8. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri. Moja interpelácia je adresovaná viacerým členom vlády, okrem pána premiéra aj ministrom rezortov životného prostredia, obrany, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zahraničných vecí. Dôvod prečo je tak, vyplynie z textu interpelácie. Ten je nasledovný:
"Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, moja interpelácia sa týka zásadného problému tej časti Slovenska, ktoré je zaradené do Zoznamu svetového prírodného dedičstva pod názvom Karpatské bukové pralesy. Lokality svetového, prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré od roku 1972 vyhlasuje UNESCO, predstavujú panteón najhodnotnejších miest našej planéty. Dňa 28. júna 2007 boli Výborom svetového dedičstva UNESCO na rokovaní v Christchurchi na Novom Zélande k tomuto dedičstvu priradené Karpatské bukové pralesy, a to v zhode s dlhodobo deklarovanými cieľmi Slovenskej republiky. Zaradenie vzácneho územia Slovenska spoločne s ukrajinskými pralesmi do prvej svetovej ligy ochrany a propagácie klenotov ľudstva je veľkým úspechom našej krajiny, všetkých, ktorí sa oň pričinili. Je totiž známe, že pre vysoké požiadavky na výnimočnosť nominovaných lokalít uspeje spravidla len každá desiata z nominácií. Svetový úspech Slovenska má však kaz, ktorý ho môže veľmi vážne znehodnotiť.
Vzhľadom na vysoký kurz lokalít svetového, kultúrneho, prírodného dedičstva sa návštevníci každej krajiny celkom prirodzene zaujímajú predovšetkým o tieto miesta. Tí, ktorí sa rozhodnú navštíviť naše Karpatské bukové pralesy však majú problém. Nevedia presne identifikovať miesta, kde sa vzácne územie nachádza. Príčina nie je v tom, že by sme tabule s logom svetového dedičstva nedokázali osadiť, ale v tom, že v odborných kruhoch ani päť rokov po vyhlásení tohto územia za svetové dedičstvo nepanuje na jeho výmeru a lokalizáciu jednoznačný názor. Podstata spočíva v tom, že sme nominovali areál s výmerou 5 520 hektárov, no národných prírodných rezervácií na tomto území len 2 112 hektárov. O príčinách, prečo na výmere 3400 hektárov, 3408 hektárov, ktorá predstavuje matematický rozdiel oboch uvedených údajov ochrana zabezpečená doposiaľ nie je, možno len diskutovať. To však nezmení závažný dôsledok, ktorým je fakt, že na tejto výmere svetového dedičstva dnes panuje ruch lesnej výroby. Na tomto území by mal dnes už panovať celkom iný ruch, a to predovšetkým ruch cestovný, ktorý je schopný zvyšovať nielen kultúrny rating krajiny, ale významným spôsobom aj jej finančné príjmy. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že Ukrajina prispela k bilaterálnej nominácii karpatských pralesov výmerou približne 24 tisíc hektárov, pričom ochrana ukrajinských lokalít bola po zápise potvrdená prezidentským dekrétom. Na odstránenie uvedenej slovenskej anomálie sa hľadá riešenie už dlho, zatiaľ však úplne neúspešne. Akceleráciu do tohto hľadania vzniesla skutočnosť, že UNESCO v roku 2011 rozšírilo Karpatské bukové pralesy o nemeckú nomináciu s názvom Staré bukové lesy Nemecka. Aj keď tento fakt naznačuje, že aktivita Slovenska bola súčasťou medzinárodného úsilia, ktoré vytváralo, no zároveň aj limitovalo manévrovací priestor pri realizácii nominácie, dnes predovšetkým zväčšuje pravdepodobnosť toho, že naše pochybenie sa stane predmetom veľmi nepríjemnej medzinárodnej kritiky.
Tu, samozrejme, nejde o priestorovú orientáciu návštevníkov, ktorou som ilustroval úvod tejto interpelácie, ale o súvislosti oveľa, oveľa vážnejšie. Tie treba vidieť v tom, že nevyjasnenosť územia Karpatských bukových pralesov má zásadný dopad na jeho ochranu a využívanie, keďže jednotliví vlastníci pozemkov dnes nevedia, ktoré územie patrí a ktoré nepatrí pod značku UNESCO. Je teda viac ako pravdepodobné, že na oficiálne schválenom území Karpatských bukových pralesov sa dnes vykonáva činnosť, ktorá je so štatútom svetového prírodného dedičstva nezlučiteľná. Odstránenie uvedeného stavu je v záujme celej krajiny, osobitne slovenskej diplomacie, orgánov životného prostredia, obrany i lesného hospodárstva. Z odborného hľadiska je k tomuto riešeniu dobre pripravená Štátna ochrana prírody, konkrétne jej dve zložky: Správa Národného parku Poloniny a Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktoré pre kompetenčnú nevyjasnenosť neboli účastníkmi nominačného procesu. K tomu, aby mohla Štátna ochrana prírody svoju odbornosť, ako aj doterajšiu prípravu na riešenie uvedeného problému uplatniť, potrebuje jasný pokyn, pretože možných riešení je viac. Ako axióma bola pri doterajších rokovaniach stanovená potreba zachovania pôvodnej nominačnej výmery. Túto požiadavku je možné dodržať len vyhlásením novým národných prírodných rezervácií, ktoré sú už pripravené. No treba priznať, že účelovosť tohto riešenia prevažuje nad národnými potrebami ochrany prírody. Táto okolnosť má ešte ďalší rozmer, keď zistíme, že s inými územiami v tomto regióne, ktoré sú svojimi prírodnými hodnotami pre vyhlásenie nových prírodných rezervácií vhodnejšie, sa vôbec neuvažuje. Dôvodom je fakt, že sú od pôvodne nominovaného územia natoľko vzdialené, že by ich nebolo možné pričleniť tak, aby to aspoň opticky pôsobilo ako spresňovanie hraníc nominovaného areálu, a teda by museli vystupovať ako samostatné územné enklávy. Inak povedané, pri uplatnení takejto varianty, by bola nominačná chyba Slovenska zjavná už pri prvom pohľade na mapu. V iných prípadoch sa so zaradením takýchto území neuvažuje zase preto, že hoci by k tomu svojimi prírodnými hodnotami i svojou lokalizáciou vhodné boli, sú obavy, že ich vlastník nebude s takýmto riešením súhlasiť, a to kvôli obmedzeniu svojich hospodárskych aktivít.
Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, na uvedený stav je potrebné zareagovať rýchlo a komplexne, pričom by mala byť uplatnená filozofia, že chyba sa nemá naprávať ďalšou chybou. Osobne by som preto dal prednosť takému postupu, ktorým priznáme súčasný stav a k existujúcim rezerváciám následne pripojíme územia vhodné na zaradenie do siete chránených území. Keďže v tejto chvíli nie je známe, ktoré územia budú vyhlásené za chránené, navrhujem, aby vláda do vyriešenia problému s okamžitou platnosťou pozastavila všetku ťažbu na území navrhovaných prírodných rezervácií Borsukov vrch, Černiny, Nežabec, Pramenisko Cirochy a Vihorlatské pralesy, čím si otvoríme cestu k riešeniu a zároveň znížime akútne riziko medzinárodnej blamáže. Naznačené alebo aj akékoľvek iné riešenie si vyžaduje v tejto zložitej situácii už politické rozhodnutie, pretože na dotknutom území sa zbieha priveľa záujmov. Práve z tohto dôvodu neinterpelujem len pánov ministrov dotknutých rezortov, ale aj vás, pán predseda vlády. Ďalšie odkladanie riešenia tejto situácie by viedlo k poškodeniu kreditu Slovenska, čo si nik z nás nemôže priať. Preto vás žiadam o odpoveď na otázku: Kedy a aký spôsob riešenia bude pre nápravu súčasného neudržateľného stavu uplatnený? Ďakujem. S úctou Ján Mičovský." Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi a poprosím ďalšieho ústne, písomne prihláseného pána poslanca Miroslava Beblavého, aby predniesol svoju interpeláciu.

Vážená pani predsedajúca, vážených zopár parlamentných kolegov, dovoľte mi predstúpiť pred vás s ústnou interpeláciou na člena vlády, ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorá sa bude týkať toho, že prečo minulý týždeň v tejto snemovni vo svojom oficiálnom vyjadrení nehovoril pravdu.
Dovoľte mi povedať na úvod, že to, aby členovia vlády v parlamente hovorili pravdivé skutočnosti a neuvádzali skutočnosti nepravdivé, nie len otázka morálky, hoci určite aj morálky, ale je to aj otázka základnej schopnosti tejto Národnej rady vykonávať svoje kontrolné právomoci. Kontrolné právomoci v parlamente, samozrejme, primárne vždy vykonávajú opoziční poslanci. Je to logické. Je to tak za každej vlády a na to, aby ich vykonávať mohli, slúžia rôzne inštitúty vrátane interpelácií, vrátane rozpravy pri prijímaní zákonov, vrátane hodiny otázok. Preto všade na svete sa berie mimoriadne vážne, ak v takomto kontexte člen exekutívy povie preukázateľne nepravdivú a netriviálnu skutočnosť, pretože v situácii, keby bola takáto situácia prijateľná, tak by akýkoľvek zmysel kontrolnej činnosti tohto parlamentu úplne zmizol.
Z tohto dôvodu si dovolím spýtať sa pána ministra Čaploviča a budem tú otázku na záver konkrétne špecifikovať, prečo, z akých dôvodov a za akých okolností tu minulý týždeň uviedol zásadne nepravdivú skutočnosť v prípade Študentského pôžičkového fondu. Minulý týždeň sme prerokovali v prvom čítaní zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý zlučuje Študentský pôžičkový fond a Fond na podporu začínajúcich pedagógov. V tejto súvislosti som v rozprave sa spýtal pána ministra a požiadal som ho, aby reagoval na fakt, že nelegálne vyplatené odmeny v Študentskom pôžičkovom fonde neboli stále vrátené ľuďmi, ktorí ich poberali, a viacerí títo ľudia naďalej pôsobia na ministerstve školstva. Konkrétne som hovoril o dvoch štátnych úradníkoch, a to: pánovi Jurigovi, riaditeľovi odboru a pani Škvarkovej, ktorá pôsobí tiež na ministerstve. Pýtal som sa pána ministra, prečo už štyri mesiace nevie, nie je schopný s týmto niečo urobiť, prečo on hovorí, že im dáva ešte čas, aby sa s tým vyrovnali a že potom bude on konať. Pán minister vo svojom záverečnom vystúpení k tomuto návrhu zákona reagoval na moju otázku a opakovane zdôraznil, že pán Juriga má jeho plnú dôveru a pán Juriga už tieto peniaze vrátil. To znamená, pán minister nás informoval, že došlo k vyriešeniu situácie, keď štátny úradník, vysokopostavený štátny úradník štyri roky nelegálne poberal odmeny vo fonde, čo má zakázané dokonca podľa dvoch zákonov, podľa zákona o štátnej službe aj podľa zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. A pán minister nás uistil, že pán Juriga už tieto peniaze vrátil. Musím povedať, že možno z dôvodu prehnanej nedôvery som sa obrátil s otázkou na Študentský pôžičkový fond, či to naozaj tak je a mám tu list Študentského pôžičkového fondu z dnešného dňa, ktorý informuje, že pán Juriga nevrátil tieto peniaze a následná moja ústna otázka na Študentský pôžičkový fond hovorí, že pán Juriga nielenže nevrátil peniaze, ale ani žiadnym spôsobom sa na tom s fondom nedohodol, ani fond nekontaktoval. To znamená, že pán minister pri svojej obhajobe úradníkov, ktorých nie je ochotný sa žiadnym spôsobom s nimi niečo urobiť, uviedol v tejto snemovni nepravdivú skutočnosť, a to nie vo veci, ktorá by už nebola predtým predmetom nášho záujmu a záujmu tejto snemovne. Ja len pripomeniem, že otázku Študentského pôžičkového fondu riešime od minulého leta, keď sa prišlo na to, že sa tam šafári už niekoľko rokov a aj v rámci, aj následkom tohto šafárenia som ja najprv podal novelu, ktorá nebola prerokovaná alebo teda bola odmietnutá z dôvodu ukončenia volebného obdobia. A pán minister predložil už uvedený zákon, ktorý tieto fondy zlučuje a tiež mám ambíciu to riešiť. To znamená, že nejde o nejakú triviálnu technickú informáciu, ale ide o skutočnosť, že pán minister obhajoval svoju personálnu politiku a porušovanie zákona tým, že síce zákony boli porušené, ale ľudia, ktorých si on nechal, tieto peniaze vrátili, síce až po odhalení, ale vrátili.
Chcem sa ho preto spýtať vo svojej interpelácii nasledovné: Pán minister, z akých dôvodov ste snemovni nehovorili pravdu? Bolo to preto, že ste boli zavedení svojimi úradníkmi, alebo to bolo preto, že ste sám hovorili nepravdu? Ak ste boli zavedení svojimi úradníkmi, aké konzekvencie z toho vyvodíte pre nich? Ak ste hovorili vedome nepravdu, aké konzekvencie z toho vyvodíte pre seba? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Po vystúpení písomne prihlásených sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do interpelácii ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa a konštatujem, že ústne sa nikto neprihlásil. A pýtam sa na záver členov vlády, či niektorí z nich chce odpovedať na interpeláciu poslancov ihneď? Asi nie, keďže sú smerované inde, takže ďakujem. Chcem zároveň pánov poslancov, ktorí interpelovali ministrov, požiadať, aby podľa zákona o rokovacom poriadku svoju odpoveď na interpelácie dali poslancom aj písomne, a to v stanovenej lehote do 30 dní. A zároveň vyhlasujem tento bod programu za skončený. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

(5-minútová prestávka.)

(Po 5-minútovej prestávke.)

Tak po krátkej technickej prestávke pokračujeme v popoludňajšom priebehu rokovania 8. schôdze Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tlač 187.

Prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu výborov pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Mariána Záhumenského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil za klub SaS.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento poslanecký návrh zákona nepodporí.
Tento zákon v médiách často prezentovaný ako tzv. bič na reťazce je všeličím iným, len nie nejakým bičom a už nie vonkoncom nie na reťazce. Vystúpenie bude trocha dlhšie, preto si tí, ktorých sa táto problematika nezaujíma, môžete dať minimálne hodinovú pauzu. Na druhej strane, tí čo v sále vydržíte, získate veľmi dobrý obraz o tom, ako to s tými obchodnými vzťahmi v sektore potravín v maloobchode a veľkoobchode vlastne funguje. Hneď na úvod by som najprv vysvetlil, prečo ako exminister obrany a člen výboru pre obranu a bezpečnosť sa hodlám vyjadriť práve k tomuto zákonu. Nie, nie je to preto, že by zákon ohrozoval obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Aj keď určitú skupinu obyvateľstva a síce malých slovenských podnikateľov naozaj ohrozuje, ale k tomu sa dostanem neskôr.
Možno viete, možno nie, že pred vstupom do politiky som zhruba 15 rokov pôsobil v sektore obchodu s potravinami v rôznych pozíciách. Aj ako podnikateľ, prevádzkujúci najprv jednu a potom niekoľko maloobchodných a neskôr aj veľkoobchodných prevádzok ovocia a zeleniny a aj ako vrcholový manažér zahraničného obchodného reťazca a aj, a to najdlhšie obdobie, ako riaditeľ akciovej spoločnosti ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov či malých rodinných eseročiek. Áno, práve tých malých slovenských živnostníkov či eseročiek, ktorých ide pán minister, ktorý to zrejme nevydržal hneď na začiatku, postupne zlikvidovať. Opakujem, ktorých ide zlikvidovať. Na tomto mieste chcem upozorniť, že keď kedykoľvek zaznie v mojom vystúpení slovo slovenský, mám na mysli občiansky a nie národnostný prístup, takže sa chcem rovnako zastať aj tetky pani Ildikó, ktorá kdesi v Štúrove v domácej prevádzke na dvore vyrába cestoviny, takisto živnostníka pána Attilu, ktorý má niekde v Gabčíkove malú večierku. Presne rovnako ako pani Anky z Terchovej, čo tam prevádzkuje malú samoobsluhu, alebo pána Vlada s manželkou, čo majú v Kežmarku menší veľkoobchod s potravinami a k nemu tri malé samoobsluhy v okolí. Aby teda ma nikto neobviňoval z nejakého nacionalizmu.
Pán minister, vy sa v médiách v poslednej dobe prezentujete nielen ako zástanca spotrebiteľov, ale aj zástanca slovenských dodávateľov, výrobcov, potravinárov. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste si pozorne vypočuli moje vystúpenie, pretože, ak vám naozaj ide o zastupovanie vyššie spomenutých, budete musieť po mojom vystúpení tento zákon stiahnuť. Ja som sa totižto s predchodcom tohto zákona v roli obhajcu malých slovenských podnikateľov vo svojej praxi zaoberal už viackrát. Videl som, ako ho obchádzali veľké reťazce a aké problémy spôsoboval malým slovenským obchodníkom. Sledoval som, ako bol postupne neustále novelizovaný, keďže tá armáda právnikov, ktorou zahraničné obchodné siete disponujú, ho vždy bez problémov obišla. Až prišla naša vláda a toto trápenie všetkých strán konečne zrušila. A vy si idete znova páliť prsty a idete vstupovať do vzťahov, kde štát nemá vstupovať ani náhodou. Svoje vystúpenie sa budem snažiť viesť v čo najzrozumiteľnejšej forme, teda aj s praktickými príkladmi, aby vám bolo jasné, čo je v jednotlivých paragrafoch zlé. Poďme teda po poriadku.
Prvý problém. V § č. 1 predmet úpravy v bode a) sa uvádza, že "tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny." Obmedzujete zákon na potraviny. A ja sa pýtam, prečo?
Príklad č. 1. Obchodník, ktorý predáva olivy, nemôže alebo nebude môcť pýtať peniaze za to, že ich zaradí do predaja od dodávateľa, ktorý tento sortiment nevypestuje, ale dovezie ho zo Španielska. Aby som sa presnejšie vyjadril, nebude môcť vypýtať viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Obchodník, druhý, resp. ten istý, ktorý predáva zápalky vyrobené na Slovensku, pre korektnosť a pre to, aby som nerobil niekomu reklamu, neuvediem dodávateľa zápaliek, neuvediem, čo je to za slovenského dodávateľa, alebo predáva tento obchodník sviečky alebo vence na hroby. Tento obchodník môže od týchto dvoch dodávateľov pýtať neobmedzené peniaze za to, že zaradí tento sortiment do predaja. Pán minister, chránite dodávateľa, priekupníka, dovozcu tých zahraničných olív, ale nechránite slovenského výrobcu zápaliek, sviečok a vencov!
Čo spravia reťazce? To, čo im "unikne" u toho priekupníka, u toho dodávateľa tých olív, o to ošklbú nášho slovenského dodávateľa a výrobcu. Pán minister, za vašej aktívnej pomoci budú reťazce likvidovať slovenských výrobcov zápaliek, sviečok a vencov na hroby.
Druhý príklad. Poľská firma, ktorá vyrába skryto dotovanú kapustu, ju dovezie a dodá zahraničnej sieti pôsobiacej na Slovensku. Spravia spolu tzv. marketingovú akciu. Je to klasická letáková akcia, akú poznáte. Letáky dostávate do schránok alebo ich nájdete v predajni. Sú v nich na určité obdobie promované produkty za zníženú cenu. Za umiestnenie do tohto letáku, a teda účasť na tejto marketingovej akcii, dodávateľ odberateľovi, v tomto prípade je to nadnárodná obchodná sieť, platí nejaký poplatok. Vy, pán minister, týmto § č. 1 ochránite poľského skryto dotovaného dodávateľa pred tým, aby sumár jeho poplatkov v kalendárnom roku nepresiahol 3 % z hodnoty celoročného obratu danej siete u daného dodávateľa. Ale, ta istá obchodná nadnárodná sieť predáva aj košele slovenského výrobcu z východného Slovenska. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.) Pre korektnosť ani teraz ho nebudem menovať. A do tej istej akcie letákovej s tým výrobcom z toho východného Slovenska, ta obchodná sieť, ktorá prevádzkuje hypermarkety, zahrnie aj košele od tohto výrobcu. A na poplatkoch, pán minister, tohto slovenského výrobcu košieľ zoderie z kože, lebo tam tá sieť nemá obmedzenia. A tam si zahraničný prevádzkovateľ vykompenzuje stratu, ktorú utrpel na tom, že poľskému dodávateľovi dotovanej poľskej kapusty musel poplatok za túto letákovú akciu výrazne znížiť. Myslím si, že vám nemusím vysvetľovať za koľko, za akú mzdu, za aké peniaze pracujú naše slovenské matky a slovenské ženy a v akých ťažkých podmienkach v textilnom priemysle na východnom Slovensku, aby prežili nielen ony, ale aby prežil aj ten ich zamestnávateľ. Už chápete, pán minister, čo v tomto paragrafe navrhujete? A čo vlastne touto diskrimináciou, že zákon sa vzťahuje len na dodávateľov potravín, zabezpečíte? Zabezpečíte likvidáciu malých slovenských dodávateľov nepotravinárskeho tovaru, k čomu vám gratulujem. Takýchto príkladov by som vám, vážené kolegyne, kolegovia, vedel tu popísať viacej, ale to by sme tu boli do rána. Ja si myslím a som presvedčený, že tie, čo som popísal, na tento paragraf úplne postačujú. Takže, pán minister, dámy a páni, úplne zle!
Druhý problém. V § č. 3 obsah zmluvy v bode 2 sa uvádza, že lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry najneskôr odo dňa doručenia faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.) Ľudovo povedané, idete obmedziť splatnosť prakticky na 30 dní, lebo faktúra sa zvyčajne dodáva spolu s dodávkou tovaru. Viete, kto na to doplatí, pán minister, kolegyne, kolegovia? Doplatí na to malý slovenský obchodník, prevádzkujúci buď malý obchodík, alebo menší veľkoobchod. Viete prečo? Vysvetlím vám to. Dnes má aj veľký zahraničný reťazec prevádzkujúci sieť s nejakým dodávateľom potravín XY dohodnutú splatnosť 60 dní. Tento dodávateľ v snahe zachovať rovnaké podmienky a zároveň aj podržať svojich menších odberateľov, a to je ten malý slovenský obchodík, o ktorom som hovoril, alebo obchodník má dohodnutú tiež 60 dňovú splatnosť. Aj s týmto malým slovenským obchodníkom. Potom, ako začne platiť tento zákon, viete, čo spraví zahraničná sieť? Má dve možnosti. Po prvé zmluvu s dodávateľom uzavrie v zahraničí podľa tamojšieho práva. Teda v tej krajine, kde bude mať možnosť dohodnúť splatnosť 60 dní. Druhá možnosť - zmluvu s dodávateľom uzavrie na Slovensku, no v zmluve bude klauzula, že dodávateľ si nebude uplatňovať sankcie za 30 dní omeškania, to znamená, tzv. toleranciu pri sankciách pri oneskorenej úhrade faktúr. Že dodávateľ túto zmluvu nepodpíše? No podpíše ju, pretože je na zahraničnej silnej nadnárodnej sieti bytostne ekonomicky závislý. A viete, čo spraví potom, ako začne platiť tento zákon, malý slovenský obchodník? Ten poslušne zmluvu so svojim dodávateľom prerobí na 30 dní a bude rád, že je rád, pretože nemá ekonomickú a tým pádom ani vyjednávaciu silu na čokoľvek iné, pretože jeho odbery sú malé, pretože je vôbec rád, že ten dodávateľ je ochotný mu tie malé množstvá tovaru, ktoré on je schopný predať, kdesi do tej vidieckej predajni dodá. Výsledok? Veľké zahraničné nadnárodné siete budú aj tak platiť do 60 dní alebo do toľko nie ako doteraz, tam, kde to uznajú za vhodné a náš drobný slovenský, malý živnostník, malá slovenská rodinná eseročka bude musieť platiť všetkým svojim subdodávateľom dvakrát tak rýchlo. A tak tento zákon prispeje k likvidácií našich malých slovenských obchodníkov, áno, aj týmto nesystémovým obmedzením splatnosti na 30 dní, ktoré zasiahne len tých malých zraniteľných slovenských podnikateľov a tí veľkí zahraniční, nadnárodní sa mu pohodlne vyhnú.
Ešte vám poviem, dámy a páni, ako to poškodí spotrebiteľov, tento paragraf. Existuje široká škála potravinárskych produktov, ktoré majú špecifickú klientelu. Oni nie sú pre obchodníkov nijak výrazným biznisom. Napriek tomu, tieto tovary však v snahe vyjsť v ústrety svojim zákazníkom vo svojich predajniach držia. Tí malí slovenskí obchodníci alebo koniec koncov možnože aj niektorí väčší, ktorí teda predsa len nebudú chcieť vykývať s tým zákonom a začnú poctivo dodržiavať 30-dňovú platnosť, zredukujú svoj sortiment práve o tieto produkty, ktoré sú síce málo predajné, ale pre niektorých zákazníkov sú však doslovne životne dôležité, ako sú, napr. rôzne produkty pre diabetikov, bezlepkové potraviny, obilninové produkty a podobne. Tieto si budú môcť zákazníci naháňať buď v špecializovaných predajniach, ak vôbec také, samozrejme, budú, najlepšie niekde na druhom konci mesta alebo v susednom okrese, prípadne sa budú môcť preorientovať na výživu typu bôčik, huspenina a podobne. S týmto sortimentom by nemal byť žiaden problém. Toto chceme? Podľa mňa by malo byť úplne normálne, že keď má dodávateľ možnosť dať obchodníkovi splatnosť dlhšiu ako 30 dní a je ochotný tak urobiť, tak je úplne v poriadku. Obzvlášť napríklad pri ťažšie predajnom tovare, ktorý má malú obrátkovosť a záruku má trebárs dva roky alebo ešte aj viac rokov. Snáď nikto nemôže očakávať, že obchodník sa doslova zahádže tovarom, aby ste rozumeli, zaplní si sklady ťažko predajným sortimentom, ktorý bude musieť do 30 dní zaplatiť a bude mať v ňom umorené peniaze, neviem, akú dlhú dobu, pretože sú aj také produkty, z ktorých sa predá 1 kartón za pol roka, a to nie je nič výnimočné. A práve toto, takýto postup budú musieť aplikovať malí slovenskí živnostníci, malé eseročky s malými predajňami, ktoré tie sklady ani nemajú, a tých peňazí nemajú nazvyš. Takže, pán minister, dámy, páni, úplne zle!
Tretí problém. V § 4 neprimerané podmienky sa v bode 1 dohodnutie tzv. neprimeraných podmienok zakazuje a v bode 2, 3 a 4 sú tieto tzv. neprimerané podmienky definované. Teda je tam popísané, že čo to vlastne tie neprimerané podmienky sú. Teraz budem chvíľku viac rozprávať bez toho, aby som na obrazovke niečo ďalej posunul.
Priatelia, dámy, páni, pamätám si na ten folklór, keď sa tieto "neprimerané podmienky" historicky vyvíjali. Tento zákon totiž tu, nie je tu po prvýkrát a ja sledujem tú anabázu od začiatku, a to, ako sa definícia týchto neprimeraných podmienok zo strany "zlých, zlých obchodníkov" vyvíjala, to bolo až groteskné. Zákon sa najprv prijal. Neprimerané podmienky sa definovali a následne si s nimi šikovní obchodníci poradili a hlavne šikovní obchodníci z radov zahraničných reťazcov, ktoré majú armádu šikovných právnikov. To znamená, elegantne ich obišli. Potom sa vždy novelizoval, aby teda podchytili aj to, čo tí obchodníci vymysleli, a tí následne vymysleli ďalšie úskoky a ďalšie obchádzania. Čo je ale dôležité, že úradníci ministerstva boli vždy o jeden krok za obchodníkmi. Až ho potom naša vláda, ako som povedal, poslala tam, kam patrí, do večných lovíšť. Aby ste to teda lepšie pochopili, popíšem vám to opäť na príkladoch.
Ako prvé úradníci vymysleli, že neprimerané podmienky typu poplatky za zaradenie do evidencie výrobkov predávaných odberateľom, to znamená, tzv. zalistovanie tovarov alebo iná participácia dodávateľa na otváraní prvej predajne, odberateľa, to je ten tzv. úvodný závoz pri nových predajniach. Stiahnutie, resp. výmena tovaru po letákovej akcii atď. sú zakázané. Iné poplatky, napr. za marketingové akcie, to znamená tie poplatky za letáky boli obmedzené určitým percentom ročného odberu odberateľa od dodávateľa, tak jak je to teraz. Čiže takou základnou zjednodušenou myšlienkou toho prvého návrhu bolo oslobodiť dodávateľov od neprimeraných podmienok, to znamená od bočných platieb, napr. platenia "nezmyselných poplatkov" za marketing, za zalistovanie, za umiestnenie tovaru na lukratívnych miestach v predajni, resp. obmedziť výšku niektorých týchto platieb na 3 % z celkového vzájomného ročného obratu týchto dvoch obchodných partnerov. Toto som citoval z dôvodovej správy. Okrem toho chceli ministerskí úradníci zabrániť tzv. "neúnosnému servisu dodávateľov", preceňovaniu tovaru na náklady dodávateľa, preneseniu sankcií kontrolných orgánov udelených obchodníkovi na plecia dodávateľa atď. Avšak v tom čase zákon definoval, že neprimerané podmienky v zmluvách nesmú dohodnúť medzi sebou len partneri, pri ktorých je jeden na druhom tzv. ekonomicky závislý a toto bolo v tom zákone v tom prvom kľúčové. To znamená, že dá sa predpokladať, že vtedy naozaj niekto myslel v skutočnosti na to, aby sa zákon vzťahoval len na veľké obchodné siete, ktoré vedia uplatniť voči malým dodávateľom svoju silu a neťahal do toho chudákov malých obchodníkov niekde na dedine alebo niekde v malej večierke kdesi na sídlisku. Legislatívci však tento pojem v zákone nedefinovali, resp. definovaný bol veľmi vágne. Predstavte si, priatelia, že ani obchodné siete, tie veľké nadnárodné siete, na ktoré sa to šilo a pre ktoré sa to pripravovalo, oni tiež, oni zostávali úplne pokojné, úplne chladné. Nadišiel deň D, zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov bol schválený v Národnej rade 11. apríla 2008 a nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Viete, čo, čuduj sa svet, spravili, dámy a páni, v deň D, keď nadobudol účinnosť tento zákon, a nad čím ministerskí úradníci len oči otvárali? Ministerskí úradníci zistili, že právnici reťazcov si ani nerobili nejakú veľkú prácu s daným zákonom. Niektorí ju doslova odpálkovali dohodami alebo vyhláseniami od dodávateľov, kde bolo uvedené, že jedna strana druhú stranu nepokladá za ekonomicky závislú. Niektorí zasa založili tretie subjekty, ktoré im tú činnosť v uvedenom zákone, napr. ten marketing alebo tie letákové akcie zabezpečovali, a už to nebol vzťah dodávateľa a odberateľa. Skrátka v priebehu pár minút bola celá geniálna myšlienka fuč. Samozrejme, že sa to predkladateľom zákona nepáčilo, a prišla protiofenzíva - novelizácia, ktorá na dané skutočnosti reagovala a zakázala takéto vyhlásenia. Zakázala platby pomocou tretích osôb, tretích spoločností, no a vtedy nejakú múdru hlavu na ministerstve napadla ešte úplne super geniálna vec, a síce vypustili zo zákona termín ekonomickej závislosti, takže už mal platiť pre všetkých, aj pre tých veľkých, aj pre tie malé subjekty. Napriek protestom Protimonopolného úradu, napriek protestom ministerstva spravodlivosti, ale aj ďalších pri medzirezortnom pripomienkovaní ministerstvo hospodárstva trvalo na vypustení tohto kľúčového pojmu. Neskôr vysvetlím teoreticky aj na praktických príkladoch, čo by to pre malé subjekty znamenalo alebo čo to bude znamenať, pretože ja sa k tomu ešte vrátim.
V tom čase som bol ešte neznámy človek, ešte som nebol vo vrcholovej politike a strana SaS ešte len začínala. Ja som pôsobil, ako som už vyššie spomínal, ako riaditeľ malej akciovej spoločnosti, ktorá zastupovala záujmy niekoľko desiatok slovenských drobných živnostníkov alebo malých rodinných eseročiek. Ja som pre nich zjednával obchodné podmienky, dohadoval som marketingové akcie, uzatváral som v ich mene dodávateľsko-odberateľské zmluvy, áno, práve tak, aby mohli v ťažkej konkurencii v nadnárodných reťazcoch prežiť a aby boli ako tak konkurencieschopní.
Tak som si vtedy v tom čase povedal, že raz teda môžem skúsiť kontakt so štátnymi orgánmi, ako ma to až tak veľa nestojí a všetky konkrétne výhrady aj s praktickými príkladmi, pretože vypustenie ekonomickej závislosti už by likvidovalo aj malých slovenských obchodníkov a do toho už som mal teda čo hovoriť, som aj spolu s určitými návrhmi a s prosbami a apelmi zaslal e-mailom na ministerstvo hospodárstva, úplne všade, kde sa dalo, na "n" oddelení. Zaslal som to vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi, resp. jeho dvom asistentkám. Popísal som im tam ešte dosť praktických záležitostí, že iné sú 3 % z obratu 10 miliárd slovenských korún veľkého reťazca a iné sú z obratu 10 miliónov živnostníka. Diametrálne iné sú náklady na tlač 500-tisíc letákov zahraničného reťazca a iné na tlač 2000-letákov malej slovenskej aliancie a podobne. Odpovede prichádzali okamžite, typu: budeme sa zaoberať, ďakujeme za zaslanie, zaujmeme stanovisko, postúpili sme na príslušné oddelenie a podobne. Veľmi som tomu neveril, ale, ako som povedal, vyskúšal som to. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa o pár dní dočítal, že vláda rokovanie o tomto bode prerušila a o ďalší zhruba týždeň termín ekonomická závislosť novele ponechala. Vrátila to tam a teraz nie je vôbec podstatné, že či to bolo na základe môjho apelu, alebo sa niekto iný zobudil. Dôležité vtedy pre mňa bolo, že živnostník kdesi v Lipanoch prevádzkujúci večierku alebo malá rodinná eseročka niekde v Malackách prevádzkujúca veľkoobchodný sklad mohli naďalej byť spokojní, pretože bez problémov mohli oni aj so svojimi rodinami naďalej denne makať 13 až 14 hodín na svojom, aby uživili seba a svoju rodinu. Bez toho, že by im hrozilo, že ich prekvapí nejaký ministerský pánko v obleku a fúkne im 5 miliónov korún pokuty alebo neskôr ekvivalent v eurách. Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch č. 55/2009 uzrela svetlo sveta 27. 2. 2009 a začala platiť od 1. apríla 2009. Zároveň tvorca zákona "pohrozil", že kontrolné orgány nebudú akceptovať tie vyššie spomenuté vyhlásenia o vzájomnej ekonomickej nezávislosti medzi dodávateľmi a odberateľmi a že ich pokladá za hrubé obchádzanie zákona. A nasledovala ešte vyhrážka, že práve na takéto zmluvy sa budú kontrolné orgány zameriavať. Čiže úradníci spravili také bububu nadnárodným obchodným sieťam.
No a viete, panie kolegyne a kolegovia, pán minister, viete čo spravili vtedy opäť múdre hlavy právnikov obchodných reťazcov? No vymysleli zasa úplné iní platby. Niektorí fakturovali to, čo bolo zakázané fakturovať vo faktúre v predmetnom zákone za úplne inú službu, napr. začali vystavovať faktúry za využitie distribučnej siete odberateľa, teda za to, že odberateľ vzal tovar na svoj centrálny sklad a odtiaľ si ho rozviezol do tých svojich predajní. A do tohto poplatku schovali všetky zakázané poplatky. Chcete počuť bizarný príklad, pán minister, čo produkoval jeden zahraničný reťazec? Miesto toho, aby mu dodávateľ zaplatil poplatok za zalistovanie tovaru, teda za to, že mal v sortimente jeho produkty, lebo to bolo zakázané, tak odberateľ raz denne nechal prerušiť hudbu, ktorá hrala pre návštevníkov, a z reproduktorov sa ozvalo: kupujte tento a tento produkt. A za túto akože reklamu mu vyfakturoval mastný poplatok. Presne v cene, ktorú si dohodli za to zalistovanie, ktoré fakturovať nemohol. A takýchto príkladov by som vám vedel uviesť iks. Vždy ste ťahali za kratší koniec, pán minister. Vtedy ste boli ministrom hospodárstva a práve vy ste tento zákon a jeho novelizáciu presadili, lebo vtedy to bola agenda rezortu hospodárstva, neudelili ste ani jednu pokutu. Jediné, čo ste dosiahli, bolo to, že veľkí, silní, zosieťovaní, zväčša zahraniční obchodníci a ich právnici si z vás akurát tak robili dobrý deň a tešili sa na ďalšie a ďalšie novelizácie, ktoré by ste opäť vložili do zákona a zakázali ďalšie platby za to, čo oni vymysleli, a oni by vymýšľali znova ďalšie poplatky a ďalšie poplatky.
Nový zákon pod č. 140/2010, teraz už len zúžený na potravinárske produkty, ste schválili 4. marca 2010 s účinnosťou od 1. mája 2010. Týmto zákonom ste zrušili ten predchádzajúci a jeho novelizácie, lebo sa ukázal ako neúčinný. A zasa, aby som nezabudol, do tohto nového zákona ste nahádzali ďalšie a ďalšie zakázané poplatky, ktoré právnici obchodníkov a samotní obchodní medzitým vymysleli. Teraz už ste to urobili pre všetkých a bez pardonu, teda nejakú ekonomickú závislosť ste zo zákona opäť vypustili. Zároveň, ako som už uviedol, ste do definície neprimeraných podmienok do slova nabúchali všetko možné, s čím ste sa stretli v minulosti, keď zákon vynaliezavci obchádzali, a zrejme aj všetko možné, čo vám ešte ďalej napadlo. No úplné Kocúrkovo. Až, chvalabohu, ako som spomínal, naša vláda toto trápenie ukončila, zákon zrušila. Teraz s ním prichádzate opätovne, opäť pre všetkých a opäť bez pardonu, nedáte si pokoj. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Ja sa teraz trochu povenujem § 4, konkrétne ods. 3, kde definujete, že neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodanie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako je 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárneho roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to:
a) využitie distribučnej siete odberateľa,
b) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä zľavy, dary, bonusy rabaty a skontá,
c) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy rabaty a skontá,
d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa,
e)... (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Prosím pána poslanca, aby nevyrušoval pána poslanca v rozprave. Pán Přidal.

(Reakcia rečníka: "Vyrušujete ma, pán Přidal.")
... e) služby poskytované treťou osobou zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu,
f) dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením.
A ja vám teraz na praktických príkladoch ku každému z týchto bodov ukážem, prečo zákon diskriminuje a bude doslova likvidovať malých slovenských obchodníkov s potravinami, ak ho dnes v takomto znení schválite.
Prvý príklad:
a) Poplatok za využitie distribučnej siete odberateľa. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Tak si predstavte, že dodávateľ mlieka, nazvime ho pracovne "Mliekar", dodáva tovar do zahraničného reťazca, dajme mu pracovný názov "Cudzí-veľký", ktorý má centrálny sklad v Piešťanoch. Zároveň ten istý dodávateľ dodáva tovar aj slovenskej malej eseročke, ktorá má v Piešťanoch svoj malý rodinný veľkoobchod s potravinami. Pracovne ho nazvime "Slovenský-stredne malý". Aj ten nadnárodný reťazec a je ten malý slovenský veľkoobchod odoberie viac tovaru od toho dodávateľa s tým, že si ho rozvezú do svojich troch maloobchodných prevádzok sami. Povedzme, že to budú rozvážať do Hlohovca, Trnavy a Trenčína spolu s iným tovarom, lebo si zavážajú z toho svojho skladu aj iný tovar. Disponujú chladiarenskými autami, takže žiaden problém. A zhodou okolností majú obidvaja tieto prevádzky v týchto troch mestách. Ten Cudzí-veľký má tam svoje hypermarkety alebo supermarkety a ten Slovenský-stredne malý tam má tri malé predajne, jednu malú z toho sídliskovú samoobsluhu a dve pultové večierky. Mliekár, dodávateľ Mliekar sa za to zaviaže zaplatiť poplatok povedzme 30 eur, všetci sú spokojní. Mliekar ušetrí peniaze za pohonné hmoty a aj pracovnú silu, pretože je výhodnejšie zložiť tento tovar na jednom mieste. Cudzí-veľký aj Slovenský-stredne malý, by tam aj tak mali cestu, lebo si tam vezú iný tovar, a peniaze z poplatku využijú obidvaja na rozvoj firmy. Podotýkam, že obidvaja spália rovnaké množstvo pohonných hmôt a majú aj porovnateľné pracovné náklady.
Toto sa udeje povedzme každé necelé tri týždne, to znamená 20-krát v roku, obaja vyinkasujú od Mliekara na týchto poplatkoch 600 eur. Ale Slovenský-stredne malý robí u dodávateľa ročný obrat 10-tisíc eur. To znamená, že tých 600 eur robí u neho 6 % z ročného obratu. Cudzí-veľký, robí obrat 50-násobne väčší, vyšší, a to som ešte mäkký v tom odhade, pokojne by som mohol povedať, že aj 100-násobne vyšší. To znamená, robí u dodávateľa ročný obrat 500-tisíc eur. Tých 600 eur, ten poplatok robí u neho teda len 0,12 %. Práve som vám dokázal, že ak ten Slovenský-stredne malý prijme tých 600 eur, poruší tento bod vášho zákona a dostane mastnú pokutu. Dostane pokutu od tisíc do 300-tisíc eur. Prípadne ju dostane aj opakovane, ak ten poplatok prijme viackrát - vtedy totižto môže podľa vášho návrhu ministerstvo uložiť pokutu aj dvojnásobnú - zatiaľ čo Cudzí-veľký je vychechtaný a má dokonca ešte možnosť zatlačiť na toho Mliekara, nech dá viac peňazí, nech dá väčší poplatok, veď 0,12 % je na hony vzdialené 3 percentám.
Gratulujem vám, pán minister, práve ste týmto bodom A v predmetnom paragrafe zákona naštartovali likvidáciu malej slovenskej eseročky v Piešťanoch a ochránili ste veľký zahraničný nadnárodný reťazec.
Druhý príklad:
b) Poplatok, keď, mi poviete, že už to stiahnite po tom prvom príklade, ja tie zvýšené si nechám. (Premietanie príkladov na obrazovkách v rokovacej sále.)
Poplatok za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä, zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.
Dámy a páni, živnostník Mrkvička prevádzkuje na vidieku v dvoch rôznych susedných obciach tri pultové predajne. Dve má v Hornej Marikovej a jednu má v Dolnej Marikovej. V jednej predáva sám, v druhej predáva jeho manželka a v tretej predáva jeho švagriná. Predáva aj jogurty od firmy Jogurtár. Ja tu naschvál neuvádzam v celej tej prezentácii mená to sú konkrétne firmy toto a častokrát konkrétni podnikatelia, konkrétne eseročky, ale nie je dôvod, aby som niekomu robil reklamu alebo niečo iné. Firma Jogurtár je na Slovensku veľmi silný, to je medzinárodný dodávateľ. Produktom od Jogurtáru sa v týchto predajniach v tých dedinách darí tak striedavo oblačno, mesačný obrat je spolu zhruba 100 eur, to znamená ročne 1 200 eur. Keďže aj náš pracovitý živnostník Mrkvičkár alebo Mrkvička, aj firma Jogurtár majú záujem podporiť predaj týchto produktov, firma Jogurtár sa rozhodne sama od seba navrhnúť živnostníkovi Mrkvičkovi umiestniť v letáčiku, ktorý živnostník vydáva raz za mesiac, svoje novinky. Sú to nové produkty, nové ovocné príchute, pričom Jogurtár ponúkne Mrkvičkovi participáciu na výrobe letáku v sume 150 eur, obrovský peniaz. Firma Jogurtár to chce urobiť úplne dobrovoľne, ťažko predpokladať, že by ju živnostník Mrkvička k tomu donútil, pretože on na to nemá páky, on je rád, že mu Jogurtár tie malé objednávané množstvá vôbec zavezie do tých predajní. Jogurtár chce týmto podporiť predaj svojich produktov nielen u živnostníka Mrkvičku, ale aj v iných subjektoch, lebo vie, že zákazníci, ktorí navštevujú jeho predajne, tak chodia nakupovať aj inde, napr. na veľké nákupy do väčších obchodných reťazcoch v okresnom meste a podobne, čo je pre Jogurtára takzvaný - volá sa to - následný nepriamy profit z realizovanej lokálnej marketingovej akcie.
Firma Jogurtár vie, že si to môže dovoliť, pretože ona má naplánované na rok na takúto reklamu v sumáre balík 200-tisíc eur. To znamená, že 150 eur pre ňu je zanedbateľná položka. Akcia sa vydarí, Mrkvičkovi sa obrat počas jej trvania - tá akcia trvá mesiac - zdesaťnásobí. A pekne mu stúpne obrat aj po akcii, to je ten následný profit zrealizovanej lokálnej akcie, funguje ten následný profit. Výsledkom je pekný ročný obrat Mrkvičku u firmy Jogurtár vo výške 3-tisíc eur. Teda až trojnásobný ročný obrat a obidve strany si mädlia ruky. Lenže, obe strany uzatvorením dohody porušili tento bod navrhovaného zákona, pretože ten príspevok napriek tomu zvýšenému obratu činil 5 % z ročného obratu. Dámy a páni, je to absurdné ale je to tak. Podľa zákona živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, nafasuje pokutu. (Ruch v sále.) Som vyrušovaný, pani podpredsedníčka! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pánom poslancom, že nebudete vyrušovať.