7. schôdza

Takže, vážený pán poslanec Martvoň, odpoveď na uvedenú otázku sa dotýka jednej z najdôležitejších politík Európskej únie, ktorou je kohézna politika alebo inak politika súdržnosti. Kohézna politika je primárne zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie vo vzťahu k významným globálnym ekonomickým aktérom. Požiadavky v oblasti napĺňania cieľov kohéznej politiky hovoria o vytváraní partnerstva medzi príslušnými orgánmi verejnej moci na regionálnej a miestnej úrovni, ekonomickými a sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti. Kohézna politika dosahuje výsledky v regionálnej politike, ktorá je investičnou politikou. Podporuje vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zvyšovanie kvality života a udržateľný rozvoj. Táto politika je jednou z najdôležitejších oblastí záujmu Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Komisia Európskej únii predstaví Slovenskej republike v októbri tohto roku tzv. pozičný dokument k Partnerskej dohode na roky 2014 - 2020. Partnerská dohoda bude stanovovať rámcové podmienky vo vzťahu medzi Komisiou a Slovenskou republikou pre realizáciu politiky súdržnosti a rozvoja vidieka. Má predstavovať hlavný strategický dokument medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou obsahujúci priority a podmienky využívania eurofondov. V ďalšom programovom období sa počíta s troma tematickými oblasťami podpory, ktoré budú pretavené do jednotlivých operačných programov. Pôjde o základnú infraštruktúru, ďalej o ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálnu inklúziu a napokon o vedu, výskum a inovácie s dôrazom na zelený rast. Vláda Slovenskej republiky v záujme efektívneho napĺňania uvedených potrieb a s cieľom účinnej koordinácie procesov v rámci politiky súdržnosti vytvorila Radu vlády Slovenskej republiky pre prípravu Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020. Vznikla ako koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády pre zabezpečenie koordinácie prípravy programového obdobia týchto rokov, ktoré som spomínal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale čas určený, teda 15-minútový limit uplynul. Máte ešte toto na koľko asi?

Asi na pätnásť... (Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Takže, žiaľ, nemôžme úplne zodpovedať túto otázku, ale pár slovami, nech sa páči.

Pár slov. Ja by som zhrnul. Ako viete, že mám odpoveď pripravenú, ale musím povedať, že napríklad v prípade vzniku tejto rady vlády pre Partnerskú dohodu, že okolo nej bola celkom vzrušujúca debata. Nie tak medzi ministrami, ale medzi úradníkmi jednotlivých rezortov. A môžem kľudne prezradiť, že povedzme, povedzme rezort financií a jeho úradníci sa mohli cítiť ohrození alebo znepokojení a zvyšujúcou sa povedzme optickou váhou rezortu zahraničných vecí, ktorý dostal naozaj kľúčovú úlohu v tejto agende. Ja tu musím povedať, že tak ako väčšina rezortov sme odmietli obavy úradníkov na našich rezortoch, že by toto nóvum malo poškodiť váhu tej alebo onej osobnosti vo vláde. Pretože v prvom rade ide o to, aby sme zvládli proces čerpania európskych fondov. A vy všetci veľmi dobre viete, že je to detskou a stále chronickou pretrvávajúcou chorobou Slovenska, že nevieme efektívne čerpať eurofondy. Z tohto pohľadu, myslím, že každý z nás z členov vlády podporí tú zmenu. To znamená, podporí zmenu. Pretože zachovanie terajšieho stavu neznamená lepšiu kvalitu. Možno, ako ideme do istého experimentu z hľadiska spôsobu komunikácie, z hľadiska formovania priorít a verte mi, že je to veľký kusanec, keď máme proste sedieť za jedným stolom so zástupcami či už odborov, ale kľúčovo, kľúčovo zamestnávateľov, s predstaviteľmi vedy, vyšších územných celkov, miest a obcí. Je to určite ťažšia cesta ako zavrieť sa niekde v politickom kabinete a rozhodiť tie témy po stole tak, ako by to možno vyhovovali tej alebo onej ideológii, tej alebo onej skúsenosti. Ale staviam sa plnou váhou za to, že urobiť túto zmenu má význam, pretože dnes to nefunguje dobre. A my sme svedkami toho, že či už to prvé programovacie obdobie alebo to druhé nebolo ani ideálne nadizajnované a už vôbec ďaleko od ideálnosti je jeho samotná realizácia. Čiže, niekto to môže označovať za experiment, niekto za ťažšiu cestu, ale v každom prípade každá zmena by mala pomôcť lepšiemu výsledku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Martina Chrena na ministra kultúry Mareka Maďariča a znie: "Pán minister, bude vaša vláda aj po opätovnom zavedení koncesionárskych poplatkov naďalej tvrdiť, že sa jej opatrenia dotknú len najbohatších občanov? O koľko eur ročne zaplatí priemerný občan viac po spočítaní koncesionárskych poplatkov, nových daní a poplatkov?"
Nech sa páči, pán minister, o odpoveď.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Chren, položili ste mi otázku z oblasti, v ktorej zjavne nie ste doma. Vzhľadom na to, že vy si tak veľmi úvzato budujete povesť odborníka a vždy dbáte na to, aby aj ostatní sa vyjadrovali odborne a kvalifikovane, a viete sa aj adekvátne ironicky postaviť k vyjadreniam kolegov, ktoré sa vám nezdajú dostatočne odborné, prípadne sa nevyznajú v oblasti ku ktorej sa vyjadrujú, dostanete aj vy odo mňa odpoveď adekvátnu kvalifikovanosti postavenej otázky, pretože váš kolega, človek ktorý sa v tom vyzná, aspoň sa pýtal na tzv. koncesionárske poplatky. Vy sa pýtate na koncesionárske poplatky. Musím vám povedať, že už niekoľko rokov sa koncesionárske poplatky neplatia a koncesionárske poplatky sa ani nezavádzajú.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)

Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, v trvaní dvoch minút.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vidím, že ani vy nezostávate svojej povesti čo dlžný, povesti veľmi šikovného mediálneho manipulátora, a keď ste sa teda rozhodli zareagovať takýmto arogantným spôsobom a viac osobnými útokmi než odpoveďou na otázku, mimochodom, musím povedať, že ani váš predrečník neodpovedal na otázku. Dovolím si teda spresniť svoju formuláciu. Koncesionárske poplatky, to, čo sú, ľudia rozumejú, čo sa pod tým myslí a každý rozumie, čo sa pod tým myslí. Možno len vy rozumieť nechcete alebo sa bojíte odpovedať na priamo položenú otázku.
Tak sa vás teda opýtam znova: Znovuzavedením úhrady za služieb verejnosti a za verejnoprávnu televíziu a rozhlas - koľko percent ľudí bude musieť platiť občanov Slovenskej republiky, bude musieť platiť tieto poplatky oproti situácii ktorá dnes platí, že by ich od 1. januára 2013 platiť nemali.
A ta druhá otázka, ktorá bola položená: Spolu s úhradou za služby verejnosti, spolu s novými daňami, registračnými poplatkami, ktoré vaša vláda zahŕňa - koľko percent občanov Slovenska bude postihnutých týmito novými daňami a poplatkami. Bude to naozaj len tých 10 alebo 12 %, alebo je skutočnou pravdou to, že to postihne všetkých?

Pán minister, reakcia vaša na doplňujúcu otázku.