7. schôdza

V rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Laššáková.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, pán podpredseda vlády a pán minister, dovoľte aj mne, aby som sa stručne vyjadrila k predkladanej správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011 s návrhom na rok 2013. Správa, ktorá bola predmetom rokovania na výbore pre ľudské práva, bola odporučená, aby Národná rada ju zobrala na vedomie, aj keď z hlasov opozičných poslancov, alebo zo strany opozičných poslancov boli hlasy, že tá správa je nedostatočná a je vlastne len nejakým sumárom určitých informácií. Ja sa s tým nestotožňujem, a preto som sa aj rozhodla vystúpiť v rámci rozpravy. Predkladaná správa v prvej svojej časti v dostatočnej miere hodnotí aktivity úradu a inštitúcií zapojených do politiky starostlivosti za rok 2011. Treba si uvedomiť, že len v nedávnej dobe došlo k zmene vedenia úradu, a preto nie je jednoduché hodnotiť dané obdobie. Vychádzať sa môže len z údajov, ktoré úradu poskytli jednotlivé orgány a inštitúcie zapojené do politiky starostlivosti za predchádzajúce obdobie. Koordinácia a úzka komunikácia medzi zapojenými orgánmi sa preto aj do budúcna javí ako nevyhnutná. Vieme, že po predchádzajúcom vedení zostala, by som povedala, spúšť a riaditeľ úradu, respektíve predseda úradu ani protokolárne neodovzdal svoju funkciu. Z toho dôvodu je, v tejto konštatačnej časti správy sa vychádza z údajov, ktoré dostal úrad od jednotlivých ministerstiev.
Pre mňa dôležitejšie ako správa za rok 2011 je plán aktivít štátnej politiky starostlivosti zahraničných Slovákov na rok 2013. Som rada, že Stála konferencia plánovaná Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude vhodnou platformou pre identifikáciu problémov a definíciu zmien a opatrení, ktoré je potrebné urobiť pre efektívny výkon politiky v tejto oblasti. Vieme, že táto konferencia má byť v závere mesiaca november. Faktom ostáva, že politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, a to z čl. 7a, ktorý hovorí, že Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Nakoľko sa tento rámec vzťahuje na územie mimo Slovenskej republiky, zmena kompetenčného zákona, ktorá prebehla na tomto rokovaní schôdze Národnej rady a ktorá výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí zveruje do rúk Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, je podľa môjho názoru jej logickým vyústením. Napriek tomu, že politika vo vzťahu k zahraničným Slovákom je zameraná najmä na podporu ich národného povedomia a kultúrnej identity, do popredia sa dostáva posilňovanie jej ekonomického rozmeru a prezentácia Slovenska v zahraničí. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Úlohou úradu však podľa môjho názoru nie je suplovať aktivity špecializovaných orgánov štátu, akými je Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu či Slovenská agentúra cestovného ruchu. Som presvedčená, že úrad bude v rámci svojich aktivít hľadať cesty ako posilňovať využitie ekonomického potenciálu našich krajanov. Pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí môže byť pre slovenské spoločnosti pri ich prieniku na zahraničné trhy jedinečnou. Naďalej úrad svoje aktivity vykonáva najmä v dvoch oblastiach, a to je vydávanie osvedčení Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytovanie dotácií na projekty budujúce národné povedomie a kultúrnu identitu zahraničných Slovákov. V tejto súvislosti by som chcela povedať, že verím, že aj v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky sa v budúcnosti podarí nájsť opatrenia, ktorými dokáže eliminovať snahy o nezákonné získanie preukazu zahraničného Slováka a výhod s ním súvisiacimi. Samozrejmosťou v tomto prípade ostáva úzka spolupráca s úradom, s ministerstvom vnútra a zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí. Som rada, že v správe sa ako priorita úradu spomína aj upevňovanie a ďalší rozvoj vzťahov s krajanskými organizáciami a s osobnosťami krajanského života. Je nevyhnuté, aby aj v oblasti poskytovania dotácií bola naplnená snaha o racionálne prerozdelenie a čo najefektívnejšie vynakladanie zdrojov na pokrytie žiadosti o dotácie. Na záver chcem, ako pán minister uviedol, vysloviť presvedčenie, že nové vedenie úradu pre zahraničných Slovákov, ako aj presun zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort diplomacie prinesú zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť.
Preto vás prosím o podporu tejto správy, to znamená, aby ju Národná rada bez výhrad zobrala na vedomie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Je 17.00 hodín, chcem sa spýtať, páni poslanci, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili rokovanie o tomto bode programu? Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, pán poslanec Hraško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja iba stručne k vášmu vystúpeniu, a to, že súčasného riaditeľa úradu mám v plnej úcte, ako aj bývalého veľvyslanca, a to, že sa nemal dostatočný čas možnosť oboznámiť s agendou, plne uznávam, a preto aj pripomienky, ktoré som predtým predniesol v rozprave, sú viac-menej zásadnejšieho charakteru, ktoré trvajú a pretrvávajú cez tri vedenia úradu, a myslím si, že správa ich obsahovať mala.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško. Poprosím, páni poslanci, keďže ste súhlasili, aby sme dokončili tento bod programu, tak keby sme sa navzájom počúvali. Ďakujem. Poprosím o kľud v rokovacej sále.
Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Viskupič už v podstate povedal aj to, čo som mal na jazyku, takže jedná sa o to, že na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa každé volebné obdobie strieda vedenie, vždy tam do funkcie predsedu príde niekto iný, ktorý má trošku iné nariadenia zo svojho vedenia, pokiaľ je tam dosadený. Samozrejme, inak sa potom stavia aj ku politike Slovákov žijúcich v zahraničí. Ja mám dosť kamarátov, ktorí sa nachádzajú mimo Slovenska, a sú Slováci žijúci v zahraničí, buď ktorí sa tam prisťahovali nedávno, alebo ktorí tam žijú odjakživa, prípadne sa tam narodili. Zbieram od nich tieto problémy, ktoré nie všetky boli špecifikované v správe, ale verím v to, že nový predseda úradu sa postaví k nim zodpovedne a skutočne sa bude riešiť táto otázka v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže budeme mu držať palce, no a budeme, samozrejme, jeho činnosť sledovať a prípadne sme mu aj nápomocní k tomu, aby sa táto otázka pohla pozitívnym smerom dopredu.
Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka Laššáková, nech sa páči.

Ja len veľmi stručne chcem poďakovať za faktické pripomienky a myslím si, že všetci, čo sa zaujímame o tú problematiku, nám ide o spoločnú vec, aby sa Slováci, ktorí žijú v zahraničí, aby mali tie náležitosti, ktoré im príslušia, a aby aj celý ten systém a mechanizmus fungoval. (Pozn. red.: správne má byť "poznámky".)
Ďakujem pekne.

K rozprave chce zaujať stanovisko pán minister, nech sa páči. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, diskutujte mimo rokovacej sály, počúvajme sa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vaše vystúpenia v rozprave. Dovoľte, zareagujem veľmi, veľmi stručne. Začnem pánom poslancom Beblavým, keby ste sa prišli opýtať, namiesto toho, aby ste sa postavili sem, za rečnícky pult, tak by som vám vysvetlil, aký rozdiel je medzi hodnosťou a funkciou. Existuje funkcia mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec a potom je hodnosť veľvyslanec, tak ako je hodnosť generál a tak ako neexistuje bývalý generál, tak neexistuje ani bývalý veľvyslanec. My to máme aj v kariérnom poriadku, že hodnosť, diplomatická hodnosť veľvyslanec zostáva človeku, ktorý ju dosiahol kariérnym rastom aj po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo práce na ministerstve. Minister, minister nie je hodnosť, minister je funkcia, napriek tomu je úplne v súlade s protokolom, ak človeka, ktorý zastával v minulosti funkciu ministra, predsedu vlády, prezidenta, naďalej takto funkciou oslovujete, nedopustíte sa žiadneho prešľapu. A nabudúce vám veľmi rád poradím s diplomatickým protokolom, pán poslanec. (Potlesk.)
Pán poslanec Mikloško, veľmi stručne, bez cirkvi a bez spolupráce s cirkvami by naše krajanské komunity asi neexistovali, a preto ich podporujeme, hlavne tam, kde zohrávajú kľúčovú úlohu. Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko či Maďarsko. Matica slovenská je pre našich krajanov dôležitá a nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Maticou komunikuje a pokiaľ ide o vašu zmienku o honorárnych konzulátoch, práve tu vidím veľký priestor v tom, že úrad prešiel do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí, a ten priestor tu je.
Pokiaľ ide o pána poslanca Viskupiča, nebudem reagovať na všetky tie konkrétne otázky, vyriešime to odpoveďou na interpeláciu, respektíve osobným stretnutím. Poviem iba to, že my sme práve zmenili stav, keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí takpovediac visel vo vzduchu a nebol pričlenený k žiadnemu členovi vlády. Dnes som ja tým členom vlády, ktorý má politickú ingerenciu nad úradom, a Slováci to vítajú veľmi a ja som presvedčený, že sa to osvedčí. Nechystáme sa úrad zrušiť ani náhodou, bude mať plnú podporu. Spomenul som v mojom úvodnom slove, že uvažujeme o novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z., ale v horizonte rokov 2014-2015 a, samozrejme, závery, ktoré vyplývajú z príslušných uznesení vlády, plníme a budeme plniť.
Ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave. (Potlesk.)