7. schôdza

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ďakujem, Janko, za tvoje vystúpenie. A skutočne sa mi zdá, že zhrnul si tú podstatu. Chcel som povedať jednu vec. Myslím, že to spomínal kolega Droba pri svojom príspevku do rozpravy. A to je ten moment, že v histórii sa nám vyskytujú zvláštne stavy. Volený zástupca ľudu zabraňuje cyklistom a ľuďom, ktorí sa vozia na koni, vstup do lesa, čo si nedovolil ani ten historický zemepán.
Argumentácia, ktorú tu mal aj pred tým pán kolega pred tebou, čo vystúpil, má jednu chybu. A to je v tom, že ohrozujete práve touto úpravou 40 000 kilometrov ciest a ich použitie a ich využitie vôbec cyklistami, keďže veľa ľudí si to vôbec rozmyslí, či budú do nejakého lesa na Slovensku vôbec vstupovať a radšej navštívia cyklopark kdesi v Ledniciach alebo niekde, kde ho ešte privítajú.
A lesné cesty na Slovensku sú jedna z mála vecí, ktoré ste nemuseli budovať ani vy, ani iná politická garnitúra. Ale je to vec, ktorá patrí všetkým ľuďom. To znamená obmedzovať pohyb a dávať niekomu do ruky nástroj, že tu nemá čo robiť, možno aj na základe toho, že nemá presne naštudovanú slovenskú technickú normu alebo si nepreštudoval to, čo vydáva Slovenský kartografický úrad, alebo nemá pri sebe meter a nevie, či ide po 1,5-metrovej ceste, to je presne tohto dôsledkom. Ďakujem.

Pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janko Mičovský, zareagujem stručne na teba.
Začal si, ako sa povie, od Adama, ale prišiel si aj k tým lesným cestám. Z tvojho vystúpenia je jasné, že základným problémom, ktorý dávajú v dôvodovej správe navrhovatelia, nie je už to, že človek nemá kde sa bicyklovať, pretože dĺžka tých lesných ciest je viac ako obvod rovníka na naše malé a pekné Slovensko, nie je už ani to, že občania sa to nemajú ako dozvedieť. Neviem, či je to tak nepochopiteľné, vysvetliť ľuďom, keď tak ste za ten vstup do lesa, čo to je zhruba ten jeden a pol metra šírky a že môžu všade jazdiť, čo je jeden a pol metra široké a širšie.
Potom si prešiel k slušnému človeku a slobodnému pohybu a tak ďalej. Skutočne s tebou musím súhlasiť. Často chodíme po zahraničí, navštevujeme prírodu mnohí z nás a všade v cudzine obdivujeme, ako sú ľudia vychovávaní vo vzťahu k prírode, že „tu platia také normy, tu platia onaké normy“. To, že všade sa môžu cyklisti bicyklovať po lese so šírkou vozovky jeden a pol metra a viac alebo jazdiť na koni, je skutočne výdobytok a možnosť pohybu. Vzťah človeka k prírode, dáte mi určite za pravdu, je znakom kultúrnosti človeka. A je to naše kultúrne dedičstvo, ba povinnosť.
Na pána Hrnčiara zareagujem, keďže sa ma otvorene pýtal. Áno, pán poslanec Hrnčiar, som poľovníkom a ochrancom prírody súčasne a som na to hrdý, že som poľovníkom.
Janko Mičovský, tebe vadili motorky, štvorkolky. Mne vadia tiež. Ale patrí to k zakázaným činnostiam, potom poďme meniť, kde sú orgány, ktoré to majú kontrolovať, odborný lesný hospodár, lesná stráž a orgány štátnej správy.

Pán poslanec Érsek.

Ďakujem za slovo. Vážení priatelia, treba rozlíšiť, čo je cyklodoprava, čo je cykloturistika a čo sú horské bicykle a všetko to, čo sa prevádzkuje na týchto, tak by som povedal, bezpečných cestách. Samozrejme, viac-menej sa odohráva cyklodoprava v mestách, na vyznačených priestranstvách. cykloturistika na cyklistických chodníkoch, pokiaľ ich máme a, samozrejme, horské bicykle sa používajú v horách, vlastne sa tak bicykluje v horách. Ale myslím si, že nesmieme zabudnúť na bezpečnosť, pretože na tých cestách nebudú chodiť len dospelí ľudia, ale aj rodičia s deťmi. Čiže ja si myslím, že tak ako sú vyznačené turistické chodníky, tak mali by byť aj v lese vyznačené tieto trasy alebo horské trasy pre cyklistov, ktoré sú v prvom rade bezpečné, pretože vieme, že dochádza k úrazom a zbytočne potom budeme jeden na druhého ukazovať, že kto to zapríčinil, či tam mohol ísť alebo či tam nemusel ísť. Pokiaľ tam cyklista nebude chodiť na takých cestách, tak bude sám zodpovedný za svoju bezpečnosť. Samozrejme, podporujem slobodný pohyb, slobodný pohyb na lesných cestách, spolu to super súvisí, všetko je tak v poriadku.
A nezabúdajme v poslednej miere na to, že horské bicykle sú aj olympijská disciplína a na poslednej olympiáde v tejto disciplíne práve vyhral Čech. Možnože by sa stálo za to pozrieť aj do toho zákona, ako to majú Česi spravené. Ale určite keď v nej vyhral Čech, tak majú vytvorené podmienky pre to, aby sa toto mohlo prevádzkovať.
Takže ja som za to, ale za bezpečné chodníky a, samozrejme, za slobodný pohyb na lesných cestách. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že nebolo by správne, aby sme trestali naozaj ľudí za to, že idú na bicykli alebo na koni do lesa, aj cez to všetko, že máme viac tých lesných ciest, ako je obvod rovníka, veď mohli by sme tých pár kilometrov k tomu aj pridať, ako to kolega Mičovský spomínal, prídem na koniec tej lesnej cesty, ktorá má jeden a pol metra, a som na bicykli a pokračuje tá cesta možno, ktorá má meter alebo len pol metra, a potrebujem sa dostať na tú druhú stranu tak, aby sa tí ľudia nemuseli vracať späť, respektíve, ak by pokračovali ďalej, aby neboli dostaní do situácie takej, kde sa dostávajú do rozporu so zákonom. Ja si viem predstaviť, že lesným porastom dá sa prejsť na bicykli, ale, samozrejme, nie húštinou, ktorá tam je, veľakrát pokračuje tam len lesný chodník. Ale tým chodníkom dá sa prejsť aj na koni, aj na bicykli.
Navyše naozaj treba povedať úprimne, čo nám vadí, ak tie bicykle alebo tie kone by v tom lese sa ocitli. Skutočne tá erózia pôdy alebo nejaká devastácia tých lesných porastov tuná nenastáva, lebo po húštine nikto sa nebude mlátiť bicyklom, ani tým koňom. Nevidím tam najmenší dôvod.
A dôvody na plašenie zveri. Tá zver pokojne sa vám uhne, keď idete na tom bicykli alebo na tom koni. Iné je to so spomínanými štvorkolkami, lesnými, tými motorkami terénnymi, ktoré naozaj sú veľmi hlučné, ktoré plašia zver. A dokonca sú aj takí, ktorí tú zver cielene štvú. Ale tam naozaj vyvstáva otázka, ako to kolega tuná spomenul, čo robí lesná stráž a tí kompetentní, ktorí v danej veci majú konať.
Myslím si, že cyklisti a jazdci na koňoch spokojne v lese môžu zostať. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Mičovský s reakciou.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sľúbil, že sa vyjadrím ku koníkom. A napokon som na to zabudol. Tak len jednou vetou to poviem. Kôň do lesa patrí. A je to úplne prirodzené, že to by sme už vôbec nemali spomínať v súvislosti s bicyklami, lebo to je to najprirodzenejšie, čo v tom lese môžeme stretnúť.
A teraz k jednotlivým vystúpeniam.
Kolegovi Hrnčiarovi chcem povedať, že súhlasím so všetkým, čo povedal, len nie s tou vetou, že lesníci chytajú cyklistov. Lesníci majú toľko povinností a mnohokrát sú tak už aj znechutení vlastne tým, že aj keď kadekoho chytia, tak sa nič neudeje. Takže verte tomu, že chytanie cyklistov je tá posledná vec, ktorá by ich trápila. A ozaj toto by neobstálo. Im treba skôr pomôcť v tom, aby ich činnosť nebola bezzubá, lebo, viete, pochytali už kadekoho. Potom sa zdvihne telefón. A zistíme, a teraz nehovorím o cyklistoch, hovorím o väčších esách, že ten lesník radšej si druhýkrát obráti tvár na opačnú stranu, ako by ešte dačo videl. Takže lesníci chytať cyklistov určite nemajú v cieli.
Pán kolega Frešo, prosím, tam chcem len povedať na konto poľovníctva, áno, to zaznieva, že je u nás poľovnícka loby, aby sme si uvedomili jednu vec, že aj poľovníctvo, tak ako som spomínal cyklistov, je ušľachtilá činnosť, ktorá keď sa robí kultivovane, tak jednoducho do toho lesa, samozrejme, patrí. Tu ide len o to, aby sa ani jedna z týchto skupín nenavyšovala nad druhú a aby sa ten spôsob koexistencie tam našiel. To znamená, áno, nemajú právo sa sťažovať poľovníci na cyklistov a cyklisti na poľovníkov. Práve v tom je ten vyšší princíp spolupráce, že musíme nájsť riešenia pre jedných, aj pre druhých, aby nevyzerali tí poľovníci ako tí, ktorí sú zlí, a cyklisti, že sú dobrí. Tá rovnosť je aj tu a musí byť zachovaná. (Hlas v sále.)
Aha, mám 15 sekúnd ešte na faktickú. No tak potom by som len ostal, Ľuboš, pri tom ozaj tom hlavnom, aby sme pomohli tie štvorkolky z lesa dostať. Viem o veľa prípadoch, keď koná lesná stráž, keď konajú všetci a napriek tomu ich nevieme odtiaľ dostať von. To znamená, podporte to a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)