7. schôdza

Pekné popoludnie vám všetkým, panie poslankyne, páni poslanci, prajem, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním

Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011.

Správa je pod tlačou 182, spoločná správa výborov má tlač 182a.
Teraz dávam slovo prvému námestníkovi generálneho prokurátora Ladislavovi Tichému, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som povedal tým, ktorí ste tu, pár slov k našej správe, ktorú predkladáme každý rok.
Je to bežná správa, ktorou informuje Generálna prokuratúra Národnú radu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Jej súčasťou je aj štatistický prehľad za rok 2011, ktorý nájdete kedykoľvek na internete, to znamená podstatne, by som povedal, komplexnejší v číslach. Je tam presné vyjadrenie, kde ktorá prokuratúra a akými vecami sa zaoberala a ako to vyzerá s tou kriminalitou.
Ak môžem povedať ku kriminalite, je podľa môjho názoru vcelku stabilizovaná oproti minulému roku, je tam trošku taký mierny pokles, ale berte to ako EKG, že raz ho máte trošku hore, inokedy je to nižšie, čiže nejakých tých 200, 300 alebo do 1 000 kusov rozdiel. Ten rozdiel nie je vážny, je viac-menej symbolického charakteru. Takto to berte.
V tejto časti správy, teda v trestnej, to je najpodstatnejšia časť správy, ktorá sa zaoberá prokuratúrou ako takou v časti trestného konania, vidíte rozdelenie na prípravné konanie a na konanie pred súdom. Zaoberáme sa hlavne tou časťou, ktorou je konanie prípravné, to znamená vzťahy s políciou akéhokoľvek druhu. Máte tam naznačené aj určité problémy, ktoré nás stíhajú s políciou, a aké problémy máme spoločné alebo v čom sa líšime v názoroch s políciou.
Jednou zo základných úloh, ktorú trestný úsek riešil za minulý rok, je plnenie Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Garantom tejto úlohy je síce minister vnútra Slovenskej republiky, ale takisto aj prokuratúra sa podieľa na plnení tohto programu, na prevencii, na samotnej činnosti v trestnom konaní, ďalej, na prednáškovej činnosti, na zabezpečovaní rôznych, by som povedal, sprievodných konaní okolo tohto programu. Mohol by som povedať, že situácia sa tam dosť podstatne zmenila oproti minulým rokom a Slovensko nie je iba vývozcom tohto tovaru, už začína byť aj jeho používateľom. To považujem za podstatnú časť zmeny v tejto časti, teda v časti o obchodovaní s ľuďmi.
Druhá časť, ktorá je určite zaujímavá pre vás alebo aspoň pre niektorých, je časť správy, ktorá sa dotýka napr. drog.
A to súvisí aj s tým, že máme plné väznice, máme, by som povedal, občas dosť zbytočne potrestaných mladých ľudí, keď tam dostane mladý človek jeden rok podmienečný trest, na druhý rok dostane trest natvrdo, to znamená, dostane nepodmienečný trest, to je jedna vec. Dalo by sa to riešiť inými prostriedkami.
Druhá vec, čo s týmto súvisí, je § 289 Trestného zákona. Súvisí s návykovými látkami. A to sa dotýka trestného činu, ktorý je u vás známy tým, že je to za požitie alkoholu za volantom. Situácia je tam taká, že ak tento rok bude alebo minulý rok bol uložený podmienečný trest a ak si to zopakuje dotyčný, tak dostane už len nepodmienečný trest, lebo tam už nie je možný druhý podmienečný trest. A výsledok je taký, že do preplnenej väznice dostaneme ďalších ľudí, ktorých tam budeme musieť chovať a živiť, ani ich tam nemáme kam dať, lebo je to plné. Ale keď ich zatvoríme, tak na štátne útraty si tam akože pobudne za to, že mal cez jedno promile alkoholu v krvi a nič iné neurobil.
Ja nehovorím o vodičoch motorových vozidiel, ktorí spáchajú tento trestný čin, plus iný trestný čin, ktorého dôsledkom je ublíženie na zdraví alebo smrť. To je iná situácia. Ale pri samotnom tomto trestnom čine, teda pri takzvanom ohrozovacom delikte uložiť nepodmienečný trest, myslím si, to sa dá riešiť iným spôsobom, vysokými peňažnými trestami, prácami a podobne. Tam ukazuje sa tá situácia tak, že pri novelizácii Trestného zákona, ktorý momentálne má ministerstvo spravodlivosti na stole, by sa mohlo uvažovať o alternatívnych trestoch. To je ďalšia časť tejto správy.
V ďalšej časti správy, pokiaľ sa týka trestného konania, sa zaoberáme jednotlivými oblasťami a skončenými spôsobmi, či už obžalobou alebo podmienečným zastavením.
Ďalej sa zaoberáme aj skutočnosťami, ktoré, by som povedal, už prechádzajú do iného konania, to znamená konanie pred súdom. Tam vyhodnocujeme našu úspešnosť alebo neúspešnosť konaní pred súdom vzhľadom na kontradiktórne konanie, ktoré je riadiacou časťou, by som povedal, v súdnom konaní. Teraz naša úspešnosť až taká nie je ako v iných a v minulých rokoch, to znamená pred rokom 2006, pretože prokurátor musí iniciatívnejšie vystupovať v konaní pred súdom, musí prísť v situácii a s dôkazmi takými, že je predpoklad na to, že bude úspešný. Ak by sa tak nestalo, môj názor je, že už len predpoklad úspešnosti 60 % pri podaní obžaloby môže znamenať debakel. Čiže tu má prokurátor sťaženú pozíciu, ale nie je možné povedať, že by táto sťažená pozícia bola neprávom, pretože si myslím osobne, že kontradiktórne konanie má svoj význam z hľadiska zabezpečenia základných ľudských práv. Čiže v prípade, že máme ťažšiu pozíciu, sa nedá nič robiť.
Otázka je však iná, že keď v roku 2006 sa pripravoval Trestný zákon a Trestný poriadok, tak sa nedôsledne vypočítali možné nároky na prokuratúru, ťahá sa to až doteraz. A výsledok je taký, že v určitých oblastiach alebo na určitých prokuratúrach máme pomerne nedostatok ľudí. To znamená, že sa musia na určitý náklad tých prokurátorov, ktorí na tom okrese sú, plniť tie úlohy, pretože nie je možné povedať, že keď nemáme dostatok prokurátorov, tak že nebudeme konať. Takéto niečo nie je možné.
Samostatne sa venuje táto správa aj špeciálnej prokuratúre, pretože tá samostatnosť sa odvíja od postavenia špeciálneho prokurátora s tým, že ho volí Národná rada. Z tohto hľadiska sa vždy zaoberáme jej činnosťou v úplne samostatnej časti.
Ešte si dovolím spomenúť jednu časť správy, ktorá sa týka netrestnej oblasti. Je to časť, kde vidíte činnosť prokuratúry k orgánom verejnej správy, k samospráve.
Ďalej tam vidíte časť, ktorá sa týka činnosti prokuratúry k súdom. Je tam sprevádzaná aj rôznymi číslami. A tá situácia je vykreslená, si myslím, pomerne presne. Ako príklady aj v inej časti, teda v trestnej, aj tu sme dali tiež konkrétny príklad. Napríklad tam máme previerku, ktorá sa vykonala na katastrálnych úradoch. Je pomerne rozsiahle opísaná, čo sa tam našlo alebo aké porušenia prokuratúra zistila pri tejto previerke v nadväznosti na činnosť katastrálnych úradov, na samosprávu. A tam môžete odsledovať to, že v určitej oblasti určité prevody boli dosť podozrivého charakteru. Ale do toho, či je cena výhodná alebo nevýhodná, hocikedy prokuratúra nemôže zasahovať, iba v tom prípade, a to je v tomto prípade, keď je predpísané, že pri prevode nehnuteľností musí byť znalecký posudok. Dokonca v niektorých prípadoch sme zistili, že tie znalecké posudky chýbali.
Ak si ale niekto myslí, že je tá previerka úplne katastrofálna, tak ja ho trošku chcem vyviesť z omylu, pretože pre katastrálne úrady pri tom množstve, to sú tisíce vecí, ktoré ročne rozhodnú. Keď takéto niečo nájdeme, sú to veci, ku ktorým, by som povedal, pri tej profesionálnej činnosti môže dôjsť. A je na kontrolných a dozorných úradoch, aby na to prišli, aby povedali, v čom bolo porušenie zákona a ako ďalej postupovať. V tomto prípade sa tak aj stalo, že našli sme riešenia, v niektorých prípadoch boli podané protesty a niekde boli upozornené úrady, akým spôsobom by mali v budúcnosti postupovať a v čom vidíme porušenie zákona.
Táto správa o netrestnej činnosti sa zaoberá ďalej konaním pred súdmi, aj pred ústavným súdom. To znamená, vidíte tam, koľko a akú návrhovú účinnosť má prokurátor v konaní pred súdmi. Ide zväčša o návrhy. V prípade, že orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora, vtedy sa prokurátor obracia na súd, aby v tej veci rozhodol. V konečnom dôsledku je vždy na súde, aby povedal, či bol alebo nebol porušený zákon. Tých vecí nie je až toľko, pretože úspešnosť podaných protestov prokurátora je cez 90 %. Je to, by som povedal, viac na komunikácii prokurátora s dotyčným predstaviteľom orgánu verejnej správy a na vysvetlení, v čom ten prokurátor vidí to porušenie zákona, a v prípade, že dôjde k porozumeniu na obidvoch stranách a je to dostatočne vysvetlené bez iných záujmov, tak väčšinou ten orgán verejnej správy ustúpi a protestu vyhovie. To je najschodnejšia a najrýchlejšia cesta. Šetrí peniaze a čas, pretože o proteste sa rozhodne väčšinou do mesiaca, do dvoch mesiacov maximálne, ale pri žalobe podanej na súd máme to tam minimálne od toho pol roka až do dvoch rokov. Čiže je to rozdiel časový podstatne, ako vidíte. Čiže ten prostriedok má určite význam. Určite význam má aj z toho dôvodu protest, ale takisto aj upozornenie, že tie orgány verejnej správy, a tým myslím ale aj samosprávu, sú pod určitým tlakom, že nie je možné rozhodovať akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek, pretože ktorýkoľvek občan sa môže obrátiť na prokuratúru, že nesúhlasí s nejakým napríklad všeobecne záväzným nariadením alebo že mu bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie stavebného povolenia a je tam možné podať protest. Čiže v tomto ohľade si myslím, že prokuratúra v zásade plní úlohy orgánu ochrany práva v podstate dôsledne.
Na záver by som chcel dodať len toľko, že celá správa, jej snaha o koncipovanie je v praktickom a realistickom duchu. Snažili sme sa vyhnúť akýmkoľvek motiváciám iného charakteru ako právneho. Nemáme záujem zavádzať túto správu do priestoru, ktorý podľa môjho názoru prokuratúre neprináležal a neprináleží. Prokuratúra nemá byť na strane žiadnej strany a žiadneho združenia alebo inej organizácie. Prokuratúra ako orgán má byť tam, kde je, teda medzi nimi. A nemá sa starať do ich, môžeme to nazvať takým miernym spôsobom, hádok a sporov. Tie patria do inej sféry, a nie do sféry činnosti prokuratúry. Z tohto hľadiska vás aj prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste túto správu takto aj brali a hodnotili a snažili sa preniesť cez určité, by som povedal, politické alebo stranícke chcenia a snahy a hodnotili tú správu v podstate objektívne. Ďakujem vám za pozornosť.

Prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov tamto, áno.
A teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Annu Vittekovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Pani predsedajúca, pán prvý námestník generálneho prokurátora, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011 podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Predseda Národnej rady pridelil predmetnú správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a
Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Určené výbory prerokovali správu s týmito závermi.
Tak ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením odporučili Národnej rade predmetnú správu vziať na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry za rok 2011 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011 vziať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy vrátane uznesenia bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 82 a výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi informovala o výsledkoch rokovania výborov a o stanovisku gestorského výboru.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za poslanecký klub strany MOST – HÍD pána poslanca Andreja Hrnčiara a za poslanecký klub SDKÚ – DS pani poslankyne Lucie Žitňanskej.
Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za naozaj obsiahlu správu, ktorú sme mali možnosť si všetci prečítať. Naozaj 150-stranová správa o činnosti prokuratúry zahŕňa v sebe podrobné informácie.
Určite prokuratúra robí pre našu spoločnosť veľa. A vieme jej aj poďakovať za tie pozitívne veci, ktoré prokuratúra robí. Ale keďže sme v Národnej rade Slovenskej republiky, my by sme mali sa zaoberať aj vecami, ktoré nám celkom nie sú jasné, ktoré možno potrebujú trochu vysvetlenia alebo vyvolávajú nejaké otázky. A preto využívam svoje právo a prihlásil som sa do rozpravy, že ma zaujal z tejto správy najviac bod alebo kapitola 3.2.4. Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora.
Dovolím si citovať z tejto správy:
„Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo do nášho právneho poriadku zavedené zákonom č. 169/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Tento opravný prostriedok do právneho poriadku nebol zavedený z iniciatívy prokuratúry, ale bol zavedený z iniciatívy štátnych orgánov, ktoré v občianskoprávnych konaniach v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov boli zaviazané zaplatiť účastníkom tohto konania, ktorý bol v konaní úspešný, neraz značné sumy, teda v konečnom dôsledku bola takýmito rozhodnutiami súdov spôsobená škoda štátu a platný právny poriadok neumožňoval takéto právoplatné súdne rozhodnutia zmeniť existujúcimi mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
Každá činnosť, teda aj rozhodovacia činnosť sudcu pri všetkej zodpovednosti a dôslednosti nemôže zabrániť tomu, aby pri takejto činnosti vznikol nepodarok, to je v prípade sudcu nezákonné rozhodnutie, ktoré v prípade jeho právoplatnosti je nezmeniteľné. Kategorická požiadavka každého, teda i účastníka konania je, aby rozhodnutie súdu skutkovo a právne zodpovedalo výsledkom konania, teda aby bolo zákonné, ale aj spravodlivé.“
S týmto sa dá len a len súhlasiť. A ja nie som právnik, ale podľa môjho laického výkladu sa dá tento úvod v tejto kapitole vysvetliť aj tak, že prokuratúra by v prípade mimoriadnych dovolaní mala chrániť verejný záujem, útoky na verejné financie a mala by pôsobiť akýmisi takými ochrannými krídlami. Ja sa však chcem vyjadriť v tejto rozprave, že to vždy nie je tak.
Chcem poukázať na jeden konkrétny príklad. Určite môžeme vysloviť predpoklad zhody v názore celej občianskej spoločnosti, že súčasťou princípov právneho štátu, ktorý nám garantuje Ústava Slovenskej republiky, je aj princíp právnej istoty. Toto slovíčko budem v mojom príhovore spomínať niekoľkokrát. Tento princíp v nás vyvoláva legitímne očakávanie stability súdnych rozhodnutí. Stabilita súdnych rozhodnutí by mala byť súčasťou požiadavky právnej istoty u občanov a v celej našej spoločnosti. Táto stabilita spočíva v presvedčení širokej verejnosti občanov, že rozhodnutia súdov sa stávajú nezmeniteľnými a záväznými pre všetkých, pre účastníkov, pre štát, pre orgány v verejnej moci, pre právnické osoby a fyzické osoby. Princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí nie je konfrontačný s princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí tak, ako ho poníma obsah správy generálneho prokurátora v časti Dovolania. K prípadným zásahom do právoplatných rozhodnutí by malo dochádzať len celkom výnimočne, a to len vtedy, ak existuje skutočne dôležitý verejný záujem, pričom takýto mimoriadny zásah by aj z hľadiska vnímania verejnosti a občanov bol spoločensky prijateľný a garantoval by aj koncepciu právneho štátu. Inštitút mimoriadneho dovolania upravený zákonom umožňuje, aby aj generálny prokurátor pri použití, respektíve využití tohto oprávnenia tak postupoval, a to výlučne v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv, a tu, prosím, by som chcel zdôrazniť túto vetu, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
K zásadám právneho štátu opretým o princípy právnej istoty a stability súdnych rozhodnutí chcem teraz predostrieť jeden konkrétny príklad, v tomto prípade, ako sa hovorí, je bližšia košeľa ako kabát, existuje množstvo mimoriadnych dovolaní, ja by som sa chcel konkrétne venovať jednému z nich, ktoré bolo podané voči mestu Martin. Ako názorový objekt, projekt hodnotiaceho spektra môžem prezentovať osobne vnímanú skutočnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktoré podal v septembri v roku 2009 v neprospech rozhodnutia krajského súdu v Žiline z roku 2003 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2004, opätovného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z roku 2005, potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2008, čiže štyri nezávislé senáty, štyri rozhodnutia súdov, dva krajské súdy, dve rozhodnutia Najvyššieho súdu, všetky v prospech mesta Martin, pretože tieto súdy počas uvedených rokov opätovne a opakovane zamietli špekulatívne vytvorenú žalobu, opakujem, špekulatívne vytvorenú žalobu týkajúcu sa fiktívnej pohľadávky fyzickej osoby, ktorá ju, samozrejme, ako to na Slovensku býva zvykom, už postúpila offshorovej cyperskej spoločnosti, voči mestu Martin vo výške 103 mil. Sk, tá kauza je dlhoročná odohrávala sa v slovenských korunách, čiže nepretransformujem to na eurá, ktorá v súčasnosti narástla na sumu takmer 1 mld. Sk. Z hľadiska stability právoplatných súdnych rozhodnutí založených na niekoľkoročnej rozhodovacej praxi súdov všetkých stupňov, a to tak na úrovni krajského súdu, ako aj dvoch senátov rozhodnutí Najvyššieho súdu, nielen vedenie mesta Martin, ale aj viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin dôvodne predpokladalo, že stabilita týchto právnych súdnych rozhodnutí založených na jednom právnom názore je položená na základe zákonnosti týchto súdnych rozhodnutí a vytvára princíp právnej istoty, ktorý je alebo by mal byť prejavom právneho štátu. Čiže štyri rozhodnutia súdov, štyri v prospech mesta Martin všetci občania mesta Martin nadobudli pocit právnej istoty s tým, že sme si boli istí, že celá kauza je za nami.
Nielen samotná ústavná úprava princípov právneho štátu vychádzajúca z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zákon explicitne upravuje podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, a to tak, že tento mimoriadny opravný prostriedok môže generálny prokurátor využiť len v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. V tejto súvislosti sa vytvára priestor na diskusiu v občianskej spoločnosti, ako aj politickej reprezentácie, ako vysvetliť a odôvodniť širokej verejnosti, napríklad 60 000 občanov mesta Martin, že ich práva na strane jednej nie sú chránené tak, ako vyplýva s ich legitímneho očakávania, a to i napriek tomu, že ich práva sú potvrdené v priebehu 9 rokov právoplatnými rozhodnutiami súdov založených na rovnakom hodnotení práva, právneho základu a právneho názoru. Ako možno vysvetliť a odôvodniť v rámci verejnej diskusie a hodnotenia práva širokej verejnosti, že štát, štátne orgány a súdy chránia verejný záujem, verejné financie k všeobecnému prospechu občianskej spoločnosti, ak na strane jednej je jednotlivec vystupujúci v rôznych postaveniach, vytvárajúci evidentne špekulatívne porušenia fiktívnych záväzkov, vytvárajúci fiktívny predpoklad údajnej škody, ktorý je práve tým subjektom, ktorému Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vytvorí podmienku zrušenia princípu stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom verejného záujmu, ktorý je prioritný z hľadiska potrieb občianskej spoločnosti. Naozaj tu je cielený útok na verejné financie, štát šetrí na každom kroku. Určite si pamätáte, ako sme v lete debatovali o 2. pilieri, kde tento rok sa má ušetriť nejaká čiastka. Strávili sme tu týždeň diskusiou. A tu jedným rozhodnutím ide štát, pretože sa tu tvoria dlhy miest aj verejný dlh, pripraviť vďaka mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora takmer o 30 mil. eur.
Z hľadiska základného právneho vedomia občianskej spoločnosti najmä obyvateľov mesta Martin je vnímanie spravodlivosti v širšom či v užšom spektre prejavom právneho štátu, tak ako je to prezentované či už politickými vyhláseniami, súdnymi rozhodnutiami alebo skutočnosťami, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na ich život. Medzi tieto vnímané skutočnosti patrí aj legitímne očakávanie právnej istoty a predvídateľnosti práva každého občana, ktorý vníma právo tak, že sa spolieha na príslušné súdy a štátne orgány, že budú toto právo vykladať a aplikovať tak, že jeho výsledkom bude rešpektovanie prirodzeného vnímania spravodlivosti totožného s vnímaním spravodlivosti bežného občana. Teda ak sa špekulatívny jednotlivec alebo špekulatívna cyperská offshorová spoločnosť špekulatívnym spôsobom za pomoci fiktívnych dôkazov obráti na súd s útokom na verejné financie v úmysle zabezpečiť si nespravodlivé zbohatnutie na úkor majoritnej väčšiny bezúhonných čestných občanov, konajúce súdy zabezpečia proti takémuto útoku právnu ochranu spravodlivou aplikáciou práva v rámci jeho predvídateľnosti a legitímneho očakávania zo strany širokej verejnosti. Môžem dôvodne vysloviť názor, že ak občianska spoločnosť prijme v rámci štyroch právoplatných rozhodnutí súdov legitímne očakávané vyslovenie spravodlivosti, ktoré sa týka zamietnutia špekulatívneho útoku tejto cyperskej spoločnosti na obrovskú hodnotu verejných financií, veľmi pozitívne, vníma ju ako očakávanú súdnu ochranu ich legitímnych práv. Ale občianska spoločnosť nikdy, podotýkam, nikdy neprijme vysvetlenie, že všetky tieto právoplatné rozhodnutia súdov všetkých stupňov, ktoré potvrdzujú ich práva a chránia verejný záujem, sú podľa názoru generálneho prokurátora nezákonné. Je potrebné podať voči nim mimoriadne dovolanie, lebo to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov cyperskej offshorovej spoločnosti.
Verejná polemika občianskej spoločnosti je pobúrená takýmto postupom, ktorého dopad je pre viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin nepredstaviteľný vo všetkých oblastiach tak verejného života, ako aj súkromného života, či už jeho otázok sociálneho, zdravotného alebo ostatného občianskeho priestoru. Dôvodne sa môžeme spoliehať, že sa vážne naruší princíp dôvery právneho štátu tým, že takéto rozhodnutie okrem skutočností, že je v širokej mase obyvateľstva vnímané ako nespravodlivé, evokuje hlboké pobúrenie a stratu dôvery. Stav právnej istoty súdnych rozhodnutí a akékoľvek teoretické vysvetľovanie potreby takého postupu Generálnej prokuratúry budú verejnosťou vnímané ako ostro negativistické, pričom sa vytvára v spoločnosti chaos, strata dôvery a strata viery v realizáciu základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva na stabilitu súdnych rozhodnutí, teda základné funkcie právneho štátu.
Priznám sa, že jeden z tých senátov, ktorý rozhodoval v prospech mesta Martin, bol aj senát, kde sedel už teraz bývalý sudca pán doktor Štefanko. A prednedávnom mu bolo doručené oznámenie o tom, že ho teda pán prezident zbavuje funkcie sudcu a posiela ho do dôchodku. Potom som využil tú možnosť stretnúť sa s pánom doktorom Štefankom. Bol to súkromný rozhovor, čiže nebudem môcť všetky veci verejne povedať v tejto snemovni. Ale priznám sa, že som sa zhrozil a zdesil nad tým, čo mi povedal, ako to na Slovensku funguje. Po tom, čo pán doktor Štefanko prišiel s naozaj veľmi závažnými konštatovaniami, ktoré zverejnili slovenské médiá, si ho zavolal predseda Najvyššieho súdu a oznámil mu, že vzhľadom na to, že v vystupoval tak, ako vystupoval, a pomenoval veci tak, ako ich pomenoval, ho žiada, aby sa vzdal funkcie sudcu a aby odišiel do dôchodku. Pán doktor Štefanko mu povedal, podľa jeho tvrdení, že do dôchodku pôjde, ale až vtedy, keď to uzná on za vhodné. O niekoľko hodín nato mu bol kuriérom doručený dopis od pána prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom ho, ľudovo povedané, posiela do dôchodku. Pán doktor Štefanko mi povedal závažné skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ani na Najvyššom súde to nie je všetko, ako sa hovorí, s kostolným poriadkom, hovorilo sa o možnosti ovplyvňovania rôznych senátov, o možnosti kupovania súdnych rozhodnutí. A jednou z týchto káuz, o ktorej sa tam rozprávalo, bola aj kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin.
Ja využívam to právo, že som bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a som rád, že môžem verejne hovoriť na pôde tejto snemovne, lebo tým, že bol naozaj narušený pocit právnej istoty, a v tejto chvíli azda už neveríme nikomu, pretože nie je normálne, keď sa podá mimoriadne dovolanie a už dopredu dostaneme hlášku, aby sme si pozreli zloženie senátu, pretože aj hovoril doktor Štefanko vo svojom rozhovore pre médiá, že práve v tom senáte je človek, ktorý zaručene tento náš spor prehrá pre mesto, aj keď o tom dve nezávislé kolégiá Najvyššieho súdu rozhodli jednoznačne v prospech mesta. Ja som sa desil a priznám sa, že som neveril tomu, že to tak môže byť. Ale, bohužiaľ, je to tak, pretože ten senát rozhodol v neprospech mesta Martin, vrátil to na ďalšie konanie na Najvyšší súd teraz k doktorovi Štefankovi, ktorý to opäť potvrdil v prospech mesta Martin, a teraz je to opäť na tom dovolacom senáte. Ešte spomeniem len tak pre zaujímavosť, to mimoriadne dovolanie prišlo tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty.
Ja si myslím, že tento stav je aj vďaka tomu, že Slovensko už viac ako jeden aj pol roka nemá generálneho prokurátora. V ostatných 15 mesiacov toto nežiadúce provizórium existuje výlučne v dôsledku nečinnosti pána prezidenta Slovenskej republiky a tých, ktorí ho v tom podporujú. Je to práve táto kauza, ktorá je príčinou veľkej časti súčasných problémov v slovenskom justičnom prostredí. A vypovedajú o tom aj rôzne medializované kauzy nielen v trestných kauzách, ale aj v civilných a obchodných veciach, kde ide o stovky miliónov eur a v ktorých došlo a dochádza k podávaniu prinajmenšom pochybných mimoriadnych dovolaní.
Pripomeňme si v krátkosti, ako tento stav vznikol.
Dňa 17. júna 2011 parlament v tajnej voľbe zvolil a navrhol pánovi prezidentovi na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Stalo sa tak po niekoľkých mesiacoch obštrukcií motivovaných rôznymi záujmami skupín, ktorým tento kandidát nebol pohodlný. A snažili sa jeho zvoleniu so všetkým úsilím zabrániť. O to viac je potešujúce, že sa podarilo v tejto situácii zvoliť práve tohto kandidáta, podotýkam, že sa nepoznám s pánom doktorom Čentéšom, tak ako sa nepoznám s nikým so súčasného vedenia Generálnej prokuratúry, a nebol som ani poslancom Národnej rady, keď prebiehala voľba.
Pán prezident však hneď po vyhlásení výsledkov voľby vyhlásil že Jozefa Čentéša do funkcie nevymenuje až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnosti novely rokovacieho poriadku, na základe ktorého prebehla tajná voľba. To bol prvý a pôvodný dôvod, ktorým prezident ospravedlňoval svoju nečinnosť.
Rozhodnutia, na ktoré pán prezident čakal, sa dočkal 5. októbra 2011. Ústavný súd v ňom potvrdil to, čo každý logicky uvažujúci človek vedel už dávno predtým, že zákon, na základe ktorého bol Jozef Čentéš zvolený, je v súlade s ústavou a že jeho voľba bola teda ústavná.
Tu pán prezident namiesto toho, aby okamžite konal a vymenoval riadne zvoleného kandidáta do funkcie podľa môjho názoru vymyslel ďalšie rýdzo politické dôvody na pokračovanie vo svojej nečinnosti. Od tohto okamihu s vymenovaním otáľal preto, lebo nie je, citujem, presvedčený, že táto voľba nebola vyslovene organizovaná politickými stranami a generálny prokurátor by mal byť nezávislý.
Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť pána prezidenta bez vyhliadok na jej skoré ukončenie, nakoľko pán prezident nereagoval na žiadosť o neformálne osobné prijatie pána Čentéša, podľa dňa 7. októbra 2011 Jozef Čentéš sťažnosť na Ústavný súd sťažnosť proti prezidentovej nečinnosti. Pán prezident následne začal odôvodňovať svoju nečinnosť aj podaním tejto žiadosti.
Po páde vlády na prelome rokov 2011 a 2012 pán prezident s vidinou nových parlamentných volieb s predvídateľným výsledkom poodhalil viac zo skutočných pohnútok, ktoré stoja za jeho nečinnosťou, opätovne zmenil dôvody, keď sa vyjadril, citujem, že bude záležať na vláde a novozvolených poslancoch parlamentu, aké stanovisko k voľbe generálneho prokurátora záujmu, a že Jozefa Čentéša jednoducho nevymenuje, lebo mu nedôveruje. Pán prezident teda podmienil prístup k funkcii generálneho prokurátora, inak ústavne garantovaný každému občanovi za rovnakých podmienok, ktoré sú uvedené v zákone, okrem splnenia zákonných podmienok ešte splnením ďalších politických podmienok, ktoré zároveň sám formuloval. A postupom času ich menil, tak ako mu vyhovovalo, že kandidát bol vždy o krok pozadu v ich splnení podľa predstáv pána prezidenta.
Dňa 29. februára 2012 sa preto na Ústavný súd obrátila aj skupina 60 poslancov s návrhom na výklad ústavy vo veci vymenovania generálneho prokurátora. S pánom prezidentom to však nepohlo.
Dňa 23. augusta 2012 odmietol Ústavný súd pre zjavnú neopodstatnenosť ústavnú sťažnosť Dobroslava Trnku na postup parlamentu pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, čím sa skončilo jediné súdne konanie, v ktorom niekto spochybňoval zvolenie Jozefa Čentéša.
Pán prezident však aj naďalej nekoná, pričom účelovo a absolútne nelogicky odôvodňuje svoju pokračujúcu nečinnosť existenciou dvoch konaní pred Ústavným súdom, ktoré sú však v prospech Jozefa Čentéša a boli prezidentovou nečinnosťou priamo vyvolané, a teda môžu byť z podnetu navrhovateľov aj ukončené, pokiaľ sa nečinnosť pána prezidenta zmení na činnosť. Avšak odôvodnenie nečinnosti pána prezidenta tým, že sa proti takejto nečinnosti dotknutá osoba zákonným spôsobom bráni, je, diplomaticky povedané, minimálne bizarné.
Kauza okolo nevymenovania riadne zvoleného generálneho prokurátora už presiahla hranice Slovenska a začalo sa o ňu zaujímať aj zahraničie. Ja by som chcel ctenej snemovni dať na vedomie, že o tejto kauze už informuje aj Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv vo svete za rok 2011, kde sa práve tejto kauze venujú na stranách 15 a 16. Kľúčovou otázkou teda je, kto a prečo sa tak bojí nástupu nového generálneho prokurátora do funkcie, že dokáže najskôr všemožne zákulisne bojovať proti jeho zvoleniu a keď sa to nepodarí nemá problém zmobilizovať všetky relevantné sily v štáte ku koordinovanému postupu, ktorý tomu má zabrániť. Odpoveď sa tiež možno len domnievať, no isté je, že to určite nebudú žiadni priatelia riadneho a spravodlivého fungovania nášho právneho systému.
Ďalšou otázkou je, kto má prospech zo súčasného stavu bezvládia a chaosu vo vedení prokuratúry a koho záujmom prokuratúra v súčasnosti slúži. Zákon hovorí, že má slúžiť predovšetkým verejnému záujmu. No jej kroky ju až príliš často usvedčujú z opaku. Okrem Karibiku, Cypru a iných exotických destinácií možno na túto otázku nájsť odpoveď aj tu doma tak, že požiadame napríklad zastupujúceho pána generálneho prokurátora, aby predložil zoznam všetkých mimoriadnych dovolaní a iných návrhov, ktoré boli za tri roky podané Generálnou prokuratúrou na Najvyššom súde a Ústavnou súde v prospech rôznych súkromných osôb proti štátu a samospráve a právnickým osobám s ich majetkovou účasťou, a aký je stav, resp. výsledok týchto konaní.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, aký dôvod majú najvyššie ústavné orgány na udržiavanie tohto stavu, prečo Ústavný súd už takmer rok nie je schopný sťažnosť Jozefa Čentéša čo len predbežne prerokovať a prijať ju na ďalšie konanie. Len pre porovnanie sa žiada uviesť, že zatiaľ čo v prípade prvej ústavnej sťažnosti podanej pánom Dobroslavom Trnkom tak Ústavný súd urobil expresne do 20 dní od jej podania, v prípade zákonne zvoleného kandidáta nekoná už takmer rok. Prečo sa uplatňuje taký rozdielny prístup voči dvom rôznym osobám v rovnakej veci a komu je to na prospech. to sa možno len domnievať.
Pre fungovanie právneho štátu je najdôležitejšie, aby aj tie najvyššie orgány verejnej moci v štáte postupovali v súlade s ústavou. Ak sa tak nedeje, musí existovať účinný právny prostriedok, ktorým tento stav je možné napraviť. V našich podmienkach je najvyšším garantom ústavnosti Ústavný súd. Spôsob jeho kreácie, voľba sudcov na dvanásť rokov bez možnosti opätovného zvolenia by mali byť dostatočnou zárukou, že tento súd nebude pri svojom rozhodovaní brať ohľad na žiadny politický kontext a bude rozhodovať efektívne a v prísnom súlade s právom. Len vtedy možno hovoriť o vláde práva, ak najvyšší orgán ochrany ústavnosti nemá problém v záujme ochrany ústavnosti vysloviť rozhodnutie aj proti názoru výkonnej moci, ktorá práve vládne. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby orgán s takými významnými právomocami, ako je v podmienkach Slovenskej republiky prokuratúra, bol dlhodobo bez legitímneho vedenia a fungoval v núdzovom stave. Ak k tomu dochádza navyše preto, lebo jeden z článkov výkonnej moci takýto núdzový stav svojvoľne na základe vymyslených politických dôvodov a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu udržiava a podporuje, je to aj poľutovaniahodné a hanebné.
Kauza Jozefa Čentéša presahuje jeho osobu a funkciu, do ktorej bol riadne zvolený. Táto kauza nastavuje zrkadlo kvalite právneho štátu na Slovensku. Rozdielov medzi právnym štátom a štátom, ktorý právny nie, je mnoho, ale najvýznamnejší, v ktorom majú základ všetky ostatné, je tento. V právnom štáte právny poriadok a súdna moc chránia občanov a ich individuálne práva a slobody pred svojvôľou štátnej moci, zatiaľ čo v tých iných zriadeniach, kde právo nefunguje, právny poriadok a súdna moc chránia svojvoľnú štátnu moc pre občanmi. Či je štát právnym štátom alebo diktatúrou, to nezávisí od jeho názvu, symbolov či textu právnych predpisov, ale výlučne od toho, akým spôsobom sa tieto právne predpisy vykonávajú a ako sa vynucuje ich dodržiavanie každým bez rozdielu. Z tohto testu Slovensko môže stále vyjsť ako právny štát, v ktorom štátna moc je pripravená v prípade potreby chrániť ústavnosť a individuálne práva občanov aj proti sebe samej a v ktorom jedna zložka štátnej moci, konkrétne súdna, má odvahu zakročiť na ochranu ústavnosti a občianskych práv proti inej zložke moci, konkrétne výkonnej. Tento test však môže ukázať aj to, že sme štátom, v ktorom je štátna moc ústave a občianskym právam stále nadradená. Nedopusťme, aby právny štát pri tejto skúške prepadol.
Pred poslednými parlamentnými voľbami sme mohli vidieť aj verejnú mienku. Boli protesty na námestiach.
A ja chcem aj využiť v tejto chvíli tú situáciu, že tu teraz môžem hovoriť aj pred médiami, a chcem poprosiť hlavne médiá, aby sa venovali takýmto skutočnostiam, aby ich pozorne sledovali, lebo už sme sa dočítali, aké máme kravaty, na akých autách chodíme, kto kde sedí a či oslavuje narodeniny v tom-ktorom podniku a koľko to stálo, chcem poprosiť médiá, aby sa venovali aj závažným veciam, ktoré sa dejú v tomto štáte a aby sledovali aj takéto kauzy, ako je napríklad kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin, ktoré chráni offshorovú cyperskú spoločnosť, lebo práve len tlak verejnej mienky a záujem médií nám pomôže túto kauzu vyhrať. Som o tom presvedčený, pretože disponujeme znaleckým posudkom, ktorý má 300 strán, ktorý sme si dali vypracovať renomovanej spoločnosti, ktorá koná v prospech našej polície, keď sa dejú závažné kauzy ekonomickej kriminality. A tento posudok jednoznačne hovorí, že celá kauza, ktorú som tu spomínal, je špekulatívne vymyslená, je fiktívna s jediným cieľom, s cieľom zaútočiť na verejné financie. Je však smutné, že poslanec Národnej rady v tomto štáte sa bojí ísť s týmto znaleckým posudkom napríklad na prokuratúru, podať ho tam, pretože jednoducho nemá dôveru v to, že tí istí ľudia, ktorí rozhodli o mimoriadnom dovolaní, nezametú túto kauzu pod koberec a už nikdy sa nebude dať otvoriť.
Teší ma, že sme v Európskej únii a že využijeme všetky práva aj v zahraničí, aby sme sa domohli svojich práv a aby sme ochránili minimálne 60 000 občanov mesta Martin, ale aj 30 mil. eur, ktoré budú v prípade negatívneho výsledku tejto kauzy chýbať v Štátnej pokladnici. A, samozrejme, to už nehovorím o nútenej správe a o ďalekosiahlych následkoch pre všetkých obyvateľov mesta Martin. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nechcem hodnotiť a nepoznám ani situáciu v meste Martin. Nechcem sa prihlásiť do rozpravy, pretože myslím, že to čo chcem povedať, stihnem vo faktickej poznámke.
Ale chcela by som nadviazať na slová „princíp právnej istoty a ochrana verejných financií“, pretože ja som primátorka. Keď som si v tejto správe prečítala, koľko bolo vlastne na verejnú správu podaných protestov, aké boli úspešné a keď som si prečítala na strane 127, že prokuratúra nemá vo svojich možnostiach a nemá toľko čas, aby chodila na mestské zastupiteľstvá, tak môžem povedať, že je to pre mňa veľmi taká záležitosť, na ktorú by som sa chcela spýtať pána generálneho prokurátora, a to z toho dôvodu, že potom už je veľmi neskoro, ak pozrieme sa až na stranu 129, by som povedala, je veľmi nejasné, chcem to veľmi rýchlo povedať, že bolo v 13 veciach podané a v 10 veciach sa nerozhodlo, v 6 veciach keď tam spočítate tú matematiku, čo sa nerozhodlo, koľko ich bolo prijatých, tak to tam tiež nesedí.
Ale ja by som chcela spomenúť prípad mesta Humenné veľmi krátko, kde sme mali hazardné hry, kde pán prokurátor už druhýkrát podal aj na procedúru, podal aj na VZN ako také námietku, čiže už druhýkrát konal, dvakrát v jednej veci. My sme sa tiež odvolali na prokuratúru. Chápem, že zápisnica nebola v poriadku, ale podal už to aj na VZN. Ja sa pýtam, ako majú mať mestá právnu istotu. Keď sa prvýkrát tvoril zákon, Generálna prokuratúra nedala žiadnu námietku v bývalom volebnom období. Teraz sa tvárime už úplne celkom ináč. A ja sa pýtam, ak mesto Humenné vyhovie námietke, obsah je zlý, či zrušíme v 140 mestách a obciach tie všeobecne záväzné nariadenia, lebo, hovorím, prokurátor už nedal len na procedúru námietku, ale už ju dal aj na VZN ako také. A ja sa pýtam potom, ak by napadol niekto nielen v tomto prípade, ale v hociktorom, vieme, že teraz nám napádajú všetky všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sa týkajú pyrotechniky a tak ďalej, prečo prokurátori nesedia na zastupiteľstvách, pretože tam ide o verejné financie. A potom kto to zaplatí, ak sa niekto odvolá, bude chcieť náhradu škody? Takže ja by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ďakujem aj za konkrétny príklad, ktorý si uviedol z tvojho pôsobenia ako primátora v meste Martin v prvej časti tvojho príspevku.
V druhej časti príspevku si však poukázal minimálne teda na veľmi závažný fakt, ktorý trápi legitímne zvolených poslancov, legitímne zvoleného generálneho prokurátora, doteraz nevymenovaného, a obrovskú časť verejnosti. Chcem upozorniť na to, že tak ako si spomínal v rozprave, bola obrovská miera nevôle s týmto faktom vyjadrená v protestoch. A podľa mojich informácií doteraz beží najdlhšie trvajúci protest na území Slovenskej republiky, mnohí ho poznajú pod názvom Okupovanie Generálnej prokuratúry. Ten stav aj celý vývoj, ktorý si pomenoval, od vzniku voľby, následných podaní na Ústavný súd až po nečinnosť prezidentského úradu a rozpor medzi exekutívnou a legislatívnou mocou a podobne je presne ten moment, ktorý pri predkladaní správy o Generálnej prokuratúre je asi jeden z najdôležitejších, na ktorý sa verejnosť pýta, kedy dohľad nad zákonnosťou v tejto krajine bude obsadený a bude do dôsledkov urobený tak, aby legitímne zvolený generálny prokurátor mohol zastávať svoj úrad. Ďakujem.