7. schôdza

11.9.2012 - 28.9.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.9.2012 o 14:48 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:27

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vidím, že ani vy nezostávate svojej povesti čo dlžný, povesti veľmi šikovného mediálneho manipulátora, a keď ste sa teda rozhodli zareagovať takýmto arogantným spôsobom a viac osobnými útokmi než odpoveďou na otázku, mimochodom, musím povedať, že ani váš predrečník neodpovedal na otázku. Dovolím si teda spresniť svoju formuláciu. Koncesionárske poplatky, to, čo sú, ľudia rozumejú, čo sa pod tým myslí a každý rozumie, čo sa pod tým myslí. Možno len vy rozumieť nechcete alebo sa bojíte odpovedať na priamo položenú otázku.
Tak sa vás teda opýtam znova: Znovuzavedením úhrady za služieb verejnosti a za verejnoprávnu televíziu a rozhlas - koľko percent ľudí bude musieť platiť občanov Slovenskej republiky, bude musieť platiť tieto poplatky oproti situácii ktorá dnes platí, že by ich od 1. januára 2013 platiť nemali.
A ta druhá otázka, ktorá bola položená: Spolu s úhradou za služby verejnosti, spolu s novými daňami, registračnými poplatkami, ktoré vaša vláda zahŕňa - koľko percent občanov Slovenska bude postihnutých týmito novými daňami a poplatkami. Bude to naozaj len tých 10 alebo 12 %, alebo je skutočnou pravdou to, že to postihne všetkých?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.9.2012 o 14:27 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:29

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, tak rýchlokurz odbornosti máme za sebou. Bavíme sa o úhradách. To už je zrozumiteľná otázka, lenže musíme odpovedať, že vláda Slovenskej republiky nejde opätovne zavádzať úhrady, keďže úhrady za služby verejnosti v praxi zrušené neboli. Predloženým návrhom zákona, pán poslanec, sa zachováva systém financovania verejnoprávnych médií prostredníctvom úhrady za služby verejnosti a navrhovaný zákon tým pádom nebude znamenať žiadne dodatočné finančné zaťaženie priemerného občana oproti súčasnému stavu a dovoľte mi, keďže ste ma istým prívlastkom pomenovali, ja si dovolím parafrázovať jeden známy dialóg z jednej, z jedného televízneho seriálu, keďže sa bavíme o úhradách za aj televízne vysielanie, si to dovolím, keby arogancia, pán poslanec, nadnášala, tak vy sa tu v parlamente vznášate ako holubička. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

20.9.2012 o 14:29 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:31

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, vážený pán poslanec Cicoň, z uvedenej otázky nie je zrejmé, na ktorú výzvu je otázka smerovaná, ale ministerstvo hospodárstva vyhlásilo dve výzvy na uvedené aktivity, a to budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce.
Prvá výzva bola vyhodnotená s úspešnými žiadateľmi, boli podpísané zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V rámci tejto výzvy realizácia projektov prebieha a zároveň sú riadne čerpané finančné prostriedky s výnimkou jedenástich obcí pri ktorých ministerstvo financií ako certifikačný orgán identifikovalo možné porušenie postupov schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok, následkom čoho bolo pri týchto projektoch pozastavené vyplácanie finančných prostriedkov. Ministerstvo hospodárstva po komunikácii s ministerstvom financií doplnilo všetky požadované doklady a argumenty k odstráneniu identifikačných možných porušení postupom schvaľovania uvedených žiadostí. V súčasnosti sú vykonávané nevyhnutné formálno-procesné kroky na opätovné spustenie financovania všetkých dotknutých projektov, tých jedenástich.
Druhá výzva nebola k dnešnému dňu úspešne vyhodnotená, napriek skutočnosti, že proces schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ktoré splnili podmienky poskytnutia pomoci bol zasadnutím výberovej komisie fakticky ukončený. Ministerstvo hospodárstva vzhľadom na námietky Európskej komisie k realokácii finančných prostriedkov pozastavilo vydávanie rozhodnutí v rámci predmetnej výzvy a až do úspešného vysvetlenia celej situácie a prijatia konečného stanoviska zo strany Európskej komisie. Námietky sa týkali zvýšenia alokácie výzvy realokáciou finančných prostriedkov v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, čím ministerstvo hospodárstva v snahe podporiť čo najväčší počet projektov reagovalo na veľký záujem zo strany miest a obcí. O tejto situácii bolo informované aj Združenie miest a obcí. Vážený pán poslanec, ubezpečujem vás, že ministerstvo hospodárstva podniká všetky kroky k urýchlenému a úspešnému vyriešeniu spomínaných problémov tak, aby bolo možné opätovne spustiť financovanie dotknutých projektov v rámci prvej výzvy, ako aj formálne ukončiť proces schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok vydaním rozhodnutí o schválení, a tak podporiť čo najväčší počet žiadostí o nenávratný finančný príspevok predložením druhej výzvy. My sme požadovali tento celý proces za docela výhodný, pretože obidvomi týmito výzvami by boli uspokojené takmer všetky obce. Ale, bohužiaľ, Európska komisia napriek tomu, že náš názor je, že na toto sme mali plne právo, riadiaci orgán aj centrálny koordinačný orgán, o tomto rozhodnúť a rozhodnúť takto, ako sme rozhodli, tak Európska komisia na počudovanie má toto stanovisko. Ja som osobne žiadal aj v Európskej komisii funkčne najvyššieho nášho podpredsedu, aby i v tejto veci nám pomohol, ak bude môcť. A keď Európska komisia aj napriek tomu nezmení zákon, tak, bohužiaľ, budeme musieť výzvu asi opakovať na iný účel. Ale skutočne ministerstvo robí všetko preto, aby sme dostali k tomuto projektu tej druhej výzvy. Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

20.9.2012 o 14:31 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:35

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za otázku. Pán poslanec, vlastne ste mi položil tri otázky. Takže budem odpovedať postupne na tri otázky.
Čiže ta prvá bola: "Aké kritériá boli zvolené pri plánovanom zlučovaní lesných závodov?" Pri stanovovaní územia lesných závodov sa vychádzalo prioritne z výrobnej náročnosti, kde bolo cieľom dosiahnuť vyváženosť jednotlivých závodov z hľadiska hlavných výrobných lesníckych činností, ako je ťažbová a pestovateľská činnosť, pričom sa prioritne prihliadalo na zachovanie historicky overených lesných hospodárskych celkov, ktorých narušenie by spôsobilo obrovské problémy v oblasti plánovania a evidencie. Rovnako bolo snahou dosiahnuť, aby výmera štátnej pôdy, ešte raz zopakujem, štátnej pôdy v novovytvorených odštepných závodoch bola vyrovnaná, pokiaľ to umožňovali jednotlivé horstvá a gravitačné pomery.
K druhej otázke: "Ako je možné, že na území Košického a Prešovského kraja ostanú iba tri lesné závody a na zvyšku Slovenska jedenásť?", odpovedám nasledovne: Územie Slovenskej republiky je rozdelené na 8 vyšších územných celkov. Ak by Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik pristúpili k vytvoreniu závodov nie na základe efektívneho lesohospodárskeho rozdelenia, ktoré zohľadňuje výrobné a gravitačné podmienky jednotlivých horstiev, ale čisto na rozdelenie podľa vyšších územných celkov pri počte štrnásť lesných závodov by na Prešovský a Košický samosprávny kraj pribudlo 3,5 sídiel lesných závodov. Podľa navrhovanej organizačnej štruktúry Lesov Slovenskej republiky vypracovanej podľa lesohospodárskych princípov pripadajú na Košický a Prešovský samosprávny kraj 3 sídla lesných závodov, a to: Odštepný závod Prešov, Odštepný závod Vranov nad Topľou a Odštepný závod Košice. Treba si uvedomiť, že aj na území Trnavského a Trenčianskeho vyššieho územného celku ostávajú tiež iba 3 odštepné závody, rovnako na území Trnavského a Nitrianskeho kraja, v Bratislavskom kraji nie je žiadne sídlo závodu. V Banskobystrickom vyššom územnom celku sa nachádzajú 4 závody, pričom tento stav je daný lesnatosťou daného územia a podielom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Ešte raz zopakujem, vo vlastníctve štátu.
Tá tretia podotázka bola: "Môžete nám vysvetliť tento nepomer?" Z vyššie uvedených odpovedí na otázku číslo jedna a dva vyplýva vysvetlenie tohto nepomeru a možno konštatovať, že navrhovaná organizačná štruktúra nebola robená na základe politických kritérií, ale výsostne na základe odborných kritérií, ktoré majú zefektívniť hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Je potrebné si uvedomiť, že všetky európske krajiny upravili organizačnú štruktúru štátnych lesných podnikov tak, aby bolo možné vyrovnávať diferencionálne rentové pomery pri správe lesného majetku štátu. Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

20.9.2012 o 14:35 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:40

Zuzana Zvolenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade ešte pred uvedením konkrétnych krokov v konkrétnom prípade maloletých detí je potrebné ozrejmiť otázku, ktorá je v poslednom rade, v poslednom čase veľmi často kladená: Ako je možné, že v inej krajine môže prísť k odňatiu dieťaťa slovenského občana jeho rodičom?
V prípade týchto maloletých detí, ako aj v ďalších prípadoch slovenských rodín v Spojenom kráľovstve sa rodičia maloletých detí nachádzajú na území Spojeného kráľovstva. A k tomuto ich pobytu na území cudzej krajiny sa spravidla viaže, okrem iného, aj nadobudnutie obvyklého pobytu dieťaťa na území tejto krajiny. V takýchto situáciách európske právo upravuje postupy v nariadení Rady č. 2201/2003 o právomoci a uznaní o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. A existencia obvyklého pobytu, tú musí určiť sudca v každom jednotlivom prípade na základe skutkového stavu. Ak je určená existencia obvyklého pobytu, rozhodujú súdy v Spojenom kráľovstve a konajú miestne sociálne úrady. Slovenské inštitúcie nemajú v takýchto prípadoch právomoc. Prípad odobratia maloletých detí zo starostlivosti rodičov v Spojenom kráľovstve sa majú podľa názoru rezortu riadiť uvedeným nariadením, podľa ktorého by spolupráca členských krajín mala prebiehať medzi na to určenými ústrednými orgánmi. V podmienkach Slovenskej republiky je ústredným orgánom nariadenia Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a v podmienkach Spojeného kráľovstva je ústredným orgánom The International Child Abduction and Contakt Unit - Ministry of Justice.
Ministerstvo identifikovalo práve zlyhávajúcu komunikáciu medzi ústrednými orgánmi ako príčinu vzniknutej situácie, navyše nariadenie nepočíta s tým, že by krajiny postupy ním ustanovené nedodržiavali, konkrétne, že by nekomunikovali prostredníctvom ústredných orgánov. Štandardný postup je vyzvanie k zhromaždeniu informácii o situácii dieťaťa, zázemí dieťaťa, väzbách dieťaťa na Slovensku a podobne, najmä, že ústredný orgán inej krajiny včas konzultuje postupy a podobne. V prípade, na ktorý sa pýtate informoval ministerstvo zastupiteľský úrad v Londýne a od toho času boli opakovane predkladané požadované podklady a návrhy riešení, konkrétne, aby boli deti zverené do starostlivosti starej matky. Súd však situáciu v rodine vyhodnotil so všeobecne známym výsledkom a deti starej matke nezveril. Ďalším faktom je, že stará matka sa neodvolala z dôvodov, ktorým sú financie. Minister Richter po nástupe do funkcie a zhodnotení situácie pristúpil k personálnej zmene na funkcii riaditeľky Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí. Skonštatoval, že od júla 2010 sa z pozície Ministerstva práce, sociálnych vecí Slovenskej republiky a centra nedosiahol výraznejší posun v riešení prípadu. Po zhodnotení situácie nová riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže okamžite vycestovala v súčinnosti so zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v Londýne na rokovanie s partnerskou inštitúciou v Londýne na rokovanie s partnerskou inštitúciou v Spojenom kráľovstve s cieľom docieliť dohodu o konkrétnych postupoch na naplnenie nariadenia. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že bola zmeškaná lehota na odvolanie, bolo potrebné znovu otvoriť prípad a bol zvážený neobvyklý postup, kedy sa centrum prihlásilo ako tretia strana do vykonania o povolení, do konania, pardon, o povolení odpustenia lehoty na odvolanie. Zdôrazňujem, že ide o v skutku výnimočnú vec, nakoľko podľa našich informácií sa doposiaľ žiadna krajina o, a takúto pozíciu v záujme svojho občana ešte nepokúsila. Dňa 18. septembra sa konalo pojednávanie, na ktorom sme boli veľmi úspešní. Jednak bolo povolené, aby sa centrum zúčastnilo ako tretia strana konania a tiež bola starej matke odpustená lehota pre odvolanie. Záverom je potrebné uviesť, že centrum sa uchádza o rovnaké postavenie aj v iných prípadoch.
Ďakujem. Skončila som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

20.9.2012 o 14:40 hod.

JUDr.

Zuzana Zvolenská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:48

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, novelizácia Zákonníka práce vychádza z programového vyhlásenia vlády a vládna strana SMER si touto novelizáciou splnila jednu z prioritných úloh svojho volebného programu, resp. si plní. Ako minister hospodárstva som viackrát konštatoval, že realizácia podstatných zmien v pracovnom práve môže mať negatívne dôsledky a podnikateľský sektor bude musieť v nasledujúcom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého dôjde k zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom zvýšenie nákladov. Kombinácia tohto konsolidačného balíčka spolu so zhoršením dynamiky trhu práce môže spôsobiť negatívne ekonomické vplyvy na podnikateľský sektor, ktorého, ktoré je veľmi ťažko momentálne odhadnúť.
V rámci medzirezortného pripomienkovania ministerstvo hospodárstva orientačne vyčíslilo vplyv novelizácie Zákonníka práce na podnikateľský sektor a k prvému zneniu tejto výzvy a k tomu, čo bolo potom na koniec vyrokované, tak myslíme si, že sa tento vplyv výrazne znížil. To znamená, že keby som povedal, že vplyv bude mať pri nejakom druhu prepúšťaní a iných vplyvov, ktoré Zákonník práce môže mať jednotiek sto, tak po zapracovaní všetkých týchto zmien sa znížil až o jednu pätinu-štvrtinu, čo už by mohlo byť 25 alebo 20. Najväčší vplyv, ktorý sme tam konštatovali sa týkal súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ale aj tento bol vlastne v rámci toho pripomienkového konania zoptimálnený a najmenšiu ochranu zaznamenávajú proste zamestnanci, ktorých predpoklad, že budú prepúšťaní, je teda najmenší. Takže je veľmi ťažko vyčísliť nejaký priamy vplyv. To nám samozrejme ukáže prax, ale myslíme si, že kompromisy, ktoré sa dosiahli, sú istým spôsobom dobrým prienikom medzi diskusiou, ktorá bola medzi zamestnávateľským, medzi zamestnaneckým sektorom a, samozrejme, vládnou stranou a ministerstvom.
Takže tento kompromis považujem ja dneska za schodný a myslím si, že podnikateľské prostredie s ním môže žiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

20.9.2012 o 14:48 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:48

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pani predsedajúca. Ďakujem, pán minister, za korektnú odpoveď aj za to, že ste pravdivo pomenovali skutočnosť, ktorú vládni predstavitelia celkom nepomenovali, a to je súvislosť s tým, že Zákonník práce, samozrejme, má vplyv na pracovné miesta. Mali sme tu dlhú debatu na túto tému a, samozrejme, vieme, že je to tak, aj vy ako nedávny predstaviteľ, dôležitý predstaviteľ zamestnávateľských zväzov ste sa často zaoberali touto témou. Takže beriem to, čo ste povedali.
Chcem len upozorniť, že len doterajšie zmeny v zákone o sociálnom poistení vyčíslili personálne agentúry v takom množstve, že odhadujú, že o prácu príde 33 až 50-tisíc ľudí. Čakajú nás ďalšie zmeny - Zákonník práce, zvyšovanie daní. Takže všetky tieto zmeny budú mať negatívne dopady na celé prostredie pre tvorbu pracovných miest. My sme takisto robili odhady a analýzy, dospeli sme k číslu 80 - 100-tisíc v komplexe všetkých týchto zmien, čo rozhodne nie je pozitívna správa. Mňa mrzí, že Zákonník práce prešiel do druhého čítania napriek tomu, že zamestnancom ani zamestnávateľom nepomôže, pretože tie zmeny, ktoré momentálne sú predložené vo vládnej verzii pomôžu len odborárskym funkcionárom, ktorí si jediní prilepšia a na ktorých sa musia skladať tí, ktorí pracne tvoria pracovné miesta a ktorí sú aktívni a pracovití.
Bohužiaľ, takáto je realita a aj táto situácia dokazuje, že Zákonník práce v tejto fáze a v tejto forme Slovensko nepotrebuje. Ďakujem.
Skryt prepis

20.9.2012 o 14:48 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:48

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som ešte na to chcel reagovať. Samozrejme, mám svoje skúsenosti s diskusiami o Zákonníku práce a dve poznámky by som mal.
Samozrejmá vec, každá tá jedna strana, ktorá rokuje o Zákonníku práce, tak moja skúsenosť je, že v zásade preháňa, aby docielila svoje ciele. My sme tiež niekedy museli udrieť viac na pílu, aby sme docielili niečo. Potom tá realita nebola až taká dramatická v skutočnosti, keď sme porovnávali tie zákonníky v spätne.
To je prvá vec a druhá vec, no jasne, že sú na to rozdielne názory, ale ten mandát, ktorý vzišiel z týchto volieb, tak bol za zmenu Zákonníka práce a bolo treba sa s touto, s týmto mandátom a s týmto, s touto požiadavkou vysporiadať. Tak sme sa vysporiadali takto. Ďakujem.
Skryt prepis

20.9.2012 o 14:48 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:50

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Oznámim ukončenie odpovede.
Pán Štefanec, ja vám veľmi pekne ďakujem za túto otázku. Pevne verím, že mi ju niekedy položíte aj priamo v nejakej relácii v priamom prenose, pretože to je skvelá otázka: "Prečo rastú bežné výdavky v tomto roku?"
No, pán poslanec, možno by ste sa mohli opýtať svojho straníckeho kolegu pána exministra a teraz poslanca Ivana Mikloša, ktorý rozpočet na rok 2012 spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi pripravoval. Ale, samozrejme, ako minister financií vám rád detailne odpoviem na túto otázku. Z porovnania skutočného čerpania bežných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu k 14. septembru tohto a minulého roku vychádza, že v tomto roku je čerpanie vyššie o 607 miliónov eur. Na to sa pýtate. Zároveň je nutné uviesť, že skutočné čerpanie v oboch rokoch je na rovnakej úrovni 64 % voči schválenému rozpočtu. Nárast bežných výdavkov je teda len odrazom a plnením schváleného rozpočtu na rok 2012 a dôvod je potrebné hľadať v samotnom schválenom rozpočte na tento rok, za ktorý ste ste, pán poslanec, pevne verím aj vy hlasovali. A problém je aj v tom, že vy ste naplánovali nárast výdavkov v tomto roku 2012 oproti roku 2011 o vyše 13 %. To je napísané, vytesané zlatým písmom - rozpočet roku 2012 verzus rozpočet 2011 - nárast výdavkov o vyše 13 %.
Nárast príjmov ste plánovali ešte o trošku vyšší a tiež okolo 13 %. Problém je, že príjmy máme k dnešnému dňu necelých 100 % verzus minulý rok, čiže menej v absolútnej hodnote ako minulý rok, čiže príjmy sú menšie. Výdavky máme rozpočtované napriek tomu, že nárast celkových výdavkov je plánovaných vyše 13 %, ku dnešnému dňu je to 104,4 %, čiže je to vyše 4 %, nárast je reálny o vyše 4 %. To ináč je aj odpoveď na stokrát, tisíckrát pokladanú alebo položenú otázku, ako šetríme. No, šetríme minimálne 13 verzus 4. Čiže tých 9 % z hľadiska reálneho čerpania štátneho rozpočtu. Takže ale aby sme sa vrátili.
Bežné výdavky v rozpočte na rok 2012 oproti rozpočtu 2011 narástli celkom o 791 miliónov eur v rozpočte. Medzi najvýznamnejšie položky a teraz vám vlastne pripomeniem to, čo ste schválili ako bývala koalícia v parlamente, medzi najvýznamnejšie položky v rámci bežných výdavkov, ktoré rastú v rozpočte na rok 2012 oproti minulému roku sú: výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 223 miliónov eur, krytie zmlúv vo verejnom záujme pre železničné spoločnosti o 206 miliónov eur, rezerva na zúčtovanie poistného plateného štátom o 65 miliónov eur, výdavky na regionálne školstvo o 41 miliónov eur, výdavky kapitoly ministerstva obrany o 43 miliónov eur, schválený rozpočet upozorňujem. Čiže výdavky kapitoly ministerstva obrany o 43 miliónov eur, výdavky na projekt Minerva o 10 miliónov eur, transfer Sociálnej poisťovne o 171 miliónov eur. Takže zároveň netreba zabúdať na položky, ktoré bolo potrebné v tomto roku naozaj realizovať a neboli zapracované v schválenom rozpočte. A to vám pripomeniem tiež niektoré: výdavky na nekrytú stratu zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme - ministerstvo dopravy, železnice - 101 miliónov eur - zrealizované, nerozpočtované, výdavky na riešenie krízovej situácie v zdravotníctve 50 miliónov eur - nerozpočtované, financovanie zákonom definovaných nástrojov aktívnej politiky trhu práce 20 miliónov eur a predchádzajúce vláda takisto odsúhlasila napríklad uzatvorenie zmieru pri výstavbe cyklotrónového centra za necelých 9 miliónov eur - nerozpočtované. Budeme musieť zaplatiť. Toľkoto odpoveď pánovi Štefancovi. Skončil som.
Skryt prepis

20.9.2012 o 14:50 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:56

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne pánu ministrovi za odpoveď aj detailnú, aj keď čakal som, samozrejme, aj ten politický úvod, ako ste povedali, kde sa to snažíte hádzať na predchádzajúcu vládu. Čo sa týka rozpočtu, vieme, aká bola situácia. A čo sa týka rozpočtu, realita je taká, pán minister, že rozpočet bol prijatý na úrovni 4,4 % deficitu... (Prerušenie vystúpenia podpredsedom vlády a ministrom financií SR.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.9.2012 o 14:56 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video