7. schôdza

11.9.2012 - 28.9.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

20.9.2012 o 15:19 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
44,6.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.9.2012 o 14:56 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:57

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
... áno, máte pravdu 4,6 % deficitu, Medzinárodný menový fond hovorí teraz 4,4. Vy hovoríte niečo iné, áno, bežné výdavky, samozrejme, veľmi súvisia od toho, ako sú na rozpočtované, ale na druhej strane, samozrejme, tak jak ste spomínali, že sú nižšie príjmy, tak, samozrejme, každý dobrý hospodár reaguje aj tak, že sa pozrie na výdavky, a dovoľte mi pripomenúť, že ste už pol roka pri moci a je vašou nielen právomocou, ale som presvedčený aj povinnosťou riešiť výdavky. No a, čiastočne to robíte, musím uznať, 120 miliónov hovoríte, že budete viazať. Myslím si, že sa toho dá urobiť omnoho viac, aj preto som sa pýtal na stav bežných výdavkov, na to, ako sa vyvíjajú. Som rád, že ste spomenuli konkrétne korektné čísla, pretože ozaj tých výdavkov je o 600 miliónov viac, než k takémuto dátumu pred rokom. Dovoľte mi len pripomenúť, že minulý rok oproti roku 2010 o takomto čase ich bolo 200 mil., o 200 mil. menej.
Čiže aj z tohto údaju vidieť, že ten priestor pre úspory rozhodne je, a verím, že bude aj vôľa. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.9.2012 o 14:57 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:57

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, pán poslanec, ako vôľa bude, ako vôľa je dokonca, ale ja chápem politickému posolstvu, ktoré sa snažíte či už tu, alebo priamo v elektronických a iných médiách vysielať, vy sa snažíte vysielať odkaz, že nešetríme. To znamená -socialisti prišli a nešetria, pretože napríklad vytrhávate jedno číslo, minulý rok boli o 200 miliónov eur nižšie výdavky, ako sú v tomto dni, v tomto momente. No len ja som vám predtým povedal a ja neviem, či to nechápete, podľa mňa to nechcete pochopiť, lebo určite tomu rozumiete ako dlhoročný člen výboru pre financie a rozpočet. Vy ste schválili rozpočet, v ktorom ste zvýšili výdavky celkove rozpočtu verejnej správy o vyše 13 %. Konkrétne v bežných výdavkoch o 791 miliónov ste ich zvýšili ako plán, áno? Ak hovoríte, že k dnešnému dňu sú o 600 miliónov vyššie ako kontra nejaký dátum v danom roku, skvelá metodológia, ale napríklad veľmi dobre viete, že skvelá v úvodzovkách, viete, že napríklad čerpanie výdavkov na obsluhu dlhu je absolútne nelineárne. Proste splácanie dlhu je, nezávisí ani ani od rozpočtu, ani od farby koalície, vlády, od ničoho, proste je to nejaký zakódovaný program, ktorý súvisí s maturitou dlhopisov a zväčša sa to deje v úvode roka, preto je tam aj nakopenie nelineárne, to znamená nie pravidelne podľa dní a mesiacov v roku.
Nakopenie je, napr. výdavkov spojených s obsluhou dlhu v úvodnej časti roka. Potom tie slávne tlačové konferencie o tom, aký je kešový deficit v januári, lebo je fatálny, lebo sa napríklad platí, platí za to, sú úplne nekorektné, ale znášame to. Aj vy ste to znášali dokonca, znášame to a aj média to ťažko znášajú, ale, ale proste je kešový pohľad, je akruálny pohľad. Opakujem, ak raz naplánujete a realizujete štátny rozpočet, kde je o 13 % výdavkov, bežných výdavkov, treba si povedať, čo to je za typ výdavkov, ktorý súvisí proste s udržiavaním ohňa a fungovaním inštitúcií celého štátu, ale aj verejnej správy, lebo však hovoríme o rozpočte verejnej správy. Ak ho naplánujete o 13 % vyššie, realizácia rozpočtu je veľmi problematická a napriek tomu sa môžme pochváliť, že to čerpanie výdavkov je 104 %, nie 113 % oproti tomu. Čiže šetríme teraz 9 % oproti tomu, čo ste nám naplánovali. Skúste ma v tom pochopiť. Je nárast výdavkov o 4,4 % celkových výdavkov, áno, oproti oproti vyše 13 percentám, ktorý ste nám naplánovali. Opakujem vám a rád vám prečítam a hneď vám to aj zrátam 101, 50, 20, 170, 180 miliónov eur, ktoré neboli rozpočtované vôbec. Opýtajte sa kolegov, prečo neboli rozpočtované? Neboli rozpočtované. Prečo neboli, neboli, nebola strata zo zmluvy o výkone vo verejnom záujme rozpočtovaná? Prečo tam nebola? 101 miliónov eur! Prečo, prečo financovanie zákonom definovaných nástrojov aktívnej politiky trhu práce, pritom ja si pamätám, ako pán bývalý minister Mihál hovoril, že má nulu na aktívnu politiku práce, ale zákon platil a platí aj pre ministra Richtera a mal by platiť aj pre ministra, bývalého ministra Mihála, aj pre bývalého ministra Mikloša, ale rozpočtované neboli. Tak sme ich proste museli zabezpečiť, lebo z toho vznikali zákonné nároky, napr. v chránených dielňach. Snáď mi nechcete povedať, že sme nemali dať peniaze na chránené dielne, ktoré neboli rozpočtované? Proste zmizli z rozpočtu.
Takže korektná debata, navrhujem korektnú debatu. Nepodsúvajte o tom, ako teda by sme sa mali, lebo sa snažíme, snažíme sa zachrániť situáciu, ja chápem, v akej situácii bol pripravený rozpočet, bol som toho svedkom, schválili ste si ho, chvalabohu, štát má aspoň nejaký rozpočet, schválili ste ho aj vďaka tomu, že sme vám k tomu pomohli, aj keď dovnútra, to mi, prosím, už nikdy neukazujte, že som hlasoval za ten rozpočet, lebo som hlasoval proti, a som veľmi rád, že som hlasoval proti, pretože za takýto papier som ruku nikdy zdvihnúť nemohol ani nezdvihol. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.9.2012 o 14:57 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:57

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Regionálny operačný program pripravuje výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na základe platného harmonogramu výziev Regionálneho operačného programu na rok 2012, v zmysle ktorého je plánové vyhlásenie výzvy v rámci opatrenia 5.1 ROP zamerané na potrebu na podporu rekonštrukcie a modernizácie a budovania ciest druhej a tretej triedy v novembri 2012. V prípade projektov Košického samosprávneho kraja schválených v rámci opatrenia 5.1 ROP, ktorých implementácia v súčasnosti prebieha, neboli zo strany riadiaceho orgánu pre Regionálny operačný program zaznamenané žiadne závažné problémy a nedostatky. Ak máte, pán poslanec, konkrétnu investičnú akciu na mysli, treba ju definovať, rád vám odpoviem potom aj na nejaké konkrétne projekty, resp. dám pripraviť kvalifikovanú odpoveď. Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.9.2012 o 14:57 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:04

Antonín Cicoň
Skontrolovaný text
Chcem, chcem sa iba poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.9.2012 o 15:04 hod.

Ing.

Antonín Cicoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:06

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, na vašu otázku je možné odpovedať jednoducho: áno aj nie. Ale nepovažujem to však za správny prístup k tejto problematike.
Vláda Slovenskej republiky na môj návrh upravila nariadenie vlády tak, aby neupravovalo podmienky akreditácie študijných programov, keďže na to slúžia kritéria na akreditáciu študijných programov. Viete, trošku sa tu zaspalo pol druha roka a nám od 1. septembra bolo ohrozených 350 študijných programov, kde nám profesori spĺňali už 65 rokov, a ja by som mal na ulici študentov a musel som to začať veľmi rýchlo riešiť. Je to, samozrejme, prechodné rozhodnutie, aby som to nejakým spôsobom zastabilizoval a musím povedať, že je to aj vo vzťahu k tomu, že v rámci vysokoškolského zákona zvádzame zmeny veľké, a to, a zavádzame veľké zmeny a to je proti lietajúcim profesorom, proti spolugarantom, ktorí by mali 100-percentne garantovať jednotlivé študijné programy. Považujem to za potrebu, takýmto spôsobom túto vec momentálne riešiť, pretože 350 študijných programov by k 1. septembru tohto roku bolo vo vzduchu. A deti, študenti, ktorí za to nemôžu, by museli buď byť presúvaní a bolo by veľa problémov v našom vysokom školstve, preto sme to vyriešili takýmto ustanovením, a čo považujem za správne v prospech tých detí, v prospech tých študentov, ktorým treba zabezpečiť vzdelanie. Toľkoto z mojej strany.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

20.9.2012 o 15:06 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:09

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja som na minulej schôdzi položil tri interpelácie, dve pánovi ministrovi Čaplovičovi, dostal som odpovede, tretiu pánovi ministrovi Kažimírovi, nedostal som odpoveď.
Musím povedať, že som pátral po tom, že či tá odpoveď prišla, alebo neprišla, v poštovej schránke nebola. Dozvedel som sa, že to ide výbory, vo výboroch i na jednom i na druhom, v ktorom som, takisto mi povedali, že také nič nemajú. Pán minister mi teraz tú odpoveď dal a ukázal, že ju poslal, takže nechcem nikoho viniť, ale s veľkou pravdepodobnosťou kdesi je chyba, asi predpokladám, že chyba v kancelárii alebo v distribúcii, takže to je moja výhrada, a chcem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby sa v tejto veci urobila náprava. To je prvá vec a druhá vec, keď už som mal v tejto chvíli možnosť si tú odpoveď prečítať, predsa mi len nedá trošku to komentovať. Pán minister, pochopil som, tá otázka znela, totižto tak, že či by sme nemohli vypísať dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou priamo pre občanov. No ja som túto otázku, interpeláciu kládol aj v minulom volebnom období vášmu predchodcovi, i on sa mi vyjadril v tom duchu, že je to vec, ktorá je na uváženie a že o tom uvažuje. Vy ste mi ale odpovedali, že istá skrytá forma takýchto dlhopisov existuje, existuje prostredníctvom Burzy cenných papierov alebo prostredníctvom komerčných bánk, a že tie vlastne komerčné banky nie sú veľmi radi, aby takéto dlhopisy púšťali, nehovoriac o tom, že sú to prostredník, ktoré si za svoje sprostredkovanie určite niečo vezme. Čiže tá výhodnosť, o ktorej som hovoril, ktorá by bola priamo vypísaná, priamo to by bolo urobené, sa celkom iste stráca. Nehovoriac o tom, že podľa mojich informácií komerčné banky istým spôsobom nakupujú štátne dlhopisy "dobrovoľne povinne", v úvodzovkách a to je takisto istým spôsobom niečo, čo tu možnosť investovať občana svoje úspory, ktoré chce mať dlhodobo uložené výhodne, vlastne sa strácajú. Čiže, chcel by som skôr poprosiť pána ministra, aby naozaj o tomto predsa len trochu viac pouvažovali, pretože skúsenosti z iných krajín, skúsenosti napríklad z Česka hovoria o tom, že to je zaujímavý produkt pre obyvateľov, pomôže im to, tam bola emisia, ktorá sa veľmi rýchlo, pokiaľ mám informácie, rozpredala, a jednoducho ja chápem, že komerčné banky na tom záujem nemajú, ale my nie sme, takpovediac ani vy, ani my ako v tomto smere, ani koalícia a opozícia nejakým živiteľom komerčných bánk. Ďakujem.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

20.9.2012 o 15:09 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:12

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja veľmi krátko zareagujem aj na reč, ktorú tu mal teraz pán poslanec Fronc. To je naozaj úplne mimo politiky, je to technická vec. Narážate v podstate na možnosť emisií dlhopisov pre obyvateľstvo, predpokladám, že s tým je spojená aj otázka menšej menovitej hodnoty pri dlhopisoch. Tu musím povedať, že podporujeme takú emisiu, musím povedať, že sme sa o ňu pokúšali aj v rokoch 2009 a ´10, a musím povedať, že to zase až taký jednoduchý projekt nie je a dokonca Ardal, ktorá je, to je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, profesionálna inštitúcia, ktorá riadi vlastne slovenský dlh, aj personálne 10 rokov zastupuje nás v podstate tými istými ľuďmi bez vplyvu výmeny vlád. No a musím povedať, že Ardal, nie je úplne jednoduché túto agentúru presvedčiť k doplneniu svojho emisného programu o tieto emisie. A prečo to tak je? No pretože doteraz nemáme vyhovujúce jednak legislatívne, ale aj inštitucionálne podmienky na vydávanie dlhopisov pre obyvateľstvo. Ak by som hovoril o legislatívnych, tak je to napr. spôsob zdaňovania výnosov z takýchto dlhopisov, kde je dnes nastavený formou zrážkovej dane, čo je veľmi komplikované pri ťažko identifikovateľnom množstve tisícov držiteľov, či už doma, alebo v zahraničí - jeden problém.
Ak hovoríme o inštitucionálnom nedostatku, tak to je fungovanie slovenského depozitára. Ja pevne verím a musím len v to, len v to dúfať a sám cez zástupcov, ktorých som menoval do alebo odporučil Fondu národného majetku a Burze cenných papierov zástupcov ministerstva financií do dozornej rady depozitára. No fungovanie depozitára posledných 10 - 15 rokov je na hranici škandalózny, škandálu a je šokujúce sa nám priam dozvedieť, že výdavky s spojené s kupovaním tzv. bezcenných cenných papierov, ktoré, o ktoré boli navyšované aj výdavky Fondu národného majetku, to bola tiež taká otázka, pokus o šťuchanie niektorých kolegov z opozície, prečo sa zvyšujú napr. výdavky Fondu národného majetku, no napríklad preto, aby depozitár mohol zaplatiť z 25 mil. tuším 18 mil. súkromnej firme RM-systém. Je nám jasné, že dva roky štát cez organizáciu, ktorú vlastne väčšinou vlastní, platí 80 % nákladov súkromnej firme RM-systém? Nechcem vás obťažovať rodokmeňom tejto firmy, niektorí ľudia aj z tejto miestnosti možno kedysi boli zakomponovaní do tejto spoločnosti či už vlastnícky, alebo riadením. Ako je nechutné, je nechutné, že v situácii, keď stoja ľudia rady na to, aby sa zbavili bezcenných cenných papierov, štát platí desiatky miliónov eur na celý tento proces a z toho má 80-percentný výnos zase nejaká súkromná proste spoločnosť. Nehovoriac o tom, že depozitár, ktorý je jedným z príčin mŕtveho trhu s cenným papiermi na Slovensku, vedie takú poplatkovú politiku, ktorá absolútne znemožňuje proste takýto proste pohyb, a potom sa nečudujme, že tie občasné emisie, tie tzv. IPO emisie akcií sa nedejú na slovenskej burze, dejú sa proste vo Varšave, vo Viedni, pretože tu je to drahé, je to nelikvidné. Len pre vašu informáciu, napr. registrácia štátneho dlhopisu u nášho depozitára stojí 600-tisíc eur a vedľa vo Viedni by to stalo 600 eur. Takto je nastavená poplatková politika pološtátneho depozitára a s tým je, samozrejme, všetkým spojené aj emisia dlhopisov pre obyvateľstvo, pretože štát nemá doteraz vytvorenú infraštruktúru, ako predávať takéto dlhopisy, nemá na to vlastný informačný systém, chvalabohu, taký sme si ešte nezaobstarali, lebo tiež by asi zaveľa nestál, ale ak sa chcem vyjadriť celkovo k možnosti emitovania dlhopisov pre obyvateľstvo, nemôže to vzniknúť len ako nejaký nápad, ktorý by mal žiť tu jeden alebo dva roky, musí tu vzniknúť ako program, ako dlhodobý program, ktorý bude viesť Slovákov k tomu, aby ukladali svoje prostriedky aj do štátnych dlhopisov, tak ako je to v iných krajinách, ako je to v Taliansku, v Poľsku, v Rakúsku, v niektorých krajinách je to dokonca v desiatkach percent dlhu, kde ho financujú vlastní občania. Takže je to o programe, je to o zaujímavosti takéhoto proste produktu, o profesionálnej distribúcii takéhoto produktu, o možnosti ponuku laickej aj profesionálnej verejnosti a ja vám môžem len sľúbiť, že na tomto pracovať budeme aj možno napriek vnútornému odporu tej alebo onej inštitúcie, ktorá či už patrí štátu alebo je rýdzo komerčná, pretože má význam diverzifikovať riziko a zdroje financovania štátneho dlhu, má to význam pre štát a má význam určite aj pre investorov v danom momente, aj občanov mať možnosť v ponuke uložiť svoje peniaze, napr. do tak bezpečného, verím že bezpečného nástroja, ako je štátny dlhopis našej krajiny. Ďakujem.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

20.9.2012 o 15:12 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:19

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Len tri vety ako. Pán minister, ďakujem za odpoveď, korektnú odpoveď. Chcem vás požiadať, keďže ste to vyjadrili, aby túto myšlienku nepustili, jak sa hovorí, k vode a aby ste ju ďalej ako sa pokúsili s ňou čosi urobiť s tým, že zase ja poviem, že budem to sledovať obdobne, ako to robil kedysi Cato v rímskom senáte, a po čase sa znova na to opýtam. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

20.9.2012 o 15:19 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:20

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka ako k tlači 172 č. 12.
Vo svojej interpelácii z 25. júla som sa pripojil k petícii občanov Prešovského samosprávneho kraja a pýtal som sa pána ministra dopravy na 4 pomerne jednoduché otázky. Prečítam ich: "Aké sú plánu ministerstva dopravy, resp. jej podriadenej inštitúcie Železničnej spoločnosti Slovensko ohľadne zmien grafikonu vlakovej dopravy 2012 - 2013 v Prešovskom kraji?"
Druhá otázka: "Budú sa škrtať alebo obmedzovať vlakové spojenia č. 800, 801, 932, 933 v roku 2013?"
Tretia otázka: "Aká je vyťaženosť vlakových spojení medzi Prešovom a Bratislavou, konkrétne vlakov 800, 801, 932, 933?"
Štvrtá otázka: "Prečo tretie najväčšie mesto na Slovensku nemá priame a pravidelné vlakové spojenie s hlavným mestom Slovenskej republiky cez Žilinu?"
Hneď na úvod musím povedať, že odpoveď, ktorú som takisto veľmi zložito hľadal v Národnej rade Slovenskej republiky a nenašiel som ju ani vo výbore, ani vo svojej skrinke cez podateľňu, ale našiel som ju na internetovej stránke Národnej rady, táto odpoveď ma veľmi sklamala svojím obsahom, bola veľmi slabá, chabá, povedal by som až ignorujúca ústavné právo poslanca kontrolovať vládu Slovenskej republiky. A nielen ako poslanca, ale ignorujúca aj ako občanov Prešovského kraja, ktorých zverejnený grafikon železničnej dopravy na rok 2013 veľmi pobúril a viedol k tomu, že sa občianski aktivisti spojili na čele s pánom Šmigalom - týmto sa mu chcem poďakovať za túto občiansku iniciatívu, ktorá na východe republiky nie je až taká bežná - a spísali petíciu.
Budem čítať odpoveď a pri jednotlivých vyjadreniach to okomentujem. Hneď prvá veta: "Od 9. decembra 2012 má platiť nový grafikon železničnej dopravy, o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali so všetkými samosprávnymi krajmi." Zastavím sa, komentár, podľa zverejnených informácií Prešovského samosprávneho kraja to intenzívne rokovanie vyzeralo tak, že úradník ministerstva prišiel na pol dňa na Prešovský samosprávny kraj a následne sa dozvedeli, dostali teda hotový grafikon, takže to je to intenzívne rokovanie.
Ďalej: "Vo veci priameho vedenia rýchlikov medzi Prešovom a Bratislavou uvádzam, že jasná, prehľadná a najmä hospodárna organizácia železničnej dopravy je možná len vtedy, ak nastavený systém má čo najmenej výnimiek a nepravidelností. Nepovažujem preto za účelné uvažovať o smerovaní časti diaľkových vlakov cez kysackú spojku do Prešova a iných do Košíc, pričom poznamenávam, že také vlaky nejazdia ani v súčasnosti." Tu sa musím zastaviť, aké vlaky nejazdia v súčasnosti z Prešova do Bratislavy? Musím vám povedať, že takéto spojenie funguje od roku 2007, preto nie je pravda, že takéto vlaky nejazdia ani v súčasnosti. V súčasnosti na trase Prešov - Zvolen - Bratislava jazdia vlaky 932, 933, 800, 801, potom sú to vlaky 934, 1931, ktoré jazdia hlavne pre študentov a v nedeľu a to vlak 1504 a 1505, ten jazdí v smere Bratislava - Prešov v nedeľu a v smere Poprad - Bratislava v piatok, teda v nedeľu.
Pokračujem ďalej v čítaní odpovedí: "Pri rozhodovaní o jednoduchom a prehľadnom koncepte diaľkovej dopravy sme posudzovali potenciál spájaných miest. Prešov má 90-tisíc obyvateľov, Košice 200-tisíc obyvateľov." Tu sa zase musím pozastaviť. Prešovský kraj je najväčší kraj v našej republike nielen svojím územím, ale aj počtom obyvateľov a Prešov ako spádová oblasť Šariša, Horného Šariša, Horného Zemplína robí ten počet obyvateľov, ktorí spádovo patria pod Prešov, aj čo sa týka vlakovej dopravy, určite jedným z najväčších v republike. "V Košiciach je k dispozícii kompletné zázemie pre prevádzkové ošetrenie moderných rýchlikových vozňov a je tu pomerne veľké rušňové depo, v Prešove sa niektoré dôležité činnosti nemôžu vykonávať vôbec." Tu sa zase musím pozastaviť a povedať, že áno je pravda, v Prešove nie je depo, ktoré je možné ošetrovať moderné, nové vlaky, ale v rýchlikoch 932 a 800 jazdia väčšinou staršie vozne a tie mohli byť, a teda aj sú dneska ošetrované v Prešove a nebol s tým od roku 2007 žiaden problém. Podotýkam, že ak by boli rýchliky riadne ošetrované aj v koncových staniciach, napr. v Bratislave, tak oni potom vydržia aj jazdu na východ a naspäť bez toho, aby museli navštíviť depo.
Ďalšia časť odpovedi, čítam: "Z toho dôvodu sme v našom koncepte potvrdili jednotné smerovanie všetkých rýchlikov z Bratislavy cez Žilinu do Košíc alebo naopak, ku ktorým sme v drvivej väčšine prípadov zabezpečili krátke prípoje na trati Kysak - Prešov s prestupovým časom do 20 minút. Dlhšie prestupové časy nastávajú len v celkovo výnimočných prípadoch."
Vážený pán minister, podľa grafikonu, ktorý bol zverejnený, tieto výnimočné prípady prestupov stanice Kysak, ktorá je vlastne spádovou oblasťou pre spomínaný celý horný Šariš, teda celý Šariš, Horný Zemplín, pre okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Vranov nad Topľou, mesta Giraltovce, Lipany, musím povedať, že podľa zverejneného grafikonu niektoré prestupové časy jednotlivým rýchlikom vyzerajú asi takto, pre krátkosť času naozaj len niektoré: rýchlik 441 teda začnem od z Prešova do Košíc, príchod 22.23 hod., vlak 8711, odchod rýchlika do Bratislavy 0.29 hod., rozdiel 126 minút; príchod vlaku 8075 14.23 hod., odchod Bratislava 15.28 hod., 63 minút; 14.23 odchod 16.29 hod., rozdiel 126 minút. Samozrejme, v sobotu to je. Často sa to týka prípojov, ktoré idú cez víkend. Takisto v sobotu príchod 17.35 hod., odchod 18.29 hod., rozdiel 54 minút. V sobotu takisto príchod 19.35 hod. odchod 21.20 hod., rozdiel 105 minút. Smerom príchod od Bratislavy do Kysaku, rozdiely budem už len čítať rozdiely v čase prípoja 68 minút - 10.39 hod; 13.36 hod. - prípoj v sobotu a v nedeľu - 125 minút; v sobotu príchod rýchlika z Bratislavy 19.31 hod., prípoj do Prešova 22.39 hod., rozdiel 188 minút. To len ako na príklad toho, ako sú zabezpečené prípoje rýchlikov do Bratislavy a z Bratislavy.
Ďalej čítam odpoveď: "K eventualite priamych rýchlikov medzi Bratislavou a Prešovom cez Zvolen poznamenávam, že prieskumy frekvencie cestujúcich vykonávaných Železničnou spoločnosťou Slovensko u jestvujúceho denného vlaku 932, 933 svedčia o skutočnosti, že pre diaľkovú dopravu tieto vlaky využíva pomerne zanedbateľný počet cestujúcich, ktorí len celkom výnimočne prekročí číslo 20. Ja som sa vo svojej otázke pýtal na vyťaženosť týchto vlakov, nedostal som odpoveď, tu spomínate číslo 20. Potom by som veľmi rád vedel, prečo k týmto rýchlikom sú v piatok a v nedeľu pridávané ďalšie vozne? Asi to nielen tak zo srandy, asi naozaj je záujem o tieto rýchliky. A neviem to posúdiť, podľa čoho v odpovedi je číslo 20 cestujúcich.
Pokračujem v čítaní odpovede: "Tento fakt nie je podstatný len u nočného rýchlika Poľana 800, 801, ktorého akceptovanie je logicky oprávnené práve tým, že rýchlosť tu nie je rozhodujúcim kritériom, preto sa po zvážení všetkých okolnosti opätovne zamýšľame nad jeho účelnosťou, a to i napriek nevyhnutnosti dopravovať jeho súpravu neefektívne vynaloženými technologickými jazdami z Prešova do Košíc a späť. Zdôrazňujem ale, že táto úprava bude možná najskôr pri niektorej z budúcich zmien grafikonu. Tvorba grafikonu vlakov osobnej dopravy, ktorý bude platiť od 9. 12. 2012 je ukončená a v súčasnosti prebieha konštrukcia trás vlakov nákladnej dopravy, ktoré vychádza už z ustálenej polohy rýchlikov a osobných vlakov."
Takže na závere tejto odpovedi lebo tu už je záver odpovede píšete, že tá vyťaženosť nočného rýchlika Poľana aj je, ale keďže už to je zrušené, budeme s tým zaoberať až pri tvorbe ďalšieho grafikonu. To je trošku zvláštne. Takže ak by som mal zhrnúť túto odpoveď, grafikon, ktorý je pripravený na rok 2012, 2013, pardon, musím mu vytknúť tieto zásadne veci:
- strata priameho spojenia tretieho najväčšieho mesta Prešov s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Priamou súvislosťou s týmto konštatovaním je aj dostupnosť spojenia v rámci alternatívneho riešenia pre cestujúcich z Prešova a z Prešovského samosprávneho kraja.
Ďalší bod - dostupnosť a správne načasovanie prípojov k ICE a k rýchlikovým vlakom v železničnej stanici Kysak zo smeru od Prešova alebo smerom do Prešova. Podľa toho, čo som aj pred chvíľou čítal, sú tam prestupové časy 33 až 188 minút. Ďalšie, čo by som chcel vytknúť tomuto grafikonu je - zlé načasovanie príchodov vlakov a to hlavne od Lipian, Bardejova, Vranova nad Topľou do stanice Prešov. Naozaj ranné vlaky, ktorými by mali prichádzať pracujúci alebo študenti, nemôžu byť načasované tak, že napríklad, vlak do Prešova z Vranova nad Topľou príde 8.13 hod., alebo od Humenného 8.35 hod., alebo z Lipán príde 5.59 hod., z Bardejova 5.46 hod. a 7.02 hod. Ako majú študenti a žiaci prísť do školy?
Mám tu ďalšie podrobnosti, nechcem zdržiavať Národnú radu, ale ešte musím spomenúť ďalší problém, ktorým je rušenie spojov na trase Lipany - Plavec - Stará Ľubovňa - Poprad. Tam takisto vznikla petícia občanov, ktorí sú proti zrušeniu tohto spojenia.
Možno, že by sa tieto prípoje na rýchliky do Kysaku, ktorý je takým prestupovým bodom na ceste do Bratislavy a späť, lebo to sú najdôležitejšie trasy, dali riešiť možno aj autobusovými spojeniami, možno že by niekedy stačilo, ak by v Kysaku bolo strážené parkovisko s nejakou kamerou, kde by človek mohol prísť, nechať auto a kľudne potom mohol pokračovať cestou do Bratislavy a naspäť rýchlikom, a to auto by tam mohol mať aj 1-2 dni a bol by spokojný, že ho má na stráženom parkovisku, lebo ak má prísť človek z Bardejova alebo z Vranova nad Topľou do Kysaku autom tak možno, že si to veľakrát rozmyslí a povie: "Ja už tým autom idem rovno do Bratislavy."
Na záver by som chcel k tomuto grafikonu povedať a uviesť, že obce mesta Prešova a Prešovského samosprávneho kraja hovoria, že tento návrh grafikonu je pre prešovský kraj zlý, aj pre obyvateľov prešovského kraja, a neprijateľný, a preto pri podpisovaní petície proti tomuto návrhu grafikonu nielen v Prešove, ale aj v Starej Ľubovni sa vyzbieralo 10-tisíc 270 podpisov, v Starej Ľubovni 6 500 až 7-tisíc obyvateľov podpísalo túto petíciu. K tejto petícii sa pripojilo aj mestské zastupiteľstvo v Prešove na čele s primátorom mesta a zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja na čele s Petrom Chudíkom.
Na záver mi dovoľte povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 172, a to je odpoveď na interpeláciu vo veci grafikonu vlakovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji, a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko o nespokojnosti s odpoveďou v súlade s § 6 toho istého paragrafu. Ďakujem.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

20.9.2012 o 15:20 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video