8. schôdza

Ďakujem, pani ministerka. Druhú otázku položil pán poslanec Gabriel Csicsai a položil ju ministrovi pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, sme svedkami sucha v poľnohospodárstve, ktoré už trvá viac ako 12 mesiacov. Najviac postihnutou časťou Slovenska sú najmä oblasti ortograficky predurčené na intenzívnejšiu poľnohospodársku výrobu. Súčasné závlahové systémy sú nefunkčné, resp. nevyhovujúce k efektívnemu využitiu, predpovede klimatológov hovoria o extrémoch, ktoré môžme očakávať v nasledujúcich rokoch. Nakoľko stojíme na prahu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky 2014 až 2020, pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka koncept strategického riešenia dopadu extrémnych klimatických zmien hlavne sucha? Ak áno, aký objem finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo mimo nej sa plánuje vynaložiť na zabezpečenie efektívneho zavlažovania v tejto oblasti?"
Nech sa páči pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Kompromisný text, press v čl. 46/3 v návrhu nariadenia o rozvoji vidieka pre nasledujúce obdobie uvádza, že investície do zavlažovacích systémov sú oprávnené, len ak ide o dotknuté územie, tzv. plán manažmentu povodia, je to rámcová smernica o vode, notifikovaný Európskou komisiou.
Vo všeobecnosti bola členskými štátmi prijatá koncepcia prepojenia podmienok pre investície do zavlažovania s podmienkami vykonávania rámcovej smernice o vode.
Avšak vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia identifikované v plánoch manažmentu povodia nie sú identické s opatreniami programu rozvoja vidieka, plán manažmentu povodia by mal identifikovať podmienky pre všetkých poľnohospodárov týkajúcich sa svojou činnosťou na danom území a nie individuálne podmienky pre každého poľnohospodára.
V uvedenom zmysle by sa mal text nariadenia preformulovať. Európska komisia počas technických rokovaní diskutovala aj požiadavku zvýšenia efektivity využitia vody a podmienku zníženia spotreby vody v prípade investícií do modernizácie existujúcich zavlažovacích systémov.
Táto otázka zostáva otvorená, keďže požiadavku zvýšenia efektivity využitia vody o 25% a požiadavku zníženia spotreby vody o 20 %, nie je možné dosiahnuť vo všetkých členských štátoch z dôvodu rozdielnych podmienok.
Zvýšenie efektivity využitia vody a zníženie spotreby vody závisí nielen od typu závlahového systému, ale aj od typov pestovaných plodín. Okrem uvedeného z technických rokovaní vystali aj požiadavky na zvyšovanie energetickej efektivity investícií a požiadavky na podporu inštalácií na zadržiavanie vody.
V prípade investícií do nových zavlažovacích systémov Európska komisia pôvodne navrhovala, aby ich výstavba bola oprávnená len pre nové členské štáty, to jest tie ktoré nastúpili po roku 2004. Z technických rokovaní vyplynula požiadavka na zjednotenie podmienky pre všetky členské štáty.
Podľa kompromisného textu budú investície do nových zavlažovacích systémov pri rozšírení zavlažovaného územia oprávnené, ak nebudú mať vplyv na tie vody, ktorých status nedosahuje úroveň dobrý.
Druhou podmienkou je, aby analýza preukázala, že daný zavlažovací systém nebude mať výrazne negatívny dosah na životné prostredie. Uvedená podmienka by mala byť zakotvená priamo v texte nariadenia z dôvodu, že smernica o posudzovaní vplyvu na životné prostredie nevyžaduje posúdenie úplne každej investície. Otvorenou otázkou zostáva, či tieto podmienky uplatňovať na úrovni hydrologickej oblasti, alebo na úrovni poľnohospodárskeho podniku.
Slovenská republika, ako prezentovala na zasadnutí SEA a Rady ministrov zastáva názor, že uvedené podmienky by sa mali uplatňovať na úrovni hydrologickej oblasti.
Objem finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý bude možné použiť na podporu efektívneho zavlažovania v oblasti s prirodzene potenciálnou intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, bude závisieť od definitívnych podmienok podporných mechanizmov v EÚ v oblasti rozvoja vidieka v rokoch 2014 až 2020, v oblasti investičnej rekonštrukcie, modernizácie, dostavby, a novej výstavby závlahových zariadení. V súčasnosti v tejto oblasti prebiehajú rokovania a ministerstvo sa na nich aktívne zúčastňuje. V oblasti prevádzkových nákladov na dodávky závlahovej vody jednotlivým farmárom nie je v súčasnosti možné poskytovať podporu z podporných mechanizmov v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva ani z podporných mechanizmov Európskej únie.
Aj v rámci takto dohodnutých podmienok bude však rozhodujúci konkrétny rozsah záujmu agropodnikateľov o využitie závlah a tým aj o využitie disponibilných podporných mechanizmov. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Prihláste sa. Máte možnosť v trvaní dvoch minút.
Nech sa páči.

Áno. Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Bola mimoriadne presná, by som povedal, ale žiaľ stále nejak nepostihol som alebo nepostrehol som podstatu, že planuje ministerstvo vyhradiť nejaké financie na oživenie hydromeliorácie AS, resp. na polievanie alebo na tieto systémy, či nie?

V nasledujúcom roku určite na to prostriedky nie sú vyčlenené, alebo zatiaľ nie sú v navrhovanom štátnom rozpočte. Aj keby sme mali definovanú konkrétnu sumu na rekonštrukciu závlahových systémov, musím povedať, že celý systém hydromeliorácií je v tak v dezolátnom a katastrofálnom stave, čo viete zrejme sám veľmi dobre, že je veľmi ťažké povedať aj prioritu, kde by mali ísť v súčasnosti takéto finančné prostriedky.
My v súčasnosti mapujeme funkčný majetok štátneho podniku Hydromeliorácií. Hľadáme možnosti, kde by sa prebytočný majetok mohol odpredať. Snažíme sa vysporiadať s nevýhodnými zmluvami, ktoré sú podpísané v rámci jednotlivých objektov, ktoré sú vo vlastníctve štátneho podniku Hydromeliorácií. Sám zrejme viete, že mnoho hrubokrkých podnikateľov ovláda celé areály a neumožňujú ani vstup zamestnancom štátneho podniku na vlastný majetok, čiže je tam dosť v niektorých oblastiach kritická situácia, s ktorou sa musíme vysporiadať.
Zároveň hľadáme mechanizmus, akým spôsobom by sme zabezpečili funkčnosť tam, kde je potrebné. V prvom rade si treba uvedomiť, že budeme podporovať systém závlah predovšetkým tam, kde bude priorita ovocinárstvo a zeleninárstvo, ktoré sú najháklivejšie na zavlažovacie systémy. Táto štruktúra sa momentálne spracováva v rámci strednodobej koncepcie.
Za druhé hľadáme riešenie s poľnohospodárskou samosprávou tam, kde sú, tam, kde je potenciál rýchleho sfunkčnenia závlahových systémov, aby tieto vybudované závlahové systémy po určitej rekonštrukcii prešli buď do nájomného vzťahu, alebo do vlastníctva týchto poľnohospodárskych podnikov, aby investície nutné do toho, ktoré potrebné je dať, si mohol poľnohospodársky podnik zabezpečiť, ale zároveň aby mal aj garanciu, že tento majetok bude slúžiť jeho potrebám.
Tretia skupina týchto objektov, ktoré sú v rámci hydromeliorácií sú také, ktoré už zrejme nikdy nebudú sfunkčnené. Tam bude treba hľadať riešenie
spolupráce s ministerstvom životného prostredia, lebo aj náklady na asanáciu takýchto objektov predstavujú neuveriteľnú čiastku, ktorá skôr či neskôr sa bude musieť v štátnom rozpočte na tieto účely zabezpečiť.
To je zatiaľ všetko. Skončil som.

Ďalší v poradí, tretiu otázku predložil pán poslanec Zsolt Simon, opäť na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka a otázka znie: "Vážený pán minister, môžte prosím uviesť prečo ste zrušili odbor LEADER na rezorte, keď do tohto programu je zapojených viac ako 500 obcí Slovenska a tento program má byť nosným aj na budúce obdobie?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď.

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Ubezpečujem vás, že odbor prístupu LEADER nebol zrušený, iba bol zlúčený s odborom rozvoja vidieka v rámci organizačných zmien na ministerstve tak, ako tomu bola v minulosti pred vašim posledným príchodom na ministerstvo.
K tomuto kroku sa pristúpilo práve z dôvodu, ktorý aj vy uvádzate vo vašej otázke, že má byť prierezovým prvkom pre budúce programové obdobie 2014 až 2020. Zároveň to vnímam ako správny krok, keďže ide o územný rozvoj vidieckych oblastí na Slovensku.
Tým, že program rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER je sústredený pod záštitou jedného útvaru, tak spolupráca pri príprave nového programu rozvoja vidieka a následne jeho implementácie, bude komunikačne prepojená, čo zabezpečí maximálnu efektivitu a flexibilitu.
V súčasnosti je pod osou 4 LEADER schválených 29 miestnych akčných skupín, ktoré pozostávajú z viac ako 500 obcí, avšak nemožno zabudnúť aj na to, že LEADER nie je len o obciach, ale ide hlavne o lokálne dobrovoľné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré tvorí aj súkromný a občiansky sektor okrem verejného.
Zlúčenie bolo podmienené aj šetrením finančných prostriedkov rezortu, čím sa nezníži kvalita predmetnej agendy prístupu LEADER. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku.
Nie.
Pán poslanec je spokojný.
Pokračujeme otázkou číslo štyri. Otázku položil pán poslanec Alojz Hlina ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Petrovi Žigovi, ktorého zastupuje podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, a otázka znie: "Prečo ste zastavili proces umiestnenia stožiaru s vlajkou pri Pečnianskom lese?"
Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Hlina, dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď na vašu otázku pripravenú pánom ministrom životného prostredia pánom Petrom Žigom.
Vážený pán poslanec, územie, ktoré ste si chceli dlhodobo prenajať pre vašu politickú aktivitu, je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Nachádza sa v Bratislave v katastrálnom území Petržalky 5 metrov od brehovej čiary od Mosta Lafranconi a je súčasťou vymedzeného územia verejného prístavu.
Pozemok je aj v inundačnom území, a podľa zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, je tam zákaz umiestňovať stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov. Toto územie sa neprenajíma, a preto takýto súhlas riaditeľstvo Slovenského vodohospodárskeho podniku ani nemohlo vydať.
Ministerstvo životného prostredia si hodnotu Pečnianskeho lesa uvedomuje. Od apríla tohto roku ho vyhlásilo za chránený areál s viacerými stupňami ochrany prírody. Je známe, že v tomto prípade koná v prospech verejného záujmu aj ministerstvo pôdohospodárstva.
Pán poslanec, nikto nespochybňuje vaše legitímne právo na prejav protestu a vaše ušľachtilé ciele, lenže zákony tohto štátu platia pre každého občana, aj pre poslanca Národnej rady. Ako poslanec by ste mali ísť dokonca príkladom. Namiesto toho ste vašu predstavu o politickej prezentácii povýšili nad zákon. Svojvoľne a bez súhlasu vlastníka pozemku, teda ľudovo povedané načierno ste umiestnili stožiar a unimobunku. Tým ste ukázali všetkým slušným občanom, že zákony netreba dodržiavať. Stačilo pritom získať legálne povolenie na inom verejnom priestranstve.
Na jednej strane kritizujete nelegálne čierne stavby v iných častiach Slovenska, ale ak vám to vyhovuje, postupujete rovnako.
Pán poslanec Hlina, ukážte občanom, že dodržiavate zákony Slovenskej republiky. Odstráňte všetky zariadenia, ktoré ste protiprávne umiestnili v záplavovom pásme na brehu Dunaja. V opačnom prípade je na zamyslenie, či chcete skutočne poukázať na problém okolo Pečnianskeho lesa, alebo len všetkým ukázať, že vy si stavať načierno môžete dovoliť. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Áno. Poprosím vás, stlačte trojku, aby vás vedeli zapnúť technici.
Poprosím vás, zapnite pána poslanca.