8. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení by som rád upriamil pozornosť na niekoľko skutočností, o ktorých sa tu veľa diskutuje a ktoré tu podľa môjho názoru boli opozíciou veľakrát neobjektívne a skreslene prezentované. Po prvé, keď hovoríme o konsolidácii verejných financií, tak dnes neexsituje jednoznačný záver, ktoré konsolidácie sú úspešnejšie, či tie, ktoré kladú väčší dôraz na príjmovú stránku rozpočtu, alebo tie, ktoré na výdavkovú. Dokonca nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu poukazuje na skutočnosť, že teda menej škodlivé sú tie, ktoré kladú väčší dôraz práve na tú príjmovú stránku. Ďalej je tu aj štúdia, ktorú vypracoval americký ekonóm Thomas Hungerford ešte pre prezidenta Regana, kde sa konštatuje, že zvyšovanie daní nemá zásadný význam na ekonomický rast, a dokonca najväčší rast v Spojených štátoch bol zaznamenaný v päťdesiatych rokoch, kedy, kedy boli, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
To znamená, to čo sa tu veľakrát opakuje, že jednoducho zvýšenie dane, daňového zaťaženia, tak ako sa navrhuje v tejto novele zákona, zásadným spôsobom zabrzdí hospodársky rast, tak nie je to, nie je to podložené argumentáciami a faktami. Ďalej sa tu viackrát konštatuje, respektíve vo viacerých politických vyhláseniach opozície sa hovorí o tom, že táto vláda nevie šetriť. S týmto názorom nesúhlasím, pretože aj čerpanie štátneho rozpočtu za prvých deväť mesiacov poukazovalo na pokles výdavkov o 527,92 mil. eur oproti plánovanému rozpočtu, čo sa týka teda výdavkov. To znamená, je tu preukázateľná miera šetrenia. Ďalších 120 mil. eur má štát ušetriť v štátnom rozpočte už schváleným viazaním výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách. V tejto súvislosti si ale treba uvedomiť to, čo sme viackrát deklarovali, že jednoducho ďalší veľký priestor na plošné znižovanie výdavkov, či už hlavne teda mám na mysli mzdových a osobných, tu už nie, ten sa vyčerpal už predchádzajúcou vládou. Samozrejme, vláda sa zameriava aj na kresanie výdavkov, čoho dôkazom je aj už predstavený projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy, ktorý má ambiciózny cieľ do budúcna zásadným spôsobom znížiť výdavky štátneho rozpočtu, ale tu treba zdôrazniť, že jednoducho takto ambiciózny projekt vyžaduje, samozrejme, väčší čas a jeho efekt sa prejaví až o niekoľko rokov.
To znamená, nie je to opatrenie, ktoré by sa dalo zaviesť zo dňa na deň. S tým, že tu treba zdôrazniť, že podstatnou mierou sa zníži počet či už rozpočtových, respektíve príspevkových organizácií, čo je absolútne zásadná zmena oproti súčasnému stavu. Navrhovaná novela zákona o dani z príjmov, ktorá zvyšuje sadzbu dane pre právnické osoby z 19 na 23 percent a zavádza daňovú sadzbu 25 percent pre osoby zarábajúce nad 3 300 eur za mesiac, je štandardným nástrojom sociálnodemokratickej politiky, ktorý zohľadňuje princíp solidarity bohatších voči chudobným. Progresívna daň zároveň zamedzuje vzniku obrovských rozdielov v príjmoch superbohatých a ostatných skupín obyvateľstva. V Spojených štátoch napríklad od roku 1979 stúpli príjmy superbohatých o 390 percent a zvyšným deväťdesiatim percentám obyvateľstva iba o 5 percent. V roku 1980 zarobil šéf amerického koncernu 42-krát viac ako bežný zamestnanec, v roku 2011 to už bolo 343-krát viac. Tu chcem teda poukázať na to, že aj k čomu môže smerovať rovná daň. Jednoducho, tie príjmy, alebo tie nožnice tých superbohatých a tých ostatných ľudí sa dramaticky zvyšujú, a preto, aj z tohto dôvodu je naozaj solidárny princíp ten, aby sa práve tie bohaté skupiny obyvateľstva podieľali väčšou mierou na financovaní verejných statkov, ktoré práve tí superbohatí čerpajú rovnako, takisto ako aj tí menej zarábajúci.
Potom tu veľakrát zaznievali obavy z toho teda, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sa odradia potencionálni zahraniční investori. Tak ako sme tu už aj, už vo faktických poznámkach konštatovali, jednoducho s každým potencionálnym veľkým investorom sa rokuje individuálne a takpovediac sa mu podmienky šijú na mieru, to znamená, hovoríme tu o investičných stimuloch, hovoríme tu o znížení, alebo odpustení daňového zaťaženia a podobne. Každý veľký investor predtým, než sa rozhodne sem investovať, tak zvažuje spektrum niekoľkých kritérií na základe, ktorých sa rozhoduje, či bude investovať v danej krajine, alebo nie. Tak ako som už predtým povedal, nehovorím, že daňové zaťaženie nevplýva na toto rozhodnutie, určite vplýva, ale nie je na prvom mieste. Bola takisto robená štúdia Svetového ekonomického fóra, kde sa konštatuje, že v prípade Slovenska sú dane až na 6. mieste, sú tu iné faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie investorov, či vstúpia na Slovensko, alebo nie. Je to byrokracia, je to politická stabilita, je to infraštruktúra, je to lacná pracovná sila a podobne. To znamená, netreba tu teraz viesť tú debatu v tej miere, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sem už nepríde žiaden investor, toto určite je zavádzajúce a myslím si, že to absolútne nie je objektívne.
Zároveň podľa štúdie Doing Business Report, ktorú realizovala Svetová banka, bolo Slovensko v roku 2012 lepšou voľbou ako Maďarsko a Česká republika v oblasti Is your business. To znamená zase, bolo, ale verím tomu, že bude aj nesledujúce roky. Uvidíme, uvidíme, ako, treba sa oprieť potom naozaj o fakty, a nie teraz tu iba niečo sucho konštatovať. To znamená, naozaj ten balík tých kritérií, ktoré rozhodujú o tom, či sem príde investícia, alebo nie, je ďaleko širší a myslím si, že čo sa týka tejto politickej stability a ďalších kritérií, vie táto vláda ponúknuť ďaleko väčšiu výhodu ako napríklad, keď tu vláda pravica, kde sa o politickej stabilite ako o zásadnom a rozhodujúcom kritériu nedalo absolútne hovoriť. Takisto aj sa tu poukazovalo na jednoduchosť daňového systému, kde sa predpokladalo, že zavedenie rovnej dane zásadným spôsobom zníži jednoduchosť daňového systému, ale zase sa tu opieram o konštatovanie Svetovej banky, kde sa hovorí, ktorá hodnotila jednoduchosť daňového systému v krajinách OECD, a my sme niekde na 130. mieste, plus-mínus, to znamená, že neviem, ako sa prejavilo zavedenie rovnej dane z hľadiska tohto parametra, keďže stále sme na tých spodných priečkach.
Rovnako aj investície, o ktorých sme tu už bavili, od roku 2008 majú stagnujúcu úroveň, to znamená, nedochádza tu k nejakému nárastu investícií, priamych zahraničných investícií. Je fakt, že po roku 2004 ten nárast tam bol, bol pomerne významný, ale podľa mňa to súvisí aj s tým, že vtedy sa privatizovali strategické podniky, to znamená, že tam bol, samozrejme, ten masívny nárast, pretože keď niekto sprivatizuje SPP, alebo elektrárne, tak sa to prejaví aj vo výške samotnej zahraničnej investície. Ale hovorím, od toho roku 2008 je tá úroveň niekde, plus-mínus, rovnaká, takže ak tu hovoríme o, podľa vás, teda podľa opozície o zásadnej komparatívnej výhode ako jednotnej sadzbe dane, tak tuto nevidím, že by sa to nejakou významnou mierou prejavovalo.
Čo sa týka toho prepúšťania, to som už aj spomínal vo faktickej poznámke, že naozaj, dnes je, dnes pretrváva kríza, a samozrejme, všetky podniky majú veľmi ťažkú pozíciu z pohľadu umiestňovania svojich výrobkov a služieb v zahraničí a toto je to kritérium a toto je ten rozhodujúci faktor, keď sa tie podniky rozhodujú, či ešte si tých zamestnancov nechajú, alebo nenechajú. Takisto sme sa aj veľakrát dočítali v novinách, že už tento rok najmä strojárske podniky znižovali plánované investície do svojho rozvoja, kde tie investície klesali až na desatinovú úroveň, ale zase ich argument bol ten, že jednoducho nevedia, či budúci rok budú svoje výrobky schopné umiestniť v zahraničí. Vôbec tam nehovorili, nebolo tam žiadne konštatovanie o zvyšovaní sadzieb daní, respektíve o Zákonníku práce a podobne.
Ďalšiu zásadnú vec, ktorú vnímam a o ktorej sme sa tu, alebo ste tu viackrát spomínali, je optimalizácia daňového základu a presun spoločností, či už do daňových rajov, alebo do okolitých krajín. Tu treba zdôrazniť jeden moment, že jednoducho, my tu konštatujeme, že spoločnosti budú optimalizovať svoje daňové základy, ale pozeráme sa na to ako na fakt, ktorý jednoducho nastane a ktorý ako keby sme akceptovali. Ale myslím si, že za optimalizáciou daňového základu sa veľakrát skrýva krátenie dane, čo je trestný čin, a toto je oblasť, ktorej by sme sa mali primárne venovať, a som naozaj rád, že môžem konštatovať, že práve táto vláda začala boj proti daňovým únikom, myslím si, že brať veľmi vážne, čoho dôkazom je aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty, kde sa napríklad zavádza povinnosť zloženia kaucie, respektíve štvrťroční platcovia prechádzajú na mesačných platcov a vedie sa databáza podozrivých firiem, ktoré nerobia takmer žiadne obraty a podobne. To znamená, či už cestou novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj novelou Trestného zákona, respektíve obchodného zákona, už začína táto vláda obmedzovať ten priestor na daňové úniky a výraznou mierou sa touto otázkou vôbec začala zaoberať. To znamená, tam je, naozaj veľké ťažisko treba brať na túto oblasť, pretože to číslo, ktoré všeobecne aj v médiách sa objavuje z hľadiska daňových únikov, najmä teda na dani z pridanej hodnoty, kde je to rozpätie od 1 mld. až po 2. Je to naozaj veľmi veľké číslo, o ktoré treba bojovať a ktorým sa treba zaoberať.
Na záver by som iba uviedol konštatovanie, že čo sa týka tých sadzieb daní, my sa nedoťahujeme na krajiny typu Švédsko, respektíve Nemecko, lebo tam sú tie sadzby ešte ďaleko vyššie, ako sú tie, ktoré sa navrhujú v rámci novely zákona o dani z príjmov. Čo sa týka dane z príjmu fyzických osôb, tak priemer v Európskej únii je dnes na úrovni 38,1 %, priemer v eurozóne dokonca 43,2 %, priemer dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii je 23,5 a v eurozóne 26,1. To znamená, aj po zvýšení sadzieb daní budeme hlboko pod týmto priemerom. Z mojej strany asi všetko.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Štefanec, pán poslanec Kamenický, pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zároveň mi dovoľte najskôr pogratulovať pánovi poslancovi Duchoňovi k tomu, že vystúpil, lebo v rozprave je to prvý poslanec z vládnej strany, ktorý vystúpil. Debatujeme už druhý deň a poslednú hodinu dnes a máme prvého poslanca vládnej strany, takže je to fajn, že si môžeme vymeniť takto názory. Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás poopravil, najskôr s tými daňami, čo ste končili. Nuž, my si so Švédskom vymeníme pozíciu, Švédi idú znižovať dane z príjmu právnických osôb z 26 na 22, my ideme zvyšovať z 19 na 23. My budeme vyšší ako Švédi. Celkové daňové zaťaženie majú Švédi 42,8, my máme 38,9, čiže o 3,9 % nižšie celkovo, znamená to, že si prehodíme pozíciu so Švédmi.
Ďalšie číslo, kde by som vás chcel poopraviť, je priebežné plnenie štátneho rozpočtu. Vy ste spomínali, že o 500 mil. šetríte, nuž stačí si pozrieť čísla na stránke ministerstva financií, ku koncu septembra v bežných výdavkoch je číslo o 500 mil. vyššie ako v rovnakom čase minulý rok. Čiže 500 mil. je správne, akurát plus, a nie mínus, to znamienko je iné. Konkrétne tento rok 9,6 mld., minulý rok 9,1 mld., takže súčasná vláda nešetrí. Bohužiaľ, čísla hovoria za všetko.
A ešte mi dovoľte poznámku k Doing Business, že sme najlepší vo V-4, no, však áno, len priznajme si, že to bolo hodnotenie za minulý rok, kedy minulá vláda, aj keď v krátkom hodnotení, dosiahla určité zlepšenia, ktoré sa prejavili. Ale na rozdiel od toho, tá konkurencieschopnosť, kde sa hodnotí budúcnosť, tam práve na tom nie sme dobre a tam práve tú pozíciu, bohužiaľ, zhoršujete.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

V podstate myslím si, že Dano Duchoň vystihol aj tú podstatu, o čom sa tu hovorilo, o tých presunoch daňových a podobne. Skutočne, táto vláda sa zameriava na boj proti daňovým podvodom a jedným z nich sú skutočne aj plnenia, ktoré boli vykonané na území Slovenskej republiky a presúvajú sa do zahraničia, kde sa teda budú akože zdaňovať lacnejšie, teda s nižšou sadzbou. Ja si myslím, pozrite, Česká republika zaviedla zrážkovú daň, teraz ju ide od budúceho roku zvyšovať, má 15-percentnú zrážkovú daň na takéto presuny, od budúceho roka ju ide zvýšiť, teda u tých nerezidentov, ktorí nemajú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojitého zdanenia na 35 %. To sú tiež opatrenia, ktoré robí náš sused, tu sa bavíme o tej krajine z V4, ktorá nám akože konkuruje, čiže my si tiež musíme pozrieť, ako skutočne sa naši susedia k tomuto stavajú, a možnože tiež musíme takýmto nejakým spôsobom sa postaviť k týmto nelegálnym operáciám. Nehovorím, že všetky sú nelegálne, ale veľa z nich určite áno.
Čo sa týka toho, ešte by som sa chcel zastaviť, neviem, koľko mám, ešte 41 sekúnd, takisto, ja som si urobil taký pomer, stále sa tu hovorí o rovnej dani, stále sa tu používajú čísla z roku 2003 do roku 2006. Keď si porovnáme výnos z dane právnických osôb, tak len pre vašu informáciu, v priemere sa to vždy pohybovalo k HDP na úrovni cca 2,85 %, kdežto v 2010, 2011 to kleslo na 1,91 % a 2,35 %, z roku 2003 na rok 2004 k HDP výber dane bol. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel tiež oceniť vzácnosť chvíle, že k legislatíve, ktorá tak výrazne ide zasiahnuť daňový systém na Slovensku, konečne vystúpil nielenže poslanec vládnej strany SMER, ako hovoril tu niekto z mojich predrečníkov, ale priamo predseda finančného výboru, toto je naozaj vzácna chvíľa.
Dve krátke poznámky, prvá sa týka vety, ktorú povedal pán predseda Duchoň, že daňová optimalizácia je trestný čin. Prosím vás pekne, najskôr si ujasnime pojmy, pretože keď budeme každý pod tým istým pojmom rozumieť iný obsah, tak sa v tej diskusii nepohneme nikdy ďalej. Daňová optimalizácia, alebo to, čo vo vyspelých krajinách nazývajú daňové plánovanie, nikdy nebolo, nie je a nebude trestným činom. To len v daných neoptimálnych podmienkach, to znamená tej daňovej sústavy, ktorú teraz idete takto brutálne meniť, sa každý daňovník správa optimálne. Prosím vás, nezamieňajte to s trestným činom, to sú dve úplne rozdielne kategórie.
A ešte jedna skúsenosť zo včerajšieho dňa. Existuje na Slovensku tiež jedna spoločnosť, ktorá robí v oblasti daňového poradenstva a keď sa zaviedla na Slovensku rovná daň, tak robila road show po Rakúsku a dotiahla na Slovensko 240 spoločností, 240 firiem. Iste, medzi nimi množstvo aj malých a stredných spoločností. Dnes táto spoločnosť, ktorá robí to daňové poradenstvo, oznámila, že už má portfóliu len tridsiatich klientov. A to je súčasť tej optimalizácie, že tá firma sa jednoducho zbalí a vráti sa naspäť do Rakúska. Takže, prosím vás, nezamieňajme si už nikdy pojem daňového plánovania s trestným činom, to sú dve úplne diametrálne rozdielne kategórie.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Duchoň.
Nech sa páči.

Ďakujem. Áno, ja si uvedomujem, že daňová optimalizácia môže mať, samozrejme, tento legálny rozmer, ale ja som sa chcel skôr zamerať vo vystúpení práve na tej nelegálny rozmer, keď vieme, že cez rôzne poradenské služby právneho charakteru alebo marketingového sa vyťahujú, alebo sa znižujú základy dane a vyťahujú sa proste financie zo spoločnosti. Takže ako tam som mieril, nie na to, čo ste poukazovali vy. Čo sa týka toho Švédska, ktoré ste, pán Štefanec, spomínali, áno, idú znižovať sadzbu dane, o tom nepochybujem, alebo to nerozporujem, ale Švédsko má zároveň aj 30-percentnú daň z dividend, takže stále ako ten pomer k tomu zníženiu a vôbec toho celkového daňového zaťaženia je, je asi iný. A ešte ste tam, áno, čo sa týka toho znižovania, alebo šetrenia vládnych výdavkov, ja som čerpal z verejne dostupných informácií, dokonca tam bol citovaný pán minister financií, takže ako tým chcem iba povedať, že naozaj to šetrenie tam preukázateľne je.
Ďakujem.

Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorý nie je prítomný v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Kaník, nech sa páči.
A poprosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Nech sa páči, pán minister, sadnite si na svoje miesto.