7. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, vážení prítomní, už počas predchádzajúcich troch volebných období sa opäť tretíkrát stretávame s návrhom poslancov, s ich novelou, ktorej cieľom je novelizovať zákon o lesoch, a síce v oblasti bicyklovania sa v lese a jazde na koni. Ide o to, že páni poslanci navrhovatelia chcú dosiahnuť túto skutočnosť, aby na bicykloch, poviem to skrátene, sa mohlo jazdiť na bicykli a jazdiť na koni nielen po lesných cestách, ale proste po lese ako takom.
Budem konkrétny a pomerne stručný. Páni navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe zdôvodňujú, že tento zákaz neprimerane obmedzuje vstup ľudí do lesa a podmienky na využitie lesa na športové a rekreačné aktivity. Môžem s nimi súhlasiť len do takej miery, že skutočne športové aktivity ľudí treba rozvíjať či na bicykloch alebo aj jazdou na koni. S čím však nesúhlasím a vysoko nesúhlasím, je, keď tvrdia, že to obmedzuje ich športové využitie.
Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, chcem zdôrazniť na tejto pôde už druhýkrát v tom istom zložení zhodou okolností, že lesná dopravná sieť na Slovensku má niečo vyše 40 100 kilometrov. Možno je ťažké si predstaviť, aké je to množstvo a tak ďalej. Ale, pre lepšie porovnanie, je to o čosi viac ako obvod rovníka. Počuli ste to dobre, je to o čosi viac ako obvod rovníka. Čiže ja pochybujem o tom a dám na zváženie pánov poslancov a paní poslankýň, či je alebo nie je tu možnosť športového vyžitia pre športovcov na bicykloch.
Čo sa týka toho, že priamo v lese to chcú. Veď lesné cesty, či 1L-ky, 2L-ky, kto je lesník, to veľmi dobre pozná, ale hlavne terciárna lesná sieť to pozná, to znamená zvážnice, idú priamo lesom. Tak teda skutočne tomuto nemôžem rozumieť a nerozumiem, pokiaľ mi to ďalej páni navrhovatelia alebo ďalší páni v rozprave nevysvetlia.
Pri ďalšom bode, o ktorom sa chcem zmieniť o niečo podrobnejšie, je konštatovanie zo strany pánov navrhovateľov v dôvodovej správe, budem citovať: „Zákon je nevykonateľný, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či porušujú zákon, pretože lesné cesty nie sú v teréne nijako označené.“ Čiže pristavím sa pri veci „je nevykonateľný“, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či zákon porušujú alebo neporušujú.
Veľkou záhadou v tejto oblasti pre mňa zostáva, čo samotní páni navrhovatelia, budem opäť citovať, navrhujú v tomto bode, ktorým je toto: 1. V § 31 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy“ a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 45a. Pri tomto odkaze sa chcem bližšie zastaviť. Už môj predchodca pán poslanec Juraj Droba sa čiastočne zmienil o tomto odkaze, ale zrejme si stihol prečítať z toho len prvú stranu, avšak pochybujem, že páni navrhovatelia si prečítali tento odkaz dôkladne. V tomto odkaze sa hovorí, že sa jedná o slovenskú technickú normu č. 73 6108. Práve tá rieši pojmy a definície lesnej dopravnej siete, čo je predmetom normy a tak ďalej a tak ďalej. Ale čo je na tejto norme dôležité, je to, že aj mňa mnohí občania oslovovali v minulosti, o akú šírku cesty sa jedná. Hovoria jedni o dvoch metroch, druhí o troch metroch, tri a pol metri, štyroch metroch a tak ďalej. Skutočnosť je však celkom iná. Táto technická norma, ktorá je dostupná všetkým občanom na internete, rieši cesty jedna 1L-ky, ktoré sú spevnené, tí, čo sú lesníci, to dobre poznajú, penetrované, ďalej 2L-ky ktoré sú lesné odvozné cesty, ktoré sú polospevnené. Potom sú to lesné cesty 3. triedy, už ako som sa zmieňoval, jedná sa o terciárnu lesnú sieť, o zvážnice. A potom sú to technologické komunikácie a zariadenia. Budem citovať pre presnosť z tejto technickej normy: „Jedná sa o dočasné približovacie komunikácie a zariadenia, technologické zariadenia, a dopravné trasy a linky, ktoré slúžia na vyťahovanie a približovanie vyťaženého dreva z porastu alebo časti porastu, celková šírka cesty je minimálne jeden a pol metra, bez technickej vybavenosti alebo len s minimálnou technickou vybavenosťou, napríklad odvodnenia a tak ďalej. Čiže keď sa vás budú rôzne cyklistické skupiny alebo aj občania pýtať, o akú šírku cesty sa vôbec jedná, stačí skutočne povedať, jedná sa o šírku jeden a pol metra a širšiu.
Ďalej, čo ma prekvapilo, je, že konštatujú, že občania sa to nemajú odkiaľ dozvedieť. Je to skutočne pre mňa zarážajúce, pretože Národné lesnícke centrum vo Zvolene na internete zverejnilo mapu lesných a pozemných komunikácií Slovenska. Je to mapa, kde v rámci nášho malého a pekného Slovenska môžete zablúdiť na ktorékoľvek miesto, ktoré chcete navštíviť, si ho jednoducho na internete vytiahnete. Môžete ho zväčšiť, zmenšiť podľa vlastných potrieb. Sú tam tieto lesné cesty dopodrobna vyznačené.
Čiže ja jednoznačne odmietam ich dôvodové tvrdenie, že občania sa nemajú ako dozvedieť, čo je alebo čo nie je lesná cesta. Považujem to buď za neznalosť, alebo, čo je z môjho pohľadu vážnejšie, za ovplyvňovanie negatívnym smerom celej slovenskej verejnosti a nielen cyklistickej verejnosti. Podľa môjho názoru vidím to tak.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú dôvody, prečo ako spravodajca podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, pri všetkej úcte, presne to, čo ste teraz v rozprave povedali, je aj problémom, ktorý zákonom chceme riešiť. Vy chcete, aby na základe toho, že človek má chuť sa previezť bicyklom po lese, dopodrobna si naštudoval slovenské technické normy a tým, ako sa pohybuje po lese, zároveň dával pozor či náhodou niektorú z tejto slovenskej technickej normy neporušuje. Zároveň hovoríme, že je cestná štruktúra v lese, kde ste aj spomenuli orgán, že tak dopodrobna si bude plánovať trasu pri tom, že on sa chce ísť odviezť lesom. Ustanovenie, ktoré pozmeňujúcim návrhom z roku 2007 bolo do zákona dané, je v mnohých okamihoch čudné a zvláštne. Okrem toho sme hovorili, že je aj nevymožiteľné. A štatistiky za päť rokov, počas ktorých ho v platnosti máme, že neexistuje vlastne postihnuteľnosť tohto zákona, ste sa nedotkli. Napriek tomu robíte to isté, čo v predchádzajúcom volebnom období. A debatu o tomto zákone a vôbec umožnenie, aby plénum sa mohlo k tomu vyjadriť, zabíjate procedurálnym návrhom, aby sa o zákone ani nehlasovalo. Ďakujem.

Pán poslanec Frešo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega pán poslanec Martinák, no, po prvé, povedať niekomu, že si môže na internete nájsť podrobnú mapu týchto lesných ciest je absolútna hlúposť z hľadiska pohybu v teréne samotnom. Ani v tejto miestnosti nie sú ľudia, ktorí by dokázali na základe tej mapy sa pohybovať voľne lesom, možno ty, možno ďalší kolega, čo ste lesníci, by ste to dokázali, ale zasa na druhej strane dávať lesnícku školu ako podmienku vstupu do lesa de facto na bicykli, to je rovnaká hlúposť. To znamená pozrieť si niečo na internete a nájsť tú cestu, keď vidím dva, tri, štyri chodníky vedľa seba v lese, po ktorom mám ísť, aby som dodržal zákon. Myslím si, že aj ty by si tak možno urobil chybu. A potom možno by sme boli veľmi prekvapení, že by aj teba pokutovali s tým bicyklom, keby si do lesa prišiel.
To ďalšie, prečo sa tam vôbec odvolávame na tú hlúposť, ktorá tam bola v roku 2007 daná. No preto ju navrhujeme vypustiť, lebo tam bola daná. O nič iné sa nám v skutočnosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nejedná, len že istá loby tu porušila dvestoročnú tradíciu voľného pohybu v lese peši a na koni.
Teraz sa tu vykrúcame, dohovárame sa na technickej norme. Robíme z toho vážny inžiniersky problém, pomaly aby si proste mladé decká kupovali GPS alebo najlepšie dve GPS-ky, on line sa prepojili s Národným lesníckym centrom, aby vedeli, kde ktorá zvážnica ako funguje, prípadne aby si brali niečo také, ako je horský vodca s tým, že tak toto bude lesný vodca, ktorý nám bude ukazovať, čo je zvážnica, a čo už zasa nie je zvážnica, v kontraste s tým, že na tých istých cestách zbadáte aj traktory, ktoré majú väčšie kolesá, ako je naša vlastná výška. To už potom nevadí.
Je to úplne zahanbujúca diskusia. Treba to popravde priznať, páni sociálni demokrati. Buď chcete ľudí pustiť na bicykli do lesa, alebo chcete slúžiť loby.

S reakciou pán poslanec Martinák.
Pán poslanec Hrnčiar, vy ste sa prihlásili až keď som uzatvorila možnosť faktických.
Nech sa páči, pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Skutočne v krátkosti sa k vám vyjadrím.
Pán kolega Frešo, často tu hovoríš o hlúposti a tak ďalej. Už v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach z vašej strany navrhovateľov nebolo jasné, čo je to lesná cesta. Ja neviem, ako to už mám vysvetliť. Polopatisticky, je to cesta, ktorá má minimálnu šírku jeden a pol metra a vedie buď popri lese, alebo priamo do lesa. Z hľadiska charakteru sú to buď – alebo povahy hrebeňové lesné cesty, svahové lesné cesty alebo údolné lesné cesty. Neviem síce, čo je na tom komplikované. Snažíš sa nejako dehonestovať, že tu treba technické normy.
Jeden a pol metra šírky. Veď viete osvetu u týchto cykloskupín, vehementne ešte v roku 2007 sa poslanec z vašich radov, bývalý minister financií pán Ivan Mikloš zasadzoval presne o ten istý problém. Vieš, dokedy to bolo, zrejme si to tiež pamätáš. Bolo to až dovtedy, kým v pléne sa nešla fotografia, ako pán Ivan Mikloš so skupinou cyklistov sediac na bicykli hrubo porušili zákon o ochrane prírody a krajiny, keď sú pri bicyklovaní spotení na Kremenci v piatom stupni ochrany. Potom už pán Ivan Mikloš bol ticho.
Ty hovoríš o lobistických skupinách. Na 40 000 kilometroch sa môžu skutočne cyklisti bicyklovať dosýta. Ja sa pýtam, aké cyklistické loby zastávaš ty so svojimi spoluúčastníkmi pri novele zákona.