54. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

Vo všeobecnosti výberové konania sú veľkým problémom v našej krajine. A to nie je len pri tomto návrhu zákona, lebo často výberové komisie vytvárajú to křoví alebo tú hmlu, za ktorú sa vlastne potom schováva ten, kto chcel dosadiť si možno tých svojich ľudí. Neviem si tu reálne predstaviť uplatnenie § 33 v praxi, keby prezident Policajného zboru, keby jeho viceprezident, keby generálny riaditeľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra boli vyberaní na základe toho výberového konania. No mne už len tam chýba, že by tam ešte bolo zapracované, že tam má byť aj štátny tajomník ministerstva vnútra. Myslím si, že tu netreba sa báť naozaj v niektorých tých špecifických prípadoch pomenovať to, že sú vyslovene mnohé pozície alebo funkcie výkonné politické. Ja si tiež neviem predstaviť, že by pracoval minister vnútra s ľuďmi najbližšími, ktorých má mať po ruke a ktorí by de facto boli proti nemu. Zhadzoval by tak jednak seba samého, ale aj celý úrad ako taký.
Ale v tom návrhu zákona, čo je dobrá vec, a to chcem zvýrazniť, bolo to tu spomenuté, je, že je ten vek posunutý u policajtov z 18 na 21 rokov. Myslím si, že toto je dobrá vec, pretože u dnešných mladých ľudí naozaj, tá psychická zrelosť zaostala za tým fyzickým vekom. A myslím si, že vo veku od 21 rokov smerom nahor, tak ako je tu ten výber do Policajného zboru stanovený, by to boli takto v podstate aj muži psychicky zrelí, nielen fyzicky zdatní.
No a ten Hadriánov val. Tak to len tak na okraj zareagujem. Ak dovolíte, tak to len tak spomeniem. Za tým bol koniec sveta a koniec kultúry. A súhlasím s tým, že ten Hadriánov val je vybudovaný, za tým sa čosi skrýva.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Lipšic, upozornil si na niečo, čo mi je blízke. A priznám sa, mnohokrát som nad tým rozmýšľal nie v súvislosti so šéfom polície, ale v súvislosti so šéfom lesov napríklad. Naozaj v našej krajine chýba normálny kariérny postup, ktorý má byť odvedený a má byť v priamej príčinnej súvislosti s dlhodobou odbornou, morálnou výkonnosťou a vôbec výkonnosťou ako takou jednotlivých pracovníkov, ktorí sa majú dostávať na priečky, ktoré rozhodujú o riadení istého rezortu takýmto prirodzeným spôsobom. Toto nám chýba. Možno voľakedy, ja si tak pamätám, niekedy tie hodnotenia bývali ešte za starého režimu, veľakrát sme sa z nich smiali, no ale teraz nebývajú často žiadne. Preto si myslím, že jednou z úloh, ktorá by po marci mala čakať novú vládu, je práve to, aby sa kariérny postup založil na kritériách odbornosti, morálky a výkonnosti úplne všade s tým, že to nie je možné aplikovať zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac, ale že treba s takýmto hodnotením začať, stanoviť mu riadne kritériá a odvodiť z neho potom záver, ktorý jednoznačne nám umožní oveľa ľahšie odpovedať potom na otázku, kto vlastne si zaslúži byť na vrcholových pozíciách štátu. V takomto prípade to vždy bude len paškvil.
Bol som na výberovom konaní na šéfa lesov, generálneho riaditeľa, trikrát. Bolo to za rôznych politických zoskupení, nielen za strany SMER a vždy to bolo hodné úsmevu a tak trocha aj dešpektu, ako sa to tam dialo. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Lipšic.

Ono to má, samozrejme, dosah aj na iné rezorty. Ja si myslím, že by bolo potrebné v budúcnosti, aby sa tu definovali naozaj čisto proste politické funkcie a potom funkcie kariérne. Nehovorím niečo, na čo som prišiel teraz. Keď sme zavádzali, som to spomínal, systém hodnotenia policajtov, tak sme deklarovali verejne, aj v komunikácii s policajným odborovým zväzom, že hlavným cieľom toho hodnotenia policajtov je, aby to hodnotenie bolo základom pre kariérny postup policajtov.
A myslím si, že jedna z tragédií tejto krajiny, nie jediná, ale jedna tragédia je, že, že tých funkcií, ktoré sa po voľbách menia, je strašne veľa, nielen na ministerstve vnútra, ale aj na zdravotníctve, na školstve, riaditelia nemocníc sú poslancami Národnej rady, to ja som podľa mňa vo vyspelej krajine nikdy nevidel. To znamená, minister musí mať, samozrejme, možnosť si vybrať ten najužší vrcholový tím na rezorte, ja si myslím, aj prezidenta, aj viceprezidenta Policajného zboru. To priznajme jasne, netvárme sa, že to sú tiež výberové konania. Ale potom ostatné by tu malo byť obsadzované spôsobom, ktorý nebude závislý od volebných cyklov. Potom sa dostávame k tomu, že mnohé funkcie, nehovorím, že je to tak na vnútre, ale napríklad na daňových úradoch je to, kde sú vlastne na štyri roky riaditelia daňových úradov. Čiže každý vie, že má štyri roky na to, aby robil dobre, aj zle v zásade. To znamená, že po štyroch rokoch sa odtiaľ odchádza, takže treba sa tam pozerať na zabezpečenie svoje a vlastnej rodiny. A to je proste úplne chybný systém.
Takže veci, ktoré sú politické, priznajme, netvárme sa, že nie sú, ale potom, povedzme, stanovme objektívny systém na tie nižšie pozície a nižšie funkcie.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sú prihlásení ústne pán poslanec Hraško, Fedor, Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.A dávam slovo prvému prihlásenému do rozpravy ústne pánovi poslancovi Hraškovi.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, súčasťou dnes predstaveného zákona je aj akési výberové konanie na funkciu policajného prezidenta.
Prednedávnom som predkladal novelu iného síce zákona, zákona o Policajnom zbore, ale kde som navrhoval riešenie, ktoré by mohlo naozaj stransparentniť výberové konanie na policajného prezidenta, ale aj s určitými právomocami, a teda aj s odpolitizovaním policajného prezidenta.
V tomto ohľade ma napadá otázka, keďže boli tu vyjadrené názory, že policajný prezident má patriť do rúk ministra, pretože minister garantuje určité veci: Pre koho alebo na čo tu je vlastne polícia. No pre koho tu je polícia, zatiaľ to vidíme na každom kroku. Je tu pre politickú moc. Ale opýtajme sa na to inak: Pre koho by tu mala byť polícia? Ja si myslím, že by tu mala byť pre občanov Slovenskej republiky. A tým pádom by sa aj mala určitým spôsobom zodpovedať občanom Slovenskej republiky, nie ministrovi. Či inak minister by prišiel o určité právomoci, zúžil by sa mu okruh moci a vplyvu? No akú pôsobnosť má minister kultúry? No má ju celkom dobrú, má svoj rezort, má tam svoje oblasti. Aj minister vnútra má okrem riadenia polície aj iné oblasti. My máme jeden status, ktorý nemá žiaden štát v Európskej únii, keď polícia by mohla patriť do rúk občanom, len, samozrejme, to je na trošku dlhodobejšiu diskusiu a debatu, hlavne nie v tomto období, keď to niekomu nevyhovuje. V každom prípade máme určité možnosti.
Ten zákon, ktorý som priniesol ja, na odpolitizovanie policajného prezidenta a, samozrejme, aj jeho transparentné výberové konanie, mal zlepšiť tú situáciu na Slovensku. Už tu boli viaceré pripomienky k tomu, že áno, výberové konania sú niekedy už len naoko. V tomto prípade sa to malo zlepšiť. Ale týmto návrhom, ktorý priniesol minister Kaliňák, to nevedie k zlepšeniu, aspoň keby to bolo naoko zlepšenie, ale ani k zhoršeniu, ale vedie to k nebezpečenstvu.
To nebezpečenstvo už tu bolo popísané od kolegov. A to je to spomínané zabetónovanie, zabetónovanie policajného prezidenta niekde vo funkcii tak, aby ešte furt mali tí, ktorí možno už tu nebudú pri moci, určitý dosah na určité procesy. Prečo by mal minister ovládať políciu alebo hovoriť do jej procesov? Policajný prezident, si myslím, by mal byť natoľko dôležitou a váženou funkciou, že by mal mať svoje vlastné rozhodovacie právomoci, a, samozrejme mala by to byť tiež osobnosť, ktorá tú políciu bude riadiť samostatne, nie na príkaz niekoho.
Keď hovoríme o konkrétnych veciach, lebo tu sa hovorilo, že no však máme navrhnúť riešenie, nehovorte len o tom, ja som tu navrhol to konkrétne riešenie a už tu bolo. Akosi sa o tom nediskutovalo. Však načo by to bolo, však to bol opozičný návrh?
Hovorilo sa tu o nebezpečenstve zabetónovania sa. A tento návrh, ktorý tu máme predložený, neupravuje vôbec to funkčné obdobie. V mojom návrhu som tu mal päťročné funkčné obdobie maximálne dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia až do vymenovania nového v tej funkcii. Ale v prípade skončenia jeho mandátu ho zastupoval v tejto funkcii viceprezident. Takže nie je také, že niekto si tu bude sedieť na zadku až do neviem kedy, lebo sa obštrukciami nezvolí ten nový, ale sú to presne určené pravidlá, presne určené to obdobie. Chceš tam byť odvtedy, môžeš tam byť dovtedy, ešte jedno to obdobie, viac nie. Takže to sú pravidlá, ktoré treba skutočne určiť, aby to bolo transparentné.
A tu sa opäť dostávame k niečomu, čomu sa hovorí, že voda sa káže a víno sa pije. A už som upozornil na to viackrát. SMER niečo iné hovorí a niečo iné robí. Áno, v dôvodovej správe je napísané, že sa jedná o transparentnosť. Akú transparentnosť máte na mysli, preboha, keď členov tej komisie si vymenuje minister? To už je len taký zastierací manéver, aby potom minister mohol povedať: „Ale to som nebol ja, to bola komisia.“ V konečnom dôsledku si tam nastrká svojich ľudí, ktorí mu potom pritaknú: „Áno, koho tam vlastne chceš, áno, tak povedz, nech sa zapíše do toho výberového konania, my ti ho odklepneme. Daj tam ešte nejakých zo dvoch-troch, nech to nevyzerá zle, aby sme mali z čoho akože vyberať, a v podstate ty si to potom vyber.“ A niekto tu bude hovoriť o tom, že niekto tu politikárči alebo robí nejaké iné veci. Veď to je čistý populizmus, čistý populizmus, ktorý ešte k tomu prišiel pred voľbami, samozrejme, čiže pred skončením určitého funkčného obdobia, pretože doteraz to bolo tak, že voľbami si nový minister volil aj svojho policajného prezidenta. Teraz pred skončením tohto volebného obdobia, by sa mal, pravdepodobne to prejde, zvoliť nový policajný prezident, ktorý tam bude, žiaľ, ale ešte obsmŕdať pri novom možno ministrovi, ktorý už možno nebude z tejto vlády. To je to riziko, na ktoré už tu bolo poukázané s tým, že SMER už nemusí byť vo vláde.
Takže tomu sa hovorí zabetónovanie a takto by to malo akože prejsť, čomu sa aj trošku čudujem, lebo keď sem prinesie minister Počiatek paškvil, ktorému hovorí nový stavebný zákon, tak je mi jasné, že on tomu nerozumie, nemá odkiaľ, nemá prečo tomu rozumieť. Ale minister Kaliňák, si myslím, je odborník v tejto oblasti a on presne vie, čo robí. A to je to nebezpečenstvo. On presne, vie čo, samozrejme, aj ako robí.
Takže tento zákon je, žiaľbohu, pripravený opäť spôsobom, ktorý nemá s transparentnosťou nič spoločné, ktorý nemá absolútne zlepšiť to prostredie. Samozrejme, nehovorím teda o tom celom, lebo posunutie hranice veku od 18 na 21 rokov pre policajtov, ktorí nastúpia do funkcie, môže byť akceptované. Ja hovorím teraz o policajnom prezidentovi, len o tejto jednej časti. A toto je skutočne nebezpečný prvok, ktorý v tomto zákone je. Preto, už tu bol podaný procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone nerokovali, ja by som iba povedal, že podávam procedurálny návrh, aby si tento zákon navrhovateľ zobral na prepracovanie. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.Dávam slovo poslancovi Martinovi Fedorovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dámy a páni, asi sa všetci zhodneme na tom, že ak má slovenská polícia zvýšiť efektívnosť svojho fungovania, potrebuje na to stabilitu aj dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Preto jednou z dôležitých zmien je aj potreba znižovania možnosti politických vplyvov na fungovanie Policajného zboru. Tým treba začať už pri spôsobe, akým sa menuje alebo odvoláva šéf policajtov a akým sa zamedzí prípadným neustálym zmenám na riadiacich pozíciách Policajného zboru. Je preto dobré, že podstata navrhovaných zmien v zákone identifikuje túto potrebu. Na spôsob riešenia tu máme možno iné pohľady, ale je dobré ak sa o tom diskutuje, aj keď v závere volebného obdobia.
Pri tomto prvom čítaní návrhu vnímam tri najdôležitejšie body, po prvé, riešenie odvolávania policajných funkcionárov bez udania dôvodu, po druhé, návrh na nový spôsob výberu policajného prezidenta. A podobný spôsob sa navrhuje tiež na ministerstve pri výbere generálneho riaditeľa kontroly a inšpekčnej služby.
Všetky tieto tri body sme identifikovali ako dôležité na dané riešenie v rámci politickej strany SIEŤ. Sme presvedčení, že je dobré, ak sa tu snažíme o elimináciu politických vplyvov, tiež je dobré, ak policajný prezident nie je len púhym priamo podriadeným politickému vedeniu rezortu.
A tiež si myslím, že je dobré, keď sa snažíme o stabilizáciu Policajného zboru aj systémovými zmenami, odstránenie možnosti odvolať policajného funkcionára bez udania dôvodu takým iste je, ale nie napríklad bez zavedenia systému kariérneho rastu, o niečo podobné, ako sa zaviedlo v plne profesionálnej slovenskej armáde, kde zaviedol sa okamžite aj systém kariérneho rastu, ktorý eliminoval subjektívnosť ďalšieho postupu jednotlivých profesionálnych vojakov.
Čo však devalvuje hodnotu týchto návrhov, ktoré máme dnes v laviciach, je ich predloženie na úplný záver volebného obdobia. Takže som rád, ak sa má diskutovať o znížení vplyvu politiky na Policajný zbor a posilnenie jeho nezávislosti.
Rovnako považujem za dôležité, aby boli prijímané opatrenia na stabilizáciu tak, aby nedochádzalo k masívnym výmenám policajných funkcionárov po každých voľbách. Dôveryhodná polícia nemôže byť hračkou v rukách politikov. Nemôžu existovať pochybnosti o tom, že polícia funguje objektívne a nezávisle od práve vládnucej garnitúry. Musia existovať pravidlá zaručujúce nezávislosť a nestrannosť konania polície. Treba tu zastaviť neustále výmeny funkcionárov aj na nižších stupňoch riadenia a velenia, ktoré vidno po zmene každej vlády. A to sa týka aj menovania prezidenta Policajného zboru, kde ho má vyberať výberová komisia, avšak priamo vytvorená ministrom vnútra.
V návrhu, ktorým sme sa zaoberali, predpokladáme, že prezidenta Policajného zboru by bolo možné vymenovať až po hearingu v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť a na návrh vlády by policajného prezidenta menoval prezident Slovenskej republiky. Je to podobný model, aký v súčasnosti funguje pri menovaní náčelníka Generálneho štábu. A silovo, asi budete so mnou súhlasiť, je to podobne dôležitá funkcia. Takto bude podľa môjho názoru, zabezpečené jeho nezávislejšie aj silnejšie postavenie, ako je tomu doteraz.
A vzdialenie polície od politickej moci, si myslím, v konečnom dôsledku prispeje k jej väčšej dôveryhodnosti v očiach verejnosti, ktorú veľmi potrebuje a ktorú chcú tak občania, ako aj samotní príslušníci Policajného zboru.
Podobne na ministerstve pri riaditeľovi sekcie kontrolnej a inšpekčnej služby sme presvedčení, že by ju mala vykonávať od ministra nezávislá generálna inšpekcia bezpečnostných zborov.
Samotný návrh, tak ako nám bol predstavený, by som považoval za dobrý nástrel do diskusie, keby neprišiel tesne pred skončením funkčného obdobia tejto vlády. Ak by prišiel na začiatku alebo v polovici vládnutia, tak by som tento úmysel považoval za úprimný. Toto je zároveň aj najvážnejším dôvodom, prečo takáto diskusia nie je podľa môjho názoru teraz dobrá a prospešná a pripojím sa ku kolegom, ktorí hovoria o tom, že by táto snemovňa o tomto návrhu nemala teraz diskutovať. Ďakujem.