8. schôdza

Ďakujem, pán premiér, máte 15 minút na odpovede.
Prvá otázka je od pani poslankyne Hufkovej a znie: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte návrhy Slovenského plynárenského priemyslu na zvýšenie cien plynu pre domácnosti od 1. 1. 2013? Ďakujem veľmi pekne za odpoveď."

Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Priznám sa, že keby som formuloval otázku, ktorú ste mi postavili, tak by som sa spýtal: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte návrhy nemeckého a francúzskeho spoluvlastníka SPP na zvýšenie cien plynu pre domácnosti od 1. januára 2013?" Pretože toto je čisto výmysel zahraničných akcionárov, ktorí vlastnia 49 % akcií SPP a vďaka zlej, divokej privatizácii, ktorá bola v roku 2002, úplne ovládajú Slovenský plynárenský priemysel a doslova a dopísmena si s ním robia, čo chcú, a to napriek tomu, že štát má 51 % akcií.
Dámy a páni, v rokoch 2006 - 2010 počas našej prvej vlády sme venovali obrovskú pozornosť cenovej stabilite. A kto sledoval vývoj cien plynu, elektrickej energie v tých rokoch, musel potvrdiť, že sme naozaj boli veľmi úspešní, pretože nastavili sme silný regulačný rámec, dokonca sa nám podarilo zapojiť do cenovej politiky aj ministerstvo hospodárstva.
Po nástupe pravicovej vlády sa všetko otočilo a opätovne začalo dochádzať k zvyšovaniu cien plynu a ďalších energií. Aj preto má Slovensko problémy s infláciou, pretože v spotrebnom koši predovšetkým cena energií, ako je plyn a elektrina, je veľmi významná a aj preto Slovenská republika, ak ju porovnávame s inými štátmi v rámci Európskej únie a eurozóny z pohľadu inflácie, nie je na tom dobre.
Čo bolo naše prvé rozhodnutie, ktoré sme urobili po nástupe do vlády v apríli? Predovšetkým sme opätovne povedali, že nie je možné, aby cenové návrhy za Slovenský plynárenský priemysel schvaľovalo len predstavenstvo SPP. V predstavenstve SPP je 7 členov, z toho sú štyria za menšinových akcionárov a traja za štát. A vždy si štyria predstavitelia predstavenstva za menšinového akcionára schvália, čo chcú, a rozhodli sme, že cenový návrh musí byť schválený vo Valnom zhromaždení akcionárov SPP, kde má štát pochopiteľne ako 51-percentný akcionár väčšinu.
Bol som veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že predstavenstvo, hoci to nepatrí do jeho kompetencie v SPP, schválilo hlasovaním štyri ku dvom, štyria predstavitelia menšinového akcionára, návrh na zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18, resp. 25 %. Dokonca ten návrh je formulovaný tak, že 18 % je akási ústretovosť nemeckého a francúzskeho akcionára k slovenským domácnostiam, lebo keby sa vraj zobrali na zreteľ všetky náklady, ktoré má distribúcia na Slovensku, tak zvýšenie ceny plynu by malo byť o 25 %. O 25 % zvýšenie cien plynu pre domácnosti. Mám taký pocit, že páni z nemeckej a francúzskej spoločnosti ako keby nevedeli, v akej krajine sú, ako keby nevedeli, čo by takýto nárast cien plynu pre domácnosti znamenal pre peňaženku ľudí, ktorí majú 300-eurové dôchodky alebo 500-eurové zárobky.
Na 29. októbra je zvolané valné zhromaždenie a na tomto zhromaždení tieto návrhy mali byť schvaľované. Samozrejme, a hovorím to veľmi verejne a otvorene, zástupcovia štátu, Slovenskej republiky na tomto zasadnutí valného zhromaždenia 29. októbra dostanú jasný pokyn nepodporiť žiadny cenový návrh, ktorý predkladá predstavenstvo, teda nemecký a francúzsky akcionár.
To bol aj dôvod, pre ktorý vláda Slovenskej republiky musela zvažovať, ako sa postaví k návrhu na predaj 49 % akcií SPP od nemeckého a francúzskeho akcionára českej spoločnosti, ktorá prejavila o tento predaj záujem.
Podarilo sa nám získať oficiálne vyhlásenie nového nadobúdateľa 49 % akcií, pretože pravdepodobne nemecká a francúzska časť SPP predá tento svoj podiel českej spoločnosti, že sa nebudú v roku 2013 v žiadnom prípade usilovať o zvýšenie cien plynu pre domácnosti, ale súčasne nebudú viesť ani žiadne arbitrážne konania, ktoré by mohli vzniknúť, pretože stále tvrdia predstavitelia menšinového akcionára, že nezvyšovaním cien plynu pre domácnosti vraj dochádza k veľkým stratám v rámci SPP. Uvedomme si, že v prípade prechodu 49 % akcií SPP na novú českú spoločnosť bude mať štát na 5 rokov garantovaný výnos na dividendách 300 miliónov eur, čiže táto spoločnosť je schopná ročne vyprodukovať 600 miliónov eur na dividendách, ale nemecký a francúzsky investor príde a navrhne na Slovensku zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18 resp. 25 %.
Predpokladám, že regulačný úrad, ktorý rozhoduje definitívne o cenách, sa bude musieť sám z vlastnej iniciatívy zaoberať cenovou politikou a rozhodnúť, čo sa stane od 1. januára 2013.
Nech už rozhodnutie úradu pre reguláciu bude akékoľvek, nemôže to byť rozhodnutie, ktoré by smerovalo k 18-tim alebo 25-tim percentám. A ja aj oceňujem postoj prípadného nového nadobúdateľa 49 % akcií SPP, že pochopil slovenskú realitu a nemá záujem v roku 2013 tlačiť na zvyšovanie cien plynu pre domácnosti a ani viesť žiadne arbitrážne konanie voči Slovenskej republike. Niekedy sa zdá, že pre Slovensko bude výhodnejšie, ak bude mať iného partnera v rámci SPP, ako boli predstavitelia nemeckej a francúzskej spoločnosti, ale Slovenská republika nič nepredáva, nič nekupuje, my len sledujeme prevod akcií, ktorý tu momentálne prebieha.
Chcem zagarantovať občanom Slovenskej republiky, že vláda, tak ako to bolo v roku 2006 až 2010, využije všetky legitímne právne prostriedky a všetky regulačné nástroje na to, aby cenová politika v oblasti energií bola stabilná, aby sme nezaťažovali verejnosť ďalšími a ďalšími výdavkami, najmä v tomto období, ktoré je veľmi citlivé pre celú slovenskú spoločnosť.
A verím rovnako, ak dôjde k prevodu 49 % akcií SPP na českú spoločnosť, že nebudeme nikdy konfrontovaní s takýmito nekorektnými, amorálnymi cenovými návrhmi zo strany zahraničných investorov.
Ďakujem za vašu otázku. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda vlády. Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Takže poprosím teraz, pán premiér, aby ste odpovedali na druhú otázku od pána poslanca Kolesíka: "Vážený pán premiér, ako vnímate možnosť navýšiť vďaka našej prominentnej pozícii lídra tzv. kohéznych štátov zdroje z Európskej únie pre Slovensko?"

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pokúsim sa veľmi ťažkú terminológiu Európskej únie preložiť do obyčajného slovenského jazyka.
V rokoch 2007 až 2013 Slovensko dostalo a má dostať z európskych fondov sumu, ktorá je vyššia ako 11 mld. eur. Vďaka tomu, že je návrh nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020, táto suma pre Slovensko by mala byť podstatne vyššia. Nechcem teraz hovoriť o konkrétnej sume, pretože stále prebieha súboj v Európskej únii medzi tzv. čistými platcami, teda tí, čo dávajú viacej do Európskej únie, ako dostávajú, a ostatnými krajinami o výšku rozpočtu Európskej únie ako takej.
Slovenská vláda stojí na strane tých krajín Európskej únie, ktoré považujú odstraňovanie regionálnych rozdielov z fondov Európskej únie za absolútnu prioritu. A aj preto sme veľmi jasne prevzali iniciatívu a v Bratislave nedávno bol významný summit priateľov, krajín, ktoré uznávajú odstraňovanie regionálnych rozdielov ako najvýznamnejší nástroj v boji proti hospodárskej kríze. Ja verím, že ak aj dôjde ku kráteniu rozpočtu Európskej únie, tak to nebude len na úkor odstraňovania regionálnych rozdielov, ale bude to na úkor všetkých politík, ktoré sú dnes financované v rámci tejto európskej inštitúcie.
Vláda Slovenskej republiky má jasný postoj a pohľad na to, ako minúť, spotrebovať financie, ktoré dostaneme v rokoch 2014 až 2020. V júni t. r. sme schválili aktualizovanú rámcovú pozíciu Slovenskej republiky, kde sú identifikované kľúčové priority, na ktoré sa chce vláda zamerať pri rokovaniach o novom rozpočte Únie. Opäť to pretavím na podmienky Slovenska.
Musíme si dať veľký pozor, či to bude 12 miliárd, či to bude 13 miliárd, alebo to bude 14 miliárd eur, ale veríme, že to bude viac, ako to bolo v rokoch 2007 až 2013, aby tieto peniaze boli minuté najmä doma. Aj preto na kontrolnom dni, ktorý som mal na ministerstve kultúry som povedal, poďme podporiť napríklad nejakú podos alebo nejakú časť v rámci konkrétneho operačného programu na obnovu kultúrnych pamiatok, lebo to je práca pre slovenské firmy, to je obnova slovenských budov. Nenakupujme za každú cenu len technológie zo zahraničia, lebo v podstate peniaze, ktoré dostávame, potom vyvážame a dávame ich do ekonomického rastu iných krajín.
Dnes som jasne podporil ministerku zdravotníctva, keď som uviedol, že Operačný program Zdravotníctvo, ktorý sme mali, bol mimoriadne úspešný. Bolo alokovaných do tohto programu 250 mil. eur. Všetky tieto peniaze boli minuté a dnes sme svedkami odovzdávania nádherných modernizovaných nemocníc, či to bol Poprad, alebo to bude teraz Stará Ľubovňa, alebo to boli iné mestá, ktoré profitovali. Áno, budem podporovať aj vznik operačného programu na rekonštrukciu, napr. nemocníc.
Jednoducho filozofia vlády Slovenskej republiky okrem iného spočíva aj v tom, podporme tieto európske peniaze, podporme predovšetkým tak, aby sme ich míňali na podporu hospodárskeho rastu u nás doma na Slovensku. Sú to neopakovateľné peniaze, sú to obrovské zdroje a našou povinnosťou sa je k týmto zdrojom aj takto postaviť.
Pokiaľ ide o rozpočet Európskej únie, pre vašu predstavu, dámy a páni, chcem povedať, že predstavuje len 1 % HDP celej únie. O to viac nie celkom rozumieme rôznym pokusom za každú cenu zoškrtať tento rozpočet a najmä, už vôbec nerozumieme snahám niektorých veľkých krajín Európskej únie, aby tieto škrty išlo najmä na úkor takých krajín, ako je Slovensko, pretože chcú šetriť a škrtať najmä v oblasti kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov.
V rámci rozpočtu Európskej únie určite bude druhou kľúčovou prioritou aj reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky zameraná na zníženie rozdielov v priamych platbách medzi členskými štátmi Únie. Nová poľnohospodárska politika by mala byť založená na rovnosti príležitosti pre všetkých a doterajšie uplatňovanie historických princípov pri určovaní výšku podpôr nie je v súlade so spravodlivosťou, ktorá je potrebná pre zvyšovanie konkurencieschopnosti tohto sektora.
Rovnako, budeme sa usilovať, a to je tretia priorita, o primeranú finančnú pomoc, pokiaľ ide o odstavenie dvoch blokov Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Toto rozhodnutie, ktoré prijala vláda Mikuláša Dzurindu bolo veľmi nespravodlivé a veľmi zlé. My sme súhlasili s uzatvorením dvoch blokov zdravých a zmodernizovaných v Jaslovských Bohuniciach s tým, že teraz je potrebné tieto bloky odstaviť, a to stojí veľmi veľa peňazí. Náklady na odstavenie týchto dvoch blokov, dámy a páni, predstavujú viac ako 400 mil. eur. Európska únia nám ponúka v rozpočte 115 mil. eur, všetko ostatné si bude musieť Slovenská republika zaplatiť z vlastných zdrojov. Čiže nielenže sme vďaka zlému politickému rozhodnutiu museli zatvoriť dva zdravé bloky, ktoré boli doslova a dopísmena strojom na peniaze, lebo vyrábali mimoriadne lacnú energiu, bola to obrovská pomoc slovenskému hospodárstvu, ale dnes ešte budeme musieť nájsť aj finančné prostriedky na to, aby sme tieto bloky odstavovali. Preto je našou prioritou za každú cenu sa pokúsiť o navýšenie tohto príspevku, ktorý budeme môcť použiť na odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach.
Dámy a páni, celkovo chceme počet operačných programov a rozdelenie zdrojov, ktoré dostaneme na roky 2014 až 2020 dohodnúť vo veľmi širokom sociálnom dialógu v rade vlády, ktorá bola na tento účel vynaložená. Nemôže to byť len rozhodnutie úradníkov od zeleného stola. Musí to byť rozhodnutie, ktoré bude plne vnímať potreby regiónov, miest, obcí. Ale priznám, aj veľkých zamestnávateľov, nielen malých a stredných firiem, pretože v mnohých prípadoch práve veľkí zamestnávatelia boli vyradení z možnosti takéto finančné prostriedky používať. Dúfam, že rozhodnutie, ktoré prijmeme v širokom sociálnom dialógu bude na prospech celej Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám, pán predseda vlády. Pätnásť minút, ktoré sú určené na vaše odpovede, ste vyčerpali.
Budeme pokračovať teraz otázkami na členov vlády. Prvá je otázka na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú a položil ju pán poslanec Zajac a znie: "Pani ministerka, počas nedávnej rozpravy k vládnemu návrhu novely o hazardných hrách obhajoval podpredseda vlády a minister financií gambling, t. j. patologické hráčstvo ako základné ústavné právo v Slovenskej republike. Do 10. marca 2012, kedy boli posledné parlamentné voľby, bola diagnóza patologického hráčstva súčasť medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá ho zaradila medzi návykové a impulzívne poruchy. Kedy odstúpila socialistická vláda Roberta Fica od celosvetovo akceptovanej a WHO rešpektovanej medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov? Odkedy akceptuje vaša vláda návykovú a impulzívnu poruchu ako základné ústavné právo občanov?"
Poprosím vás, pani ministerka, o odpoveď.