7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som hneď na začiatku tak spravil nejaký mantinel, lebo celá táto debata, rozprava k tomuto návrhu poslancov skĺzla do nejakých obvinení, obhajoby určitej kauzy, ktorá je do určitej miery spojená s menom pána poslanca Galka, keď bol ministrom obrany, ale tento návrh tu nie je o tom. Tento návrh rieši určitú situáciu, o ktorej sme vedeli aj predtým, ako bolo niečo vyzradené z kuchyne ministerstva obrany, len sa nenašlo riešenie. Bola to príliš ťažká téma a vlastne tá kauza len zrýchlila tieto procesy. Tam keď, keď sme ešte boli vo vláde, na branno-bezpečnostnom výbore sme sa dohodli skrz politickým spektrom, aj opozícia, aj koalícia, že ideme zmeniť tento, tento daný stav, lebo každý, ktorý troška rozumie tejto téme, vie, že ako sa robia odposluchy, do akej miery sa robia odposluchy, ako narástol počet odposluchov.
Prvá zásadná vec sa stala vtedy, keď sme preorali, prijali nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok a preniesli sme určité právomoci v oblasti trestného práva z krajských súdov na okresné súdy a k tomu sa prispôsobila aj štruktúra vyšetrovania činnosti orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj vyšetrovateľov, s tým, že aj tie závažnejšie trestné činy sa presunuli na okresné úrovne. Vyšetrovatelia, ktorí sa tiež presunuli, niektorí na okresnú úroveň, mali skúsenosti ako robiť s informačno-technickými prostriedkami, kým tieto poznatky nemali ľudia na okresných štruktúrach. A vlastne táto prax sa zaviedla aj na vyšetrovanie takých káuz, kde predtým ani nieže nebolo by dané rozhodnutie, ani návrh na požiadanie súdu o možnosti nasadenia ITP. Nebolo. Čiže vtedy vidíme štatisticky, že kedy narástli žiadosti o odposluchy, ale narástli aj povolenia. A keď tú štatistiku fakt pozrieme, tak to je veľmi zanedbateľné, že koľko takýchto návrhov bolo zamietnutých. Bohužiaľ.
Tuto s pánom poslancom Galkom nesúhlasím, že súdy sú v tomto veľmi objektívne, že vedia posúdiť, kedy majú a kedy nemajú povoliť nasadenie ITP. Bohužiaľ, nie je to tak. Vidíme to v praxi. A kebyže sa dodrží zákon, litera zákona, ako sme to mali na mysli v tom dano roku, keď sme prijali v roku 2003 tú stošesťdesiatšestku, tak by náš Ústavný súd, aj všeobecné súdy by boli zahltené návrhmi, ktoré by napádali nasadenie ITP. Pár takých bolo a Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal v jednom aj vo viacerých prípadoch, ale v jednom konkrétne, kde to, proste tá judikatúra už je taká, z ktorej citujeme, na ktorú sa odvolávame, že odposluchy síce formálno-právne boli nasadené legálne, čiže ten postup - žiadosť, legenda, súdne rozhodnutie bolo, bol dodržaný interval, kedy sa mohlo odpočúvať, osoba, všetko možné, všetko tam bolo absolútne v poriadku, formálno-právne, ale Ústavný súd povedal, že jedna z náležitostí tu nebola, legitimita, že na základe čoho došlo k tomu, že ten formálny proces právny sa začal. Nebol dôvod. A ten dôvod bol vlastne nejaká legenda, výmysel. Niekto chcel odpočúvať, tak vymyslel si dôvod. A bohužiaľ, sudca má, či nemá možnosť posúdiť, že tá legenda alebo proste to odôvodnenie je pravdivé alebo nepravdivé. No, mal si to vyžiadať, ako to robil pán Samaš, vieme, že každým, pri každom odposluchu sedel so žiadateľmi a vyžadoval si ďalšie a ďalšie náležitosti k tomu, aby vedel objektívne posúdiť tento fakt. Vojenské súdy sme zrušili, čiže aj tuto nastal určitý zvrat. Ale toto sa netýka len Vojenských spravodajských služieb, to sa týka aj polície, to sa týka colných orgánov, to sa týka väzenskej a justičnej stráže, to sa týka všetkých zložiek, ktoré môžu požiadať súdy o nasadenie informačno-technických prostriedkov.
Máme ďalšie judikáty európskeho súdu. Tam tiež sú vymenované, presne zadefinuje podmienky, kedy je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Ale to nie je len legálnosť či zákonnosť: legitimita, veľmi dôležitá, proporcionalita, veľmi dôležitá. Nasadenie informačno-technických prostriedkov je krajná možnosť, lebo sa tu tým neguje jedno zo základných ľudských práv a slobôd, právo na súkromie. Všade, každá krajina Európskej únie, aj európsky súd, ale aj náš Ústavný súd hovorí, že to musí byť len v najzávažnejších prípadoch, keď ostatné možnosti orgánov činných v trestnom konaní nevedú k tomu, aby sa nejaký ten najzávažnejší trestný čin mohol objasniť. No ale k tomu treba využiť všetky možné prostriedky, ktoré povedzme, budem uvádzať príklady polície, ktoré polícia má k dispozícii, sledovanie, nahrávanie, informátori, svedkovia. Až v prípade, keď tieto metódy neprinesú želaný efekt, až vtedy, ale len v tých, fakt v tých najodôvodnenejších prípadoch. A hovorím, že kebyže naši ľudia, naši občania sú takí ako povedzme v Českej republike alebo v ostatných krajinách západnej Európy, že sa súdia, že sa odhodlajú ísť so štátom do nejakého súboja, že ja som bol odpočúvaný nelegálne alebo nelegitímne, tak by sme dopadli s týmito odposluchmi veľmi zle, bohužiaľ, to musím hneď povedať. Videli sme, ja sa tiež ako advokát stretávam s takýmito prípadmi. No stav je úbohý.
Problém nastal aj s tým naším zákonom z roku 2003, názov má, že ochrana súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. No ale opak sme dosiahli týmto zákonom. My máme dvojitý režim možnosti nasadenia ITP. Jeden podľa Trestného poriadku a jeden podľa stošesťdesiatšestky, možnosti nasadiť odposluch bez súhlasu súdu. Veľmi závažný problém. Ako sa to zneužíva? Nezneužíva? Treba o tomto probléme sa rozprávať. Prebehlo už deväť rokov odvtedy. Vieme to vyhodnotiť. Ale tento návrh túto dvojkoľajnosť nerieši, bohužiaľ, preto určitá kritika aj na stranu navrhovateľov. Jednak, že tá diskusia bola dosť úzkoprsá, dosť úzkoprsá. (Reakcia na predkladateľa.) Nie, pán poslanec Fedor, nerieši, lebo kebyže to máme zjednotiť, tak tú stošesťdesiatšestku treba zrušiť. Keď chceme spraviť v tomto poriadok, tak nemôže byť dvojitý až trojitý režim, lebo máme ešte zákon o Policajnom zbore. Nemôže byť trojitý režim. Aby sme v tom mali jasno, tak musí ísť podľa jedného legislatívneho procesu, tam nemôžu byť také alebo onaké výnimky. Buď nastolíme nejaký zákonný, legálny a skontrolovateľný mechanizmus, alebo budeme mať v tom bordel, ako máme dnes.
Pán poslanec Galko hovoril, že áno, mali by sme počkať na legislatívny návrh ministerstva obrany. Ale to, to nemá vychádzať z ministerstva obrany, to má, to na tom sa musia zjednotiť silové zložky alebo jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré môžu požiadať o nasadenie ITP, aby sme túto problematiku dali do jedného zákona s jedným režimom.
My sme mali v programu už, ešte z čias SMK, aby tu bol vytvorený jeden ústredný orgán, ktorý by mal na starosti odposluchy. Čiže ako je to v prípade dnes, že Slovenská informačná služba vlastne prevádzkuje to odpočúvacie zariadenie a ostatné zložky vlastne žiadajú o odposluch. Nie, ja by som to najradšej vybral aj spod SIS-ky, dal pod nejaký úrad, ktorý by mal, to by bola len taká výkonná zložka, proste na základe potvrdených súdom povolených žiadostí by prevádzkoval ten systém a s výstupmi by nemal nič spoločné, len by to distribuoval tým oprávneným žiadateľom.
Ale nastoľuje sa otázka kontroly. V tomto návrhu máme určitý systém kontroly, o ktorom sme sa bavili. No je to na polemiku. Pán poslanec Galko už to otvoril, že poslanci nemajú previerku, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Sú to živé spisy niektoré, alebo mali by a určite by mali ísť do živých spisov. Ten kontrolný orgán, keď to chceme mať v rukách, aby sme to vedeli kontrolovať, tak ten orgán, členovia toho orgánu by mali ísť do živých spisov. Či to budú poslanci alebo iní, tak to už je fakt na ťažkú debatu. Kebyže tento návrh postúpi do druhého čítania, tak určite by som privítal, aby druhé čítanie nebolo v októbri, aby sme to vedeli vylepšiť, lebo táto debata nemôže byť urobená tak, že poďme do toho a za mesiac to zmákneme. Nedá sa to, podľa mňa.
Pán poslanec Galko, keď dovolíte, tak polemizujme s vami, lebo mali ste určité návrhy, s niektorými súhlasím, ale je to polemika. Nezávislý úrad, aby to kontroloval, zas to má negatíva. Ako má, má také stránky, že áno, a keď, čo keď tých ľudia podplatia, čo keď tých ľudí kúpia, čo keď ovplyvnia. Aj to sa môže stať. Áno, môže sa stať tiež, že poslanci vyzradia niekedy to tajomstvo. Ale musím vám povedať, ja som teraz predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a v dvetisíc druhom tiež som bol v tom volebnom období členom toho výboru a musím vám povedať, že prezradené z rokovania výboru, my tam robíme so živými spismi, doposiaľ, musím to odklepať na dreve, nedošlo. Bolo jedno podozrenie, potom vysvitlo, že predsa len to išlo z iných zdrojov. No a my tam robíme so živými spismi, s ťažkými spismi. Ani nie teraz, ale v tom období do roku 2006. A že aj to môže byť taký protiargument, že máme tu vytvorený taký úzus a nedošlo k zneužitiu. Ale hovorím, že tento kontrolný orgán určite je na širšiu debatu a na vážnu debatu.
A ešte jednu vec. Orgány teraz, ktoré nasadili voči našim občanom informačno-technické prostriedky, po troch rokoch musia oboznámiť týchto odpočúvaných ľudí, alebo týchto, proti ktorým boli nasadené ITP, nielen o odposluchoch, že boli voči nim nasadené ITP. Viete, akým štýlom sa to deje? Áno, dostanete, že, dostanete oznámenie, že bolo, bol taký úkon, ale nič viac, lebo predmet toho konania ešte stále tvorí nejaké služobné tajomstvo alebo utajenú skutočnosť alebo bla-bla-bla, rôzne sú. Čiže efektívna kontrola nie je možná ani z toho inštitútu, ktorý sme tu vytvorili na kontrolu, lebo sa zaviedla taká prax. Čiže po tých deviatich rokoch od prijatia stošesťdesiat šestky vidíme, že určite nastal čas na zmenu. Vyvolala to práve tá kauza odpočúvania na ministerstve obrany alebo na VOZ-ke, ale ten problém, ako o tomto probléme sme vedeli už skorej. Len ako, voľajako na to riešenie nie a nie prísť.
Preto síce mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, podporím to do druhého čítania, ale keď to prejde do druhého čítania, tak určite budeme mať veľa, veľa pripomienok, doplňujúcich návrhov. A ešte možno, že najťažším problémom je zjednotiť režim nasadenia informačných prostriedkov, ktoré tuto riešené nie je.
Ďakujem vám za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
12:06
Vystúpenie v rozprave 12:06
Gábor GálPrvá zásadná vec sa stala vtedy, keď sme preorali, prijali nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok a preniesli sme určité právomoci v oblasti trestného práva z krajských súdov na okresné súdy a k tomu sa prispôsobila aj štruktúra vyšetrovania činnosti orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj vyšetrovateľov, s tým, že aj tie závažnejšie trestné činy sa presunuli na okresné úrovne. Vyšetrovatelia, ktorí sa tiež presunuli, niektorí na okresnú úroveň, mali skúsenosti ako robiť s informačno-technickými prostriedkami, kým tieto poznatky nemali ľudia na okresných štruktúrach. A vlastne táto prax sa zaviedla aj na vyšetrovanie takých káuz, kde predtým ani nieže nebolo by dané rozhodnutie, ani návrh na požiadanie súdu o možnosti nasadenia ITP. Nebolo. Čiže vtedy vidíme štatisticky, že kedy narástli žiadosti o odposluchy, ale narástli aj povolenia. A keď tú štatistiku fakt pozrieme, tak to je veľmi zanedbateľné, že koľko takýchto návrhov bolo zamietnutých. Bohužiaľ.
Tuto s pánom poslancom Galkom nesúhlasím, že súdy sú v tomto veľmi objektívne, že vedia posúdiť, kedy majú a kedy nemajú povoliť nasadenie ITP. Bohužiaľ, nie je to tak. Vidíme to v praxi. A kebyže sa dodrží zákon, litera zákona, ako sme to mali na mysli v tom dano roku, keď sme prijali v roku 2003 tú stošesťdesiatšestku, tak by náš Ústavný súd, aj všeobecné súdy by boli zahltené návrhmi, ktoré by napádali nasadenie ITP. Pár takých bolo a Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal v jednom aj vo viacerých prípadoch, ale v jednom konkrétne, kde to, proste tá judikatúra už je taká, z ktorej citujeme, na ktorú sa odvolávame, že odposluchy síce formálno-právne boli nasadené legálne, čiže ten postup - žiadosť, legenda, súdne rozhodnutie bolo, bol dodržaný interval, kedy sa mohlo odpočúvať, osoba, všetko možné, všetko tam bolo absolútne v poriadku, formálno-právne, ale Ústavný súd povedal, že jedna z náležitostí tu nebola, legitimita, že na základe čoho došlo k tomu, že ten formálny proces právny sa začal. Nebol dôvod. A ten dôvod bol vlastne nejaká legenda, výmysel. Niekto chcel odpočúvať, tak vymyslel si dôvod. A bohužiaľ, sudca má, či nemá možnosť posúdiť, že tá legenda alebo proste to odôvodnenie je pravdivé alebo nepravdivé. No, mal si to vyžiadať, ako to robil pán Samaš, vieme, že každým, pri každom odposluchu sedel so žiadateľmi a vyžadoval si ďalšie a ďalšie náležitosti k tomu, aby vedel objektívne posúdiť tento fakt. Vojenské súdy sme zrušili, čiže aj tuto nastal určitý zvrat. Ale toto sa netýka len Vojenských spravodajských služieb, to sa týka aj polície, to sa týka colných orgánov, to sa týka väzenskej a justičnej stráže, to sa týka všetkých zložiek, ktoré môžu požiadať súdy o nasadenie informačno-technických prostriedkov.
Máme ďalšie judikáty európskeho súdu. Tam tiež sú vymenované, presne zadefinuje podmienky, kedy je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Ale to nie je len legálnosť či zákonnosť: legitimita, veľmi dôležitá, proporcionalita, veľmi dôležitá. Nasadenie informačno-technických prostriedkov je krajná možnosť, lebo sa tu tým neguje jedno zo základných ľudských práv a slobôd, právo na súkromie. Všade, každá krajina Európskej únie, aj európsky súd, ale aj náš Ústavný súd hovorí, že to musí byť len v najzávažnejších prípadoch, keď ostatné možnosti orgánov činných v trestnom konaní nevedú k tomu, aby sa nejaký ten najzávažnejší trestný čin mohol objasniť. No ale k tomu treba využiť všetky možné prostriedky, ktoré povedzme, budem uvádzať príklady polície, ktoré polícia má k dispozícii, sledovanie, nahrávanie, informátori, svedkovia. Až v prípade, keď tieto metódy neprinesú želaný efekt, až vtedy, ale len v tých, fakt v tých najodôvodnenejších prípadoch. A hovorím, že kebyže naši ľudia, naši občania sú takí ako povedzme v Českej republike alebo v ostatných krajinách západnej Európy, že sa súdia, že sa odhodlajú ísť so štátom do nejakého súboja, že ja som bol odpočúvaný nelegálne alebo nelegitímne, tak by sme dopadli s týmito odposluchmi veľmi zle, bohužiaľ, to musím hneď povedať. Videli sme, ja sa tiež ako advokát stretávam s takýmito prípadmi. No stav je úbohý.
Problém nastal aj s tým naším zákonom z roku 2003, názov má, že ochrana súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. No ale opak sme dosiahli týmto zákonom. My máme dvojitý režim možnosti nasadenia ITP. Jeden podľa Trestného poriadku a jeden podľa stošesťdesiatšestky, možnosti nasadiť odposluch bez súhlasu súdu. Veľmi závažný problém. Ako sa to zneužíva? Nezneužíva? Treba o tomto probléme sa rozprávať. Prebehlo už deväť rokov odvtedy. Vieme to vyhodnotiť. Ale tento návrh túto dvojkoľajnosť nerieši, bohužiaľ, preto určitá kritika aj na stranu navrhovateľov. Jednak, že tá diskusia bola dosť úzkoprsá, dosť úzkoprsá. (Reakcia na predkladateľa.) Nie, pán poslanec Fedor, nerieši, lebo kebyže to máme zjednotiť, tak tú stošesťdesiatšestku treba zrušiť. Keď chceme spraviť v tomto poriadok, tak nemôže byť dvojitý až trojitý režim, lebo máme ešte zákon o Policajnom zbore. Nemôže byť trojitý režim. Aby sme v tom mali jasno, tak musí ísť podľa jedného legislatívneho procesu, tam nemôžu byť také alebo onaké výnimky. Buď nastolíme nejaký zákonný, legálny a skontrolovateľný mechanizmus, alebo budeme mať v tom bordel, ako máme dnes.
Pán poslanec Galko hovoril, že áno, mali by sme počkať na legislatívny návrh ministerstva obrany. Ale to, to nemá vychádzať z ministerstva obrany, to má, to na tom sa musia zjednotiť silové zložky alebo jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré môžu požiadať o nasadenie ITP, aby sme túto problematiku dali do jedného zákona s jedným režimom.
My sme mali v programu už, ešte z čias SMK, aby tu bol vytvorený jeden ústredný orgán, ktorý by mal na starosti odposluchy. Čiže ako je to v prípade dnes, že Slovenská informačná služba vlastne prevádzkuje to odpočúvacie zariadenie a ostatné zložky vlastne žiadajú o odposluch. Nie, ja by som to najradšej vybral aj spod SIS-ky, dal pod nejaký úrad, ktorý by mal, to by bola len taká výkonná zložka, proste na základe potvrdených súdom povolených žiadostí by prevádzkoval ten systém a s výstupmi by nemal nič spoločné, len by to distribuoval tým oprávneným žiadateľom.
Ale nastoľuje sa otázka kontroly. V tomto návrhu máme určitý systém kontroly, o ktorom sme sa bavili. No je to na polemiku. Pán poslanec Galko už to otvoril, že poslanci nemajú previerku, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Sú to živé spisy niektoré, alebo mali by a určite by mali ísť do živých spisov. Ten kontrolný orgán, keď to chceme mať v rukách, aby sme to vedeli kontrolovať, tak ten orgán, členovia toho orgánu by mali ísť do živých spisov. Či to budú poslanci alebo iní, tak to už je fakt na ťažkú debatu. Kebyže tento návrh postúpi do druhého čítania, tak určite by som privítal, aby druhé čítanie nebolo v októbri, aby sme to vedeli vylepšiť, lebo táto debata nemôže byť urobená tak, že poďme do toho a za mesiac to zmákneme. Nedá sa to, podľa mňa.
Pán poslanec Galko, keď dovolíte, tak polemizujme s vami, lebo mali ste určité návrhy, s niektorými súhlasím, ale je to polemika. Nezávislý úrad, aby to kontroloval, zas to má negatíva. Ako má, má také stránky, že áno, a keď, čo keď tých ľudia podplatia, čo keď tých ľudí kúpia, čo keď ovplyvnia. Aj to sa môže stať. Áno, môže sa stať tiež, že poslanci vyzradia niekedy to tajomstvo. Ale musím vám povedať, ja som teraz predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a v dvetisíc druhom tiež som bol v tom volebnom období členom toho výboru a musím vám povedať, že prezradené z rokovania výboru, my tam robíme so živými spismi, doposiaľ, musím to odklepať na dreve, nedošlo. Bolo jedno podozrenie, potom vysvitlo, že predsa len to išlo z iných zdrojov. No a my tam robíme so živými spismi, s ťažkými spismi. Ani nie teraz, ale v tom období do roku 2006. A že aj to môže byť taký protiargument, že máme tu vytvorený taký úzus a nedošlo k zneužitiu. Ale hovorím, že tento kontrolný orgán určite je na širšiu debatu a na vážnu debatu.
A ešte jednu vec. Orgány teraz, ktoré nasadili voči našim občanom informačno-technické prostriedky, po troch rokoch musia oboznámiť týchto odpočúvaných ľudí, alebo týchto, proti ktorým boli nasadené ITP, nielen o odposluchoch, že boli voči nim nasadené ITP. Viete, akým štýlom sa to deje? Áno, dostanete, že, dostanete oznámenie, že bolo, bol taký úkon, ale nič viac, lebo predmet toho konania ešte stále tvorí nejaké služobné tajomstvo alebo utajenú skutočnosť alebo bla-bla-bla, rôzne sú. Čiže efektívna kontrola nie je možná ani z toho inštitútu, ktorý sme tu vytvorili na kontrolu, lebo sa zaviedla taká prax. Čiže po tých deviatich rokoch od prijatia stošesťdesiat šestky vidíme, že určite nastal čas na zmenu. Vyvolala to práve tá kauza odpočúvania na ministerstve obrany alebo na VOZ-ke, ale ten problém, ako o tomto probléme sme vedeli už skorej. Len ako, voľajako na to riešenie nie a nie prísť.
Preto síce mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, podporím to do druhého čítania, ale keď to prejde do druhého čítania, tak určite budeme mať veľa, veľa pripomienok, doplňujúcich návrhov. A ešte možno, že najťažším problémom je zjednotiť režim nasadenia informačných prostriedkov, ktoré tuto riešené nie je.
Ďakujem vám za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som hneď na začiatku tak spravil nejaký mantinel, lebo celá táto debata, rozprava k tomuto návrhu poslancov skĺzla do nejakých obvinení, obhajoby určitej kauzy, ktorá je do určitej miery spojená s menom pána poslanca Galka, keď bol ministrom obrany, ale tento návrh tu nie je o tom. Tento návrh rieši určitú situáciu, o ktorej sme vedeli aj predtým, ako bolo niečo vyzradené z kuchyne ministerstva obrany, len sa nenašlo riešenie. Bola to príliš ťažká téma a vlastne tá kauza len zrýchlila tieto procesy. Tam keď, keď sme ešte boli vo vláde, na branno-bezpečnostnom výbore sme sa dohodli skrz politickým spektrom, aj opozícia, aj koalícia, že ideme zmeniť tento, tento daný stav, lebo každý, ktorý troška rozumie tejto téme, vie, že ako sa robia odposluchy, do akej miery sa robia odposluchy, ako narástol počet odposluchov.
Prvá zásadná vec sa stala vtedy, keď sme preorali, prijali nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok a preniesli sme určité právomoci v oblasti trestného práva z krajských súdov na okresné súdy a k tomu sa prispôsobila aj štruktúra vyšetrovania činnosti orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj vyšetrovateľov, s tým, že aj tie závažnejšie trestné činy sa presunuli na okresné úrovne. Vyšetrovatelia, ktorí sa tiež presunuli, niektorí na okresnú úroveň, mali skúsenosti ako robiť s informačno-technickými prostriedkami, kým tieto poznatky nemali ľudia na okresných štruktúrach. A vlastne táto prax sa zaviedla aj na vyšetrovanie takých káuz, kde predtým ani nieže nebolo by dané rozhodnutie, ani návrh na požiadanie súdu o možnosti nasadenia ITP. Nebolo. Čiže vtedy vidíme štatisticky, že kedy narástli žiadosti o odposluchy, ale narástli aj povolenia. A keď tú štatistiku fakt pozrieme, tak to je veľmi zanedbateľné, že koľko takýchto návrhov bolo zamietnutých. Bohužiaľ.
Tuto s pánom poslancom Galkom nesúhlasím, že súdy sú v tomto veľmi objektívne, že vedia posúdiť, kedy majú a kedy nemajú povoliť nasadenie ITP. Bohužiaľ, nie je to tak. Vidíme to v praxi. A kebyže sa dodrží zákon, litera zákona, ako sme to mali na mysli v tom dano roku, keď sme prijali v roku 2003 tú stošesťdesiatšestku, tak by náš Ústavný súd, aj všeobecné súdy by boli zahltené návrhmi, ktoré by napádali nasadenie ITP. Pár takých bolo a Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal v jednom aj vo viacerých prípadoch, ale v jednom konkrétne, kde to, proste tá judikatúra už je taká, z ktorej citujeme, na ktorú sa odvolávame, že odposluchy síce formálno-právne boli nasadené legálne, čiže ten postup - žiadosť, legenda, súdne rozhodnutie bolo, bol dodržaný interval, kedy sa mohlo odpočúvať, osoba, všetko možné, všetko tam bolo absolútne v poriadku, formálno-právne, ale Ústavný súd povedal, že jedna z náležitostí tu nebola, legitimita, že na základe čoho došlo k tomu, že ten formálny proces právny sa začal. Nebol dôvod. A ten dôvod bol vlastne nejaká legenda, výmysel. Niekto chcel odpočúvať, tak vymyslel si dôvod. A bohužiaľ, sudca má, či nemá možnosť posúdiť, že tá legenda alebo proste to odôvodnenie je pravdivé alebo nepravdivé. No, mal si to vyžiadať, ako to robil pán Samaš, vieme, že každým, pri každom odposluchu sedel so žiadateľmi a vyžadoval si ďalšie a ďalšie náležitosti k tomu, aby vedel objektívne posúdiť tento fakt. Vojenské súdy sme zrušili, čiže aj tuto nastal určitý zvrat. Ale toto sa netýka len Vojenských spravodajských služieb, to sa týka aj polície, to sa týka colných orgánov, to sa týka väzenskej a justičnej stráže, to sa týka všetkých zložiek, ktoré môžu požiadať súdy o nasadenie informačno-technických prostriedkov.
Máme ďalšie judikáty európskeho súdu. Tam tiež sú vymenované, presne zadefinuje podmienky, kedy je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Ale to nie je len legálnosť či zákonnosť: legitimita, veľmi dôležitá, proporcionalita, veľmi dôležitá. Nasadenie informačno-technických prostriedkov je krajná možnosť, lebo sa tu tým neguje jedno zo základných ľudských práv a slobôd, právo na súkromie. Všade, každá krajina Európskej únie, aj európsky súd, ale aj náš Ústavný súd hovorí, že to musí byť len v najzávažnejších prípadoch, keď ostatné možnosti orgánov činných v trestnom konaní nevedú k tomu, aby sa nejaký ten najzávažnejší trestný čin mohol objasniť. No ale k tomu treba využiť všetky možné prostriedky, ktoré povedzme, budem uvádzať príklady polície, ktoré polícia má k dispozícii, sledovanie, nahrávanie, informátori, svedkovia. Až v prípade, keď tieto metódy neprinesú želaný efekt, až vtedy, ale len v tých, fakt v tých najodôvodnenejších prípadoch. A hovorím, že kebyže naši ľudia, naši občania sú takí ako povedzme v Českej republike alebo v ostatných krajinách západnej Európy, že sa súdia, že sa odhodlajú ísť so štátom do nejakého súboja, že ja som bol odpočúvaný nelegálne alebo nelegitímne, tak by sme dopadli s týmito odposluchmi veľmi zle, bohužiaľ, to musím hneď povedať. Videli sme, ja sa tiež ako advokát stretávam s takýmito prípadmi. No stav je úbohý.
Problém nastal aj s tým naším zákonom z roku 2003, názov má, že ochrana súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. No ale opak sme dosiahli týmto zákonom. My máme dvojitý režim možnosti nasadenia ITP. Jeden podľa Trestného poriadku a jeden podľa stošesťdesiatšestky, možnosti nasadiť odposluch bez súhlasu súdu. Veľmi závažný problém. Ako sa to zneužíva? Nezneužíva? Treba o tomto probléme sa rozprávať. Prebehlo už deväť rokov odvtedy. Vieme to vyhodnotiť. Ale tento návrh túto dvojkoľajnosť nerieši, bohužiaľ, preto určitá kritika aj na stranu navrhovateľov. Jednak, že tá diskusia bola dosť úzkoprsá, dosť úzkoprsá. (Reakcia na predkladateľa.) Nie, pán poslanec Fedor, nerieši, lebo kebyže to máme zjednotiť, tak tú stošesťdesiatšestku treba zrušiť. Keď chceme spraviť v tomto poriadok, tak nemôže byť dvojitý až trojitý režim, lebo máme ešte zákon o Policajnom zbore. Nemôže byť trojitý režim. Aby sme v tom mali jasno, tak musí ísť podľa jedného legislatívneho procesu, tam nemôžu byť také alebo onaké výnimky. Buď nastolíme nejaký zákonný, legálny a skontrolovateľný mechanizmus, alebo budeme mať v tom bordel, ako máme dnes.
Pán poslanec Galko hovoril, že áno, mali by sme počkať na legislatívny návrh ministerstva obrany. Ale to, to nemá vychádzať z ministerstva obrany, to má, to na tom sa musia zjednotiť silové zložky alebo jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré môžu požiadať o nasadenie ITP, aby sme túto problematiku dali do jedného zákona s jedným režimom.
My sme mali v programu už, ešte z čias SMK, aby tu bol vytvorený jeden ústredný orgán, ktorý by mal na starosti odposluchy. Čiže ako je to v prípade dnes, že Slovenská informačná služba vlastne prevádzkuje to odpočúvacie zariadenie a ostatné zložky vlastne žiadajú o odposluch. Nie, ja by som to najradšej vybral aj spod SIS-ky, dal pod nejaký úrad, ktorý by mal, to by bola len taká výkonná zložka, proste na základe potvrdených súdom povolených žiadostí by prevádzkoval ten systém a s výstupmi by nemal nič spoločné, len by to distribuoval tým oprávneným žiadateľom.
Ale nastoľuje sa otázka kontroly. V tomto návrhu máme určitý systém kontroly, o ktorom sme sa bavili. No je to na polemiku. Pán poslanec Galko už to otvoril, že poslanci nemajú previerku, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Sú to živé spisy niektoré, alebo mali by a určite by mali ísť do živých spisov. Ten kontrolný orgán, keď to chceme mať v rukách, aby sme to vedeli kontrolovať, tak ten orgán, členovia toho orgánu by mali ísť do živých spisov. Či to budú poslanci alebo iní, tak to už je fakt na ťažkú debatu. Kebyže tento návrh postúpi do druhého čítania, tak určite by som privítal, aby druhé čítanie nebolo v októbri, aby sme to vedeli vylepšiť, lebo táto debata nemôže byť urobená tak, že poďme do toho a za mesiac to zmákneme. Nedá sa to, podľa mňa.
Pán poslanec Galko, keď dovolíte, tak polemizujme s vami, lebo mali ste určité návrhy, s niektorými súhlasím, ale je to polemika. Nezávislý úrad, aby to kontroloval, zas to má negatíva. Ako má, má také stránky, že áno, a keď, čo keď tých ľudia podplatia, čo keď tých ľudí kúpia, čo keď ovplyvnia. Aj to sa môže stať. Áno, môže sa stať tiež, že poslanci vyzradia niekedy to tajomstvo. Ale musím vám povedať, ja som teraz predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a v dvetisíc druhom tiež som bol v tom volebnom období členom toho výboru a musím vám povedať, že prezradené z rokovania výboru, my tam robíme so živými spismi, doposiaľ, musím to odklepať na dreve, nedošlo. Bolo jedno podozrenie, potom vysvitlo, že predsa len to išlo z iných zdrojov. No a my tam robíme so živými spismi, s ťažkými spismi. Ani nie teraz, ale v tom období do roku 2006. A že aj to môže byť taký protiargument, že máme tu vytvorený taký úzus a nedošlo k zneužitiu. Ale hovorím, že tento kontrolný orgán určite je na širšiu debatu a na vážnu debatu.
A ešte jednu vec. Orgány teraz, ktoré nasadili voči našim občanom informačno-technické prostriedky, po troch rokoch musia oboznámiť týchto odpočúvaných ľudí, alebo týchto, proti ktorým boli nasadené ITP, nielen o odposluchoch, že boli voči nim nasadené ITP. Viete, akým štýlom sa to deje? Áno, dostanete, že, dostanete oznámenie, že bolo, bol taký úkon, ale nič viac, lebo predmet toho konania ešte stále tvorí nejaké služobné tajomstvo alebo utajenú skutočnosť alebo bla-bla-bla, rôzne sú. Čiže efektívna kontrola nie je možná ani z toho inštitútu, ktorý sme tu vytvorili na kontrolu, lebo sa zaviedla taká prax. Čiže po tých deviatich rokoch od prijatia stošesťdesiat šestky vidíme, že určite nastal čas na zmenu. Vyvolala to práve tá kauza odpočúvania na ministerstve obrany alebo na VOZ-ke, ale ten problém, ako o tomto probléme sme vedeli už skorej. Len ako, voľajako na to riešenie nie a nie prísť.
Preto síce mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, podporím to do druhého čítania, ale keď to prejde do druhého čítania, tak určite budeme mať veľa, veľa pripomienok, doplňujúcich návrhov. A ešte možno, že najťažším problémom je zjednotiť režim nasadenia informačných prostriedkov, ktoré tuto riešené nie je.
Ďakujem vám za pozornosť.
Autorizovaný
12:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:23
Ľubomír GalkoTakisto s vami súhlasím aj v tom, že treba sprísniť nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Tam dokonca súhlasím s vami bez výhrad, pretože naozaj ten zákon je, ukázal obrovské množstvo nedostatkov a je možné, že vo viacerých inštitúciách sa niektoré veci robili len formálne. A nevylučujem, ja som to nikdy nevylúčil, že nejakí sudcovia si možno tú prácu uľahčili. Ale na druhej strane taký je momentálne zákon. Čiže čo sa tohto týka, tak s tým súhlasím.
A čo sa týka toho úradu, viete, ja proste poslancom nedôverujem. Ja tie informácie mám, že tie utajované skutočnosti minule, po tom poslaneckom prieskume dostali novinári priamo od nich. Viem aj niektoré mená niektorých poslancov, ktorí rovno vyviezli von a rovno to v ten deň ešte novinárom povedali. A nezávislý kontrolný úrad budú tvoriť odborníci, ktorí budú mať previerky, vzdelanie, budú z rôznych sfér menovaní, a tak ďalej a tak ďalej, čiže je tam oveľa väčšia pravdepodobnosť tej nezávislosti, po ktorej všetci voláme.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.9.2012 o 12:23 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
No, ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, dovolím si povedať, že v podstate s drvivou väčšinou toho, čo ste povedali, súhlasím. Dnes je situácia taká, aká je, o nasadení informačno-technického prostriedku rozhoduje s definitívnou platnosťou sudca. Áno, v prípade, že tá prax ukázala, že je to málo, alebo že to, čo je definované v zákone, je málo a že ten sudca má moc veľkú voľnosť, alebo nejakým spôsobom nie je mu explicitne prikázané, akým spôsobom si má overovať tie skutočnosti, tak to riešme. Ale to tento návrh zákona nerieši.
Takisto s vami súhlasím aj v tom, že treba sprísniť nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Tam dokonca súhlasím s vami bez výhrad, pretože naozaj ten zákon je, ukázal obrovské množstvo nedostatkov a je možné, že vo viacerých inštitúciách sa niektoré veci robili len formálne. A nevylučujem, ja som to nikdy nevylúčil, že nejakí sudcovia si možno tú prácu uľahčili. Ale na druhej strane taký je momentálne zákon. Čiže čo sa tohto týka, tak s tým súhlasím.
A čo sa týka toho úradu, viete, ja proste poslancom nedôverujem. Ja tie informácie mám, že tie utajované skutočnosti minule, po tom poslaneckom prieskume dostali novinári priamo od nich. Viem aj niektoré mená niektorých poslancov, ktorí rovno vyviezli von a rovno to v ten deň ešte novinárom povedali. A nezávislý kontrolný úrad budú tvoriť odborníci, ktorí budú mať previerky, vzdelanie, budú z rôznych sfér menovaní, a tak ďalej a tak ďalej, čiže je tam oveľa väčšia pravdepodobnosť tej nezávislosti, po ktorej všetci voláme.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:25
Martin FeckoĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.9.2012 o 12:25 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, dá sa, myslím, že s vami súhlasiť v mnohých veciach. Ja tiež si myslím, že to nasadzovanie ITP by malo mať prísnejšie kritériá, akými by sa to mohlo diať. A ja som sa tiež zamyslel teraz ako v tej mojej pozícii predsedu kontroly činnosti NBÚ, že viac-menej akým spôsobom sa môžu s týmito utajovanými skutočnosťami oboznamovať. A doslova, že ma zmrazilo, keď som zistil, že nemusíme mať previerky a ideme tam. To znamená to, ja si myslím, že jednoznačne každý poslanec by tú previerku, kto chce byť v takýchto osobitných kontrolných výboroch, mal mať. A je na polemiku, či to otvoríme teraz alebo v budúcnosti, ale myslím si, že mali by sme sa aj nad týmto zamyslieť a ísť do toho.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:25
Štefan KuffaAle ja keď som počúval v rámci tých rozpráv, tak naozaj ja sa zhodujem s tou skutočnosťou, že nasadenie odposluchov potláča práva občana. Je to veľmi citlivá vec a na to sme všetci citliví. Ak sa to dotýka niekoho iného, tak vtedy nám to nejak...
Ale ja keď som počúval v rámci tých rozpráv, tak naozaj ja sa zhodujem s tou skutočnosťou, že nasadenie odposluchov potláča práva občana. Je to veľmi citlivá vec a na to sme všetci citliví. Ak sa to dotýka niekoho iného, tak vtedy nám to nejak až tak nevadí, ale akonáhle by sme dotknutí boli priamo my takýmito odposluchmi, myslím si, že každého to veľmi uráža.
Naozaj, ľudia sa dnes nemôžu brániť voči týmto odposluchom. Ja som za to, aby sa sprísnili aj tieto kontrolné mechanizmy tak, ako kolega to tu predtým naznačoval. Myslím si, že to tu nejde ani predkladateľovi o zavedenie nejakej, znemožnenie v podstate tým orgánom činným v trestnom konaní, aby nemohli v danej veci konať. Zdá sa mi tiež za korektné, ak sme niekoho odpočúvali, aby sme ho naozaj o tom informovali. Mne aj tá ročná lehota sa celkom pozdáva. A potom, dotýka sa to hlavne ako, ja som to aspoň tak pochopil, občanov Slovenskej republiky, nie cudzincov, ktorí by eventuálne páchali tuná nejakú tú trestnú činnosť. Kto im to bude oznamovať? Samozrejme, treba potláčať každú formu kriminality. Ja len toľko k tomu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.9.2012 o 12:25 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja len tak úsmevne chcem povedať, že koľkí poslanci by sme prešli tými previerkami a kto by robil potom tú kontrolnú činnosť, hej? To by bolo také potom veľmi otázne.
Ale ja keď som počúval v rámci tých rozpráv, tak naozaj ja sa zhodujem s tou skutočnosťou, že nasadenie odposluchov potláča práva občana. Je to veľmi citlivá vec a na to sme všetci citliví. Ak sa to dotýka niekoho iného, tak vtedy nám to nejak až tak nevadí, ale akonáhle by sme dotknutí boli priamo my takýmito odposluchmi, myslím si, že každého to veľmi uráža.
Naozaj, ľudia sa dnes nemôžu brániť voči týmto odposluchom. Ja som za to, aby sa sprísnili aj tieto kontrolné mechanizmy tak, ako kolega to tu predtým naznačoval. Myslím si, že to tu nejde ani predkladateľovi o zavedenie nejakej, znemožnenie v podstate tým orgánom činným v trestnom konaní, aby nemohli v danej veci konať. Zdá sa mi tiež za korektné, ak sme niekoho odpočúvali, aby sme ho naozaj o tom informovali. Mne aj tá ročná lehota sa celkom pozdáva. A potom, dotýka sa to hlavne ako, ja som to aspoň tak pochopil, občanov Slovenskej republiky, nie cudzincov, ktorí by eventuálne páchali tuná nejakú tú trestnú činnosť. Kto im to bude oznamovať? Samozrejme, treba potláčať každú formu kriminality. Ja len toľko k tomu.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:27
Gábor GálDá sa zvoliť ešte jeden režim, ktorý je v Spojených štátoch, ale troška to tam zovšeobecnili. V prípade podozrenia z terorizmu, tam ten režim môžeme troška uvoľniť. Ale dá sa to presne opísať.
A čo sa týka ešte previerok poslancov, nemyslím si, že veľa poslancov by neprešlo. Len vidím tu ešte jeden problém, že budete kontrolovaní tými, ktorých idete kontrolovať. A to je začarovaný kruh. Viete, aké špinavosti sa robia preto, aby ste ich nemohli kontrolovať? To by ste neverili. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.9.2012 o 12:27 hod.
Mgr.
Gábor Gál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No k tým podmienkam, na základe ktorých by mohlo dôjsť k nasadeniu ITP, je veľmi jednoduchý mechanizmus, je päť až sedem podmienok, ktoré aj náš Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva povedal, že musia byť splnené. Žiadosť by mohla ísť tým štýlom, že každý, každá táto jedna podmienka by bola osobitne posudzovaná, či je splnená. A keď jedna z nich nebude splnená, už sudca bude musieť takúto žiadosť zamietnuť. Ale nechcime zabrániť tomu, aby orgány, keď si myslia, že potrebujú nasadiť ITP, tak žiadosti by som neobmedzoval. Nech žiadajú aj v širšom rozsahu, ale nech sú to odôvodnenia, povinné odôvodnenie, povinné vyplnenie, či boli použité všetky dostupné prostriedky, ktoré musia predchádzať tomu, aby išla takáto žiadosť. Proste trošku to rozpísať. Dá sa to.
Dá sa zvoliť ešte jeden režim, ktorý je v Spojených štátoch, ale troška to tam zovšeobecnili. V prípade podozrenia z terorizmu, tam ten režim môžeme troška uvoľniť. Ale dá sa to presne opísať.
A čo sa týka ešte previerok poslancov, nemyslím si, že veľa poslancov by neprešlo. Len vidím tu ešte jeden problém, že budete kontrolovaní tými, ktorých idete kontrolovať. A to je začarovaný kruh. Viete, aké špinavosti sa robia preto, aby ste ich nemohli kontrolovať? To by ste neverili. (Potlesk.)
Autorizovaný
12:30
Vystúpenie v rozprave 12:30
Jaroslav BaškaHovoríte, že ste slušný človek, no od tej slušnosti...
Hovoríte, že ste slušný človek, no od tej slušnosti máte veľmi ďaleko. A poviem vám jeden príklad, keď ste spomínali aj tie príklady za môjho ministrovania. Už to bolo, že ste nečestný a neslušný v tom, že ste podpísali dve zmluvy na šesť rokov bez verejného obstarávania v hodnote možno viac ako 2 alebo 3 mld. korún. Keď sme vás na to upozornili, potom ste to zrušili. Takže vy hovoríte o nejakej morálke a čestnosti?! Asi nie.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k samotnej novele zákona o ochrane súkromia pred odposluchmi. My sme hovorili ešte vlastne na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady, že pripravíme nový zákon, ktorý bude tú ochranu pred tými odposluchmi robiť oveľa lepšiu pre občanov, ale povedali sme aj to, že ho spravíme spoločne spolu s novým zákonom o spravodajských službách. Tento nový zákon, budúci týždeň máme osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, bude predstavený prvýkrát a si myslím, že tento zákon nie je, ako tu bolo povedané, že je to zákon ministerstva obrany. Ministerstvo obrany ho bude len predkladať, ale je to zákon, na ktorom sa dohodne celá spravodajská komunita, čiže aj Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a samozrejme aj ministerstvo vnútra, respektíve rezort obrany.
Zazneli tu rôzne návrhy, ako to urobiť, či urobiť nejaký nový ďalší ústredný orgán štátnej správy, ktorý by robil len tieto odposluchy a dozeral by nad odposluchmi. Ja si myslím, že v súčasnosti nie je na to priestor robiť zasa nový štátny orgán, ale skôr tie kompetencie, a je to aj v tejto novele, ktorá sa tu pripravuje, posilniť kompetenciami výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý vlastne to má v kompetencii od roku 2003, kedy bol prvýkrát taký veľký škandál s odpočúvaním politikov, respektíve novinárov.
Na druhej strane chcem však povedať, že táto novela asi nerieši všetko to, čo by sme chceli riešiť. A poďme sa naozaj pozrieť na túto novelu o ochrane alebo na nový zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov spoločne s tým novým zákonom o spravodajských službách. Si myslím, že bude to oveľa, oveľa lepšie a zadefinujú sa tam oveľa lepšie veci, ako sú v súčasnosti. To, čo spomínal aj pán poslanec Gál, že veľmi veľa vecí je potrebné zmeniť. No myslím si, že nezmeníme to len tak, že to zmeníme v druhom čítaní. Pripravme jeden spoločný návrh a čo je chyba možno v tomto, v tejto novele, ktorú predkladáte, je to, že je tam stále nejakým spôsobom nevyriešený problém, ako sa vyhnúť porušovaniu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane pred utajovanými skutočnosťami. My sme vtedy sa bavili vlastne aj minulé volebné obdobie na výbore, že by sme mali teda tým poslancom urobiť nejaké tie bezpečnostné previerky a takýmto spôsobom kontrolovať alebo dať poslancom tú možnosť, aby mohli pozerať aj na utajované skutočnosti. Viem, že zo zákona majú poslanci podľa 215-ky vlastne tú možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, len druhá vec je potom ten ich rozsah vlastne, s ktorými, utajovanými skutočnosťami, sa majú zaoberať a ktoré im môžu byť poskytnuté k nahliadnutiu.
My preto navrhujeme, aby sme naozaj spoločne ruka v ruke riešili tento, túto väčšiu kontrolu pred odposluchmi spoločne so zákonom, s novým zákonom o spravodajských službách, kde vyriešime aj tieto záležitosti, aby sme neboli v rozpore napr. so zákonom o ochrane utajovaných skutočností.
Tá ďalšia časť tejto novely, ktorú predkladáte, pán navrhovateľ, sa týka rokovacieho poriadku. S tým vôbec nemáme problémy, či to bude priamo teda zapísané v zákone o rokovacom poriadku, presne tie kompetencie výboru pre obranu a bezpečnosť, alebo je to vždy, keď sa vlastne ustanovujú výbory, tak sa o nich vlastne dáva hlasovať na návrh predsedajúceho. Ja si myslím, že to je skôr viac-menej taká legislatívna, legislatívno-technická úprava.
Čo sa týka toho prvého paragrafu, to je § 5, že sa vypúšťa odsek jedna, týka sa to vlastne Policajného zboru, žiadnej spravodajskej služby, myslím, že tento paragraf, kde teda bez povolenia zákonného sudcu môže Policajný zbor dať odpočúvať a že vlastne potrebuje do 12 hodín dodatočné povolenie sudcu, je podobný paragraf vlastne aj v Trestnom poriadku, kde môže polícia to robiť do 24 hodín. Takže tam nám to nejako nerieši Vojenské spravodajstvo.
Veľmi zložitá je tam nová povinnosť, ktorá je v tých paragrafoch, § 7 ods. 6 a 7. Hovorí sa tam o tom, že je tam nová povinnosť, kde teda Vojenské spravodajstvo musí upozorniť na to, že ľudia boli Vojenským spravodajstvom odpočúvaní, teda vlastne aj tými ďalšími orgánmi, ktoré sú zo zákona určené. Spravodajské služby majú s tým určitý problém, pretože sa jedná o odkrytie záujmov spravodajských služieb. A podľa mňa treba presne vyšpecifikovať, akým spôsobom budú títo ľudia oboznámení s tým, kedy, za akým účelom boli odpočúvaní. Či to bude lehota, neviem, po roku, po troch rokoch, toto by sme si mali viac rozdebatovať. Sme za to, aby naozaj tá kontrola pred nelegálnymi odposluchmi bola vyššia, ale zas na druhej strane možno treba naozaj chrániť niektoré tie záujmy, záujmy spravodajských služieb. Čiže tam musíme nájsť nejaký spoločný kompromis a postup, ako toto urobiť. Vždy je to, tá kontrola týchto spravodajských služieb je o tom, o vzájomnej dôvere. O vzájomnej dôvere kontrolovaného subjektu a kontrolovaných ľudí. Čiže v našom prípade sú to poslanci Národnej rady, respektíve chceme, aby to boli poslanci Národnej rady.
Čiže pokiaľ nebude vybudovaná táto základná premisa o vzájomnej dôvere, tak to veľmi ťažko budú tieto subjekty kontrolované. O tých ITP, teda o utajovaných skutočnostiach som už rozprával. Naozaj musíme to zvážiť tak, aby sme nedošli do konfliktu práve s touto 215-kou, ktorá hovorí o ochrane utajovaných skutočností. Pretože aj ten posledný prípad, ktorý tu bol s tými nelegálnymi odposluchmi, väčšinou sa snažili tí ľudia to hodiť na to, že však to je ochrana utajovaných skutočností, 215-ka a tak ďalej. V iných krajinách, a ja som to už spomínal vtedy pri jednom zákone, ktorý sa tu predkladal, som hovoril, že napríklad v iných krajinách, ja neviem, Kanada a tak ďalej, existuje v zákone stanovené, že keď tá služba robí niečo nelegálne alebo nejakým spôsobom protizákonne, že je presne stanovené, za akých podmienok môže táto informácia vyjsť von. Proste tam už aj súdy rozhodli a tak ďalej. Poďme aj toto vyriešiť, to je tzv. ten whistlebloving, že sú nejaké pravidlá zadefinované, podľa ktorých môžu niektoré tie informácie ujsť von, bez toho, aby bol niekto potom určitým spôsobom stíhaný. A tu si myslím, že je veľmi dôležitá vec, ak sa nám aj toto podarí urobiť, tak to bude naozaj krok vpred, čo sa týka kontroly všetkých tých subjektov, nielen teda tých dvoch spravodajských služieb, civilnej a vojenskej, ale aj tých ďalších orgánov, či je to Policajný zbor, Úrad väzenskej a justičnej stráže, Colný kriminálny úrad, aby sa naozaj, aby tá kontrola bola naozaj oveľa lepšia, a pre verejnosť aj tie služby, aj tie orgány, ktoré majú možnosť odpočúvať, boli pre verejnosť bližšie. Toľko z mojej strany.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
21.9.2012 o 12:30 hod.
Ing.
Jaroslav Baška
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia a kolegyne, nedá mi na začiatok zareagovať v mojom vystúpení na pána poslanca Galka. Pán Galko, nikdy sa neznížim na takú úroveň komunikácie, ako ste sa znížili vy. A keď nemáte argumenty, začínate používať osobné invektívy. Nikdy, nikdy nebudem sa znižovať k takejto debate a k takýmto rečiam, ako sa znižujete vy.
Hovoríte, že ste slušný človek, no od tej slušnosti máte veľmi ďaleko. A poviem vám jeden príklad, keď ste spomínali aj tie príklady za môjho ministrovania. Už to bolo, že ste nečestný a neslušný v tom, že ste podpísali dve zmluvy na šesť rokov bez verejného obstarávania v hodnote možno viac ako 2 alebo 3 mld. korún. Keď sme vás na to upozornili, potom ste to zrušili. Takže vy hovoríte o nejakej morálke a čestnosti?! Asi nie.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k samotnej novele zákona o ochrane súkromia pred odposluchmi. My sme hovorili ešte vlastne na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady, že pripravíme nový zákon, ktorý bude tú ochranu pred tými odposluchmi robiť oveľa lepšiu pre občanov, ale povedali sme aj to, že ho spravíme spoločne spolu s novým zákonom o spravodajských službách. Tento nový zákon, budúci týždeň máme osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, bude predstavený prvýkrát a si myslím, že tento zákon nie je, ako tu bolo povedané, že je to zákon ministerstva obrany. Ministerstvo obrany ho bude len predkladať, ale je to zákon, na ktorom sa dohodne celá spravodajská komunita, čiže aj Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a samozrejme aj ministerstvo vnútra, respektíve rezort obrany.
Zazneli tu rôzne návrhy, ako to urobiť, či urobiť nejaký nový ďalší ústredný orgán štátnej správy, ktorý by robil len tieto odposluchy a dozeral by nad odposluchmi. Ja si myslím, že v súčasnosti nie je na to priestor robiť zasa nový štátny orgán, ale skôr tie kompetencie, a je to aj v tejto novele, ktorá sa tu pripravuje, posilniť kompetenciami výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý vlastne to má v kompetencii od roku 2003, kedy bol prvýkrát taký veľký škandál s odpočúvaním politikov, respektíve novinárov.
Na druhej strane chcem však povedať, že táto novela asi nerieši všetko to, čo by sme chceli riešiť. A poďme sa naozaj pozrieť na túto novelu o ochrane alebo na nový zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov spoločne s tým novým zákonom o spravodajských službách. Si myslím, že bude to oveľa, oveľa lepšie a zadefinujú sa tam oveľa lepšie veci, ako sú v súčasnosti. To, čo spomínal aj pán poslanec Gál, že veľmi veľa vecí je potrebné zmeniť. No myslím si, že nezmeníme to len tak, že to zmeníme v druhom čítaní. Pripravme jeden spoločný návrh a čo je chyba možno v tomto, v tejto novele, ktorú predkladáte, je to, že je tam stále nejakým spôsobom nevyriešený problém, ako sa vyhnúť porušovaniu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane pred utajovanými skutočnosťami. My sme vtedy sa bavili vlastne aj minulé volebné obdobie na výbore, že by sme mali teda tým poslancom urobiť nejaké tie bezpečnostné previerky a takýmto spôsobom kontrolovať alebo dať poslancom tú možnosť, aby mohli pozerať aj na utajované skutočnosti. Viem, že zo zákona majú poslanci podľa 215-ky vlastne tú možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, len druhá vec je potom ten ich rozsah vlastne, s ktorými, utajovanými skutočnosťami, sa majú zaoberať a ktoré im môžu byť poskytnuté k nahliadnutiu.
My preto navrhujeme, aby sme naozaj spoločne ruka v ruke riešili tento, túto väčšiu kontrolu pred odposluchmi spoločne so zákonom, s novým zákonom o spravodajských službách, kde vyriešime aj tieto záležitosti, aby sme neboli v rozpore napr. so zákonom o ochrane utajovaných skutočností.
Tá ďalšia časť tejto novely, ktorú predkladáte, pán navrhovateľ, sa týka rokovacieho poriadku. S tým vôbec nemáme problémy, či to bude priamo teda zapísané v zákone o rokovacom poriadku, presne tie kompetencie výboru pre obranu a bezpečnosť, alebo je to vždy, keď sa vlastne ustanovujú výbory, tak sa o nich vlastne dáva hlasovať na návrh predsedajúceho. Ja si myslím, že to je skôr viac-menej taká legislatívna, legislatívno-technická úprava.
Čo sa týka toho prvého paragrafu, to je § 5, že sa vypúšťa odsek jedna, týka sa to vlastne Policajného zboru, žiadnej spravodajskej služby, myslím, že tento paragraf, kde teda bez povolenia zákonného sudcu môže Policajný zbor dať odpočúvať a že vlastne potrebuje do 12 hodín dodatočné povolenie sudcu, je podobný paragraf vlastne aj v Trestnom poriadku, kde môže polícia to robiť do 24 hodín. Takže tam nám to nejako nerieši Vojenské spravodajstvo.
Veľmi zložitá je tam nová povinnosť, ktorá je v tých paragrafoch, § 7 ods. 6 a 7. Hovorí sa tam o tom, že je tam nová povinnosť, kde teda Vojenské spravodajstvo musí upozorniť na to, že ľudia boli Vojenským spravodajstvom odpočúvaní, teda vlastne aj tými ďalšími orgánmi, ktoré sú zo zákona určené. Spravodajské služby majú s tým určitý problém, pretože sa jedná o odkrytie záujmov spravodajských služieb. A podľa mňa treba presne vyšpecifikovať, akým spôsobom budú títo ľudia oboznámení s tým, kedy, za akým účelom boli odpočúvaní. Či to bude lehota, neviem, po roku, po troch rokoch, toto by sme si mali viac rozdebatovať. Sme za to, aby naozaj tá kontrola pred nelegálnymi odposluchmi bola vyššia, ale zas na druhej strane možno treba naozaj chrániť niektoré tie záujmy, záujmy spravodajských služieb. Čiže tam musíme nájsť nejaký spoločný kompromis a postup, ako toto urobiť. Vždy je to, tá kontrola týchto spravodajských služieb je o tom, o vzájomnej dôvere. O vzájomnej dôvere kontrolovaného subjektu a kontrolovaných ľudí. Čiže v našom prípade sú to poslanci Národnej rady, respektíve chceme, aby to boli poslanci Národnej rady.
Čiže pokiaľ nebude vybudovaná táto základná premisa o vzájomnej dôvere, tak to veľmi ťažko budú tieto subjekty kontrolované. O tých ITP, teda o utajovaných skutočnostiach som už rozprával. Naozaj musíme to zvážiť tak, aby sme nedošli do konfliktu práve s touto 215-kou, ktorá hovorí o ochrane utajovaných skutočností. Pretože aj ten posledný prípad, ktorý tu bol s tými nelegálnymi odposluchmi, väčšinou sa snažili tí ľudia to hodiť na to, že však to je ochrana utajovaných skutočností, 215-ka a tak ďalej. V iných krajinách, a ja som to už spomínal vtedy pri jednom zákone, ktorý sa tu predkladal, som hovoril, že napríklad v iných krajinách, ja neviem, Kanada a tak ďalej, existuje v zákone stanovené, že keď tá služba robí niečo nelegálne alebo nejakým spôsobom protizákonne, že je presne stanovené, za akých podmienok môže táto informácia vyjsť von. Proste tam už aj súdy rozhodli a tak ďalej. Poďme aj toto vyriešiť, to je tzv. ten whistlebloving, že sú nejaké pravidlá zadefinované, podľa ktorých môžu niektoré tie informácie ujsť von, bez toho, aby bol niekto potom určitým spôsobom stíhaný. A tu si myslím, že je veľmi dôležitá vec, ak sa nám aj toto podarí urobiť, tak to bude naozaj krok vpred, čo sa týka kontroly všetkých tých subjektov, nielen teda tých dvoch spravodajských služieb, civilnej a vojenskej, ale aj tých ďalších orgánov, či je to Policajný zbor, Úrad väzenskej a justičnej stráže, Colný kriminálny úrad, aby sa naozaj, aby tá kontrola bola naozaj oveľa lepšia, a pre verejnosť aj tie služby, aj tie orgány, ktoré majú možnosť odpočúvať, boli pre verejnosť bližšie. Toľko z mojej strany.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
12:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:39
Ľubomír GalkoTeraz k vášmu vystúpeniu. No, vy ste povedali, že sa neznížite k tomu, aby ste používali nejaké osobné invektívy a hneď ste tu začali pokračovať klamstvom v priamom prenose. Nie je pravda, že by som ja podpisoval nejaké dve zmluvy alebo nejakú zmluvu a že vy by ste...
Teraz k vášmu vystúpeniu. No, vy ste povedali, že sa neznížite k tomu, aby ste používali nejaké osobné invektívy a hneď ste tu začali pokračovať klamstvom v priamom prenose. Nie je pravda, že by som ja podpisoval nejaké dve zmluvy alebo nejakú zmluvu a že vy by ste čosi-kdesi odhaľovali. Išlo o podpísanie rámcovej zmluvy na kúpu nákladných vozidiel Aktis, to sú vozidlá, ktoré sa nakupujú napriamo, bez verejného obstarávania. Tá zmluva vôbec nezakladala povinnosť tie vozidlá kúpiť, ale vzhľadom na to, pre pokoj v dome, aby nevznikali okolo toho problémy, pretože potom by to počkalo už na ďalšieho ministra, tak som nakázal tú zmluvu zrušiť. A ja som presvedčený, že takisto tie Aktisy sa budú teraz nakupovať presne tým istým spôsobom. Takže zasa len demagógia a klamstvo z vašej strany.
Chcem vám ešte jednu vec povedať, že, čo sa týka tých osobných invektív, viete, ja tu dám odborný, fundovaný výklad, ja som si ho naozaj celý nepripravoval sám a snažím sa aj tým, čo ich to zaujíma, vysvetliť niektoré veci, ako to s tým odpočúvaním a s tou kauzou bolo, a vy to zasa využijete len na to, aby ste klamali, aby ste tu v priamom prenose rozprávali o nelegálnych odposluchoch a nezákonných a čo ja viem čo. Už aj večný kritik poslanec Martvoň sa zachoval korektne a slušne sa spýtal na niečo, že či je to pravda, že on to čítal v novinách, a ja som mu korektne odpovedal. Len vy si stále verklíkujete to isté a stále, neustále podsúvate verejnosti klamstvá a výmysly. Tak potom sa nečudujte tej slušnosti a čestnosti.
A to, že kto je z nás dvoch slušný a čestný, to zhodnotili voliči, pán Baška. Vy ste dostali 9 tisíc hlasov pri počte milión 100 tisíc, ja som dostal 38 tisíc preferenčných hlasov pri počte nejakých 150 tisíc.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.9.2012 o 12:39 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Hneď na úvod by som sa chcel, pán Baška, pán poslanec Baška, vám ospravedlniť, za to slovo trtko, ktoré som použil. To mi ušlo, mrzí ma to.
Teraz k vášmu vystúpeniu. No, vy ste povedali, že sa neznížite k tomu, aby ste používali nejaké osobné invektívy a hneď ste tu začali pokračovať klamstvom v priamom prenose. Nie je pravda, že by som ja podpisoval nejaké dve zmluvy alebo nejakú zmluvu a že vy by ste čosi-kdesi odhaľovali. Išlo o podpísanie rámcovej zmluvy na kúpu nákladných vozidiel Aktis, to sú vozidlá, ktoré sa nakupujú napriamo, bez verejného obstarávania. Tá zmluva vôbec nezakladala povinnosť tie vozidlá kúpiť, ale vzhľadom na to, pre pokoj v dome, aby nevznikali okolo toho problémy, pretože potom by to počkalo už na ďalšieho ministra, tak som nakázal tú zmluvu zrušiť. A ja som presvedčený, že takisto tie Aktisy sa budú teraz nakupovať presne tým istým spôsobom. Takže zasa len demagógia a klamstvo z vašej strany.
Chcem vám ešte jednu vec povedať, že, čo sa týka tých osobných invektív, viete, ja tu dám odborný, fundovaný výklad, ja som si ho naozaj celý nepripravoval sám a snažím sa aj tým, čo ich to zaujíma, vysvetliť niektoré veci, ako to s tým odpočúvaním a s tou kauzou bolo, a vy to zasa využijete len na to, aby ste klamali, aby ste tu v priamom prenose rozprávali o nelegálnych odposluchoch a nezákonných a čo ja viem čo. Už aj večný kritik poslanec Martvoň sa zachoval korektne a slušne sa spýtal na niečo, že či je to pravda, že on to čítal v novinách, a ja som mu korektne odpovedal. Len vy si stále verklíkujete to isté a stále, neustále podsúvate verejnosti klamstvá a výmysly. Tak potom sa nečudujte tej slušnosti a čestnosti.
A to, že kto je z nás dvoch slušný a čestný, to zhodnotili voliči, pán Baška. Vy ste dostali 9 tisíc hlasov pri počte milión 100 tisíc, ja som dostal 38 tisíc preferenčných hlasov pri počte nejakých 150 tisíc.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
12:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:42
Jaroslav BaškaĎakujem. (Hlasy a výkrik z pléna.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.9.2012 o 12:42 hod.
Ing.
Jaroslav Baška
Videokanál poslanca
Ja som vám nepovedal, že keď ste tu rečnili viac ako hodinu, že tie veci, ktoré ste hovorili, že sú nepravdivé. Vy ste tú obhajobu postavili na tom, prečítali ste zákon, ako to má podľa zákona byť. Len to, čo sa tu udialo v roku 2011, podľa zákona nebolo. Mali sme viackrát možnosť presvedčiť sa na poslaneckých prieskumoch, ktoré sme robili ako členovia výboru pre obranu a bezpečnosť. Tak toto naozaj tu v minulosti nebolo, takéto masívne nelegálne odpočúvanie. A to, že ste to tu prečítali, vlastne zákon, presne, ako to má fungovať, to neznamená, že to tak naozaj bolo robené. By som si možno tú obhajobu nechal na vašom mieste úplne na iné miesto, na iný priestor pre iných ľudí. Možnože čoskoro to aj bude takýmto spôsobom urobené.
Ďakujem. (Hlasy a výkrik z pléna.)
Autorizovaný
12:43
Uvádzajúci uvádza bod 12:43
Martin FedorPôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú...
Pôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú hovoriť, že netreba nič meniť, že netreba zvyšovať kontrolu. Ale všetci ostatní, čo žijú v tejto republike a sú svedkami neustálych menších, väčších káuz, škandálov, spravodajských hier, myslím, že im to prekáža. A som presvedčený o tom, že treba zmeniť tento systém, na rozdiel od tých, čo si myslia, že všetko funguje parádne a nič meniť netreba.
Pán poslanec Baška hovoril o tom, že kontrola spravodajských služieb a všetkých týchto bezpečnostných orgánov musí byť o vzájomnej dôvere, pretože len vtedy je kontrola. Pripomenul som si výrok, ktorý povedal Ronald Reagan Gorbačovovi, keď robili asi druhé kolo tých rozhovorov o jadrovom odzbrojení, keď hovorili o tom, že áno, dôvera je potrebná, ale "Dôveruj, ale preveruj!" je asi heslo dňa aj dnes, aj pri tejto téme.
Keby vystúpil len pán poslanec Galko, asi by som nevedel, že či sa dá vôbec o niečom ešte diskutovať, pretože všetko je zlé a všetko je nekvalifikované a treba stiahnuť. Priznám sa, že takýto príhovor by som skôr očakával od predstaviteľa vládnej strany. A myslím si, že táto vládna väčšina jednej strany môže byť rada, že vás tu má. Hovorí o tom, že navrhuje stiahnuť, aby sme stiahli tento zákon, a navrhuje počkať na predloženie zákona vládou, ministerstvom. Rovnako ako pán poslanec Baška hovoril o tom, že by sme mali predstaviť nejaký spoločný návrh spolu so zákonom o spravodajských službách. Ja si myslím, že zatiaľ sme počuli od vlády záväzok, že nám predstaví zákon o spravodajských službách. Viem, že ten zákon bude predstavovať dve také úrovne. V jednom budú naozaj posilnené kompetencie spravodajských služieb a bude tam posilnená aj kontrola, som presvedčený o tom. Ale my teraz rozprávame o úplne inom zákone. Úplne iný zákon - ja som to na úvod hovoril, neviem, či niekto nepočúval, alebo bol niekde preč - my teraz riešime zákon o ochrane pred odpočúvaním. A to je asi dosť dôležitý detail, ktorý nám unikol, aby sme sa možno viacej počúvali.
K takým vecným témam. Ja sa pokúsim byť, konzistentne, aj keď som si to zapísal na viacero iných papierov, pretože viacerí páni poslanci vystupujúci v rozprave sa rovnakých tém a vlastne aj takých tých pilierov tejto novely zákona dotkli.
Možno by som sa vrátil k tomu, že o tom v rozprave dosť často zaznelo z úst myslím pána poslanca Gála, Bašku aj Galka, o tom, že nie je žiaduce informovať občana, ak nebudú splnené ciele toho odpočúvania. A my to hovoríme, že to je jeden práve z pilierov tejto novely, ktorú teraz práve predstavujeme, že zvyšujeme právomoci občana, aby sa mohol v prípade potreby, keď on si myslí, že boli dotknuté jeho ústavné práva, odvolať na súd, aby tie rozhodnutia orgánov boli preskúmateľné súdmi. Ale zároveň hovoríme aj o tom a dávame to do výnimky v tom zákone, že tí, kde je podozrenie, že naozaj o teroristoch alebo o zločincoch, o členoch príslušníkov podsvetia, keď je podozrenie, že budú, že ďalej pretrvávajú skutočnosti, ktoré budú oprávňovať, aby sa jednoducho nezverejnilo, alebo aby neboli informovaní o tom, že boli tieto informačno-technické prostriedky proti nim využité, jednoducho tam dávame výnimku do tohto zákona. Ony to, tie orgány to zvážia a povedia, že nie, vy ste osoba, ktorej to jednoducho nemôžeme, ktorú nemôžeme informovať. Takže toto by som si nemyslel, že je nejaký závažný bod, o ktorom by sme mali sa prieť.
Ale hovorím aj o tom, že, a pristavím sa, o tom, že o tejto tzv. oznamovacej povinnosti, to nie je náš výmysel. Funguje to v niekoľkých krajinách, v mnohých krajinách, v demokratických krajinách sveta. Sú štáty s rovnakým pravidlom pre možnosť výnimky a s oveľa kratšou lehotou, ako navrhujeme my. My navrhujeme jeden rok, po jednom roku, aby sa toto zverejnilo, nezverejnilo, ale aby bol občan informovaný.
Ďalší taký pilier tejto novely, o ktorom sme hovorili, síce hovorili sme o tom, že chceme posilniť právomoci výboru, ktorý má mať odposluchy, kontrolu odposluchov na starosti, tak má to byť, my tvrdíme, že by to mal byť výbor pre obranu a bezpečnosť. Rovnako legitímne je navrhovať iný spôsob telesa alebo orgánu, ktorý by napokon takéto právomoci kontrolné mal. Ale môžem... Vo svete to funguje rôzne. Sú aj také spôsoby, aj také spôsoby. Nezávislé tribunály okrem Veľkej Británie fungujú aj v Holandsku, fungujú aj v iných krajinách, aj Európy. A priznám sa, že tiež ma, je to možno také najjednoduchšie, že zbaviť sa takejto zodpovednosti a presunúť to na akýsi nezávislý tribunál, ktorý bude zložený z nezávislých ľudí, napríklad vážených sudcov, prokurátorov alebo podobne. Rozumiem výhrade, že kontrola poslancami bude alebo neúčinná, alebo ju budú politici, kontrolóri zneužívať, že môžu unikať informácie a tak ďalej. Pri príprave nášho návrhu sme tieto všetky názory brali vážne.
Chcem sa vás ale opýtať, nie možno všetkých, pretože nás je tu málo, ale predsa len aj tých, čo sedia teraz v sále: Koľko z nás je presvedčených, že parlament zvolí povedzme troch bývalých sudcov, aby dozerali nad nasadzovaním informačno-technických prostriedkov? Ale nemám na mysli tak, že jednoduchou väčšinou. To si zvolia. Takýto orgán si táto väčšina a táto vláda si takých sudcov, prokurátorov alebo "nezávislé osobnosti" radi zvolia. Ale povedzte mi, ako na Slovensku - a my sme pripravovali taký zákon, aby bol realistický a fungujúci v našich podmienkach, nie v Holandsku, nie v Belgicku, nie v Británii a v Austrálii, realistický zákon - povedzte mi, ako nájdeme troch, štyroch, piatich ľudí na Slovensku, aby boli zvolení povedzme 140 hlasmi tohto telesa, tohto orgánu? A všetci sto štyridsiati poslanci, ktorí budú hlasovať za takéto teleso, budú presvedčení o tom, že boli zvolení ľudia, ktorí sú nezávislí, vážení, aj dôveryhodní? Pretože si myslím, že nežijeme v ideálnom svete a už vôbec nie v ideálnom politickom svete. Mali by sme však urobiť aspoň nejaký krok správnym smerom a z dnešnej nekontroly prejsť ku kontrole.
Pravdaže sme brali do úvahy a brali sme vážne riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovoríme o tom častejšie. Myslím Gábor Gál spomínal ten precedens, a spomínal som ho v úvodnom slove, s výborom, ktorý je funkčný už niekoľko rokov a doteraz nebol žiaden problém. A naozaj možno nie v tomto období, ale v predchádzajúcich obdobiach, kedy ten nával na bezpečnostné previerky bol oveľa väčší, tak dokázali vo výbore poslanci spracovávať bez toho, aby dochádzalo k úniku utajovaných skutočností. A malo čo unikať. A má čo unikať aj z tohto výboru.
My hovoríme, že v tomto prípade navrhujeme úzku pracovnú skupinu, ktorá by nepozostávala zo všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten výbor by sa mohol alebo by mal vytvárať úzke pracovné skupiny v zastúpení politikov opozície aj koalície a môžeme sa rozprávať ďalej o tom. Poďme sa rozprávať o tom aj v druhom čítaní, či dáme do povinnosti, aby mali bezpečnostné previerky. Áno, počul som túto výhradu. Môžeme dať bezpečnostné previerky, aby mali poslanci, ktorí budú v kontrolnej pracovnej skupine, v ktorej budú dozerať nad procesom nasadzovania odposluchov v tomto štáte. Na druhej strane ale Gábor mi to zobral z úst, keď hovoril o tom, že presne sa dostávame do začarovaného cyklu. Vy sa máte nechať preverovať tými, čo idete preverovať, hej?! Tak je to trošku také... Ale ja som otvorený tejto debate a možno by som aj ja bol skôr 60:40 za to, aby poslanci, ktorí budú v tejto úzkej pracovnej skupine, disponovali bezpečnostnou previerkou. Dajme to aj do zákona! Dajme do zákona, že budú, alebo do nejakého etického kódexu pracovnej skupiny alebo výboru celého, že budú viazaní mlčanlivosťou, že budú prisahať na to, že nepovedia nič, že v prípade podozrení pôjdu na detektor lži. A okey. Alebo, a ešte raz zdôrazním, som absolútne otvorený diskusii o tom, či poslanci majú mať previerky NBÚ alebo nie.
Dovoľte mi ešte povedať, sekundu, pán poslanec Fecko, myslím, že to sme teraz práve rozprávali. Vítam ohlas od pána poslanca Bašku, ktorý hovorí, že v prípade, ak tento návrh novely neprejde, aby sme sa začali rozprávať o tom, ako pripraviť spoločný zákon, opozično-vládny, o tom, ako lepšie kontrolovať nasadzovanie ITP v republike. A na druhej strane, a to by som možno aj odporoval zase to, že návrh novely zákona, ktorú my teraz hovoríme, alebo o ktorej sme začali debatovať v minulom období na výbore pre obranu a bezpečnosť, nebol iniciovaný nejakým škandálom na Vojenskom spravodajstve. My sme si, ja som to povedal v úvodnom slove, opätovne sa na to odvolám, keď vidíte, ako sa preverujú v súčasnosti, či boli tieto ITP oprávnené, neoprávnené, jednoducho je to o štatistike, holá, suchá štatistika. Máme možno oprávnenia, ale aby boli silnejšie, jednoznačnejšie, chceme to zapísať do zákona a tak, aby to bola kontrola priebežná, kontinuálna, a vtedy si každý jeden z tých štátnych orgánov, ktorý má tú právomoc, veľmi dobre rozmyslí, či má ísť cestou nasadzovania odposluchov alebo nie, pretože myslím, že sme sa vzácne zhodli všetci poslanci, ktorí v tejto rozprave vystupovali, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov je úžasný zásah do súkromia každého, koho sa to týka. A mala by to byť tá posledná hranica získavania informácií.
Keď ešte možno... Ako budú informovaní ľudia? - takú otázku som zaregistroval. Rovnakým spôsobom, ako je to teraz podľa Trestného poriadku. Gábor Gál hovoril o tom, že zrušme zákon samotný. Myslím si, že skôr by som išiel cestou, aby sa zjednotila postupnosť, pretože hovoril správne o dvojkoľajnosti, Trestný zákonník a teraz zákon č. 166, aby sme zjednotili. A táto naša novela zákona ide týmto smerom. My sa snažíme zjednotiť dohľad nad všetkými spravodajsky získavanými ITP v tejto krajine. Nielen čo sa týka spravodajských služieb, SIS-ky, Vojenského spravodajstva, ale aj tých policajtov.
Gábor Gál hovoril veľmi dobre tiež o tom, že ako sa ťažko dosahuje politická vôľa v takej citlivej otázke, ako je nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Ja som hovoril o tom, že sme čakali, že budú ľudia, ktorým vyhovuje súčasný stav, samozrejme, že vyhovuje súčasný stav. A keď sa niekto odvoláva na to, že to funguje veľmi dobre a že vlastne tie bezpečnostné orgány sú s tým spokojné, no do istej miery im môže vyhovovať tento stav. My sme tu ale preto, aby sme tiež hľadeli na to, že čo pre občanov bude dobré.
Otázky legality, legitimity, proporcionality sú naozaj otázkami, s ktorými môžeme ísť ďalej, ale myslím si, že zákon alebo novela zákona, ktorú predkladáme teraz, je krok správnym smerom. A ja bez toho, aby som vás chcel zdržovať s vyjadreniami k všetkému, čo tu dnes bolo povedané, tak by som vás chcel veľmi stručne poprosiť o podporu zákona, o posunutie do druhého čítania s tým, že práve tam je priestor na všetky technické detaily, o ktorých sme hovorili. Ale dva zásadné princípy si myslím, že sú podstatné a sú obsahom práve tejto novely, ktorú dávame teraz. Po prvé, zvyšujeme oprávnenosť alebo právomoci občanov, ktorí sa budú môcť dozvedieť, že bolo niekedy voči nim, informačno-technické prostriedky boli nasadené. A druhá vec, že hovoríme o kontinuálnej a priebežnej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý to v kompetencii má aj teraz, len tá kontrola nefunguje, je príliš štatistická a technokratická a nie dostatočne fungujúca.
Takže bez toho, aby sme navrhovali, aké inštitúcie zvýšenej kontroly, aké inštitúcie poistiek proti zneužitiu nasadzovania odposluchov v tejto republike by sme mohli mať, odmietnuť tento zákon myslím si, že je veľmi nesprávne. A dovolím si vás ešte raz požiadať o podporu nie v mene svojom, ani v mene predkladateľov, ale v mene občanov tohto štátu.
Ďakujem pekne, všetko dobré.
Uvádzajúci uvádza bod
21.9.2012 o 12:43 hod.
Mgr. MEconSc.
Martin Fedor
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa zhrnúť rozpravu, ktorá trvala trošku dlhšie, a zároveň aj odpovedať na niektoré témy, ktoré boli v tejto rozprave vznesené.
Pôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú hovoriť, že netreba nič meniť, že netreba zvyšovať kontrolu. Ale všetci ostatní, čo žijú v tejto republike a sú svedkami neustálych menších, väčších káuz, škandálov, spravodajských hier, myslím, že im to prekáža. A som presvedčený o tom, že treba zmeniť tento systém, na rozdiel od tých, čo si myslia, že všetko funguje parádne a nič meniť netreba.
Pán poslanec Baška hovoril o tom, že kontrola spravodajských služieb a všetkých týchto bezpečnostných orgánov musí byť o vzájomnej dôvere, pretože len vtedy je kontrola. Pripomenul som si výrok, ktorý povedal Ronald Reagan Gorbačovovi, keď robili asi druhé kolo tých rozhovorov o jadrovom odzbrojení, keď hovorili o tom, že áno, dôvera je potrebná, ale "Dôveruj, ale preveruj!" je asi heslo dňa aj dnes, aj pri tejto téme.
Keby vystúpil len pán poslanec Galko, asi by som nevedel, že či sa dá vôbec o niečom ešte diskutovať, pretože všetko je zlé a všetko je nekvalifikované a treba stiahnuť. Priznám sa, že takýto príhovor by som skôr očakával od predstaviteľa vládnej strany. A myslím si, že táto vládna väčšina jednej strany môže byť rada, že vás tu má. Hovorí o tom, že navrhuje stiahnuť, aby sme stiahli tento zákon, a navrhuje počkať na predloženie zákona vládou, ministerstvom. Rovnako ako pán poslanec Baška hovoril o tom, že by sme mali predstaviť nejaký spoločný návrh spolu so zákonom o spravodajských službách. Ja si myslím, že zatiaľ sme počuli od vlády záväzok, že nám predstaví zákon o spravodajských službách. Viem, že ten zákon bude predstavovať dve také úrovne. V jednom budú naozaj posilnené kompetencie spravodajských služieb a bude tam posilnená aj kontrola, som presvedčený o tom. Ale my teraz rozprávame o úplne inom zákone. Úplne iný zákon - ja som to na úvod hovoril, neviem, či niekto nepočúval, alebo bol niekde preč - my teraz riešime zákon o ochrane pred odpočúvaním. A to je asi dosť dôležitý detail, ktorý nám unikol, aby sme sa možno viacej počúvali.
K takým vecným témam. Ja sa pokúsim byť, konzistentne, aj keď som si to zapísal na viacero iných papierov, pretože viacerí páni poslanci vystupujúci v rozprave sa rovnakých tém a vlastne aj takých tých pilierov tejto novely zákona dotkli.
Možno by som sa vrátil k tomu, že o tom v rozprave dosť často zaznelo z úst myslím pána poslanca Gála, Bašku aj Galka, o tom, že nie je žiaduce informovať občana, ak nebudú splnené ciele toho odpočúvania. A my to hovoríme, že to je jeden práve z pilierov tejto novely, ktorú teraz práve predstavujeme, že zvyšujeme právomoci občana, aby sa mohol v prípade potreby, keď on si myslí, že boli dotknuté jeho ústavné práva, odvolať na súd, aby tie rozhodnutia orgánov boli preskúmateľné súdmi. Ale zároveň hovoríme aj o tom a dávame to do výnimky v tom zákone, že tí, kde je podozrenie, že naozaj o teroristoch alebo o zločincoch, o členoch príslušníkov podsvetia, keď je podozrenie, že budú, že ďalej pretrvávajú skutočnosti, ktoré budú oprávňovať, aby sa jednoducho nezverejnilo, alebo aby neboli informovaní o tom, že boli tieto informačno-technické prostriedky proti nim využité, jednoducho tam dávame výnimku do tohto zákona. Ony to, tie orgány to zvážia a povedia, že nie, vy ste osoba, ktorej to jednoducho nemôžeme, ktorú nemôžeme informovať. Takže toto by som si nemyslel, že je nejaký závažný bod, o ktorom by sme mali sa prieť.
Ale hovorím aj o tom, že, a pristavím sa, o tom, že o tejto tzv. oznamovacej povinnosti, to nie je náš výmysel. Funguje to v niekoľkých krajinách, v mnohých krajinách, v demokratických krajinách sveta. Sú štáty s rovnakým pravidlom pre možnosť výnimky a s oveľa kratšou lehotou, ako navrhujeme my. My navrhujeme jeden rok, po jednom roku, aby sa toto zverejnilo, nezverejnilo, ale aby bol občan informovaný.
Ďalší taký pilier tejto novely, o ktorom sme hovorili, síce hovorili sme o tom, že chceme posilniť právomoci výboru, ktorý má mať odposluchy, kontrolu odposluchov na starosti, tak má to byť, my tvrdíme, že by to mal byť výbor pre obranu a bezpečnosť. Rovnako legitímne je navrhovať iný spôsob telesa alebo orgánu, ktorý by napokon takéto právomoci kontrolné mal. Ale môžem... Vo svete to funguje rôzne. Sú aj také spôsoby, aj také spôsoby. Nezávislé tribunály okrem Veľkej Británie fungujú aj v Holandsku, fungujú aj v iných krajinách, aj Európy. A priznám sa, že tiež ma, je to možno také najjednoduchšie, že zbaviť sa takejto zodpovednosti a presunúť to na akýsi nezávislý tribunál, ktorý bude zložený z nezávislých ľudí, napríklad vážených sudcov, prokurátorov alebo podobne. Rozumiem výhrade, že kontrola poslancami bude alebo neúčinná, alebo ju budú politici, kontrolóri zneužívať, že môžu unikať informácie a tak ďalej. Pri príprave nášho návrhu sme tieto všetky názory brali vážne.
Chcem sa vás ale opýtať, nie možno všetkých, pretože nás je tu málo, ale predsa len aj tých, čo sedia teraz v sále: Koľko z nás je presvedčených, že parlament zvolí povedzme troch bývalých sudcov, aby dozerali nad nasadzovaním informačno-technických prostriedkov? Ale nemám na mysli tak, že jednoduchou väčšinou. To si zvolia. Takýto orgán si táto väčšina a táto vláda si takých sudcov, prokurátorov alebo "nezávislé osobnosti" radi zvolia. Ale povedzte mi, ako na Slovensku - a my sme pripravovali taký zákon, aby bol realistický a fungujúci v našich podmienkach, nie v Holandsku, nie v Belgicku, nie v Británii a v Austrálii, realistický zákon - povedzte mi, ako nájdeme troch, štyroch, piatich ľudí na Slovensku, aby boli zvolení povedzme 140 hlasmi tohto telesa, tohto orgánu? A všetci sto štyridsiati poslanci, ktorí budú hlasovať za takéto teleso, budú presvedčení o tom, že boli zvolení ľudia, ktorí sú nezávislí, vážení, aj dôveryhodní? Pretože si myslím, že nežijeme v ideálnom svete a už vôbec nie v ideálnom politickom svete. Mali by sme však urobiť aspoň nejaký krok správnym smerom a z dnešnej nekontroly prejsť ku kontrole.
Pravdaže sme brali do úvahy a brali sme vážne riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovoríme o tom častejšie. Myslím Gábor Gál spomínal ten precedens, a spomínal som ho v úvodnom slove, s výborom, ktorý je funkčný už niekoľko rokov a doteraz nebol žiaden problém. A naozaj možno nie v tomto období, ale v predchádzajúcich obdobiach, kedy ten nával na bezpečnostné previerky bol oveľa väčší, tak dokázali vo výbore poslanci spracovávať bez toho, aby dochádzalo k úniku utajovaných skutočností. A malo čo unikať. A má čo unikať aj z tohto výboru.
My hovoríme, že v tomto prípade navrhujeme úzku pracovnú skupinu, ktorá by nepozostávala zo všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten výbor by sa mohol alebo by mal vytvárať úzke pracovné skupiny v zastúpení politikov opozície aj koalície a môžeme sa rozprávať ďalej o tom. Poďme sa rozprávať o tom aj v druhom čítaní, či dáme do povinnosti, aby mali bezpečnostné previerky. Áno, počul som túto výhradu. Môžeme dať bezpečnostné previerky, aby mali poslanci, ktorí budú v kontrolnej pracovnej skupine, v ktorej budú dozerať nad procesom nasadzovania odposluchov v tomto štáte. Na druhej strane ale Gábor mi to zobral z úst, keď hovoril o tom, že presne sa dostávame do začarovaného cyklu. Vy sa máte nechať preverovať tými, čo idete preverovať, hej?! Tak je to trošku také... Ale ja som otvorený tejto debate a možno by som aj ja bol skôr 60:40 za to, aby poslanci, ktorí budú v tejto úzkej pracovnej skupine, disponovali bezpečnostnou previerkou. Dajme to aj do zákona! Dajme do zákona, že budú, alebo do nejakého etického kódexu pracovnej skupiny alebo výboru celého, že budú viazaní mlčanlivosťou, že budú prisahať na to, že nepovedia nič, že v prípade podozrení pôjdu na detektor lži. A okey. Alebo, a ešte raz zdôrazním, som absolútne otvorený diskusii o tom, či poslanci majú mať previerky NBÚ alebo nie.
Dovoľte mi ešte povedať, sekundu, pán poslanec Fecko, myslím, že to sme teraz práve rozprávali. Vítam ohlas od pána poslanca Bašku, ktorý hovorí, že v prípade, ak tento návrh novely neprejde, aby sme sa začali rozprávať o tom, ako pripraviť spoločný zákon, opozično-vládny, o tom, ako lepšie kontrolovať nasadzovanie ITP v republike. A na druhej strane, a to by som možno aj odporoval zase to, že návrh novely zákona, ktorú my teraz hovoríme, alebo o ktorej sme začali debatovať v minulom období na výbore pre obranu a bezpečnosť, nebol iniciovaný nejakým škandálom na Vojenskom spravodajstve. My sme si, ja som to povedal v úvodnom slove, opätovne sa na to odvolám, keď vidíte, ako sa preverujú v súčasnosti, či boli tieto ITP oprávnené, neoprávnené, jednoducho je to o štatistike, holá, suchá štatistika. Máme možno oprávnenia, ale aby boli silnejšie, jednoznačnejšie, chceme to zapísať do zákona a tak, aby to bola kontrola priebežná, kontinuálna, a vtedy si každý jeden z tých štátnych orgánov, ktorý má tú právomoc, veľmi dobre rozmyslí, či má ísť cestou nasadzovania odposluchov alebo nie, pretože myslím, že sme sa vzácne zhodli všetci poslanci, ktorí v tejto rozprave vystupovali, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov je úžasný zásah do súkromia každého, koho sa to týka. A mala by to byť tá posledná hranica získavania informácií.
Keď ešte možno... Ako budú informovaní ľudia? - takú otázku som zaregistroval. Rovnakým spôsobom, ako je to teraz podľa Trestného poriadku. Gábor Gál hovoril o tom, že zrušme zákon samotný. Myslím si, že skôr by som išiel cestou, aby sa zjednotila postupnosť, pretože hovoril správne o dvojkoľajnosti, Trestný zákonník a teraz zákon č. 166, aby sme zjednotili. A táto naša novela zákona ide týmto smerom. My sa snažíme zjednotiť dohľad nad všetkými spravodajsky získavanými ITP v tejto krajine. Nielen čo sa týka spravodajských služieb, SIS-ky, Vojenského spravodajstva, ale aj tých policajtov.
Gábor Gál hovoril veľmi dobre tiež o tom, že ako sa ťažko dosahuje politická vôľa v takej citlivej otázke, ako je nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Ja som hovoril o tom, že sme čakali, že budú ľudia, ktorým vyhovuje súčasný stav, samozrejme, že vyhovuje súčasný stav. A keď sa niekto odvoláva na to, že to funguje veľmi dobre a že vlastne tie bezpečnostné orgány sú s tým spokojné, no do istej miery im môže vyhovovať tento stav. My sme tu ale preto, aby sme tiež hľadeli na to, že čo pre občanov bude dobré.
Otázky legality, legitimity, proporcionality sú naozaj otázkami, s ktorými môžeme ísť ďalej, ale myslím si, že zákon alebo novela zákona, ktorú predkladáme teraz, je krok správnym smerom. A ja bez toho, aby som vás chcel zdržovať s vyjadreniami k všetkému, čo tu dnes bolo povedané, tak by som vás chcel veľmi stručne poprosiť o podporu zákona, o posunutie do druhého čítania s tým, že práve tam je priestor na všetky technické detaily, o ktorých sme hovorili. Ale dva zásadné princípy si myslím, že sú podstatné a sú obsahom práve tejto novely, ktorú dávame teraz. Po prvé, zvyšujeme oprávnenosť alebo právomoci občanov, ktorí sa budú môcť dozvedieť, že bolo niekedy voči nim, informačno-technické prostriedky boli nasadené. A druhá vec, že hovoríme o kontinuálnej a priebežnej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý to v kompetencii má aj teraz, len tá kontrola nefunguje, je príliš štatistická a technokratická a nie dostatočne fungujúca.
Takže bez toho, aby sme navrhovali, aké inštitúcie zvýšenej kontroly, aké inštitúcie poistiek proti zneužitiu nasadzovania odposluchov v tejto republike by sme mohli mať, odmietnuť tento zákon myslím si, že je veľmi nesprávne. A dovolím si vás ešte raz požiadať o podporu nie v mene svojom, ani v mene predkladateľov, ale v mene občanov tohto štátu.
Ďakujem pekne, všetko dobré.
Autorizovaný
12:59
Vystúpenie v rozprave 12:59
Monika GibalováPlatný zákon o vysokých školách, v jeho ustanovení § 96 ods. 1...
Platný zákon o vysokých školách, v jeho ustanovení § 96 ods. 1 upravuje podmienky pre priznanie sociálneho štipendia študentom, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom výlučne študujúcim na vysokých školách na území Slovenskej republiky. Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v Slovenskej republike a sú poberateľmi sociálneho štipendia podľa platnej legislatívy.
Ide o študentov, ktorí by v prípade absolvovania štúdia na univerzite alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky spĺňali podmienky pre poberanie sociálneho štipendia a podľa platných kritérií v zmysle zákonov by im takéto štipendium bolo priznané. Tento návrh zákona fakultatívne upravuje možnosť priznať sociálne štipendium teda aj tým študentom, pričom sa navrhuje osobitným predpisom upraviť podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia.
Dámy a páni, o takúto zmenu alebo úpravu platného zákona som sa začala zaujímať a rozmýšľať o nej po tom, čo som dostala podnet od občianky-matky, ktorá opisovala situáciu v rodine. A ja si dovolím len veľmi krátko zacitovať z tohto e-mailu: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." A to bol dôvod, prečo som začala pátrať po tom, či naozaj je to tak. A naozaj som dospela k poznaniu, že takýto študent, ktorý z rôznych dôvodov sa rozhodne študovať na vysokej škole mimo územia Slovenskej republiky, a tu by mu toto sociálne štipendium bolo priznané, nemá naň nárok.
Teraz trochu krátko zo štatistiky. Celkovo v Slovenskej republike za posledné obdobia vzaté do roku 2009 dozadu študovalo spolu aj s externými študentmi dvestojedenásť tisíc päťstopäťdesiattri študentov. Externí študenti teda tvoria z tohto celého počtu 33,5 percent. Od roku 2009, 2010, 2011 tieto počty sú porovnateľné, plus, mínus.
V roku 2009 študovalo na štátnych verejných a súkromných vysokých školách stoštyridsať tisíc šesťstoosemdesiat študentov. V tomto počte môžu byť zahrnutí aj zahraniční študenti študujúci na našich vysokých školách, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Také štatistiky sa ale u nás zvlášť nevedú.
Sociálne štipendium poberalo šestnásť tisíc deväťstodvanásť študentov na verejných a súkromných vysokých školách. Percentuálny podiel študentov poberajúcich sociálne štipendium bol 12,02.
Podľa odpovede, akú som získala na interpeláciu ešte v roku 2009, priemerná výška štipendia bola 197 eur, teraz je priemerná výška sociálneho štipendia asi, o zhruba 6 eur vyššia. K poslednému dňu roka 2009 bolo na sociálnych štipendiách vyplatené, a to vrátane, na verejných aj súkromných školách 23 410 814 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii tiež k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo dvadsaťdva tisíc dvestotridsaťtri občanov Slovenskej republiky. Podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo vrátane Českej republiky dvadsaťpäť tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak uplatníme rozloženie študentov ako v Slovenskej republike, tak približne 33 percent študuje externe a približne šestnásť tisíc sedemstopäťdesiat študentov študuje v zahraničí na dennom štúdiu. Približne 12 percent študentov v Slovenskej republike má nárok na sociálne štipendium. Ak uplatníme toto isté číslo, tak potom približne dve tisíc desať študentov, občanov v Slovenskej republike by mohlo spĺňať podmienky na poberanie sociálneho štipendia.
Predpokladám však, že tento počet bude omnoho nižší, pretože všetci predpokladáme, že tí, ktorí idú študovať do zahraničia, sú solventnejší, teda solventnejší sú ich rodičia, a preto môžu ísť študovať do zahraničia, ale práve existujú výnimky ako tá, o ktorej som už hovorila. Môžu byť študenti, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sú občanmi Slovenskej republiky, študujú v Českej republike a mali by nárok na sociálne štipendium, ale nemôžu ho dostať, pretože v zákone takáto možnosť, aspoň fakultatívna možnosť neexistuje. Pritom do Českej republiky je v rámci hraníc možno niekde zo Slovenska na vysokú školu bližšie ako napríklad z Košíc do Bratislavy a opačne.
Finančné náklady pri priemernej výške sociálneho štipendia 167 eur a predpokladaných mesiacov jeho poberania, to znamená deväť, tieto finančné náklady by tvorili, teda na jeden takýto školský rok alebo dvojsemestrálne štúdium, pre predpokladaný počet študentov, ktorý sa naozaj dá len odhadnúť, približne dve tisíc, by bolo 3 021 030 eur, čo si myslím, že nie je taký veľký obnos, aby sme nemohli vytvoriť pre týchto študentov, ktorí sú sociálne odkázaní, rovnaké podmienky ako pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej republike.
Čiže myslím si, že uchádzam sa o to, aby ste ma podporili pri tomto návrhu novely zákona. A budem rada, ak budeme v druhom čítaní možno hovoriť o detailoch, ale dovoľujem si vás vyzvať: umožníme aj možno nepatrnému počtu študentov, najmä tým, ktorí študujú v Českej republike, aby sa mohli aspoň uchádzať o sociálne štipendium.
Ten počet nebude nižší len preto, že, odhadovaný, len preto, že sa predpokladá, že solventnejší študenti študujú v zahraničí, ale aj preto, že od 1. septembra platí nová vyhláška, ktorá určuje výšku a vôbec nárok na sociálne štipendiá, a je sprísnená, čo teda ja kvitujem, čiže nemusíme sa obávať, že takýto návrh zákona spôsobí nejakú veľkú búrku v rozpočte na ministerstve školstva.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.
Vystúpenie v rozprave
21.9.2012 o 12:59 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa a páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, ktorý je veľmi jednoduchý, ale verím, že o to zaujímavejší a potrebnejší, ktorý reaguje na situáciu študentov, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín a z rozličných dôvodov sa rozhodnú pre vysokoškolské štúdium v zahraničí.
Platný zákon o vysokých školách, v jeho ustanovení § 96 ods. 1 upravuje podmienky pre priznanie sociálneho štipendia študentom, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom výlučne študujúcim na vysokých školách na území Slovenskej republiky. Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v Slovenskej republike a sú poberateľmi sociálneho štipendia podľa platnej legislatívy.
Ide o študentov, ktorí by v prípade absolvovania štúdia na univerzite alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky spĺňali podmienky pre poberanie sociálneho štipendia a podľa platných kritérií v zmysle zákonov by im takéto štipendium bolo priznané. Tento návrh zákona fakultatívne upravuje možnosť priznať sociálne štipendium teda aj tým študentom, pričom sa navrhuje osobitným predpisom upraviť podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia.
Dámy a páni, o takúto zmenu alebo úpravu platného zákona som sa začala zaujímať a rozmýšľať o nej po tom, čo som dostala podnet od občianky-matky, ktorá opisovala situáciu v rodine. A ja si dovolím len veľmi krátko zacitovať z tohto e-mailu: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." A to bol dôvod, prečo som začala pátrať po tom, či naozaj je to tak. A naozaj som dospela k poznaniu, že takýto študent, ktorý z rôznych dôvodov sa rozhodne študovať na vysokej škole mimo územia Slovenskej republiky, a tu by mu toto sociálne štipendium bolo priznané, nemá naň nárok.
Teraz trochu krátko zo štatistiky. Celkovo v Slovenskej republike za posledné obdobia vzaté do roku 2009 dozadu študovalo spolu aj s externými študentmi dvestojedenásť tisíc päťstopäťdesiattri študentov. Externí študenti teda tvoria z tohto celého počtu 33,5 percent. Od roku 2009, 2010, 2011 tieto počty sú porovnateľné, plus, mínus.
V roku 2009 študovalo na štátnych verejných a súkromných vysokých školách stoštyridsať tisíc šesťstoosemdesiat študentov. V tomto počte môžu byť zahrnutí aj zahraniční študenti študujúci na našich vysokých školách, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Také štatistiky sa ale u nás zvlášť nevedú.
Sociálne štipendium poberalo šestnásť tisíc deväťstodvanásť študentov na verejných a súkromných vysokých školách. Percentuálny podiel študentov poberajúcich sociálne štipendium bol 12,02.
Podľa odpovede, akú som získala na interpeláciu ešte v roku 2009, priemerná výška štipendia bola 197 eur, teraz je priemerná výška sociálneho štipendia asi, o zhruba 6 eur vyššia. K poslednému dňu roka 2009 bolo na sociálnych štipendiách vyplatené, a to vrátane, na verejných aj súkromných školách 23 410 814 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii tiež k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo dvadsaťdva tisíc dvestotridsaťtri občanov Slovenskej republiky. Podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo vrátane Českej republiky dvadsaťpäť tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak uplatníme rozloženie študentov ako v Slovenskej republike, tak približne 33 percent študuje externe a približne šestnásť tisíc sedemstopäťdesiat študentov študuje v zahraničí na dennom štúdiu. Približne 12 percent študentov v Slovenskej republike má nárok na sociálne štipendium. Ak uplatníme toto isté číslo, tak potom približne dve tisíc desať študentov, občanov v Slovenskej republike by mohlo spĺňať podmienky na poberanie sociálneho štipendia.
Predpokladám však, že tento počet bude omnoho nižší, pretože všetci predpokladáme, že tí, ktorí idú študovať do zahraničia, sú solventnejší, teda solventnejší sú ich rodičia, a preto môžu ísť študovať do zahraničia, ale práve existujú výnimky ako tá, o ktorej som už hovorila. Môžu byť študenti, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sú občanmi Slovenskej republiky, študujú v Českej republike a mali by nárok na sociálne štipendium, ale nemôžu ho dostať, pretože v zákone takáto možnosť, aspoň fakultatívna možnosť neexistuje. Pritom do Českej republiky je v rámci hraníc možno niekde zo Slovenska na vysokú školu bližšie ako napríklad z Košíc do Bratislavy a opačne.
Finančné náklady pri priemernej výške sociálneho štipendia 167 eur a predpokladaných mesiacov jeho poberania, to znamená deväť, tieto finančné náklady by tvorili, teda na jeden takýto školský rok alebo dvojsemestrálne štúdium, pre predpokladaný počet študentov, ktorý sa naozaj dá len odhadnúť, približne dve tisíc, by bolo 3 021 030 eur, čo si myslím, že nie je taký veľký obnos, aby sme nemohli vytvoriť pre týchto študentov, ktorí sú sociálne odkázaní, rovnaké podmienky ako pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej republike.
Čiže myslím si, že uchádzam sa o to, aby ste ma podporili pri tomto návrhu novely zákona. A budem rada, ak budeme v druhom čítaní možno hovoriť o detailoch, ale dovoľujem si vás vyzvať: umožníme aj možno nepatrnému počtu študentov, najmä tým, ktorí študujú v Českej republike, aby sa mohli aspoň uchádzať o sociálne štipendium.
Ten počet nebude nižší len preto, že, odhadovaný, len preto, že sa predpokladá, že solventnejší študenti študujú v zahraničí, ale aj preto, že od 1. septembra platí nová vyhláška, ktorá určuje výšku a vôbec nárok na sociálne štipendiá, a je sprísnená, čo teda ja kvitujem, čiže nemusíme sa obávať, že takýto návrh zákona spôsobí nejakú veľkú búrku v rozpočte na ministerstve školstva.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.
Autorizovaný