58. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte mi ešte na balkóne privítať Jednotu dôchodcov zo Skalice. Vitajte! (Potlesk.)
V poradí tretiu otázku položila pani poslankyňa Edita Pfundtner ministrovi výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja pánovi Jánovi Počiatkovi: "Pán minister, štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko od 18. januára 2016 zastaví prevádzku InterCity vlakov. Nemá ministerstvo záujem o serióznu súperiacu konkurenciu a rovnovážny trh? "
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, samozrejme, že určite má záujem, ale rozhodnutie Železničnej spoločnosti Slovensko o zastavení prevádzky vlakov kategórie InterCity na trati Bratislava – Žilina – Košice od spomínaného dátumu súvisí so situáciou na trhu komerčnej železničnej dopravy. Vlaky InterCity sú prevádzkované komerčne, to znamená, že mimo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, a to už od 1. januára 2012, pričom ich prevádzka je trvalo stratová.
K tomuto prechodu bola Železničná spoločnosť Slovensko dotlačená predchádzajúcou vládou, čiže vašou vládou, ktorá bez výberového konania zadala prevádzku verejnej železničnej dopravy na trati Bratislava – Komárno súkromnej spoločnosti RegioJet. Treba pripomenúť, že kým dotácia pre Železničnú spoločnosť Slovensko na tejto trati bola v tej dobe necelých 5 mil. eur ročne, dnes je dotácia, alebo odvtedy, odkedy bola tá trať pridelená, tá dotácia na úrovni zhruba o viac ako dva milióny eur vyššia. Tieto dva milióny pre súkromného prepravcu musel štát za vlády Ivety Radičovej, opäť pripomínam, vašej vlády, niekde nájsť. A vyriešil to tak šalamúnsky, že sa to stalo práve vyňatím vlakov InterCity z dotovaných liniek. Čiže sa to preklopilo na čisto komerčný sektor. Po vašej vláde sme zdedili icečká vo výraznej strate, ktorú sme postupne skresávali. Potvrdzujú to čísla, čiže rok 2012 bola strata IC vlakov 3,3 mil. eur, v roku 2013 1,75 mil. eur, v roku 2014 už svitalo na lepšie časy, už iba 1,15 mil. eur. Čiže aj keď sa teda táto kondícia vlakov postupne v priebehu rokov zlepšovala a strata z ich prevádzkovania sa každoročne znižovala.
Zvrat nastal príchodom konkurencie, a to 14. decembra 2014. Nasledoval odlev cestujúcich a výrazný pokles tržieb aj napriek tomu, že podľa všetkých prepočtov na úrovni IBIDA, čiže bez nákladov, nákladových úrokov a odpisov to vykazuje pozitívny účtovný výsledok, v skutočnosti celkový výsledok je strata a za rok 2015 bude táto strata vyššia ako za rok 2014. Napriek množstvu opatrení, ktoré Železničná spoločnosť Slovensko na zlepšenie tohto stavu urobila, ako napríklad od 15. apríla reagovala redukciou najmenej využívaných spojov, skvalitnila taktiež sortiment služieb, požadovaný ekonomický obrat sa dosiahnuť tak či tak nepodarilo.
Preto ministerstvo oceňuje tento krok spoločnosti, pretože je z neho jasné, že zodpovedné konanie a hospodárny prístup vedenia spoločnosti má smerovať aj k takýmto častokrát, bohužiaľ, nepopulárnym krokom. Toto rozhodnutie navyše nepadlo zo dňa na deň. Prebiehala kontinuálna analýza prevádzkovania týchto vlakov priebežne už tri roky. Naozaj bola snaha dostať ich do čiernych čísel, ale v kontexte, v ktorom dnes sú prevádzkované, nie je možno dosiahnuť ich ziskovosť.
Skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, mňa na začiatku celej tejto, nazvem to kauzou, prekvapilo to, že ako rázne zaujalo vaše ministerstvo stanovisko na vyjadrenie súkromného investora, alebo súkromného dopravcu, ktorý prevádzkuje spojenie medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami a vypravuje súkromné vlaky. Vtedy váš hovorca povedal, že kvázi nenecháte sa vydierať tým, že súkromný investor alebo dopravca odchádza z tejto trati. Mňa to veľmi potešilo.
Neprešiel však ani týždeň a vaše stanovisko sa o 180 stupňov zmenilo. A preto ma zaujíma, že prečo ste tak rýchlo zmenili názor na prevádzkovanie InterCity vlakov na tejto trase? Predtým ste kritizovali obchodnú politiku súkromného dopravcu a teraz oznamujete, že máte zlé hospodárske výsledky, aj keď tie hospodárske výsledky od roku 2012 ukazujú práveže zlepšenie. Pán minister, v roku 2012 hospodársky výsledok ukazoval stratu 3,3 mil. eur. Dnes je táto strata omnoho, omnoho lepšia a odborníci hovoria, že InterCity vlaky by mali dostať ešte šancu. Netvrdím to ja, hovorí to niekoľko nezávislých odborníkov, ale aj ľudí, ktorí pracovali alebo dokonca aj teraz pracujú na železnici.
Myslím si, že štát by v tomto smere rozhodne nemal ustúpiť. A ja sa obávam, že práve tie vlaky zadarmo minulý rok mohli spôsobiť úbytok cestujúcich na tejto trati aj z InterCity vlakov. Takže na jednej strane je tu sociálny balíček... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čiže v podstate, aj keď ste sa nedostali k žiadnej konkrétnej otázke, skúsim to nejak tak, no. (Reakcia z pléna.) Áno, bola tam otázka, že prečo tak náhle? Ale to nie je pravda, že náhle.
Ako som hovoril, celý čas sme veľmi pozorne sledovali vývoj ekonomiky a hospodárenia tohto komerčného segmentu Železničnej spoločnosti Slovensko. Ako som povedal, a s vami súhlasím, však som to hovoril aj vo svojej odpovedi, áno, darilo sa nám postupne zlepšovať hospodársky výsledok tohto segmentu. Avšak súčasná situácia jednoznačne ukazuje, že neexistuje spôsob, akým dostať tento segment do ziskovosti. Nie je žiadna perspektíva.
A vy hovoríte, že náhle sme zmenili. To vôbec nie je pravda, pretože celý čas sme sledovali hospodárenie. A čo je skutočná pravda, že október tohto roku sa vyvíjal veľmi sľubne a čakali sme na výsledky novembra. Keby sa boli potvrdili októbrové výsledky, pozitívne, tak by sme verili v to, že je možné ešte nejakým spôsobom pokračovať v tomto produkte. Avšak október skončil nad očakávania horšie, ako sme si vôbec mysleli a tým pádom sa jasne potvrdilo, že tá perspektíva naozaj nie je.
A že sme nič nerobili alebo že sme teda náhle zmenili rozhodnutie. Hovoril som vám, že už v apríli sme reagovali na tú zmenu tým, že sa, a to neviem, či si vôbec niekto z vás všimol, že sa zredukoval počet icečok na polovičku. To nikomu, nikto si to ani nevšimol. A viete, prečo si to nikto ani nevšimol? Pretože takmer nikto tými vlakmi nejazdil. To je tá skutočná pravda. A nemôže si predsa štát dovoliť prevádzkovať poloprázdne alebo štvrtinovo naplnené vlaky, ktoré proste stoja reálne veľké sumy.
No a teraz tá situácia je taká, že strata za tento rok na icečkách bude väčšia, ako bola strata za predchádzajúci rok a zároveň odhad, perspektíva podľa posledných dát, stále hovorí o strate, ktorá sa blíži k miliónu eur aj v budúcom roku. A toto je to, čo vy chcete? Aby sme proste miliónom dotovali naďalej, keď nie je žiadna perspektíva, že sa z tejto straty vymotá?
A čo sa týka súkromného prepravcu, môžme mať na to, a vy ste položili aj nejakú ďalšiu otázku, že ako sa tomuto budeme venovať. To je samostatná kapitola. Ale je tu nejaký súkromný subjekt, ktorý má právo fungovať na železniciach vzhľadom na to, že existuje liberalizácia.
A opäť pripomínam, skúste sa možno pozrieť skôr na to, akým spôsobom tomu súkromníkovi bola pridelená trať Bratislava – Komárno? To je pre mňa veľký otáznik. Bez súťaže. Viete, že aj dnes v rámci liberalizácie pokračujeme s tým, že súkromníci sa môžu uchádzať o trať Bratislava – Banská Bystrica, ale v rámci normálnej regulérnej súťaže. Nie že to niekomu pridelíme na priamo.
Takže keď to zhrniem, kľúčová vec je, že neexistuje žiadny scenár, a vyskúšali ich naozaj veľké kvantum a videl som asi 20 rôznych scenárov, ako by sa tie icečká mohli prevádzkovať, a ani jeden z nich nie je ziskový dlhodobo. A ani nie je perspektíva, pokiaľ sa nezmení zásadným spôsobom situácia, napríklad, že by RegioJet odišiel. To je samozrejme niečo iné. Ale v tento moment, pokiaľ RegioJet bude pokračovať, na čo má plnohodnotné právo, nie je šanca prevádzkovať IC vlaky ziskovo.
A potom sa pýtam, na čo ma to tu vlastne nahovárate? Že ja mám a chcete mi vyčítať, že Železničná spoločnosť Slovensko zastavila stratu? To je to, čo tu od akože pravicovej, pohrobkov pravicovej vlády, aby som bol presný, mám počúvať? Tak nie. Ale tak naozaj, o čom to je? Keď je jasná matematika. Chcete mi povedať, že tie vlaky sú ziskové? No nie sú, sú stratové. Tak čo ešte máme s tým spraviť? Máme prevádzkovať tú stratu?
No, takže toto je holá pravda a ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem, pán minister. Nasleduje ďalšia otázka, ktorú položil pán poslanec Igor Hraško, opäť ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pánovi ministrovi Počiatkovi: "Pán minister, ako pokračujú práce na diaľnici D1 v úseku Hubová – Ivachnová?"

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v úseku od začiatku stavby po druhý kilometer prebiehajú zemné práce súvisiace s budovaním križovatky Hubová a práce na spodnej stavbe mostného objektu 201-00 od kilometra 6 po koniec úseku sa realizujú práce na zakladaní spodnej časti mostných objektov a nosnej konštrukcii a zemné práce na telese diaľnice.
Práce na preložkách inžinierskych sietí boli prakticky ukončené. Na úseku od kilometra 2 po kilometer 4 vrátane tunela Čebrať sú dočasne prerušené práce z dôvodu analýzy zosuvového územia. V súčasnosti prebieha v tomto území monitoring a doplňujúci inžiniersko-geologický prieskum. Na základe výsledkov monitoringu po odkonzultovaní s expertmi z externého prostredia, a to z fakulty STU, Vysokého technického učení Brno, ústavu Dionýza Štúra a projektantmi, bude vybraté konečné technické riešenie s ohľadom na bezpečnosť a efektívnosť sanačno-stabilizačných opatrení. Následne budú pokračovať práce aj na tomto úseku diaľnice.
Skončil som.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, doplňujúcu otázku, ak má záujem pán poslanec Hraško. Má záujem, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, spomenuli ste, že stavba v rámci alebo teda vrazenie tunela bola pozastavená, v tuneli Čebrať. Chcem sa opýtať, lebo Národná diaľničná spoločnosť tam má viacero možností, či bol tento úsek odobratý zhotoviteľovi. Pretože v prípade, že nie, to znamená, že stroje, ktoré tam má a sú nevyužívané, si bude môcť v budúcnosti nárokovať. A to si myslím, že bude asi strata pre štát, preto by ma zaujímalo, že akým spôsobom sa NDS-ka k tomuto postavila.
A keďže predpokladám, že zosuvný svah nebude technicky možné riešiť zabaraním dlhých pilót, ktoré môžu mať aj niekoľko desiatok metrov, bude sa musieť uvažovať varianta obchádzkovej trasy popod tento kopec. Ako stavebný inžinier sa tomu rozumiem trochu, takže som navrhoval niektoré takéto tunelové stavby. To znamená, že tam bude musieť prebehnúť asi celé nové posudzovanie.
Aký dlhý časový horizont predpokladáte, že môže táto odstávka spôsobiť v rámci výstavby tohto úseku D1? Je to aj v tej súvislosti, že pokiaľ NDS neodobrala tento úsek zhotoviteľovi, tak on si bude teda môcť nárokovať stavebné stroje, ktoré mu tam stoja. Nemôže ich využívať na inom úseku. A to by nás mohlo stáť aj niekoľko desiatok, možno stoviek tisíc eur navyše. Ako teda bude NDS-ka v tomto postupovať a teda aký bude ten časový horizont? Pretože aj od toho závisí, koľko teda financií štát bude musieť vyplatiť navyše zhotoviteľovi.

Nech sa páči, pán minister.