14. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Igor, za prednesenie takéhoto ideového základu návrhu tohto zákona. Chcem podotknúť naozaj, že to navýšenie o tých 50, respektíve 100 % je odôvodnené nákladmi, ktoré ľudia majú, prípadne inými, nazvem to ťažkosťami, ktoré vznikajú v rodinnom a sociálnom živote. Ďalej cestovanie, ktoré naozaj v sobotu a v nedeľu je iné, ako pondelok až piatok.
Ďalšia vec, je to vlastne aj také memento alebo taká otázka pre zamestnávateľa, že teda keď tvrdí, že potrebuje mať nevyhnutne otvorené v sobotu, nedeľu, či je to až také nevyhnutné, aj keď ho to bude stáť ten príplatok.
Ďalšia vec je, že isto v mnohých kolektívnych zmluvách sú takéto podmienky dohodnuté. My chceme chrániť všetkých, preto to chceme napísať priamo do Zákonníka práce, aby to bolo aj pre tých, ktorých sa tieto kolektívne zmluvy netýkajú. Možno poviete, no tak a čo, a máte to vyrokované s partnermi? Opozícia nie je partnerom pre sociálnych partnerov. To je úloha vlády. To znamená otázka, že prečo to vy ešte nemáte vyrokované? My vám to pripomíname. To je naša úloha.
A nakoniec by som si dovolil takú malú poznámku. Môj starý otec hovoril o tom, že sa zdržiava kritických poznámok špeciálne k svojej manželke, teda k starej mame, ale aj k iným ženám, lebo má silno vyvinutý pud sebazáchovy. Takže ja by som na to povedal, že štyridsať a päťdesiatročné ženy sú krásne.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. No treba si hlavne uvedomiť, že v dnešnom Zákonníku práce alebo z dnešného Zákonníka práce sa vytratil pojem práca alebo dni pracovného pokoja, ktorý bol zavedený v našom Zákonníku práce. Dnes už, bohužiaľ, nie je a tak sa naozaj stáva, že ľudia, ktorí pracujú v sobotu, v nedeľu, majú príplatok, pokiaľ nie sú viazaní kolektívnou zmluvou tie prevádzky, tak majú príplatok 25 %. Je to žalostne málo na to, že rodina nemôže byť práve z dôvodu pracovného vyťaženia pokope.
Tento nástroj, ktorý zavádzame, rovnako ako Igor Matovič povedal, nie je absolútne v rozpore s tým, čo sme predkladali nedávno, voľné nedele. Ale je to náhrada pre, možno pre výrobnú, najmä pre výrobnú sféru, ak by sa prijali voľné nedele, je to náhrada pre výrobnú sféru, aby pracovníci sa dostali na lepšie finančné ohodnotenie. Veľmi často tunák spomíname, že na Slovensku existuje pracujúca chudoba, pracujúca chudoba a to znamená, že máme ľudí, ktorí zarábajú veľmi málo. Aj toto je potom takým príkladom a dôvodom na to, aby sa ich chudoba znižovala, aby sme tu nemali ľudí, ktorí celý mesiac hrdlačia, naozaj hrdlačia, a príplatky za to, že hrdlačia aj cez víkend, sú úplne mizivé. Je to hanbou štátu a som presvedčená o tom, že príplatky za sobotu a nedeľu majú úplné opodstatnenie. Aj zamestnávateľ si potom rozmyslí, že či je naozaj nutné, aby pracovali cez víkend. A nehovoríme o tom, že prevádzky, ako sú automobilový priemysel, majú naozaj aj stopercentné príplatky za víkendovú prácu. Prečo by to nemali mať všetci?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem za slovo. Opodstatnenosť tohto návrhu zákona skúsim ukázať aj na konkrétnom prípade. Matka, ktorá má, samoživiteľka, má dve deti, jedno má štyri roky, druhé má trebárs desať rokov, žije niekde v okolí Žiliny a pracuje v automobilke, pochádza z východného Slovenska. Keď jej vychádzajú smeny na sobotu a nedeľu, tak ona sa dostáva do ťažkej situácie, lebo musí sa nejakým spôsobom postarať o svoje maloleté deti. Ona ich nemôže len tak nechať samé doma, ale smena vychádza ako vychádza, vychádza na sobotu, vychádza na nedeľu. Inými slovami, akonáhle v tom regióne nemá nejakú starú mamu alebo nejakú pomoc a tieto prípady sú na Slovensku časté, automaticky jej vznikajú náklady na to, aby sa cez ten víkend postarala o tie deti, ktoré počas pracovného týždňa vie umiestniť do školských klubov, centier voľného času, jednoducho nejakým spôsobom to zvládne, zmanažuje, ale cez ten víkend tie deti má "na krku" a musí sa o ne postarať. Takže toto je jeden taký rozmer, že naozaj tým, tým najchudobnejším, najodkázanejším v tejto spoločnosti vznikajú počas víkendov zvýšené náklady.
To je jedna vec. A druhá vec, ideovo to treba prepojiť aj na to, že tí rodičia, ktorí pracujú po víkendoch, oberajú svoje deti o ten sústredený čas, o tú svoju prítomnosť. A naozaj tí zamestnávatelia, štát by mal túto, toto tým deťom ako keby kompenzovať. A minimálne slušné by bolo, aby to mali kompenzované vo svojej mzde, ktorú dostanú. Takže v zásade zase sa pozrime na to z pohľadu toho dieťaťa, že keď ten rodič cez ten víkend nie je doma, tak nech to aspoň trochu pocíti na svojej výplatnej páske.
Ďakujem.

Takže teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dve poslankyne... (Reakcia z pléna.) Žiaden problém. Takže štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa (reakcia z pléna), musíte tam mať kartu. (Reakcia z pléna.) Takže ak je všeobecný súhlas, pani poslankyňa posledná, šiesta. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Snáď sa nebudeme hádať, že či je prvá alebo posledná.
Takže, pani poslankyňa Jurinová, máte slovo, potom pani poslankyňa Verešová, pán poslanec Matovič, Vašečka a pani poslankyňa Gaborčáková. Áno? Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne kratučko sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Vašečka, alebo ktorý predkladáme vlastne ako klub OĽANO - NOVA.
Týka sa Zákonníka práce. Je to druhá novela, ktorá je z našej dielne na tejto schôdzi. A zopakujem to, čo som povedala vo faktickej poznámke. V žiadnom prípade nemôžme hovoriť, že je v rozpore so zákonom, ktorý, alebo s novelou, ktorú sme na tejto schôdzi predkladali ohľadom regulácie maloobchodného predaja v nedeľu. Sme si istí, že na obidve novely, ktoré sme predstavili, vedia výrazným spôsobom pomôcť pracujúcim ľuďom a nebojím sa povedať, vo veľkej miere, čo sa týka nedieľ, pracujúcim ženám v tom, aby sa zlepšila ich životná, životný štýl, aj životná situácia a psychická pohoda, jednoducho, aby sa aj ženy v spoločnosti cítili lepšie. Pretože tie príplatky, ktoré majú ženy v nedeľu v maloobchodnom predaji, sú často almužny. Ak môžem povedať konkrétny prípad, 10 eur za službu v nedeľu, myslím, že ani jeden z vás by za toto, za takúto, za takýto príplatok nepracoval.
Dnešnú novelu, ktorú dávame do placu, tá sa týka zväčša výrobných sfér alebo vlastne tým, že nie sú, tým, že neprešli ani voľné nedele, tak sa týka všetkých pracujúcich, ktorí pracujú cez víkendy. Nemusí to byť pravidelná činnosť, môže to byť len činnosť z času na čas, ale každopádne táto novela zákona sa dotkne každého jedného pracujúceho človeka. Myslím si, že v dnešnej dobe si zaslúži každý jeden, aby mal finančné ohodnotenie za svoju prácu dostatočné, nielen za kvalitu vykonanej práce, ale aj preto, lebo trávi v práci viac času, ako iní ľudia. Musíme si naozaj uvedomiť, že ten víkend má svoju hodnotu, historickú hodnotu, teraz nehovorím len o nedeli, ale víkend, ktorý aj dnešný Zákonník práce hovorí, kde dnešný Zákonník práce hovorí, že po piatich dňoch musí mať každý jeden človek aspoň dva dni v týždni za sebou nepretržite voľno. Obvykle, aj v Zákonníku práce sa píše, je to sobota, nedeľa. Samozrejme, že sú prevádzky, kde sú tieto časy menené podľa naozaj prevádzkového času alebo výrobných časov.
Povedzme si, aké máme v Zákonníku práce dnes príplatky. Máme tam sviatok, štátne sviatky, pri ktorých majú zamestnanci príplatok 50 %. Teraz si ešte aj uvedomme, že zároveň v tento deň sa obmedzil aj predaj, maloobchodný predaj. S tým súhlasím, ale presne v podobnej línii sme aj my chceli, aby existoval, pokiaľ ľudia pracujú, príplatok priamo za nedeľu, za prácu na nedeľu, za nedeľu. Ďalej máme v Zákonníku práce príplatok za, za akoby nadčas, to je 25 % a príplatok za nočnú smenu 20 %. Pri nadčasoch si uvedomme, že pracovník by nemal prekročiť počet hodín vyšší, ako je 150 hodín ročne.
Hovorili sme o pracujúcej chudobe a zopakujem, že na Slovensku sa, bohužiaľ, táto skupina ľudí nieže znižuje, ale kumuluje. Kumuluje sa nám počet ľudí, ktorí zarábajú stále nízku mzdu a teraz neberem v úvahu to, že minimálna mzda sa každoročne zvyšuje, ale každoročne sa nám zároveň zvyšuje aj skupina, ktorá pracuje za veľmi nízke mzdy. Takže ak chceme nehať pracovníkov robiť cez víkendy, nech za to majú poriadne zaplatené. To je podľa nás veľmi dôležité.
Dovoľte mi tiež povedať, že pravidelný oddych má veľký vplyv na výkonnosť zamestnancov, na psychickú pohodu, na celkové fungovanie rodiny a preto si myslím, že aj zamestnávateľ by si mal veľmi premyslieť, že či tú nedeľnú prácu naozaj potrebuje, lebo, lebo potrebuje rozvíjať firmu alebo to vyžadujú jeho zákazky, alebo sa vie vzhľadom na to, ak by bol prijatý takýto príplatok k práci za sobotu a nedeľu, alebo si to vie vykryť aj inou formou v priebehu pracovného týždňa.
Je úplne hrozné, ak si pomyslím na ženy, myslím, že to spo..., áno, spomínal to aj Igor Matovič, ktoré robia vo výrobných fabrikách v nepretržitých prevádzkach. Ja viem, že to je možno iná téma, ale proste tie ženy sú v 50. rokoch naozaj odpísané, a čo je najhoršie, podpisuje sa to najmä na ich zdravotnom stave.
Rovnako si musíme uvedomiť, že Slovensko je najhoršie na tom z krajín Európskej únie, čo sa týka v dožitom zdraví žien. Na Slovensku sa dožíva v zdraví žena 54 rokov, najhoršie v celej Európskej únii. Päťdesiatštyri? (Reakcia z pléna.) Päťdesiatšesť, päťdesiatštyri, 54,6 roka. Najhoršie v celej Európskej únii. Aj to je dôvod, aby sa zamestnávatelia naozaj zamerali na to, aby ak už trvajú na tom, že je nutné, aby ich zamestnanci pracovali cez víkend, boli za to aj adekvátne ohodnotení. Bude to taký bič na zamestnávateľov, ale v duchu, že radšej nech si premyslia, či je nutné, aby pracovali cez víkend, alebo potom musia mať ochotu zaplatiť im dostatočný príplatok.
Nedávno sme sa stretli s pánom Machynom, nebolo to oficiálne rokovanie. Náhodne sme sa stretli na jednej akcii. Pýtala som sa ho, aký má postoj k takémuto návrhu zákona. Povedal, že veľmi pozitívny. Ale čo ma, čo ma zarazilo, tak povedal, že on nemá dôvod bojovať za všetkých takýchto zamestnancov, ktorí nie sú viazaní kolektívnou zmluvou, ktorí nie sú jednoducho v odboroch. A toto sa mi zdalo naozaj veľmi smutné konštatovanie od predsedu odborového združenia, pretože on to videl jedine tak, že veď stačí nahnať všetkých zamestnancov do košiara odborov a my im to vybavíme.
Ďakujem za všetku prácu, ktorú odborári robia v tomto smere. Naozaj mnohokrát sa snažia, aj sa im podarí vylobovať mzdy zamestnancov, aj príplatky, aj rôzne sociálne benefity pre svojich zamestnancov, ale treba si uvedomiť, že nie naozaj v každom výrobnom podniku alebo nie všade, aj práve v tom, v tej sfére obchodu, maloobchodu je možné, aby zamestnanci vstupovali do odborov. Vyslovene zamestnávatelia majú s tým problém a môžme si hovoriť o tom, že majú na to právo, aby sa zaradili do odborov, alebo aby vstúpili do odborov, ale realita je taká, že často aj pod hrozbou, pod hrozbou výpovede radšej nevstúpia.
Takže sociálni partneri sčasti s týmto návrhom zákona určite budú súhlasiť. Mnohí zamestnávatelia, ktorí majú organizovaný, organizovaných zamestnancov v odboroch, s tým nemajú už dnes problém, pretože takéto benefity zväčša ponúkajú, ale prosím vás, buďme solidárni aj s tými, ktorí v odboroch nie sú. Preto verím, že sa podarí tento návrh zákona dostať do spoločnosti a dostať najmä aspoň do druhého čítania, kedy by sa, verím, že rozprúdila aj širšia debata.
Ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto návrhu.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Marosz.

Ďakujem. Pani kolegyňa, spomínala si odbory, ktoré majú fungovať tak, že zastávajú sa práv zamestnancov a bojujú za nich. Na Slovensku máme montážne a výrobné podniky, kde tieto odbory reálne fungujú, kde tí ľudia sa združujú a kde naozaj z času na čas si aj vylobujú lepšie mzdy. Ale sú, žiaľ, aj mnohé zahraničné podniky, kde odbory nie sú etablované, nefungujú a existujú tam také, ako kebyže naoko nejaké združenia zamestnancov, nejaké organizácie, ktoré ale reálne sú podchytené manažmentami týchto veľkých firiem a tam tí zamestnanci jednoducho nedokážu a nezmôžu nič. A akýkoľvek náznak nejakej nespokojnosti je potom riešený asi takým spôsobom, že keď sa vám nepáči, nech sa páči, za bránou čakajú ďalší desiati. Ak nie Slováci, tak Srbi, ak nie Srbi, tak Ukrajinci. A toto je práve priestor aj pre štát, kde by sa mal zamyslieť nad tým, akou formou podporiť reálne odborové zväzy, ktoré by bránili zamestnancov, lebo títo ľudia sú tam naozaj ako keby otrokmi a ženy pri soľných peciach v stoji počas dvanásťhodinových šichiet, to sú reálne trpiaci ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, potrebujú pomoc štátu a, žiaľ, tie nefungujúce odbory alebo neprítomné odbory v týchto veľkých výrobných závodoch nie sú, neexistujú a nemá sa týchto ľudí naozaj kto zastať. Títo ľudia trpia a títo ľudia nám tvoria tú nemilú štatistiku, ktorú si spomínala a umierajú nám predčasne. Takže za týchto ľudí naozaj musíme zabojovať. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.