8. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. FTT (Financial Transaction Tax). Tak sa stalo na summite ECOFIN-u minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na Komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom. Celkovo sa k iniciatíve na ECOFIN-e napokon pripojilo 11 krajín. Sedem členských štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním Rady ECOFIN-u. A 4 členské krajiny, Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko, vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, teda transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisii so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch.
Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu, stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín.
Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 000 eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu Komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali byť príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvotne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie.
Slovensko s uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Toľko tá pripravená časť.
Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať, a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty, buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov.
Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa to nedá na úrovni G20, tak to preferujeme na úrovni dvadsaťsedmičky, keď sa to nedá na úrovni dvadsaťsedmičky, tak potom to preferujeme aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto vzory budú pôsobiť naozaj niekoľko mesiacov. Nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku.
A takisto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť. Treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená, aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená, ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z dvadsaťsedmičky. Ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh.
V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie. A viete, že aj o tomto sa takisto vedú debaty. A určite je to zaujímavejší a lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo jedno percento z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Chcete položiť, pán poslanec, doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno. Prosím vás, zapnite pána poslanca Blahu.

Dobre, ďakujem. Takže ďakujem pekne pánovi ministrovi za odpoveď. A chcel by som naozaj vyjadriť potešenie nad tým, že FTT bola prijatá. Je to dlhodobý projekt sociálnej demokracie v Európskej únii počnúc Rakúšanmi, Francúzmi, Nemcami (nemeckou SPD). A je to jeden z tých projektov, ktoré veľmi silne podporuje Európska komisia. A naozaj podporuje tú spravodlivosť, ktorá je v tomto smere kľúčová aj z hľadiska konsolidácie.
Ja by som len chcel zdôrazniť, že od začiatku krízy v roku 2008 štáty garantovali bankám financovanie v objeme 4 500 miliárd eur. Žiadať teraz naspäť od bánk a finančného sektora, aby platili za transakcie 0,1 % a aspoň čiastočne splatili to, čo sme im my, štáty, dali, si myslím, že je náležité. Navyše, a to je moja otázka, môže táto daň z finančných transakcií odradiť finančných špekulantov a rôznych predátorov finančných a tým pádom prispieť k väčšej stabilite v rámci finančného trhu, v rámci Európskej únie. Otázka je, či mi túto intuíciu viete potvrdiť.
No a posledná poznámka. Bavíme sa naozaj o 60 miliardách eur ročne, čo je taký základný odhad, hovorí sa aj o vyšších, aj o nižších číslach, čo môže veľmi výrazne pomôcť konsolidácii v rámci Európskej únie.
A treba zdôrazniť, že banky by naozaj mali platiť svoju daň za to, čo spôsobili v rámci krízy. Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Ja s vami, pán poslanec, súhlasím z toho pohľadu, že všetky banky v Európe a tým pádom aj na Slovensku, často sú naše banky ako keby dávané príkladom tomu, že sú zodpovedné, lebo sú to de facto banky, ktoré sa venujú takému typickému konzervatívnemu bankovníctvu. Ale sa vedú hlavne na Slovensku. A zvyknem to hovoriť a zopakujem to, aj naše banky sú dedičným hriechom spojené so svojimi matkami a s tým prapôvodom finančnej a následne hlbokej hospodárskej krízy v Európe a v celom svete. A takisto matky našich bánk, ktoré sídlia v ústavných demokraciách, ako je Rakúsko, Nemecko alebo Taliansko, tak tieto banky majú plné skrine toxických aktív, dlhopisov krajín dnes už s pochybným ratingom. Takže je namieste očakávať, že musia niesť časť zodpovednosti, s tým absolútne súhlasím.
Problém, ktorý ste ale načrtli v úvode, či to odradí špekulantov, respektíve autorov a presadzovateľov veľmi, by som povedal, problematického spôsobu bankovania, mám na mysli teraz hlavne špekulatívne deriváty a obchodovanie s nimi, tak to je veľká otázka, pretože kapitál je pohyblivý. A ak krajiny na úrovni G20 budú vytrvalo odmietať takýto proste prístup, tak sa, samozrejme, umožní pracovať s prostriedkami, s kapitálom týmto spôsobom v iných krajinách a umožní sa vlastne dosahovať zisk z takýchto operácií, aj keď je to veľmi pochybný zisk, v iných krajinách. Preto kľúčovým by malo byť a stále musí byť, aby Európa sa snažila nastoľovať túto otázku na rokovaniach skupiny G20. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorého zastupuje minister dopravy, a otázka znie: „Akým spôsobom budú odškodnení náhradní užívatelia pozemkov za trvalé porasty nimi vysadené, ak mali vyčlenený pozemok podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o pozemkových úpravách, keď pôvodný vlastník berie tento pozemok do vlastného užívania?“
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a zároveň oznámte aj ukončenie odpovede.

Ďakujem za slovo. Pozemky vyčleňované do náhradného užívania podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. boli vyčleňované iba do vykonania projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy. Zákon síce dovoľoval užívateľom vysádzať na týchto pozemkoch trvalé porasty v období od roku 1993, pripúšťa to novela zákona z roku 1993, do roku 2008, od 1. 1. 2008 bolo ustanovenie § 15 zo zákona vypustené, ale náhradní užívatelia to robili s vedomím, že zánikom práva náhradného užívania im nebude poskytnutá náhrada. Zákon to neriešil, pretože tento problém je riešený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Vlastník porastu si svoje nároky môže riešiť v občianskoprávnom konaní súdnou cestou. Bolo vecou dohody užívateľa vlastníka pozemku, aby si určil podmienky vysporiadania vložených investícií po skončení náhradného užívania. Zánik práva náhradného užívania neznamená, že užívateľ musí pozemok opustiť. Môže s vlastníkom pozemku uzavrieť nájomnú zmluvu. V prípadoch, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, kde vykonaním projektu pozemkových úprav zaniká právo náhradného užívania, zákon priamo v § 21 zohľadňuje ujmu, ktorá je spôsobená užívateľovi, ak bol pozemok vyčlenený podľa § 15. Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie, ďakujem.
V poradí piata otázka je od pána poslanca Zajaca na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka a otázka znie: „Vážený pán minister, podľa medializovaných informácií začiatok výstavby obchvatu Prešova, Prešov-západ – Prešov-juh je posunutý až na rok 2015, prípadne neskôr. Nemyslíte si, že tento váš zámer znova oddiali prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou D1 a z Prešova sa stane veľmi nebezpečný dopravný lievik?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dokumentácie pre stavebné povolenie na predmetný úsek diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh, ktorého súčasťou je aj tunel dĺžky 2,5 km. Predpokladaný termín dodania dokumentácie pre stavebné povolenie je v máji budúceho roka. Následne bude možné zahájiť proces majetkovej prípravy a prípravy žiadosti na vydanie stavebného povolenia, ktoré si vyžiada ďalší čas. Vzhľadom na aktuálny stav prípravy tohto úseku, prognózovanej intenzity dopravy, väzbu na ostatné pripravované investičné akcie v okolí mesta Prešov a predovšetkým vzhľadom na možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. z fondov Európskej únie sa začatie realizácie predmetného úseku diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh predpokladá najskôr v roku 2015. Začiatok výstavby v roku 2015 nie je ale naším zámerom, ale realitou vychádzajúcou z pripravenosti tohto úseku, ktorý sme zdedili po našich predchodcoch, teda po vašej vláde. Samozrejme, z pozície ministra dopravy budem robiť všetko pre to, aby výstavba aj odovzdanie cesty do užívania prebehlo čo najskôr. Ako však viete, v právnom štáte nie je možné robiť nemožné.
Slovenská správa ciest zahájila v tomto roku realizáciu stavby I/68 Prešov v úseku odbočka Škultétyho – ZVL, ktorá po dokončení v roku 2015 prispeje výrazne k zlepšeniu dopravnej situácie v meste Prešov vrátane relácie Prešov-západ – Prešov-juh. Táto spojnica, aj keď nie je plnohodnotnou náhradou diaľnice, v rokoch výstavby mestského diaľničného obchvatu značne uľahčí život obyvateľom Prešova aj prechádzajúcim motoristom. Preto si myslím, že v tom období sa to nestane lievikom. Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno. Poprosím, zapnite pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec.