únie alebo neprídeme do rozporu s právom Európskej únie napriek ubezpečeniu pána ministra, a to vzhľadom na to, že slovenské hudobné dielo kvalifikujeme podľa pobytu jedného z autorov, v tomto prípade už po pozmeňováku autora textu alebo hudby.