11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.11.2016 o 9:52 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne aj za tie posledné pochvalné slová, ale iba krátko k tomu, čo ste povedali. Sú tu určité možnosti alebo boli určite nejaké možnosti korekcie pri tom zákone, ktorý sa týkal poisťovníctva. Ale v tomto prípade ja si myslím, že tie korekcie nie sú ani nejakým spôsobom možné, pretože celý ten zákon je zlý. Poškodí v konečnom dôsledku občanov, môže poškodiť aj štát. Pán minister, ako pred chvíľkou povedal, odmietal prebrať nejakú zodpovednosť za všetky tieto dopady.
Ja si myslím, že tak ako to bolo dohodnuté na vláde, tak tento zákon, bohužiaľ, aj prejde.
Rozpracované
Vystúpenia
9:39
Máme na stole zákon, ktorý sa teda venuje špeciálnemu odvodu pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach. Vystupoval som k tomuto bodu aj posledne v prvom čítaní, toto bola téma aj na výbore, kde pani štátna tajomníčka hovorila a obhajovala práve tento návrh zákona aj slovami, kde hovorila, že pre firmy pôsobiace v regulovaných...
Máme na stole zákon, ktorý sa teda venuje špeciálnemu odvodu pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach. Vystupoval som k tomuto bodu aj posledne v prvom čítaní, toto bola téma aj na výbore, kde pani štátna tajomníčka hovorila a obhajovala práve tento návrh zákona aj slovami, kde hovorila, že pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach by tento zákon mohol byť v podstate aj pozitívny.
Pozitívny by mohol byť v tom duchu, čo už aj pán minister pred chvíľkou odprezentoval, že tento aj odvod sa nebude vzťahovať na zisky z neregulovaných činností, že bude zvýšený iba na štyri roky a potom padne na súčasnú úroveň a takisto že je tam limit, keď tieto zisky sú 4 a 3 mil. a vyššie.
Pri tejto argumentácii však zabudla na pôvodný zámer tohto zákona, ktorý bol predkladaný prvýkrát alebo bol platný prvýkrát od roku 2012. A to bola práve konsolidácia verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátu. Pôvodne tento odvod mal platiť štyri roky. To znamená, mal končiť v roku 2016. Vtedy mnohé tie regulované spoločnosti si povedali, no dobre, tak poďme teda spoločnými silami konsolidovať tie verejné financie. Odložili si investície, ktoré mali pripravené. No a teraz prišiel tento nový zákon, tak sa troška tak zháčili, že haló, tak my sme tu štyri roky v podstate čakali na to, kedy tento odvod skončí, a teraz nám ho idete zdvojnásobiť a neskôr zaviesť natrvalo.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania, spomínal som to aj posledne, bolo vznesených viacero pripomienok. Jedna z nich práve od RÚZ-ky hovorila o tom, že možno očakávať ďalšie potencionálne súdne spory v súvislosti, keď bude tento zákon prijatý.
Mňa však zaujala práve tá argumentácia, ktorú pán minister použil vo vystúpení pre médiá, kde hovoril o tom, že odvodom reaguje na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Práve na výbore, ktorý som tu už spomínal, sme hneď po tomto bode mali na pretrase rozpočet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za tú reguláciu minimálne v tej energetike zodpovedný. Bohužiaľ, nebol tam pán predseda, ale bol tam pán podpredseda, pán Čelinský, tak som sa ho opýtal, tak som sa ho teda opýtal, či majú nejaký konflikt s ministerstvom financií, pokiaľ pán minister financií sa takto negatívne vyjadruje na adresu regulačného úradu a hovorí, že tá ich regulácia je nedokonalá. Pán Čelinský povedal, že o žiadnom takomto konflikte, pochopiteľne, nevie. No a ja hovorím, že, samozrejme, že nevie. Dokonca oficiálne takýto konflikt ani nemôže byť, pretože regulácia v energetike na Slovensku nezávislá nie je. Nie je to asi pre nikoho z vás žiadnym tajomstvom. Koniec koncov pochválil sa tým aj sám premiér Robert Fico na plagátoch, ktorými prednedávnom obvešal celé Slovensko. Jeden z nich hovorí o stabilných cenách energií. Za ceny energií nie je zodpovedná vláda, ale zodpovedný je práve regulátor, ktorý by mal byť zo zákona nezávislý, ale ako som už povedal, bohužiaľ, nezávislý nie je.
No a k tej stabilite. Pochopiteľne stabilné sú, a to stabilne vysoké, ale o tom poviem o chvíľku.
A tak na jednej strane tu máme netransparentnú a nesystémovú reguláciu zo strany štátneho regulačného úradu, vďaka ktorej tu máme nové poplatky, distribučné poplatky, napríklad pre SPP Distribúciu. V minulom roku boli robené kontroly na distribučných spoločnostiach. Robilo to práve ÚRSO v objeme 1,6 mil. eur a výsledkom malo byť to, že tie distribučné poplatky mali klesnúť. Paradoxne, opätovne sme ten systém kompletne rozbili, z nejakých šestnástich regulačných kategórií sme vytvorili 26 alebo 14 a 26. No a tieto poplatky v konečnom dôsledku distribučné sa v objeme zvýšia. Pre niektoré kategórie znížia, ale pre väčšinu z tých kategórií, bohužiaľ, zvýšia. No a, pochopiteľne, v konečnom dôsledku to zaplatia iba ľudia. Regulované spoločnosti následne takto vybraté zvýšené distribučné poplatky odvedú formou špeciálneho odvodu do štátnej kasy.
Pochopiteľne, omnoho jednoduchšie by bolo zahrnúť tento špeciálny odvod do regulovanej ceny. Ale ja kvitujem aspoň toto, a teda vravel o tom aj pán minister, že tento odvod nebude predmetom cenovej regulácie. Lenže na druhej strane potom vzniká práve táto schéma, kedy sa snažíme tie regulované ceny zvýšiť na iných miestach. Takisto pokiaľ by sme zahrnuli tento špeciálny odvod do regulovanej ceny, tak automaticky by to bol priamy dôkaz o tom, že ten úrad, alebo ďalší dôkaz o tom, že ten úrad nie je nezávislý. No a takto je regulovaný subjekt síce zdanený špeciálnym odvodom, avšak regulátor mu to zohľadní niekde inde. Ako som už povedal, zaplatí to občan. Pre logovaný subjekt aj pre štát je to situácia takpovediac win-win, pretože aj ovca je celá a aj vlk, v tomto prípade štát, je sýty. Otázka však ostáva, či je to naozaj každá ovca, ktorá ostane celá.
Posledne, keď som vystupoval k tomuto bodu, tak ma pán minister označil za agenta EPH. Mali sme tu neskorej ďalšie zákony, ktoré mali zaviesť označovanie poslancov za zahraničných agentov. Takže vyzerá to tak, že naozaj náš parlament je plný rôznych agentov. Ale ja sa pýtam, pán minister, koho agentom ste vy? Pýtam sa to kvôli tomu, pretože pán Fico vám práve za takýto zákon zrejme nepoďakuje. Ako poďakuje vďaka tomu, že napĺňate takýmto spôsobom tú štátnu pokladňu, ale na druhej strane, ako som už spomenul práve tie plagáty, rozbíjate mu tú mantru stabilných cien energií. Deje sa to práve kvôli tomu, že v minulosti tie ceny klesali, ako elektriny, tak aj plynu, hovorím teraz o cenách na burze. Na Slovensku však tieto ceny pre konečného spotrebiteľa ostávali stabilné, a to práve vďaka tomu, že sme zvyšovali tú regulovanú časť tej ceny. Takže podľa správnosti by naozaj ten spotrebiteľ mal mať nižšiu cenu elektriny, nižšiu cenu plynu, ale tá cena ostávala zachovaná na tej istej úrovni práve kvôli zvyšovaniu tých, tej regulovanej časti.
Ale to, čo sa deje teraz, je to otázka asi posledných 8 týždňov, budem teraz hovoriť za elektrinu, tieto ceny na burze stúpajú a je možné, že stúpať budú. A pokiaľ tie regulované časti tej ceny ostanú v takejto výške, resp. sa budú navyšovať práve vďaka takýmto ďalším politickým zásahom do cien, môžme očakávať, že naozaj aj tie ceny porastú.
No a ako som povedal, otázka je, pre koho a koho sa toto dotkne, alebo táto schéma, ktorú som tu prezentoval, koho sa dotkne. To znamená, komu bude ten zvýšený odvod nejakým iným spôsobom zohľadnený do tej regulovanej ceny. Doteraz máme dôkaz o tom, že to bude SPP Distribúcia, čo je stopercentne vlastnený štátny podnik. Uvidíme, ako to bude u tých ostatných, kde štát má iba nejakú, nejaký menší podiel. No a v prípade, že by sa to nedotklo, takáto schéma, alebo nebolo by to aplikované aj na tie ostatné spoločnosti, tak RÚZ avizovalo hrozbu ďalších súdnych žalôb. V minulosti takáto súdna žaloba tu už bola, spomínal som to aj posledne. Bola to, bol tu súdny spor Eustream so štátom, kde Eustream vyhral. Teraz tento spor leží na Najvyššom súde.
No a posledne, keďže je okolo tohto zákona, je množstvo otázok a z môjho pohľadu je zlý a na jeho aplikáciu v praxi doplatia predovšetkým ľudia, tak som vás, pán minister, vyzval na prísľub, aby ste prevzali osobnú a vecnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. To ste vtedy odignorovali. Radšej ste to preniesli do nejakých osobných atakov na tých, ktorí vystupovali proti tomuto zákonu. Preto by som vás chcel poprosiť z tohto miesta ešte raz, keďže sa nedajú vylúčiť ani dopady na štát vo forme sporov, keďže sa nedá vylúčiť ani negatívny vplyv na ceny energií pre spotrebiteľa, pán minister (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), prosím, dajte verejný prísľub za to, že preberiete dôsledky dopadov tohto zákona na seba. (Reakcia ministra.) Nie, len bavíte sa, tak chcel som, aby ste to počuli. Minule ste práve túto časť odignorovali. (Reakcia ministra.)
Ďakujem pekne. Ja som týmto skončil. (Reakcia ministra.)
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
23.11.2016 o 9:39 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, prajem vám pekný, pekný, dobrý deň.
Máme na stole zákon, ktorý sa teda venuje špeciálnemu odvodu pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach. Vystupoval som k tomuto bodu aj posledne v prvom čítaní, toto bola téma aj na výbore, kde pani štátna tajomníčka hovorila a obhajovala práve tento návrh zákona aj slovami, kde hovorila, že pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach by tento zákon mohol byť v podstate aj pozitívny.
Pozitívny by mohol byť v tom duchu, čo už aj pán minister pred chvíľkou odprezentoval, že tento aj odvod sa nebude vzťahovať na zisky z neregulovaných činností, že bude zvýšený iba na štyri roky a potom padne na súčasnú úroveň a takisto že je tam limit, keď tieto zisky sú 4 a 3 mil. a vyššie.
Pri tejto argumentácii však zabudla na pôvodný zámer tohto zákona, ktorý bol predkladaný prvýkrát alebo bol platný prvýkrát od roku 2012. A to bola práve konsolidácia verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátu. Pôvodne tento odvod mal platiť štyri roky. To znamená, mal končiť v roku 2016. Vtedy mnohé tie regulované spoločnosti si povedali, no dobre, tak poďme teda spoločnými silami konsolidovať tie verejné financie. Odložili si investície, ktoré mali pripravené. No a teraz prišiel tento nový zákon, tak sa troška tak zháčili, že haló, tak my sme tu štyri roky v podstate čakali na to, kedy tento odvod skončí, a teraz nám ho idete zdvojnásobiť a neskôr zaviesť natrvalo.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania, spomínal som to aj posledne, bolo vznesených viacero pripomienok. Jedna z nich práve od RÚZ-ky hovorila o tom, že možno očakávať ďalšie potencionálne súdne spory v súvislosti, keď bude tento zákon prijatý.
Mňa však zaujala práve tá argumentácia, ktorú pán minister použil vo vystúpení pre médiá, kde hovoril o tom, že odvodom reaguje na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Práve na výbore, ktorý som tu už spomínal, sme hneď po tomto bode mali na pretrase rozpočet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za tú reguláciu minimálne v tej energetike zodpovedný. Bohužiaľ, nebol tam pán predseda, ale bol tam pán podpredseda, pán Čelinský, tak som sa ho opýtal, tak som sa ho teda opýtal, či majú nejaký konflikt s ministerstvom financií, pokiaľ pán minister financií sa takto negatívne vyjadruje na adresu regulačného úradu a hovorí, že tá ich regulácia je nedokonalá. Pán Čelinský povedal, že o žiadnom takomto konflikte, pochopiteľne, nevie. No a ja hovorím, že, samozrejme, že nevie. Dokonca oficiálne takýto konflikt ani nemôže byť, pretože regulácia v energetike na Slovensku nezávislá nie je. Nie je to asi pre nikoho z vás žiadnym tajomstvom. Koniec koncov pochválil sa tým aj sám premiér Robert Fico na plagátoch, ktorými prednedávnom obvešal celé Slovensko. Jeden z nich hovorí o stabilných cenách energií. Za ceny energií nie je zodpovedná vláda, ale zodpovedný je práve regulátor, ktorý by mal byť zo zákona nezávislý, ale ako som už povedal, bohužiaľ, nezávislý nie je.
No a k tej stabilite. Pochopiteľne stabilné sú, a to stabilne vysoké, ale o tom poviem o chvíľku.
A tak na jednej strane tu máme netransparentnú a nesystémovú reguláciu zo strany štátneho regulačného úradu, vďaka ktorej tu máme nové poplatky, distribučné poplatky, napríklad pre SPP Distribúciu. V minulom roku boli robené kontroly na distribučných spoločnostiach. Robilo to práve ÚRSO v objeme 1,6 mil. eur a výsledkom malo byť to, že tie distribučné poplatky mali klesnúť. Paradoxne, opätovne sme ten systém kompletne rozbili, z nejakých šestnástich regulačných kategórií sme vytvorili 26 alebo 14 a 26. No a tieto poplatky v konečnom dôsledku distribučné sa v objeme zvýšia. Pre niektoré kategórie znížia, ale pre väčšinu z tých kategórií, bohužiaľ, zvýšia. No a, pochopiteľne, v konečnom dôsledku to zaplatia iba ľudia. Regulované spoločnosti následne takto vybraté zvýšené distribučné poplatky odvedú formou špeciálneho odvodu do štátnej kasy.
Pochopiteľne, omnoho jednoduchšie by bolo zahrnúť tento špeciálny odvod do regulovanej ceny. Ale ja kvitujem aspoň toto, a teda vravel o tom aj pán minister, že tento odvod nebude predmetom cenovej regulácie. Lenže na druhej strane potom vzniká práve táto schéma, kedy sa snažíme tie regulované ceny zvýšiť na iných miestach. Takisto pokiaľ by sme zahrnuli tento špeciálny odvod do regulovanej ceny, tak automaticky by to bol priamy dôkaz o tom, že ten úrad, alebo ďalší dôkaz o tom, že ten úrad nie je nezávislý. No a takto je regulovaný subjekt síce zdanený špeciálnym odvodom, avšak regulátor mu to zohľadní niekde inde. Ako som už povedal, zaplatí to občan. Pre logovaný subjekt aj pre štát je to situácia takpovediac win-win, pretože aj ovca je celá a aj vlk, v tomto prípade štát, je sýty. Otázka však ostáva, či je to naozaj každá ovca, ktorá ostane celá.
Posledne, keď som vystupoval k tomuto bodu, tak ma pán minister označil za agenta EPH. Mali sme tu neskorej ďalšie zákony, ktoré mali zaviesť označovanie poslancov za zahraničných agentov. Takže vyzerá to tak, že naozaj náš parlament je plný rôznych agentov. Ale ja sa pýtam, pán minister, koho agentom ste vy? Pýtam sa to kvôli tomu, pretože pán Fico vám práve za takýto zákon zrejme nepoďakuje. Ako poďakuje vďaka tomu, že napĺňate takýmto spôsobom tú štátnu pokladňu, ale na druhej strane, ako som už spomenul práve tie plagáty, rozbíjate mu tú mantru stabilných cien energií. Deje sa to práve kvôli tomu, že v minulosti tie ceny klesali, ako elektriny, tak aj plynu, hovorím teraz o cenách na burze. Na Slovensku však tieto ceny pre konečného spotrebiteľa ostávali stabilné, a to práve vďaka tomu, že sme zvyšovali tú regulovanú časť tej ceny. Takže podľa správnosti by naozaj ten spotrebiteľ mal mať nižšiu cenu elektriny, nižšiu cenu plynu, ale tá cena ostávala zachovaná na tej istej úrovni práve kvôli zvyšovaniu tých, tej regulovanej časti.
Ale to, čo sa deje teraz, je to otázka asi posledných 8 týždňov, budem teraz hovoriť za elektrinu, tieto ceny na burze stúpajú a je možné, že stúpať budú. A pokiaľ tie regulované časti tej ceny ostanú v takejto výške, resp. sa budú navyšovať práve vďaka takýmto ďalším politickým zásahom do cien, môžme očakávať, že naozaj aj tie ceny porastú.
No a ako som povedal, otázka je, pre koho a koho sa toto dotkne, alebo táto schéma, ktorú som tu prezentoval, koho sa dotkne. To znamená, komu bude ten zvýšený odvod nejakým iným spôsobom zohľadnený do tej regulovanej ceny. Doteraz máme dôkaz o tom, že to bude SPP Distribúcia, čo je stopercentne vlastnený štátny podnik. Uvidíme, ako to bude u tých ostatných, kde štát má iba nejakú, nejaký menší podiel. No a v prípade, že by sa to nedotklo, takáto schéma, alebo nebolo by to aplikované aj na tie ostatné spoločnosti, tak RÚZ avizovalo hrozbu ďalších súdnych žalôb. V minulosti takáto súdna žaloba tu už bola, spomínal som to aj posledne. Bola to, bol tu súdny spor Eustream so štátom, kde Eustream vyhral. Teraz tento spor leží na Najvyššom súde.
No a posledne, keďže je okolo tohto zákona, je množstvo otázok a z môjho pohľadu je zlý a na jeho aplikáciu v praxi doplatia predovšetkým ľudia, tak som vás, pán minister, vyzval na prísľub, aby ste prevzali osobnú a vecnú zodpovednosť za dôsledky jeho prijatia. To ste vtedy odignorovali. Radšej ste to preniesli do nejakých osobných atakov na tých, ktorí vystupovali proti tomuto zákonu. Preto by som vás chcel poprosiť z tohto miesta ešte raz, keďže sa nedajú vylúčiť ani dopady na štát vo forme sporov, keďže sa nedá vylúčiť ani negatívny vplyv na ceny energií pre spotrebiteľa, pán minister (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), prosím, dajte verejný prísľub za to, že preberiete dôsledky dopadov tohto zákona na seba. (Reakcia ministra.) Nie, len bavíte sa, tak chcel som, aby ste to počuli. Minule ste práve túto časť odignorovali. (Reakcia ministra.)
Ďakujem pekne. Ja som týmto skončil. (Reakcia ministra.)
Ďakujem.
Rozpracované
9:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:50
Miroslav BeblavýObávam sa, že ani...
Obávam sa, že ani pán kolega Galek si nemyslí, že sa to stane, lebo je zjavné, že keď už sa na úrovni vlády a koalície určité rozhodnutia urobia, najmä také, ktoré umožnia vytriasť ľuďom z vrecka ďalšie peniaze, tak už je veľmi nepravdepodobné, že sa zmenia. Aj keď, ako sme videli včera v prípade poistenia, keď vláda urobí niečo, čo naozaj veľmi viditeľne ide ublížiť ľuďom, tak potom ešte aspoň čiastkové korekcie sú možné aj v druhom čítaní, ako sme to videli včera pri poistení. Zatiaľ však, bohužiaľ, pri tomto odvode to tak nie je. Pravdepodobne z toho dôvodu, že minister financií a vláda sa spoliehajú, že ľuďom naozaj nedôjde, že toto je pre nich rovnako škodlivé, ako bolo napríklad ten mimoriadny odvod z poistného, pretože tie náklady sa budú prenášať ďalej, a najmä že ak niekto pociťuje potrebu ďalej zvyšovať všetky možné dane a odvody aj v čase najväčšej rozpočtovej hojnosti za ostatných desať rokov, tak asi riešenie nie je v tom ďalej niečo zvyšovať, ale zamyslieť sa nad tým, ako sa hospodári s peniazmi, ktoré už v rozpočte máme.
Takže chcem oceniť tento prejav a chcem povedať, že pán Galek je poslancom, myslím, osem mesiacov v tejto chvíli, ale je to jeden z tých nových poslancov, ktorý ukazuje, že sa dá do témy zakúsnuť už od začiatku.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.11.2016 o 9:50 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja som chcel oceniť prejav pána kolegu Galeka, ktorý som počúval najprv mimo tejto miestnosti a potom, priznám sa, som kvôli nemu aj vstúpil do pléna, lebo sa mi zdal mimoriadne vecný a veľmi dobre vyargumentovaný, a bol to ten typ prejavu, keď, ktorý, keby sa v tomto parlamente rozhodovalo o prijímaní na základe faktov, myslím, že by viedol minimálne k vážnym zmenám v tom, čo sa tu bude dnes schvaľovať.
Obávam sa, že ani pán kolega Galek si nemyslí, že sa to stane, lebo je zjavné, že keď už sa na úrovni vlády a koalície určité rozhodnutia urobia, najmä také, ktoré umožnia vytriasť ľuďom z vrecka ďalšie peniaze, tak už je veľmi nepravdepodobné, že sa zmenia. Aj keď, ako sme videli včera v prípade poistenia, keď vláda urobí niečo, čo naozaj veľmi viditeľne ide ublížiť ľuďom, tak potom ešte aspoň čiastkové korekcie sú možné aj v druhom čítaní, ako sme to videli včera pri poistení. Zatiaľ však, bohužiaľ, pri tomto odvode to tak nie je. Pravdepodobne z toho dôvodu, že minister financií a vláda sa spoliehajú, že ľuďom naozaj nedôjde, že toto je pre nich rovnako škodlivé, ako bolo napríklad ten mimoriadny odvod z poistného, pretože tie náklady sa budú prenášať ďalej, a najmä že ak niekto pociťuje potrebu ďalej zvyšovať všetky možné dane a odvody aj v čase najväčšej rozpočtovej hojnosti za ostatných desať rokov, tak asi riešenie nie je v tom ďalej niečo zvyšovať, ale zamyslieť sa nad tým, ako sa hospodári s peniazmi, ktoré už v rozpočte máme.
Takže chcem oceniť tento prejav a chcem povedať, že pán Galek je poslancom, myslím, osem mesiacov v tejto chvíli, ale je to jeden z tých nových poslancov, ktorý ukazuje, že sa dá do témy zakúsnuť už od začiatku.
Ďakujem.
Rozpracované
9:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:52
Karol GalekJa si myslím, že tak ako to bolo dohodnuté na vláde, tak tento zákon, bohužiaľ, aj prejde.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.11.2016 o 9:52 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne aj za tie posledné pochvalné slová, ale iba krátko k tomu, čo ste povedali. Sú tu určité možnosti alebo boli určite nejaké možnosti korekcie pri tom zákone, ktorý sa týkal poisťovníctva. Ale v tomto prípade ja si myslím, že tie korekcie nie sú ani nejakým spôsobom možné, pretože celý ten zákon je zlý. Poškodí v konečnom dôsledku občanov, môže poškodiť aj štát. Pán minister, ako pred chvíľkou povedal, odmietal prebrať nejakú zodpovednosť za všetky tieto dopady.
Ja si myslím, že tak ako to bolo dohodnuté na vláde, tak tento zákon, bohužiaľ, aj prejde.
Rozpracované
9:53
My sme naozaj svedkami rozpočtovej stratégie, ktorú považujem v oblasti príjmov,...
My sme naozaj svedkami rozpočtovej stratégie, ktorú považujem v oblasti príjmov, verejných financií za nešťastnú a nevhodnú. Je to naozaj rozpočtová stratégia postavená na tom, že kedysi to bolo, že zdaníme všetko, čo sa hýbe, dnes je to aj zdaníme aj to, čo sa nehýbe, napr. mnohé sieťové odvetvia. Keby som bol Igor Matovič, tak prinesiem pánovi ministrovi preklad tej pesničky slávnej od Beatles o daňovákovi, ktoré, kde sa hovorí, že ak budete chodiť peši, tak zdaním vaše nohy, lebo naozaj tá, teda ten text je oveľa dlhší a veľmi vtipný, verím, že ho niektorí poznáte. Tak toto je stratégia, ktorá naozaj je pochopiteľná v časoch ťažkej rozpočtovej konsolidácie. Samozrejme, aj vtedy opozícia má strážiť, či je to naozaj nevyhnutné, či je to rozumné, a jej úlohou je vždy aj kritizovať tie kroky vlády tam, kde ich nepovažuje za rozumné. Ale v ťažkých časoch, ako bolo povedzme roky 2011, ’12, ’13 alebo ako bolo kedysi, roky 2003, ’4, keď sa vykonávala veľká rozpočtová konsolidácia, tak sa dalo chápať, že vtedy minister financií, by som povedal, pozerá, kde môže ešte zobrať nejaké to euro. Ale v dnešných časoch je to podľa môjho názoru veľmi nešťastné, osobitne, keď vidíme, že nie je toto sprevádzané žiadnymi kompenzačnými krokmi pre bežných ľudí v daňovej oblasti. K tomu sa ešte vrátime pri dani z príjmov. A keď vidíme, že na strane výdavkov to nie je sprevádzané investovaním do budúcnosti Slovenska, ktorá by nás dokázala posunúť vpred, či už je to v oblasti školstva, alebo je to aj v oblasti iných. O tom budeme hovoriť bližšie pri rozpočte. Tiež nechcem zdržovať.
Chcem som len tým pádom povedať, že hlasovať za tento zákon je problém nielen z vecného hľadiska, nielen problém z hľadiska toho, že to zvyšuje náklady v skutočnosti nakoniec pre spotrebiteľov, ale je to aj problém a možno väčší problém pre mňa z hľadiska toho, ako celkovo symbolizuje rozpočtovú stratégiu tejto vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
23.11.2016 o 9:53 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže naozaj predchádzajúci rečník pán kolega Galek, myslím si, že z vecného hľadiska pomenoval a vyčerpal tú tému, nemá význam po ňom opakovať to vecné stanovisko. Takže dovoľte mi skôr z toho politického hľadiska ešte raz doplniť a možno uviesť to aj do širšieho kontextu a odraziť sa od toho, čo hovoril.
My sme naozaj svedkami rozpočtovej stratégie, ktorú považujem v oblasti príjmov, verejných financií za nešťastnú a nevhodnú. Je to naozaj rozpočtová stratégia postavená na tom, že kedysi to bolo, že zdaníme všetko, čo sa hýbe, dnes je to aj zdaníme aj to, čo sa nehýbe, napr. mnohé sieťové odvetvia. Keby som bol Igor Matovič, tak prinesiem pánovi ministrovi preklad tej pesničky slávnej od Beatles o daňovákovi, ktoré, kde sa hovorí, že ak budete chodiť peši, tak zdaním vaše nohy, lebo naozaj tá, teda ten text je oveľa dlhší a veľmi vtipný, verím, že ho niektorí poznáte. Tak toto je stratégia, ktorá naozaj je pochopiteľná v časoch ťažkej rozpočtovej konsolidácie. Samozrejme, aj vtedy opozícia má strážiť, či je to naozaj nevyhnutné, či je to rozumné, a jej úlohou je vždy aj kritizovať tie kroky vlády tam, kde ich nepovažuje za rozumné. Ale v ťažkých časoch, ako bolo povedzme roky 2011, ’12, ’13 alebo ako bolo kedysi, roky 2003, ’4, keď sa vykonávala veľká rozpočtová konsolidácia, tak sa dalo chápať, že vtedy minister financií, by som povedal, pozerá, kde môže ešte zobrať nejaké to euro. Ale v dnešných časoch je to podľa môjho názoru veľmi nešťastné, osobitne, keď vidíme, že nie je toto sprevádzané žiadnymi kompenzačnými krokmi pre bežných ľudí v daňovej oblasti. K tomu sa ešte vrátime pri dani z príjmov. A keď vidíme, že na strane výdavkov to nie je sprevádzané investovaním do budúcnosti Slovenska, ktorá by nás dokázala posunúť vpred, či už je to v oblasti školstva, alebo je to aj v oblasti iných. O tom budeme hovoriť bližšie pri rozpočte. Tiež nechcem zdržovať.
Chcem som len tým pádom povedať, že hlasovať za tento zákon je problém nielen z vecného hľadiska, nielen problém z hľadiska toho, že to zvyšuje náklady v skutočnosti nakoniec pre spotrebiteľov, ale je to aj problém a možno väčší problém pre mňa z hľadiska toho, ako celkovo symbolizuje rozpočtovú stratégiu tejto vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:56
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:56
Milan MojšVystúpenie spoločného spravodajcu
23.11.2016 o 9:56 hod.
Ing.
Milan Mojš
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali dnes o 11.00 hod.
Rozpracované
9:57
Významnou zmenou návrhu zákona je zavedenie zdanenia podielov na zisku, tzv. zdanenie dividend, a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, a to vo výške 7 %. V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane vo výške 35 %. Ide o takzvané, pôjde pri výplate dividend u tzv. nespolupracujúcich krajín.
Pri podieloch na zisku, dividendách vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 ostáva zachovaný súčasný právny stav. Z dôvodu boja proti daňovým únikom v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry alebo schránkové firmy. Zároveň u týchto daňovníkov dochádza k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017 okrem opatrení nadväzujúcich na registračný poplatok, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. februára v roku 2017.
Chcem ešte vás informovať o tom, čo bolo prijaté v jednotlivých výboroch. Takže ide o spresnenie definície kontrolovanej transakcie v tom smere, že pravidlá transferového oceňovania povinnosti vedenia dokumentácie a transferového oceňovania sa nebudú vzťahovať na prenájom nehnuteľností medzi dvomi osobami nepodnikateľmi. V ďalšom ide o doplnenie možnosti uplatnenia úpravy metódy ocenenia a spôsobu určenia ceny v rámci procedúry vzájomnej dohody aj na zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti daňovníka a odsúhlasenie metódy ocenenia, pričom za podanie dodatočného daňového priznania nebude daňovník nijakým spôsobom sankcionovaný.
A v ďalšom je tu aj návrh na zamedzenie možnosti uplatnenia výdavkov u vypožičiavateľa súvisiaci s osobným majetkom vypožičaným na základe zmluvy o výpožičke. Ide napríklad o výdavky na technické zhodnotenie, náklady na opravy a udržiavanie vypožičiavateľa. Jedinými uznanými daňovými výdavkami budú výdavky priamo súvisiace s užívaním vypožičaného majetku ako výdavky na energie napríklad. Ide o zámer zamedzenia prenesenia možnosti uplatnenia výdavkov súvisiacich s osobným majetkom požičiavateľa. Toľko na úvod.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi teda pokračovať v ďalšom bode. Návrh zákona obsahuje opatrenia smerujúce k zlepšeniu a podpore podnikateľského prostredia znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 % na 21 %, zvýšením maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov maximálne do výšky 20-tisíc eur a zavedením daňovej podpory poskytnutia materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ide o poskytnuté dary, ktoré budú daňovým výdavkom.
Významnou zmenou návrhu zákona je zavedenie zdanenia podielov na zisku, tzv. zdanenie dividend, a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, a to vo výške 7 %. V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane vo výške 35 %. Ide o takzvané, pôjde pri výplate dividend u tzv. nespolupracujúcich krajín.
Pri podieloch na zisku, dividendách vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 ostáva zachovaný súčasný právny stav. Z dôvodu boja proti daňovým únikom v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry alebo schránkové firmy. Zároveň u týchto daňovníkov dochádza k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017 okrem opatrení nadväzujúcich na registračný poplatok, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. februára v roku 2017.
Chcem ešte vás informovať o tom, čo bolo prijaté v jednotlivých výboroch. Takže ide o spresnenie definície kontrolovanej transakcie v tom smere, že pravidlá transferového oceňovania povinnosti vedenia dokumentácie a transferového oceňovania sa nebudú vzťahovať na prenájom nehnuteľností medzi dvomi osobami nepodnikateľmi. V ďalšom ide o doplnenie možnosti uplatnenia úpravy metódy ocenenia a spôsobu určenia ceny v rámci procedúry vzájomnej dohody aj na zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti daňovníka a odsúhlasenie metódy ocenenia, pričom za podanie dodatočného daňového priznania nebude daňovník nijakým spôsobom sankcionovaný.
A v ďalšom je tu aj návrh na zamedzenie možnosti uplatnenia výdavkov u vypožičiavateľa súvisiaci s osobným majetkom vypožičaným na základe zmluvy o výpožičke. Ide napríklad o výdavky na technické zhodnotenie, náklady na opravy a udržiavanie vypožičiavateľa. Jedinými uznanými daňovými výdavkami budú výdavky priamo súvisiace s užívaním vypožičaného majetku ako výdavky na energie napríklad. Ide o zámer zamedzenia prenesenia možnosti uplatnenia výdavkov súvisiacich s osobným majetkom požičiavateľa. Toľko na úvod.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:02
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:02
Eduard AdamčíkVýbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 270 z 19. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III, bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 19 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 116 z 21. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.11.2016 o 10:02 hod.
Ing.
Eduard Adamčík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, aby som, ako určenému spravodajcovi, predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona o poisťovníctve.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 270 z 19. októbra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III, bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 19 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 116 z 21. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
10:04
Vystúpenie v rozprave 10:04
Miroslav BeblavýLen k tomu rokovaciemu poriadku, že nemuseli ste ho meniť, stačí ho vynucovať. Ale niekedy je ľahšie meniť predpisy, ako, ako ho vynucovať. Dobre. Dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o dani z príjmov, a aby sme naozaj trochu na úvod odľahčili atmosféru, dovoľte mi odcitovať text tej spomínanej piesne od...
Len k tomu rokovaciemu poriadku, že nemuseli ste ho meniť, stačí ho vynucovať. Ale niekedy je ľahšie meniť predpisy, ako, ako ho vynucovať. Dobre. Dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o dani z príjmov, a aby sme naozaj trochu na úvod odľahčili atmosféru, dovoľte mi odcitovať text tej spomínanej piesne od skupiny Beatles, ktorá sa volá Daňovák. Keďže je to k dispozícii na internete len po anglicky, budete sa musieť uspokojiť s mojím improvizovaným prekladom, takže nebude to mať asi úplne tú poetickú kvalitu, ale myslím, že ten obsah pre účely dnešného rokovania postačí. Takže nie je to dlhé, je to asi 20 riadkov, tak dovoľte mi to prečítať. Takže:
"Poviem ti, ako to bude, ty dostaneš jednu, ja devätnásť, lebo ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Ak ti je 5 % málo, buď vďačný, že ti nevezmem všetko, lebo ja som daňovák. Ak máš auto, zdaním ulicu, ak sa posadíš, zdaním ti stoličku, ak ti je zima, zdaním ti teplo, ak chodíš, zdaním ti nohy. Nepýtaj sa ma, na čo to chcem, lebo zaplatíš ešte viac, lebo ja som daňovák. No mám ešte jednu radu pre tých, čo sú na smrteľnom, na smrteľnom loži, nech radšej dajú daňové priznania aj mince na svojich zatvorených očiach, lebo ja som daňovák a pracujete len a len pre mňa".
Toľko skupina Beatles niekedy okolo roku ’64.
Keby to napísal dneska niekto na Slovensku, myslím, že by ľudia uverili, že je to aktuálny text, a ten dôvod je ten, že posledné roky sme svedkami neustáleho, často skrytého, ale veľmi neúnavného zvyšovania rôznych daní a poplatkov, ktoré sa nezastavuje ani v tomto a v budúcom roku. Len pred chvíľou sme tu mali zákon o správnych poplatkoch, ktorý je verejnosti predávaný ako znižovanie správnych poplatkov na autá, ktoré tento istý pán minister v roku 2012 a ’13 zaviedol, a napriek tomu ešte aj teraz, keď si prečítame ten zákon podrobne, tak vidíme, že, samozrejme, sú tam autá, ktorým sa poplatky zvyšujú, ale najmä tie poplatky sa majú teraz platiť pri každej registrácii. Takže v skutočnosti sa budú zvyšovať veľmi výraznej časti majiteľov, resp. budúcich majiteľov áut. Ak ste robotník, úradník, učiteľ, ktorý fajčí, čo, ak sa nemýlim, je dneska na Slovensku okolo 30 % dospelej populácie, budete od budúceho roku platiť výrazne vyššiu daň z tabaku, o čom možno diskutovať z hľadiska verejného zdravia, len tým istým ľuďom neprichádza žiadna kompenzácia. Ak máte poistenú svoju nehnuteľnosť alebo máte iné neživotné poistenie, zdaní sa vám aj táto poistka. Chvalabohu, vďaka zmenám, ktoré sa tu včera podarili presadiť, je to menej radikálne a povedie to, ja by som povedal, že ktoré sa podarilo presadiť, pán minister, takže úplne v pohode. Ale som rád (reakcia ministra), som rád, že vás najviac trápi, čo ja presadím, ale ja som si to neprisvojoval, nemám to za potřebí.
A už niekoľko rokov, už sa nezvyšujú pásma dani z príjmov. To znamená, čo sa deje, je, že človek, ktorý zarába, minimálna mzda sa zvyšuje, priemerná mzda sa zvyšuje, platí stále vyššie dane, pretože nezdaniteľné minimum sa nevalorizuje, tak ako by sa malo v súlade s rastom príjmov. Zvyšujú sa stropy na odvody napriek tomu, že s tým tiež neprichádza žiadna kompenzácia pre poistencov, ktorí tie zvýšené odvody majú platiť. Je skupina, ktorá sa dočká od budúceho roka čiastočnej úľavy, a to sú najmä živnostníci a niektoré iné skupiny podnikateľov. Tieto snahy ja osobne vítam. Vítam aj snahu zrušiť daňové licencie od budúceho roku, ktoré tu boli predložené, ak sa nemýlim, poslancami MOST-u a SNS, a vítam aj to, s čím prišla vláda z hľadiska znižovania sadzby dane z právnických osôb o 1 % bod. Vítam aj pomoc živnostníkom cez paušálne výdavky. Ukazuje to, že tam, kde je politická vôľa a kde je politický tlak, dá sa za súčasnej rozpočtovej situácie pomôcť, a nielenže nezvyšovať zdanenie určitých skupín, a dokonca ho začať znižovať.
Problém pre Slovensko je to však to, že v tejto vládnej koalícii nie je nikto, kto by sa zastal úplne obyčajných, bežných, pracujúcich ľudí, ktorých je asi 85 %. To znamená, sú tu dve strany, ktoré spolu veľmi aktívne bojujú za živnostníkov a podnikateľov a dokázali pre nich niečo v koalícii aj vybojovať, a to chcem aj oceniť. Len kto tu bojuje za tých 85 ostatných percent, ktorí majú budúci rok platiť buď rovnaké, alebo najmä vyššie dane a odvody, alebo nepriamo cez vyššie ceny? Ale nič sa im ani len kompenzovať nejde. Nieto ešte, že by sa využili tieto dobré časy na to, aby sa aspoň mierne znížilo veľmi vysoké daňové a odvodové zaťaženie.
Tu mi dovoľte na chvíľku odbočku, lebo treba sa venovať jednému často používanému argumentu, to je o tom, že podiel daní a odvodov na Slovensku je nízky, lebo v porovnaní s ostatnými krajinami vyspelého sveta vlastne podiel na HDP je pomerne nízky, a tým pádom vlastne na čo.., čo sa sťažujeme.
Ten argument je však vo vzťahu k zdaňovaniu ľudí nepravdivý, pretože my síce máme nižší podiel vybraných daní a odvodov daní na HDP ako väčšina vyspelých krajín, ale jednak ten súvisí s tým, že máme pomerne veľký podiel šedej ekonomiky, to znamená, máme nízke vybrané dane aj práve kvôli podvodom na DPH, ale na niektorých iných daniach, nie kvôli nízkym sadzbám. A druhý problém je aj v tom, že keďže máme kvôli štruktúre ekonomiky pomerne nízky podiel miezd na HDP, tak ľudia zo svojich miezd platia pomerne vysoké percento na daniach a odvodoch a ten spôsob, ktorým sa to meria, tzv. daňový klin, je jeden z vyšších v rámci vyspelých krajín. To znamená, my sme jedna z najchudobnejších vyspelých krajín, ale naši zamestnanci platia jednu z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v rámci vyspelých krajín. Na to vláda neponúka v tomto zákone ani v rozpočte, ktorý bude po ňom nasledovať, žiadne riešenie ani žiadnu úľavu.
Preto si dovolím s takým návrhom úľavy prísť dnes ako s pozmeňujúcim návrhom a je to návrh, ktorý by znížil dane pre všetkých pracujúcich ľudí tak, aby z neho percentuálne najviac benefitovali nižšie príjmové vrstvy, to znamená, že v absolútnej sume, o koľko sa znížia dane, je tá suma rovnaká pre všetkých, ale, samozrejme, ušetrených 40 euro mesačne je niečo úplne iného pre človeka so 450-eurovou mzdou a iné je to pre človeka s tisíceurovou mzdou. To znamená, že ten návrh je rovný a rovnaký, ale z hľadiska praktického dopadu, samozrejme, či pomôže najviac ľuďom s podpriemernými a priemernými príjmami, najmä rodinám s deťmi.
Ten návrh má dve časti, jedna je návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima dane. Kedysi sme mali situáciu, že ak ste zarábali minimálnu mzdu, tak ste neplatili daň z príjmu. Bola, okrem po odpočítaní určitej sumy na odvody ste vlastne mali tú sumu v čistom hneď. Dnes máme situáciu, kde ako rastie minimálna mzda, ale nezvyšuje sa nezdaniteľné minimum, tak z tej minimálnej mzdy čoraz väčšie percento odkrajujú, odkrajuje daň z príjmu, čo nie je ani sociálne na ľavej strane, ale ani múdre na pravej strane, pretože na jednej strane zdaňujeme ľudí takto s nízkymi príjmami, na druhej strane im potom buď cez odvodovú odpočítateľnú položku, alebo cez rôzne špeciálne programy sa snažíme tie peniaze aj tak nejakým spôsobom vrátiť. Oveľa systematickejšie a lepšie by bolo zvýšiť nezdaniteľné minimum, čo znamená, že všetci pracujúci budú platiť nižšie dane, a opakujem, percentuálne to najviac uľaví ľuďom s nízkymi príjmami.
Podobný krok sa týka aj daňového bonusu na dieťa, ktorý bol zavedený v roku 2004 a odvtedy nebol nejakým významnejším spôsobom valorizovaný. Podľa zákona sa zvyšuje o infláciu, ktorá je, samozrejme, v ostatných rokoch minimálna, neni valorizovaný v súlade s vývojom miezd, to znamená, vo vzťahu k reálnym príjmom ľudí je čoraz zanedbateľnejší.
Dovolím si vysloviť aj varovanie v tejto súvislosti, že, aj zo zahraničia vieme, že keď chce minister financií a vláda šetriť na bežných ľuďoch jeden, najjednoduchší spôsob, ako to robiť, je práve nezvyšovať alebo minimálne zvyšovať takéto, takéto položky. Lebo vždy z roka na rok nevznikne revolúcia, keď sa niečo vôbec nezvýši alebo sa to zvýši len o pár centov, hoci ostatné ceny, mzdy rastú oveľa výraznejšie. Jednoducho to nie je takýto bod, pri ktorom by nastala revolúcia.
Ak však vláda zanedbáva dlhodobo pracujúce rodiny, môže sa potom stať, čo sa stalo nedávno v Poľsku, kde to robili takisto vlády občianskej platformy dlhé roky, a potom sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť, ktorá sa k nej dostala na základe, dovolím si povedať, že populistického sľubu zvýšiť takéto platby rodinám absolútne brutálnym spôsobom bez ohľadu na možnosti štátu. A ľudia, ktorí mali pocit, že vláda pracujúce rodiny a rodiny všeobecne zanedbávajú, zvolili a dnes v Poľsku aj takýto zákon prešiel, jeho dlhodobé finančné dopady v tejto chvíli nikoho alebo teda minimálne nikoho v politike nezaujímajú.
Preto to spomínam, lebo pán minister sa chváli, a ja mu to, a ja ho to, a ja ho aj chápem, keby som bol ministrom financií, chválim sa tým tiež, že hoci oveľa pomalšie, ako vždy sľubuje, ale predsa len sa mu darí postupne finančne konsolidovať rozpočet a postupne ten rozpočet sa blíži k vyrovnanému rozpočtu, aj keď teda veľmi pomaly a neustále spomaľovaným tempom.
Ale to má celé zmysel len vtedy, ak to vyrovnávanie je v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Slovenska a ak je udržateľné. Lebo ak budeme šetriť na položkách, ktoré sú dôležité pre našu budúcnosť, ak budeme kumulovať hnev a frustráciu a pocit zanedbanosti ľudí, ktorí tento rozpočet napĺňajú svojou prácou a živia svoje rodiny, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že pán minister Kažimír v roku 2020 odovzdá rozpočet aj vyrovnaný plus-mínus, ale ľudia zvolia jeho nástupcu, ktorý celú túto prácu hneď vyhodí do vzduchu. A nemyslím, že to je tá dobrá cesta.
Preto mi dovoľte predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý, aby som to zhrnul, zvyšuje nezdaniteľné minimum pre každého pracujúceho, čím každému pracujúcemu znižuje daň a zvyšuje daňový bonus z 19,32 eura na 32 eur, čo spolu znamená, že na každého člena rodiny by na daniach ušetrili zhruba 125 eur ročne. To nie je veľká suma, je to suma, ktorú by si tento rozpočet mohol dovoliť, ale je to suma, ktorá povedzme pri štvorčlennej rodine už znamená 40 eur mesačne, a verte mi, že pre bežnú slovenskú rodinu to je suma, ktorú by si táto rodina už nielenže všimla, ale vedela by ju aj dobre využiť. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu a na záver ho aj prečítam.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 258):
K čl. I sa vkladajú nové body:
1. V čl. I sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:
12. V celom texte § 11 sa slová "19,2-násobku sumy" nahrádzajú slovami ,"22,65-násobku sumy".
Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
2. V čl. I sa za 29. bod vkladá nový 30. bod, ktorý znie:
30. V § 33 ods. 1 sa slová "v sume 19,32 eura" nahrádzajú slovami "v sume 32 eur".
Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V čl. I 39. bode sa za § 52zj vkladá § 52zk, ktorý znie:
"§ 52zk
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018
Daňový bonus podľa § 33 predstavuje od 1. januára 2018 sumu súčinu daňového bonusu v sume 32 eur a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Na záver mi dovoľte ešte len povedať, že keď som včera prosil kolegov poslancov, aby tento návrh podporili, aby sme mali tých minimálne 15 podpisov, tak jedna kolegyňa sa ma spýtala, že akú vidím šancu, že tento návrh bude schválený. A ja som hovoril, že v tejto chvíli tú šancu vidím veľmi nízku vzhľadom na, samozrejme, to, že minister financií ho, pokiaľ teraz nebude mať pavlovsko-šavlovskú konverziu, tak ho nepodporí, pretože by bol v rozpore s jeho celou finančnou stratégiou, o ktorej som citoval ten text Beatles na začiatku. Ale hovoril som aj o tom, že takéto kroky napriek tomu majú zmysel v tom, že vedú k reakcii, ak sú úspešné. Poviem vám príklad, v lete tohto roku sa na adresu vlády ozvala veľmi oprávnená a v niečom podobná kritika toho, že podpora sociálna pre mladé rodiny, rodičovský príspevok najmä, je nielenže teda nízka a nižšia, ako by sme chceli, nižšia, ako sľuboval Robert Fico v roku 2006, keď hovoril, že mala dosahovať čistú minimálnu mzdu, to je aj dneska niekde okolo 370 eur a rodičovský príspevok je 200 eur, ale hlavne už sa niekoľko rokov prakticky nezvyšuje.
Zatiaľ čo napríklad dôchodky, čo je porovnateľné, pretože tiež je to dávka, z ktorej žije sociálne zraniteľná skupina, za ten čas síce tiež nie sú niečo, čo by sme oslavovali, ale zvýšili sa významne výraznejšie. A navyše vláda ich chce zvyšovať ešte viac. Vtedy viacerí poukazovali na to, že nejde o to, nedopriať dôchodcom, aj podporovali, myslím, tú valorizáciu, ale ide o to, proporčne k tomu potom podporovať aj mladé rodiny, lebo z ich práce sa nakoniec budú platiť naše dôchodky, keď ich budeme potrebovať, a bez detí a budúcich zamestnancov môžeme valorizovať, koľko chceme, nebude to z čoho platiť. Táto kritika nepadla vtedy na úrodnú pôdu, žiadny minister sa nechytil za nos a nepovedal, že máte pravdu, my to vyriešime, ale zrazu o dva mesiace minister Richter s božskou inšpiráciou začal hovoriť o tom, že zvýši rodičovský príspevok na budúci rok aspoň o 10 eur. Bez toho, aby som zásluhu na tom pripisoval či už komentátorom, analytikom a poslancom, ktorí viedli túto kritiku predtým, dovolím si tvrdiť, že tie dve udalosti majú niečo spoločné, a preto keď, keďže pán minister zjavne je veľmi citlivý na pripisovanie zásluh, tak môžem dopredu povedať, že ak budúci rok vláda príde s tým, že zníži dane zamestnaným ľuďom, ak to bude naozaj významné, veľmi rád si tú zásluhu nepripíšem, hlavne aby sa to stalo.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
23.11.2016 o 10:04 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Počkám, kým pán minister dotelefonuje. Takže... (Rečník sa odmlčal.) Ďakujem veľmi pekne.
Len k tomu rokovaciemu poriadku, že nemuseli ste ho meniť, stačí ho vynucovať. Ale niekedy je ľahšie meniť predpisy, ako, ako ho vynucovať. Dobre. Dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o dani z príjmov, a aby sme naozaj trochu na úvod odľahčili atmosféru, dovoľte mi odcitovať text tej spomínanej piesne od skupiny Beatles, ktorá sa volá Daňovák. Keďže je to k dispozícii na internete len po anglicky, budete sa musieť uspokojiť s mojím improvizovaným prekladom, takže nebude to mať asi úplne tú poetickú kvalitu, ale myslím, že ten obsah pre účely dnešného rokovania postačí. Takže nie je to dlhé, je to asi 20 riadkov, tak dovoľte mi to prečítať. Takže:
"Poviem ti, ako to bude, ty dostaneš jednu, ja devätnásť, lebo ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Áno, ja som daňovák. Ak ti je 5 % málo, buď vďačný, že ti nevezmem všetko, lebo ja som daňovák. Ak máš auto, zdaním ulicu, ak sa posadíš, zdaním ti stoličku, ak ti je zima, zdaním ti teplo, ak chodíš, zdaním ti nohy. Nepýtaj sa ma, na čo to chcem, lebo zaplatíš ešte viac, lebo ja som daňovák. No mám ešte jednu radu pre tých, čo sú na smrteľnom, na smrteľnom loži, nech radšej dajú daňové priznania aj mince na svojich zatvorených očiach, lebo ja som daňovák a pracujete len a len pre mňa".
Toľko skupina Beatles niekedy okolo roku ’64.
Keby to napísal dneska niekto na Slovensku, myslím, že by ľudia uverili, že je to aktuálny text, a ten dôvod je ten, že posledné roky sme svedkami neustáleho, často skrytého, ale veľmi neúnavného zvyšovania rôznych daní a poplatkov, ktoré sa nezastavuje ani v tomto a v budúcom roku. Len pred chvíľou sme tu mali zákon o správnych poplatkoch, ktorý je verejnosti predávaný ako znižovanie správnych poplatkov na autá, ktoré tento istý pán minister v roku 2012 a ’13 zaviedol, a napriek tomu ešte aj teraz, keď si prečítame ten zákon podrobne, tak vidíme, že, samozrejme, sú tam autá, ktorým sa poplatky zvyšujú, ale najmä tie poplatky sa majú teraz platiť pri každej registrácii. Takže v skutočnosti sa budú zvyšovať veľmi výraznej časti majiteľov, resp. budúcich majiteľov áut. Ak ste robotník, úradník, učiteľ, ktorý fajčí, čo, ak sa nemýlim, je dneska na Slovensku okolo 30 % dospelej populácie, budete od budúceho roku platiť výrazne vyššiu daň z tabaku, o čom možno diskutovať z hľadiska verejného zdravia, len tým istým ľuďom neprichádza žiadna kompenzácia. Ak máte poistenú svoju nehnuteľnosť alebo máte iné neživotné poistenie, zdaní sa vám aj táto poistka. Chvalabohu, vďaka zmenám, ktoré sa tu včera podarili presadiť, je to menej radikálne a povedie to, ja by som povedal, že ktoré sa podarilo presadiť, pán minister, takže úplne v pohode. Ale som rád (reakcia ministra), som rád, že vás najviac trápi, čo ja presadím, ale ja som si to neprisvojoval, nemám to za potřebí.
A už niekoľko rokov, už sa nezvyšujú pásma dani z príjmov. To znamená, čo sa deje, je, že človek, ktorý zarába, minimálna mzda sa zvyšuje, priemerná mzda sa zvyšuje, platí stále vyššie dane, pretože nezdaniteľné minimum sa nevalorizuje, tak ako by sa malo v súlade s rastom príjmov. Zvyšujú sa stropy na odvody napriek tomu, že s tým tiež neprichádza žiadna kompenzácia pre poistencov, ktorí tie zvýšené odvody majú platiť. Je skupina, ktorá sa dočká od budúceho roka čiastočnej úľavy, a to sú najmä živnostníci a niektoré iné skupiny podnikateľov. Tieto snahy ja osobne vítam. Vítam aj snahu zrušiť daňové licencie od budúceho roku, ktoré tu boli predložené, ak sa nemýlim, poslancami MOST-u a SNS, a vítam aj to, s čím prišla vláda z hľadiska znižovania sadzby dane z právnických osôb o 1 % bod. Vítam aj pomoc živnostníkom cez paušálne výdavky. Ukazuje to, že tam, kde je politická vôľa a kde je politický tlak, dá sa za súčasnej rozpočtovej situácie pomôcť, a nielenže nezvyšovať zdanenie určitých skupín, a dokonca ho začať znižovať.
Problém pre Slovensko je to však to, že v tejto vládnej koalícii nie je nikto, kto by sa zastal úplne obyčajných, bežných, pracujúcich ľudí, ktorých je asi 85 %. To znamená, sú tu dve strany, ktoré spolu veľmi aktívne bojujú za živnostníkov a podnikateľov a dokázali pre nich niečo v koalícii aj vybojovať, a to chcem aj oceniť. Len kto tu bojuje za tých 85 ostatných percent, ktorí majú budúci rok platiť buď rovnaké, alebo najmä vyššie dane a odvody, alebo nepriamo cez vyššie ceny? Ale nič sa im ani len kompenzovať nejde. Nieto ešte, že by sa využili tieto dobré časy na to, aby sa aspoň mierne znížilo veľmi vysoké daňové a odvodové zaťaženie.
Tu mi dovoľte na chvíľku odbočku, lebo treba sa venovať jednému často používanému argumentu, to je o tom, že podiel daní a odvodov na Slovensku je nízky, lebo v porovnaní s ostatnými krajinami vyspelého sveta vlastne podiel na HDP je pomerne nízky, a tým pádom vlastne na čo.., čo sa sťažujeme.
Ten argument je však vo vzťahu k zdaňovaniu ľudí nepravdivý, pretože my síce máme nižší podiel vybraných daní a odvodov daní na HDP ako väčšina vyspelých krajín, ale jednak ten súvisí s tým, že máme pomerne veľký podiel šedej ekonomiky, to znamená, máme nízke vybrané dane aj práve kvôli podvodom na DPH, ale na niektorých iných daniach, nie kvôli nízkym sadzbám. A druhý problém je aj v tom, že keďže máme kvôli štruktúre ekonomiky pomerne nízky podiel miezd na HDP, tak ľudia zo svojich miezd platia pomerne vysoké percento na daniach a odvodoch a ten spôsob, ktorým sa to meria, tzv. daňový klin, je jeden z vyšších v rámci vyspelých krajín. To znamená, my sme jedna z najchudobnejších vyspelých krajín, ale naši zamestnanci platia jednu z najvyšších daňových a odvodových zaťažení v rámci vyspelých krajín. Na to vláda neponúka v tomto zákone ani v rozpočte, ktorý bude po ňom nasledovať, žiadne riešenie ani žiadnu úľavu.
Preto si dovolím s takým návrhom úľavy prísť dnes ako s pozmeňujúcim návrhom a je to návrh, ktorý by znížil dane pre všetkých pracujúcich ľudí tak, aby z neho percentuálne najviac benefitovali nižšie príjmové vrstvy, to znamená, že v absolútnej sume, o koľko sa znížia dane, je tá suma rovnaká pre všetkých, ale, samozrejme, ušetrených 40 euro mesačne je niečo úplne iného pre človeka so 450-eurovou mzdou a iné je to pre človeka s tisíceurovou mzdou. To znamená, že ten návrh je rovný a rovnaký, ale z hľadiska praktického dopadu, samozrejme, či pomôže najviac ľuďom s podpriemernými a priemernými príjmami, najmä rodinám s deťmi.
Ten návrh má dve časti, jedna je návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima dane. Kedysi sme mali situáciu, že ak ste zarábali minimálnu mzdu, tak ste neplatili daň z príjmu. Bola, okrem po odpočítaní určitej sumy na odvody ste vlastne mali tú sumu v čistom hneď. Dnes máme situáciu, kde ako rastie minimálna mzda, ale nezvyšuje sa nezdaniteľné minimum, tak z tej minimálnej mzdy čoraz väčšie percento odkrajujú, odkrajuje daň z príjmu, čo nie je ani sociálne na ľavej strane, ale ani múdre na pravej strane, pretože na jednej strane zdaňujeme ľudí takto s nízkymi príjmami, na druhej strane im potom buď cez odvodovú odpočítateľnú položku, alebo cez rôzne špeciálne programy sa snažíme tie peniaze aj tak nejakým spôsobom vrátiť. Oveľa systematickejšie a lepšie by bolo zvýšiť nezdaniteľné minimum, čo znamená, že všetci pracujúci budú platiť nižšie dane, a opakujem, percentuálne to najviac uľaví ľuďom s nízkymi príjmami.
Podobný krok sa týka aj daňového bonusu na dieťa, ktorý bol zavedený v roku 2004 a odvtedy nebol nejakým významnejším spôsobom valorizovaný. Podľa zákona sa zvyšuje o infláciu, ktorá je, samozrejme, v ostatných rokoch minimálna, neni valorizovaný v súlade s vývojom miezd, to znamená, vo vzťahu k reálnym príjmom ľudí je čoraz zanedbateľnejší.
Dovolím si vysloviť aj varovanie v tejto súvislosti, že, aj zo zahraničia vieme, že keď chce minister financií a vláda šetriť na bežných ľuďoch jeden, najjednoduchší spôsob, ako to robiť, je práve nezvyšovať alebo minimálne zvyšovať takéto, takéto položky. Lebo vždy z roka na rok nevznikne revolúcia, keď sa niečo vôbec nezvýši alebo sa to zvýši len o pár centov, hoci ostatné ceny, mzdy rastú oveľa výraznejšie. Jednoducho to nie je takýto bod, pri ktorom by nastala revolúcia.
Ak však vláda zanedbáva dlhodobo pracujúce rodiny, môže sa potom stať, čo sa stalo nedávno v Poľsku, kde to robili takisto vlády občianskej platformy dlhé roky, a potom sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť, ktorá sa k nej dostala na základe, dovolím si povedať, že populistického sľubu zvýšiť takéto platby rodinám absolútne brutálnym spôsobom bez ohľadu na možnosti štátu. A ľudia, ktorí mali pocit, že vláda pracujúce rodiny a rodiny všeobecne zanedbávajú, zvolili a dnes v Poľsku aj takýto zákon prešiel, jeho dlhodobé finančné dopady v tejto chvíli nikoho alebo teda minimálne nikoho v politike nezaujímajú.
Preto to spomínam, lebo pán minister sa chváli, a ja mu to, a ja ho to, a ja ho aj chápem, keby som bol ministrom financií, chválim sa tým tiež, že hoci oveľa pomalšie, ako vždy sľubuje, ale predsa len sa mu darí postupne finančne konsolidovať rozpočet a postupne ten rozpočet sa blíži k vyrovnanému rozpočtu, aj keď teda veľmi pomaly a neustále spomaľovaným tempom.
Ale to má celé zmysel len vtedy, ak to vyrovnávanie je v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Slovenska a ak je udržateľné. Lebo ak budeme šetriť na položkách, ktoré sú dôležité pre našu budúcnosť, ak budeme kumulovať hnev a frustráciu a pocit zanedbanosti ľudí, ktorí tento rozpočet napĺňajú svojou prácou a živia svoje rodiny, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že pán minister Kažimír v roku 2020 odovzdá rozpočet aj vyrovnaný plus-mínus, ale ľudia zvolia jeho nástupcu, ktorý celú túto prácu hneď vyhodí do vzduchu. A nemyslím, že to je tá dobrá cesta.
Preto mi dovoľte predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý, aby som to zhrnul, zvyšuje nezdaniteľné minimum pre každého pracujúceho, čím každému pracujúcemu znižuje daň a zvyšuje daňový bonus z 19,32 eura na 32 eur, čo spolu znamená, že na každého člena rodiny by na daniach ušetrili zhruba 125 eur ročne. To nie je veľká suma, je to suma, ktorú by si tento rozpočet mohol dovoliť, ale je to suma, ktorá povedzme pri štvorčlennej rodine už znamená 40 eur mesačne, a verte mi, že pre bežnú slovenskú rodinu to je suma, ktorú by si táto rodina už nielenže všimla, ale vedela by ju aj dobre využiť. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu a na záver ho aj prečítam.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 258):
K čl. I sa vkladajú nové body:
1. V čl. I sa za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie:
12. V celom texte § 11 sa slová "19,2-násobku sumy" nahrádzajú slovami ,"22,65-násobku sumy".
Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
2. V čl. I sa za 29. bod vkladá nový 30. bod, ktorý znie:
30. V § 33 ods. 1 sa slová "v sume 19,32 eura" nahrádzajú slovami "v sume 32 eur".
Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V čl. I 39. bode sa za § 52zj vkladá § 52zk, ktorý znie:
"§ 52zk
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018
Daňový bonus podľa § 33 predstavuje od 1. januára 2018 sumu súčinu daňového bonusu v sume 32 eur a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Na záver mi dovoľte ešte len povedať, že keď som včera prosil kolegov poslancov, aby tento návrh podporili, aby sme mali tých minimálne 15 podpisov, tak jedna kolegyňa sa ma spýtala, že akú vidím šancu, že tento návrh bude schválený. A ja som hovoril, že v tejto chvíli tú šancu vidím veľmi nízku vzhľadom na, samozrejme, to, že minister financií ho, pokiaľ teraz nebude mať pavlovsko-šavlovskú konverziu, tak ho nepodporí, pretože by bol v rozpore s jeho celou finančnou stratégiou, o ktorej som citoval ten text Beatles na začiatku. Ale hovoril som aj o tom, že takéto kroky napriek tomu majú zmysel v tom, že vedú k reakcii, ak sú úspešné. Poviem vám príklad, v lete tohto roku sa na adresu vlády ozvala veľmi oprávnená a v niečom podobná kritika toho, že podpora sociálna pre mladé rodiny, rodičovský príspevok najmä, je nielenže teda nízka a nižšia, ako by sme chceli, nižšia, ako sľuboval Robert Fico v roku 2006, keď hovoril, že mala dosahovať čistú minimálnu mzdu, to je aj dneska niekde okolo 370 eur a rodičovský príspevok je 200 eur, ale hlavne už sa niekoľko rokov prakticky nezvyšuje.
Zatiaľ čo napríklad dôchodky, čo je porovnateľné, pretože tiež je to dávka, z ktorej žije sociálne zraniteľná skupina, za ten čas síce tiež nie sú niečo, čo by sme oslavovali, ale zvýšili sa významne výraznejšie. A navyše vláda ich chce zvyšovať ešte viac. Vtedy viacerí poukazovali na to, že nejde o to, nedopriať dôchodcom, aj podporovali, myslím, tú valorizáciu, ale ide o to, proporčne k tomu potom podporovať aj mladé rodiny, lebo z ich práce sa nakoniec budú platiť naše dôchodky, keď ich budeme potrebovať, a bez detí a budúcich zamestnancov môžeme valorizovať, koľko chceme, nebude to z čoho platiť. Táto kritika nepadla vtedy na úrodnú pôdu, žiadny minister sa nechytil za nos a nepovedal, že máte pravdu, my to vyriešime, ale zrazu o dva mesiace minister Richter s božskou inšpiráciou začal hovoriť o tom, že zvýši rodičovský príspevok na budúci rok aspoň o 10 eur. Bez toho, aby som zásluhu na tom pripisoval či už komentátorom, analytikom a poslancom, ktorí viedli túto kritiku predtým, dovolím si tvrdiť, že tie dve udalosti majú niečo spoločné, a preto keď, keďže pán minister zjavne je veľmi citlivý na pripisovanie zásluh, tak môžem dopredu povedať, že ak budúci rok vláda príde s tým, že zníži dane zamestnaným ľuďom, ak to bude naozaj významné, veľmi rád si tú zásluhu nepripíšem, hlavne aby sa to stalo.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:22
Vystúpenie v rozprave 10:22
Zsolt SimonČo môže človek očakávať od vlády vládnej koalícii, v ktorej sú zastúpené rodiny privatizérov a ktorá je podporená mecenášmi, ktorí svoj majetok zarobili na divokej privatizácii za Mečiara. Môžme ich menovať...
Čo môže človek očakávať od vlády vládnej koalícii, v ktorej sú zastúpené rodiny privatizérov a ktorá je podporená mecenášmi, ktorí svoj majetok zarobili na divokej privatizácii za Mečiara. Môžme ich menovať každého jedného, pán minister. Ministerstvo pod rúškom zjednotenia a zavedenia daní z dividend na úrovni 7 % hovorí, že dividendy a zisk, ktorý sa nevyplatil zo spoločností spred roku 2003 a vyplatí sa po 1. januári 2017, sa zdaní už nie 25 %, ale 7 %. Koľkože to ľudí tých sa to týka v tejto krajine? To sú masy? Alebo to sú takí ľudia ako majiteľ Železiarne Podbrezová, ktorá, pri zavedení ešte vyššej, 15 % dane kričal, že čo to ide robiť táto vláda, a dneska je ticho. Pozrime, nech sa páči, nech sa každý pozrie na internete, verejne dostupných informáciách, o akú čiastku sa to týka Železiarne Podbrezová, že to uňho v jednom prípade to môže byť aj niekoľko miliónov!
Vážená vládna koalícia, to naozaj chcete už takýmto spôsobom ukázať, že v tejto krajine sa všetky zákony prijímajú tak, ako si to oligarchovia prajú?! 13 rokov táto Národná rada sa nedotkla retroaktivity spôsobu zdaňovania, len do budúcna. Ako sa na to, ako k tomu prídu tí, ktorí zaplatili doteraz za tých 13 rokov, si nechali vyplatiť zisky, to sú viac-menej malé spoločnosti, ktoré si vyplatili zisk spred roku 2003 a zaplatili z toho 19, resp. 25 % daň.
Pán minister, môžte sa usmievať! Ale je pravda, že vy idete dávať oligarchom milióny eur a idete pár jednotlivcom v tejto krajine odpustiť viac, ako od všetkých ostatných na týchto daniach idete vybrať na budúci rok. Toto je skutočná a holá pravda. Môžte sa na to pozrieť, ako len chcete. Počnúc Andrejom Dankom, predsedom parlamentu, rodina Andreja Danka zarobila tiež na divokej privatizácii. Lesostav Revúca malo hodnotu 60 mil. korún, kúpili ho za 10 a tých 50 mil. sa, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, sa nestratilo, sa nevyparil. Oni to neroztrúsili, pretransformovali do iných podnikateľských aktivít, kde zarobili tie peniaze, a dnes im idete toto odpustiť.
Takže keď už ste naozaj rozhodnutí, tak povedzte občanom, že pod zjednotením tých daní idete vašim vyvoleným sponzorom a rodinám, ktoré sú zastúpené v parlamente, ktorí sa podieľali na divokej privatizácii, idete im odpustiť na dianiach milióny eur. Je to najväčšia hnus, čo môže táto vládna koalícia vyprodukovať. Na jednej strane od občanov, občanov zavádzate vyššie, vyššie poplatky, lebo zvýšili, zaviedli ste 8 % daň z neživotných poistiek. Kto to zaplatí? No ten občan, ktorý si poistí svoje auto, svoj dom. To oni zaplatia, pán minister.
Rovnako sa môžme pozrieť Naftu, na Naftu Gbely. Stála 3 mld. Predali za 500 mil. Aj pri tých 500 mil., ak ma pamäť neklame, tak možnože tam využili možnosť preinvestovania do spoločnosti. Čo bolo úplne v rozpore, tieto podmienky, ktoré sa udeľovali privatizérom, bolo v rozpore s vtedajším zákonom o privatizácii, o poskytnutí neoprávnených výhod. Pretože to nepreinvestoval ten, ktorý kúpil, ale preinvestovala firma, ktorú kúpil. To je neoprávnená výhoda. Môžme sa pozrieť na poľnohospodárske družstvo AGROCONTRACT Mikuláš. Detto to isté. To sú členovia a podporovatelia SMER-u.
Preto dovoľte, aby som predložil hneď jeden procedurálny návrh, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Pán minister, nie je správne v krajine, kde sú vysoké dane a vysoké odvody, na jednej strane zavádzať nové dane a pod tým istým rúškom odpustiť desiatky miliónov eur tým, ktorí zbohatli na Mečiarovej privatizácii. Viac-menej sa to dotýka ich. Môžte hovoriť, že to tak nie je, môžte hovoriť čokoľvek, čo sa vám len zachce, ale pravdou je, že v tejto krajine vytvárate a robíte politiku tak, aby to vyhovovalo oligarchom. Rovnako ako v prípade materiálu, ktorý v minulom volebnom období sem bol donesený tak, že bol pripravený a napísaný na počítačoch J&T. To znamená, to, toto nie je zákon, ktorý je v záujme občanov tejto krajiny.
Preto predkladám aj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 258) nasledovne:
V zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh:
1. Čl. I bod 39 návrhu zákona znie:
39. Za § 52 zh) sa vkladá nový § 52 zi), ktorý znie:
"§ 52 zi) Prechodné ustanovenie k úpravám účinných od 1. februára 2017
Ustanovenia § 17 ods. 39 a § 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári 2017."
Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť pôvodné znenie predkladateľa, ktoré sa dotýka zvýhodnených osôb, ktoré zarobili a zatiaľ si nevyplatili dividendy spred roku 2003. To sú tí, ktorí sú, zarobili na Mečiarovej privatizácii.
Pán spravodajca. (Rečník odovzdal pozmeňovací návrh spravodajcovi.)
Pán minister, zavedenie novej dane v podobe dane zo..., dane zo zisku prispieva k znevýhodneniu Slovenskej republiky. V čase, keď náš sused a veľmi dobrý priateľ vášho premiéra Viktor Orbán ohlási, to nie je len hocikto, ale premiér susednej krajiny, ktorý ohlási, že plánuje znížiť korporátne dane pre všetky spoločnosti na úroveň 9 %, znamená veľmi jednoducho takú konkurenčnú nevýhodu pre Slovenskú republiku, ktorú nebudeme vedieť vyrovnať ani spôsobom, podporou, ktorú ste pridelili spoločnosti Jaguar, aby prišla podnikať na územie Slovenskej republiky. Ak ma pamäť neklame, je násobne, násobne vyššia než pomoc pre Jaguar, než to povoľuje aj Európska únia, pretože sa snažíte im poskytnúť neúmerné úľavy rôznym spôsobom len preto, aby tu boli. Ale ani stovky miliónov eur nedokážu vykompenzovať to, keď na Slovensku budú musieť firmy platiť 28 % daní a v Maďarsku 9. To je obrovský, obrovský rozdiel. A práve v tomto čase, keď aj ostatné krajiny, ako Francúzsko v rámci Európskej únie začína hovoriť o tom, že musí znížiť dane pre spoločnosti, tak slovenská a progresívna a sociálnodemokratická vládna koalícia podporovaná oligarchami a privatizérmi z Mečiarovej éry ide zvyšovať dane. Ale pod rúškom, opakujem, že pre nich si odpustia 18 %.
Nech sa páči, je to na pleciach vládnej koalície, či prijmete tento pozmeňujúci návrh, alebo predložíte si svoj vlastný, ktorý upraví to, aby sa tento návrh netýkal vyplatenia dividend, ktoré sú teda zo zisku spred roku 2003, ktorá je nedotknuteľná doteraz alebo bola nepozmenená. Je to na vás. Ale keď to urobíte, bude veľmi pekné pozrieť sa na to, ktoré spoločnosti koľko dostali odpustené. Svedomie ja budem mať čisté ako opozičný politik, lebo ja som na to upozornil. Zodpovednosť za to, že takto vyndete v ústrety a odpustíte desiatky miliónov eur práve týmto ľuďom, je na pleciach vás, vašich koaličných partnerov, musím povedať, že nikdy by som si nebol predstavil, predstavoval, že niektorí, ktorí dnes sedia vo vládnej koalícii, môžu zahlasovať za to, že zmeníme spôsob zdaňovania, ktorý platil pred trinástimi rokmi a platí dodnes, lebo ako k tomu prídu tí, ktorí doteraz tie vyššie dane zaplatili.
To, keby ste boli naozaj takí sociálne cítiaci, tak by ste mali povedať, že im vrátite tie dane, ktoré zaplatili, na úroveň 7 %, aby každý z toho zisku, ktorý pochádza spred roku 2003, platil rovnakú výšku dane. To by som chápal. Ale niekto zaplatil 23 a tí, ktorí čakali, lebo ich sa to týka v desiatkach miliónov eur dnes, tak tým idete odpustiť 18 % a to nie je spravodlivé.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, tento návrh je kdesi unikátny, a to asi preto, lebo pán minister si uvedomuje, že nielen dane je treba zvyšovať, ale dane treba aj znížiť.
Čo môže človek očakávať od vlády vládnej koalícii, v ktorej sú zastúpené rodiny privatizérov a ktorá je podporená mecenášmi, ktorí svoj majetok zarobili na divokej privatizácii za Mečiara. Môžme ich menovať každého jedného, pán minister. Ministerstvo pod rúškom zjednotenia a zavedenia daní z dividend na úrovni 7 % hovorí, že dividendy a zisk, ktorý sa nevyplatil zo spoločností spred roku 2003 a vyplatí sa po 1. januári 2017, sa zdaní už nie 25 %, ale 7 %. Koľkože to ľudí tých sa to týka v tejto krajine? To sú masy? Alebo to sú takí ľudia ako majiteľ Železiarne Podbrezová, ktorá, pri zavedení ešte vyššej, 15 % dane kričal, že čo to ide robiť táto vláda, a dneska je ticho. Pozrime, nech sa páči, nech sa každý pozrie na internete, verejne dostupných informáciách, o akú čiastku sa to týka Železiarne Podbrezová, že to uňho v jednom prípade to môže byť aj niekoľko miliónov!
Vážená vládna koalícia, to naozaj chcete už takýmto spôsobom ukázať, že v tejto krajine sa všetky zákony prijímajú tak, ako si to oligarchovia prajú?! 13 rokov táto Národná rada sa nedotkla retroaktivity spôsobu zdaňovania, len do budúcna. Ako sa na to, ako k tomu prídu tí, ktorí zaplatili doteraz za tých 13 rokov, si nechali vyplatiť zisky, to sú viac-menej malé spoločnosti, ktoré si vyplatili zisk spred roku 2003 a zaplatili z toho 19, resp. 25 % daň.
Pán minister, môžte sa usmievať! Ale je pravda, že vy idete dávať oligarchom milióny eur a idete pár jednotlivcom v tejto krajine odpustiť viac, ako od všetkých ostatných na týchto daniach idete vybrať na budúci rok. Toto je skutočná a holá pravda. Môžte sa na to pozrieť, ako len chcete. Počnúc Andrejom Dankom, predsedom parlamentu, rodina Andreja Danka zarobila tiež na divokej privatizácii. Lesostav Revúca malo hodnotu 60 mil. korún, kúpili ho za 10 a tých 50 mil. sa, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, sa nestratilo, sa nevyparil. Oni to neroztrúsili, pretransformovali do iných podnikateľských aktivít, kde zarobili tie peniaze, a dnes im idete toto odpustiť.
Takže keď už ste naozaj rozhodnutí, tak povedzte občanom, že pod zjednotením tých daní idete vašim vyvoleným sponzorom a rodinám, ktoré sú zastúpené v parlamente, ktorí sa podieľali na divokej privatizácii, idete im odpustiť na dianiach milióny eur. Je to najväčšia hnus, čo môže táto vládna koalícia vyprodukovať. Na jednej strane od občanov, občanov zavádzate vyššie, vyššie poplatky, lebo zvýšili, zaviedli ste 8 % daň z neživotných poistiek. Kto to zaplatí? No ten občan, ktorý si poistí svoje auto, svoj dom. To oni zaplatia, pán minister.
Rovnako sa môžme pozrieť Naftu, na Naftu Gbely. Stála 3 mld. Predali za 500 mil. Aj pri tých 500 mil., ak ma pamäť neklame, tak možnože tam využili možnosť preinvestovania do spoločnosti. Čo bolo úplne v rozpore, tieto podmienky, ktoré sa udeľovali privatizérom, bolo v rozpore s vtedajším zákonom o privatizácii, o poskytnutí neoprávnených výhod. Pretože to nepreinvestoval ten, ktorý kúpil, ale preinvestovala firma, ktorú kúpil. To je neoprávnená výhoda. Môžme sa pozrieť na poľnohospodárske družstvo AGROCONTRACT Mikuláš. Detto to isté. To sú členovia a podporovatelia SMER-u.
Preto dovoľte, aby som predložil hneď jeden procedurálny návrh, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Pán minister, nie je správne v krajine, kde sú vysoké dane a vysoké odvody, na jednej strane zavádzať nové dane a pod tým istým rúškom odpustiť desiatky miliónov eur tým, ktorí zbohatli na Mečiarovej privatizácii. Viac-menej sa to dotýka ich. Môžte hovoriť, že to tak nie je, môžte hovoriť čokoľvek, čo sa vám len zachce, ale pravdou je, že v tejto krajine vytvárate a robíte politiku tak, aby to vyhovovalo oligarchom. Rovnako ako v prípade materiálu, ktorý v minulom volebnom období sem bol donesený tak, že bol pripravený a napísaný na počítačoch J&T. To znamená, to, toto nie je zákon, ktorý je v záujme občanov tejto krajiny.
Preto predkladám aj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 258) nasledovne:
V zmysle § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh:
1. Čl. I bod 39 návrhu zákona znie:
39. Za § 52 zh) sa vkladá nový § 52 zi), ktorý znie:
"§ 52 zi) Prechodné ustanovenie k úpravám účinných od 1. februára 2017
Ustanovenia § 17 ods. 39 a § 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári 2017."
Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť pôvodné znenie predkladateľa, ktoré sa dotýka zvýhodnených osôb, ktoré zarobili a zatiaľ si nevyplatili dividendy spred roku 2003. To sú tí, ktorí sú, zarobili na Mečiarovej privatizácii.
Pán spravodajca. (Rečník odovzdal pozmeňovací návrh spravodajcovi.)
Pán minister, zavedenie novej dane v podobe dane zo..., dane zo zisku prispieva k znevýhodneniu Slovenskej republiky. V čase, keď náš sused a veľmi dobrý priateľ vášho premiéra Viktor Orbán ohlási, to nie je len hocikto, ale premiér susednej krajiny, ktorý ohlási, že plánuje znížiť korporátne dane pre všetky spoločnosti na úroveň 9 %, znamená veľmi jednoducho takú konkurenčnú nevýhodu pre Slovenskú republiku, ktorú nebudeme vedieť vyrovnať ani spôsobom, podporou, ktorú ste pridelili spoločnosti Jaguar, aby prišla podnikať na územie Slovenskej republiky. Ak ma pamäť neklame, je násobne, násobne vyššia než pomoc pre Jaguar, než to povoľuje aj Európska únia, pretože sa snažíte im poskytnúť neúmerné úľavy rôznym spôsobom len preto, aby tu boli. Ale ani stovky miliónov eur nedokážu vykompenzovať to, keď na Slovensku budú musieť firmy platiť 28 % daní a v Maďarsku 9. To je obrovský, obrovský rozdiel. A práve v tomto čase, keď aj ostatné krajiny, ako Francúzsko v rámci Európskej únie začína hovoriť o tom, že musí znížiť dane pre spoločnosti, tak slovenská a progresívna a sociálnodemokratická vládna koalícia podporovaná oligarchami a privatizérmi z Mečiarovej éry ide zvyšovať dane. Ale pod rúškom, opakujem, že pre nich si odpustia 18 %.
Nech sa páči, je to na pleciach vládnej koalície, či prijmete tento pozmeňujúci návrh, alebo predložíte si svoj vlastný, ktorý upraví to, aby sa tento návrh netýkal vyplatenia dividend, ktoré sú teda zo zisku spred roku 2003, ktorá je nedotknuteľná doteraz alebo bola nepozmenená. Je to na vás. Ale keď to urobíte, bude veľmi pekné pozrieť sa na to, ktoré spoločnosti koľko dostali odpustené. Svedomie ja budem mať čisté ako opozičný politik, lebo ja som na to upozornil. Zodpovednosť za to, že takto vyndete v ústrety a odpustíte desiatky miliónov eur práve týmto ľuďom, je na pleciach vás, vašich koaličných partnerov, musím povedať, že nikdy by som si nebol predstavil, predstavoval, že niektorí, ktorí dnes sedia vo vládnej koalícii, môžu zahlasovať za to, že zmeníme spôsob zdaňovania, ktorý platil pred trinástimi rokmi a platí dodnes, lebo ako k tomu prídu tí, ktorí doteraz tie vyššie dane zaplatili.
To, keby ste boli naozaj takí sociálne cítiaci, tak by ste mali povedať, že im vrátite tie dane, ktoré zaplatili, na úroveň 7 %, aby každý z toho zisku, ktorý pochádza spred roku 2003, platil rovnakú výšku dane. To by som chápal. Ale niekto zaplatil 23 a tí, ktorí čakali, lebo ich sa to týka v desiatkach miliónov eur dnes, tak tým idete odpustiť 18 % a to nie je spravodlivé.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:34
Uvádzajúci uvádza bod 10:34
Peter KažimírAko ja už som počul v tejto miestnosti ako všeličo, ale teraz to, čo predviedol pán Simon, to je eskamotérstvo dané možno dlhodobým pobytom pod balkónom a nižšou kvalitou prostredia, ktoré je spojené s posedom v tejto oblasti, alebo teda nejakým iným, iným stavom.
A, pán poslanec, najprv taká že racionálna poloha ohľadom,...
Ako ja už som počul v tejto miestnosti ako všeličo, ale teraz to, čo predviedol pán Simon, to je eskamotérstvo dané možno dlhodobým pobytom pod balkónom a nižšou kvalitou prostredia, ktoré je spojené s posedom v tejto oblasti, alebo teda nejakým iným, iným stavom.
A, pán poslanec, najprv taká že racionálna poloha ohľadom, ohľadom (povedané so smiechom) sadzieb, sadzieb zdaňovania dividend a podielov na zisku. Takže taká malá, malá historická prednáška o tom, ako to bolo. Áno?
To znamená v roku 2004, keď došlo k veľkej daňovej reforme, ste vo vláde, v ktorej ste tuším vy sedeli ako minister pôdohospodárstva, tuším že druhýkrát alebo prvýkrát. Nie, vtedy ste vyjednávali tie skvelé podmienky pre Slovensko z hľadiska, z hľadiska rovných podmienok slovenských poľnohospodárov a európskych. Doteraz sme sa tuším z toho nespamätali a doteraz ste aj podľa mňa tak veľmi obľúbený v agrosektore napriek tomu, že teda patríte k veľkým latifundistom v celom juhovýchodnom Slovensku, ak, dobre, alebo juhostrednom Slovensku, ak chcete hovoriť. Ale dobre. Rozhodli ste sa zaboriť svoj tesák do tejto témy, ktorá vám teda úplne podľa mňa neprináleží a z istého pohľadu, z pohľadu deľby podnikateľov na Mečiarových a Dzurindových privatizérov mi to celkom imponuje, lebo vy ste práve súčasť Dzurindových privatizérov a celá aj vaša ekipa, okolo ktorého sa vy, ktorou sa vy obklopujete, až nateraz na tento váš smutný politický záver, ktorý presadzujete počas tohto obdobia, keďže ste zostali jak Jakeš sám v plote. Takže vám chcem len povedať, že, pán poslanec Simon, že vy ste sa rozhodli v roku 2004, že do budúcnosti bude zdaňovanie dividend nula. Ja neviem, teda neviem, odkiaľ vychádza teda vaša predstava, že tí všetci, ktorí prišli k majetku počas džungľového kapitalizmu deväťdesiatych rokov, pri ktorom si cucli teda nielen Mečiarovi, alebo aj všelijakí kaníkovci a všelijakí... Malú, malú privatizáciu, pamätáte si? Malú privatizáciu a iné zázraky aj v pôdohospodárstve, aj pri štátnych majetkoch, pamätáte si to, veľmi dobre si to pamätáte, lebo podľa mňa ste boli priamo účastný.
Takže. Kde ste vy prišli na to, že všetkým týmto sa prestalo dariť v roku 2003 a potom už akože nepodnikali a nemali zisky, že stratili nejakú, nejakú komparatívnu výhodu v roku 2004? Veď vy ste im zrušili daň z dividend. Vy ste im potom zrušili daň z dividend, bola nulová. Podľa tejto falošnej predstavy, ktorú tu pred..., ktorú, ktorou tuná už asi dva mesiace ovievate média, chcete povedať, že všetci tí, tí zlí, ktorých vy teraz označujete za zlých, sa od roku 2004 išli, asi išli po žobraní. No tak to by som chcel teda vidieť. Vy ste im rozhodnutím vlády, takto ste zdvihli ruku, ak ste boli minister pôdohospodárstva na tej vláde, lebo ste hlasovali asi konsenzuálne, ako inak, ste im zrušili daň z dividend. A tento stav svojím spôsobom pokračoval až do roku 2011, keď konštruktéri z SaS prišli s mechanizmom zodvodnenia dividend, čo je proste unikát svetový, a ktorý funguje dodnes. Návrh, ktorý máte na stole, prísne rešpektuje retroaktivitu v oblasti nezdaňovania dividend, to znamená, máte tam roky 2004, 2004 až 2010, keď sú nulové dividendy a zostáva to aj tak. Nechcem riešiť teraz DNA podnikateľov, ktorí si nerozdelili zisk z tohto obdobia, či patrili k takým alebo onakým, ale budú mať vyplácanú dividendu s nulovým zdanením, ak tento zákon prejde. A tak je to aj dodnes. Tak je to aj dodnes. Potom tam máte 10 % sadzbu asi rok a potom tam máte 14 % sadzbu, ktorá bude platiť vrátane rozdelenia ziskov za rok 2016. Čiže prísne dodržiavanie právneho stavu, v akom to fungovalo.
To, na čo vy, to, na čo vy narážate, je systém, v ktorom, na ktorý ste sa rozhodli v roku 2004, a to ste povedali, všetci dopredu nula a všetci dozadu, všetci dozadu si to započítate do daňového priznania podľa sadzby vtedy 19 %, teraz 19 a 25. To bolo, vážený pane, kedy? V roku 2004. Koľko je odvtedy rokov? 12? Asi 12. Ak nejaké nerozdelené dividendy sú, máte pocit, že, že prečo neboli doteraz rozdelené tieto dividendy z týchto období? Z akých dôvodov? Z akých dôvodov neboli rozdelené dividendy z týchto období?
Návrh, ktorý je dnes na stole, zjednocuje systém zdaňovania a systém zodvodňovania. Systém zodvodňovania zostáva tak, ako je. Dokonca aj pri zrušení zdravotných, stropov zdravotných odvodov, zostáva zachovaný strop, ktorý sa bude, v podstate zostáva zachovaný vzorec stropu, ktorý, ktorým sa bude pokračovať do budúcnosti.
V prípade daní sme navrhli systém jednotný. Pretože ak to zostane po starom, a ja vám na záver poviem, že nemám s tým problém, ak to zostane po starom, tak všetci do roku 2004 budú zdaňovať, budú podávať daňové priznania ako fyzická osoba, príjem pôjde niekam, pôjde do obcí, potom do roku 2016 vrátane budú tri formy zodvodňovania, 0, 10 a 14, prosím, a od roku ’16 budeme mať nový systém zdaňovania, zrážková daň 7 %. Takže 5 spôsobov zdaňovania dividend. Ak sa vám toto zdá akože úplne, úplne v pohode, ja to nepovažujem teda za ideálne z hľadiska, z hľadiska konštrukcie legislatívy.
Náš návrh znel, ak, ak platí, ak sa platí daň, tak nech je jedna sadzba a jeden spôsob, nech je to zrážková daň a v danom prípade 7 %. Žiadny iný úmysel za tým nie je. To, že ste vy našli zase nejakú mrcinu, tak sa asi mrcinami asi musíte zaoberať. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľný postoj. Ale hovorím vám s napriahnutou rukou, ako sa tuto rozhodnete, ak je váš pozmeňovák technicko-, legislatívno-technicky správny, nemám najmenší problém. Nemám najmenší problém. Možno to budú väčšie príjmy, ale možno vôbec nie, lebo keď si nevyplatili doteraz, možno si ich nevyplatia ani ďalej. Takže, takže nemám s tým najmenší problém, len celý ten balast okolo toho, ktorý vy, ktorý ste, proste ste ušili takou smradľavou niťou, tak z toho sa, naozaj sa mi ako zastavuje rozum nad tým, že čo všetko vie vykonštruovať niekto, kto asi vie, čo všetko okolo toho môže naozaj byť.
Teraz druhý návrh, pána Beblavého. Pán poslanec Beblavý vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, že sme pripravení vždycky pracovať na pozmeňovacích návrhoch. A vie veľmi takisto dobre, že ak máme druhé čítanie k zákonu, po ktorom asi tak o hodinu, o dve nasleduje zákon o štátnom rozpočte, ktorý je na stole asi tak mesiac, hej, z hľadiska možného pripomienkového konania, čo je teda na základe rozpočtových pravidiel novoprijatých stále teda podľa napríklad vás, pán poslanec, málo a krátky čas, tak teraz som pochopil, že pre vás je to naozaj krátko, ten mesiac, odkedy bol schválený rozpočet, tuším, tuším niekedy 7. októbra, čiže niečo vyše mesiaca. A tu, pán poslanec, vám chcem len povedať, že viete veľmi dobre, že tento váš pozmeňovací návrh nemôžem prijať. Pretože som ho teraz prvýkrát počul, pretože ste mi ho dopredu ani neoznámili, ani nezaslali nejakým spôsobom, kde by som sa mohol k nemu prakticky vyjadriť, čiže je to váš politický krok, ktorým oznamujete, že by ste chceli niečo urobiť.
Napriek tomu, hej, že ste to tak urobil, to znamená, ja vám dopredu hovorím, že pri tak vážnych veciach, ako..., ako je..., prepáčte, hľadám odpoveď, áno, ako je príjem zo zdaňovania, sa nemôžme rozhodovať v pléne, ale ja vám chcem povedať, že mám tu bleskový odhad dopadu návrhu pána poslanca Beblavého, z Inštitútu finančnej politiky, dobre, takže trošku, trošku to bude trvať dlhšie, ale vám to poviem, čítam vám dokument Inštitútu finančnej politiky, ktorý zatiaľ sme všetci obdarili dôveryhodnosťou.
Takže skupina poslancov okolo pána poslanca Beblavého navrhuje s účinnosťou od 1. 1. zvýšiť daňový bonus na vyživované dieťa zmenou zákona... bla, bla, bla... zo sumy 19,32 na sumu 32 eur. Tak to je, áno? Takže, takže to je prvá vec. Indexová..., teda z daňového bonusu rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy za predchádzajúci rok zvýšiť úroveň nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 22,65-násobku sumy, to je opísané z návrhu. Takže stanovisko IFP:
"Z ekonomického hľadiska v súčasnosti nevidíme dôvody na jeho výraznejšie zvyšovanie. Zákon zabezpečuje jeho automatickú valorizáciu, ktorá rešpektuje vývoj cenovej hladiny nízkopríjmových domácností. Od vypuknutia ekonomickej krízy rast priemernej aj nominálnej mzdy výrazne prevyšuje rast životných nákladov, ktoré prezentuje vývoj nízkopríjmovej inflácie na úrovni 11 %, áno, rast priemernej mzdy o 22 %, minimálnej mzdy o 37 %, vývoj nízkopríjmovej inflácie 11 %. Zmena indexu určeného na realizáciu na priemernú mzdu nereflektuje ekonomickú logiku indexácie, v čase recesie môže totiž priemerná mzda poklesnúť a vzrast inflácie, čím vzrastú celkové náklady domácností, ktoré ale nebudú odzrkadlené v raste daňového bonusu."
Úplne odborné stanovisko. V raste daňového bonusu. Úplne odborné stanovisko.
"Nárast daňového bonusu na 32 eur mesačne má negatívny vplyv na výnos dane z príjmov fyzických osôb, ktorých je 100 % podielovou daňou a v plnej miere by s ňou mali hospodáriť územné samosprávy."
To je kľúčové, dámy a páni. Návrh pána poslanca Beblavého tu, odtiaľ, z tohto miesta smeruje proti príjmom miest, obcí a krajov. Tak sa pozrime na to, čo z tohto miesta pán poslanec chce zobrať mestám, obciam a krajom: "Zvýšenie daňového bonusu od 1. 1. budúceho roku by znížilo príjmy obcí o 80 mil. eur a príjmy vyšších územných celkov o 34,3 mil. eur." Tu od tohto pultíku. Len taká malá výzva. Zmena koeficientu z 19,2, to je nezdaniteľné minimum, na 22,65. To je opäť dopad na, na mestá a obce.
"Pri ceteris paribus bude mať pozitívny vplyv pre zamestnancov, ktorých príjem je v rozpätí od 40 do 200 % priemernej mzdy, a výrazný nárast marginálneho zdanenia pri príjme vo výške dvojnásobku priemernej mzdy je spôsobený nezmenenou úrovňou ostatných koeficientov. Úprava koeficientu je nesystémová a demotivuje zamestnancov pri spomenutej úrovni mzdy. Zmena tohto minima bude mať zase dopad na príjmy obcí 156 mil. a VÚC 67 mil." Dobre? Táto pripomienka je zásadná, to je text, ktorý je u nás. "Kumulatívny vplyv oboch zmien spôsobí akruálny výpadok vo výške 368 mil. eur."
Pán poslanec, nemôžte to myslieť vážne, z tohto miesta nemôžte myslieť vážne, že by ste nás vyzývali na to, aby ste sa uchádzali o podporu hodinu pred tým, než začína rozprava k štátnemu rozpočtu. Takže ako oblasť, ako oblasť, ktorá, aby som bol ešte férový, je tu akruálny aj pozitívny dopad 49 mil. eur cez stimuly ekonomiky, lebo tie peniaze budú obiehať cez, cez vyššie príjmy ľudí, čiže ten, ten čistý netto dopad je, je, je 368 mínus 49, takže niečo cez 30..., 300 mil. eur.
To ja len chcem proste povedať, že oblasť, ktorá je, samozrejme, legitímne pomenovateľná, ale v návrhu zákona, ktorý, ktorý sme predložili, sme odzrkadlili koaličnú dohodu, ktorá je pretavená do programového vyhlásenia vlády, ku ktorému ste mali niekoľkodňovú debatu. A veľmi dobre viete, že pohľady na tzv. daňový odvodový mix sú aj v koalícii odlišné, pretože prichádzame z rôznych politických spektier.
SMER presadzoval z hľadiska svojho politického programu napríklad ďalšie znižovanie zdravotných odvodov pre vyššie alebo stredne zarábajúcich, čo sme jasne dokázali počas minulého volebného obdobia zavedením odpočítateľnej položky, ktorá sa zúčtováva vlastne až v posledných mesiacoch, a jej celkový účet nie je pôvodných 180 mil., ale vyše 200 mil. eur, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na disponibilných príjmoch ľudí a nižších nákladoch práce pre zamestnávateľov takýchto zamestnancov, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na ekonomickom raste, na vyšších, pozitívnych príjmov iných typoch daní, ale aj na trhu práce z hľadiska zamestnanosti. Čiže ako komplexné opatrenie.
Ale keďže koalícia je dohoda o konsenze, konsenzus bol stanovený na tom, že ideme znižovať sadzby priamych daní, to znamená, dane z príjmu právnických osôb, čo robíme týmto návrhom zákona, z 22 na 21 %, a ďalej sa zaväzujeme túto sadzbu prehodnocovať aj v ďalších rokoch. Ideme znižovať alebo zvyšovať, zvyšovať paušálne výdavky pre živnostníkov, toto je proste rozhodnutie rôznofarebne politicky zafarbenej koalície v oblasti vo vzťahu k daňovo-odvodovému mixu. (Ruch v sále.)
A dovolím si vás upozorniť, že rozpočtová doložka k tomuto návrhu zákona napriek tomu, že tu proste neustále nás šticujete ohľadom navyšovania príjmov štátu, doložka k tomuto zákonu má negatívny dopad na rok budúci práve kvôli zníženiu sadzby, a ak k tomu ešte príde pozmeňovací návrh z hľadiska zrušenia daňových licencií v ďalších rokoch, tak to bude ešte ten, ten negatívny dopad, dopad, samozrejme, zvýšený.
To znamená, ja to beriem ako veľmi populárny návrh, ktorým sa chcete ukázať, ktorým do istej miery, samozrejme, preukazujete aj typ svojej politiky, čo by ste chceli robiť, ale nemôžte to myslieť vážne, že by ste to chceli presadiť odtiaľto, v tomto bode, hodinu pred začatím rokovania o štátnom rozpočte, s dopadom mínus 300 mil. na život obcí, miest a žúp. To snáď, to nemôžte myslieť vážne.
Takže je to, je to taký politický trik ako možno, aj keď sa vrátim k debate k predchádzajúcim zákonom, lebo som nestihol záverečné slovo, nie je pravda, ak hovoríte, že pri odvode z regulovaných odvetví sa táto, tento odvod prenáša do cien. Nestalo sa tak, ani sa tak nestane, pretože to nedovoľuje regulačný vzorec. Prosím vás, nemúťte ľuďom hlavy ešte viac, ako ich mútite.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie jedného mladého a jedného starého populistu.
Ako ja už som počul v tejto miestnosti ako všeličo, ale teraz to, čo predviedol pán Simon, to je eskamotérstvo dané možno dlhodobým pobytom pod balkónom a nižšou kvalitou prostredia, ktoré je spojené s posedom v tejto oblasti, alebo teda nejakým iným, iným stavom.
A, pán poslanec, najprv taká že racionálna poloha ohľadom, ohľadom (povedané so smiechom) sadzieb, sadzieb zdaňovania dividend a podielov na zisku. Takže taká malá, malá historická prednáška o tom, ako to bolo. Áno?
To znamená v roku 2004, keď došlo k veľkej daňovej reforme, ste vo vláde, v ktorej ste tuším vy sedeli ako minister pôdohospodárstva, tuším že druhýkrát alebo prvýkrát. Nie, vtedy ste vyjednávali tie skvelé podmienky pre Slovensko z hľadiska, z hľadiska rovných podmienok slovenských poľnohospodárov a európskych. Doteraz sme sa tuším z toho nespamätali a doteraz ste aj podľa mňa tak veľmi obľúbený v agrosektore napriek tomu, že teda patríte k veľkým latifundistom v celom juhovýchodnom Slovensku, ak, dobre, alebo juhostrednom Slovensku, ak chcete hovoriť. Ale dobre. Rozhodli ste sa zaboriť svoj tesák do tejto témy, ktorá vám teda úplne podľa mňa neprináleží a z istého pohľadu, z pohľadu deľby podnikateľov na Mečiarových a Dzurindových privatizérov mi to celkom imponuje, lebo vy ste práve súčasť Dzurindových privatizérov a celá aj vaša ekipa, okolo ktorého sa vy, ktorou sa vy obklopujete, až nateraz na tento váš smutný politický záver, ktorý presadzujete počas tohto obdobia, keďže ste zostali jak Jakeš sám v plote. Takže vám chcem len povedať, že, pán poslanec Simon, že vy ste sa rozhodli v roku 2004, že do budúcnosti bude zdaňovanie dividend nula. Ja neviem, teda neviem, odkiaľ vychádza teda vaša predstava, že tí všetci, ktorí prišli k majetku počas džungľového kapitalizmu deväťdesiatych rokov, pri ktorom si cucli teda nielen Mečiarovi, alebo aj všelijakí kaníkovci a všelijakí... Malú, malú privatizáciu, pamätáte si? Malú privatizáciu a iné zázraky aj v pôdohospodárstve, aj pri štátnych majetkoch, pamätáte si to, veľmi dobre si to pamätáte, lebo podľa mňa ste boli priamo účastný.
Takže. Kde ste vy prišli na to, že všetkým týmto sa prestalo dariť v roku 2003 a potom už akože nepodnikali a nemali zisky, že stratili nejakú, nejakú komparatívnu výhodu v roku 2004? Veď vy ste im zrušili daň z dividend. Vy ste im potom zrušili daň z dividend, bola nulová. Podľa tejto falošnej predstavy, ktorú tu pred..., ktorú, ktorou tuná už asi dva mesiace ovievate média, chcete povedať, že všetci tí, tí zlí, ktorých vy teraz označujete za zlých, sa od roku 2004 išli, asi išli po žobraní. No tak to by som chcel teda vidieť. Vy ste im rozhodnutím vlády, takto ste zdvihli ruku, ak ste boli minister pôdohospodárstva na tej vláde, lebo ste hlasovali asi konsenzuálne, ako inak, ste im zrušili daň z dividend. A tento stav svojím spôsobom pokračoval až do roku 2011, keď konštruktéri z SaS prišli s mechanizmom zodvodnenia dividend, čo je proste unikát svetový, a ktorý funguje dodnes. Návrh, ktorý máte na stole, prísne rešpektuje retroaktivitu v oblasti nezdaňovania dividend, to znamená, máte tam roky 2004, 2004 až 2010, keď sú nulové dividendy a zostáva to aj tak. Nechcem riešiť teraz DNA podnikateľov, ktorí si nerozdelili zisk z tohto obdobia, či patrili k takým alebo onakým, ale budú mať vyplácanú dividendu s nulovým zdanením, ak tento zákon prejde. A tak je to aj dodnes. Tak je to aj dodnes. Potom tam máte 10 % sadzbu asi rok a potom tam máte 14 % sadzbu, ktorá bude platiť vrátane rozdelenia ziskov za rok 2016. Čiže prísne dodržiavanie právneho stavu, v akom to fungovalo.
To, na čo vy, to, na čo vy narážate, je systém, v ktorom, na ktorý ste sa rozhodli v roku 2004, a to ste povedali, všetci dopredu nula a všetci dozadu, všetci dozadu si to započítate do daňového priznania podľa sadzby vtedy 19 %, teraz 19 a 25. To bolo, vážený pane, kedy? V roku 2004. Koľko je odvtedy rokov? 12? Asi 12. Ak nejaké nerozdelené dividendy sú, máte pocit, že, že prečo neboli doteraz rozdelené tieto dividendy z týchto období? Z akých dôvodov? Z akých dôvodov neboli rozdelené dividendy z týchto období?
Návrh, ktorý je dnes na stole, zjednocuje systém zdaňovania a systém zodvodňovania. Systém zodvodňovania zostáva tak, ako je. Dokonca aj pri zrušení zdravotných, stropov zdravotných odvodov, zostáva zachovaný strop, ktorý sa bude, v podstate zostáva zachovaný vzorec stropu, ktorý, ktorým sa bude pokračovať do budúcnosti.
V prípade daní sme navrhli systém jednotný. Pretože ak to zostane po starom, a ja vám na záver poviem, že nemám s tým problém, ak to zostane po starom, tak všetci do roku 2004 budú zdaňovať, budú podávať daňové priznania ako fyzická osoba, príjem pôjde niekam, pôjde do obcí, potom do roku 2016 vrátane budú tri formy zodvodňovania, 0, 10 a 14, prosím, a od roku ’16 budeme mať nový systém zdaňovania, zrážková daň 7 %. Takže 5 spôsobov zdaňovania dividend. Ak sa vám toto zdá akože úplne, úplne v pohode, ja to nepovažujem teda za ideálne z hľadiska, z hľadiska konštrukcie legislatívy.
Náš návrh znel, ak, ak platí, ak sa platí daň, tak nech je jedna sadzba a jeden spôsob, nech je to zrážková daň a v danom prípade 7 %. Žiadny iný úmysel za tým nie je. To, že ste vy našli zase nejakú mrcinu, tak sa asi mrcinami asi musíte zaoberať. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľný postoj. Ale hovorím vám s napriahnutou rukou, ako sa tuto rozhodnete, ak je váš pozmeňovák technicko-, legislatívno-technicky správny, nemám najmenší problém. Nemám najmenší problém. Možno to budú väčšie príjmy, ale možno vôbec nie, lebo keď si nevyplatili doteraz, možno si ich nevyplatia ani ďalej. Takže, takže nemám s tým najmenší problém, len celý ten balast okolo toho, ktorý vy, ktorý ste, proste ste ušili takou smradľavou niťou, tak z toho sa, naozaj sa mi ako zastavuje rozum nad tým, že čo všetko vie vykonštruovať niekto, kto asi vie, čo všetko okolo toho môže naozaj byť.
Teraz druhý návrh, pána Beblavého. Pán poslanec Beblavý vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, že sme pripravení vždycky pracovať na pozmeňovacích návrhoch. A vie veľmi takisto dobre, že ak máme druhé čítanie k zákonu, po ktorom asi tak o hodinu, o dve nasleduje zákon o štátnom rozpočte, ktorý je na stole asi tak mesiac, hej, z hľadiska možného pripomienkového konania, čo je teda na základe rozpočtových pravidiel novoprijatých stále teda podľa napríklad vás, pán poslanec, málo a krátky čas, tak teraz som pochopil, že pre vás je to naozaj krátko, ten mesiac, odkedy bol schválený rozpočet, tuším, tuším niekedy 7. októbra, čiže niečo vyše mesiaca. A tu, pán poslanec, vám chcem len povedať, že viete veľmi dobre, že tento váš pozmeňovací návrh nemôžem prijať. Pretože som ho teraz prvýkrát počul, pretože ste mi ho dopredu ani neoznámili, ani nezaslali nejakým spôsobom, kde by som sa mohol k nemu prakticky vyjadriť, čiže je to váš politický krok, ktorým oznamujete, že by ste chceli niečo urobiť.
Napriek tomu, hej, že ste to tak urobil, to znamená, ja vám dopredu hovorím, že pri tak vážnych veciach, ako..., ako je..., prepáčte, hľadám odpoveď, áno, ako je príjem zo zdaňovania, sa nemôžme rozhodovať v pléne, ale ja vám chcem povedať, že mám tu bleskový odhad dopadu návrhu pána poslanca Beblavého, z Inštitútu finančnej politiky, dobre, takže trošku, trošku to bude trvať dlhšie, ale vám to poviem, čítam vám dokument Inštitútu finančnej politiky, ktorý zatiaľ sme všetci obdarili dôveryhodnosťou.
Takže skupina poslancov okolo pána poslanca Beblavého navrhuje s účinnosťou od 1. 1. zvýšiť daňový bonus na vyživované dieťa zmenou zákona... bla, bla, bla... zo sumy 19,32 na sumu 32 eur. Tak to je, áno? Takže, takže to je prvá vec. Indexová..., teda z daňového bonusu rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy za predchádzajúci rok zvýšiť úroveň nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 22,65-násobku sumy, to je opísané z návrhu. Takže stanovisko IFP:
"Z ekonomického hľadiska v súčasnosti nevidíme dôvody na jeho výraznejšie zvyšovanie. Zákon zabezpečuje jeho automatickú valorizáciu, ktorá rešpektuje vývoj cenovej hladiny nízkopríjmových domácností. Od vypuknutia ekonomickej krízy rast priemernej aj nominálnej mzdy výrazne prevyšuje rast životných nákladov, ktoré prezentuje vývoj nízkopríjmovej inflácie na úrovni 11 %, áno, rast priemernej mzdy o 22 %, minimálnej mzdy o 37 %, vývoj nízkopríjmovej inflácie 11 %. Zmena indexu určeného na realizáciu na priemernú mzdu nereflektuje ekonomickú logiku indexácie, v čase recesie môže totiž priemerná mzda poklesnúť a vzrast inflácie, čím vzrastú celkové náklady domácností, ktoré ale nebudú odzrkadlené v raste daňového bonusu."
Úplne odborné stanovisko. V raste daňového bonusu. Úplne odborné stanovisko.
"Nárast daňového bonusu na 32 eur mesačne má negatívny vplyv na výnos dane z príjmov fyzických osôb, ktorých je 100 % podielovou daňou a v plnej miere by s ňou mali hospodáriť územné samosprávy."
To je kľúčové, dámy a páni. Návrh pána poslanca Beblavého tu, odtiaľ, z tohto miesta smeruje proti príjmom miest, obcí a krajov. Tak sa pozrime na to, čo z tohto miesta pán poslanec chce zobrať mestám, obciam a krajom: "Zvýšenie daňového bonusu od 1. 1. budúceho roku by znížilo príjmy obcí o 80 mil. eur a príjmy vyšších územných celkov o 34,3 mil. eur." Tu od tohto pultíku. Len taká malá výzva. Zmena koeficientu z 19,2, to je nezdaniteľné minimum, na 22,65. To je opäť dopad na, na mestá a obce.
"Pri ceteris paribus bude mať pozitívny vplyv pre zamestnancov, ktorých príjem je v rozpätí od 40 do 200 % priemernej mzdy, a výrazný nárast marginálneho zdanenia pri príjme vo výške dvojnásobku priemernej mzdy je spôsobený nezmenenou úrovňou ostatných koeficientov. Úprava koeficientu je nesystémová a demotivuje zamestnancov pri spomenutej úrovni mzdy. Zmena tohto minima bude mať zase dopad na príjmy obcí 156 mil. a VÚC 67 mil." Dobre? Táto pripomienka je zásadná, to je text, ktorý je u nás. "Kumulatívny vplyv oboch zmien spôsobí akruálny výpadok vo výške 368 mil. eur."
Pán poslanec, nemôžte to myslieť vážne, z tohto miesta nemôžte myslieť vážne, že by ste nás vyzývali na to, aby ste sa uchádzali o podporu hodinu pred tým, než začína rozprava k štátnemu rozpočtu. Takže ako oblasť, ako oblasť, ktorá, aby som bol ešte férový, je tu akruálny aj pozitívny dopad 49 mil. eur cez stimuly ekonomiky, lebo tie peniaze budú obiehať cez, cez vyššie príjmy ľudí, čiže ten, ten čistý netto dopad je, je, je 368 mínus 49, takže niečo cez 30..., 300 mil. eur.
To ja len chcem proste povedať, že oblasť, ktorá je, samozrejme, legitímne pomenovateľná, ale v návrhu zákona, ktorý, ktorý sme predložili, sme odzrkadlili koaličnú dohodu, ktorá je pretavená do programového vyhlásenia vlády, ku ktorému ste mali niekoľkodňovú debatu. A veľmi dobre viete, že pohľady na tzv. daňový odvodový mix sú aj v koalícii odlišné, pretože prichádzame z rôznych politických spektier.
SMER presadzoval z hľadiska svojho politického programu napríklad ďalšie znižovanie zdravotných odvodov pre vyššie alebo stredne zarábajúcich, čo sme jasne dokázali počas minulého volebného obdobia zavedením odpočítateľnej položky, ktorá sa zúčtováva vlastne až v posledných mesiacoch, a jej celkový účet nie je pôvodných 180 mil., ale vyše 200 mil. eur, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na disponibilných príjmoch ľudí a nižších nákladoch práce pre zamestnávateľov takýchto zamestnancov, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na ekonomickom raste, na vyšších, pozitívnych príjmov iných typoch daní, ale aj na trhu práce z hľadiska zamestnanosti. Čiže ako komplexné opatrenie.
Ale keďže koalícia je dohoda o konsenze, konsenzus bol stanovený na tom, že ideme znižovať sadzby priamych daní, to znamená, dane z príjmu právnických osôb, čo robíme týmto návrhom zákona, z 22 na 21 %, a ďalej sa zaväzujeme túto sadzbu prehodnocovať aj v ďalších rokoch. Ideme znižovať alebo zvyšovať, zvyšovať paušálne výdavky pre živnostníkov, toto je proste rozhodnutie rôznofarebne politicky zafarbenej koalície v oblasti vo vzťahu k daňovo-odvodovému mixu. (Ruch v sále.)
A dovolím si vás upozorniť, že rozpočtová doložka k tomuto návrhu zákona napriek tomu, že tu proste neustále nás šticujete ohľadom navyšovania príjmov štátu, doložka k tomuto zákonu má negatívny dopad na rok budúci práve kvôli zníženiu sadzby, a ak k tomu ešte príde pozmeňovací návrh z hľadiska zrušenia daňových licencií v ďalších rokoch, tak to bude ešte ten, ten negatívny dopad, dopad, samozrejme, zvýšený.
To znamená, ja to beriem ako veľmi populárny návrh, ktorým sa chcete ukázať, ktorým do istej miery, samozrejme, preukazujete aj typ svojej politiky, čo by ste chceli robiť, ale nemôžte to myslieť vážne, že by ste to chceli presadiť odtiaľto, v tomto bode, hodinu pred začatím rokovania o štátnom rozpočte, s dopadom mínus 300 mil. na život obcí, miest a žúp. To snáď, to nemôžte myslieť vážne.
Takže je to, je to taký politický trik ako možno, aj keď sa vrátim k debate k predchádzajúcim zákonom, lebo som nestihol záverečné slovo, nie je pravda, ak hovoríte, že pri odvode z regulovaných odvetví sa táto, tento odvod prenáša do cien. Nestalo sa tak, ani sa tak nestane, pretože to nedovoľuje regulačný vzorec. Prosím vás, nemúťte ľuďom hlavy ešte viac, ako ich mútite.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované