8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem tomu paragrafu, že môžem vystúpiť. Najprv by som chcel po dlhom mlčaní odkázať majiteľom plechových úst, pánovi Kaníkovi, pánovi Sulíkovi a iným, ktorí hovoria o smrtiacom kokteile, že tak ako ich celé roky vnímam a pozorujem, tak si myslím, že pre nich vládnutie je istý typ veľmi dobrej žúrky, zábavy, a preto aj tá barová terminológia. Ak sa mám vyjadriť k tomu, čo hovoril pán Brocka. To je o tom, čomu sa hovorí šírka daňového základu, a pre vašu informáciu na odpočítateľnú položku pre manželku, a všetci v rade ministri a ministerky financií, ktoré sedeli v rezorte, vám potvrdia podobné číslo, odpočítateľná položka na manželku znižuje príjmy z dane z príjmu fyzických osôb o cirka 80 mil. eur. ročne. A štát vynakladá na takzvanú rodinnú politiku, nie na takzvanú, na skutočnú rodinnú politiku, efektívne, neefektívne, o tom sa dá naozaj veľa hovoriť, miliardu eur. To sú, to je rodičovský príspevok. To je príspevok pri narodení dieťaťa. To je daňový bonus a to sú samotné detské prídavky. Čiže 80 mil. eur odpočítateľná položka na manželku. A je pravdou, že technokratický chladný pohľad na veci by bol taký, že by sa tá odpočítateľná položka zrušila ako taká. My sme sa naozaj snažili pri príprave tejto novely ísť cestou, ktorou by sme poukazovali na jednotlivé životné situácie. Tie životné situácie sú zohľadnené v návrhu novely. To znamená, odpočítateľná položka na manželku zostáva každej žene alebo každému manželovi, ktorý žije v zákonnom zväzku, zostáva, ak sa stará o deti vo veku do troch rokov, alebo ak má zdravotne postihnuté dieťa, tak do šiestich rokov. Takisto zostáva partnerovi v manželstve, ak má opatrovnícky vzťah, ak sa proste stará o nejakého, o svojho člena rodiny. To znamená, nemyslím len na tých, ktorí sa narodia a sú v kolíske, ale aj na tých, ktorí, ak sa starajú o svojich povedzme dožívajúcich rodičov. A takisto tá odpočítateľná položka v dnešnej situácii vyše 13-percentnej nezamestnanosti patrí tým partnerom manželstva, ktorí si aktívne hľadajú prácu. Mimochodom, pán Brocka, odpočítateľnú položku na manželku nemá nikto, kto žije vo zväzku druh a družka. Len v požehnanom vzťahu, ak je. Môžete sa, je veľa rodín a môžete sa na to pozrieť, môžete mať na to názor, či je správny, zdravý, alebo nezdravý. Ale ja dnes pokiaľ viem, 50 percent detí sa rodí mimo manželstiev. Je to asi tak. Je to nejaký trend. Nemyslíme tým pádom. Teda už dnes nie je situácia úplne férová k všetkým matkám a všetkým otcom, ktorí sa starajú o svoje deti, akurát nie sú v požehnanom zväzku, alebo nie sú v civilnom zväzku rodičovskom. Takže aby sme, aby sme tu proste nehľadali niekde, niekde problémy, kde možno naozaj nie sú. My máme možno naozaj odlišný pohľad na to, sústreďme sa na ženu, lebo je to tradičné asi. Čo by mala manželka, alebo vy máte, pán Brocka, vôbec, kolegovia v KDH, predstavu, že vysnívaným snom ženy je zostať s dieťaťom 10 rokov ako doma? Ja si nemyslím, že moderná slovenská žena má vysnívanú takúto kariéru. Moderná slovenská žena sa chce čím skôr dostať naspäť do práce, pretože nechce stratiť pracovné návyky. Pretože nechce vypadnúť z kolektívu, zo života ako takého. Problémom je, že štát 15 - 20 rokov je nie schopný, samospráva nie je schopná zabezpečiť infraštruktúru pre rodiny. My nemáme siete materských škôl. My nemáme škôlky. Zoberte si, ako sa platia úplatky, akým spôsobom sa po známosti dostávajú deti do škôlok. To je proste problém, ktorý tu máme. A to je možno aj odpoveď na to, čo tu hovoril pán poslanec Beblavý. Čo by sme chceli zmeniť. Áno, chceme sa sústrediť na predškolskú výchovu. Chceme, aby moderné ženy, moderné manželstvá mali možnosť odovzdať deti do odbornej školskej, predškolskej prípravy, aby mohli ísť pracovať. To, čím sa rieši, čo rieši tento zákon, je to, aby tá odpočítateľná položka nebola plošná a prístupná hocikomu z nás. Aby ste, páni, ktorí tu sedia, nemali manželky doma a nebrali na ne odpočítateľné položky. Pretože to nie je fér. Pretože to nepotrebujeme, tak ako tu všetci sedíme. Nepotrebujeme to, aby naše manželky mali odpočítanú položku. Lebo máme oveľa väčšie príjmy, ako ste spomínali. Áno, pán Brocka, mňa udivuje po vašich 16, 20 rokoch v politike, v budove, v tejto budove sedíte koľko, 16, 20 rokov. A vy ma proste idete šticovať za to, že ľudia sú tu so 700-eurovým príjmom? Áno, skoro 70 percent pracujúcich v tejto krajine má nižší príjem, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tak to je. Toto je proste pravda. Ak hovoríte, že je tu veľa ľudí, ktorí majú vyšší príjem ako tritisíc, tritisíc eur. Nie je to pravda, je to jedno percento z evidovanej populácie. Jedno percento bude platiť vyššiu daň ako 19 percent. Takže ak máte návrhy, nejaké návrhy na zlepšenie tohto opatrenia, môžeme o nich hovoriť. Ideme do druhého čítania. Ale odmietame plošnú odpočítateľnú položku, ja ju odmietam. Odmietam plošnú odpočítateľnú položku na manžela, manželku, ktorá sa nestará o deti, alebo sa nestará o nejakého člena svojej rodiny, alebo si nehľadá prácu, ale je, má len povolanie manželka.
Ďakujem. (Potlesk).
Autorizovaný
Vystúpenia
11:47
Uvádzajúci uvádza bod 11:47
Peter KažimírĎakujem. (Potlesk).
Ďakujem tomu paragrafu, že môžem vystúpiť. Najprv by som chcel po dlhom mlčaní odkázať majiteľom plechových úst, pánovi Kaníkovi, pánovi Sulíkovi a iným, ktorí hovoria o smrtiacom kokteile, že tak ako ich celé roky vnímam a pozorujem, tak si myslím, že pre nich vládnutie je istý typ veľmi dobrej žúrky, zábavy, a preto aj tá barová terminológia. Ak sa mám vyjadriť k tomu, čo hovoril pán Brocka. To je o tom, čomu sa hovorí šírka daňového základu, a pre vašu informáciu na odpočítateľnú položku pre manželku, a všetci v rade ministri a ministerky financií, ktoré sedeli v rezorte, vám potvrdia podobné číslo, odpočítateľná položka na manželku znižuje príjmy z dane z príjmu fyzických osôb o cirka 80 mil. eur. ročne. A štát vynakladá na takzvanú rodinnú politiku, nie na takzvanú, na skutočnú rodinnú politiku, efektívne, neefektívne, o tom sa dá naozaj veľa hovoriť, miliardu eur. To sú, to je rodičovský príspevok. To je príspevok pri narodení dieťaťa. To je daňový bonus a to sú samotné detské prídavky. Čiže 80 mil. eur odpočítateľná položka na manželku. A je pravdou, že technokratický chladný pohľad na veci by bol taký, že by sa tá odpočítateľná položka zrušila ako taká. My sme sa naozaj snažili pri príprave tejto novely ísť cestou, ktorou by sme poukazovali na jednotlivé životné situácie. Tie životné situácie sú zohľadnené v návrhu novely. To znamená, odpočítateľná položka na manželku zostáva každej žene alebo každému manželovi, ktorý žije v zákonnom zväzku, zostáva, ak sa stará o deti vo veku do troch rokov, alebo ak má zdravotne postihnuté dieťa, tak do šiestich rokov. Takisto zostáva partnerovi v manželstve, ak má opatrovnícky vzťah, ak sa proste stará o nejakého, o svojho člena rodiny. To znamená, nemyslím len na tých, ktorí sa narodia a sú v kolíske, ale aj na tých, ktorí, ak sa starajú o svojich povedzme dožívajúcich rodičov. A takisto tá odpočítateľná položka v dnešnej situácii vyše 13-percentnej nezamestnanosti patrí tým partnerom manželstva, ktorí si aktívne hľadajú prácu. Mimochodom, pán Brocka, odpočítateľnú položku na manželku nemá nikto, kto žije vo zväzku druh a družka. Len v požehnanom vzťahu, ak je. Môžete sa, je veľa rodín a môžete sa na to pozrieť, môžete mať na to názor, či je správny, zdravý, alebo nezdravý. Ale ja dnes pokiaľ viem, 50 percent detí sa rodí mimo manželstiev. Je to asi tak. Je to nejaký trend. Nemyslíme tým pádom. Teda už dnes nie je situácia úplne férová k všetkým matkám a všetkým otcom, ktorí sa starajú o svoje deti, akurát nie sú v požehnanom zväzku, alebo nie sú v civilnom zväzku rodičovskom. Takže aby sme, aby sme tu proste nehľadali niekde, niekde problémy, kde možno naozaj nie sú. My máme možno naozaj odlišný pohľad na to, sústreďme sa na ženu, lebo je to tradičné asi. Čo by mala manželka, alebo vy máte, pán Brocka, vôbec, kolegovia v KDH, predstavu, že vysnívaným snom ženy je zostať s dieťaťom 10 rokov ako doma? Ja si nemyslím, že moderná slovenská žena má vysnívanú takúto kariéru. Moderná slovenská žena sa chce čím skôr dostať naspäť do práce, pretože nechce stratiť pracovné návyky. Pretože nechce vypadnúť z kolektívu, zo života ako takého. Problémom je, že štát 15 - 20 rokov je nie schopný, samospráva nie je schopná zabezpečiť infraštruktúru pre rodiny. My nemáme siete materských škôl. My nemáme škôlky. Zoberte si, ako sa platia úplatky, akým spôsobom sa po známosti dostávajú deti do škôlok. To je proste problém, ktorý tu máme. A to je možno aj odpoveď na to, čo tu hovoril pán poslanec Beblavý. Čo by sme chceli zmeniť. Áno, chceme sa sústrediť na predškolskú výchovu. Chceme, aby moderné ženy, moderné manželstvá mali možnosť odovzdať deti do odbornej školskej, predškolskej prípravy, aby mohli ísť pracovať. To, čím sa rieši, čo rieši tento zákon, je to, aby tá odpočítateľná položka nebola plošná a prístupná hocikomu z nás. Aby ste, páni, ktorí tu sedia, nemali manželky doma a nebrali na ne odpočítateľné položky. Pretože to nie je fér. Pretože to nepotrebujeme, tak ako tu všetci sedíme. Nepotrebujeme to, aby naše manželky mali odpočítanú položku. Lebo máme oveľa väčšie príjmy, ako ste spomínali. Áno, pán Brocka, mňa udivuje po vašich 16, 20 rokoch v politike, v budove, v tejto budove sedíte koľko, 16, 20 rokov. A vy ma proste idete šticovať za to, že ľudia sú tu so 700-eurovým príjmom? Áno, skoro 70 percent pracujúcich v tejto krajine má nižší príjem, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tak to je. Toto je proste pravda. Ak hovoríte, že je tu veľa ľudí, ktorí majú vyšší príjem ako tritisíc, tritisíc eur. Nie je to pravda, je to jedno percento z evidovanej populácie. Jedno percento bude platiť vyššiu daň ako 19 percent. Takže ak máte návrhy, nejaké návrhy na zlepšenie tohto opatrenia, môžeme o nich hovoriť. Ideme do druhého čítania. Ale odmietame plošnú odpočítateľnú položku, ja ju odmietam. Odmietam plošnú odpočítateľnú položku na manžela, manželku, ktorá sa nestará o deti, alebo sa nestará o nejakého člena svojej rodiny, alebo si nehľadá prácu, ale je, má len povolanie manželka.
Ďakujem. (Potlesk).
Autorizovaný
11:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:54
Július BrockaVystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 11:54 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Samozrejme, som šokovaný z toho, že ste, páni poslanci, tlieskali týmto rečiam ministra. Naozaj, páni, ja som si myslel že minister sa len preriekol. Že keby bol reagoval na moje vystúpenie na záver rozpravy, že by jeho vystúpenie bolo konzistentné a naozaj, že by hovoril múdro. Ale vy ste tlieskali tomu, keď on tu, on tu rozprával také veci. Pán minister, ja som v mojom vystúpení absolútne nehovoril, ani som nemyslel na nejaké neposvätené zväzky. Prosím vás, odkiaľ to beriete? Alebo reči o tom, že vysnívaný stav ženy je byť pri deťoch. Ja som hovoril o konkrétnom prípade otca, ktorý je živiteľ rodiny. A jeho manželka je možno vysokoškolsky vzdelaná, ale nemá prácu. Táto spoločnosť jej nedokáže dať prácu, zmysluplnú prácu a oni zo skromnosti tak žijú z jedného platu a je pri deťoch. Pán minister, vy ste ma vôbec nepochopili. A na druhej strane, ale keď chcete to urobiť tak, aby platili vyššie dane lepšie zarábajúci, dá sa to tak urobiť aj cez túto daňovú úľavu. Napríklad navrhnite, že úľavu na manželku si nebude môcť uplatniť ten, kto má daň z príjmu 25 percent. A vystarané, vybavené. To je také jednoduché. Ak to neviete spraviť, tak v druhom čítaní to navrhnem. Naozaj, a vtedy sa to nedotkne chudobných. To znamená, kto bude mať 25-percentnú daň z príjmu, nemôže si uplatniť úľavu na manželku. Čo je na tom nepochopiteľné? Stačí trošku sedliackeho rozumu. To vôbec nesúvisí s tým, koľko v tejto sále sedím. Ale by som vás poprosil, možno práve preto, že tu dlhšie sedím, mohli by ste ma pozornejšie počúvať.
Autorizovaný
11:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:56
Jozef MihálVystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 11:56 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Pán minister, účelom nezdaniteľnej časti na daňovníka, respektíve na manželku je legálnym spôsobom v súlade s filozofiou zákona o dani z príjmov znížiť dane tým osobám, ktoré majú nízke príjmy. A inštitút nezdaniteľnej časti na manželku bol zavedený preto, aby v rodine, kde manžel povedzme dobre zarába, netvrdím že dobre, beriem späť. Zarába povedzme priemerný plat, ale manželka z rôznych dôvodov má príjem nižší a nevyužije ona sama nezdaniteľnú časť na seba, aby to, čo nevyužije ona, si na ňu vlastne takýmto spôsobom stiahol manžel. Čiže v rodine tá daňová úľava sa vyčerpá v plnej výške. Či to vyčerpajú dvaja daňovníci, manžel, manželka, sami na seba, alebo či to vyčerpá sčasti manželka na seba, lebo má nejaké zamestnanie, ale s veľmi nízkym príjmom, a ten zvyšok si dočerpá manžel, to je vlastne jedno. To je podstata nezdaniteľnej časti na manželku. Čiže vy napríklad uberiete, zoberiete túto legálnu daňovú výhodu takým rodinám, kde manželka pracuje na kratší pracovný úväzok a zarobí menej ako 300 eur mesačne. Zoberiete túto výhodu napríklad rodine, kde manželka pracuje na dohodu, pretože inú prácu si nevie zohnať v našich regiónoch, dajme tomu za 100, 150 eur mesačne a naviac, po navrhovanom zákone z dielne ministra Richtera, takáto manželka, ktorá pracuje na dohodu, nebude môcť by evidovaná nezamestnaná a využiť to zaradenie do tej tretej skupiny, ako navrhujete vy. Pretože skrátka ak pracuje na dohodu, tak nebude môcť byť na úrade práce, čiže aj pri tom 100-eurovom zárobku, to už ani nehovorím, že bude z toho platiť odvody a tak ďalej, pri tom 100-eurovom zárobku ten manžel si nebude môcť túto legálnu daňovú výhodu uplatniť. A to je absolútne nespravodlivé a nesociálne.
Autorizovaný
11:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:58
Ľudovít KaníkVystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 11:58 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Každé vystúpenie by sme mohli začať otázkou. Pán minister, prečo chcete zobrať ľuďom peniaze? Už ste im ich zobrali v druhom pilieri, teraz im ich idete brať cez dane. A určite nie bohatým, ale úplne bežným ľuďom. Keď ste spomínali žúrku, áno, vy si tú žúrku usporadúvate a vy si na nej miešate ten smrteľný kokteil. A je to za peniaze bežných občanov tejto krajiny. Za peniaze práve tých, ktorí zarábajú menej ako priemerný plat. Ak keď si tu spomínal, pán minister, plechové ústa, nuž, neviem si predstaviť plechovejšie ústa, ako s plechovou tvárou hovoriť národu, hovoriť občanom, že za konsolidáciu, za takzvané sporenie zaplatia bohatí, a pravda je pritom úplne opačná. Zaplatia to oni. Tí ľudia, ktorí sa živia prácou. Pretože ako si sám spomínal, strašné miliardy idú do sociálneho systému a značne neefektívne. Toho ste sa vôbec nedotkli. Ale na peniaze pracujúcich, ktoré zarábajú v každodennom svojom zamestnaní, na tie siahate okamžite. To je plechový spôsob a to sú plechové tváre a plechové ústa, keď s kamennou tvárou klamete ľudí a tvrdíte im, že ich sa to nedotkne. Všetkých sa to dotkne. A mnohokrát tak, že prídu o príjmy úplne, pretože stratia prácu.
Autorizovaný
12:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:00
Pavol ZajacĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 12:00 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán minister. Na úvod svojho vystúpenia ste hovorili o tom, že predchádzajúci ministri financií veľmi dobre vedia o tom, že nás to stojí 80 mil., ale tu je pán minister Mikloš, ktorý je označovaný za neoliberála vašimi kolegami, za pravicového ministra. Pred vami bol minister pán Počiatek, váš minister. Ani jeden z nich to nezrušil, túto odpočítateľnú položku na manželku. To je zaujímavé. Vôbec ste ma nepresvedčili o tom, že sa to nedotkne tých ľudí, ktorých manželky sú napríklad na invalidnom dôchodku, alebo majú nízke dôchodky. Tie sa už asi nestarajú o deti do 3 alebo 6 rokov. A naozaj sa to dotkne tých, ktorí majú najnižšie príjmy. Naozaj, na tom východnom Slovensku, ktorí nezarábajú ani z ďaleka tých 700 eur. Takže a to, že sa to dotýka len tých, ktorí žijú v manželstve, to je prorodinná politika štátu, to ste si nevšimli? Nezrušila to ani vaša vláda, ani pravicová vláda. Prorodinná politika štátu a tak to je správne.
Ďakujem.
Autorizovaný
12:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:01
Helena MezenskáĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 12:01 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Tak, ak sa tu hovorilo o ženách a tom triedení, respektíve v takom kategorizovaní, že sú len ženy, ktoré vlastne sa chcú sebarealizovať, idú preto do práce. Chcela by som poopraviť tento váš postoj aj názor, pán minister, pretože nie je to tak, nie preto, že by sa chceli ženy, chceli sebarealizovať, chodia do práce, ale aj preto, že mnohé sú nútené zo sociálno-ekonomických dôvodov, aby uživili spolu s manželom svoje rodiny. Sú nútené do tejto práce ísť a možno aj v takom ranom veku dieťaťa umiestňovať toto dieťa v predškolskom zariadení. Takže toto som si dovolila, na toto upozorniť. Zároveň by som chcela vyjadriť svoj názor, že rovnako v rámci prorodinne nastavenej politiky by takáto odpočítateľná položka pre manželku, ktorá sa riadne stará o deti, o domácnosť, ak sa takto rozhodne, aby takáto položka bola udržaná.
Ďakujem.
Autorizovaný
12:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:02
Ivan MiklošVystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 12:02 hod.
Dr. h. c. Ing.
Ivan Mikloš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja sa chcem vyjadriť k jednému, k jednému vyjadreniu, ktoré, ktoré povedal pán minister. Povedal, že podľa neho nie je snom väčšiny žien ostať 10 rokov doma s deťmi. A ja s ním plne súhlasím. Naozaj, zrejme nie je, zrejme naozaj väčšina žien by po istom čase, ale nie tak dlhom, sa veľmi rada zamestnala, a tu je zásadný problém. Zásadný problém tohto zákona v spojení s inými opatreniami, ktoré prijímate, je v tom, že spôsobí, že na Slovensku sa bude vytvárať menej pracovných príležitostí a že aj takéto ženy, ale nielen takéto ženy, aj mladí, ktorí prichádzajú do práceschopného veku po skončení školy, aj tí, ktorí sú dnes nezamestnaní, budú mať menšiu šancu prácu získať. Pretože či sa nám to páči, alebo nie, žijeme v globálnej konkurencii, ktorá bude len ostrejšia. V zásade sa dá povedať, že dnes je globálna ekonomika súťažou o dve veci. O investície a o talenty. Zrušením rovnej dane a zvyšovaním dane z príjmov právnických a fyzických osôb znevýhodňujete Slovensko v tejto globálnej súťaži o obidve tieto veci. Aj o investície aj o talenty. Pretože ak hovoríme o tom, o tej dani z príjmov fyzických osôb, tak nehovoríme o vlastníkoch eseročiek, ktorí si to vedia ošetriť inak, ale hovoríme najmä o vzdelaných ľuďoch, ktorí zarábajú viac, ktorých sa táto daň dotkne. Takže v tomto zmysle, v tomto zmysle nielen tento zákon, ale môžete to nazývať pejoratívne barovou rétorikou, keď to niekto nazve smrtiaci kokteil. Nejde o to, ide o to, že to, čo pripravujete v tom balíku, ktorý pripravujete, bude ohrozovať konkurencieschopnosť Slovenska, a teda vytváranie pracovných príležitostí. Preto je to. (Vstúpenie prerušené časomerom.)
Autorizovaný
12:04
Vystúpenie 12:04
Jana Laššáková(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Na základe dohody z poslaneckého grémia.
(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Autorizovaný
14:03
Vystúpenie v rozprave 14:03
Ľudovít KaníkTo je ten najväčší problém a najväčší otáznik, ktorý si musím klásť, prečo sa vláda uchyľuje k takémuto kroku, keď to neprinesie zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu, ba naopak, podľa mňa to prinesie menšie príjmy, ako sú plánované. A máme o tom naozaj viacero dôkazov, ku ktorým sa dostanem. Ale skôr, než si to začneme rozoberať, ja si myslím, že je dobré, aby sme sa možno trošku aj pozreli a zasa sa pokúsim vysvetliť tie motívy a dôvody, tú históriu zavedenia rovnej dane. Históriu zavedenia rovnej sadzby dane. Pretože možno od toho by bolo treba začať. Lebo aj z vystúpenia niektorých poslancov v reakciách na rozpravu som videl, že tu stále dochádza k mäteniu pojmov. Nikdy takzvaná rovná daň nemala znamenať, ani neznamenala, ani nikdy nebolo jej cieľom, aby tu platili všetci rovnaké dane. Takže keď pani poslankyňa povie, že rovná daň nikdy nebola rovnou daňou, pretože sa jedná o rovnakú sadzbu dane, tak za tým vidím hlboké nepochopenie samotného problému. Veď tu ide o to, že to bola a nič iné to ani nemalo byť, rovnaká sadzba dane pre všetkých ľudí, pre všetky firmy, a to je na nej to spravodlivé, že stanoví jednotnú sadzbu, ale, samozrejme, že čo človek, čo firma, konkrétna výška dane je iná. Čím viac človek alebo firma zarobí, tým viac do štátneho rozpočtu odvedie. Preto je to solidárna a spravodlivá daň, pretože tí, ktorí platia, tí, ktorí zarábajú viac, odvádzajú do štátneho rozpočtu viac, ale nie sú zároveň potrestaní tým, že sa im ešte aj zvýši sadzba.
To naozaj žiadnu zdravú logiku nemá, aj keď určite platí, že existuje nespočet krajín, kde funguje systém, ktorý takýmto daňovým, daňovými nástrojmi tlmí ekonomický rast, trestá a demotivuje firmy a jednotlivcov k tomu, aby poctivo platili dane a odvádzali do štátneho rozpočtu adekvátny diel, na ktorom sa spoločnosť uzhodla. Ja som rovnú daň ako politickú tému presadzoval dávno pred jej zavedením, dávno predtým, ako tu nastúpila druhá vláda Mikuláša Dzurindu, a preto naozaj môžem povedať, že mám k nej hlboký a blízky vzťah, pretože od nepamäti som bol presvedčený o tom, že to nie je nejaký rozmar nejakej vládnej garnitúry, že to neznamená, že niekto má pocit, že bohatým treba nebodaj znížiť dane len tak, lebo máme taký názor. Rovná sadzba dane je predovšetkým významný a účinný nástroj hospodárskeho rastu. Mnohokrát aj v tejto sále a v celej Európe alebo v celom ekonomickom svete počúvame o tom, že je nesmierne dôležité podporiť ekonomický rast. Znova naštartovať ekonomický rast. Ja sa absolútne stotožňujem s týmto tvrdením, áno, keď budeme, keď sa nám podarí dosiahnuť hospodársky rast, tak máme šancu na to, aby sme problémy mohli riešiť. Štát bude mať zdroje, ktoré bude môcť viac, alebo menej rozumne použiť, tak predpokladajme ideálnu situáciu, že ich bude používať rozumne, tak bude mať zdroje a zdroje budú mať predovšetkým firmy, občania a bude tu zamestnanosť. Pretože bez množstva zamestnaných ľudí, ľudí, ktorí produkujú, sa žiaden hospodársky rast nedá dosiahnuť, samozrejme.
A rovná daň, rovná sadzba dane je práve ten nástroj, ktorý podporuje hospodársky rast. A poďme teda na konkrétne čísla. Potom ako bola zavedená rovná sadzba dane, nielenže výrazne vzrástli príjmy štátneho rozpočtu z daní, či už právnických, alebo fyzických osôb, veď už tu zaznelo v tejto sále, že len daň z príjmov fyzických osôb vzrástla kontinuálne okrem prvého roku zavedenia, čo je prirodzené, pretože dochádza k nejakému prestaveniu ľudí na nové podmienky, ale hlavne daň z príjmu právnických osôb sa veľmi rýchlo zdvojnásobila. V priebehu štyroch rokov bola dvojnásobne vyššia ako pred zavedením rovnej sadzby z príjmov. Ale čo je dôležité, pozrime sa, ako rástlo, rástlo HDP. Tá, ten rast, tempo rastu bolo také dynamické ako nikdy predtým. To spôsobilo to, že Slovensko bolo označované za tatranského tigra. Samozrejme, nielen rovná sadzba dane, vždy keď tu hovoríme, či už negatívne, alebo pozitívne, tak ja hovorím, že to, čo pomáha, alebo naopak, škodí slovenskej ekonomike, je vždy mix opatrení. Je to nejaký kokteil, ktorý tu spoločne vláda mieša. Už tu zaznelo mnohokrát, že to, čo sa mieša teraz, je smrteľný kokteil, a stojím si za tým. A po Novom roku, v ďalšom roku to pocítia všetci občania tejto krajiny.
Ale vtedy, keď sa nám podarilo naštartovať dynamický a prudký rast slovenskej ekonomiky, to bol ten elixír života, ktorý sa podarilo pre ekonomiku namiešať, nízke dane, dobré podnikateľské podmienky v rámci podmienok pre zamestnávanie cez dobrý Zákonník práce, sociálny systém, ktorý motivoval k práci a neodmeňoval za pasivitu a ničnerobenie a ďalšie a ďalšie opatrenia. To spôsobilo hospodársky rast a významne ho, významne ho celý čas podporovalo. Tak keď sa chceme vrátiť k hospodárskemu rastu, prečo zaťahujeme všetky brzdy? To mi nie je jasné. Je nad slnko jasné, stretávam sa s tým na každom kroku, hovoria mi to ľudia, píšu mi to, vo všetkých diskusiách to nájdete, zvýšenie sadzieb daní bude ľudí viesť k tomu, že spravia všetko pre to, aby sa týmto sadzbám vyhli. Vy nedosiahnete, vláda a vládni poslanci, tie plánované príjmy, vy zhoršíte si vlastnú situáciu, a keby len to. Všetky tieto opatrenia povedú, samozrejme, k sťaženiu podnikania na Slovensku, k zhoršeniu pozícií firiem, zhoršeniu konkurencieschopnosti Slovenska a to povedie k rastu nezamestnanosti. Mnohokrát aj naozaj nedomyslenými a administratívnym nazeraním na veci. Dnes tu už jeden taký príklad zaznel, ktorý sa týka zrušenia odpočítateľnej položky na manželku. Všetky možné veci budú viesť k tomu, aby ľudia boli čoraz viac na úradoch práce a čoraz menej v práci. Ja neviem, komu toto pomôže, prečo sa vy tak silou-mocou do tejto pasce sami rútite. Ale, samozrejme, že zaplatia za to, nie ani páni poslanci, ani členovia vlády, ale zaplatia to tí ľudia, ktorí sú odkázaní na tie príjmy, ktoré sú, ako pán minister povedal, 70 %, až som to dobre zachytil, ľudí má mzdu nižšiu ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Na nich tieto opatrenia budú dopadať. A keď na nich nedopadne toto jedno opatrenie, zvýšenie daní, dopadne na nich iné, napríklad Zákonník práce, ktorý v kombinácii so zvýšenými daňami ich pripraví o prácu, alebo zvýšené odvody, ktoré budú znamenať, že zamestnávateľ pre nízkopríjmových im vyplatí menej, pretože bude musieť zaplatiť zvýšené odvody, alebo ich nezamestná vôbec, a buď títo ľudia budú pracovať načierno, alebo nebudú pracovať nijako. Jeden zlý efekt na druhý.
Veľmi, veľmi sa mi zdá až také zvrhlé, keď ako obrana tohto celého sa povie, že veď tie firmy, ktoré prišli na Slovensko, pretože dobré, dobré podmienky pre zdaňovanie, samozrejme, sú vždy magnetom pre investície a rovná sadzba dane bola a bude vždy dobrým magnetom pre nové investície. A keď sa na obranu zvýšenia daní povie, že ale tým veľkým firmám predsa ich motivujeme stimulmi, daňovými zvýhodneniami, odpúšťaním platenia daní a inými príspevkami zo štátneho rozpočtu. Viete, čo je na tom zvrhlé? Veď tieto peniaze niekto musí do toho štátneho rozpočtu najprv zaplatiť. A keď tí veľkí ich dostávajú, kto platí, kto sa skladá na tieto stimuly pre veľké firmy? Malí zamestnávatelia, firmy okolo 20-30, do 50 ľudí, ktorí nikdy žiaden stimul nedostanú, ktoré nemajú šancu okrem toho, že dúfajú v dobré podmienky pre svoje podnikanie a v to, že nájdu pre svoje výrobky a služby dobrý odbyt, nemajú inú šancu, žiadnu šancu získať podporu od štátu. Len dobré nízke dane, nízke odvody, vymožiteľnosť práva, ktorú nemajú a ktorú im vy idete zvýšiť. Tak títo ľudia sa skladajú na to, aby dostávali stimuly veľké silné mamutie koncerny. Ja nehovorím, že to je nemožné dať stimul, pretože žijeme v konkurencii s inými krajinami, a keď chceme investíciu získať, niekedy naozaj, aj keď sme si asi všetci vedomí, že to nie je celkom spravodlivé, treba urobiť. Ale zároveň brať ľuďom peniaze, aby sme toto mohli urobiť a povedať, že to nevadí, že sme im zobrali peniaze, že ste im vy poslanci SMER-u, socialisti, zobrali peniaze, aby ste ich dali tým najbohatším. To je naozaj zvrhlé, nijako ináč to nazvať nemôžeme.
Zrušenie rovnej sadzby dane je naozaj atentát na hospodársky rast, prejaví sa to, pretože nie je nič, žiaden racionálny argument, ktorý by povedal, že toto môže nejakým spôsobom pomôcť hospodárskemu rastu.
Ďalšia vec, ktorá je pre mňa veľmi, ktorá je plná výstrah pre mňa a ktorá ma naozaj zaráža, je odvolávanie sa na iné krajiny v Európskej únii, hlavne teda tie v starej časti Európskej únie, že veď tí majú progresivitu, tí majú mnohokrát vyššie dane a že nakoniec nás neminie harmonizácia daní. Páni a dámy, ale veď harmonizácia daní pre Slovensko znamená ekonomickú vlastizradu. Harmonizácia daní s krajinami, ktoré sú x-násobne vyspelejšie, ekonomicky silnejšie, x-násobne silnejšie z hľadiska príjmov obyvateľstva, životnej úrovne, znamená zakonzervovanie zaostávania, alebo odstupu Slovenska, ktoré od týchto krajín má, a zakonzervovanie toho, že on nikdy tieto krajiny nedobehne, pretože vyrovnáme podmienky v tom, v tých pretekoch, kde sa každá krajina uchádza o hospodársky rast, o objednávky, o prácu pre svojich ľudí, o investície pre krajinu a ponúka im čo najlepšie podmienky. Tak to je tak, ako keby sme mali peletón bežcov, sú v nejakej vzdialenosti a všetkým prikážete zo zákona ísť rovnakou rýchlosťou, ani nezrýchľovať, ani nespomaľovať. To znamená harmonizácia daní. A keď sa zástupcovia socialistického SMER-u vyjadrujú, že to nás čaká a neminie a že to je vlastne dobre, tak to je pre mňa veľmi, veľmi zlý signál, pretože ak si to neuvedomujete, tak ja vám to poviem naplno, je to zrada na občanoch Slovenska. A určite sa za to nikdy nepoďakujú, za to, že urobíte zo Slovenska ekonomickú perifériu Európy, že čo iné Slovensko bude, keď tu nebude vedieť ponúknuť žiadnu výhodu okrem lacnej pracovnej sily? Ekonomická periféria Európy, prečo by sem mala prísť nejaká zaujímavá investícia, ktorá zamestná stovky, tisíce ľudí, keď podmienky, ktoré Slovensko má, budú rovnaké, ako sú podmienky v Nemecku, v Británii, vo Francúzsku. Nepôjde, pretože tam doma má lepšie a kvalitnejšie služby, právny systém, už by stačilo len to, že je tam doma tá firma. Nato, aby sem prišla, aby sem zriadila, aby sem priniesla miliónové investície, potrebujeme ponúknuť niečo viac, niečo lepšie. A to lepšie bolo to, že sme dokázali vytvoriť také podmienky, ktoré pomáhali rastu hospodárstva, pomáhali tomu, aby sa tu jednotlivým firmám darilo.
Keď by sme sa chceli baviť o tom, ako teda zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu, ako zabezpečiť konsolidáciu financií, ako zabrániť tomu, aby rástol deficit, tak, pán minister, myslím, že by ste urobili omnoho lepšie, keby ste navrhli zníženie daní. Ja viem, že sa to nedá vypočítať, o koľko by sa zvýšili príjmy, a pamätám si to ešte z čias pani Schmögnerovej, ako som mnohokrát s ňou viedol polemiku, pretože predstava, že po znížení daní aritmeticky dôjde k zníženiu výberu do štátneho rozpočtu, a naopak, zvýšením daní dôjde k nárastu, je detská, smiešna a dávno prekonaná, ale aj takéto predstavy stále v prostredí ľavicových ekonómov existujú a títo ľudia im dokonca aj veria. Prax však ukázala, že je to presne naopak, nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Už tu bol spomínaný príklad Litvy, ktorá sa vydala práve tou cestou, že potrebovala získať peniaze do rozpočtu, zvýšila dane, zaviedla zdravotné odvody z dividend, rozšírila okruh ľudí, ktorí platia všetko, čo sa platiť dá. Zopakujem, ako to dopadlo, výsledkom bolo, že sa rapídne zvýšil únik príjmov do čiernej ekonomiky, že sa znížil výber príjmu dane z príjmu a dosiahol iba 59 % odhadovanej hodnoty, pri DPH 73 % a celkový medziročný prepad ekonomiky v tom čase bol až dramatických 15 %. Ja si nemyslím, že toto nás čaká, myslím ten prepad ekonomiky, ale určite nás čaká presne to, čo sa stalo tam, nie z hľadiska čísel, ale z hľadiska trendu, že po zvýšení daní dôjde k zníženiu výberu, a preto nechápem, prečo touto cestou chcete kráčať. Keby ste znížili dane, určite dosiahnete presný opak, stimulujete hospodársky rast, a to nemusíte. Keby ste, keby ste sa aj rozhodli zvýšiť dane, ako navrhujete, dane z príjmu fyzických osôb, určite to nie je dobré opatrenie, ale je menej citlivé na daňové úniky, ale že všetkým firmám, bohatým, menej bohatým, aj tým, ktorí ledva prežívajú, zvyšujete masívne dane na najvyššiu úroveň v regióne, je nepochopiteľné. Nielenže tie firmy tlačíte pod hladinu, ale vy ich vyháňate zo Slovenska a spolu s nimi aj pracovné miesta, ktoré sa na ne viažu. Veď naozaj mať tú korporatívnu daň vyššiu, ako je vo Švédsku, je niečo, čo pred rokom, dvoma, troma bolo priam nepredstaviteľné. Prečo ide Slovensko práve touto cestou v čase, keď je treťou krajinou od konca v rámci Európskej únie z hľadiska konkurencieschopnosti? To sa naozaj nedá pochopiť, zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zhoršenie flexibility a pracovného trhu spôsobí, že sa prepadneme ešte hlbšie. A vy si myslíte, že sa tie firmy nepozerajú na to, keď si vyberajú, kde umiestnia svoje, svoje investície, ako tá krajina na tom je aj v rámci konkurencieschopnosti? Určite áno, že aj týmto zhoršujete pozíciu Slovenska, aj týmto oberáte ľudí o prácu. A preto vôbec nie je pravdou, že na konsolidáciu doplatia len bohatí, poskladajú sa na to predovšetkým tí priemerní Slováci, priemerní pracujúci Slováci, pretože vydávame obrovské sumy v rámci sociálneho systému bez väčších efektov, ale siahame na peniaze len pracujúcim ľuďom. Tým, ktorí pracujú a ktorí si získavajú prostriedky na živobytie vlastnou prácou. A preto, pán minister, nezostáva mi na záver, len zopakovať otázku. Už ste zobrali peniaze ľuďom v rámci sporenia na dôchodku, zobrali ste im obrovské sumy, zobrali ste im 50 % ich budúcich dôchodkových príjmov. Prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom daní, prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom lavíny poplatkov, ktoré sa zvýšili, zvyšujú a ktoré títo ľudia budú musieť platiť? Prečo im chcete brať prácu prostredníctvom zhoršujúcich sa podmienok na trhu práce?
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
23.10.2012 o 14:03 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, tak vás vítam po obedňajšej prestávke, môžeme pokračovať v tejto závažnej téme. Ja keď počúvam tú rozpravu, odznelo tu už naozaj toho dosť veľa, aj keď je to len prvé čítanie. Ja som presvedčený, že druhé čítanie prinesie ešte rozsiahlejšiu a podrobnú diskusiu, ale vždy si musím klásť opakovane tú istú otázku, že čo mu to pomôže, takýto krok. Ja hľadám na to racionálnu odpoveď, ale čísla, fakty, všetko mi nijako nedávajú tú rozumnú a racionálnu odpoveď, len iracionálnu odpoveď. Odpoveď, ktorá je založená na pocite predkladateľov, alebo ideológii, ktorá za tým stojí, že nech to zoberieme z akejkoľvek strany, tak navrhované zvýšenie daní, o ktorom sa tu bavíme, ktoré sa len skrýva pod taký ten slogan, že zrušenie rovnej dane, o tom, že rovná daň zomrela počas volebnej noci, no, keď zomrela, ale priviedla na svet zvýšenie daní pre všetkých. A negatívne dopady, ktoré to bude mať. Keby platila tá priama úmera, že zvýšime dane a vyberieme do rozpočtu viac, tak by som povedal áno, vláda nevie iným spôsobom zabezpečiť plnenie príjmov štátneho rozpočtu, tak sa uchyľuje k takémuto opatreniu, ktoré je síce zlé a v mnohých oblastiach neprináša pozitívne veci, ale prinesie teda zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Ale ono to tak nie je.
To je ten najväčší problém a najväčší otáznik, ktorý si musím klásť, prečo sa vláda uchyľuje k takémuto kroku, keď to neprinesie zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu, ba naopak, podľa mňa to prinesie menšie príjmy, ako sú plánované. A máme o tom naozaj viacero dôkazov, ku ktorým sa dostanem. Ale skôr, než si to začneme rozoberať, ja si myslím, že je dobré, aby sme sa možno trošku aj pozreli a zasa sa pokúsim vysvetliť tie motívy a dôvody, tú históriu zavedenia rovnej dane. Históriu zavedenia rovnej sadzby dane. Pretože možno od toho by bolo treba začať. Lebo aj z vystúpenia niektorých poslancov v reakciách na rozpravu som videl, že tu stále dochádza k mäteniu pojmov. Nikdy takzvaná rovná daň nemala znamenať, ani neznamenala, ani nikdy nebolo jej cieľom, aby tu platili všetci rovnaké dane. Takže keď pani poslankyňa povie, že rovná daň nikdy nebola rovnou daňou, pretože sa jedná o rovnakú sadzbu dane, tak za tým vidím hlboké nepochopenie samotného problému. Veď tu ide o to, že to bola a nič iné to ani nemalo byť, rovnaká sadzba dane pre všetkých ľudí, pre všetky firmy, a to je na nej to spravodlivé, že stanoví jednotnú sadzbu, ale, samozrejme, že čo človek, čo firma, konkrétna výška dane je iná. Čím viac človek alebo firma zarobí, tým viac do štátneho rozpočtu odvedie. Preto je to solidárna a spravodlivá daň, pretože tí, ktorí platia, tí, ktorí zarábajú viac, odvádzajú do štátneho rozpočtu viac, ale nie sú zároveň potrestaní tým, že sa im ešte aj zvýši sadzba.
To naozaj žiadnu zdravú logiku nemá, aj keď určite platí, že existuje nespočet krajín, kde funguje systém, ktorý takýmto daňovým, daňovými nástrojmi tlmí ekonomický rast, trestá a demotivuje firmy a jednotlivcov k tomu, aby poctivo platili dane a odvádzali do štátneho rozpočtu adekvátny diel, na ktorom sa spoločnosť uzhodla. Ja som rovnú daň ako politickú tému presadzoval dávno pred jej zavedením, dávno predtým, ako tu nastúpila druhá vláda Mikuláša Dzurindu, a preto naozaj môžem povedať, že mám k nej hlboký a blízky vzťah, pretože od nepamäti som bol presvedčený o tom, že to nie je nejaký rozmar nejakej vládnej garnitúry, že to neznamená, že niekto má pocit, že bohatým treba nebodaj znížiť dane len tak, lebo máme taký názor. Rovná sadzba dane je predovšetkým významný a účinný nástroj hospodárskeho rastu. Mnohokrát aj v tejto sále a v celej Európe alebo v celom ekonomickom svete počúvame o tom, že je nesmierne dôležité podporiť ekonomický rast. Znova naštartovať ekonomický rast. Ja sa absolútne stotožňujem s týmto tvrdením, áno, keď budeme, keď sa nám podarí dosiahnuť hospodársky rast, tak máme šancu na to, aby sme problémy mohli riešiť. Štát bude mať zdroje, ktoré bude môcť viac, alebo menej rozumne použiť, tak predpokladajme ideálnu situáciu, že ich bude používať rozumne, tak bude mať zdroje a zdroje budú mať predovšetkým firmy, občania a bude tu zamestnanosť. Pretože bez množstva zamestnaných ľudí, ľudí, ktorí produkujú, sa žiaden hospodársky rast nedá dosiahnuť, samozrejme.
A rovná daň, rovná sadzba dane je práve ten nástroj, ktorý podporuje hospodársky rast. A poďme teda na konkrétne čísla. Potom ako bola zavedená rovná sadzba dane, nielenže výrazne vzrástli príjmy štátneho rozpočtu z daní, či už právnických, alebo fyzických osôb, veď už tu zaznelo v tejto sále, že len daň z príjmov fyzických osôb vzrástla kontinuálne okrem prvého roku zavedenia, čo je prirodzené, pretože dochádza k nejakému prestaveniu ľudí na nové podmienky, ale hlavne daň z príjmu právnických osôb sa veľmi rýchlo zdvojnásobila. V priebehu štyroch rokov bola dvojnásobne vyššia ako pred zavedením rovnej sadzby z príjmov. Ale čo je dôležité, pozrime sa, ako rástlo, rástlo HDP. Tá, ten rast, tempo rastu bolo také dynamické ako nikdy predtým. To spôsobilo to, že Slovensko bolo označované za tatranského tigra. Samozrejme, nielen rovná sadzba dane, vždy keď tu hovoríme, či už negatívne, alebo pozitívne, tak ja hovorím, že to, čo pomáha, alebo naopak, škodí slovenskej ekonomike, je vždy mix opatrení. Je to nejaký kokteil, ktorý tu spoločne vláda mieša. Už tu zaznelo mnohokrát, že to, čo sa mieša teraz, je smrteľný kokteil, a stojím si za tým. A po Novom roku, v ďalšom roku to pocítia všetci občania tejto krajiny.
Ale vtedy, keď sa nám podarilo naštartovať dynamický a prudký rast slovenskej ekonomiky, to bol ten elixír života, ktorý sa podarilo pre ekonomiku namiešať, nízke dane, dobré podnikateľské podmienky v rámci podmienok pre zamestnávanie cez dobrý Zákonník práce, sociálny systém, ktorý motivoval k práci a neodmeňoval za pasivitu a ničnerobenie a ďalšie a ďalšie opatrenia. To spôsobilo hospodársky rast a významne ho, významne ho celý čas podporovalo. Tak keď sa chceme vrátiť k hospodárskemu rastu, prečo zaťahujeme všetky brzdy? To mi nie je jasné. Je nad slnko jasné, stretávam sa s tým na každom kroku, hovoria mi to ľudia, píšu mi to, vo všetkých diskusiách to nájdete, zvýšenie sadzieb daní bude ľudí viesť k tomu, že spravia všetko pre to, aby sa týmto sadzbám vyhli. Vy nedosiahnete, vláda a vládni poslanci, tie plánované príjmy, vy zhoršíte si vlastnú situáciu, a keby len to. Všetky tieto opatrenia povedú, samozrejme, k sťaženiu podnikania na Slovensku, k zhoršeniu pozícií firiem, zhoršeniu konkurencieschopnosti Slovenska a to povedie k rastu nezamestnanosti. Mnohokrát aj naozaj nedomyslenými a administratívnym nazeraním na veci. Dnes tu už jeden taký príklad zaznel, ktorý sa týka zrušenia odpočítateľnej položky na manželku. Všetky možné veci budú viesť k tomu, aby ľudia boli čoraz viac na úradoch práce a čoraz menej v práci. Ja neviem, komu toto pomôže, prečo sa vy tak silou-mocou do tejto pasce sami rútite. Ale, samozrejme, že zaplatia za to, nie ani páni poslanci, ani členovia vlády, ale zaplatia to tí ľudia, ktorí sú odkázaní na tie príjmy, ktoré sú, ako pán minister povedal, 70 %, až som to dobre zachytil, ľudí má mzdu nižšiu ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Na nich tieto opatrenia budú dopadať. A keď na nich nedopadne toto jedno opatrenie, zvýšenie daní, dopadne na nich iné, napríklad Zákonník práce, ktorý v kombinácii so zvýšenými daňami ich pripraví o prácu, alebo zvýšené odvody, ktoré budú znamenať, že zamestnávateľ pre nízkopríjmových im vyplatí menej, pretože bude musieť zaplatiť zvýšené odvody, alebo ich nezamestná vôbec, a buď títo ľudia budú pracovať načierno, alebo nebudú pracovať nijako. Jeden zlý efekt na druhý.
Veľmi, veľmi sa mi zdá až také zvrhlé, keď ako obrana tohto celého sa povie, že veď tie firmy, ktoré prišli na Slovensko, pretože dobré, dobré podmienky pre zdaňovanie, samozrejme, sú vždy magnetom pre investície a rovná sadzba dane bola a bude vždy dobrým magnetom pre nové investície. A keď sa na obranu zvýšenia daní povie, že ale tým veľkým firmám predsa ich motivujeme stimulmi, daňovými zvýhodneniami, odpúšťaním platenia daní a inými príspevkami zo štátneho rozpočtu. Viete, čo je na tom zvrhlé? Veď tieto peniaze niekto musí do toho štátneho rozpočtu najprv zaplatiť. A keď tí veľkí ich dostávajú, kto platí, kto sa skladá na tieto stimuly pre veľké firmy? Malí zamestnávatelia, firmy okolo 20-30, do 50 ľudí, ktorí nikdy žiaden stimul nedostanú, ktoré nemajú šancu okrem toho, že dúfajú v dobré podmienky pre svoje podnikanie a v to, že nájdu pre svoje výrobky a služby dobrý odbyt, nemajú inú šancu, žiadnu šancu získať podporu od štátu. Len dobré nízke dane, nízke odvody, vymožiteľnosť práva, ktorú nemajú a ktorú im vy idete zvýšiť. Tak títo ľudia sa skladajú na to, aby dostávali stimuly veľké silné mamutie koncerny. Ja nehovorím, že to je nemožné dať stimul, pretože žijeme v konkurencii s inými krajinami, a keď chceme investíciu získať, niekedy naozaj, aj keď sme si asi všetci vedomí, že to nie je celkom spravodlivé, treba urobiť. Ale zároveň brať ľuďom peniaze, aby sme toto mohli urobiť a povedať, že to nevadí, že sme im zobrali peniaze, že ste im vy poslanci SMER-u, socialisti, zobrali peniaze, aby ste ich dali tým najbohatším. To je naozaj zvrhlé, nijako ináč to nazvať nemôžeme.
Zrušenie rovnej sadzby dane je naozaj atentát na hospodársky rast, prejaví sa to, pretože nie je nič, žiaden racionálny argument, ktorý by povedal, že toto môže nejakým spôsobom pomôcť hospodárskemu rastu.
Ďalšia vec, ktorá je pre mňa veľmi, ktorá je plná výstrah pre mňa a ktorá ma naozaj zaráža, je odvolávanie sa na iné krajiny v Európskej únii, hlavne teda tie v starej časti Európskej únie, že veď tí majú progresivitu, tí majú mnohokrát vyššie dane a že nakoniec nás neminie harmonizácia daní. Páni a dámy, ale veď harmonizácia daní pre Slovensko znamená ekonomickú vlastizradu. Harmonizácia daní s krajinami, ktoré sú x-násobne vyspelejšie, ekonomicky silnejšie, x-násobne silnejšie z hľadiska príjmov obyvateľstva, životnej úrovne, znamená zakonzervovanie zaostávania, alebo odstupu Slovenska, ktoré od týchto krajín má, a zakonzervovanie toho, že on nikdy tieto krajiny nedobehne, pretože vyrovnáme podmienky v tom, v tých pretekoch, kde sa každá krajina uchádza o hospodársky rast, o objednávky, o prácu pre svojich ľudí, o investície pre krajinu a ponúka im čo najlepšie podmienky. Tak to je tak, ako keby sme mali peletón bežcov, sú v nejakej vzdialenosti a všetkým prikážete zo zákona ísť rovnakou rýchlosťou, ani nezrýchľovať, ani nespomaľovať. To znamená harmonizácia daní. A keď sa zástupcovia socialistického SMER-u vyjadrujú, že to nás čaká a neminie a že to je vlastne dobre, tak to je pre mňa veľmi, veľmi zlý signál, pretože ak si to neuvedomujete, tak ja vám to poviem naplno, je to zrada na občanoch Slovenska. A určite sa za to nikdy nepoďakujú, za to, že urobíte zo Slovenska ekonomickú perifériu Európy, že čo iné Slovensko bude, keď tu nebude vedieť ponúknuť žiadnu výhodu okrem lacnej pracovnej sily? Ekonomická periféria Európy, prečo by sem mala prísť nejaká zaujímavá investícia, ktorá zamestná stovky, tisíce ľudí, keď podmienky, ktoré Slovensko má, budú rovnaké, ako sú podmienky v Nemecku, v Británii, vo Francúzsku. Nepôjde, pretože tam doma má lepšie a kvalitnejšie služby, právny systém, už by stačilo len to, že je tam doma tá firma. Nato, aby sem prišla, aby sem zriadila, aby sem priniesla miliónové investície, potrebujeme ponúknuť niečo viac, niečo lepšie. A to lepšie bolo to, že sme dokázali vytvoriť také podmienky, ktoré pomáhali rastu hospodárstva, pomáhali tomu, aby sa tu jednotlivým firmám darilo.
Keď by sme sa chceli baviť o tom, ako teda zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu, ako zabezpečiť konsolidáciu financií, ako zabrániť tomu, aby rástol deficit, tak, pán minister, myslím, že by ste urobili omnoho lepšie, keby ste navrhli zníženie daní. Ja viem, že sa to nedá vypočítať, o koľko by sa zvýšili príjmy, a pamätám si to ešte z čias pani Schmögnerovej, ako som mnohokrát s ňou viedol polemiku, pretože predstava, že po znížení daní aritmeticky dôjde k zníženiu výberu do štátneho rozpočtu, a naopak, zvýšením daní dôjde k nárastu, je detská, smiešna a dávno prekonaná, ale aj takéto predstavy stále v prostredí ľavicových ekonómov existujú a títo ľudia im dokonca aj veria. Prax však ukázala, že je to presne naopak, nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Už tu bol spomínaný príklad Litvy, ktorá sa vydala práve tou cestou, že potrebovala získať peniaze do rozpočtu, zvýšila dane, zaviedla zdravotné odvody z dividend, rozšírila okruh ľudí, ktorí platia všetko, čo sa platiť dá. Zopakujem, ako to dopadlo, výsledkom bolo, že sa rapídne zvýšil únik príjmov do čiernej ekonomiky, že sa znížil výber príjmu dane z príjmu a dosiahol iba 59 % odhadovanej hodnoty, pri DPH 73 % a celkový medziročný prepad ekonomiky v tom čase bol až dramatických 15 %. Ja si nemyslím, že toto nás čaká, myslím ten prepad ekonomiky, ale určite nás čaká presne to, čo sa stalo tam, nie z hľadiska čísel, ale z hľadiska trendu, že po zvýšení daní dôjde k zníženiu výberu, a preto nechápem, prečo touto cestou chcete kráčať. Keby ste znížili dane, určite dosiahnete presný opak, stimulujete hospodársky rast, a to nemusíte. Keby ste, keby ste sa aj rozhodli zvýšiť dane, ako navrhujete, dane z príjmu fyzických osôb, určite to nie je dobré opatrenie, ale je menej citlivé na daňové úniky, ale že všetkým firmám, bohatým, menej bohatým, aj tým, ktorí ledva prežívajú, zvyšujete masívne dane na najvyššiu úroveň v regióne, je nepochopiteľné. Nielenže tie firmy tlačíte pod hladinu, ale vy ich vyháňate zo Slovenska a spolu s nimi aj pracovné miesta, ktoré sa na ne viažu. Veď naozaj mať tú korporatívnu daň vyššiu, ako je vo Švédsku, je niečo, čo pred rokom, dvoma, troma bolo priam nepredstaviteľné. Prečo ide Slovensko práve touto cestou v čase, keď je treťou krajinou od konca v rámci Európskej únie z hľadiska konkurencieschopnosti? To sa naozaj nedá pochopiť, zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zhoršenie flexibility a pracovného trhu spôsobí, že sa prepadneme ešte hlbšie. A vy si myslíte, že sa tie firmy nepozerajú na to, keď si vyberajú, kde umiestnia svoje, svoje investície, ako tá krajina na tom je aj v rámci konkurencieschopnosti? Určite áno, že aj týmto zhoršujete pozíciu Slovenska, aj týmto oberáte ľudí o prácu. A preto vôbec nie je pravdou, že na konsolidáciu doplatia len bohatí, poskladajú sa na to predovšetkým tí priemerní Slováci, priemerní pracujúci Slováci, pretože vydávame obrovské sumy v rámci sociálneho systému bez väčších efektov, ale siahame na peniaze len pracujúcim ľuďom. Tým, ktorí pracujú a ktorí si získavajú prostriedky na živobytie vlastnou prácou. A preto, pán minister, nezostáva mi na záver, len zopakovať otázku. Už ste zobrali peniaze ľuďom v rámci sporenia na dôchodku, zobrali ste im obrovské sumy, zobrali ste im 50 % ich budúcich dôchodkových príjmov. Prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom daní, prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom lavíny poplatkov, ktoré sa zvýšili, zvyšujú a ktoré títo ľudia budú musieť platiť? Prečo im chcete brať prácu prostredníctvom zhoršujúcich sa podmienok na trhu práce?
Ďakujem.
Autorizovaný
14:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:27
Ladislav KamenickýDruhá poznámka, harmonizácia daní, osobne si myslím, že malo by sa skutočne v rámci Európskej únie stanoviť nejaké pravidlá, kde je teda ten lower limit, ako sa hovorí, na to daňové zaťaženie korporácií, nakoľko budeme tu stále, budeme mať problém s tým, že sa tu budeme predháňať, šesť percent. Vy ste dnes povedali dokonca 0, výborné riešenie, len z čoho budeme financovať potom, potom verejné služby? To je druhá poznámka.
Tretia poznámka, z hľadiska konkurencieschopnosti, áno, konkurencieschopnosť treba sledovať, je veľmi dôležitá, treba sa ňou zaoberať a určite aj táto vláda sa ňou zaoberať bude.
Čo sa týka toho porovnania tej našej konkurencieschopnosti, tretia krajina odzadu, to som už počul, že Rumunsko a Grécko je len za nami, my sme, sa odvolávate na analýzu Svetového ekonomického fóra Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2012 - 2013. Chcem vám len oznámiť jednu vec, ja tu správu mám pred sebou, a ultimum dátum, kedy sa tá správa vlastne robila bol február - apríl 2012. Takže ja to považujem za nejaký taký spôsob nakydania do. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.10.2012 o 14:27 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Pán Kaník, ďakujem za toto vystúpenie. Musím konštatovať, že som nič iné neočakával. K rovnej sadzbe dane, o ktorej tu stále rozprávate, musím vám povedať jednu vec. Vy hovoríte, že rovná sadzba dane je ten liek na všetko, tak dobre, pozrime sa na iné čísla Európskej únie, Malta 35 % rovná sadzba dane, je to liek na to, ako chcete pozdvihnúť túto ekonomiku? Tridsaťpäť percent, chceme mať rovnú sadzbu? Čiže nehovorme tu o rovnej sadzbe, bavme sa o sadzbe dani na, sadzba pre fyzické osoby, pre právnické osoby, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka, harmonizácia daní, osobne si myslím, že malo by sa skutočne v rámci Európskej únie stanoviť nejaké pravidlá, kde je teda ten lower limit, ako sa hovorí, na to daňové zaťaženie korporácií, nakoľko budeme tu stále, budeme mať problém s tým, že sa tu budeme predháňať, šesť percent. Vy ste dnes povedali dokonca 0, výborné riešenie, len z čoho budeme financovať potom, potom verejné služby? To je druhá poznámka.
Tretia poznámka, z hľadiska konkurencieschopnosti, áno, konkurencieschopnosť treba sledovať, je veľmi dôležitá, treba sa ňou zaoberať a určite aj táto vláda sa ňou zaoberať bude.
Čo sa týka toho porovnania tej našej konkurencieschopnosti, tretia krajina odzadu, to som už počul, že Rumunsko a Grécko je len za nami, my sme, sa odvolávate na analýzu Svetového ekonomického fóra Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2012 - 2013. Chcem vám len oznámiť jednu vec, ja tu správu mám pred sebou, a ultimum dátum, kedy sa tá správa vlastne robila bol február - apríl 2012. Takže ja to považujem za nejaký taký spôsob nakydania do. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný