14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pani europoslankyňa.
Nasleduje vystúpenie pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej.
Rozpracované
Vystúpenia
9:40
Ja by som medzi nami privítal rád aj pána europoslanca Richarda Sulíka (potlesk), ktorý vystúpi za frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov.
Tak aby sme si ozrejmili pravidlá tejto neštandardnej diskusie, vzhľadom na to, že sme si to schválili v programe, len by som pripomenul, že...
Ja by som medzi nami privítal rád aj pána europoslanca Richarda Sulíka (potlesk), ktorý vystúpi za frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov.
Tak aby sme si ozrejmili pravidlá tejto neštandardnej diskusie, vzhľadom na to, že sme si to schválili v programe, len by som pripomenul, že poslanci Európskeho parlamentu vystupujú podľa svojej príslušnosti k politickej frakcii v rozsahu 15 minút. Následne po odznení všetkých vystúpení poslancov Európskeho parlamentu bude mať možnosť vystúpiť poslanec Národnej rady poverený poslaneckým klubom a položiť otázky zo svojho miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Následne na otázky poslancov Národnej rady budú môcť odpovedať jednotliví poslanci Európskeho parlamentu z určeného miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Ďakujem.
O slovo poprosím pána poslanca Miroslava Mikolášika.
Ďakujem veľmi pekne. My tu nemáme kladivká, takže v pohode a myslím, že dneska je to také priateľské, takže sa nikto na nikoho hnevať nebude.
Ja by som medzi nami privítal rád aj pána europoslanca Richarda Sulíka (potlesk), ktorý vystúpi za frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov.
Tak aby sme si ozrejmili pravidlá tejto neštandardnej diskusie, vzhľadom na to, že sme si to schválili v programe, len by som pripomenul, že poslanci Európskeho parlamentu vystupujú podľa svojej príslušnosti k politickej frakcii v rozsahu 15 minút. Následne po odznení všetkých vystúpení poslancov Európskeho parlamentu bude mať možnosť vystúpiť poslanec Národnej rady poverený poslaneckým klubom a položiť otázky zo svojho miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Následne na otázky poslancov Národnej rady budú môcť odpovedať jednotliví poslanci Európskeho parlamentu z určeného miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Ďakujem.
O slovo poprosím pána poslanca Miroslava Mikolášika.
Rozpracované
9:44
Posuniem sa však dnes k tomu, prečo tu na tomto mieste dnes stojím. Uvedomujem si, že je piatok, no a možnože viacerí z vás by boli možno niekde radi s rodinou na výlete v prírode alebo sedieť niekde v kresle a čítať obľúbenú knihu. Ospravedlňujem sa, že trošku rušíme, ruším aj túto vašu pohodu, ale myslím si, že to bude prospešné pre obidve strany, keď sa navzájom budeme poznávať, budeme sa informovať a my z tej úrovne poslancov Európskeho parlamentu môžme priniesť informácie tu do Národnej rady o tom, čo vlastne tam robíme, lebo často sa tá informácia z bodu A do bodu B nie vždycky dostáva. Aj médiá slovenské sa viac venujú skôr Národnej rade ako poslancom Európskeho parlamentu, tie témy sú akoby vzdialené a potom sa občan nedozvie vlastne, čo môžme tam robiť, čo tam skutočne aj robíme, a ja by som využil to moje vystúpenie aj na to, aby som vás v tomto smere trošku poinformoval.
Po prvé, vážené kolegyne, kolegovia, som tu ako ochranca. Čo by len už taký šesťdesiatnik ako ja, hej, europoslanec, ktorý žije niekde v Bruseli, akože niektorí tvrdia, že odtrhnutý od reality, by mohol chrániť, naviac o tom rečniť v národnom parlamente? Mnohí sa možno pýtate samých seba s telefónom v ruke, pripravení na ďalší nudný pätnásťminútový poslanecký príhovor.
Ale, vážené poslankyne, vážení poslanci, pri odpovedi si dovolím použiť jeden historický citát z obdobia bezprostredne nadväzujúceho na koniec druhej svetovej vojny. Je to citát, ktorý, verím, zvlášť vo svetle niektorých dnešných nacionalisticko-populistických tendencií opätovne nadobúda elevanciu. Citát, ktorý mne a dúfam, že aj vám pripomenie, za čo vlastne my – tí bruselskí – možno v skutočnosti bojujeme. Začiatok citátu: "Európa je ušľachtilý kontinent, domov všetkých veľkých materských národov západného sveta a základ kresťanskej civilizácie a etiky, pôvodca väčšiny kultúry, umenia, filozofie a vedy starodávnych a moderných časov. Ak by bola Európa jedného dňa jednotná v zdieľaní jej spoločného dedičstva, neexistovali by žiadne limity pre šťastie, prosperitu a slávu 300 či 400 miliónov ľudí, ktorí v nej bývajú." Toto povedal Winston Churchill v roku 1948 a bola to taká vizionárska myšlienka, ktorá potom aj prišla k realizácii. Teraz sme si nedávno pripomenuli 60. výročie napríklad podpísania Rímskych zmlúv.
Áno, vážení prítomní, dnes tu v prvom rade stojím ako ochranca zjednotenej Európy alebo našej spoločnej Európy, ochranca projektu, ktorý sa v posledných rokoch dostáva pod vplyvom rôznych pochybností, útokov či hrozieb z vnútorných či vonkajších zdrojov do existenčnej krízy. Projektu, ktorý možno nie je dokonalý, možno nespĺňa a ani nemôže splniť očakávania úplne všetkých, ale stále verím, že je najlepším projektom, aký sme tu kedy mali. A stále zostáva práve tým projektom, za ktorý sa obzvlášť v dnešných časoch stavania múrov, časov vzostupu mnohých národných egoizmov, v časoch, kedy nadobúdajú reálny obsah pojmy končiace písmenkami "exit", stále oplatí bojovať.
Vážení kolegovia, vo svetle predneseného citátu by som aj vám na tomto mieste rád pripomenul, prečo je dobré usilovať sa o zvrátenie dnes tak modernej rétoriky, čo by Európa mohla pre mňa urobiť. A prečo nie vrátiť sa vlastne k rétorike otcov zakladateľov, čo by som práve ja mohol urobiť pre Európu? To všetko prizmou mojej činnosti v Európskom parlamente.
Tak keď dovolíte, som vcelku hrdý na to, že ako člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý má takú skratku, že ENVI, som dokázal na pôde Európskej únie centrálne pomôcť zabezpečiť Európanom srdce, obličky, pľúca, pankreas, lebo som bol hlavným spravodajcom ku direktíve o transplantácii ľudských orgánov a ich kvality. Vďaka tejto direktíve, ktorá už je niekoľko rokov v platnosti a je vyhodnocovaná, tisíce nových Európanov aj Slovákov žije ďalších 15, 20, 30 rokov s novým orgánom, lebo tie orgány máme v lepšej kvalite a hlavne vo väčšom počte.
Som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskeho parlamentu centrálne presadiť pokrokové liečebné metódy, nové možnosti v situáciách, keď už dnešná klasická medicína naráža na svoje hranice. Hrejivý pocit mám z toho, že som ako hlavný spravodajca hnaný túžbou chrániť to najdôležitejšie, a to je život a zdravie pacientov, mnohokrát zúfalých, pomohol sprostredkovať týmto ľuďom novú nádej v podobe stimulov pre ďalšiu liečbu, čo je pre mňa, samozrejme, takou najlepšou odmenou, hreje ma to pri srdci.
Som rád alebo som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskej únie cez Európsky parlament zabezpečiť všetkým Európanom už dnes budúcnosť v podobe menšieho počtu nebezpečných skládok odpadu a prechodu na trvalo udržateľný systém obehového hospodárstva v boji za životné prostredie, ktoré sa jedného dňa nebudeme hanbiť odovzdať našim deťom.
Som obzvlášť rád, že môžem pôsobiť ako predseda frakčnej skupiny EPP pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť a môžem aj vďaka kumulácii mozgov na pôde Európskej únie a centrálnemu fungovaniu, ktorú ponúka, bojovať za plnohodnotný život ľudí so zdravotným postihnutím či nevyliečiteľnou chorobou, pretože títo ľudia si to zaslúžia rovnako ako ktokoľvek z nás.
Vážení prítomní, musím sa priznať, nerozumiem niektorým dnešným praktikám, ktoré vystavujú súdobú spoločnosť stupňujúcemu sa demagogickému tlaku označujúcemu činnosť Európskej únie ako bruselská hegemónia či bruselský diktát. Bola to práve vízia dobrovoľného vytvorenia určitého celku, celku, ktorý by reprezentoval a presadzoval rovnaké hodnoty demokracie, rovnosti a dôstojnosti bez ohľadu na to, či je jeho súčasťou, ja neviem, Francúz, Nemec, Belgičan, Talian. Celku; Slovák, však? Celku bojujúceho za zlepšenie životnej úrovne všetkých nás Európanov, ktorá ovplyvňovala aj rozhodnutie Slovákov pridať sa a stať sa ďalším dielikom v tejto pomyselnej skladačke zvanej Európska únia.
Áno, dámy a páni, mnohé otázky dnes zostávajú otvorené. Kam až v Únii máme dovoliť zájsť? To je dôležitá otázka. Kde sú jej hranice a ktoré možno tiež nemáme a nesmieme prekročiť? Aj Masaryk, Tomáš Garrigue Masaryk raz povedal: "Demokracia, to je diskusia." Preto sme tu aj dnes. Poďme sa teda o týchto otázkach konštruktívne rozprávať v snahe nájsť spoločný konsenzus. Určite však nepodľahnime nejakým antieurópskym tendenciám odmietajúcim Úniu en bloc. Okrem iného práve preto – a moja činnosť je toho koniec koncov príkladom –, že žiaden z ušľachtilých humanistických, ekonomických či právnych výdobytkov Únie by tu nebol, keď by táto dnes možno politicky zaujímavá, avšak v skutočnosti skôr nebezpečná, nepodložená a protivlastenecká rétorika prevládla v samotných prvopočiatkoch integrácie.
Vážené dámy, vážení páni, preto aj vás z tohto miesta pozývam: Odolajte, odolajme! Vážení prítomní, práve naopak, nespochybniteľnú krásu Únie predstavuje, že ide o celok, v ktorom každý hlas bude vypočutý, že ide o hlas jednotlivca, jednotlivca či o hlas členského štátu.
O vzťahu k jednotlivcovi mnohokrát uvádzam príklad ortuti. Komisia, Európska komisia, poukazujúc na nebezpečný charakter tejto látky, navrhla nedávno plán rýchleho, veľmi rýchleho vyradenia tohto prvku z priemyselnej činnosti či aj z medicíny. Na Slovensku však vznikol problém. Chemická továreň v Novákoch využíva ortuť v podstatnej časti svojich výrobných procesov. Aj napriek snahe o postupnú substitúciu ortuti alternatívnymi technológiami by podnik v Novákoch, ak by to muselo byť zajtra, nedokázal splniť reálny časový rámec daný Komisiou. Dokázal som však tlmočiť tento hlas Nováčanov na pôde Európskeho parlamentu a dnes môžem prehlásiť, že sa nám podarilo zachrániť oddialením implementácie o štyri roky, kedy Nováčania dokážu zmodernizovať a úplne vymeniť tento prvok, až 1 200 pracovných miest v oblasti, ktorá sa nazýva ako aj hladová dolina. Môžem prehlásiť, že aj jediný hlas, teda v tomto prípade ten môj, bol vypočutý a jediný hlas dokáže zarezonovať v Európskom parlamente alebo v Európskej únii. To je na také potvrdenie, že čo tak už len my tam trinásti môžme alebo čo jeden z nás môže. Môže. Keď chce, môže.
Vo vzťahu k členskému štátu súhlasne spomínam slová pána prezidenta Slovenskej republiky, že členstvo Slovenska v Únii dnes nemá alternatívu. Avšak demokratický charakter Únie aj nám už dnes umožňuje rozhodnúť sa, súčasťou akej Únie chceme byť. Nie je to tak dávno, čo predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nadväznosti na brexit prezentoval na pôde Európskeho parlamentu politický dokument, tzv. White Paper, o budúcnosti EÚ, v ktorom predostrel päť možných alternatív: Budovať politickú úniu alebo dvojkoľajnú úniu, či zaradiť spiatočku a obmedziť sa na reglementáciu jednotného vnútorného trhu.
Dnes si asi ťažko niekto vrátane mňa trúfa odhadnúť, ako to nakoniec dopadne, čo si však trúfam, je z tohto miesta vám prezentovať svoju víziu Európy. Rád by som žil v takej Európe, ktorá zotrvá na súčasnom stupni politickej integrácie. V Európe, kde bude dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity. To zdôrazňujem, dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity v prospech národných parlamentov – tu sme v národnom parlamente, ktorý má a musí mať aj v budúcnosti svoju váhu –, stále rozhodujúcich o najcitlivejších spoločenských otázkach. Mierim predovšetkým na etickú dimenziu, ktorá by mala zotrvávať v rukách členských štátov, tak ako to napríklad na Slovensku proklamovala aj z popudu Kresťanskodemokratického hnutia tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijatá deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrnych, etických otázkach z januára 2002.
Rád by som žil v Európe, ktorá mi nebude cudzia a v rámci ktorej sa nebude žiadny občan zdráhať prehlásiť: Aj ja som Európan. Pokiaľ by však padlo dnes obzvlášť mediálne sledované politické rozhodnutie rozdeliť súdobú Európu do nejakých dvoch prúdov, verím, že Slovensko vždy bolo, je a v budúcnosti aj naďalej má na to zostať success story a máme na to, aby, máme teda euro, máme, na rozdiel od niektorých západných krajín disponujeme stálym hospodárskym rastom a je preto nevyhnutné zmobilizovať aj politicko-diplomatické sily, ktoré dnes sú k dispozícii, a tieto výsledky verejne vyzdvihovať, ako aj svojou ďalšou činnosťou ostatným európskym partnerom jasne deklarovať, že chceme pokračovať v tej najrozvinutejšej, možno najrýchlejšej časti Európy, ak vôbec viacrýchlostná Európa vznikne.
Po druhé, stojím tu pred vami v pozícii nemenej dôležitej a stojím pred vami ako ochranca aj slovenského občana. Dúfam, že nie samozvaný, ani nie, lebo v rámci mandátu som v posledných europarlamentných voľbách získal 26 705 preferenčných hlasov. To nie je štatistika, to je 26 705 ľudí, občanov, ktorí v deň volieb prišli k volebným urnám, do nich vložiť volebný lístok so zakrúžkovaním teda môjho mena. So cťou a s pokorou, opakujem, s pokorou som prijal tento výsledok a od roku 2014, kedy som bol už tretíkrát zvolený, som rozhodnutý naďalej nesklamať a rozhodne svoj sľub plánujem dodržať už aj dnes – budem končiť za chvíľočku, ďakujem za upozornenie –, pretože osud mojej domoviny je mi veľmi, veľmi drahý.
Mám tu ešte niekoľko myšlienok, možnože ich využijem v rámci faktických poznámok, ak bude možnosť, alebo pôjde niektorá otázka aj na mňa alebo na nás, skúsim to zodpovedať.
Chcem vám, kolegyne a kolegovia, úprimne poblahoželať za včerajší výsledok na zrušenie Mečiarových amnestií. Úprimne si to vážim, uvidíme, aký to ďalej bude mať politický osud. Ten konštrukt, že nakoniec posledné slovo bude mať alebo má mať Ústavný súd, neviem, či je ten najšťastnejší, ale vy ako poslanci Národnej rady ste urobili to, čo aj občan si žiada. Ja som rád, že po tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie sedemkrát tu v Národnej rade navrhlo zrušenie Mečiarových amnestií, včera sa to stalo skutočnosťou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, chcel by som na úvod skutočne srdečne poďakovať pánovi predsedovi parlamentu za pozvanie. Je to prvýkrát za tých 13 rokov teda, čo pôsobím v Európskom parlamente. No, je to už dlho, trinásť rokov, čo sme dostali túto možnosť prehovoriť v Národnej rade Slovenskej republiky. Veľmi si to vážim, naozaj to oceňujem, pán predseda, aj za tú, za to priaznivé ucho, ktoré ste mali voči našim žiadostiam, kde sme vyjadrovali túto snahu vystúpiť aj v Národnej rade pred slovenským parlamentom. Ja sa tu cítim celkom dobre, lebo bol som poslancom Národnej rady zvoleným v ´94. aj v ´98., tak to prostredie je mi známe a blízke.
Posuniem sa však dnes k tomu, prečo tu na tomto mieste dnes stojím. Uvedomujem si, že je piatok, no a možnože viacerí z vás by boli možno niekde radi s rodinou na výlete v prírode alebo sedieť niekde v kresle a čítať obľúbenú knihu. Ospravedlňujem sa, že trošku rušíme, ruším aj túto vašu pohodu, ale myslím si, že to bude prospešné pre obidve strany, keď sa navzájom budeme poznávať, budeme sa informovať a my z tej úrovne poslancov Európskeho parlamentu môžme priniesť informácie tu do Národnej rady o tom, čo vlastne tam robíme, lebo často sa tá informácia z bodu A do bodu B nie vždycky dostáva. Aj médiá slovenské sa viac venujú skôr Národnej rade ako poslancom Európskeho parlamentu, tie témy sú akoby vzdialené a potom sa občan nedozvie vlastne, čo môžme tam robiť, čo tam skutočne aj robíme, a ja by som využil to moje vystúpenie aj na to, aby som vás v tomto smere trošku poinformoval.
Po prvé, vážené kolegyne, kolegovia, som tu ako ochranca. Čo by len už taký šesťdesiatnik ako ja, hej, europoslanec, ktorý žije niekde v Bruseli, akože niektorí tvrdia, že odtrhnutý od reality, by mohol chrániť, naviac o tom rečniť v národnom parlamente? Mnohí sa možno pýtate samých seba s telefónom v ruke, pripravení na ďalší nudný pätnásťminútový poslanecký príhovor.
Ale, vážené poslankyne, vážení poslanci, pri odpovedi si dovolím použiť jeden historický citát z obdobia bezprostredne nadväzujúceho na koniec druhej svetovej vojny. Je to citát, ktorý, verím, zvlášť vo svetle niektorých dnešných nacionalisticko-populistických tendencií opätovne nadobúda elevanciu. Citát, ktorý mne a dúfam, že aj vám pripomenie, za čo vlastne my – tí bruselskí – možno v skutočnosti bojujeme. Začiatok citátu: "Európa je ušľachtilý kontinent, domov všetkých veľkých materských národov západného sveta a základ kresťanskej civilizácie a etiky, pôvodca väčšiny kultúry, umenia, filozofie a vedy starodávnych a moderných časov. Ak by bola Európa jedného dňa jednotná v zdieľaní jej spoločného dedičstva, neexistovali by žiadne limity pre šťastie, prosperitu a slávu 300 či 400 miliónov ľudí, ktorí v nej bývajú." Toto povedal Winston Churchill v roku 1948 a bola to taká vizionárska myšlienka, ktorá potom aj prišla k realizácii. Teraz sme si nedávno pripomenuli 60. výročie napríklad podpísania Rímskych zmlúv.
Áno, vážení prítomní, dnes tu v prvom rade stojím ako ochranca zjednotenej Európy alebo našej spoločnej Európy, ochranca projektu, ktorý sa v posledných rokoch dostáva pod vplyvom rôznych pochybností, útokov či hrozieb z vnútorných či vonkajších zdrojov do existenčnej krízy. Projektu, ktorý možno nie je dokonalý, možno nespĺňa a ani nemôže splniť očakávania úplne všetkých, ale stále verím, že je najlepším projektom, aký sme tu kedy mali. A stále zostáva práve tým projektom, za ktorý sa obzvlášť v dnešných časoch stavania múrov, časov vzostupu mnohých národných egoizmov, v časoch, kedy nadobúdajú reálny obsah pojmy končiace písmenkami "exit", stále oplatí bojovať.
Vážení kolegovia, vo svetle predneseného citátu by som aj vám na tomto mieste rád pripomenul, prečo je dobré usilovať sa o zvrátenie dnes tak modernej rétoriky, čo by Európa mohla pre mňa urobiť. A prečo nie vrátiť sa vlastne k rétorike otcov zakladateľov, čo by som práve ja mohol urobiť pre Európu? To všetko prizmou mojej činnosti v Európskom parlamente.
Tak keď dovolíte, som vcelku hrdý na to, že ako člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý má takú skratku, že ENVI, som dokázal na pôde Európskej únie centrálne pomôcť zabezpečiť Európanom srdce, obličky, pľúca, pankreas, lebo som bol hlavným spravodajcom ku direktíve o transplantácii ľudských orgánov a ich kvality. Vďaka tejto direktíve, ktorá už je niekoľko rokov v platnosti a je vyhodnocovaná, tisíce nových Európanov aj Slovákov žije ďalších 15, 20, 30 rokov s novým orgánom, lebo tie orgány máme v lepšej kvalite a hlavne vo väčšom počte.
Som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskeho parlamentu centrálne presadiť pokrokové liečebné metódy, nové možnosti v situáciách, keď už dnešná klasická medicína naráža na svoje hranice. Hrejivý pocit mám z toho, že som ako hlavný spravodajca hnaný túžbou chrániť to najdôležitejšie, a to je život a zdravie pacientov, mnohokrát zúfalých, pomohol sprostredkovať týmto ľuďom novú nádej v podobe stimulov pre ďalšiu liečbu, čo je pre mňa, samozrejme, takou najlepšou odmenou, hreje ma to pri srdci.
Som rád alebo som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskej únie cez Európsky parlament zabezpečiť všetkým Európanom už dnes budúcnosť v podobe menšieho počtu nebezpečných skládok odpadu a prechodu na trvalo udržateľný systém obehového hospodárstva v boji za životné prostredie, ktoré sa jedného dňa nebudeme hanbiť odovzdať našim deťom.
Som obzvlášť rád, že môžem pôsobiť ako predseda frakčnej skupiny EPP pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť a môžem aj vďaka kumulácii mozgov na pôde Európskej únie a centrálnemu fungovaniu, ktorú ponúka, bojovať za plnohodnotný život ľudí so zdravotným postihnutím či nevyliečiteľnou chorobou, pretože títo ľudia si to zaslúžia rovnako ako ktokoľvek z nás.
Vážení prítomní, musím sa priznať, nerozumiem niektorým dnešným praktikám, ktoré vystavujú súdobú spoločnosť stupňujúcemu sa demagogickému tlaku označujúcemu činnosť Európskej únie ako bruselská hegemónia či bruselský diktát. Bola to práve vízia dobrovoľného vytvorenia určitého celku, celku, ktorý by reprezentoval a presadzoval rovnaké hodnoty demokracie, rovnosti a dôstojnosti bez ohľadu na to, či je jeho súčasťou, ja neviem, Francúz, Nemec, Belgičan, Talian. Celku; Slovák, však? Celku bojujúceho za zlepšenie životnej úrovne všetkých nás Európanov, ktorá ovplyvňovala aj rozhodnutie Slovákov pridať sa a stať sa ďalším dielikom v tejto pomyselnej skladačke zvanej Európska únia.
Áno, dámy a páni, mnohé otázky dnes zostávajú otvorené. Kam až v Únii máme dovoliť zájsť? To je dôležitá otázka. Kde sú jej hranice a ktoré možno tiež nemáme a nesmieme prekročiť? Aj Masaryk, Tomáš Garrigue Masaryk raz povedal: "Demokracia, to je diskusia." Preto sme tu aj dnes. Poďme sa teda o týchto otázkach konštruktívne rozprávať v snahe nájsť spoločný konsenzus. Určite však nepodľahnime nejakým antieurópskym tendenciám odmietajúcim Úniu en bloc. Okrem iného práve preto – a moja činnosť je toho koniec koncov príkladom –, že žiaden z ušľachtilých humanistických, ekonomických či právnych výdobytkov Únie by tu nebol, keď by táto dnes možno politicky zaujímavá, avšak v skutočnosti skôr nebezpečná, nepodložená a protivlastenecká rétorika prevládla v samotných prvopočiatkoch integrácie.
Vážené dámy, vážení páni, preto aj vás z tohto miesta pozývam: Odolajte, odolajme! Vážení prítomní, práve naopak, nespochybniteľnú krásu Únie predstavuje, že ide o celok, v ktorom každý hlas bude vypočutý, že ide o hlas jednotlivca, jednotlivca či o hlas členského štátu.
O vzťahu k jednotlivcovi mnohokrát uvádzam príklad ortuti. Komisia, Európska komisia, poukazujúc na nebezpečný charakter tejto látky, navrhla nedávno plán rýchleho, veľmi rýchleho vyradenia tohto prvku z priemyselnej činnosti či aj z medicíny. Na Slovensku však vznikol problém. Chemická továreň v Novákoch využíva ortuť v podstatnej časti svojich výrobných procesov. Aj napriek snahe o postupnú substitúciu ortuti alternatívnymi technológiami by podnik v Novákoch, ak by to muselo byť zajtra, nedokázal splniť reálny časový rámec daný Komisiou. Dokázal som však tlmočiť tento hlas Nováčanov na pôde Európskeho parlamentu a dnes môžem prehlásiť, že sa nám podarilo zachrániť oddialením implementácie o štyri roky, kedy Nováčania dokážu zmodernizovať a úplne vymeniť tento prvok, až 1 200 pracovných miest v oblasti, ktorá sa nazýva ako aj hladová dolina. Môžem prehlásiť, že aj jediný hlas, teda v tomto prípade ten môj, bol vypočutý a jediný hlas dokáže zarezonovať v Európskom parlamente alebo v Európskej únii. To je na také potvrdenie, že čo tak už len my tam trinásti môžme alebo čo jeden z nás môže. Môže. Keď chce, môže.
Vo vzťahu k členskému štátu súhlasne spomínam slová pána prezidenta Slovenskej republiky, že členstvo Slovenska v Únii dnes nemá alternatívu. Avšak demokratický charakter Únie aj nám už dnes umožňuje rozhodnúť sa, súčasťou akej Únie chceme byť. Nie je to tak dávno, čo predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nadväznosti na brexit prezentoval na pôde Európskeho parlamentu politický dokument, tzv. White Paper, o budúcnosti EÚ, v ktorom predostrel päť možných alternatív: Budovať politickú úniu alebo dvojkoľajnú úniu, či zaradiť spiatočku a obmedziť sa na reglementáciu jednotného vnútorného trhu.
Dnes si asi ťažko niekto vrátane mňa trúfa odhadnúť, ako to nakoniec dopadne, čo si však trúfam, je z tohto miesta vám prezentovať svoju víziu Európy. Rád by som žil v takej Európe, ktorá zotrvá na súčasnom stupni politickej integrácie. V Európe, kde bude dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity. To zdôrazňujem, dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity v prospech národných parlamentov – tu sme v národnom parlamente, ktorý má a musí mať aj v budúcnosti svoju váhu –, stále rozhodujúcich o najcitlivejších spoločenských otázkach. Mierim predovšetkým na etickú dimenziu, ktorá by mala zotrvávať v rukách členských štátov, tak ako to napríklad na Slovensku proklamovala aj z popudu Kresťanskodemokratického hnutia tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijatá deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrnych, etických otázkach z januára 2002.
Rád by som žil v Európe, ktorá mi nebude cudzia a v rámci ktorej sa nebude žiadny občan zdráhať prehlásiť: Aj ja som Európan. Pokiaľ by však padlo dnes obzvlášť mediálne sledované politické rozhodnutie rozdeliť súdobú Európu do nejakých dvoch prúdov, verím, že Slovensko vždy bolo, je a v budúcnosti aj naďalej má na to zostať success story a máme na to, aby, máme teda euro, máme, na rozdiel od niektorých západných krajín disponujeme stálym hospodárskym rastom a je preto nevyhnutné zmobilizovať aj politicko-diplomatické sily, ktoré dnes sú k dispozícii, a tieto výsledky verejne vyzdvihovať, ako aj svojou ďalšou činnosťou ostatným európskym partnerom jasne deklarovať, že chceme pokračovať v tej najrozvinutejšej, možno najrýchlejšej časti Európy, ak vôbec viacrýchlostná Európa vznikne.
Po druhé, stojím tu pred vami v pozícii nemenej dôležitej a stojím pred vami ako ochranca aj slovenského občana. Dúfam, že nie samozvaný, ani nie, lebo v rámci mandátu som v posledných europarlamentných voľbách získal 26 705 preferenčných hlasov. To nie je štatistika, to je 26 705 ľudí, občanov, ktorí v deň volieb prišli k volebným urnám, do nich vložiť volebný lístok so zakrúžkovaním teda môjho mena. So cťou a s pokorou, opakujem, s pokorou som prijal tento výsledok a od roku 2014, kedy som bol už tretíkrát zvolený, som rozhodnutý naďalej nesklamať a rozhodne svoj sľub plánujem dodržať už aj dnes – budem končiť za chvíľočku, ďakujem za upozornenie –, pretože osud mojej domoviny je mi veľmi, veľmi drahý.
Mám tu ešte niekoľko myšlienok, možnože ich využijem v rámci faktických poznámok, ak bude možnosť, alebo pôjde niektorá otázka aj na mňa alebo na nás, skúsim to zodpovedať.
Chcem vám, kolegyne a kolegovia, úprimne poblahoželať za včerajší výsledok na zrušenie Mečiarových amnestií. Úprimne si to vážim, uvidíme, aký to ďalej bude mať politický osud. Ten konštrukt, že nakoniec posledné slovo bude mať alebo má mať Ústavný súd, neviem, či je ten najšťastnejší, ale vy ako poslanci Národnej rady ste urobili to, čo aj občan si žiada. Ja som rád, že po tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie sedemkrát tu v Národnej rade navrhlo zrušenie Mečiarových amnestií, včera sa to stalo skutočnosťou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:55
Poprosím, pani europoslankyňa Anna Záborská.
Poprosím, pani europoslankyňa Anna Záborská.
Ďakujem, pán europoslanec.
Poprosím, pani europoslankyňa Anna Záborská.
Rozpracované
10:00
Vystúpenie v rozprave 10:00
Anna ZáborskáDo Európskeho parlamentu som bola zvolená v roku 2004. V tomto období som bola predsedníčkou pre práva žien a v rokoch 2009 a 2014 som predsedala parlamentnej medziskupine pre rodinu a ochranu detí. V aktuálnom ôsmom legislatívnom období som riadnou členkou troch parlamentných výborov, výboru pre práva žien, výboru pre rozvoj a výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Som tiež členkou delegácie s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria a podpredsedníčkou delegácie Európskej únie s Cariforom, čo sú niektoré krajiny Strednej Ameriky. Som náhradníčkou v delegácii pre severnú Afriku, pre krajiny Maghrebu a pre Stredomorie. V parlamente vediem medziskupinu pre Family Friendly Policy.
Rodinná politika je výlučnou právomocou členských štátov, a preto ťažisko mojej práce je prienik medzi európskymi politikami a postavením rodiny a solidaritou medzi generáciami. Ešte v roku 2008 som pripravila iniciatívnu správu o nediskriminácii na základe pohlavia a medzigeneračnej solidarite. Upozornila som v nej na niektoré nedostatky tzv. Lisabonskej stratégie, ktorá za prácu považovala len platenú zárobkovú činnosť. Žiadala som, aby sa definícia pojmu práca prispôsobila novým požiadavkám európskej politiky zamestnanosti. Muselo prejsť niekoľko rokov, kým sa začalo hovoriť o potrebe uznať mnohé formy nezárobkovej činnosti, ktorú ženy, matky aj muži vykonávajú predovšetkým v rodine a v oblasti dobrovoľníctva.
Produkt domácností je významnou súčasťou hospodárskej výkonnosti každého štátu, ale domáca práca sa nezarátava do hrubého domáceho produktu. Zaráta sa len vtedy, ak rodina niekoho zamestná, aby dozeral na deti, upratoval domácnosť a varil. Ak túto prácu vykonáva jeden z rodičov, nestane sa tak. Rodiny a domácnosti pritom vychovávajú deti, vykonávajú mnohé služby a sprostredkúvajú pocit bezpečia. Starajú sa o deti, chorých členov domácnosti, opatrujú starých ľudí, pomáhajú im a vykonávajú ďalšie prínosné práce. Ignorovaním významu a hodnoty tejto práce trpia najmä ženy, tie totiž týmto činnostiam venujú 70 % svojho času, dokonca aj v takých rovnostárskych krajinách, ako je Švédsko.
Snaha európskych politík o zosúladenie pracovného a rodinného života, ktorú môžeme sledovať v posledných rokoch, potvrdzuje to, čo som v tejto správe napísala už pred deviatimi rokmi. Žiaľ, jednotlivé alternatívy, ktoré sú k dispozícii, pri voľbe medzi oficiálnym zamestnaním a neoficiálnou prácou v oblasti starostlivosti o deti a členov domácnosti, nemajú v konečnom dôsledku rovnaký efekt. Ak sa ženy a muži rozhodnú medzi oficiálnym zamestnaním, všeobecne nazývaným profesionálna kariéra, a nezárobkovou činnosťou, ktorá sa všeobecne nazýva podpora ľudských schopností a solidarity medzi generáciami, musia čeliť hrozbe viacnásobnej a latentnej diskriminácie.
V júni 2015 Európsky parlament schválil moju správu o uplatňovaní smernice o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania. Nerovnosť v oblasti zamestnanosti obmedzuje potenciál žien a bráni spoločnosti plne využiť ich talent, zručnosti a schopnosti. Táto nerovnosť sa prenáša aj na postavenie rodiny. Veľká väčšina matiek sa zapája do trhu práce a mnohé z nich nesú hlavnú zodpovednosť za podporu svojej rodiny ako jediné alebo hlavné živiteľky. Štúdie ukazujú, že nerovnaké odmeňovanie začína v momente, keď sa ženy stanú matkami a vrátia sa z prvej materskej dovolenky. Len účinná politika zameraná na odstránenie rozdielov v odmeňovaní môže zlepšiť situáciu mnohých a je to najmä politika, ktorá uzná materstvo a zlepšíme postavenie mnohodetných rodín, rodín s jedným rodičom a s rodičmi pracujúcimi v horšie platených zamestnaniach.
Rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie sú dôležitou súčasťou primárnej legislatívy Európskej únie od prijatia Rímskych zmlúv pred 60 rokmi. Napätie medzi rodinným a pracovným životom zároveň prispieva k odkladaniu pôrodu prvého dieťaťa a nízkej, až katastrofickej pôrodnosti vo väčšine členských štátov. Tieto rozdiely v odmeňovaní majú vplyv aj na situáciu žien po odchode do dôchodku. Kým platy majú rozdiel 16 %, dôchodky sú nižšie u žien až o 40 percent. Výsledná nerovnosť sa môže ďalej zvyšovať, keďže demografická situácia v členských štátoch sa zhoršuje a priebežné dôchodkové systémy sa tak dostávajú pod rastúci tlak. Z týchto dôvodov som navrhla – a parlament sa s mojím návrhom stotožnil, aby Komisia pripravila novelu existujúcej smernice prijatej pred vyše 10 rokmi. Vzhľadom na aktuálne dianie v Európskej únii však nepredpokladám, že sa takéhoto návrhu dočkám ešte v tomto volebnom období.
K ďalším témam, ktorým sa venujem dlhodobo, patrí boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Ešte v septembri 2005 schválil Európsky parlament moju správu o ženách a chudobe v Európskej únii. Mojimi témami je aj právo na život a ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, etické aspekty vedeckého výskumu, ktorý je financovaný z rozpočtu Európskej únie, a zohľadnenie špecifických potrieb rodinných podnikov ako súčasti skupiny malých a stredných podnikov. Samotnou kapitolou môjho doterajšieho pôsobenia v Európskom parlamente je oblasť rozvojovej pomoci. Pre humanitárnu pomoc som permanentným spravodajcom pre moju politickú skupinu.
Európska únia je dnes najväčším globálnym poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci v najchudobnejších krajinách sveta. Význam tejto pomoci sa bude v nasledujúcich rokoch len zvyšovať, pretože pomoc, ktorú takto poskytneme, zmierňuje tlak na migráciu do Európy a zároveň pomáha znižovať riziká ozbrojených konfliktov. Ak nechceme, aby k nám prichádzali milióny zúfalých ľudí, ktorí už nemajú čo stratiť, musíme im pomáhať tam, kde sú doma.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako sami dobre viete, zodpovedný výkon poslaneckého mandátu je práca, ktorá je náročná na čas aj energiu. V našom prípade o to viac, že pravidelný kontakt s voličmi znamená množstvo únavného cestovania. Ja chodím na Slovensko každý týždeň, aby som sa mohla zúčastňovať na čo najväčšom počte podujatí.
Čo sa týka práce v Európskom parlamente, ťažiskom je práca vo výboroch a pripravovanie pozmeňovacích návrhov. Rokovanie o pozmeňovacích návrhoch je dlhodobé, ďalekosiahle a väčšina z nás, ako tu sedíme, za tieto prvé tri roky volebného obdobia stihla pripraviť stovky pozmeňovacích návrhov a mnohé z nich sa stali medzičasom súčasťou práva Únie. Možno aj preto alebo práve preto je v Európskom parlamente spolupráca medzi poslancami rôznych politických skupín nielen možná, ale úprimná každodenná vec. Ak súhlasím s návrhom kolegyne alebo kolegu z ľavicovej alebo konzervatívnej skupiny v niektorom z mojich výborov, nemám žiaden problém za tento návrh zahlasovať. Slobodné rozhodovanie poslanca v rámci výkonu jeho mandátu rešpektuje každá jedna politická skupina. Politická disciplína je výsledkom presviedčania a spoločného rozhodovania, a nie je však vynucovaná. Ak sa s výsledným skupinovým rozhodnutím nemôžem stotožniť, môžem hlasovať inak a pokiaľ to oznámim vopred, nikto z mojej frakcie mi moje rozhodnutie nebude ani sekundu vyčítať, pretože každý chápe, že v parlamente zastupujem aj mojich slovenských voličov a riadim sa svojím svedomím.
To neznamená, že medzi poslancami ľavice a pravice či poslancami jednotlivých národných delegácií neexistujú hlboké deliace čiary. Naopak, politické zápasy o konečnú podobu parlamentných uznesení sú na dennom poriadku. Ja sama som ich opakovane zažila v tej najtvrdšej forme, kedy som bola nútená hlasovať proti mojim vlastným návrhom, ktoré uniesli kolegovia z ľavice tým, že do nich presadili pre mňa neprijateľné veci. Vďaka tomu ale dokážem aj po trinástich rokoch moje kolegyne a kolegov rešpektovať, hoci s nimi zásadne nesúhlasím, rovnako ako oni so mnou.
Na jednej strane je to výsledok obyčajnej ľudskej slušnosti, na ktorú akoby sa u nás doma niekedy zabúdalo, a to nielen v parlamente. Rolu tu hrá aj tradícia parlamentarizmu, ktorú do Európskeho parlamentného zhromaždenia a neskôr Európskeho parlamentu priniesli poslanci oveľa starších európskych demokracií ešte v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Ale je tu aj tretí faktor. S drvivou väčšinou mojich kolegýň a kolegov sa zhodneme na tom najdôležitejšom, že pre európske národy je spoločná cesta jedinou alternatívou.
Naša dnešná historicky prvá spoločná rozprava sa odohráva na pozadí zásadných zmien európskej politiky, ktorú spustilo rozhodnutie občanov Veľkej Británie opustiť Úniu. Na stole je päť scenárov možnej budúcnosti Európy a diskusia o nich sa má ukončiť koncom tohoto roku. Nemecko a Francúzsko, dvojtaktný motor európskej integrácie, čakajú medzitým parlamentné voľby. Uplynulý víkend prijali predstavitelia európskej dvadsaťsedmičky spoločné vyhlásenie, v ktorom hovoria o tom, že integrácia bude pokračovať a tí, ktorí nebudú súhlasiť, sa vždy budú môcť pripojiť neskôr.
Predseda slovenskej vlády Robert Fico opakovane potvrdil, že Slovensko sa chce integrovať aj ďalej, aby zostalo v európskom jadre. Naopak, naši najbližší susedia, teda Česko, Poľsko a Maďarsko, sú zdržanliví.
Čo znamená byť súčasťou jadra? Dovoľte mi, aby som bola úprimne priama. Znamená to preniesť ďalšie suverénne právomoci do Bruselu. Znamená to súhlasiť s vytvorením európskeho ministerstva financií a povýšením úradu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku na úroveň ministerstva zahraničných vecí. S posilnením postavenia Európskej centrálnej banky, so zjednotením základu dane. Možno to bude znamenať aj súhlas s vytvorením spoločnej európskej armády, spravodajskej služby alebo permanentný prerozdeľovací mechanizmus utečencov. A to sú len niektoré z tém, ktoré sa v súvislosti s hlbšou integráciou otvoria.
O týchto témach sa nahlas hovorí všade v Európe. Je najvyšší čas, aby sme o nich začali hovoriť aj na pôde Národnej rady. No najdôležitejšie je začať intenzívnu verejnú diskusiu s občanmi. Diskusiu, ktorá bude založená na faktoch a nie mýtoch o Európe. Ak nás brexit niečo naučil, tak to, že nie je možné, aby politici, ktorí roky ohlupujú ľudí zjednodušenými frázami o zlom Bruseli, anonymných úradníkoch, zakrivených banánoch či zákaze varných konvíc, aby takíto politici v kľúčovom momente dokázali presvedčiť ľudí, že ich budúcnosť je pupočnou šnúrou prepojená s budúcnosťou Európskej únie a bez nej by bolo horšie.
To, čo dnes potrebujeme, je ujasniť si našu slovenskú pozíciu. Našu predstavu o tom, v akej Európe, v akej Únii by sme sa cítili najlepšie. Európska komisia nám dala na stôl svoju bielu knihu o budúcnosti, prečo by slovenská vláda nemohla dať na stôl vlastnú bielu knihu o budúcnosti Slovenska v Európskej únii? Ak ju ešte nedala alebo nepripravuje, prečo by to nemohla urobiť Národná rada ako výsledok skutočne otvorenej parlamentnej diskusie medzi všetkými nositeľmi demokratického mandátu? Lebo ak neprídeme k európskemu rokovaciemu stolu s vlastnou pozitívnou predstavou, sami sa odsúdime do polohy štatistov a večných kuvikov, ktorí dokážu len kritizovať.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tí, čo ma osobne poznáte, viete, že mám veľké výhrady k mnohým politikám Európskej únie. Patrila som k tým, ktorí nesúhlasili s Lisabonskou zmluvou. Kedykoľvek potvrdím, že Únia robí aj zlé rozhodnutia a nie je ich málo, a môžem vám garantovať, že vždy sa budem snažiť takéto rozhodnutia zmeniť, nech už majú podobu smerníc, nariadení alebo zmlúv. Ale rovnako mám veľké výhrady aj voči tejto aj minulým slovenským vládam. Rovnako nesúhlasím s mnohými ich politikmi a zákonmi, ktoré prijal tento parlament. Nepáči sa mi ani nedostatok úcty a rešpektu v slovenskej politike, ktorý tak často kritizujú občania. To však nič nemení na mojom vzťahu k Slovensku. Slovensko, rovnako ako zjednotená Európa, je súčasťou mojej, našej identity. Toho, čím sme.
Vážené kolegyne a kolegovia, priznajme sa verejne k našej európskej identite. Vyhlasujme to pri každej príležitosti a nielen hovorme o kresťanských hodnotách, ale ich aj žime. Konajme ako ľudia, ktorí sa dokážu rešpektovať aj vtedy, keď majú odlišný pohľad na vec, ako Slováci, ktorí sú zároveň Európanmi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi si vážim, že môžem vystúpiť dnes v Národnej rade, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a moja úprimná vďaka patrí vám, pán predseda. A ja začnem tým, čím kolega Mikolášik skončil. Sedela som v týchto laviciach, keď Kresťanskodemokratické hnutie podávalo prvé návrhy na zrušenie Mečiarových amnestií, a preto moja úprimná vďaka za včerajší deň.
Do Európskeho parlamentu som bola zvolená v roku 2004. V tomto období som bola predsedníčkou pre práva žien a v rokoch 2009 a 2014 som predsedala parlamentnej medziskupine pre rodinu a ochranu detí. V aktuálnom ôsmom legislatívnom období som riadnou členkou troch parlamentných výborov, výboru pre práva žien, výboru pre rozvoj a výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Som tiež členkou delegácie s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria a podpredsedníčkou delegácie Európskej únie s Cariforom, čo sú niektoré krajiny Strednej Ameriky. Som náhradníčkou v delegácii pre severnú Afriku, pre krajiny Maghrebu a pre Stredomorie. V parlamente vediem medziskupinu pre Family Friendly Policy.
Rodinná politika je výlučnou právomocou členských štátov, a preto ťažisko mojej práce je prienik medzi európskymi politikami a postavením rodiny a solidaritou medzi generáciami. Ešte v roku 2008 som pripravila iniciatívnu správu o nediskriminácii na základe pohlavia a medzigeneračnej solidarite. Upozornila som v nej na niektoré nedostatky tzv. Lisabonskej stratégie, ktorá za prácu považovala len platenú zárobkovú činnosť. Žiadala som, aby sa definícia pojmu práca prispôsobila novým požiadavkám európskej politiky zamestnanosti. Muselo prejsť niekoľko rokov, kým sa začalo hovoriť o potrebe uznať mnohé formy nezárobkovej činnosti, ktorú ženy, matky aj muži vykonávajú predovšetkým v rodine a v oblasti dobrovoľníctva.
Produkt domácností je významnou súčasťou hospodárskej výkonnosti každého štátu, ale domáca práca sa nezarátava do hrubého domáceho produktu. Zaráta sa len vtedy, ak rodina niekoho zamestná, aby dozeral na deti, upratoval domácnosť a varil. Ak túto prácu vykonáva jeden z rodičov, nestane sa tak. Rodiny a domácnosti pritom vychovávajú deti, vykonávajú mnohé služby a sprostredkúvajú pocit bezpečia. Starajú sa o deti, chorých členov domácnosti, opatrujú starých ľudí, pomáhajú im a vykonávajú ďalšie prínosné práce. Ignorovaním významu a hodnoty tejto práce trpia najmä ženy, tie totiž týmto činnostiam venujú 70 % svojho času, dokonca aj v takých rovnostárskych krajinách, ako je Švédsko.
Snaha európskych politík o zosúladenie pracovného a rodinného života, ktorú môžeme sledovať v posledných rokoch, potvrdzuje to, čo som v tejto správe napísala už pred deviatimi rokmi. Žiaľ, jednotlivé alternatívy, ktoré sú k dispozícii, pri voľbe medzi oficiálnym zamestnaním a neoficiálnou prácou v oblasti starostlivosti o deti a členov domácnosti, nemajú v konečnom dôsledku rovnaký efekt. Ak sa ženy a muži rozhodnú medzi oficiálnym zamestnaním, všeobecne nazývaným profesionálna kariéra, a nezárobkovou činnosťou, ktorá sa všeobecne nazýva podpora ľudských schopností a solidarity medzi generáciami, musia čeliť hrozbe viacnásobnej a latentnej diskriminácie.
V júni 2015 Európsky parlament schválil moju správu o uplatňovaní smernice o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania. Nerovnosť v oblasti zamestnanosti obmedzuje potenciál žien a bráni spoločnosti plne využiť ich talent, zručnosti a schopnosti. Táto nerovnosť sa prenáša aj na postavenie rodiny. Veľká väčšina matiek sa zapája do trhu práce a mnohé z nich nesú hlavnú zodpovednosť za podporu svojej rodiny ako jediné alebo hlavné živiteľky. Štúdie ukazujú, že nerovnaké odmeňovanie začína v momente, keď sa ženy stanú matkami a vrátia sa z prvej materskej dovolenky. Len účinná politika zameraná na odstránenie rozdielov v odmeňovaní môže zlepšiť situáciu mnohých a je to najmä politika, ktorá uzná materstvo a zlepšíme postavenie mnohodetných rodín, rodín s jedným rodičom a s rodičmi pracujúcimi v horšie platených zamestnaniach.
Rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie sú dôležitou súčasťou primárnej legislatívy Európskej únie od prijatia Rímskych zmlúv pred 60 rokmi. Napätie medzi rodinným a pracovným životom zároveň prispieva k odkladaniu pôrodu prvého dieťaťa a nízkej, až katastrofickej pôrodnosti vo väčšine členských štátov. Tieto rozdiely v odmeňovaní majú vplyv aj na situáciu žien po odchode do dôchodku. Kým platy majú rozdiel 16 %, dôchodky sú nižšie u žien až o 40 percent. Výsledná nerovnosť sa môže ďalej zvyšovať, keďže demografická situácia v členských štátoch sa zhoršuje a priebežné dôchodkové systémy sa tak dostávajú pod rastúci tlak. Z týchto dôvodov som navrhla – a parlament sa s mojím návrhom stotožnil, aby Komisia pripravila novelu existujúcej smernice prijatej pred vyše 10 rokmi. Vzhľadom na aktuálne dianie v Európskej únii však nepredpokladám, že sa takéhoto návrhu dočkám ešte v tomto volebnom období.
K ďalším témam, ktorým sa venujem dlhodobo, patrí boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Ešte v septembri 2005 schválil Európsky parlament moju správu o ženách a chudobe v Európskej únii. Mojimi témami je aj právo na život a ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, etické aspekty vedeckého výskumu, ktorý je financovaný z rozpočtu Európskej únie, a zohľadnenie špecifických potrieb rodinných podnikov ako súčasti skupiny malých a stredných podnikov. Samotnou kapitolou môjho doterajšieho pôsobenia v Európskom parlamente je oblasť rozvojovej pomoci. Pre humanitárnu pomoc som permanentným spravodajcom pre moju politickú skupinu.
Európska únia je dnes najväčším globálnym poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci v najchudobnejších krajinách sveta. Význam tejto pomoci sa bude v nasledujúcich rokoch len zvyšovať, pretože pomoc, ktorú takto poskytneme, zmierňuje tlak na migráciu do Európy a zároveň pomáha znižovať riziká ozbrojených konfliktov. Ak nechceme, aby k nám prichádzali milióny zúfalých ľudí, ktorí už nemajú čo stratiť, musíme im pomáhať tam, kde sú doma.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako sami dobre viete, zodpovedný výkon poslaneckého mandátu je práca, ktorá je náročná na čas aj energiu. V našom prípade o to viac, že pravidelný kontakt s voličmi znamená množstvo únavného cestovania. Ja chodím na Slovensko každý týždeň, aby som sa mohla zúčastňovať na čo najväčšom počte podujatí.
Čo sa týka práce v Európskom parlamente, ťažiskom je práca vo výboroch a pripravovanie pozmeňovacích návrhov. Rokovanie o pozmeňovacích návrhoch je dlhodobé, ďalekosiahle a väčšina z nás, ako tu sedíme, za tieto prvé tri roky volebného obdobia stihla pripraviť stovky pozmeňovacích návrhov a mnohé z nich sa stali medzičasom súčasťou práva Únie. Možno aj preto alebo práve preto je v Európskom parlamente spolupráca medzi poslancami rôznych politických skupín nielen možná, ale úprimná každodenná vec. Ak súhlasím s návrhom kolegyne alebo kolegu z ľavicovej alebo konzervatívnej skupiny v niektorom z mojich výborov, nemám žiaden problém za tento návrh zahlasovať. Slobodné rozhodovanie poslanca v rámci výkonu jeho mandátu rešpektuje každá jedna politická skupina. Politická disciplína je výsledkom presviedčania a spoločného rozhodovania, a nie je však vynucovaná. Ak sa s výsledným skupinovým rozhodnutím nemôžem stotožniť, môžem hlasovať inak a pokiaľ to oznámim vopred, nikto z mojej frakcie mi moje rozhodnutie nebude ani sekundu vyčítať, pretože každý chápe, že v parlamente zastupujem aj mojich slovenských voličov a riadim sa svojím svedomím.
To neznamená, že medzi poslancami ľavice a pravice či poslancami jednotlivých národných delegácií neexistujú hlboké deliace čiary. Naopak, politické zápasy o konečnú podobu parlamentných uznesení sú na dennom poriadku. Ja sama som ich opakovane zažila v tej najtvrdšej forme, kedy som bola nútená hlasovať proti mojim vlastným návrhom, ktoré uniesli kolegovia z ľavice tým, že do nich presadili pre mňa neprijateľné veci. Vďaka tomu ale dokážem aj po trinástich rokoch moje kolegyne a kolegov rešpektovať, hoci s nimi zásadne nesúhlasím, rovnako ako oni so mnou.
Na jednej strane je to výsledok obyčajnej ľudskej slušnosti, na ktorú akoby sa u nás doma niekedy zabúdalo, a to nielen v parlamente. Rolu tu hrá aj tradícia parlamentarizmu, ktorú do Európskeho parlamentného zhromaždenia a neskôr Európskeho parlamentu priniesli poslanci oveľa starších európskych demokracií ešte v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Ale je tu aj tretí faktor. S drvivou väčšinou mojich kolegýň a kolegov sa zhodneme na tom najdôležitejšom, že pre európske národy je spoločná cesta jedinou alternatívou.
Naša dnešná historicky prvá spoločná rozprava sa odohráva na pozadí zásadných zmien európskej politiky, ktorú spustilo rozhodnutie občanov Veľkej Británie opustiť Úniu. Na stole je päť scenárov možnej budúcnosti Európy a diskusia o nich sa má ukončiť koncom tohoto roku. Nemecko a Francúzsko, dvojtaktný motor európskej integrácie, čakajú medzitým parlamentné voľby. Uplynulý víkend prijali predstavitelia európskej dvadsaťsedmičky spoločné vyhlásenie, v ktorom hovoria o tom, že integrácia bude pokračovať a tí, ktorí nebudú súhlasiť, sa vždy budú môcť pripojiť neskôr.
Predseda slovenskej vlády Robert Fico opakovane potvrdil, že Slovensko sa chce integrovať aj ďalej, aby zostalo v európskom jadre. Naopak, naši najbližší susedia, teda Česko, Poľsko a Maďarsko, sú zdržanliví.
Čo znamená byť súčasťou jadra? Dovoľte mi, aby som bola úprimne priama. Znamená to preniesť ďalšie suverénne právomoci do Bruselu. Znamená to súhlasiť s vytvorením európskeho ministerstva financií a povýšením úradu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku na úroveň ministerstva zahraničných vecí. S posilnením postavenia Európskej centrálnej banky, so zjednotením základu dane. Možno to bude znamenať aj súhlas s vytvorením spoločnej európskej armády, spravodajskej služby alebo permanentný prerozdeľovací mechanizmus utečencov. A to sú len niektoré z tém, ktoré sa v súvislosti s hlbšou integráciou otvoria.
O týchto témach sa nahlas hovorí všade v Európe. Je najvyšší čas, aby sme o nich začali hovoriť aj na pôde Národnej rady. No najdôležitejšie je začať intenzívnu verejnú diskusiu s občanmi. Diskusiu, ktorá bude založená na faktoch a nie mýtoch o Európe. Ak nás brexit niečo naučil, tak to, že nie je možné, aby politici, ktorí roky ohlupujú ľudí zjednodušenými frázami o zlom Bruseli, anonymných úradníkoch, zakrivených banánoch či zákaze varných konvíc, aby takíto politici v kľúčovom momente dokázali presvedčiť ľudí, že ich budúcnosť je pupočnou šnúrou prepojená s budúcnosťou Európskej únie a bez nej by bolo horšie.
To, čo dnes potrebujeme, je ujasniť si našu slovenskú pozíciu. Našu predstavu o tom, v akej Európe, v akej Únii by sme sa cítili najlepšie. Európska komisia nám dala na stôl svoju bielu knihu o budúcnosti, prečo by slovenská vláda nemohla dať na stôl vlastnú bielu knihu o budúcnosti Slovenska v Európskej únii? Ak ju ešte nedala alebo nepripravuje, prečo by to nemohla urobiť Národná rada ako výsledok skutočne otvorenej parlamentnej diskusie medzi všetkými nositeľmi demokratického mandátu? Lebo ak neprídeme k európskemu rokovaciemu stolu s vlastnou pozitívnou predstavou, sami sa odsúdime do polohy štatistov a večných kuvikov, ktorí dokážu len kritizovať.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tí, čo ma osobne poznáte, viete, že mám veľké výhrady k mnohým politikám Európskej únie. Patrila som k tým, ktorí nesúhlasili s Lisabonskou zmluvou. Kedykoľvek potvrdím, že Únia robí aj zlé rozhodnutia a nie je ich málo, a môžem vám garantovať, že vždy sa budem snažiť takéto rozhodnutia zmeniť, nech už majú podobu smerníc, nariadení alebo zmlúv. Ale rovnako mám veľké výhrady aj voči tejto aj minulým slovenským vládam. Rovnako nesúhlasím s mnohými ich politikmi a zákonmi, ktoré prijal tento parlament. Nepáči sa mi ani nedostatok úcty a rešpektu v slovenskej politike, ktorý tak často kritizujú občania. To však nič nemení na mojom vzťahu k Slovensku. Slovensko, rovnako ako zjednotená Európa, je súčasťou mojej, našej identity. Toho, čím sme.
Vážené kolegyne a kolegovia, priznajme sa verejne k našej európskej identite. Vyhlasujme to pri každej príležitosti a nielen hovorme o kresťanských hodnotách, ale ich aj žime. Konajme ako ľudia, ktorí sa dokážu rešpektovať aj vtedy, keď majú odlišný pohľad na vec, ako Slováci, ktorí sú zároveň Európanmi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
10:10
Vystúpením pani poslankyne sme vyčerpali vystúpenia poslancov za frakciu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).
Nasleduje frakcia Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Pán poslanec Vladimír Maňka, nech sa páči.
Vystúpením pani poslankyne sme vyčerpali vystúpenia poslancov za frakciu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).
Nasleduje frakcia Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Pán poslanec Vladimír Maňka, nech sa páči.
Ďakujem.
Vystúpením pani poslankyne sme vyčerpali vystúpenia poslancov za frakciu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).
Nasleduje frakcia Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Pán poslanec Vladimír Maňka, nech sa páči.
Rozpracované
10:17
Vystúpenie v rozprave 10:17
Vladimír MaňkaMoji kolegovia vystúpili a povedali niektoré veci, ktoré sa prelínajú s mojimi činnosťami, lebo ja som v rozpočtovom výbore od roku 2004 a vlastne všetko ide cez rozpočtový výbor. A keď Eduard Kukan hovorí o...
Moji kolegovia vystúpili a povedali niektoré veci, ktoré sa prelínajú s mojimi činnosťami, lebo ja som v rozpočtovom výbore od roku 2004 a vlastne všetko ide cez rozpočtový výbor. A keď Eduard Kukan hovorí o spoločnej obrannej a bezpečnostnej politike, tak musíme vidieť také veci, že keby spolupracovali všetky krajiny Európskej únie a nakupovali spoločne zbrane, robili by veci spoločne, no tak máme vo vrecku 130 mld. eur, čiže takouto cestou treba ísť.
Keď hovoril Eduard Kukan o rozvojovej pomoci, musíme si povedať, že nestačí to, čo hovorí Donald Trump, že dávajme viac peňazí na zbrojenie. Ak nebudeme pomáhať niektorým krajinám, tak to nebude stačiť. Zoberme si, že dnes v severnej Afrike žije 1,2 mld. obyvateľov a podľa prognóz OSN to bude na konci storočia až 4 miliardy. Takýto obrovský nápor by nezvládla ani Afrika, ani Európa, lebo potom by utekali stovky miliónov ľudí do Európy a do Európskej únie, keby to takto zostalo. Preto sme povinní dávať peniaze nielen na zbrojenie, ale aby sme týmto chudákom pomohli jednak zabezpečiť prácu priamo tam, kde bývajú, a na druhej strane, aby sme tie dievčatá a tých chlapcov vzdelávali, aby taká demografia až takáto zlá nebola, lebo to naozaj nezvládneme. Čiže musíme týmto krajinám pomáhať a pomôžeme tým aj Európskej únii, aj celému svetu.
Chcem zdôrazniť, že aj to, čo kolegovia hovorili z iných politických skupín, tak my nemáme problém spolupracovať. Poviem taký príklad s pánom poslancom Štefancom. Viete dobre, že ani Európska únia si neplní svoje povinnosti a stane sa, že nezaplatí faktúry načas, a nám hovorili mnohí starostovia, primátori nielen zo Slovenska, ale aj z iných európskych krajín, že meškajú mi platby. Ja som bol tiež, keď som bol župan, za mosty, ktoré sme postavili cez Ipeľ, tak nám meškali platby viac ako 15 mesiacov, a to je naozaj zložité, keď vám chýbajú milióny eur. A preto musíme nájsť iný spôsob financovania, ktorý nemôže závisieť od dobrej vôle alebo politickej situácie v jednotlivých krajinách Európskej únie alebo kto tam je vo vláde a neplní si svoje povinnosti.
Musíme nájsť spôsob financovania, ktorý sa volá Vlastné zdroje. Zavolal som Ivana Štefanca: Poďme spolu, stretneme sa so Slovenskou akadémiou vied, s Viedenským inštitútom. A teraz sa nám podarilo presadiť, že je tu projekt Vlastné zdroje, ktorý budeme rokovať v najbližších týždňoch a mesiacoch, a dostali sa, prepojili sme ich so Slovenskou akadémiou vied s doc. Páleníkom a s prof. Luptáčikom z Viedenského inštitútu a dostali sa podklady ako základ pre nový systém vlastných zdrojov takýmto spôsobom aj našou spoluprácou. Lebo ak nám dovážajú zo Slovenska výrobky, ktoré vyrábajú, nechcem menovať, aké ázijské krajiny, absolútne neekologicky, no tak nám devastujú jednak životné prostredie a jednak vytvárajú neprimeranú konkurenciu našim podnikom, ktoré nemôžu súťažiť, keď vyrábajú čisto. Prečo by sme tieto výrobky nezdaňovali takou sadzbou, aká je miera nečistoty pri ich výrobe? A pomôžeme aj našim podnikom, nebudú presúvať výrobu z Európy preč a, samozrejme, získame aj zdroje do európskeho rozpočtu.
Čiže my spoločne naozaj hľadáme riešenia, keď je nejaký problém, sadneme a riešime to spoločne, to je jedno, aké má kto tričko. Dôležité je, aby sme naozaj našli spoločnú reč.
Slovensko je malá krajina, keby sme neboli členom Európskej únie, dostali by sme sa do závislosti niekoho iného. Nikde inde by sme však neboli rovnocenným partnerom. Nikde inde by nás partneri nepodporovali tak, aby sme ich ekonomicky a životnou úrovňou, aby sme sa k nim približovali. Od druhej svetovej vojny bolo vo svete 40 vojnových konfliktov. V Európskej únii už sedem desaťročí nebol žiadny. Chceme žiť v mieri aj ďalej? Ako jediná únia na svete máme cieľ mier.
Pred nami stoja, samozrejme, ďalšie významné výzvy. Dokážeme riešiť našu bezpečnosť na Slovensku a boj s terorizmom sami? Chceme, aby ľudia žili lepšie a ich životná úroveň sa vyrovnávala so životnou úrovňou iných vyspelých krajín? Chceme hrať dôležitú úlohu v globalizovanom svete alebo budeme len hračkou v rukách trhu? Chceme mať reálnu silu a smerovať, aby bol svet bezpečnejší a udržateľnejší? Chceme, aby sme my všetci a vy všetci a občania Slovenskej republiky mali chránené vklady v bankách? Chceme mať čo najlacnejšiu elektrickú energiu, plyn a ďalšie energie, ale aj istotu, že potrebné energie budú naozaj dodané a zabezpečené? Chceme zachrániť našu planétu pred klimatickými zmenami, ktoré môžu vyvolať stokrát väčšiu migráciu, ako bola v roku 2015, a ktoré môžu spôsobiť, že naše ovzdušie nebude dýchateľné? Ak svet postihnú ďalšie krízy, chceme, aby sme boli na ne lepšie pripravení? Ak Slovensko postihne nejaká prírodná alebo iná katastrofa, chceme, aby nám Európska únia pomohla?
Polovica svetových finančných operácií tečie cez daňové raje. Na daňových podvodoch a agresívnom plánovaní stráca Európska únia ročne viac ako tisíc miliárd eur, to je viac ako 2-tisíc eur na každého z vás aj na vaše deti, aj na vaše rodiny. Tieto obrovské peniaze nám chýbajú. S nimi by sme dokázali vytvoriť státisíce nových pracovných miest, mali by sme lepšie zdravotníctvo, školstvo malo by viac peňazí na platy, dôchodky. Lepšie by sme bojovali proti chudobe či kríze a priniesli by sme lepšiu kvalitu života našich obyvateľov.
Z týchto peňazí je financovaný aj Islamský štát či iný organizovaný zločin. Je to čisté výpalníctvo, ak v krajine, kde je daňový raj, povolia, aby si tam peniaze ukladali firmy z iných krajín, ale podnikom vo vlastnej krajine to zakážu, lebo vedia, že ak by domáce firmy boli v daňovom raji, tak by krajina prišla o peniaze na sociálne systémy, zdravotníctvo, školstvo, na dôchodky a koniec. To je čisté výpalníctvo.
Tento problém by nás mal trápiť všetkých. A položme si zase otázku: Dokážeme ho vyriešiť sami ako Slovensko? Keď nastupoval do funkcie predsedu Komisie Jean-Claude Juncker, tak európski sociálni demokrati ho dotlačili, aby sľúbil, že bude tento systém riešiť, a zaviazal sa, že sa budú dane zdaňovať v tej krajine, kde tieto zisky vznikajú.
Pred ôsmimi rokmi nás naplno zasiahla finančná kríza. Európe stále ešte hrozí, že sa môže dostať do recesie a potom vstúpiť do dlhého obdobia nízkeho hospodárskeho rastu, nízkej inflácie a nezamestnanosti. Zároveň čelíme klimatickým zmenám, hrozbám v oblasti bezpečnosti aj energetickej. Mnoho podnikov nemá prístup k financiám. Pred dvomi rokmi nás zasiahla migračná kríza a zvýšili sa teroristické hrozby. V kríze sme sa príliš sústredili na úsporné opatrenia a málo sme investovali do oblastí, ktoré skutočne prinášajú vysokú návratnosť, rast, zamestnanosť. Investície v Európe sú o 15 % nižšie, ako bolo pred krízou, pričom v Spojených štátoch sú také, aké boli pred krízou, a práve kvalitné investície prinášajú nové pracovné miesta.
Keď som bol primátor, tak sme práve kvalitnými investíciami za päť rokov znížili dlhovú službu z 27 % na jedno percento. Mali sme najviac investícií na obyvateľa vo všetkých slovenských mestách a obciach a ešte sme ušetrili finančné prostriedky a vytvorili sme pracovné miesta. Pre toto isté je aj rozpočet Európskej únie investičným projektom s vysokým pákovým efektom. Až 94 % financií vyčleňujeme na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a úlohy Únie ako globálneho aktéra.
Keď je najhoršie, zjavia sa ľudia, ktorých si dovtedy nikto veľmi nevšímal. Začnú sľubovať, že oni všetko vyriešia. Nevyriešia. Som v Európskom parlamente od roku 2004, ale ešte ani raz som sa nestretol s tým, že by títo ľudia okrem kritiky navrhli aj riešenie alebo dali nejaký normálny pozmeňujúci návrh. Prídu len tam, kde sa môžu zviditeľniť. Plamenne, kriticky vystúpia v pléne a to je všetko, čo pre obyvateľov – aj svojich, aj Európskej únie – robia. Pomenovať problém a vyriešiť problém, to sú absolútne rozdielne veci. Majú najväčšie absencie, nezúčastňujú sa rokovaní výborov. Kde sa problémy naozaj riešia, tam nechodia. Keď sa na ich ničnerobenie prišlo, niektorí z nich zmenili taktiku.
Nedávno som v rozpočtovom výbore bol spravodajcom, tieňovým spravodajcom k štrukturálnym reformám a jedna pani poslankyňa z Le Penovej strany, pani Sopfie Montel v návrhu, ktorý má 80 bodov, predložila 80 pozmeňujúcich návrhov a to, že každý bod ruší. A zrazu sa stala aktívnou poslankyňou, ktorá predkladá pozmeňujúce návrhy. Pritom vo výbore sa ani nestretneme.
Pred niekoľkými týždňami som bol zvolený do vedenia, do predsedníctva Európskeho parlamentu a tu riešime aj sankcie za porušovanie pravidiel. V marci dostal za svoje výroky pokutu viac ako 9-tisíc eur europoslanec z Poľska, ktorý sa nehorázne urážlivo vyjadroval na adresu žien. Skúste si tipnúť, ktorí poslanci z akých politických skupín porušujú pravidlá a zneužívajú financie Európskej únie. Nebudem ich menovať, nebudem vyčíslovať škody, ktoré, samozrejme, musia zaplatiť. V slovenských médiách sa objavili mená niektorých z nich, ktorí musia vrátiť stovky tisíc eur za roky neférového konania a zneužívania finančných prostriedkov. Sú medzi nimi takmer výlučne rasisti, extrémisti, nacisti, populisti. Jediné, čo vedia, je presvedčivo vystúpiť a pomenovať problém. Riešenia už nepovedia, lebo ich nevedia.
Nigel Farage, britský euroskeptik, ktorý má naozaj dar reči, bol tvárou kampane Odchod Británie z Európskej únie. Na poschodových autobusoch umiestnili transparenty, že ak Británia odíde z EÚ, ušetrí týždenne 250 mil. libier, ktoré potom pôjdu do zdravotníctva. Klamstvá presvedčili ľudí, aby povedali: Radšej vystúpme. Po referende sa sám priznal, že klamal. Klamanie bral samozrejme, ako absolútnu samozrejmosť. Tak asi takúto Európsku úniu nechceme.
Prišiel som z výrobného podniku, z podnikateľskej sféry. Keď som bol riaditeľom podniku, primátorom, potom županom, myslel som si, že rozhodujú výsledky vašej práce. Dlhodobo najlepšie hospodáriace mesto na Slovensku s najvyššími investíciami, s najnižšou zadlženosťou, najtransparentnejší kraj na Slovensku, ktorý veľa investuje a pritom znižuje svoje záväzky, od istého okamihu si nie som si istý, či výsledky rozhodujú. Niekedy sa afekt stáva dôležitejším ako rozum. Napriek tomu, samozrejme, budem aj ďalej stavať na výsledkoch a serióznosti.
Vlani som mal prednášky pred viac ako 4-tisíc študentmi stredných škôl a je mimoriadne dôležité, aby sme mladým ľuďom najprv dali šancu získať vzdelanie potrebné na trhu práce. Pomoc pre mladých ľudí, aby dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po ukončení školskej dochádzky alebo strate zamestnania. Túto iniciatívu sme rozbehli a opýtajte sa pána ministra Richtera a povie vám, že za tri roky sa podarilo znížiť nezamestnanosť mladých ľudí o polovicu na Slovensku a okolo 86 % týchto mladých ľudí, ktorí aj po ukončení projektu tak zostali naďalej vo svojom zamestnaní.
Všetky významné aktivity súvisia s financiami a všetky idú cez rozpočtový výbor. Dostal som dôveru byť hlavným spravodajcom pre rozpočet Európskej únie a momentálne je mojou významnou agendou zjednodušovanie čerpania európskych fondov, zníženie papierovačiek, zníženie byrokracie a tým aj chýb a nákladov.
Často počúvam o chybovosti európskeho rozpočtu. V rokoch 2007 – ´13 boli naozaj chvíle, že v mnohých krajinách v snahe za každú cenu vyčerpať čo najviac peňazí sa urobili aj chyby a financovali sa veci, ktoré nemali nejakú veľkú pridanú hodnotu či zamestnanosť. Dnes už platia iné pravidlá. Chybovosť európskeho rozpočtu je menšia ako štyri percentá. Chceme, aby bola pod dvomi percentami. A je nižšia, Európska únia patrí medzi osem rozpočtov na celej našej planéte, ktorá je najmenej chybová. Samozrejme, nájdeme vždy v každom rozpočte každej krajiny nejaké veci, ktoré treba riešiť. Toto všetko, čo hovorím, nie je konečný stav. Naozaj treba niektoré veci zmeniť. To je možné vtedy, keď budeme postupovať spoločne a prijímať viac spoločných rozhodnutí.
Pri vysvetľovaní potrebujeme aj médiá. Ak ukážeme ľuďom aj dobré veci, ktorých je väčšina, zlepšíme nálady medzi ľuďmi. A verte, že je obrovský rozdiel, keď ľudia sú zapálení, keď dôverujú a pozitívne myslia, ako keď pracujú v nejakej skepse a pesimizme. Dnes si väčšina ľudí na našej planéte želá žiť v Európskej únii. Všetky predpovede aj Slovensku hovoria, že Slovensko bude napredovať rýchlejšie ako ostatné krajiny.
Milí priatelia, verím, že spoločne to zvládneme. Ďakujem ešte raz za príležitosť. (Potlesk.)
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať za možnosť prísť a vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky. Som sa pozeral, kde som sedel pred pätnástimi rokmi, a veľa sa toho nezmenilo.
Moji kolegovia vystúpili a povedali niektoré veci, ktoré sa prelínajú s mojimi činnosťami, lebo ja som v rozpočtovom výbore od roku 2004 a vlastne všetko ide cez rozpočtový výbor. A keď Eduard Kukan hovorí o spoločnej obrannej a bezpečnostnej politike, tak musíme vidieť také veci, že keby spolupracovali všetky krajiny Európskej únie a nakupovali spoločne zbrane, robili by veci spoločne, no tak máme vo vrecku 130 mld. eur, čiže takouto cestou treba ísť.
Keď hovoril Eduard Kukan o rozvojovej pomoci, musíme si povedať, že nestačí to, čo hovorí Donald Trump, že dávajme viac peňazí na zbrojenie. Ak nebudeme pomáhať niektorým krajinám, tak to nebude stačiť. Zoberme si, že dnes v severnej Afrike žije 1,2 mld. obyvateľov a podľa prognóz OSN to bude na konci storočia až 4 miliardy. Takýto obrovský nápor by nezvládla ani Afrika, ani Európa, lebo potom by utekali stovky miliónov ľudí do Európy a do Európskej únie, keby to takto zostalo. Preto sme povinní dávať peniaze nielen na zbrojenie, ale aby sme týmto chudákom pomohli jednak zabezpečiť prácu priamo tam, kde bývajú, a na druhej strane, aby sme tie dievčatá a tých chlapcov vzdelávali, aby taká demografia až takáto zlá nebola, lebo to naozaj nezvládneme. Čiže musíme týmto krajinám pomáhať a pomôžeme tým aj Európskej únii, aj celému svetu.
Chcem zdôrazniť, že aj to, čo kolegovia hovorili z iných politických skupín, tak my nemáme problém spolupracovať. Poviem taký príklad s pánom poslancom Štefancom. Viete dobre, že ani Európska únia si neplní svoje povinnosti a stane sa, že nezaplatí faktúry načas, a nám hovorili mnohí starostovia, primátori nielen zo Slovenska, ale aj z iných európskych krajín, že meškajú mi platby. Ja som bol tiež, keď som bol župan, za mosty, ktoré sme postavili cez Ipeľ, tak nám meškali platby viac ako 15 mesiacov, a to je naozaj zložité, keď vám chýbajú milióny eur. A preto musíme nájsť iný spôsob financovania, ktorý nemôže závisieť od dobrej vôle alebo politickej situácie v jednotlivých krajinách Európskej únie alebo kto tam je vo vláde a neplní si svoje povinnosti.
Musíme nájsť spôsob financovania, ktorý sa volá Vlastné zdroje. Zavolal som Ivana Štefanca: Poďme spolu, stretneme sa so Slovenskou akadémiou vied, s Viedenským inštitútom. A teraz sa nám podarilo presadiť, že je tu projekt Vlastné zdroje, ktorý budeme rokovať v najbližších týždňoch a mesiacoch, a dostali sa, prepojili sme ich so Slovenskou akadémiou vied s doc. Páleníkom a s prof. Luptáčikom z Viedenského inštitútu a dostali sa podklady ako základ pre nový systém vlastných zdrojov takýmto spôsobom aj našou spoluprácou. Lebo ak nám dovážajú zo Slovenska výrobky, ktoré vyrábajú, nechcem menovať, aké ázijské krajiny, absolútne neekologicky, no tak nám devastujú jednak životné prostredie a jednak vytvárajú neprimeranú konkurenciu našim podnikom, ktoré nemôžu súťažiť, keď vyrábajú čisto. Prečo by sme tieto výrobky nezdaňovali takou sadzbou, aká je miera nečistoty pri ich výrobe? A pomôžeme aj našim podnikom, nebudú presúvať výrobu z Európy preč a, samozrejme, získame aj zdroje do európskeho rozpočtu.
Čiže my spoločne naozaj hľadáme riešenia, keď je nejaký problém, sadneme a riešime to spoločne, to je jedno, aké má kto tričko. Dôležité je, aby sme naozaj našli spoločnú reč.
Slovensko je malá krajina, keby sme neboli členom Európskej únie, dostali by sme sa do závislosti niekoho iného. Nikde inde by sme však neboli rovnocenným partnerom. Nikde inde by nás partneri nepodporovali tak, aby sme ich ekonomicky a životnou úrovňou, aby sme sa k nim približovali. Od druhej svetovej vojny bolo vo svete 40 vojnových konfliktov. V Európskej únii už sedem desaťročí nebol žiadny. Chceme žiť v mieri aj ďalej? Ako jediná únia na svete máme cieľ mier.
Pred nami stoja, samozrejme, ďalšie významné výzvy. Dokážeme riešiť našu bezpečnosť na Slovensku a boj s terorizmom sami? Chceme, aby ľudia žili lepšie a ich životná úroveň sa vyrovnávala so životnou úrovňou iných vyspelých krajín? Chceme hrať dôležitú úlohu v globalizovanom svete alebo budeme len hračkou v rukách trhu? Chceme mať reálnu silu a smerovať, aby bol svet bezpečnejší a udržateľnejší? Chceme, aby sme my všetci a vy všetci a občania Slovenskej republiky mali chránené vklady v bankách? Chceme mať čo najlacnejšiu elektrickú energiu, plyn a ďalšie energie, ale aj istotu, že potrebné energie budú naozaj dodané a zabezpečené? Chceme zachrániť našu planétu pred klimatickými zmenami, ktoré môžu vyvolať stokrát väčšiu migráciu, ako bola v roku 2015, a ktoré môžu spôsobiť, že naše ovzdušie nebude dýchateľné? Ak svet postihnú ďalšie krízy, chceme, aby sme boli na ne lepšie pripravení? Ak Slovensko postihne nejaká prírodná alebo iná katastrofa, chceme, aby nám Európska únia pomohla?
Polovica svetových finančných operácií tečie cez daňové raje. Na daňových podvodoch a agresívnom plánovaní stráca Európska únia ročne viac ako tisíc miliárd eur, to je viac ako 2-tisíc eur na každého z vás aj na vaše deti, aj na vaše rodiny. Tieto obrovské peniaze nám chýbajú. S nimi by sme dokázali vytvoriť státisíce nových pracovných miest, mali by sme lepšie zdravotníctvo, školstvo malo by viac peňazí na platy, dôchodky. Lepšie by sme bojovali proti chudobe či kríze a priniesli by sme lepšiu kvalitu života našich obyvateľov.
Z týchto peňazí je financovaný aj Islamský štát či iný organizovaný zločin. Je to čisté výpalníctvo, ak v krajine, kde je daňový raj, povolia, aby si tam peniaze ukladali firmy z iných krajín, ale podnikom vo vlastnej krajine to zakážu, lebo vedia, že ak by domáce firmy boli v daňovom raji, tak by krajina prišla o peniaze na sociálne systémy, zdravotníctvo, školstvo, na dôchodky a koniec. To je čisté výpalníctvo.
Tento problém by nás mal trápiť všetkých. A položme si zase otázku: Dokážeme ho vyriešiť sami ako Slovensko? Keď nastupoval do funkcie predsedu Komisie Jean-Claude Juncker, tak európski sociálni demokrati ho dotlačili, aby sľúbil, že bude tento systém riešiť, a zaviazal sa, že sa budú dane zdaňovať v tej krajine, kde tieto zisky vznikajú.
Pred ôsmimi rokmi nás naplno zasiahla finančná kríza. Európe stále ešte hrozí, že sa môže dostať do recesie a potom vstúpiť do dlhého obdobia nízkeho hospodárskeho rastu, nízkej inflácie a nezamestnanosti. Zároveň čelíme klimatickým zmenám, hrozbám v oblasti bezpečnosti aj energetickej. Mnoho podnikov nemá prístup k financiám. Pred dvomi rokmi nás zasiahla migračná kríza a zvýšili sa teroristické hrozby. V kríze sme sa príliš sústredili na úsporné opatrenia a málo sme investovali do oblastí, ktoré skutočne prinášajú vysokú návratnosť, rast, zamestnanosť. Investície v Európe sú o 15 % nižšie, ako bolo pred krízou, pričom v Spojených štátoch sú také, aké boli pred krízou, a práve kvalitné investície prinášajú nové pracovné miesta.
Keď som bol primátor, tak sme práve kvalitnými investíciami za päť rokov znížili dlhovú službu z 27 % na jedno percento. Mali sme najviac investícií na obyvateľa vo všetkých slovenských mestách a obciach a ešte sme ušetrili finančné prostriedky a vytvorili sme pracovné miesta. Pre toto isté je aj rozpočet Európskej únie investičným projektom s vysokým pákovým efektom. Až 94 % financií vyčleňujeme na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a úlohy Únie ako globálneho aktéra.
Keď je najhoršie, zjavia sa ľudia, ktorých si dovtedy nikto veľmi nevšímal. Začnú sľubovať, že oni všetko vyriešia. Nevyriešia. Som v Európskom parlamente od roku 2004, ale ešte ani raz som sa nestretol s tým, že by títo ľudia okrem kritiky navrhli aj riešenie alebo dali nejaký normálny pozmeňujúci návrh. Prídu len tam, kde sa môžu zviditeľniť. Plamenne, kriticky vystúpia v pléne a to je všetko, čo pre obyvateľov – aj svojich, aj Európskej únie – robia. Pomenovať problém a vyriešiť problém, to sú absolútne rozdielne veci. Majú najväčšie absencie, nezúčastňujú sa rokovaní výborov. Kde sa problémy naozaj riešia, tam nechodia. Keď sa na ich ničnerobenie prišlo, niektorí z nich zmenili taktiku.
Nedávno som v rozpočtovom výbore bol spravodajcom, tieňovým spravodajcom k štrukturálnym reformám a jedna pani poslankyňa z Le Penovej strany, pani Sopfie Montel v návrhu, ktorý má 80 bodov, predložila 80 pozmeňujúcich návrhov a to, že každý bod ruší. A zrazu sa stala aktívnou poslankyňou, ktorá predkladá pozmeňujúce návrhy. Pritom vo výbore sa ani nestretneme.
Pred niekoľkými týždňami som bol zvolený do vedenia, do predsedníctva Európskeho parlamentu a tu riešime aj sankcie za porušovanie pravidiel. V marci dostal za svoje výroky pokutu viac ako 9-tisíc eur europoslanec z Poľska, ktorý sa nehorázne urážlivo vyjadroval na adresu žien. Skúste si tipnúť, ktorí poslanci z akých politických skupín porušujú pravidlá a zneužívajú financie Európskej únie. Nebudem ich menovať, nebudem vyčíslovať škody, ktoré, samozrejme, musia zaplatiť. V slovenských médiách sa objavili mená niektorých z nich, ktorí musia vrátiť stovky tisíc eur za roky neférového konania a zneužívania finančných prostriedkov. Sú medzi nimi takmer výlučne rasisti, extrémisti, nacisti, populisti. Jediné, čo vedia, je presvedčivo vystúpiť a pomenovať problém. Riešenia už nepovedia, lebo ich nevedia.
Nigel Farage, britský euroskeptik, ktorý má naozaj dar reči, bol tvárou kampane Odchod Británie z Európskej únie. Na poschodových autobusoch umiestnili transparenty, že ak Británia odíde z EÚ, ušetrí týždenne 250 mil. libier, ktoré potom pôjdu do zdravotníctva. Klamstvá presvedčili ľudí, aby povedali: Radšej vystúpme. Po referende sa sám priznal, že klamal. Klamanie bral samozrejme, ako absolútnu samozrejmosť. Tak asi takúto Európsku úniu nechceme.
Prišiel som z výrobného podniku, z podnikateľskej sféry. Keď som bol riaditeľom podniku, primátorom, potom županom, myslel som si, že rozhodujú výsledky vašej práce. Dlhodobo najlepšie hospodáriace mesto na Slovensku s najvyššími investíciami, s najnižšou zadlženosťou, najtransparentnejší kraj na Slovensku, ktorý veľa investuje a pritom znižuje svoje záväzky, od istého okamihu si nie som si istý, či výsledky rozhodujú. Niekedy sa afekt stáva dôležitejším ako rozum. Napriek tomu, samozrejme, budem aj ďalej stavať na výsledkoch a serióznosti.
Vlani som mal prednášky pred viac ako 4-tisíc študentmi stredných škôl a je mimoriadne dôležité, aby sme mladým ľuďom najprv dali šancu získať vzdelanie potrebné na trhu práce. Pomoc pre mladých ľudí, aby dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po ukončení školskej dochádzky alebo strate zamestnania. Túto iniciatívu sme rozbehli a opýtajte sa pána ministra Richtera a povie vám, že za tri roky sa podarilo znížiť nezamestnanosť mladých ľudí o polovicu na Slovensku a okolo 86 % týchto mladých ľudí, ktorí aj po ukončení projektu tak zostali naďalej vo svojom zamestnaní.
Všetky významné aktivity súvisia s financiami a všetky idú cez rozpočtový výbor. Dostal som dôveru byť hlavným spravodajcom pre rozpočet Európskej únie a momentálne je mojou významnou agendou zjednodušovanie čerpania európskych fondov, zníženie papierovačiek, zníženie byrokracie a tým aj chýb a nákladov.
Často počúvam o chybovosti európskeho rozpočtu. V rokoch 2007 – ´13 boli naozaj chvíle, že v mnohých krajinách v snahe za každú cenu vyčerpať čo najviac peňazí sa urobili aj chyby a financovali sa veci, ktoré nemali nejakú veľkú pridanú hodnotu či zamestnanosť. Dnes už platia iné pravidlá. Chybovosť európskeho rozpočtu je menšia ako štyri percentá. Chceme, aby bola pod dvomi percentami. A je nižšia, Európska únia patrí medzi osem rozpočtov na celej našej planéte, ktorá je najmenej chybová. Samozrejme, nájdeme vždy v každom rozpočte každej krajiny nejaké veci, ktoré treba riešiť. Toto všetko, čo hovorím, nie je konečný stav. Naozaj treba niektoré veci zmeniť. To je možné vtedy, keď budeme postupovať spoločne a prijímať viac spoločných rozhodnutí.
Pri vysvetľovaní potrebujeme aj médiá. Ak ukážeme ľuďom aj dobré veci, ktorých je väčšina, zlepšíme nálady medzi ľuďmi. A verte, že je obrovský rozdiel, keď ľudia sú zapálení, keď dôverujú a pozitívne myslia, ako keď pracujú v nejakej skepse a pesimizme. Dnes si väčšina ľudí na našej planéte želá žiť v Európskej únii. Všetky predpovede aj Slovensku hovoria, že Slovensko bude napredovať rýchlejšie ako ostatné krajiny.
Milí priatelia, verím, že spoločne to zvládneme. Ďakujem ešte raz za príležitosť. (Potlesk.)
Rozpracované
10:24
Poprosím, pani europoslankyňa Monika Smolková.
Poprosím, pani europoslankyňa Monika Smolková.
Ďakujem, pán europoslanec.
Poprosím, pani europoslankyňa Monika Smolková.
Rozpracované
10:32
Vystúpenie v rozprave 10:32
Monika SmolkováKrátke predstavenie na úvod. V...
Krátke predstavenie na úvod. V Európskom parlamente som druhé funkčné obdobie. Som riadnou členkou výboru pre regionálny rozvoj a náhradníčkou výboru pre kultúru, vzdelávanie a šport.
Za svojho pôsobenia v Európskom parlamente som zažila 14 predsedníctiev členských štátov, ktoré rotujúcim spôsobom preberajú predsedníctva v Rade Európskej únie. Slovensko historicky prvýkrát bolo predsedajúcou krajinou, aj tomuto by som sa chcela v krátkosti venovať. Každý členský štát, ktorý je predsedajúcou krajinou, prináša pre spoločnú Európsku únie nové výzvy, nové impulzy, dynamiku na európsku politickú scénu. A práve pre tieto dôvody je dobré, že rotujúce predsedníctva stále máme.
Slovenská republika sa svojej úlohy zhostila veľmi dobre. Žiada sa mi povedať, že výborne, excelentne. Vláda Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a pán Korčok si zaslúžia, aby sme sa im všetci poďakovali. Aj tri mesiace po ukončení predsedníctva stále počúvame vo výboroch slová chvály na naše predsedníctvo. A dúfam, že to nebude znieť neskromne, ak poviem, že aj my slovenskí europoslanci sme svojimi aktivitami prispeli k dobrému hodnoteniu. Som veľmi rada, že na pôde Európskeho parlamentu som mohla aj so splnomocnencom vlády pre málo rozvinuté regióny pánom Marcinčinom odprezentovať v rámci môjho výboru REGI a politickej skupiny málo rozvinuté regióny a program slovenskej vlády pre ich pomoc. Ako Košičanka som rada, že na týždeň som dostala možnosť na najlepšom mieste v Európskom parlamente urobiť prezentáciu nášho mesta Košice ako mesta športu. Toľko v krátkosti o našom predsedníctve, pretože to nás zamestnávalo všetkých viac ako pol roka.
O práci poslancov v Európskom parlamente sa vo všeobecnosti vie málo. Aj to málo je skreslené, polopravdivé, vo všeobecnosti plánuje mienka, že iba berieme peniaze za nič a nič nerobíme. Možno je to aj odlišnosťou našej práce od práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože my nemáme zákonodarnú iniciatívu. Svoje vystúpenia v pléne musíme týždeň vopred nahlásiť a dostať jednominútové vystúpenie je skôr výnimočnosť ako samozrejmosť. A možno je to aj tým, že kým v Národnej rade Slovenskej republiky sa novinári pretekajú s informáciami o dianí v tomto zákonodarnom zbore a živé prenosy sú niekoľkokrát počas dňa, my poslanci Európskeho parlamentu sa musíme niekedy aj, v úvodzovkách, vnucovať novinárom, aby naše dve-tri vety odvysielali. Možno je to aj tým, že častokrát mýty o Európskej únii sa šíria rýchlosťou blesku. Aj keď sú to nezmysly, ľudia im veria, pretože euroskeptickí a populistickí politici ich živia.
Nebudem spomínať zakrivené banány a zákaz kávovarov, už to bolo povedané, ale poviem jednu veľmi aktuálnu informáciu. V júli minulého roka, keď Slovensko preberalo svoje predsedníctvo v Rade EÚ, okrem iného sme v pléne v Štrasburgu schvaľovali smernicu o znižovaní CO2 pre necestné poľnohospodárske stroje. Čo sme sa dočítali v niektorých slovenských médiách? Je toľko problémov v Európskej únii a poslanci sa zaoberajú tým, či vaša kosačka dymí alebo nie. Garantujem, že ak by na druhý deň boli voľby do Európskeho parlamentu, hlboko by sme podliezli latku 13 percent. Legislatíva sa pripravovala tri roky, bola podložená množstvom analýz a podkladov a prakticky šlo o to, aby v budúcnosti sa výrobcovia necestných poľnohospodárskych strojov spojili s výskumnými centrami, aby necestné poľnohospodárske stroje, teda aj kosačky, dymili menej, pretože veda a výskum aj v tomto odvetví značne pokročili a nie je dôvod vyrábať a predávať na trh stroje, ktoré výrazne znečisťujú ovzdušie.
A spomeniem ešte jeden permanentný mýtus často používaný politikmi na získavanie politických bodov aj u nás doma. Brusel nám diktuje, Brusel o nás rozhoduje.
Brusel nám nediktuje. Na to, aby akákoľvek legislatíva bola schválená, musí najprv Komisia navrhnúť tento návrh. V zmysle Lisabonskej zmluvy posúva do národných parlamentov, rokuje o tom Rada ministrov, ktorá tiež môže dávať pripomienky, návrhy a až potom to ide na prerokovanie do výborov v Európskom parlamente, kde my poslanci tiež môžme podľa svojho uváženia, ale aj podnetov od občanov dávať vlastné pozmeňujúce návrhy a až následne sa rokuje v pléne v Európskom parlamente. Aj keď Európsky parlament legislatívu schváli, ešte musí ju potvrdiť Rada Európskej únie, čo sú predstavitelia členských štátov. Takže nie Brusel nám diktuje, ale každý členský štát má pred schválením každej legislatívy dostatok možností do schvaľovania vstupovať a upravovať legislatívu, prípadne ju aj zablokovať.
A možno je to aj tým, že aj napriek tomu, že sme trinásti slovenskí europoslanci z rôznych politických strán a pôsobíme v rôznych politických frakciách, dokážeme si spoločne sadnúť za jeden stôl, spoločne sa podpísať pod pozmeňujúce návrhy, deklarácie či dať spoločnú nomináciu na Cenu európskeho občana, ako sa udialo tohto roku. Tu nechcem povedať, že nemáme odlišné názory na mnohé stanoviská, hlasovania. Máme. Ale to nám nebráni v spolupráci.
Tak ako moji kolegovia v predchádzajúcich vystúpeniach hovorili, čomu všetkému sa venujú, aj ja by som uviedla niekoľko konkrétností. Za 15 minút sa o všetkom hovoriť nedá, ale spomeniem ostatné obdobie. V súčasnosti je veľký škandál s brazílskym mäsom, preto som využila svoju možnosť a predložila som zodpovednému komisárovi pre zdravie a bezpečnosť potravín otázku na ústne zodpovedanie s rozpravou, ako vie garantovať európskym občanom, že nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci sa nebudú opakovať, aké opatrenia plánuje Komisia urobiť v danej kauze a aký vplyv bude mať tento škandál na aktuálne vyjednávanú obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom. Aby o tejto mojej otázke sme mohli v rozprave na budúci týždeň rokovať v pléne Európskeho parlamentu, bolo potrebné minimálne 38 podpisov. Aj tu prítomní poslanci, moji kolegovia, niektorí podpísali, ktorí v tomto čase boli prítomní v parlamente. Keďže sa vyvinula aj iniciatíva výboru AGRI, o tejto otázke budeme v pondelok rokovať.
Ako som spomínala, zákonodarnú iniciatívu síce nemáme, ale máme možnosť predložiť písomné vyhlásenie, ktoré, ak podpíše nadpolovičná väčšina poslancov Európskeho parlamentu, sú pre Komisiu záväzné. Takéto vyhlásenia som predložila šesť a týkali sa napríklad prevencie detskej obezity, veľmi aktuálnej témy o rozdieloch v zložení a kvalite výrobkov predávaných na východných a západných trhoch EÚ, o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, ale aj o potrebe zodpovedného správania podnikov pri investíciách v rozvojových krajinách, aby sme naprieč Európou o chvíľu nemali migrantov z celej Afriky, ktorí budú nútení opúšťať svoje domy od hladu a extrémnej chudoby.
Počas päťročného nášho mandátu môže každý poslanec Európskeho parlamentu požiadať dvakrát o verejný priestor v Európskom parlamente na rôzne prezentácie. Som veľmi rada, že som mohla na pôde Európskeho parlamentu odprezentovať tokajskú oblasť, slovenskú tokajskú oblasť v rámci programu Terra Incognita v projekte európske mesto kultúry, tiež Košice ako mesto kultúry a v minulom roku aj Košice ako mesto športu.
Najväčšie gro našej práce ale spočíva v práci vo výboroch. Ako členka výboru pre regionálny rozvoj som zažila v uplynulom volebnom období, ako sme urputne bojovali o to, aby kohézna politika bola aj pre obdobie rokov 2014 – ´20, aby vo viacročnom finančnom rámci mala aj zodpovedné finančné krytie. O kohéznu politiku rovnako bojovali pravicoví kolegovia ako ja sociálna demokratka. Bojovali nové krajiny, ale aj bohaté Nemecko. Pre záchranu kohéznej politiky pre toto obdobie veľa urobil náš premiér Robert Fico, ktorý prezieravo vtedy zvolal v októbri 2012. roku stretnutie predstaviteľov 15 štátov plus Chorvátska do Bratislavy, vtedy sa pomenovali Priatelia kohézie, ktoré prišiel podporiť aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a predseda komisie Barroso, čím štátom, ktoré odmietali naďalej podporovať solidaritu v rámci rozpočtu EÚ na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, dali jasne najavo, že kohézna politika má svoje miesto v spoločnej Európe.
Dámy a páni, aj dnes stojíme pred podobným problémom. Nepriatelia kohézie by najradšej videli tretinu rozpočtu Európskej únie v iných projektoch. Možno aj s dobrým úmyslom na podporu dobrých investičných projektov, ale čo bude s odľahlými, menej rozvinutými regiónmi, ktorých HDP je pod 75-percentným priemerom EÚ, na to nemyslia.
Preto v tomto období som sama aj v spolupráci s kolegami EPP podala niekoľko pozmeňujúcich návrhov k správe o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2020. Spomeniem aspoň niektoré, pretože si myslím, že sú veľmi dôležité aj pre Slovenskú republiku. Pre urýchlené vykonávanie operačných programov je nevyhnutné, aby riadiace orgány, to sú naše ministerstvá, po ukončení výzvy tieto následne nerušili. V prípade, ak sa to stane a tento proces nebude náležite odôvodnený, musí riadiaci orgán, čiže ministerstvo, uhradiť žiadateľom vzniknuté oprávnené náklady spojené s podaním žiadosti na základe výzvy.
Riadiace orgány v členských štátoch v záujme odbúravania administratívnej náročnosti veľmi málo uplatňujú taký element, ako sú paušálne sumy a paušálne financovanie. Európska legislatíva to dovoľuje. Povinnosť zverejňovať údaje o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme zvýšenia transparentnosti verejnej kontroly a informovanosti občanov, to je len malá ukážka z práce poslanca Európskeho parlamentu, v danom prípade môjho pôsobenia v Európskom parlamente vo výbore REGI.
A na záver môjho vystúpenia sa ešte dotknem budúcnosti Európskej únie. Pán Juncker predložil scenár s piatimi variantmi, ako by mohla Európska únia pokračovať do budúcnosti. Je dobré, že vyzval členské štáty aj nás poslancov Európskeho parlamentu, aby sme o tom diskutovali, aby sme spoločne hľadali lepšie možnosti, ako sa pohnúť dopredu. Bez ohľadu na to, ktorý variant nakoniec vyberieme, som presvedčená, že projekt Európskej únie je výnimočný. Ešte za výnimočnejší považujem projekt Schengenu. Mnohí z nás zažili ostnaté drôty, vycestovacie doložky či devízové prísľuby. Vstupom do Európskej únie sme umožnili mladej generácii slobodný pohyb po celej Európe. Vstupom do Európskej únie Slovenská republika nie je v izolácii. Práve naopak. Dnes Slovensko patrí k najlepšie prosperujúcim krajinám v rámci Európskej únie. Sme rešpektovaný partner, čo sme dokázali aj počas uplynulého pol roka nášho predsedníctva. Preto nedovoľme, spoločne nedovoľme izoláciu Slovenska a spoločne bojujme za to, aby sme opäť nešli za ostnatý drôt.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode sa chcem tiež poďakovať za možnosť vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože ako bývalá poslankyňa, ktorá tu sedela v rokoch 2006 až 2009, musím povedať, že o svojej práci navzájom vieme iba veľmi málo a vzájomná výmena informácií určite prispeje k väčšej informovanosti vás poslancov, občanov, ale aj médií.
Krátke predstavenie na úvod. V Európskom parlamente som druhé funkčné obdobie. Som riadnou členkou výboru pre regionálny rozvoj a náhradníčkou výboru pre kultúru, vzdelávanie a šport.
Za svojho pôsobenia v Európskom parlamente som zažila 14 predsedníctiev členských štátov, ktoré rotujúcim spôsobom preberajú predsedníctva v Rade Európskej únie. Slovensko historicky prvýkrát bolo predsedajúcou krajinou, aj tomuto by som sa chcela v krátkosti venovať. Každý členský štát, ktorý je predsedajúcou krajinou, prináša pre spoločnú Európsku únie nové výzvy, nové impulzy, dynamiku na európsku politickú scénu. A práve pre tieto dôvody je dobré, že rotujúce predsedníctva stále máme.
Slovenská republika sa svojej úlohy zhostila veľmi dobre. Žiada sa mi povedať, že výborne, excelentne. Vláda Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a pán Korčok si zaslúžia, aby sme sa im všetci poďakovali. Aj tri mesiace po ukončení predsedníctva stále počúvame vo výboroch slová chvály na naše predsedníctvo. A dúfam, že to nebude znieť neskromne, ak poviem, že aj my slovenskí europoslanci sme svojimi aktivitami prispeli k dobrému hodnoteniu. Som veľmi rada, že na pôde Európskeho parlamentu som mohla aj so splnomocnencom vlády pre málo rozvinuté regióny pánom Marcinčinom odprezentovať v rámci môjho výboru REGI a politickej skupiny málo rozvinuté regióny a program slovenskej vlády pre ich pomoc. Ako Košičanka som rada, že na týždeň som dostala možnosť na najlepšom mieste v Európskom parlamente urobiť prezentáciu nášho mesta Košice ako mesta športu. Toľko v krátkosti o našom predsedníctve, pretože to nás zamestnávalo všetkých viac ako pol roka.
O práci poslancov v Európskom parlamente sa vo všeobecnosti vie málo. Aj to málo je skreslené, polopravdivé, vo všeobecnosti plánuje mienka, že iba berieme peniaze za nič a nič nerobíme. Možno je to aj odlišnosťou našej práce od práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože my nemáme zákonodarnú iniciatívu. Svoje vystúpenia v pléne musíme týždeň vopred nahlásiť a dostať jednominútové vystúpenie je skôr výnimočnosť ako samozrejmosť. A možno je to aj tým, že kým v Národnej rade Slovenskej republiky sa novinári pretekajú s informáciami o dianí v tomto zákonodarnom zbore a živé prenosy sú niekoľkokrát počas dňa, my poslanci Európskeho parlamentu sa musíme niekedy aj, v úvodzovkách, vnucovať novinárom, aby naše dve-tri vety odvysielali. Možno je to aj tým, že častokrát mýty o Európskej únii sa šíria rýchlosťou blesku. Aj keď sú to nezmysly, ľudia im veria, pretože euroskeptickí a populistickí politici ich živia.
Nebudem spomínať zakrivené banány a zákaz kávovarov, už to bolo povedané, ale poviem jednu veľmi aktuálnu informáciu. V júli minulého roka, keď Slovensko preberalo svoje predsedníctvo v Rade EÚ, okrem iného sme v pléne v Štrasburgu schvaľovali smernicu o znižovaní CO2 pre necestné poľnohospodárske stroje. Čo sme sa dočítali v niektorých slovenských médiách? Je toľko problémov v Európskej únii a poslanci sa zaoberajú tým, či vaša kosačka dymí alebo nie. Garantujem, že ak by na druhý deň boli voľby do Európskeho parlamentu, hlboko by sme podliezli latku 13 percent. Legislatíva sa pripravovala tri roky, bola podložená množstvom analýz a podkladov a prakticky šlo o to, aby v budúcnosti sa výrobcovia necestných poľnohospodárskych strojov spojili s výskumnými centrami, aby necestné poľnohospodárske stroje, teda aj kosačky, dymili menej, pretože veda a výskum aj v tomto odvetví značne pokročili a nie je dôvod vyrábať a predávať na trh stroje, ktoré výrazne znečisťujú ovzdušie.
A spomeniem ešte jeden permanentný mýtus často používaný politikmi na získavanie politických bodov aj u nás doma. Brusel nám diktuje, Brusel o nás rozhoduje.
Brusel nám nediktuje. Na to, aby akákoľvek legislatíva bola schválená, musí najprv Komisia navrhnúť tento návrh. V zmysle Lisabonskej zmluvy posúva do národných parlamentov, rokuje o tom Rada ministrov, ktorá tiež môže dávať pripomienky, návrhy a až potom to ide na prerokovanie do výborov v Európskom parlamente, kde my poslanci tiež môžme podľa svojho uváženia, ale aj podnetov od občanov dávať vlastné pozmeňujúce návrhy a až následne sa rokuje v pléne v Európskom parlamente. Aj keď Európsky parlament legislatívu schváli, ešte musí ju potvrdiť Rada Európskej únie, čo sú predstavitelia členských štátov. Takže nie Brusel nám diktuje, ale každý členský štát má pred schválením každej legislatívy dostatok možností do schvaľovania vstupovať a upravovať legislatívu, prípadne ju aj zablokovať.
A možno je to aj tým, že aj napriek tomu, že sme trinásti slovenskí europoslanci z rôznych politických strán a pôsobíme v rôznych politických frakciách, dokážeme si spoločne sadnúť za jeden stôl, spoločne sa podpísať pod pozmeňujúce návrhy, deklarácie či dať spoločnú nomináciu na Cenu európskeho občana, ako sa udialo tohto roku. Tu nechcem povedať, že nemáme odlišné názory na mnohé stanoviská, hlasovania. Máme. Ale to nám nebráni v spolupráci.
Tak ako moji kolegovia v predchádzajúcich vystúpeniach hovorili, čomu všetkému sa venujú, aj ja by som uviedla niekoľko konkrétností. Za 15 minút sa o všetkom hovoriť nedá, ale spomeniem ostatné obdobie. V súčasnosti je veľký škandál s brazílskym mäsom, preto som využila svoju možnosť a predložila som zodpovednému komisárovi pre zdravie a bezpečnosť potravín otázku na ústne zodpovedanie s rozpravou, ako vie garantovať európskym občanom, že nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci sa nebudú opakovať, aké opatrenia plánuje Komisia urobiť v danej kauze a aký vplyv bude mať tento škandál na aktuálne vyjednávanú obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom. Aby o tejto mojej otázke sme mohli v rozprave na budúci týždeň rokovať v pléne Európskeho parlamentu, bolo potrebné minimálne 38 podpisov. Aj tu prítomní poslanci, moji kolegovia, niektorí podpísali, ktorí v tomto čase boli prítomní v parlamente. Keďže sa vyvinula aj iniciatíva výboru AGRI, o tejto otázke budeme v pondelok rokovať.
Ako som spomínala, zákonodarnú iniciatívu síce nemáme, ale máme možnosť predložiť písomné vyhlásenie, ktoré, ak podpíše nadpolovičná väčšina poslancov Európskeho parlamentu, sú pre Komisiu záväzné. Takéto vyhlásenia som predložila šesť a týkali sa napríklad prevencie detskej obezity, veľmi aktuálnej témy o rozdieloch v zložení a kvalite výrobkov predávaných na východných a západných trhoch EÚ, o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, ale aj o potrebe zodpovedného správania podnikov pri investíciách v rozvojových krajinách, aby sme naprieč Európou o chvíľu nemali migrantov z celej Afriky, ktorí budú nútení opúšťať svoje domy od hladu a extrémnej chudoby.
Počas päťročného nášho mandátu môže každý poslanec Európskeho parlamentu požiadať dvakrát o verejný priestor v Európskom parlamente na rôzne prezentácie. Som veľmi rada, že som mohla na pôde Európskeho parlamentu odprezentovať tokajskú oblasť, slovenskú tokajskú oblasť v rámci programu Terra Incognita v projekte európske mesto kultúry, tiež Košice ako mesto kultúry a v minulom roku aj Košice ako mesto športu.
Najväčšie gro našej práce ale spočíva v práci vo výboroch. Ako členka výboru pre regionálny rozvoj som zažila v uplynulom volebnom období, ako sme urputne bojovali o to, aby kohézna politika bola aj pre obdobie rokov 2014 – ´20, aby vo viacročnom finančnom rámci mala aj zodpovedné finančné krytie. O kohéznu politiku rovnako bojovali pravicoví kolegovia ako ja sociálna demokratka. Bojovali nové krajiny, ale aj bohaté Nemecko. Pre záchranu kohéznej politiky pre toto obdobie veľa urobil náš premiér Robert Fico, ktorý prezieravo vtedy zvolal v októbri 2012. roku stretnutie predstaviteľov 15 štátov plus Chorvátska do Bratislavy, vtedy sa pomenovali Priatelia kohézie, ktoré prišiel podporiť aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a predseda komisie Barroso, čím štátom, ktoré odmietali naďalej podporovať solidaritu v rámci rozpočtu EÚ na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, dali jasne najavo, že kohézna politika má svoje miesto v spoločnej Európe.
Dámy a páni, aj dnes stojíme pred podobným problémom. Nepriatelia kohézie by najradšej videli tretinu rozpočtu Európskej únie v iných projektoch. Možno aj s dobrým úmyslom na podporu dobrých investičných projektov, ale čo bude s odľahlými, menej rozvinutými regiónmi, ktorých HDP je pod 75-percentným priemerom EÚ, na to nemyslia.
Preto v tomto období som sama aj v spolupráci s kolegami EPP podala niekoľko pozmeňujúcich návrhov k správe o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2020. Spomeniem aspoň niektoré, pretože si myslím, že sú veľmi dôležité aj pre Slovenskú republiku. Pre urýchlené vykonávanie operačných programov je nevyhnutné, aby riadiace orgány, to sú naše ministerstvá, po ukončení výzvy tieto následne nerušili. V prípade, ak sa to stane a tento proces nebude náležite odôvodnený, musí riadiaci orgán, čiže ministerstvo, uhradiť žiadateľom vzniknuté oprávnené náklady spojené s podaním žiadosti na základe výzvy.
Riadiace orgány v členských štátoch v záujme odbúravania administratívnej náročnosti veľmi málo uplatňujú taký element, ako sú paušálne sumy a paušálne financovanie. Európska legislatíva to dovoľuje. Povinnosť zverejňovať údaje o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme zvýšenia transparentnosti verejnej kontroly a informovanosti občanov, to je len malá ukážka z práce poslanca Európskeho parlamentu, v danom prípade môjho pôsobenia v Európskom parlamente vo výbore REGI.
A na záver môjho vystúpenia sa ešte dotknem budúcnosti Európskej únie. Pán Juncker predložil scenár s piatimi variantmi, ako by mohla Európska únia pokračovať do budúcnosti. Je dobré, že vyzval členské štáty aj nás poslancov Európskeho parlamentu, aby sme o tom diskutovali, aby sme spoločne hľadali lepšie možnosti, ako sa pohnúť dopredu. Bez ohľadu na to, ktorý variant nakoniec vyberieme, som presvedčená, že projekt Európskej únie je výnimočný. Ešte za výnimočnejší považujem projekt Schengenu. Mnohí z nás zažili ostnaté drôty, vycestovacie doložky či devízové prísľuby. Vstupom do Európskej únie sme umožnili mladej generácii slobodný pohyb po celej Európe. Vstupom do Európskej únie Slovenská republika nie je v izolácii. Práve naopak. Dnes Slovensko patrí k najlepšie prosperujúcim krajinám v rámci Európskej únie. Sme rešpektovaný partner, čo sme dokázali aj počas uplynulého pol roka nášho predsedníctva. Preto nedovoľme, spoločne nedovoľme izoláciu Slovenska a spoločne bojujme za to, aby sme opäť nešli za ostnatý drôt.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
10:39
Nasleduje vystúpenie pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej.
Nasleduje vystúpenie pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej.
Ďakujem, pani europoslankyňa.
Nasleduje vystúpenie pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej.
Rozpracované
10:45
Vystúpenie v rozprave 10:45
Monika Flašíková-BeňováAj ja by som chcela zdôrazniť to úspešné predsedníctvo, lebo je veľmi dôležité, aby sme mohli verejne deklarovať, na čo sme hrdí. A to, ako sme zvládli naše prvé predsedníctvo v Európskej únii, na to právom hrdí byť môžeme.
Je veľa tém, o ktorých by sa dalo hovoriť, a je veľa aktivít, ktoré od roku 2004, kedy som vlastne do Európskeho parlamentu prišla prvýkrát spolu s niektorými kolegyňami a kolegami, by som tu mohla spomenúť. Máme ale aj krátko času a ja som skôr zvedavá na to, čo bude zaujímať vás, pretože dnes sme prišli aj preto, aby sme si vypočuli vaše otázky a to, čo by ste vy chceli počuť od nás. Dovoľte teda, aby som spomenula iba tie témy, ktoré sa spájajú s tými poslednými aktivitami a ktoré považujem na tomto mieste za dôležité spomenúť.
S ohľadom na platné pravidlá, ktoré máme v Európskom parlamente a ktoré sa týkajú legislatívnych postupov a procesov, je pre mňa ako poslankyňu dôležité najmä koncepčné rozvíjanie jednotlivých tém. Od začiatku prebiehajúceho legislatívneho obdobia som samostatne alebo v spolupráci s kolegyňami a kolegami pripravila niekoľko materiálov a deklarácií zameraných na zlepšovanie podmienok napríklad pre hendikepovaných spoluobčanov v Európskej únii. Posúvame sa v prípade európskej minimálnej mzdy, ktorú považujem za mimoriadnu dôležitú a budem o nej hovoriť trošku neskôr, ochranu práv spotrebiteľa alebo aj ekologizácie automobilového priemyslu, ak už teda Slovensko je pomaly automobilovou veľmocou, čo sa týka výroby motorových vozidiel. Venujem sa tiež problematike obmedzovania úžery, boju proti daňovým rajom a schránkovým firmám, podpore zamestnávania mladých, posilňovaniu bezpečnosti, ochrany menšín a ľudských práv či zlepšovaniu postavenia žien v rámci spoločnosti.
Ak dovolíte, o niektorých témach by som vás rada informovala trošku širšie.
Čo sa týka ľudských práv, chcem skonštatovať, že sú jednou zo základných hodnôt Európskej únie, musíme preto razantne vystupovať proti ich porušovaniu. Platí to smerom dovnútra, ale aj smerom navon. Prípady porušovania ľudských práv by mali byť zohľadňované aj pri budovaní ekonomických a obchodných vzťahov Európskej únie a jej členských štátov s tretími krajinami. Ani v prípade obchodu nesmieme pri ich potláčaní zatvárať oči. Osobitný zreteľ treba dávať na zraniteľné skupiny obyvateľstva, či už ide o ženy, deti, seniorov alebo menšiny, ale napríklad aj na hendikepovaných ľudí, na ktorých sa často zabúda. Každá z týchto oblastí je špecifická z hľadiska svojich práv a potrieb a pri ich zabezpečovaní plnia nezastupiteľnú úlohu rozličné organizácie fungujúcej občianskej spoločnosti. Tie by sme, prosím, nemali spochybňovať, ale, naopak, mali by sme im pomáhať a pracovať v posilňovaní ich nezávislosti.
Súčasťou ľudských práv je aj rodová rovnosť. Rodová rovnosť je zlepšovanie postavenia žien. Spolu s kolegyňou Annou Záborskou sa dlhodobo tejto téme venujeme, možno v niektorých oblastiach každá z inej strany. Každopádne chcem povedať, že s témou rovnosti pohlaví – napríklad z pohľadu zamestnania – vykonávame v Európskom parlamente veľký kus práce, pretože práve s porušovaním práv pre rovnaké zaobchádzanie sa stretávame na rôznych úrovniach. Nesmieme v tejto téme poľavovať na úrovni národných parlamentov, ale ani my v Európskom parlamente. Je potrebné, aby bol posun smerom k rovnosti násobne rýchlejší.
Dnes sa napriek občasným sľubom a rečiam zamestnávateľov v tejto oblasti deje len žalostne málo. Rozdiely, ktoré sú ešte stále v odmeňovaní mužov a žien, v niektorých krajinách dokonca vzrástli. Kontinuálne zlepšovanie podmienok pre zamestnávanie žien vrátane ich primeraného ohodnotenia je dokázateľne jedným zo základných faktorov udržateľného hospodárskeho rastu a celkového rozvoja našej spoločnosti. Zmena si preto vyžaduje zmenu v myslení a v odbúravaní zažitých stereotypov.
Musím povedať, že Slovenská republika bola viackrát ale v tomto smere pochválená z pohľadu legislatívy. Naša legislatíva je dostatočná, akurát vymožiteľnosť tejto legislatívy, žiaľbohu, ešte dostatočná nie je, a preto stále narážame na to, že práve v tých nižších zárobkových skupinách máme veľké zastúpenie žien, ktoré si ale zaslúžia našu pozornosť a kde by sme mali vytvárať tlak, aby sa ich situácia z pohľadu ich príjmu pre domácnosť zlepšila.
Takisto by som chcela spomenúť v tejto súvislosti, ak hovoríme o ľudských právach, aj bezpečnosť. Teroristické útoky na území členských štátov Európskej únie dokazujú potrebu ďalšieho posilňovania bezpečnosti, zintenzívnenie boja proti terorizmu a účinného predchádzania jeho hrozbám. Okrem prehĺbenia vzájomnej spolupráce či snahy o zlepšenie výmeny spravodajských informácií dochádza aj k sprísneniu existujúcich regulácií. Tie musia nekompromisne postihovať všetky aktivity v oblasti výcviku či financovania terorizmu. Európski občania sa musia cítiť vo svojich krajinách bezpečne. Bezpečnosť však zároveň nemôže byť zástupným nástrojom pre obhajobu akýchkoľvek xenofóbnych, extrémistických názorov či postojov.
Dovoľte mi, aby som ešte spomenula jednu tému, ktorej som sa alebo ktorou sme sa zaoberali s kolegami už začiatkom tohto volebného obdobia. A musím povedať, že som veľmi rada, že dnes sme našli konečne podporu aj vo vládach najmä vyšehradskej skupiny, a to je rovnaká kvalita potravín. Písomnú deklaráciu o rovnakej kvalite potravín sme ako slovenský, ale v spolupráci aj s českými kolegami a kolegami povedzme aj z Chorvátska a z ďalších krajín predložili už začiatkom tohto volebného obdobia. Odstraňovanie a postihovanie rozdielov v kvalite potravín medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie považujeme za prioritné. Na Slovensku, ale aj v tzv. tých nových členských štátoch, ktoré pristúpili po roku 2004, je to v súčasnosti nanajvýš aktuálna téma. Vyžaduje si to prehĺbenie spotrebiteľskej dôvery, ktorá bola v nedávnej minulosti poznačená viacerými škandálmi, a teraz nehovorím len o minulosti nejakých posledných mesiacov, ale naozaj od začiatku tohto volebného obdobia, pre nás to bol rok 2014 a, samozrejme, aj v tom období, ktoré tomu predchádzalo. Pamätáme si na tovar, ktorý chodil povedzme z Poľska, týkalo sa to najmä mäsa, potom sa to týkalo soli, ale určite hovorím aj o tovaroch, ktoré majú rovnakú značku, predávajú sa vo viacerých členských štátoch Európskej únie, a pritom ich vlastne obsah nie je identický. Práve preto som veľmi rada, že vlády vyšehradskej skupiny si túto tému zobrali za svoju a naša pani ministerka poľnohospodárstva s touto tému vystúpila už aj na zasadnutí Rady. Verím, že Európsky parlament potom rýchlo dokáže spracovať návrh, ktorý príde z Európskej komisie.
Budem hovoriť ešte o téme, ktorú považujem za dôležitú a na ktorú určite budeme mať rozdielne názory, ak budem ten rozdiel vidieť na škále ľavica a pravica, a to je európska minimálna mzda. Európsku minimálnu mzdu považujem za veľmi dôležitý nástroj a je nevyhnutná na odstraňovanie rozdielov na regionálnej úrovni, ako aj sociálnych rozdielov v rámci Európskej únie. Európska minimálna mzda by mohla byť schopná zaistiť zamestnancom v každom členskom štáte aspoň na istej úrovni minimálny životný štandard alebo primeraný životný štandard. Môže sa stať preto efektívnym nástrojom v boji proti chudobe, zaručiť tiež vyššiu mieru solidarity v zmierňovaní nerovností a zvyšovanie materiálneho zabezpečenia sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Nie je to možné bez postupnej harmonizácie výšky minimálnej mzdy v rámci celej Európskej únie. Zohľadnená musí byť aj rozdielna výkonnosť jednotlivých ekonomík, ale ruka v ruke s aktívnymi politikami zamestnanosti spolu so zjednodušovaním prístupu na trh práce pre rozličné, vrátane znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Toľko aspoň v krátkosti, dámy a páni. Možno by som ešte k tým ostatným dvom témam, ktoré momentálne určite diskutujete aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prijala k tomu svoje rozhodnutie aj vláda. Je to jednak vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 29. požiadala ministerská predsedníčka Veľkej Británie o začatie vystúpenia Spojeného kráľovstva v zmysle čl. 50.
Som veľmi rada, že všetky relevantné a významné politické zoskupenia v Európskej únii prijali k tomu rozhodné a jednoznačné stanovisko, že bude výhodnejšie, ak celý tento proces bude dohadovaný pre všetkých zvyšných 27 členských štátov a budeme mať svojich relevantných predstaviteľov, ktorí budú s Veľkou Britániou hovoriť o podmienkach, za akých Veľká Británia z Európskej únie vystúpi. Najväčším záujmom Veľkej Británie je ostať na jednotnom európskom, na jednotnom trhu. Samozrejme, že Európska únia, zvyšných 27 členských štátov za tento ústupok bude od Veľkej Británie žiadať, aby boli zachované všetky ostatné slobody vrátane voľného pohybu osôb, a teda aj pracovných síl. Myslím si, že je to dostatočný signál pre všetkých tých, ktorí hovorili o tom, že nebudú ochránené práva občanov Slovenskej republiky. Práve takýmto spoločným prístupom práva občanov Slovenskej republiky pri vyjednávaní o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie dohodnuté budú.
Druhou témou je už spomínaná biela kniha. Na bielu knihu, tak ako my v Európskom parlamente máme rozdielne názory, určite budeme mať alebo určite budete mať rozdielne názory aj vy tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A každý sám za seba budeme môcť povedať svoj názor, čo je, samozrejme, prejavom demokracie, že či už národné parlamenty, národné vlády, ale aj jednotlivé frakcie Európskeho parlamentu budú môcť zadefinovať, ako vidia budúcnosť Európskej únie.
Pripájam sa k tým kolegyniam a kolegom, ktorí tu už predo mnou povedali, že Slovenská republika má svoj úspešný príbeh v Európskej únii a tento úspešný príbeh môže pokračovať. Dokonca súhlasím aj s predsedom vlády Slovenskej republiky, že je veľmi dôležité, aby sme zostali v jadre, v jadre Európskej únie, kde už dnes sme. Máme členstvo v Európskej menovej únii, máme členstvo v Schengene a všetko toto nám prináša výhody. Žiaden z tých katastrofických scenárov, ktorý po celú tú dobu, či už pri zavádzaní eura, či už pred vstupom do Schengenu, boli prezentované niektorými podivnými zoskupeniami v tejto krajine, sa nenaplnil. Naopak, Slovenská republika je úspešným členom Európskej únie a ja ako poslankyňa Európskeho parlamentu a ako Slovenka som na to hrdá.
Ďakujem veľmi pekne. Ja vám prajem, aby ste aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijímali zákony, ktoré naozaj budú pomáhať občanom, aby ste neboli navzájom vystavovaní správaniu, ktoré niekedy naozaj neprináleží do plenárnej miestnosti a ktoré navodzuje celkovo v spoločnosti len atmosféru nenávisti a zla. Pokúste sa občanom ukázať tú lepšiu tvár slovenskej politiky. Ďakujem. Pekný deň vám prajem. (Potlesk.)
Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, ctené dámy kolegyne, páni kolegovia, milí hostia, pripojím sa ku kolegom a chcem sa poďakovať za možnosť vám všetkým vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Naposledy som tu vystupovala v roku 2004 ešte ako predsedníčka výboru pre európsku integráciu a som veľmi rada, že po takom dlhom čase, keď tu môžem vystúpiť opäť, je Slovenská republika úspešným členským štátom Európskej únie a má za sebou úspešné predsedníctvo.
Aj ja by som chcela zdôrazniť to úspešné predsedníctvo, lebo je veľmi dôležité, aby sme mohli verejne deklarovať, na čo sme hrdí. A to, ako sme zvládli naše prvé predsedníctvo v Európskej únii, na to právom hrdí byť môžeme.
Je veľa tém, o ktorých by sa dalo hovoriť, a je veľa aktivít, ktoré od roku 2004, kedy som vlastne do Európskeho parlamentu prišla prvýkrát spolu s niektorými kolegyňami a kolegami, by som tu mohla spomenúť. Máme ale aj krátko času a ja som skôr zvedavá na to, čo bude zaujímať vás, pretože dnes sme prišli aj preto, aby sme si vypočuli vaše otázky a to, čo by ste vy chceli počuť od nás. Dovoľte teda, aby som spomenula iba tie témy, ktoré sa spájajú s tými poslednými aktivitami a ktoré považujem na tomto mieste za dôležité spomenúť.
S ohľadom na platné pravidlá, ktoré máme v Európskom parlamente a ktoré sa týkajú legislatívnych postupov a procesov, je pre mňa ako poslankyňu dôležité najmä koncepčné rozvíjanie jednotlivých tém. Od začiatku prebiehajúceho legislatívneho obdobia som samostatne alebo v spolupráci s kolegyňami a kolegami pripravila niekoľko materiálov a deklarácií zameraných na zlepšovanie podmienok napríklad pre hendikepovaných spoluobčanov v Európskej únii. Posúvame sa v prípade európskej minimálnej mzdy, ktorú považujem za mimoriadnu dôležitú a budem o nej hovoriť trošku neskôr, ochranu práv spotrebiteľa alebo aj ekologizácie automobilového priemyslu, ak už teda Slovensko je pomaly automobilovou veľmocou, čo sa týka výroby motorových vozidiel. Venujem sa tiež problematike obmedzovania úžery, boju proti daňovým rajom a schránkovým firmám, podpore zamestnávania mladých, posilňovaniu bezpečnosti, ochrany menšín a ľudských práv či zlepšovaniu postavenia žien v rámci spoločnosti.
Ak dovolíte, o niektorých témach by som vás rada informovala trošku širšie.
Čo sa týka ľudských práv, chcem skonštatovať, že sú jednou zo základných hodnôt Európskej únie, musíme preto razantne vystupovať proti ich porušovaniu. Platí to smerom dovnútra, ale aj smerom navon. Prípady porušovania ľudských práv by mali byť zohľadňované aj pri budovaní ekonomických a obchodných vzťahov Európskej únie a jej členských štátov s tretími krajinami. Ani v prípade obchodu nesmieme pri ich potláčaní zatvárať oči. Osobitný zreteľ treba dávať na zraniteľné skupiny obyvateľstva, či už ide o ženy, deti, seniorov alebo menšiny, ale napríklad aj na hendikepovaných ľudí, na ktorých sa často zabúda. Každá z týchto oblastí je špecifická z hľadiska svojich práv a potrieb a pri ich zabezpečovaní plnia nezastupiteľnú úlohu rozličné organizácie fungujúcej občianskej spoločnosti. Tie by sme, prosím, nemali spochybňovať, ale, naopak, mali by sme im pomáhať a pracovať v posilňovaní ich nezávislosti.
Súčasťou ľudských práv je aj rodová rovnosť. Rodová rovnosť je zlepšovanie postavenia žien. Spolu s kolegyňou Annou Záborskou sa dlhodobo tejto téme venujeme, možno v niektorých oblastiach každá z inej strany. Každopádne chcem povedať, že s témou rovnosti pohlaví – napríklad z pohľadu zamestnania – vykonávame v Európskom parlamente veľký kus práce, pretože práve s porušovaním práv pre rovnaké zaobchádzanie sa stretávame na rôznych úrovniach. Nesmieme v tejto téme poľavovať na úrovni národných parlamentov, ale ani my v Európskom parlamente. Je potrebné, aby bol posun smerom k rovnosti násobne rýchlejší.
Dnes sa napriek občasným sľubom a rečiam zamestnávateľov v tejto oblasti deje len žalostne málo. Rozdiely, ktoré sú ešte stále v odmeňovaní mužov a žien, v niektorých krajinách dokonca vzrástli. Kontinuálne zlepšovanie podmienok pre zamestnávanie žien vrátane ich primeraného ohodnotenia je dokázateľne jedným zo základných faktorov udržateľného hospodárskeho rastu a celkového rozvoja našej spoločnosti. Zmena si preto vyžaduje zmenu v myslení a v odbúravaní zažitých stereotypov.
Musím povedať, že Slovenská republika bola viackrát ale v tomto smere pochválená z pohľadu legislatívy. Naša legislatíva je dostatočná, akurát vymožiteľnosť tejto legislatívy, žiaľbohu, ešte dostatočná nie je, a preto stále narážame na to, že práve v tých nižších zárobkových skupinách máme veľké zastúpenie žien, ktoré si ale zaslúžia našu pozornosť a kde by sme mali vytvárať tlak, aby sa ich situácia z pohľadu ich príjmu pre domácnosť zlepšila.
Takisto by som chcela spomenúť v tejto súvislosti, ak hovoríme o ľudských právach, aj bezpečnosť. Teroristické útoky na území členských štátov Európskej únie dokazujú potrebu ďalšieho posilňovania bezpečnosti, zintenzívnenie boja proti terorizmu a účinného predchádzania jeho hrozbám. Okrem prehĺbenia vzájomnej spolupráce či snahy o zlepšenie výmeny spravodajských informácií dochádza aj k sprísneniu existujúcich regulácií. Tie musia nekompromisne postihovať všetky aktivity v oblasti výcviku či financovania terorizmu. Európski občania sa musia cítiť vo svojich krajinách bezpečne. Bezpečnosť však zároveň nemôže byť zástupným nástrojom pre obhajobu akýchkoľvek xenofóbnych, extrémistických názorov či postojov.
Dovoľte mi, aby som ešte spomenula jednu tému, ktorej som sa alebo ktorou sme sa zaoberali s kolegami už začiatkom tohto volebného obdobia. A musím povedať, že som veľmi rada, že dnes sme našli konečne podporu aj vo vládach najmä vyšehradskej skupiny, a to je rovnaká kvalita potravín. Písomnú deklaráciu o rovnakej kvalite potravín sme ako slovenský, ale v spolupráci aj s českými kolegami a kolegami povedzme aj z Chorvátska a z ďalších krajín predložili už začiatkom tohto volebného obdobia. Odstraňovanie a postihovanie rozdielov v kvalite potravín medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie považujeme za prioritné. Na Slovensku, ale aj v tzv. tých nových členských štátoch, ktoré pristúpili po roku 2004, je to v súčasnosti nanajvýš aktuálna téma. Vyžaduje si to prehĺbenie spotrebiteľskej dôvery, ktorá bola v nedávnej minulosti poznačená viacerými škandálmi, a teraz nehovorím len o minulosti nejakých posledných mesiacov, ale naozaj od začiatku tohto volebného obdobia, pre nás to bol rok 2014 a, samozrejme, aj v tom období, ktoré tomu predchádzalo. Pamätáme si na tovar, ktorý chodil povedzme z Poľska, týkalo sa to najmä mäsa, potom sa to týkalo soli, ale určite hovorím aj o tovaroch, ktoré majú rovnakú značku, predávajú sa vo viacerých členských štátoch Európskej únie, a pritom ich vlastne obsah nie je identický. Práve preto som veľmi rada, že vlády vyšehradskej skupiny si túto tému zobrali za svoju a naša pani ministerka poľnohospodárstva s touto tému vystúpila už aj na zasadnutí Rady. Verím, že Európsky parlament potom rýchlo dokáže spracovať návrh, ktorý príde z Európskej komisie.
Budem hovoriť ešte o téme, ktorú považujem za dôležitú a na ktorú určite budeme mať rozdielne názory, ak budem ten rozdiel vidieť na škále ľavica a pravica, a to je európska minimálna mzda. Európsku minimálnu mzdu považujem za veľmi dôležitý nástroj a je nevyhnutná na odstraňovanie rozdielov na regionálnej úrovni, ako aj sociálnych rozdielov v rámci Európskej únie. Európska minimálna mzda by mohla byť schopná zaistiť zamestnancom v každom členskom štáte aspoň na istej úrovni minimálny životný štandard alebo primeraný životný štandard. Môže sa stať preto efektívnym nástrojom v boji proti chudobe, zaručiť tiež vyššiu mieru solidarity v zmierňovaní nerovností a zvyšovanie materiálneho zabezpečenia sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Nie je to možné bez postupnej harmonizácie výšky minimálnej mzdy v rámci celej Európskej únie. Zohľadnená musí byť aj rozdielna výkonnosť jednotlivých ekonomík, ale ruka v ruke s aktívnymi politikami zamestnanosti spolu so zjednodušovaním prístupu na trh práce pre rozličné, vrátane znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Toľko aspoň v krátkosti, dámy a páni. Možno by som ešte k tým ostatným dvom témam, ktoré momentálne určite diskutujete aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prijala k tomu svoje rozhodnutie aj vláda. Je to jednak vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 29. požiadala ministerská predsedníčka Veľkej Británie o začatie vystúpenia Spojeného kráľovstva v zmysle čl. 50.
Som veľmi rada, že všetky relevantné a významné politické zoskupenia v Európskej únii prijali k tomu rozhodné a jednoznačné stanovisko, že bude výhodnejšie, ak celý tento proces bude dohadovaný pre všetkých zvyšných 27 členských štátov a budeme mať svojich relevantných predstaviteľov, ktorí budú s Veľkou Britániou hovoriť o podmienkach, za akých Veľká Británia z Európskej únie vystúpi. Najväčším záujmom Veľkej Británie je ostať na jednotnom európskom, na jednotnom trhu. Samozrejme, že Európska únia, zvyšných 27 členských štátov za tento ústupok bude od Veľkej Británie žiadať, aby boli zachované všetky ostatné slobody vrátane voľného pohybu osôb, a teda aj pracovných síl. Myslím si, že je to dostatočný signál pre všetkých tých, ktorí hovorili o tom, že nebudú ochránené práva občanov Slovenskej republiky. Práve takýmto spoločným prístupom práva občanov Slovenskej republiky pri vyjednávaní o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie dohodnuté budú.
Druhou témou je už spomínaná biela kniha. Na bielu knihu, tak ako my v Európskom parlamente máme rozdielne názory, určite budeme mať alebo určite budete mať rozdielne názory aj vy tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A každý sám za seba budeme môcť povedať svoj názor, čo je, samozrejme, prejavom demokracie, že či už národné parlamenty, národné vlády, ale aj jednotlivé frakcie Európskeho parlamentu budú môcť zadefinovať, ako vidia budúcnosť Európskej únie.
Pripájam sa k tým kolegyniam a kolegom, ktorí tu už predo mnou povedali, že Slovenská republika má svoj úspešný príbeh v Európskej únii a tento úspešný príbeh môže pokračovať. Dokonca súhlasím aj s predsedom vlády Slovenskej republiky, že je veľmi dôležité, aby sme zostali v jadre, v jadre Európskej únie, kde už dnes sme. Máme členstvo v Európskej menovej únii, máme členstvo v Schengene a všetko toto nám prináša výhody. Žiaden z tých katastrofických scenárov, ktorý po celú tú dobu, či už pri zavádzaní eura, či už pred vstupom do Schengenu, boli prezentované niektorými podivnými zoskupeniami v tejto krajine, sa nenaplnil. Naopak, Slovenská republika je úspešným členom Európskej únie a ja ako poslankyňa Európskeho parlamentu a ako Slovenka som na to hrdá.
Ďakujem veľmi pekne. Ja vám prajem, aby ste aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijímali zákony, ktoré naozaj budú pomáhať občanom, aby ste neboli navzájom vystavovaní správaniu, ktoré niekedy naozaj neprináleží do plenárnej miestnosti a ktoré navodzuje celkovo v spoločnosti len atmosféru nenávisti a zla. Pokúste sa občanom ukázať tú lepšiu tvár slovenskej politiky. Ďakujem. Pekný deň vám prajem. (Potlesk.)
Rozpracované