Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, tak vás vítam po obedňajšej prestávke, môžeme pokračovať v tejto závažnej téme. Ja keď počúvam tú rozpravu, odznelo tu už naozaj toho dosť veľa, aj keď je to len prvé čítanie. Ja som presvedčený, že druhé čítanie prinesie ešte rozsiahlejšiu a podrobnú diskusiu, ale vždy si musím klásť opakovane tú istú otázku, že čo mu to pomôže, takýto krok. Ja hľadám na to racionálnu odpoveď, ale čísla, fakty, všetko mi nijako nedávajú tú rozumnú a racionálnu odpoveď, len iracionálnu odpoveď. Odpoveď, ktorá je založená na pocite predkladateľov, alebo ideológii, ktorá za tým stojí, že nech to zoberieme z akejkoľvek strany, tak navrhované zvýšenie daní, o ktorom sa tu bavíme, ktoré sa len skrýva pod taký ten slogan, že zrušenie rovnej dane, o tom, že rovná daň zomrela počas volebnej noci, no, keď zomrela, ale priviedla na svet zvýšenie daní pre všetkých. A negatívne dopady, ktoré to bude mať. Keby platila tá priama úmera, že zvýšime dane a vyberieme do rozpočtu viac, tak by som povedal áno, vláda nevie iným spôsobom zabezpečiť plnenie príjmov štátneho rozpočtu, tak sa uchyľuje k takémuto opatreniu, ktoré je síce zlé a v mnohých oblastiach neprináša pozitívne veci, ale prinesie teda zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Ale ono to tak nie je.
To je ten najväčší problém a najväčší otáznik, ktorý si musím klásť, prečo sa vláda uchyľuje k takémuto kroku, keď to neprinesie zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu, ba naopak, podľa mňa to prinesie menšie príjmy, ako sú plánované. A máme o tom naozaj viacero dôkazov, ku ktorým sa dostanem. Ale skôr, než si to začneme rozoberať, ja si myslím, že je dobré, aby sme sa možno trošku aj pozreli a zasa sa pokúsim vysvetliť tie motívy a dôvody, tú históriu zavedenia rovnej dane. Históriu zavedenia rovnej sadzby dane. Pretože možno od toho by bolo treba začať. Lebo aj z vystúpenia niektorých poslancov v reakciách na rozpravu som videl, že tu stále dochádza k mäteniu pojmov. Nikdy takzvaná rovná daň nemala znamenať, ani neznamenala, ani nikdy nebolo jej cieľom, aby tu platili všetci rovnaké dane. Takže keď pani poslankyňa povie, že rovná daň nikdy nebola rovnou daňou, pretože sa jedná o rovnakú sadzbu dane, tak za tým vidím hlboké nepochopenie samotného problému. Veď tu ide o to, že to bola a nič iné to ani nemalo byť, rovnaká sadzba dane pre všetkých ľudí, pre všetky firmy, a to je na nej to spravodlivé, že stanoví jednotnú sadzbu, ale, samozrejme, že čo človek, čo firma, konkrétna výška dane je iná. Čím viac človek alebo firma zarobí, tým viac do štátneho rozpočtu odvedie. Preto je to solidárna a spravodlivá daň, pretože tí, ktorí platia, tí, ktorí zarábajú viac, odvádzajú do štátneho rozpočtu viac, ale nie sú zároveň potrestaní tým, že sa im ešte aj zvýši sadzba.
To naozaj žiadnu zdravú logiku nemá, aj keď určite platí, že existuje nespočet krajín, kde funguje systém, ktorý takýmto daňovým, daňovými nástrojmi tlmí ekonomický rast, trestá a demotivuje firmy a jednotlivcov k tomu, aby poctivo platili dane a odvádzali do štátneho rozpočtu adekvátny diel, na ktorom sa spoločnosť uzhodla. Ja som rovnú daň ako politickú tému presadzoval dávno pred jej zavedením, dávno predtým, ako tu nastúpila druhá vláda Mikuláša Dzurindu, a preto naozaj môžem povedať, že mám k nej hlboký a blízky vzťah, pretože od nepamäti som bol presvedčený o tom, že to nie je nejaký rozmar nejakej vládnej garnitúry, že to neznamená, že niekto má pocit, že bohatým treba nebodaj znížiť dane len tak, lebo máme taký názor. Rovná sadzba dane je predovšetkým významný a účinný nástroj hospodárskeho rastu. Mnohokrát aj v tejto sále a v celej Európe alebo v celom ekonomickom svete počúvame o tom, že je nesmierne dôležité podporiť ekonomický rast. Znova naštartovať ekonomický rast. Ja sa absolútne stotožňujem s týmto tvrdením, áno, keď budeme, keď sa nám podarí dosiahnuť hospodársky rast, tak máme šancu na to, aby sme problémy mohli riešiť. Štát bude mať zdroje, ktoré bude môcť viac, alebo menej rozumne použiť, tak predpokladajme ideálnu situáciu, že ich bude používať rozumne, tak bude mať zdroje a zdroje budú mať predovšetkým firmy, občania a bude tu zamestnanosť. Pretože bez množstva zamestnaných ľudí, ľudí, ktorí produkujú, sa žiaden hospodársky rast nedá dosiahnuť, samozrejme.
A rovná daň, rovná sadzba dane je práve ten nástroj, ktorý podporuje hospodársky rast. A poďme teda na konkrétne čísla. Potom ako bola zavedená rovná sadzba dane, nielenže výrazne vzrástli príjmy štátneho rozpočtu z daní, či už právnických, alebo fyzických osôb, veď už tu zaznelo v tejto sále, že len daň z príjmov fyzických osôb vzrástla kontinuálne okrem prvého roku zavedenia, čo je prirodzené, pretože dochádza k nejakému prestaveniu ľudí na nové podmienky, ale hlavne daň z príjmu právnických osôb sa veľmi rýchlo zdvojnásobila. V priebehu štyroch rokov bola dvojnásobne vyššia ako pred zavedením rovnej sadzby z príjmov. Ale čo je dôležité, pozrime sa, ako rástlo, rástlo HDP. Tá, ten rast, tempo rastu bolo také dynamické ako nikdy predtým. To spôsobilo to, že Slovensko bolo označované za tatranského tigra. Samozrejme, nielen rovná sadzba dane, vždy keď tu hovoríme, či už negatívne, alebo pozitívne, tak ja hovorím, že to, čo pomáha, alebo naopak, škodí slovenskej ekonomike, je vždy mix opatrení. Je to nejaký kokteil, ktorý tu spoločne vláda mieša. Už tu zaznelo mnohokrát, že to, čo sa mieša teraz, je smrteľný kokteil, a stojím si za tým. A po Novom roku, v ďalšom roku to pocítia všetci občania tejto krajiny.
Ale vtedy, keď sa nám podarilo naštartovať dynamický a prudký rast slovenskej ekonomiky, to bol ten elixír života, ktorý sa podarilo pre ekonomiku namiešať, nízke dane, dobré podnikateľské podmienky v rámci podmienok pre zamestnávanie cez dobrý Zákonník práce, sociálny systém, ktorý motivoval k práci a neodmeňoval za pasivitu a ničnerobenie a ďalšie a ďalšie opatrenia. To spôsobilo hospodársky rast a významne ho, významne ho celý čas podporovalo. Tak keď sa chceme vrátiť k hospodárskemu rastu, prečo zaťahujeme všetky brzdy? To mi nie je jasné. Je nad slnko jasné, stretávam sa s tým na každom kroku, hovoria mi to ľudia, píšu mi to, vo všetkých diskusiách to nájdete, zvýšenie sadzieb daní bude ľudí viesť k tomu, že spravia všetko pre to, aby sa týmto sadzbám vyhli. Vy nedosiahnete, vláda a vládni poslanci, tie plánované príjmy, vy zhoršíte si vlastnú situáciu, a keby len to. Všetky tieto opatrenia povedú, samozrejme, k sťaženiu podnikania na Slovensku, k zhoršeniu pozícií firiem, zhoršeniu konkurencieschopnosti Slovenska a to povedie k rastu nezamestnanosti. Mnohokrát aj naozaj nedomyslenými a administratívnym nazeraním na veci. Dnes tu už jeden taký príklad zaznel, ktorý sa týka zrušenia odpočítateľnej položky na manželku. Všetky možné veci budú viesť k tomu, aby ľudia boli čoraz viac na úradoch práce a čoraz menej v práci. Ja neviem, komu toto pomôže, prečo sa vy tak silou-mocou do tejto pasce sami rútite. Ale, samozrejme, že zaplatia za to, nie ani páni poslanci, ani členovia vlády, ale zaplatia to tí ľudia, ktorí sú odkázaní na tie príjmy, ktoré sú, ako pán minister povedal, 70 %, až som to dobre zachytil, ľudí má mzdu nižšiu ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Na nich tieto opatrenia budú dopadať. A keď na nich nedopadne toto jedno opatrenie, zvýšenie daní, dopadne na nich iné, napríklad Zákonník práce, ktorý v kombinácii so zvýšenými daňami ich pripraví o prácu, alebo zvýšené odvody, ktoré budú znamenať, že zamestnávateľ pre nízkopríjmových im vyplatí menej, pretože bude musieť zaplatiť zvýšené odvody, alebo ich nezamestná vôbec, a buď títo ľudia budú pracovať načierno, alebo nebudú pracovať nijako. Jeden zlý efekt na druhý.
Veľmi, veľmi sa mi zdá až také zvrhlé, keď ako obrana tohto celého sa povie, že veď tie firmy, ktoré prišli na Slovensko, pretože dobré, dobré podmienky pre zdaňovanie, samozrejme, sú vždy magnetom pre investície a rovná sadzba dane bola a bude vždy dobrým magnetom pre nové investície. A keď sa na obranu zvýšenia daní povie, že ale tým veľkým firmám predsa ich motivujeme stimulmi, daňovými zvýhodneniami, odpúšťaním platenia daní a inými príspevkami zo štátneho rozpočtu. Viete, čo je na tom zvrhlé? Veď tieto peniaze niekto musí do toho štátneho rozpočtu najprv zaplatiť. A keď tí veľkí ich dostávajú, kto platí, kto sa skladá na tieto stimuly pre veľké firmy? Malí zamestnávatelia, firmy okolo 20-30, do 50 ľudí, ktorí nikdy žiaden stimul nedostanú, ktoré nemajú šancu okrem toho, že dúfajú v dobré podmienky pre svoje podnikanie a v to, že nájdu pre svoje výrobky a služby dobrý odbyt, nemajú inú šancu, žiadnu šancu získať podporu od štátu. Len dobré nízke dane, nízke odvody, vymožiteľnosť práva, ktorú nemajú a ktorú im vy idete zvýšiť. Tak títo ľudia sa skladajú na to, aby dostávali stimuly veľké silné mamutie koncerny. Ja nehovorím, že to je nemožné dať stimul, pretože žijeme v konkurencii s inými krajinami, a keď chceme investíciu získať, niekedy naozaj, aj keď sme si asi všetci vedomí, že to nie je celkom spravodlivé, treba urobiť. Ale zároveň brať ľuďom peniaze, aby sme toto mohli urobiť a povedať, že to nevadí, že sme im zobrali peniaze, že ste im vy poslanci SMER-u, socialisti, zobrali peniaze, aby ste ich dali tým najbohatším. To je naozaj zvrhlé, nijako ináč to nazvať nemôžeme.
Zrušenie rovnej sadzby dane je naozaj atentát na hospodársky rast, prejaví sa to, pretože nie je nič, žiaden racionálny argument, ktorý by povedal, že toto môže nejakým spôsobom pomôcť hospodárskemu rastu.
Ďalšia vec, ktorá je pre mňa veľmi, ktorá je plná výstrah pre mňa a ktorá ma naozaj zaráža, je odvolávanie sa na iné krajiny v Európskej únii, hlavne teda tie v starej časti Európskej únie, že veď tí majú progresivitu, tí majú mnohokrát vyššie dane a že nakoniec nás neminie harmonizácia daní. Páni a dámy, ale veď harmonizácia daní pre Slovensko znamená ekonomickú vlastizradu. Harmonizácia daní s krajinami, ktoré sú x-násobne vyspelejšie, ekonomicky silnejšie, x-násobne silnejšie z hľadiska príjmov obyvateľstva, životnej úrovne, znamená zakonzervovanie zaostávania, alebo odstupu Slovenska, ktoré od týchto krajín má, a zakonzervovanie toho, že on nikdy tieto krajiny nedobehne, pretože vyrovnáme podmienky v tom, v tých pretekoch, kde sa každá krajina uchádza o hospodársky rast, o objednávky, o prácu pre svojich ľudí, o investície pre krajinu a ponúka im čo najlepšie podmienky. Tak to je tak, ako keby sme mali peletón bežcov, sú v nejakej vzdialenosti a všetkým prikážete zo zákona ísť rovnakou rýchlosťou, ani nezrýchľovať, ani nespomaľovať. To znamená harmonizácia daní. A keď sa zástupcovia socialistického SMER-u vyjadrujú, že to nás čaká a neminie a že to je vlastne dobre, tak to je pre mňa veľmi, veľmi zlý signál, pretože ak si to neuvedomujete, tak ja vám to poviem naplno, je to zrada na občanoch Slovenska. A určite sa za to nikdy nepoďakujú, za to, že urobíte zo Slovenska ekonomickú perifériu Európy, že čo iné Slovensko bude, keď tu nebude vedieť ponúknuť žiadnu výhodu okrem lacnej pracovnej sily? Ekonomická periféria Európy, prečo by sem mala prísť nejaká zaujímavá investícia, ktorá zamestná stovky, tisíce ľudí, keď podmienky, ktoré Slovensko má, budú rovnaké, ako sú podmienky v Nemecku, v Británii, vo Francúzsku. Nepôjde, pretože tam doma má lepšie a kvalitnejšie služby, právny systém, už by stačilo len to, že je tam doma tá firma. Nato, aby sem prišla, aby sem zriadila, aby sem priniesla miliónové investície, potrebujeme ponúknuť niečo viac, niečo lepšie. A to lepšie bolo to, že sme dokázali vytvoriť také podmienky, ktoré pomáhali rastu hospodárstva, pomáhali tomu, aby sa tu jednotlivým firmám darilo.
Keď by sme sa chceli baviť o tom, ako teda zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu, ako zabezpečiť konsolidáciu financií, ako zabrániť tomu, aby rástol deficit, tak, pán minister, myslím, že by ste urobili omnoho lepšie, keby ste navrhli zníženie daní. Ja viem, že sa to nedá vypočítať, o koľko by sa zvýšili príjmy, a pamätám si to ešte z čias pani Schmögnerovej, ako som mnohokrát s ňou viedol polemiku, pretože predstava, že po znížení daní aritmeticky dôjde k zníženiu výberu do štátneho rozpočtu, a naopak, zvýšením daní dôjde k nárastu, je detská, smiešna a dávno prekonaná, ale aj takéto predstavy stále v prostredí ľavicových ekonómov existujú a títo ľudia im dokonca aj veria. Prax však ukázala, že je to presne naopak, nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Už tu bol spomínaný príklad Litvy, ktorá sa vydala práve tou cestou, že potrebovala získať peniaze do rozpočtu, zvýšila dane, zaviedla zdravotné odvody z dividend, rozšírila okruh ľudí, ktorí platia všetko, čo sa platiť dá. Zopakujem, ako to dopadlo, výsledkom bolo, že sa rapídne zvýšil únik príjmov do čiernej ekonomiky, že sa znížil výber príjmu dane z príjmu a dosiahol iba 59 % odhadovanej hodnoty, pri DPH 73 % a celkový medziročný prepad ekonomiky v tom čase bol až dramatických 15 %. Ja si nemyslím, že toto nás čaká, myslím ten prepad ekonomiky, ale určite nás čaká presne to, čo sa stalo tam, nie z hľadiska čísel, ale z hľadiska trendu, že po zvýšení daní dôjde k zníženiu výberu, a preto nechápem, prečo touto cestou chcete kráčať. Keby ste znížili dane, určite dosiahnete presný opak, stimulujete hospodársky rast, a to nemusíte. Keby ste, keby ste sa aj rozhodli zvýšiť dane, ako navrhujete, dane z príjmu fyzických osôb, určite to nie je dobré opatrenie, ale je menej citlivé na daňové úniky, ale že všetkým firmám, bohatým, menej bohatým, aj tým, ktorí ledva prežívajú, zvyšujete masívne dane na najvyššiu úroveň v regióne, je nepochopiteľné. Nielenže tie firmy tlačíte pod hladinu, ale vy ich vyháňate zo Slovenska a spolu s nimi aj pracovné miesta, ktoré sa na ne viažu. Veď naozaj mať tú korporatívnu daň vyššiu, ako je vo Švédsku, je niečo, čo pred rokom, dvoma, troma bolo priam nepredstaviteľné. Prečo ide Slovensko práve touto cestou v čase, keď je treťou krajinou od konca v rámci Európskej únie z hľadiska konkurencieschopnosti? To sa naozaj nedá pochopiť, zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zhoršenie flexibility a pracovného trhu spôsobí, že sa prepadneme ešte hlbšie. A vy si myslíte, že sa tie firmy nepozerajú na to, keď si vyberajú, kde umiestnia svoje, svoje investície, ako tá krajina na tom je aj v rámci konkurencieschopnosti? Určite áno, že aj týmto zhoršujete pozíciu Slovenska, aj týmto oberáte ľudí o prácu. A preto vôbec nie je pravdou, že na konsolidáciu doplatia len bohatí, poskladajú sa na to predovšetkým tí priemerní Slováci, priemerní pracujúci Slováci, pretože vydávame obrovské sumy v rámci sociálneho systému bez väčších efektov, ale siahame na peniaze len pracujúcim ľuďom. Tým, ktorí pracujú a ktorí si získavajú prostriedky na živobytie vlastnou prácou. A preto, pán minister, nezostáva mi na záver, len zopakovať otázku. Už ste zobrali peniaze ľuďom v rámci sporenia na dôchodku, zobrali ste im obrovské sumy, zobrali ste im 50 % ich budúcich dôchodkových príjmov. Prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom daní, prečo im chcete brať ďalšie peniaze prostredníctvom lavíny poplatkov, ktoré sa zvýšili, zvyšujú a ktoré títo ľudia budú musieť platiť? Prečo im chcete brať prácu prostredníctvom zhoršujúcich sa podmienok na trhu práce?
Ďakujem.
