7. schôdza

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, tento návrh zákona predkladáme opäť opakovane, predkladali sme ho aj teda počas predošlej vládnej koalície. A má taký zvláštny osud, a to by som teda chcel aj z tohto miesta pripomenúť, že vlastne na tomto návrhu sa dosť dramaticky rozišli názory štyroch vtedajších členov hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sme boli súčasťou klubu SaS a vlastne celého zbytku koalície. Poslanci všetkých štyroch vtedajších koaličných strán, či teda SaS samotnej, SDKÚ, KDH a strany MOST, v podstate okrem Rada Procházku hlásali ideu, že je správne sa na Slovensku tváriť takto (Zakrytie očí dlaňami.), že budeme sa tváriť, že Bugár či Orbán rozdáva štátne občianstvo a na Slovensku to neplatí. (Reakcia z pléna.) Ale to je skoro to isté. Nie?
Čiže by som trošku išiel do histórie.
Myslím, že v roku 2010 Orbán v Maďarsku prijal zákon, ktorým chcel rozdávať štátne občianstvo na Slovensku, alebo nie na Slovensku, ale Slovenska sa to dotýkalo, ale teda v podstate vo všetkých okolitých krajinách. Strana SMER ako vládna moc spolu s vtedajšími koaličnými partnermi HZDS a SNS na to reagovali takzvaným Ficovým protizákonom, nazvime ho tak, ktorý hovoril o tom, že v prípade, ak niekto prijme druhé štátne občianstvo, tak automaticky prichádza o slovenské štátne občianstvo. Toto vlastne sa stala, samozrejme, téma maďarských politikov na Slovensku, ktorí tvrdili, že teda toto nie je fér. Na moje počudovanie sa to stalo aj témou poslancov vtedajšej opozície, čiže SDKÚ, KDH, vlastne vtedy ešte SaS-ka nejakou parlamentnou stranou nebola, ktorí takisto hovorili, že toto je vlastne pošliapavanie práv slovenských občanov. Ja osobne aj keď som v politike vtedy nebol, aj keď som, priznávam, strane SMER prsty nedržal, ani som nefandil tej vládnej koalícii, som tento krok alebo ten protizákon, alebo prijatie protizákona proti Orbánovej politike vyslovene podporoval. A myslel som si, že naozaj je to správne. A naďalej si myslím, že ten krok bol správny, aj keď možno, a teda vlastne s tým súvisí aj predkladaný návrh zákona, prehnaný, lebo je správne povedať, áno, ten, kto bez príčiny prijme druhé občianstvo, tak by o to slovenské pravdepodobne mal prísť, ale naozaj vtedajší ten protizákon Roberta Fica alebo strany SMER, HZDS a SNS nehovoril, že je to bez príčiny, ale že ten, kto prijme druhé občianstvo, automaticky musí prísť o slovenské občianstvo. Ale potom som rád, že v podstate aj SMER si uznal v tomto chybu. My sme takisto identifikovali, že ten Ficov protizákon netreba rušiť, ale že treba ho iba poopraviť, poopraviť tak, aby o občianstvo prišli iba tí ľudia, ktorí naozaj bez akejkoľvek reálnej väzby na druhý štát požiadajú o druhé občianstvo, a títo ľudia, by bolo správne, aby slovenské občianstvo stratili. Na moje veľké počudovanie, ale aj teda pravdepodobne to bola dohoda pri vytvorení vtedajšej vlastne poslednej vládnej koalície so stranou MOST – HÍD, alebo teda ústupok voči strane MOST – HÍD, všetky vlastne minulé koaličné strany, SaS, SDKÚ, KDH a MOST – HÍD, navrhli úplne zrušiť vlastne ten Ficov protizákon, keď mu budeme hovoriť tak zjednodušene a vlastne my si iba prijmeme nejakú takú deklaratórnu formulku v zákone, kde povieme, že nech si Orbán robí čo chce, že keď on aj bude vydávať nejaké pasy, tak na Slovensku tieto pasy my neuznáme. Je to absolútne neštandardný krok, nieže neštandardný, ale hlúpy krok, kde vážne by to zodpovedalo presne tomu, čo som ukázal. Niekto tak niečo bude robiť, my si pritom zakryjeme oči ako malé deti a budeme sa tváriť sa, že to na Slovensku neplatí.
My sme sa voči tomuto postupu vtedajšej koalície vzbúrili, stretli sme sa s veľmi veľkou nevôľou vo všetkých koaličných stranách, hlavne zo strany MOST – HÍD, ktorí teda nás obviňovali z toho, že ubližujeme a neviem čo, pošliapavame ústavné práva občanov, a že teda vlastne treba naozaj zrušiť Ficov protizákon. My sme s tým nesúhlasili. Na základe môjho postoja vlastne v tejto veci ma SaS zo svojich radov aj vylúčila, alebo z klubu SaS vylúčila. Ale naozaj som si nedokázal vtedy predstaviť, že by som mal hlasovať ako teľa, ktorému to prikáže stranícky šéf alebo šéf poslaneckého klubu, ktorý mi teda prikáže, že budem hlasovať za to, aby si beztrestne na Slovensku mohol Viktor Orbán rozdávať desiatkam tisíc ľudí občianstvo, ktorí nemajú absolútne žiadnu väzbu na Maďarskú republiku.
To konkrétne zužujem na otázku slovensko-maďarských vzťahov, lebo išlo hlavne o tento problém, nikto druhý takýmto agresívnym spôsobom nechcel si doslova kupovať voličov na Slovensku. Vtedy som upozorňoval na to, že hrozí obrovské riziko, že aj keď vtedy to nebolo platné a nebolo to súčasťou vlastne právneho systému Maďarskej republiky, dnes Maďarska, že títo občania okolitých krajín, ktorým by Orbán porozdával občianstvo, budú môcť v Maďarsku voliť, že je to len otázka času, kedy Orbán tomuto pokušeniu podľahne a dá právo aj občanom iných krajín, ktorým takýmto spôsobom občianstvo porozdáva, voliť v parlamentných voľbách v Maďarskej republike, dnes v Maďarsku. Vtedy sa mi všetci smiali, že to iba straším, že to je zbytočná paranoja. Ale dnes je to realita. Čiže som veľmi, veľmi rád, že vtedy sme štyria poslanci u nás, aj že sa k nám pridal vlastne Rado Procházka, nabrali odvahu a že sme sa postavili doslova podľa mňa proti zvrhlému kroku proti vlastizrade, ktorú chceli spáchať predošlé štyri koaličné strany. Aj keď na mňa teraz budú sa pozerať a škúliť očami a pučiť oči na mňa, že hovorím o vlastizrade, poviem znova, bola to vlastizrada. Dovoliť rozdávať cudziemu štátu na Slovensku občianstvo našim občanom, ktorí nemajú akýkoľvek vzťah k tej druhej krajine alebo nemajú akúkoľvek väzbu k nej, bola by vlastizrada. Tejto vlastizrade sme našťastie všetci tí ostatní, ktorí za to nehlasovali, zabránili.
Vtedy sme aj predkladali v podstate teda pozmeňujúce návrhy. Bolo to viackrát. Aj SMER to predkladal možno dvakrát, trikrát. My sme to predkladali možno dvakrát, trikrát, neviem už presný počet toho, vždycky tak jemne pozmenené, kde sme navrhovali vlastne upraviť zákon o štátnom občianstve v duchu takom, aby sme umožnili získať druhé štátne občianstvo, aj tretie, aj štvrté, to je jedno vlastne, koľké by bolo, ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu na ten druhý štát. Reálna väzba v tých návrhoch, to bolo vlastne viacero návrhov, ktoré teda parlamentom prechádzali alebo, lepšie povedané, neprechádzali a do parlamentu vstupovali, o ktorých parlament hlasoval. Tá reálna väzba bola viackrát inak prezentovaná, lebo bola aj modifikovaná, ale v podstate bola stále o tom istom. Čiže bola tam podmienka nejakej formy pobytu alebo trvalého pobytu, podmienka šesťmesačnej, inokedy dvanásťmesačnej práce alebo teda pobytu, podnikania, štúdia v tej danej krajine alebo rodinných väzieb historicky, že teda mám tam odtiaľ starých rodičov alebo rodičov, tak vlastne v tom prípade by tam bola zase iná väzba, alebo vykonávania nejakej misijnej činnosti dlhodobej alebo vrcholovej športovej činnosti v tej druhej krajine. Tak týmto ľuďom v pohode dovoľme mať druhé občianstvo, lebo majú naozaj nejakú reálnu väzbu.
Ale naozaj si nemyslím, že je správne umožniť mať druhé občianstvo iba človeku, ktorý na Slovensku po maďarsky hovorí, nikdy v Maďarsku nebýval, nikdy v Maďarsku neštudoval, nikdy tam nepodnikal, nikdy nemal odtiaľ nejakú tú rodinu svoju, či teda rodičov, starých rodičov, nevykonával tam nikdy misijnú, charitatívnu činnosť, a chce občianstvo iba preto, lebo teraz si bude búchať do hrude, lebo teda on má aj maďarské občianstvo a bude voliť aj do parlamentu cudzej krajiny. Naozaj takýto návrh ak by sme podporili, ako som opakoval, by som považoval za vlastizradu. A ten prístup, ktorý vtedajšie koaličné strany zvolili, bol podľa mňa presne v tomto duchu a hodný trestu.
Dnes predkladáme návrh, ktorý znova vychádza z logiky tých predošlých návrhov, ktoré vlastne parlament v priebehu posledného roku a pol na túto tému preberal, ako som už spomínal, predkladáme vlastne návrh, aby teda tým ľuďom, ktorí tie nejaké väzby majú, ktoré podmienky tieto splnia, umožnil získať druhé občianstvo, ale zároveň aby umožnil aj spätne vrátiť občianstvo tým ľuďom, ktorí takéto väzby v čase nadobudnutia druhého občianstva mali, pričom my sme im ho medzičasom zobrali.
Čiže keď by som vymenoval tie podmienky, ktoré spomíname, tak sú to na území štátu evidovaný pobyt po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva a zároveň, podotýkam, a zároveň v ktorom bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva alebo študoval dennou formou štúdia po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo aktívne podnikal vo vlastnom mene po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo vykonával charitatívnu, misijnú či vrcholovú činnosť po dobu najmenej 12 mesiacov, vykonával riadnu osobnú starostlivosť o dieťa vo veku do 3 rokov, čiže bola tam napríklad žena na materskej dlhodobo v tej druhej krajine a teda starala sa o dieťa do 3 rokov, alebo o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo sa narodil niekto z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodil, patrilo v tom čase aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu. Čiže napríklad tam je situácia Košíc, že aby to nebolo o tom, že keď Košice svojho času patrili možno aj pod iný štát, tak aby aj v čase, kedy ten človek tam to občianstvo nadobudol, niekto, kto si myslí teda, že sa narodil vlastne v Maďarskej republike počas 2. svetovej vojny, ale narodil sa v Košiciach, tak aby aj tento človek bol ten, na koho sa vzťahuje podmienka, že aj dnes vlastne to územie patrí napríklad Maďarskej republike. Tie isté podmienky sú vlastne aj pri tých ľuďoch, ktorým teda navrhujeme, aby sme spätne občianstvo slovenské vrátili, ak tieto isté vlastne podmienky v čase nadobudnutia druhého občianstva mali.
Priznávam, že očakával som, keď sme návrh predkladali do parlamentu, že tento návrh vládny SMER by mohol podporiť. Medzičasom som sa teda stretol s informáciami, že skorej asi ho nepodporí. Napriek tomu si stále myslím, že by ho podporiť mohol, lebo tie výhovorky alebo teda tie argumenty mi skôr pripadali ako také výhovorky, že vlastne ministerstvo vnútra to píše inak. Ale naozaj ten návrh je písaný tak, aby zosumarizoval dôvody, ktoré ste predkladali aj vy ako opozičná strana, aj vtedajší my štyria poslanci vlastne vládnej koalície na úpravu vášho zákona, ktorý ste prijali v roku 2010. Nemyslím si, že by bol v nejakom rozpore v tom, čo ste predkladali vy. V tomto sme boli na jednej lodi s vami napriek tomu, že ste boli v opozícii a my sme boli v koalícii. Ak by ste tam mali nejaké zmeny, ktorými by ste chceli ten návrh vylepšiť, myslím si, že bol by priestor úplne bez problémov v druhom čítaní na to. Je to čisto iba na tom, či naozaj zvolíme v tomto prípade politikárčenie alebo zodpovedný prístup k veci. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení občania, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 155). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 141 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Gál, pán poslanec Viskupič. pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som pár slovami vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý podľa mňa nič nerieši.
Musím povedať, pán poslanec, že v tomto ste taký prevtelený Slota, že kvôli protimaďarskosti nevidíte ozajstný problém, že ten zákon, ktorý už vyše dva roky je v platnosti, nieže nerieši nič, ale zavádza ešte väčší chaos, lebo občania Slovenskej republiky, ktorí nadobudli od toho obdobia, od toho roku 2010, cudzie štátne občianstvo, keď dobrovoľne nenahlásia našim úradom, že majú cudzie štátne občianstvo, tak naše úrady nemajú relevantnú možnosť sa o tom dozvedieť, nemajú dôkaz, nemajú ani úradný záznam o tom, že Janko Mrkvička z Hornej Dolnej nadobudol cudzie štátne občianstvo. Keď tento občan je dobrovoľne taký uvedomelý, že to nahlási občanom a vykoná všetko to, čo ten zákon prikazuje, aj tak máme ďalšie a ďalšie problémy, čo sa týka zdravotného poistenia, čo sa týka sociálneho poistenia, čo sa týka neplnoletých detí týchto už bývalých našich občanov, ktoré navštevujú slovenské školské zariadenia a tak ďalej a tak ďalej. Nerieši to.
No a už vonkoncom nerieši vec, ktorá je častejšia, že tak tento náš občan na túto svoju povinnosť pozabudne. Síce je tam hrozba, by som povedal, že to nie je ani pokuta, ale výslovne trest, je tam pokuta vo výške tritisíc eur. A máme už nejedno rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že správne pokuty v takejto výške sa už považujú za trest. Čiže keď takýto občan nenahlási, že on nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak si môžeme pískať. Keď sa to nejako neoficiálne dozvieme, môžeme od neho žiadať občiansky preukaz. Ale keď to nevydá, tak nikto ho nedonúti, aby vrátil ten občiansky preukaz. Čo v prípade so zbrojnými preukazmi?
Ten zákon zavádza len chaos, bol prchkou odpoveďou za ten zákon, ktorý prijal Orbán v tom roku 2010. A k tomu som sa už v minulosti vyjadril, že tú formu akú oni zvolili, tiež som nepovažoval za najlepšiu. Ale my sme tu na Slovensku, my tieto problémy musíme riešiť tu.
No a vrátim sa k tomuto vášmu konkrétnemu návrhu. On už nič nerieši, len teraz zavádza pre niektorých takú výnimku. Teraz máte tam dvanásť mesiacov, v minulom volebnom období tá lehota bola šesť mesiacov.
Handrkujeme sa, ako na trhu, ale, tak prosím, jedna vec sa tu nemení, preto nemôžeme podporiť tento návrh, takže naďalej zostáva tu stav, že odnímeme slovenské štátne občianstvo našim občanom proti ich vôli. Máme jasne napísaný článok v ústave, že to nie je možné. My sme to v minulom volebnom období podali na Ústavný súd. Ústavný súd tento náš návrh prijal, čakáme, kedy bude konanie v tomto smere.
A si myslím, že tiež by bolo troška múdrejšie počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, aby už vyriekol nejaký ortieľ k tejto veci, a to je najzávažnejší problém s týmto zákonom, preto môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že aj tento návrh zákona je neústavný, lebo je diskriminačný, lebo vytvára dve skupiny obyvateľov, dve skupiny občanov, tých, ktorí mohli pred májom, neviem, kedy bola prijatá tá novela zákona o štátnom občianstve, bez ujmy nadobúdať štátne občianstvo pred rokom 2010, a tých, ktorí už nemôžu toto spraviť. My sme pred rokov 2010 vôbec nekontrolovali, kto za akých podmienok nadobúdal cudzie štátne občianstvo. A nadobúdalo sa z rôznych dôvodov, bez tej faktickej väzby, na ktorú sa tu teraz odvoláva pán poslanec Matovič, vôbec sme to nekontrolovali. Prišiel ten Orbánov návrh, tak sme tam na to reagovali, tak nešťastne, že trestáme každého, aj toho, kto sa hlási ako o druhé nielen o maďarské štátne občianstvo, ale aj o nemecké, rakúske, anglické, kanadské, trestáme každého. Čiže vytvárame dve skupiny našich občanov, tých, ktorí mohli a môžu mať naďalej beztrestne druhé štátne občianstvo, a tých, ktorí po tej Ficovej novele to nemôžu mať. A teraz bude ďalšia, tretia skupina, ktorá po splnení určitých podmienok to zas môže mať. Čiže neodstraňujeme ten diskriminačný charakter toho zákona o štátnom občianstve.
Keď už niečo chceme zmeniť na tom zákone, tak dajme to do poriadku s našou ústavou, odstráňme tento diskriminačný charakter. A keď niekto má pochybnosti o tom, či to je ústavné, tak, prosím, nech o tom rozhodne inštancia, ktorá je na to v zmysle ústavy súdená, Ústavný súd.
Takže v krátkosti, čo sa týka prvého čítania, dúfam, že to ďalej ani nepôjde. A ďakujem pekne za pozornosť.