7. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, zhrnul by som to asi tak, že tá debata bola, bohužiaľ, len vo veľmi malej miere pragmatická, a to až viac-menej dnes okrem vystúpenia, samozrejme kolegu Hlinu, ako sme si už zvykli. Ale fakt je ten, že treba hľadať podľa mňa obzvlášť pri takýchto veciach pragmatizmus za tým.
A základná otázka znie: Žijúc v treťom tisícročí chceme alebo nechceme, aby sme zavádzali inteligentné dopravné systémy? Ja si myslím, že odpoveď je áno. Niekto si môže myslieť, že to nechceme, to je jeho vec. Ja hovorím, čo si myslím ja a aké je aj stanovisko. A nakoniec to vychádza z nejakej európskej legislatívy, ktorá tiež pragmaticky k tomuto pristúpila.
To, že kedy a ako sa to bude zavádzať, je otázka rozpočtových možností. Je úplne evidentné, že v tomto ani v budúcom roku žiadnych 150 mil. na tento systém nepôjde, pretože, bohužiaľ, rozpočet na to nemá a naozaj sú dôležitejšie priority ako toto, i keď to je tiež otázka, pretože môžeme si pozrieť tú doložku, čo by takýto systém priniesol. Všeobecne sa predpokladá, že aplikácie inteligentných dopravných systémov dokážu usporiť až 10 % času, 8 % finančných prostriedkov, zatiaľ čo by sa mala zvýšiť produktivita práce o 3 až 10 % a náklady na logistiku nákladnej dopravy by mali klesnúť o 2 až 3 %. To sú obrovské sumy, ktoré by to prinieslo hospodárstvu. A dúfam, že jedného dňa sa tak aj stane.
Ešte tu bolo veľmi, samozrejme, z pohľadu opozície takticky, ale z pohľadu pravdy nepravdivo navodzované, že tých 150 mil. sú rovnaké rozpočtové peniaze ako akýkoľvek iný bežný výdavok, ktorý je možné použiť napríklad na platy učiteľov. To tu bolo viackrát vyskloňované, čo tiež nie je pravda, lebo keď už aj je teda v tej doložke odhad 150 mil., tak z toho zo štátneho rozpočtu je iba 30 mil. v horizonte niekoľkých rokov, ostatné sú zdroje Európskej únie. Tak to je len na upresnenie.
To, prečo tu ja vôbec stojím, hlavný dôvod je, niežeby som si to ja až takto sám individuálne vymyslel, ale je tu nejaká transpozícia, ktorú sme povinní podľa európskej legislatívy urobiť, tak ako bolo už počas rozpravy v piatok odkomunikované alebo veľakrát vyskloňované, transponovať, samozrejme, nie otrocky.
Ale sa pýtate, prečo to je. Mnohí z vás, kolegovia z opozície, ste boli súčasťou vlády, ktorá si dala sama za povinnosť alebo mala povinnosť do 27. februára 2012 túto smernicu transponovať. Prečo ste tak neurobili? Pretože voči Slovenskej republike bolo začaté konanie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (porušenie č. 2012/0230). Dôvodom pre začatie konania bolo netransponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010, čiže to nie je nejaká novinka, táto vec je tu už dlho, o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy. Takže spytujte si aj vlastné svedomie, mohli ste kľudne transponovať túto smernicu v rozsahu, aký by ste vy uznali za vhodné. Mimochodom, tento rozsah, v akom je tá smernica transponovaná, nakoniec aj ten legislatívny text sme si osvojili tak, ako bol pripravený už na ministerstve.
Teraz k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Pán Hlina tu síce opäť by rád vytvoril fóbiu, že aký je to komplikovaný komplexný pozmeňujúci návrh. Vy ste asi nepočúvali, to je, ináč, veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh a moc toho nemení.
Čiže k tomu prvému návrhu. S vypustením slovíčka „najmä“ nemám problém, pretože to je len záležitosť definície.
S tým, že máme predkladať na vedomie Národnej rade to, čo vláda prijme, naozaj vôbec nemám problém, pretože nemáme vôbec čo tajiť. Nakoniec, už samotné dokumenty na vláde sú verejné a možno o nich diskutovať. Čiže je to podľa môjho názoru síce zbytočné, ale nekontroverzné ustanovenie.
Slovko „alebo“ sa nahrádza slovkom „a“. To je o finančnej a colnej správe. Tiež je to podľa mňa nadbytočné, ale si myslíte, že toto detailnejšie vysvetľuje to meritum. Colná, finančná a daňová správa, viete, sa zlučujú. Dnes je to finančná správa. Čiže toto je v podstate len formalita.
Jediný zaujímavý článok toho vášho pozmeňujúceho návrhu je to, že tu, expressis verbis, definujete, že nikto nepoužije tieto informácie na zavedenie mýta pre osobné automobily, čo bola hlavne teda najväčšia fóbia a kontroverzia. Tak to je k tomuto asi toľko.
Tento zákon, a som si tým istý, vôbec nezavádza žiadne mýto pre osobné automobily, to, čo vy tvrdíte, pán Hlina. Ale keď to tu chcete mať, tak, expressis verbis, nemám s tým problém, aby sa stratili akékoľvek pochybnosti, našou ambíciou nikdy nebolo cez tento zákon zaviesť mýto pre osobné automobily. Takže tento článok kľudne tam môže byť.
A posledný návrh bol len o tom, že kto bude vlastne prevádzkovať ten systém. Naším plánom bolo aj tak, že to bude firma v zakladateľskej alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Čiže toto upresnenie nakoniec aj vítam.
Takže ten pozmeňujúci návrh ako taký nemám problém vôbec podporiť, a teda chcem oceniť aj to, že toto ja považujem za pragmatickú prácu. Tým aj sa zároveň chcem poďakovať kolegovi Viskupičovi, že pristúpil k tomu takýmto spôsobom, a nie nejakými primitívnymi invektívami.
Ešte by som... Vlastne to je z piatkovej debaty, k tomu sa už nemusím vracať. Takže to je asi toľko. Ďakujem za slovo.

Pýtam sa, chce zaujať k rozprave stanovisko spoločný spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v rokovaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 187, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 176.
Teraz prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je prijatie opatrení, ktoré by zabránili zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľov vo vzťahu k dodávateľom na trhu s potravinami z hľadiska často až neriešiteľného postavenia dodávateľa.
Situácia je taká, že ak príslušný odberateľ neodoberie potraviny dodávateľa, ten ich nemá kde na trhu uplatniť. Takéto postavenie odberateľa vedie k vyžadovaniu niekedy až absurdných, jednostranne zvýhodnených obchodných podmienok pre odberateľa.
Hoci zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, bol účinný len pre veľmi krátku dobu, hneď po oznámení jeho zrušenia zaznamenalo ministerstvo pôdohospodárstva a Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora mnohé podnety a poznatky z praxe, ktoré preukazovali, že vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza opäť zo strany odberateľov potravín k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na trhu. Predložený návrh zákona reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu.
Ustanovenia tohto návrhu z väčšej časti už boli v obchodnom znení obsahom predchádzajúcich právnych úprav, ktoré prešli celým legislatívnym procesom vrátane prerokovania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky až po zverejnenie v Zbierke zákonov, čo znamená, že by nemal byť problém s ich ústavnosťou.
Návrh bol predmetom rozsiahleho pripomienkového konania, pričom okrem povinne pripomienkujúcich subjektov bol prerokovaný aj so všetkými obchodnými reťazcami a profesijnými zväzmi združujúcimi tak dodávateľov, ako aj odberateľov potravín, a na dnešné rokovanie sa predkladá bez rozporov s ústrednými orgánmi štátnej správy. Je však pochopiteľné, že v procese pripomienkovania boli vznesené často protichodné pripomienky odrážajúce iné predstavy obchodníkov a prvovýrobcov.
Predložený návrh považujeme za prijateľný kompromis odrážajúci potrebu zachovania štandardného podnikateľského prostredia v oblasti obchodu, ako aj primeraný stupeň ochrany spotrebiteľa.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem za pozornosť.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Mariana Záhumenského, aby uviedol spravodajskú informáciu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 39 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidiel. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach návrhu s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2012 č. 176 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Martina Chrena, ale keďže do rozpravy ste sa prihlásili vy, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona má svoju dlhú genézu a počas jeho života sa vždy podarilo určitým skupinám v obchodných reťazcoch či už zahraničných alebo domácich presadiť také znenia v zákone, ktoré ho stavali nevykonateľným, alebo posledný zákon č. 140/2010 Z. z., keď už boli odstránené všetky tieto veci, ktoré zákon robili nevykonateľným, sa podarilo nastupujúcej vládnej generácii zrušiť skôr, ako tento zákon mohol pôsobiť v praxi a ukázať svoju reálnu silu, ale aj to, aby sa vo vzťahoch medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami, ktoré majú neuveriteľne silné postavenie najmä na Slovensku, upravili určité korektnosti pravidiel.
V minulosti veľmi často bývala dosť veľká mediálna propaganda voči tomuto zákonu. A často sa uvádzali mnohé nepravdivé informácie, tento zákon čo všetko zakazuje a ako je postavený voči spotrebiteľovi. A myslím si, že za tou propagandou vždy stáli záujmové skupiny, ktorým vyhovuje stav bezbrehého liberalizmu pri obchode. A v každej slušnej spoločnosti, kde je nevyvážený vzťah či už medzi určitými partnermi, ak zoberieme sociálny dialóg, či to je zamestnávateľ, zamestnanec, alebo to je v spoločnosti, kde musí byť nejaká solidarita medzi staršími a mladšími a chorými a zdravými, kde musia fungovať určité regulačné pravidlá, tak takéto regulačné pravidlá musia fungovať aj v situácii, ak obchodné reťazce majú tak dominantné postavenie na trhu.
Ak by sme zobrali 9 relevantných reťazcov, ktoré na Slovensku pôsobia. Tak majú viac ako monopolné postavenie. A v minulosti dávané podmienky, že treba preukázať ekonomickú závislosť dodávateľa potravín od konkrétneho reťazca, vlastne stavali tento zákon nevykonateľným, pretože žiaden dodávateľ nie je závislý od jedného reťazca, ale od systému obchodných reťazcov, ktoré na Slovensku pôsobia. A keďže každý reťazec svojím spôsobom do väčšej alebo do menšej miery využíva tie praktiky, ktoré sú nieže neprimerané, ale doslova likvidačné a ktoré sa nedejú pri žiadnom inom obchode so žiadnou inou komoditou, iba s potravinami, tak štát musí vstúpiť do tohto vzťahu a svojím spôsobom musí regulovať korektnosť vzťahov v obchode, lebo tento zákon nerieši obchodné marže, ako často bolo povedané, že je voľný vzťah v obchode a že jednoducho sa ide regulovať, koľko môže zarábať obchodník, koľko môže zarábať spracovateľ. Ani v jednom bode ani v jednom písmene zákon nerieši obchodné marže, nerieši ceny, takisto nerieši to, aké potraviny sú na pulte, či sú dovážané alebo sú domáce potraviny, ale jednoducho zamedzuje určitým praktikám, ktoré obchodné reťazce využívajú. A využívajú ich z toho dôvodu, že ich sila je tak obrovská, keďže na Slovensku sa až 80 % potravín práve predáva cez obchodné reťazce. Ak dodávateľ potravín, producent potravín nebude zaregistrovaný a nebude predávať svoje produkty cez obchodné reťazce, tak vlastne neexistuje. Z toho dôvodu si dokážu presadiť do zákonov také podmienky ktoré musia akceptovať. A za normálnych štandardných podmienok pri žiadnom inom obchode sa nedejú. Snáď ich je len, pár, keď ich spomeniem, je rôzne zalistovanie dodávateľa do reťazca, že bude dodávať potraviny. To znamená, že ak producent potravín chce niekam dodávať potraviny, nedodá tam ešte ani jeden kus potraviny a musí byť zaregistrovaný a za tú registráciu musí zaplatiť. Takisto musí zaplatiť za každú registráciu každého jedného výrobku v každej jednej prevádzke tohto reťazca, kde bude alebo zamýšľa, že bude dodávať potraviny a taktiež nedal ešte ani jeden kus. To sú platby, ktoré nie sú spojené s ničím. Sú to platby, ktoré nedávajú žiadnu hodnotu tomu dodávateľovi potraviny, ale musí ich zaplatiť, pokiaľ chce byť registrovaný. A týchto platieb je tam strašne, strašne veľa. Snáď keď bude diskusia o tom a bude záujem, môžem sa vrátiť ku každej jednej platbe.
Až do takých absurdít idú niektoré reťazce, ktoré navrhujú napríklad alebo vymáhajú si zálohové platby za pokuty. Za zálohovú platbu dodávateľovi potravín, ak by náhodou nesplnil podmienky zmluvy, tak mu bude udelená pokuta. A dopredu mu pošleme zálohovú faktúru, aby ju zaplatil. A keďže sa niečo podobné neudeje za jeden kvartál, tak mu tú pokutu zálohovú vrátime a pošleme mu ďalšiu zálohovú faktúru. Som to už minule hovoril. Je to presne to isté, ako keby nám dopravný policajt poslal každý mesiac zálohu za pokutu za prekročenie rýchlosti. Ak tú rýchlosť neprekročíme za celý kvartál, tak nám tú zálohu vrátia a pošlú nám na ďalší mesiac ďalšiu zálohu. Myslím si, že je to úsmevné. Ale je to absolútne likvidačné, lebo sa využívajú cudzie zdroje bezúročne na to, aby mohol vlastne obchod takýmto spôsobom dostávať sa ľahko ku zdrojom. Týchto vecí je strašne veľa, tak ako spomínal pán minister.
Musím povedať, že pri príprave tohto zákona ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením pána ministra Jahnátka urobilo obrovský kus práce práve v pripomienkovom konaní a ešte nikdy neboli všetky obchodné reťazce na rokovaniach na ministerstve pôdohospodárstva. Mal som možnosť sa týchto rokovaní zúčastniť. A musím povedať, že drvivá väčšina reťazcov v podstate s návrhom zákona nemá problém. Najväčší reťazec na Slovensku, zahraničné Tesco, mal iba šesť pripomienok, z toho päť bolo akceptovaných. A v podstate po akceptovaní pripomienok povedali, že s týmto návrhom zákona vlastne nemajú nijaký vážny problém. A môžem povedať, že už v minulosti keď sa prijal zákon č. 140/2010 Z. z., práve tento reťazec urobil to, že zadné marže zrušil. Zadné marže, na ktoré nikto nevidí, jednoducho zrušil. A presunul ich dopredu. Aj to je jeden z cieľov zákona, aby sa zrušili zadné marže, na ktoré nie je vidieť, ktoré tvoria mimoriadny zisk reťazcov a sú vlastne vpredu, aby aj spotrebiteľ vedel, za koľko dodáva potraviny dodávateľ, výrobca potraviny a za koľko sa to dostáva na pult práve spotrebiteľovi. Čiže aj keď predchádzajúca vládna generácia avizovala, že ten zákon zruší, napriek tomu niektoré reťazce reflektovali naň a prispôsobili niektoré opatrenia, vynechali, zrušili ich. A to je aj cieľom tohto. Takže keď prebiehali rokovania s reťazcami, tak sa došlo na mnoho vecí. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj reťazce samotné konštatovali, že ešte vlastne niektoré vôbec nikdy sa nezúčastnili rokovaní na ministerstve pôdohospodárstva.
Prvýkrát sme tu na rokovaní. Je škoda, že sme nekomunikovali skôr. Popritom sa využíval priestor na to, aby sa rokovalo aj o zvýšení podielu domácich potravín. Niektoré reťazce prišli, napríklad Carrefour. Na rokovaní začali napádať zákon, bombardovali zákon. A keď sme išli konkrétne do jednotlivých ustanovení zákona, tak vlastne sa na to došlo, že tento zákon nečítali. Čiže došli na rokovanie absolútne bez toho, aby zákon čítali. A keď sme prešli tie ich pripomienky a povedali, nič takéto v zákone nie je, tak sa čudovali. Pochopiteľne, zahanbili sa, keď sme ich nachytali na tom, že zákon nečítali. A potom povedali, že: „My sme takí menší predajcovia, menší reťazec a chceme sa orientovať na regionálne výrobky a radi by sme zvýšili podiel ovčieho mäsa na našom trhu, ale keďže na Slovensku nemáme porážky na ovčie mäso, tak nevieme na Slovensku kúpiť ovčie mäso.“ A ja hovorím tomu pánovi riaditeľovi, asi hovorí hluchý s nemým, na Slovensku máme veľa porážok na ovčie mäso a práve Slovensko je postihnuté tým, že kvôli modrému jazyku nemôže vyvážať jahňatá a musia ich porážať vlastne producenti oviec na Slovensku a mäso sa vyváža do Talianska. Ale náš na Slovensku pôsobiaci reťazec hovorí, že na Slovensku nemáme ovčie mäso. Takže mnoho vecí, takých pikantností sa objavilo pri rokovaniach.
A ja si myslím, že zákon ako taký neuškodí domácim producentom, práve naopak, posilní ich pozíciu, a že aj reťazce si uvedomujú, a jasne to aj deklarovali, mnohé z nich to deklarovali, že chcú a majú záujem, aby sa zvyšoval podiel domácich potravín. A ocenili to, že ministerstvo pôdohospodárstva vyvinulo takúto iniciatívu a pre mnohé reťazce sa urobili aj stretnutia priamo s producentmi. Napríklad reťazec Tesco mal pod vedením ministerstva pôdohospodárstva stretnutie s veľkou skupinou producentov mlieka a mliečnych výrobkov, kde už dneska deklarujú, že dochádza k zvyšovaniu podielu mliečnej produkcie na pultoch tohto reťazca. Ďalší reťazec prejavil záujem o konzultácie s pestovateľmi zemiakov, veľký záujem je o ovocie, zeleninu, veľký záujem je o mäso. Bohužiaľ, musím povedať, že veľkú časť produkcie na Slovensku už nemáme.
Čiže otázke produkcie domácich potravín a spotreby domácich potravín a zvyšovania podielu domácich potravín sa tento zákon nevenuje. Ale spolu to súvisí. A využije sa ten priestor aj pri prerokovaní tohto zákona na to, aby sa hľadala cesta, akým spôsobom aj navyšovať podiel domácich potravín, lebo sme im vysvetľovali, že minimálne je slušné, ak pôsobia na slovenskom trhu, že by aj slovenskému trhu niečo mali odvádzať. Je pochopiteľné, že v spotrebe domácich potravín je veľa iných faktorov. A na druhej strane sa musia starať o to, aby sme ich dokázali vyrobiť a ponúknuť reťazcom v takej forme, v akej ich požadujú, to je práca pre ministerstvo pôdohospodárstva a nasledujúci Plán rozvoja vidieka, akým spôsobom smerovať, kam smerovať investície. A na druhej strane je potrebné urobiť veľmi veľa v propagande v osvete medzi našimi občanmi, aby si uvedomili skutočnosť, že ak chcú pomôcť sami sebe, ak chcú pomôcť Slovensku, tak je dobré, aby sa pozerali pri nákupe potravín, a nielen potravín, odkiaľ ten tovar pochádza, a že ak budú kupovať slovenské potraviny, teda slovenské výrobky, možno o nejaký cent, dva centy aj drahšie, pomôžu nielen sami sebe, pomôžu ekonomike, pomôžu Slovensku, pomôžu svojim deťom, pomôžu novej generácii. Čiže toto je dôležité, aby to tí slovenskí občania pochopili. A skutočne bude treba urobiť určitý plán Pomôž Slovák Slovákovi. A myslím si, že toto je jedna z tých agend, ako urobiť zvýšený podiel domácich potravín. Ale k tomu sa vrátim. Tento zákon túto otázku nerieši.
Minulý týždeň boli na rokovaní zástupcovia fínskeho parlamentu. Keď sme boli s nimi na obede, tak sa otvorila aj otázka obchodných reťazcov. Som sa ich pýtal, akým spôsobom túto otázku riešia oni. Nevedeli mi odpovedať, aké percento domácich potravín sa predáva cez obchodné reťazce. Ale jasne deklarovali, že na pultoch vo Fínsku je 65 % domácej produkcie a zvyšok, 40 %, vyvážajú, 60 % majú na pultoch, 40 % vyvážajú, to znamená, že Fínsko je stopercentne sebestačné vo svojej produkcii, čo o Slovensku už nemôžeme povedať. Ale zaznela tam veľmi zaujímavá veta. A povedali, že akonáhle sa zvyšujú náklady farmárom na produkciu, okamžite na to reagujú ceny v obchodoch a okamžite zvyšujú ceny. A sa pozrieme v tejto súvislosti na vývoj na Slovensku, čo sa stalo po tejto žatve. Táto žatva spôsobila veľké problémy nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách. A keďže hlavne v mnohých krajinách je výpadok produkcie obilovín, tak to má vážny dosah na produkciu potravín. A táto kríza viac postihuje živočíšnu výrobu ako samotnú tú rastlinnú výrobu, kde vlastne sucho spôsobilo škody, lebo zvyšuje náklady na výrobu. Ale sa pozrieme do vývoja napríklad ceny mlieka. Tak pred pár mesiacmi sója stála nejakých 340 – 350 eur, dnes stojí 580 eur, kukurica stála 150 eur, dnes stojí 220 – 240 eur a cena mlieka klesá, cena hydiny stojí, cena ošípaných stojí alebo klesá. To znamená, že producenti týchto komodít zákonite musia ísť do hlbokej straty. Čo to bude znamenať? Bude to znamenať to, že jednoducho dôjde k ďalšiemu výpadku produkcie, dôjde k ďalšej tvorbe nezamestnaných, dôjde k ďalšiemu vysídľovanie vidieka a všetky tieto multifunkčné efekty, ktoré sa z toho vyvinú, sú na stole. A Fíni jasne povedali, akonáhle sa zvyšuje nákladná cena, okamžite sa zvyšuje aj cena v obchode. Toto je vlastne cesta, akým spôsobom treba hľadať aj podporu domácej produkcie. A to, že dneska Slovensko nemá dosť potravín? Keby všetky reťazce chceli kupovať slovenské potraviny, tak nie sú schopné ich tam dať, lebo v minulosti ignorovali slovenské potraviny, v minulosti nenakupovali slovenské potraviny. A udialo sa presne to, že dneska ich pýtajú, ale nie sú, takže musíme si znovu sadnúť a musíme znovu hľadať cestu, ako vlastne vyrobiť potraviny, ako ich dostať na pulty, vlastne žiadna potravinová výroba na Slovensku aby nebola prebytková, aby sme ju nemuseli draho vyvážať. No a čuduj sa svete, keďže vo Fínsku pôsobia iba dva obchodné reťazce, tak ku koncu roka povedali, že budú schvaľovať zákon o obchodných reťazcoch. Dvanásť krajín Európskej únie má upravený zákonom vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. A najprísnejšia legislatíva je vo Francúzsku, kde lietajú niekoľko stámiliónové pokuty za porušovanie zákona, veľmi tvrdo a veľmi prísne. Ale Fínsko, ktoré je na severe Európy, hovorí, že áno, tento vzťah treba regulovať, lebo je to problém, ktorý sa začína prejavovať aj u nich. To znamená, že nie je to žiadna novinka, nie je to zásah do voľného trhu.
Myslím si, že je nevyhnutné dať určitú etiku do podnikania a keď sa rušil zákon č. 140/2010 Z. z., čo je veľká škoda, musím povedať, tak vládna generácia vtedy prisľúbila, že vypracujú obchodné reťazce etický kódex. Aj keď uvedený zákon umožňoval vypracovať etický kódex, ak by bol vypracovaný medzi dodávateľom a odberateľom, tak by sa stal záväzný pre tieto subjekty, tak do dnešného dňa, ctené dámy a páni, nevypracoval žiadny reťazec žiadny etický kódex žiadnym dodávateľom. Čiže výsledok je ten, že za dva roky došlo k ďalšiemu poklesu domácich potravín na pultoch. A keď sme ten zákon vlastne schvaľovali, tak sme počúvali tuná plamenité reči, ako budeme likvidovať domácu produkciu a práve tento zákon spôsobí pokles domácich potravín na pultoch. Tento zákon ste zrušili a stalo sa to, že domáce potraviny na pultoch z 56 % klesli na 46. To je výsledok takéhoto konania za dva roky.
Takže ja verím, ctené kolegyne, kolegovia, že túto tému, ktorá je vážna a, myslím si, kľúčová pre produkciu potravín na Slovensku a pre rozvoj vidieka ako takého, že tento zákon podporíte a že získa absolútnu väčšinu. Ďakujem pekne za pozornosť a teším sa na rozpravu. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chren. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, veľa faktických chýb a veľa klamstiev ste povedali vo svojom prejave. Tento zákon v rôznych obdobách tu bol 10 rokov. A 10 rokov to že neúčinkovalo, že sa obrátil, naopak, proti výrobcom, nie je dôkazom nejakého lobizmu, ale dôkazom vašej neschopnosti a neschopnosti vašej strany napísať kvalitný zákon. Musím povedať, že prvú verziu tohto zákona, ktorú predložili páni Fico a Faič, zrušila dokonca Európska komisia, pretože bola v nesúlade s jej pravidlami a tak ďalej. To je všetko dôkazom vašej nekompetentnosti.
Hovorili ste o záujmových skupinách, ktoré mu bránia fungovať. Desať rokov tu ten zákon bol, záujmové skupiny stoja za presadením zákona. Tento zákon ide regulovať niečo, čo regulované byť nemusí. Ja neviem, čo vás 10 rokov núti presadzovať tento zákon v prospech jednej veľkej záujmovej skupiny. Možno je to len to, že pochádzate z toho prostredia. Možno vám niekto dovolí streliť si jeleňa výmenou za to. Ale lobizmus stojí za presadením tohto zákona, nie za tým, keď sa tento zákon ako neschopný ruší.
Ja vám ukážem vo svojom prejave, že tento zákon spôsobil len rast cien, čo ste priznali. Sám ste povedali, že o centík, dva centíky možno spotrebiteľ bude musieť zaplatiť viac. No nebude to o centík, o dva centíky, bude to o viac. Spôsobí to ďalší pokles domácich výrobkov na trhu tak ako predchádzajúce zákony.
Vážený pán kolega, podiel domácich potravín klesol z 55,98 % na 47,25 % medzi rokmi 2008 a 2011, v čase, keď tento zákon bol účinný a fungoval, možno aj z dôvodu toho, že tento zákon existoval. To nie sú nejaké z prsta ťahané čísla, ale štatistiky z ministerstva pôdohospodárstva, priamo z jeho web stránky. A takto by som mohol pokračovať.
Etický kódex. Viete, ministerstvo hospodárstva po zmene vlády zastavilo rokovanie o etickom kódexe. Bolo to vaše ministerstvo a tak ďalej a tak ďalej.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Marian Záhumenský. Nech sa páči.