8. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Juraja Miškova a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, ako aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 232 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi možno na začiatok povedať, že za najlepší investičný stimul vôbec považujem kvalitné podnikateľské prostredie a to sa nedá nahradiť žiadnym iným investičným stimulom.
Takisto mi dovoľte pripomenúť, že naša vláda bola vláda, ktorá vykonala na poli investičnej pomoci veľmi veľa dobrého. Naša vláda znížila počet investičných stimulov, ktoré boli udelené jednotlivým spoločnostiam štvornásobne s predchádzajúcou vládou. Naša vláda urobila poriadok v prideľovaní investičných stimulov a nastavila pravidlá pre investičné stimuly. V rámci ciest po Slovensku som absolvoval množstvo konferencií a stretnutí s podnikateľmi a investičné stimuly sú vždy veľká téma a často nám investičné stimuly títo podnikatelia vytýkajú.
Dovoľte mi teda len veľmi krátko venovať sa výčitkám, ktoré zaznievajú zo strany podnikateľov: či už malých, stredných, alebo živnostníkov. Takou asi najčastejšou výtkou je, že sú poskytované iba zahraničným firmám. Tento mýtus poskytovania investičných stimulov zahraničným firmám je výdatne živený aj niektorými politikmi, ktorí veľmi dobre vedia, že to tak nie je. Jednoducho, zákon o investičnej pomoci nepozná pojem domáca a zahraničná spoločnosť. Nepozná tento pojem, a preto si položme otázku, či je napríklad Volkswagen Bratislava, PSA Peugeot Citroën v Trnave, KIA v Žiline alebo Samsung v Galante spoločnosťou, ktoré, ktorá je registrovaná na slovenskom obchodnom súde so slovenským živnostenským povolením, s prideleným daňovým registračným číslom na Slovensku, s adresou spoločnosti na Slovensku, ktorí zamestnávajú slovenských občanov, ktorí platia dane na Slovensku, či sú tieto spoločnosti vôbec zahraničnými spoločnosťami. Pretože sú to spoločnosti, ktoré dostali investičné stimuly.
Mýtus o tom, že investičné stimuly sú prideľované iba zahraničným firmám, vznikol pravdepodobne na základe pomerne vysokého nastavenia prahu minimálnej investície potrebnej na požiadanie o investičnú pomoc. Takto nastavený prah investície bol častokrát nedosiahnuteľný pre veľmi veľa firiem, ktoré mali slovenský kapitál, respektíve nedisponovali veľkosťou zahraničného kapitálu. Takýmto spôsobom vznikol mýtus, že investičné stimuly dostávajú na Slovensku iba zahraničné firmy. Ešte raz chcem povedať: Nie je to pravda. Jednoducho, nie je to možné, či už z hľadiska zákona o investičnej pomoci, ale nie je to možné takisto ani kvôli pravidlám Európskej únie, ktoré by či už pozitívnu, alebo negatívnu diskrimináciu nepovolili.
My sme tieto prahy pre investičnú pomoc výrazným spôsobom znížili. Dnes sú tieto prahy nastavené na úrovni 1,5 milióna eur v prípade spoločnosti s priemyselnou výrobou, a dokonca ten prah je nastavený vo výške 600-tisíc eur v prípade spoločnosti R&D, alebo teda v prípade spoločnosti orientovanej na vyššiu pridanú hodnotu, výskum, vývoj.
Ďalšou takou výtkou, kolega Chren to tu už spomínal, je, že ľudia považujú a podnikatelia teda považujú investičné stimuly za nespravodlivé, pretože niektorí tieto investičné stimuly dostanú, iní ich nedostanú, to znamená, že nemajú na ne nárok všetci. Nuž, áno, toto nie je mýtus, toto je pravda, pretože investičná pomoc je zo svojej podstaty rozhodnutím vlády, ktorá arbitrárne rozhodne o udelení alebo neudelení investičnej pomoci jednotlivým žiadateľom. Aj tento problém rieši nami navrhovaná novela zákona o investičnej pomoci a ako už kolega, poslanec Chren spomínal, jednoducho chceme dať možnosť po splnení kritérií, ktoré sme v tejto novele nadefinovali, chceme dať možnosť každému podnikateľovi na Slovensku, nerozlišujeme, či je slovenský, alebo zahraničný, či je malý, alebo veľký, ale jednoducho, po splnení kritérií, ktoré sme nadefinovali, alebo teda ktoré sú nadefinované v zákone o investičnej pomoci, a po vytvorení päťdesiatich nových pracovných miest v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, po splnení týchto kritérií jednoducho získa automaticky takýto podnikateľ nárok na spomínaný daňový stimul. Toto považujeme za spravodlivé voči všetkým podnikateľom, ktorí sa rozhodnú zamestnať v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou 50, alebo vytvoriť v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou 50 nových pracovných miest. Toto je jedným z opatrení spomínanej novely.
Ďalšie opatrenie, ktoré neviem, či poslanec Chren ako môj spolupredkladateľ spomínal, chceme jednoducho zamedziť tomu, aby boli investičné stimuly poskytované na existujúce pracovné miesta. Toto je jednoducho nedostatok, ktorý v zákone o investičnej pomoci je, ktorý sa objavil a ktorý je potrebné riešiť. Zákon o investičnej pomoci totiž nedefinuje nutnosť vytvorenia nových pracovných miest v podobe, v akej je platný, a aplikačná prax tohto zákona ukázala, že je to výrazný nedostatok tohto zákona, pretože tá investičná pomoc je poskytovaná alebo viazaná na investíciu ako takú a na výšku investície, a nie na vytvorenie nových pracovných miest. To znamená, ak nechceme podporovať investičnými stimulmi udržiavanie existujúcich pracovných miest a draho si takýmto spôsobom kupovať záchranu týchto pracovných miest, tak je potrebné túto situáciu vyriešiť. Ministerstvo hospodárstva zatiaľ nepredložilo do legislatívneho procesu alebo aspoň som nezachytil, že by predložilo do legislatívneho procesu riešenie tohto problému, a tak po schválených investičných stimuloch pre spoločnosť, napríklad Mondi v Ružomberku, kde zachraňujeme existujúce pracovné miesta, môžu prísť ďalšie investičné stimuly, pretože toto je nebezpečný precedens, teraz všetci podnikatelia, ktorí začnú mať kvôli kríze alebo kvôli iným dôvodom problémy s udržaním pracovných miest, jednoducho začnú žiadať pri pripravovanej novej investícii o investičný stimul s tým, že budú žiadať tento investičný stimul na záchranu existujúcich pracovných miest. Toto jednoducho považujeme za nezmyselné a naša novela, ktorú sme sa spoločne s kolegom, poslancom Chrenom rozhodli predložiť plénu, tento problém rieši.
Chcel by som vás teda poprosiť, vážení páni a vážené dámy, milí kolegovia, o podporu našej novely návrhu zákona o investičnej pomoci, pretože si myslím, že rieši existujúce nedostatky platného zákona o investičnej pomoci a zároveň prináša prorastové opatrenie pre slovenskú ekonomiku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. K tomuto vystúpeniu by som možno len dodal to, že oboznámil som sa v priebehu dnešného dňa so stanoviskom ministerstva hospodárstva k tomuto návrhu novely zákona. Prekvapila ma tam naozaj prinajmenšom jedna vec. Aj ministerstvo hospodárstva sa stotožňuje, vďakabohu, s návrhom, že investičné stimuly by mali smerovať prioritne a len do regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti, ak vôbec. Avšak záporné stanovisko ministerstva hospodárstva je odôvodnené tým spôsobom, že veď toto predsa máme uvedené v programovom vyhlásení vlády, tak kvôli tomu nemusíme meniť zákon. Nuž, chcem upozorniť pánov kolegov, že po prvé, to nie je pravda, pretože napriek tomu, že to máte uvedené v programovom vyhlásení vlády, už ste stihli podporiť napríklad investorov v tak odľahlých regiónoch, ako je Sládkovičovo, to znamená, okrem toho, že ste teda podporili aj investorov, ktorí nevytvárajú nové pracovné miesta, a teda môžeme hovoriť o tom, že je to v podstate len prihratie, prihratie dotácie svojim kamarátom. A zároveň chcem upozorniť na to, že predsa to, že je niečo v programovom vyhlásení vlády uvedené, neznamená, že to automaticky platí. Takýmto spôsobom by sme tu ako parlament nemuseli prijímať žiadne zákony, pretože stačilo by napísať veci do programového vyhlásenia vlády a už by sme sa nimi nemuseli, s touto logikou, vôbec zaoberať. Preto chcem na margo tohto vystúpenia požiadať všetkých kolegov a kolegyne, ktorí sa stotožňujú s tým, že investičné stimuly sú zlé a že ak máme toto menšie zlo strpieť nejakým spôsobom, tak len vo forme daňových úľav, nie cashových stimulov, a len do najzaostalejších regiónov, aby skutočne podporili túto novelu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, prednášam vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., ďalej len návrh zákona, a cieľom návrhu a tejto novely zákona je zakázať predaj a rozširovanie tlače a iných vecí, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť osobám mladším ako 18 rokov.
Kolegovia, terajšia právna úprava v tej podobe zákona Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z. sa javí ako nedostatočná a nepriamo tak podporuje nezdravý morálny a spoločenský vývoj detí a mládeže, teda ide mi o osoby mladšie ako 18 rokov. Pritom podobné zákazy platná právna úprava pozná napríklad aj pri predaji alkoholických nápojov alebo tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov s cieľom chrániť normálny a zdravý vývin týchto osôb do dosiahnutia ich plnoletosti, keď za svoj vlastný život a rozhodnutia preberajú zodpovednosť.
Kolegovia, priniesol som tu grafický materiál a zobrazenie toho, s čím sa stretávame v týchto dňoch, v súčasnosti už dlhé mesiace. Samozrejme, celý tento stav sa začal vyvíjať už niekoľko rokov dozadu a došlo k niečomu, čo ja som zaznamenal, čo spôsobilo hnev, množstvo sťažností rodičov, pretože sa im daný stav vôbec nepáči a cítia sa bezmocní voči tomu, ako sa ubrániť takejto narastajúcej hrubosti, vulgarizácii spoločnosti a voči, priam by som použil pojem sexualizácii. Jednoducho, vo verejnom mediálnom priestore, či je elektronický, či sú to vysielania v televízii, alebo sú to tlačoviny, sa za posledné obdobie, ktoré sa začalo už dávno roky dozadu, ale za posledné obdobie sa v obrovskej miere stretávame s tým, že sú neustále zobrazované, najviac teda tlačovým spôsobom, ľudská nahota, pohlavný život, erotika, priam až pornografické tlačoviny.,A to spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nezdôrazňuje dôstojnosť a krásu ľudského tela, ale len a len, jeho cieľom je len, alebo cieľom takéhoto zobrazovania je len a len vyvolávať pravdepodobne komerčný záujem ľudí predávať tovar alebo jednoducho len samoúčelným spôsobom vyvolávať vzrušenie. Jednoducho, pre mňa to je záhadou, čo je cieľom toho, aby sme v dennej spravodajskej tlači sa stretávali s tým, čo tuto, kolegovia, môžete vidieť na týchto dvoch bilbordoch. Teda ja som to usporiadal do takejto formy, aby sme videli, o čo tu ide. Ja dúfam, že sa mi to podarí predložiť vám to všetkým aj na stoly v takej zhustenej forme, pretože sa domnievam, že toto už prekročilo všetky hranice čohokoľvek, čo je slušné, čo je nejakým spôsobom budujúce alebo výchovné, alebo jednoducho, doslova použijem slovo správne. Ide o to, že zobrazovanie ľudskej nahoty spôsobom, ktorý môže vážne poškodiť deti a mládež, môže mať nedozierne, nesmierne veľké negatívne následky na zdravý vývoj samotných detí a mládeže, ale vôbec dopad na ich život v budúcnosti.
Samozrejme, že by mohol niekto povedať, že toto je iba môj dojem, môj osobný dojem, že niekto mi hodí do tváre, pán poslanec, to vy s tým máte problém! S týmto som sa stretol na množstve diskusných fór na internete, ale ja som presvedčený, že toto sa týka stoviek, tisícov ľudí, ktorí si toto neželajú, a najjednoduchšia,  ako by som to povedal, najplytkejšia odpoveď častokrát zo strany majiteľov médií alebo prevádzkovateľov médií, je, že toto si národ žiada, že takýto je dopyt a že tento dopyt je nutné uspokojiť. No, ja by som chcel vidieť tie dopisy alebo žiadosti dopytujúcich zákazníkov. Chcel by som to vidieť, proste, mi ukázané tie dopisy, že kde by bolo napísané, že ja dolupodpísaný Jozef XY si žiadam, aby v časopisoch alebo v dennej tlači boli publikované rôzne obscénne scény alebo zobrazenia ľudskej nahoty, pretože to proste chcem. Že toto všetko má zvyšovať dopyt alebo  že ja si myslím, že to bude zvyšovať dopyt, a preto si to žiadam, aby som si toho kúpil viacej. No, ja si myslím, že je to holý výmysel. Že to je proste nezmysel a že pravdou to nie je. Naopak, chcem poukázať týmto grafickým zobrazením, ktoré som vám tu predviedol, že som presvedčený, že toto presahuje všetky hranice normality, že toto vôbec nie je potrebné. Pýtam sa, prečo takéto zobrazenia prichádzajú na každodenný, dám to do úvodzoviek, "tlačový stôl" tohto národa, teda na stôl tlačovín formou denných správ. Čiže my sa stretávame v dennej spravodajskej tlači so zobrazovaním, takýmto zobrazovaním ľudskej nahoty s odôvodnením, že takýto je dopyt, že toto potrebujeme. Ja som presvedčený, že to tak nie je, a preto som sformuloval petíciu za ochranu mravnosti detí a mládeže vo verejnom priestore.
Tú petíciu som uverejnil pred niekoľkými dňami, doslova pred približne troma týždňami a znela takto: "My dolupodpísaní občania Slovenskej republiky sme znepokojení z toho, že dlhodobo v našej krajine dochádza k hrubému zaobchádzaniu s mediálnym priestorom, čo má podľa nás veľmi negatívny dopad na spoločenské prostredie, v ktorom žijeme. Médiami sme priam bezbreho zaplavovaní nesprávnym a poškodzujúcim zobrazovaním ľudskej nahoty. Dochádza k dehonestovaniu obrazu ženy propagovaním perverzity, k vyprázdňovaniu pohľadu na hodnotu ľudskej intimity, a to až do takej miery, že neváhame hovoriť o sexualizácii verejného priestoru a ohrozovaním mravnosti najzraniteľnejších obyvateľov Slovenska, t. j. detí a mládeže. Vyjadrujeme svoju vôľu, aby v bežne dostupnej dennej tlači a periodikách nedochádzalo k nesprávnemu, obscénnemu, neúctivému zobrazovaniu ľudského tela, teda k vulgarizovaniu a nemravnostiam."
Mojím zámerom nie je cenzúra, mojím cieľom je vyvolať aj dosiahnuť spoločenskú dohodu, kolegovia poslanci, a je práve vo vašich rukách, v rukách zákonodarcov, aby sme ustanovili reguláciu alebo dali tomu hranice, aby sme v tejto krajine nevyzerali ako nejaká tlačová žumpa alebo stoka. Dovolím si podotknúť, že množstvo ľudí zo zahraničia, ktorí prichádzajú na Slovensko sa čudujú tomu, čo u nás môže byť publikované v dennej tlači. Viete, toto zobrazovanie v demokratickej spoločnosti je v poriadku, pokiaľ je publikované ako erotická tlač, lebo do erotickej tlače to patrí. Viete, mne sa nezdá, či je v poriadku, aby v denníku spravodajskom, ktorý vychádza každý deň a prichádza do mnohých rodín na Slovensku a môžu si ho zakúpiť mladí ľudia, doslova deti alebo ľudia do 18 rokov, štrnásťroční, aby tam bol zobrazený záber z pornofilmu, gay pornofilmu, to znamená, aby tam bolo zobrazené homosexuálne pohlavné spojenie, a to na prostrednej strane, a to dokonca takým spôsobom, že to nie je ani nejakým spôsobom prekryté alebo, ako hovoríme, vyrastrované, ale spôsobom, ktorý nabáda fantáziu mladého človeka, aby ďalej pracovala, pretože tomuto sa nemôže vyhnúť. Lebo to, čo dneska, hoci platí určitý zákon, ktorý hovorí o tom, že je potreba tie obrázky alebo nahotu nejakým spôsobom zahmliť, aby nebola explicitná, tak je to obchádzané takým spôsobom, že sú zahmlené alebo rozrastrené iba maličké kúsky, ktoré však žiadnym spôsobom nezatieňujú samotný zmysel alebo posolstvo toho obrázku.
Pýtam sa, prečo dovoľujeme, sme dospelí ľudia, vieme, odborníci na vývoj detí a mládeže hovoria, že toto zásadným spôsobom, takéto zobrazovanie, takéto publikovanie, nezmyselné sprístupňovanie takéhoto publikovania mladým ľuďom spôsobuje, že ich vývoj v oblasti porozumenia intímnosti vzťahov medzi mužom a ženou, sexuálnych vzťahov, vytvárania si vzťahov a prežívania sexuality, že ich to poškodzuje. Ako je možné, že my dospelí ľudia a detto zákonodarci dovoľujeme, aby to takýmto spôsobom na Slovensku publikované bolo.
Ja vám tú petíciu predstavím v číslach. Petícia na internete bola podpisovaná, samozrejme, elektronicky, ale ja ju zozbieravam aj vo fyzickej forme. Zatiaľ je to rozdistribuované po Slovensku, takže mám ešte len málo tých skutočných živých podpisov, ale, samozrejme, chcem dosiahnuť číslo, ktoré bude relevantné pre Národnú radu, aby sa s tým zaoberala, a tu je štatistika čísiel. Petíciu podporilo takmer jedenásťtisíc ľudí. Nemyslím si, že je to málo za tých niekoľko dní a tej málo námahy, ktorú som na to vynaložil, ale je to jedenásťtisíc ľudí, takmer jedenásťtisíc ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa zmenil prístup k publikovaniu takéhoto materiálu na Slovensku a v dennej tlači. Sú to ľudia, ktorým veľmi záleží na zmene súčasného stavu, takže sa mnohí cítia aj spolutvorcami tej petície, lebo dal som tam takú možnosť. Z množiny tisíc iniciátorov vyberám: osemnásť vysokoškolských pedagógov, šestnásť stredoškolských pedagógov, tridsaťštyri pedagógov na základných školách, štyridsaťdeväť je pedagógov, ktorí neuviedli, kde pôsobia, na ktorom stupni. Dvadsaťšesť vedcov a pracovníkov v sociálnej oblasti, dvadsaťštyri je kňazov, kazateľov, pastorov, osem je vychovávateľov a profesionálnych rodičov, štyria umelci, dvanásť ľudí zamestnaných v štátnej správe.
Vyberám niektoré z komentárov. "Verím, že táto iniciatíva bude rásť a politici nájdu spôsob, ako uchrániť deti a mládež od nevhodného obsahu. Podpisujem petíciu aj ako vychovávateľ a učiteľ, ukážme deťom ľudskú dôstojnosť." Viete, to, čo tu vidíte zobrazené, vraj patrí na stoly našich domácností alebo inde, napríklad lekári dávajú dennú tlač, ktorá prináša takéto zobrazenia, pre pacientov na stolíky, kde prichádzajú deti aj mládež, mladí ľudia a hocikedy si môžu v tom listovať. Viete, že keď ideme do hociktorého obchodu, nejakého supermarketu, hypermarketu, kamkoľvek, ako sa to dneska nazýva, tak stačí, aby sme tam išli s deťmi a tie si v tlačovom oddelení budú prezerať takúto literatúru. Nie, nie je to v poriadku. Som presvedčený o tom, že je to chyba. Hoci viem, že niektorí dospelí ľudia, ktorých názoru sa hlboko čudujem, povedia, že to si majú ošetriť rodičia sami.
Ja vám musím povedať, kolegovia, kolegyne, že je nemožné pre státisíce rodičov v tejto krajine, aby sa ubránili nezmyselnému vplyvu publikovania takéhoto materiálu. Nie je to totiž možné. To je niečo, čomu sa nedokážu ubrániť, lebo sa to nedá a je to preto, že sa to nedá, ako keby tu bola úplne odstránená akákoľvek laťka alebo akákoľvek bariéra voči tomu, aby sme toto nerobili. Keď sem pricestujú ľudia zo zahraničia, už som to spomínal pred chvíľou, a pozerajú do tlačovín, tak sú z toho pohoršení a prekvapení. Stačí, aby prekročili hranice s Rakúskom a keď sa pozrú na prvé bilbordy, ktoré tiež zobrazujú neraz dvojzmyselnosti a vulgárnosti, hrubosti, tak sa pýtajú, ako je možné, že vy toto tu publikujete. Prepáčte, tie obscénnosti dvojzmyselné, ja som si všimol, že na Slovensku to mnohým ľuďom, dospelým ľuďom pripadá ako nejaké veľmi zábavné, ale jedná sa o zobrazovanie plytkosti a hrubostí, ktoré ľudia v sebe nosia, a preto si myslia, že je to strašne zábavné. Je najprimitívnejšou srandou, ak ľudia zobrazujú takéto dvojzmyselné vtipy, ktoré majú narážky alebo obsahujú vo svojom posolstve narážky na ľudský sex alebo sexualitu, alebo prevádzanie sexuality rôznym spôsobom. No, ak sa nám zdá, že to je nejaké umenie, tak ja myslím, že kvalita a úroveň slovenského prejavu skutočne klesá na tie najnižšie poschodia, keď poviem poschodia, že to klesá jednoducho veľmi hlboko a je prejavom prázdnoty alebo hrubosti.
Čítam ďalšie komenty. "Pripájam sa preto, že ako učiteľka vidím dôsledky demoralizácie v rodinách, na uliciach, v tom, čo ponúkajú médiá. Tým, čo bolo kedysi nazývané hriechom, sa dnes ľudia verejne chvália. Verte, na mladých to veľmi vplýva."
Ďalej, ďalší koment na petíciu o ochrane mravnosti. "Som rád, že sa táto petícia spustila. Sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu na nevhodné filmy, ktoré som posielal a posielali aj ďalší, sú a boli len kvapkou oproti moru vulgarizmov a nechutností. Snáď navrhovaný zákon niečo zmení."
Ďalší koment. "Určite by bolo potrebné rozšíriť petíciu aj na reklamy na uliciach. Reklamu v televízii vypnem veľmi jednoducho, ale s hlúpou reklamou vedľa cesty nespravím nič." Viete, s tým musí niečo spraviť zákon a nie bezbranný rodič. On sa nemôže uchrániť tomu. Ja som nedávno videl bilbord, na ktorý dokonca rada pre reklamu odpovedala, že na ňom nevidí nič zlé. Kolegovia, tak vám ho popíšem, lebo nemám fotografiu. Na tom bilborde bol holý muž takej tmavej farby pokožky, ale to urobili len pre estetické zobrazenie, aby lepšie vynikol ten kontrast, takže holý muž od hlavy po päty tmavý a okolo neho sa obvíjali dve bledé nohy a zhora na jeho chrbát sa vinuli dve bledé paže. Samozrejme, ženské a spoza pleca vykúkala ženská hlava. Nápis vedľa tohoto zobrazenia znel: "Jednoduchá aplikácia, vynikajúce výsledky." Skutočne, prehlboko vtipné, mimoriadne krásne, neviem, kto by toto chcel popísať ako niečo veľmi hlboké a skutočne duchaplné, priam skvost reklamný, priam skvost vyjadrenia myšlienky. Zdá sa mi, že toto dokáže najhlúpejší samec alebo nadržaný hlupák, s prepáčením si toto dovolím povedať, pretože v tomto nie je žiadne umenie, žiadna myšlienka, je to len najprázdnejšie zahrávanie sa a šteklenie sexuálnych pudov. Lenže na Slovensku je toto považované za vtipnú reklamu, tvorcami médií, teda tvorcami tejto reklamy a samozrejme tými, ktorí si dovolia toto buchnúť na verejný priestor. Viete, ťažko sa bude vysvetľovať nejakej cudnej a slušnej mamičke, matke rodiny, matke svojich detí, že keď sa jej budú chlapci pýtať, že čo to tam tí ľudia robia? No, tak vysvetliť deťom, čo je pohlavný styk, je prirodzene povinnosťou rodičov, ale prečo sa to deje na ulici ako psíkovia, keď to robia. Viete deti, keď sa pozerajú na psíkov, že skáču v čase hárania, háranie sa to volá pri psoch? Tak to je niečo, čo pozorujú v prírode, ale ľudia sa nehárajú, ľudia nemajú len pudy sprosté, ľudia používajú inteligenciu a sú ľuďmi, ktorí majú srdce v tele, a to srdce používajú na to, aby vyjadrovali lásku, a nie hrubú sexualitu. Kolegovia, ďalší koment. Teším sa tomuto návrhu. Prednedávnom som mala v poštovej schránke letáčik na celú stranu. Bola na ňom zobrazená nahá žena s logom Záložňa.
Ďalšia píše. "Som matka a nie je mi jedno, s čím sa moje deti dostanú do kontaktu. Podporujem vaše snaženie a dúfam, že tento hlas zostane nevy, nezostane nevypočutý". Som to Takže že váš hlas nezostane nevypočutý.
Priatelia, píše nám americký Slovák. "Na ochranu amerických Slovákov, prosím zakázať zverejňovať nahotu, napr. keď si niekto otvorí Nový čas na počítači vo verejnej knižnici niekde v Spojených štátoch, zažije obrovské riziko, pretože americkí spoluobčania nezvyknú tolerovať, ak si niekto pozerá pornočasopisy na verejnom priestranstve a hlavne v prítomnosti mládeže." Tým chcem poukázať na to, že taká vyspelá krajina a demokracia, akou súSpojené štáty americké, by takéto niečo nezniesli, a tam, keď si americký Slovák otvorí náš populárny denník Nový čas, tak bude riskovať, že ho niekto za to môže napadnúť a udať na polícii.
Ďalší koment. "Tým, že sa to všade prezentuje verejne, čiže ako normálne, vzniká pocit, že to normálne je. Ale to je ilúzia. Deti a mládež toto nevedia rozlíšiť. Hranice musia byť, a tu sa zašlo už priďaleko."
Ďalší koment. "Tento presexualizovaný svet je plný násilia aj v televízii a je zlou orientáciou pre život. Je známkou úpadku, a nie rozvoja. Deti a mládež v školách sledujú cez počítače programy, ktoré ich deformujú. Rodiča málo dbajú o správnu etickú výchovu."
Ďalší koment. "Pracujem v školstve a vidím, ako negatívne vplývajú médiá a časopisy na zdravý duševný rozvoj našej mládeže. Preto som rada, že sa našli ľudia, ktorým záleží na mravnom vývoji našej mládeže a ďakujem za spísanie tejto petície." A tak ďalej, a tak ďalej.
Kolegovia, myslím si, že toto je hlas, ktorý sa v spoločnosti ozýva a je dôležité, aby sme ho vypočuli. Asi nemusím príliš pripomínať otvorený list ministra kultúry spred niekoľkých týždňov - dvoch, troch, štyroch, už ani neviem, ktorý adresoval ústavným činiteľom, predstaviteľom kultúry, školstva, cirkví, tretieho sektora a v neposlednom rade aj súkromných televíznym vysielateľom. "Vážené dámy a páni, oslovujem Vás s prosbou o zaujatie stanoviska k stupňujúcej sa miere vulgárnosti a nekultúrnosti vo vysielaní celoplošných súkromných televízií na Slovensku." Viete, že pán minister vyzval, tak, ako som teraz citoval to oslovenie, aj nás ústavných činiteľov, aby sme sa v tejto veci angažovali, a to spôsobom, ktorý zmení niečo z tohoto hlúpeho, nerozumného, vulgárneho prejavu na Slovensku.
Ja som presvedčený, že nie je v poriadku, aby to, čo som vám tu priniesol zobraziť, aby to naozaj takto publikované na Slovensku bolo. Lenže, pretože v žiadnom prípade mi nejde o cenzúru, naša spoločnosť môže publikovať, čo chce, tak navrhujem, aby sme regulovali priestor, kde sa takéto veci publikovať majú.
Takže môj návrh znie, kolegovia, aby sme, aby bolo zákonom stanovené, že každá tlač, ktorá prináša erotické zobrazenia, nech je označená ako erotická.
Tak jednoduché to je, ako to teraz hovorím.
Čiže každý vydavateľ si musí premyslieť, či chce, alebo keď chce publikovať erotický obsah, tak nech označí svoje vydanie - či je to denník, alebo týždenník - ako erotický. To je potom v poriadku. Publikovať môže, čo len chce. Ale keďže ho bude musieť označiť ako erotický, v tom prípade sa na tento jeho denník alebo týždenník, alebo na toto vydanie sa budú vzťahovať zákony, ktoré už platia v našej republike, ktoré regulujú alebo usmerňujú predaj erotickej tlače. V tom prípade to nebude možné predávať ľuďom pod 18 rokov veku a budú sa môcť predávať iba na vyhradených miestach.
Mám tu jeden podnet od jednej občianky, ktorá sa tak isto sťažovala, keďže na internete si chcela pozrieť cestovný poriadok a hore nad cestovným poriadkom sa jej ukázala ikonka, kde bolo napísané: "Ženy radia, ako do nás vniknúť." Viete, ja som teraz explicitne jasný v tomto, pretože toto je hrubosť. Priatelia, toto sem nepatrí. Ak si chce nejaké dieťa alebo mladý človek pozrieť, kam má cestovať vlakom, nechápem, prečo si má otvoriť ikonku, kde takýmto hlúpym spôsobom je to napísané. Viete, ja si myslím, vážené dámy, tak ako to teraz tu hovorím, že toto každú ženu musí ponižovať, každú zdravo mysliacu a zdravo cudnú a primerane normálnu ženu toto musí ponižovať, toto je nenormálne.
Nenormálne v tom zmysle a ďakujem, kolegyne, že kývate tu hlavou, že áno, je to tak, pretože toto nie je prirodzené, aby sme to takýmto spôsobom publikovali a ukazovali. Totiž príjemná alebo príjemný a slušný spôsob, ako naučiť deti a mládež, ako pochopiť  otázku sexuality a vzťahov, k tomu existuje cesta a vývoj, ale nie hrubé publikovanie takýmto spôsobom.
Kolegovia, keď sa táto občianka sťažovala na takéto zobrazovanie, tak viete, čo sa jej opýtali? Sťažovala sa na, myslím, že na Rade pre reklamu, najprv upozornila spoločnosť, ktorá to tam zadala, a to bol Centrum holding, a. s., alebo niečo také, "tak som bola vyzvaná, aby som konkrétne uviedla, ktorá platná legislatíva Slovenskej republiky je porušovaná". Viete, čo to znamená? Že teda my ju nemáme, a tak tú legislatívu potrebujeme. Pretože naši občania sa nemajú kam obrátiť a nemôžu sa brániť, ale oni sa brániť potrebujú, pretože toto je nezmyselné, aby sme museli prežívať.
Prečítam vám článoček, len aby sa zdokumentoval vplyv takýchto zobrazovaní: "Chlapec znásilnil kamarátku, pretože chcel sex ako v porne." Ten chlapec mal dvanásť rokov a to dievča malo deväť. Tento chlapec svoj čin odôvodnil tým, že sa chcel cítiť ako dospelý. Kolegovia, toto je výsledok toho, keď naša spoločnosť je, ja tvrdím, že zámerným spôsobom sexualizovaná alebo je jednoducho znižovaná latka úrovne mravnosti alebo morálky v našej spoločnosti.
A som presvedčený, že my sme povinní tomu zabrániť, ale nie žiadnou cenzúrou, na čo by sa najviac, samozrejme, museli ohradzovať alebo rozčuľovať tí, ktorí hovoria, že všetko si máme regulovať sami a že naša spoločnosť má byť slobodná a liberálna, a preto všetko má byť ponechané na samoreguláciu. Viete, článok 24 našej ústavy hovorí, že podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 v článku 24 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Ja som presvedčený, že tu ide o ochranu mravnosti našich detí a mládeže.
Mám tu ešte niekoľko mailov, ktoré hovoria o tom, ako občania mi píšu, že im veľmi záleží na tom, aby takáto iniciatíva mohla prejsť, aby sme urobili niečo proti tomu, aby sme nemuseli už takýmto spôsobom sa stretávať so zobrazovanou nahotou, ktorá jednoducho prekračuje rámec slušnosti, mravnosti, morálnosti a tak ďalej, a tak ďalej.
Kolegovia, ja vás veľmi prosím, aby ste to, čo som tu teraz hovoril, aby ste to vzali do úvahy a aby vám na tomto záležalo. Aby sme proste mohli zmeniť to, že na Slovensku je sivý, šedá zóna, taký šedivý priestor, kedy je možné takéto veci buď publikovať, alebo proste nerešpektovať to, že nie je v poriadku, aby sme to tu nemali.
Ja si myslím, že je potrebné, aby naša krajina bola slušnejšia, zdravým spôsobom prudérnejšia, aby zachovávala normálnejšie hranice v publikovaní takýchto materiálov.
Takže ide mi o vyvolanie celospoločenskej dohody, tak ako našim deťom a mládeži nepredávame alkohol a tabakové výrobky do 18 rokov. Všetci vieme, že to nie je v poriadku, že sa to nemá robiť. Vieme, že mnohí porušujú zákon v tejto veci, ale tiež vieme, že každé dieťa to poškodí, tak chcem navrhnúť, aby sme napomohli zákonnou úpravou regulácie predaja erotickej tlače. Nie, samozrejme, publikovaním erotickej tlače, to nemôžeme regulovať, lebo my sme demokratická spoločnosť slobodná, ktorá môže všetko. Tak nech sa páči, publikujme aj najhrubšie veci a najamorálnejšie veci, keď chceme, ale tam, kam patria, a v tej kolónke, kam patria - v pornografii alebo v erotike, ale to sa má predávať len vo vyhradených priestoroch.
Takže napomôžme zákonom k tomu, aby sme sa nemuseli s týmto v našej spoločnosti stretávať. Prečo? Jednoducho preto, aby sme vychovávali vyvážených zdravých mladých ľudí, ktorí sa na ľudské vzťahy tak silne a samozrejme vo svojom najhlbšom základe založené na erotických vzťahoch, aby sa na to naši mladí ľudia pozerali zdravo, pekne, vyvážene, bez hrubosti a bez toho, aby chápali sexualitu odtrhnutú od jej podstaty.
Takže dúfam, že sa mi to podarilo dobre vysvetliť, a ja vás prosím, aby ste podporili túto novelu zákona a aby sme s tým niečo dokázali urobiť, aby sme ten zlý stav zmenili.
Takže, kolegovia, ak sa na to pozriete ešte raz dobre na tie bilbordy, plagáty, tak toto je zobrazenie z dennej tlače, ja som nevyberal žiadne erotické časopisy. To, čo tu vidíte, nepatrí pred oči detí a mládeže, nepatrí do každodennej spravodajskej tlače a je potrebné, pretože to tak nie je na Slovensku, je potrebné, aby sme to regulovali a usmernili zákonom, keďže naši vydavatelia nechápu, že by to takto nemalo byť, keďže stratili zdravý morálny barometer, a preto robia takéto nezmysly. Tak je potrebné, aby sme to ako zákonodarci usmernili zákonom.
Ja vám ďakujem za pochopenie a dúfam, že to budeme môcť prijať. (Potlesk.)