Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, iste sa zhodneme v tom, že na sociálny zmier má jeden z najväčších vplyvov najmä obsah Zákonníka práce a možno ďalšia legislatívna norma, ktorá bude predmetom rokovania snemovne, a to je otázka kolektívneho vyjednávania.
Ak hovorím o sociálnom zmiere nedá sa hovoriť o tripartite, nedá sa hovoriť o sociálnych partneroch, pretože Zákonník práce je v prvom rade pracovnoprávny kódex najmä na ochranu zamestnancov, ale pre otázku istého sociálneho zmieru, ktorý očakávam a ktorý bol záujem prehĺbiť aj novelou Zákonníka práce je veľmi dôležitá komunikácia v rámci tripartity so sociálnymi partnermi. Preto som viackrát vyhlásil a tu ja reagujem aj na niektoré vystúpenia, vystúpenia z diskusií, myslím, že pán poslanec Matovič trošku ako spochybnil moju reakciu, ktorou som tvrdil, že je nevyhnutné, aby sa k zmenám, ktoré prípadne vzídu aj z tejto rozpravy, mali možnosť vyjadriť aj aj sociálni partneri. To nie je obmedzenie práv a postavenia ústavného postavenia tohto orgánu, ja ho absolútne ako rešpektujem, ale to je otázka minimálne dosiahnuť alebo priblížiť názory sociálnych partnerov k problematike, ktorá je obsahom Zákonníka práce ako takého s jediným cieľom, a to je sociálny zmier. To je ten cieľ, nie je to neúcta k tomuto orgánu, ale, naopak, je to rešpektovanie zákonného postavenia sociálnych partnerov pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce. Na vysvetlenie, na vysvetlenie toho, preto som očakával, že ďaleko viac sa bude, bude diskutovať a predkladať možné návrhy prostredníctvom výborov Národnej rady. Ostal som prekvapený, že tá možnosť využitá nebola. Nebudem tajiť, som prekvapený, očakával som, že tu budem ešte aj zajtra k diskusii, ktorá bude k problematike Zákonníka práce. Možno by som veľmi zjednodušene mohol povedať, že to, čo sme predložili na rokovanie Národnej rady, ten obsah, ten zámer, myslím si, že v značnej miere vyjadruje postoje aj tohto pléna, i keď vôbec nechcem podceniť to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj v tej relatívne krátkej rozprave tu vznikli. Nemal som záujem kritizovať za to, že niekto bol alebo nebol na výbore Národnej rady, skôr som konštatoval a ja si plne uvedomujem a uvedomujem si aj svoju morálnu povinnosť byť prítomný na gestorskom výbore, tým reagujem na pána Brocku. Zhodou okolností v tom istom čase som bol u pána prezidenta a pán prezident je u mňa autorita, ktorá keď pozve na rokovanie, sa neodmieta, to len na margo vysvetlenia, prečo som vtedy nebol na tom gestorskom výbore.
No, čo sa týka vystúpení ako takých, rozdelil by som ich na dve časti. Konkrétne, pragmatické s reálnou ambíciou vylepšiť obsah Zákonníka práce, za ktoré chcem v plnej miere poďakovať, chcem vás ubezpečiť, že aj so svojimi kolegami z odborných sekcií sa budeme touto otázkou zaoberať, len sú tu isté časové väzby, ktoré ešte raz dávam do súvislosti, súvislosti so záujmom konzultovať akékoľvek zmeny aj so sociálnymi partnermi, a bol by úplne iný časový priestor, keby sa tie veci boli naniesli na výbore ako teraz tu v pléne Národnej rady.
Druhú kategóriu diskusných vystúpení by som skôr pomenoval ako možno politické, lebo vidím tu istú šablónu vystúpení, možno taký jednotný model, lebo som mal možnosť počúvať rozpravu aj pri návrhoch, ktoré predkladal kolega pán minister Kažimír, a myslím si, že niektorí máte pripravené univerzálne vystúpenia, ktoré reagujú rovnako na ministra práce a jeho legislatívu a aj na ministra financií a jeho legislatívu. Ale to je môj osobný názor, samozrejmá vec, nemusíte s tým súhlasiť, ale ja to takto, ja to takto vidím.
Mám záujem preto reagovať tiež v dvoch rovinách, prvá je politická. Minimálne tri okruhy tu dosť rezonovali vo viacerých vystúpeniach najmä opozičných poslancov, a to je otázka zamestnanosti a nezamestnanosti v kontexte, v navrhovanej novele Zákonníka práce, prípadne prepúšťania v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce a samozrejmá vec, že otázka odborov, téma, ktorá vždy pri akejkoľvek novele Zákonníka práce, keď ju predkladajú sociálni demokrati asi, asi bude vždy na stole.
K tej prvej téme, ktorá sa týka otázky vplyvu na zamestnanosť resp. na nezamestnanosť. No opäť musím jednoznačne odmietnuť akékoľvek špekulácie, že novela spôsobí podnikom ekonomické problémy, napr. kvôli vyšším nákladom na prepúšťanie. Prosím, uvedomte si, že žiadny podnikateľ neprepúšťa ľudí pre vlastnú radosť, ale preto, že sa zhoršila jeho odbytová situácia. Takže podniky sa nedostávajú do ekonomických problémov, lebo prepúšťajú, ale, naopak, prepúšťajú, lebo predtým dostali sa do ekonomických problémov. To znamená, tá vzájomná súvislosť je absolútne nevyhnutná a je potrebná, aby bola jednoducho rešpektovaná. Zopakovať musím aj porovnanie vývoja nezamestnanosti za posledných desať rokov a prijímanie štyroch noviel a to porovnanie ukazuje, že nezamestnanosť vzrástla či klesala podľa toho, ako rýchlo rástol či, naopak, klesal medziročný vývoj HDP. Nikdy to nemalo nič spoločné s podobou Zákonníka práce.
Druhá otázka prepúšťanie v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce. Odmietam obvinenia, že firmy prepúšťajú už v predstihu kvôli zmenám Zákonníku práce. Je to len lož, o čom svedčia, a zoberiem si v tomto prípade za istého pomocníka aj vyjadrenia jedného slovenského ekonomického denníka, ktorý to veľmi podrobne rozobral a ani v jednom v prípade ohlasovaných hromadných prepúšťaní nezaznelo spojenie so Zákonníkom práce. Naopak, vo všetkých zaznel jednotný kľúčový argument - podniky strácajú zákazky a ich budúcnosť vzhľadom na vývoj ekonomiky či u nás, v Európe, za hranicami je neistá.
Skôr než budeme opakovať túto lož, je potrebné, aby sme mali toto na zreteli, opakujem ešte raz, podnikateľ sa chová podľa toho, či má, alebo nemá zákazku a nie podľa toho, odkedy a ako začne platiť novela Zákonníka práce.
Tretí okruh problémov sú odborári. No. Hovoril som o tom aj v záverečnom vystúpení pri prvom čítaní. Pokiaľ ide o práva tzv. odborárskych funkcionárov, žiadne ustanovenie sa netýka práv odborárskych funkcionárov, ale podnikových zástupcov a nerozlišuje sa medzi odborovou organizáciou, ale práva, rovnako patrí aj zamestnávateľskej rade a zamestnávateľskému dôverníkovi. Pokiaľ ide o zamestnaneckú radu, tá má rovnaké práva ako odborová organizácia tam, kde nepôsobia súbežne proti sebe. Tam, kde pôsobia súbežne proti sebe, Medzinárodná organizácia práce uprednostňuje odborovú organizáciu. Na modeli 15 minút na zamestnanca sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Ešte raz: je to ich vzájomná dohoda. Ja ju v plnej miere rešpektujem a, naopak, vítam, pretože dáva seriózny základ pre to, aby ten sociálny zmier aj v budúcnosti mohol byť uplatnený. Treba povedať, že už dlhodobo tento model uplatňuje v kolektívnych zmluvách sa v rámci strojárenského priemyslu, hlavne čo sa týka odborového zväzu KOVO.
Pokiaľ ide o preplatenie nevyužitého voľna, ide o požiadavku oboch sociálnych partnerov, a podmienky jeho poskytovania, sa dohodnúť.
Súhlas zamestnávateľa s týmto riešením vyplýva z toho, že niekedy je výhodné mať tohto zamestnanca zaradeného v zmene, než ho mať z dôvodu organizácie práce uvoľneného len pre potreby práv zamestnancov v rámci odborovej organizácie. Navyše upozorňujem, že za zrušením dohody so zamestnaneckou radou súhlasila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov ako jeden z rozhodujúcich predstaviteľov sociálnych partnerov, ktorí zastupujú zamestnávateľov, vzhľadom na to, že tu je problematické ju jednoducho použiť v praxi. To znamená, je to pragmatické riešenie, ktoré vychádza z aplikácie praxe ako takej. Reagovať na všetko, čo zaznelo v rozprave by znamenalo hovoriť možno hodiny, preto sa obmedzím na niekoľko najdôležitejších poznámok možno hlavne k pozmeňovacím, pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.
Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že sme zmenili definíciu závislej práce, ktorá platila aj za pani ministerky Tomanovej alebo exministerky Tomanovej, ale ja som jasne deklaroval, že sa nemáme záujem úplne vrátiť k Zákonníku práce z tej doby, jednak prax ukázala, že niekde sú potrebné zmeny. To znamená, že ak spresňujeme definíciu závislej práce, je potrebná, aby nevznikali nedorozumenia a spory. Opakujem, aby nevznikali nedorozumenia a spory. A zhodou okolností aj pani poslankyňa Tomanová jednoznačne vo svojom vystúpení tento zámer a cieľ podporila za, za, začo, samozrejmá vec, chcem poďakovať.
Upozorňujem, že mnohé právne úpravy v Európe sú ešte užšie a túto zmenu nám odobrila aj slovenská právna expertíza a aj analýza Medzinárodnej organizácie práce. Vychádzali sme totiž z požiadavky našich inšpektorov práce a stále zostáva definícia dostatočne široká, aby nikoho neobmedzovala. Samozrejmá vec, že pripomeniem, že je tam vždy aktuálna otázka aj tzv. živnostníkov z donútenia v kontexte definície závislej práce.
Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa prerokovať návrh výpoveďou, upozorňujem, že sme v prípade okamžitej výpovede skrátili dobu pre vyjadrenia sa zo strany zástupcov zamestnancov na - použijem výraz - iba dva dni. Navyše táto právna úprava pomáha aj zamestnávateľom, pretože v praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede. Upozorňujem, že ide len o konzultácie, konečné rozhodnutie je vždy na zamestnávateľovi.
Nárok na odstupné je bežná záležitosť v Európe a mnoho krajín má v praxi odstupné oveľa vyššie, ako je navrhované v tejto novele Zákonníka práce. Pričom naša úprava znamená, že ak niekto pracuje 23 mesiacov na dobu určitú, potom mesiac v zamestnaní nie je a potom nastúpi na zmluvu na dobu neurčitú, tak reálne dostane nárok na odstupné po ďalších štyroch rokoch práce u toho istého zamestnávateľa. Možno je to aj nespravodlivé. To sa nám naozaj nezdá dostatočne liberálno-právna úprava, ktorú ponúkame, kladiem to skôr ako otázku.
Pokiaľ by som mal reagovať na viaceré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mihála, budú predmetom odborného posúdenia, možno flexikonto a tie otázky, ktoré som mal záujem vo svojom úvodnom vystúpení už podrobnejšie vysvetliť, aby sme pochopili, o čo vlastne ide zlúčením dvoch vecí. Treba tu povedať aj jednu vec, že je tu aj smernica Európskej únie o pracovnom čase a tá hovorí o tom, že je potrebné sa dohodnúť o využívaní konta pracovného času. To znamená vyžaduje dohodu zamestnávateľov a zamestnancov, to je jeden dokument, ktorý je veľmi dôležitý pre kontext tej problematiky, ale bude to predmetom, hovorím, ešte aj nejakého odborného zhodnotenia vzhľadom na ten návrh, ktorý ste, pán poslanec, podal.
Čo sa týka pani poslankyne Jurinovej, resp. pani podpredsedníčky Národnej rady, no podala pozmeňujúci návrh k normám spotreby práce. Nuž v tomto prípade meníme úpravu Zákonníka práce tak, ako fungovala do 30. 8. 2011, pričom doteraz inšpekcia práce neriešila, opakujem, neriešila žiadnu otázku ohľadom normy spotreby práce, kde by nedošlo k dohode sociálnych partnerov. To znamená, že navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť skôr motiváciu sociálnych partnerov dohodnúť sa, opakujem, motiváciu dohodnúť sa, aby o ich normách spotreby práce nerozhodoval nejaký tretí, tretí subjekt. Toto je hlavný cieľ a zmysel. Trošku ma prekvapila, by som povedal, dlhá diskusia, niekedy možno až neprimerane hektická, ktorá sa týka návrhov - sviatky, nedele. Pokladám za nešťastné, že dôležitý sociálny partner, ktorí sú odborári, túto otázku oficiálne neotvorili pri tripartitných rokovaniach. Ich vyjadrenie bolo také, že budú mať záujem hovoriť v jednotlivých poslaneckých kluboch a mať ambíciu presadiť ich riešenia. Mne tá problematika ako osobe vôbec nie je vzdialená, len pokladám za nešťastné, pretože tá diskusia sa tu potom vyvinula skôr v ideologickej podobe a mohlo sa tomu jednoducho predísť, pokiaľ by boli bývali sociálni partneri objektívne zhodnotili, keď by sme boli bývali mali ambíciu aj z hľadiska nejakých analýz prepočítať, čo to ekonomicky môže znamenať a na základe toho hľadať zhodu tam, kde ju bolo potrebné hľadať, a to sú tripartitní partneri z hľadiska sociálnej dohody. Toto si dovolím povedať, že asi nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie zo strany odborárov, že mali záujem tú problematiku riešiť takto.
Čo sa týka - gastrolístky - ono to priamo ani nesúvisí s problematikou, ktorú momentálne preberáme, teda Zákonníkom práce, ale môj rozmer je úplne jasný, nebudem súhlasiť. Nebudem jednoznačne súhlasiť preto, že istým spôsobom by sme okrádali zamestnancov. Akonáhle sa to dostane do mzdy, no tak to podlieha dani, odvodom a ďalším veciam, to je jeden rozmer a druhý rozmer je taký, že ak dostane ten gastrolístok, tak ho využije, tak ho využije na tú konkrétnu potrebu, a preto si myslím, že ten gastrolístok to nie je predmet na korupciu alebo niečo podobné, ako tu zaznievalo. Naopak, myslím si, že to je prostriedok preto, aby ten zamestnanec ho využil a využil ho na ten účel, ku ktorému je určený, to znamená na teplú stravu.
Ešte jedna poznámka skôr než ukončím svoje vystúpenie, milí priatelia chcem vás poprosiť o jednu vec, netrestajme zamestnancov malých podnikov, nechcime z nich urobiť druhotriednych ľudí, a to len preto, aby mali priznané iné práva alebo nerovnaké práva ako ostatní, netrestajme ich za to, že majú možno "tú smolu", že robia u malého zamestnávateľa. To je moja odpoveď na niektoré iniciatívy, ktoré sa týkali problematiky urobiť isté dve línie prístupu k zamestnancom ako takým.
Úplne na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš Zákonník práce stane moderným a vyváženým pracovným kódexom. A o to nám hlavne v novele Zákonníka práce ide. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)