49. schôdza

Ďakujem pekne.
Zvolená predsedníčka Európskej komisie von der Leyen navrhla Marošovi Šefčovičovi jeden z ôsmich postov podpredsedu Komisie. Slovensko tak obhájilo post podpredsedu už počas tretieho mandátu. Portfólio je zamerané v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov a strategického výhľadu. V tomto kontexte sa Maroš Šefčovič bude venovať agendám, s ktorými má skúsenosť zo svojho prvého pôsobenia v Európskej komisii. Priniesol vtedy konkrétne výsledky a pristupoval mimoriadne zodpovedne k finančným prostriedkom európskych daňových poplatníkov.
Predsedníčka Európskej komisie po stretnutí s Marošom Šefčovičom uviedla, že v Komisii potrebuje skúsenosť a praktické znalosti z oblasti medziinštitucionálnych vzťahov. Ide o zlepšenie vzťahov Komisie s Európskym parlamentom, a to aj v kontexte snahy posunúť sa smerom k legislatívnej iniciatíve parlamentu. V rámci tejto úlohy má byť Maroš Šefčovič tiež zodpovedný za posilňovanie vzťahov s národnými parlamentmi.
Maroš Šefčovič sa priamo s Ursulou von der Leyenovou bude podieľať na príprave pracovného programu Komisie, čo je dokument, ktorý zahŕňa hlavné politické priority Komisie a ktorý treba predrokovať s parlamentom aj s členskými štátmi. Ide o dokument, ktorý zahŕňa hlavné politické priority Komisie a s jeho prípravou sa preto spája veľa rokovaní s kolegami, s komisármi, ako aj s Európskym parlamentom a s Radou Európskej únie.
Je známe, že predsedníčka Komisie vytýčila vysoké ambície už na prvých sto dní svojho mandátu, a preto sa s pracovným programom spájajú veľké očakávania. Maroš Šefčovič v tejto úlohe v podstate vystrieda Fransa Timmermansa v Rade pre všeobecné záležitosti, ktorá okrem iného pripravuje summit Únie.
Ďalšou úlohou nášho navrhovaného podpredsedu Európskej komisie má byť aj boj s administratívnou a regulačnou záťažou, osobitne pre podnikateľský sektor, pričom dôraz bude položený na malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky a vytvárajú 85 % nových pracovných miest. Dezignovaná predsedníčka chce využiť skúsenosti Maroša Šefčoviča v oblasti vytvárania partnerstiev medzi priemyslom, členskými štátmi, Európskou investičnou bankou, ktoré sa mu podarilo vytvoriť pri projekte európskej batériovej aliancie. Maroš Šefčovič tak naďalej zostáva v jej vedení a bude koordinovať jej strategickú prácu s členskými štátmi a všetkými aktérmi, aby európsky automobilový priemysel bol pripravený na éru čistej mobility vrátane elektromobility.
Skúsenosti Maroša Šefčoviča z dvoch období jeho mandátov budú naplno využité pri potrebe identifikovania a následného prepojenia existujúcich aj budúcich megatrendov s legislatívnym plánovaním Európskej komisie, primárne s cieľom ochrany a podpory konkurencieschopnosti európskej ekonomiky globálnym ekonomikám ako Čína a USA. Maroš Šefčovič by mal preto politicky zodpovedať aj za spoločné výskumné centrum, čo je mozog administratívy Európskej komisie. Náš zástupca síce nebude priamo zodpovedať za konkrétne ekonomické portfólio ako energetika, priemysel alebo digitálny vek, bude však pri vzťahoch medzi inštitúciami EÚ sledovať a riadiť dlhodobé megatrendy, od ktorých závisí zachovanie konkurencieschopnosti európskej aj slovenskej ekonomiky. V čase digitálnej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pčolinský poprosím o kľud v sále.

Sólymos, László, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR
V čase digitálnej a klimatickej revolúcie sú to práve nové technológie, sieť 5G, umelá inteligencia, obnoviteľné zdroje energie, kde, ak sa EÚ a s ňou aj Slovensko presadí, avšak jeho nové poslanie bude pre nás všetkých znamenať šancu na prosperujúcu, sociálne vyrovnanejšiu a ekologickejšiu ekonomiku. Bez strategického výhľadu, za ktorý bude v Európskej komisii zodpovedať slovenský komisár, to urobiť nepôjde.
Súhrnne možno povedať, že Maroš Šefčovič ako podpredseda Európskej komisie bude mať silný hlas pri spolukreovaní budúcich európskych politík, ktoré budú mať priaznivý ekonomický, hospodársky a sociálny dopad ako na Európsku úniu, tak aj na Slovenskú republiku.
Na záver dodávam, že návrh dezignovanej predsedníčky Ursuly von der Leyen na rozdelenie portfólií pre členov Komisie bude ešte podliehať súhlasu Európskeho parlamentu, ktorému predchádzajú tzv. hearingy v príslušných výboroch plánované od 30. 9. do 8. 10. Hlasovanie Európskeho parlamentu sa uskutoční 23. 10. 2019 a Komisia sa následne ujme svojej funkcie 1. 11. 2019.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec Kvorka nechce položiť doplňujúcu otázku.
Štvrtá otázka, ešte možno stihneme, od pána poslanca Klusa. "Vážený pán premiér, v pondelok 9. 9. 2019 sa odohral futbalový zápas Maďarsko – Slovensko, plný negatívnych nacionalistických emócií, napr. pri znení hymny Slovenskej republiky, resp. vyhlasovaním protislovenských a nacionalistických hesiel. Verím, že sa obaja zhodneme na tom, že takéto emócie do susedských vzťahov 21. storočia nepatria. Dovoľte mi v tejto súvislosti opýtať sa vás, či Úrad vlády SR plánuje reagovať na vzniknutú situáciu, napr. aj rokovaním s maďarskými partnermi o rozšírení grantových schém na spoločné kultúrne či vzdelávacie aktivity, ktoré by do budúcna viedli k umiernenejšiemu správaniu sa občanov oboch krajín nielen na podobných podujatiach."
Nech sa páči.

Ďakujem pekne aj za otázku. Vážený pán poslanec, nemôžem inak, než súhlasiť s vaším hodnotením, že prejavy netolerancie, neúcty, národnostnej nevraživosti a šovinizmu, ktoré sa udiali pri príležitosti futbalového zápasu reprezentácie Maďarska a Slovenska, nepatria do 21. storočia. Sú odsúdeniahodné a nemajú čo hľadať ani v športe, ani kdekoľvek inde. Sú nielen nešportové, ale aj politicky vysoko nebezpečné, lebo majú potenciál otráviť nielen dobré susedské medzištátne vzťahy, ale aj pokojné medziľudské spolužitie Slovákov a Maďarov.
Piskot alebo obrátenie sa chrbtom časti divákov pri znení slovenskej hymny sú vyjadrením neúcty a absencie rešpektu nielen k súperovi, ale aj k inému národu, s ktorým nielen susedíme, ale aj zdieľame spoločné hodnoty a členstvo v Európskej únii a v NATO. Dnes má v otvorenej Európskej únii každý – aj občan národnostnej menšiny – otvorenú možnosť slobodne rozvíjať svoju kultúru, vzdelanie a profesionálny život kdekoľvek v členskej krajine Európskej únie. Som presvedčený, že takto to vníma drvivá väčšina občanov Maďarska a Slovenska, ako aj občanov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Akékoľvek prejavy neúcty, netolerancie a rešpektu k inému národu sú pod akúkoľvek dôstojnosť slušného človeka.
Za zamyslenie stojí aj skutočnosť, že k hore uvedeným prejavom sa znížili v sektore hostí vyhradenom našim fanúšikom aj občania Slovenskej republiky z mesta, ktoré sa vďaka politickej aj finančnej podpore aj zo slovenskej strany môže pýšiť jedným z najlepších a najkrajších futbalových stánkov na Slovensku. Táto podpora mala viesť k vzájomnému rešpektu a úcte a nie k podpore nacionalizmu a protislovenským prejavom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, za neblahé prejavy a vytváranie napätej a nepríjemnej atmosféry v hľadisku na futbalovom zápase Maďarsko – Slovensko sú zodpovední extrémisti. Extrémisti sú, žiaľ, negatívnou realitou súčasnosti nielen v našich susedských krajinách, ale aj v Európe a na celom svete. Ide o malú časť občanov, ktorí sa prejavujú násilne a požadujú strhnúť na seba pozornosť. Som presvedčený, že väčšina občanov však zmýšľa inak, tolerantne a mierumilovne, ctí si občanov inej národnosti alebo vierovyznania. To neznamená, že extrémistom netreba venovať viac pozornosti, pretože ich prejavy a nevraživosť sa môžu naďalej stupňovať a môžu získať nebezpečný negatívny vplyv pre celú spoločnosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vypršalo 15 minút.
Pán poslanec, vypršalo 15 minút, ak ste... (Reakcia z pléna.) Ďakujem.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Miroslava Sopka na ministerku vnútra Denisu Sakovú v zastúpení a znie: "Vážená pani ministerka, na základe podnetu ZO OZ PŠaV na Slovensku pri Špeciálnej základnej škole s materskou školou, Nevädzová 3, Bratislava sa vás chcem spýtať a zároveň požiadať o prešetrenie, z akých dôvodov mali niektorí zamestnanci špeciálnych škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu Bratislava nulovú odmenu (tzv. 13. plat) na výplatnej páske, čím právom pociťujú takýto krok za diskriminačný prvok znevýhodňujúci práve typy špeciálnych škôl, ktoré svojou mimoriadne výraznou spoločenskou významnosťou vykazujú najnáročnejšie vzdelávacie prostredie v celom školskom systéme."
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Dovoľte, aby som vám sprostredkoval odpoveď pani ministerky vnútra.
Vážený pán poslanec, okresný úrad v sídle kraja je podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú rozpočtovými organizáciami. Financovanie regionálneho školstva upravuje zákon č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Úlohy v oblasti financovania škôl a školských zariadení plnia podľa zákona Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky aj okresné úrady v sídle kraja, na činnosť ktorých sa rozpočtujú finančné prostriedky v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane osobných výdavkov.
V zmysle zákona 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozpočtová organizácia hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určil zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozhodovanie o pridelení odmien pre zamestnancov jednotlivých škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja je v kompetencii škôl a školských zariadení. Aj vyplatenie peňažného plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek, je v kompetencii príslušnej školy ako samostatnej rozpočtovej organizácie. Podmienkou vyplatenia trinásteho platu v zmysle zákona 311/2001 Z. z. Zákonník práce je trvanie pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Výška 13. platu je minimálne v sume 500 eur.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
Pán poslanec, doplňujúca otázka, nech sa páči.

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Viem, že vy zastupujete pani ministerku. Túto otázku som totiž položil jednak aj pánu predsedovi vlády a zároveň aj pani ministerke školstva, pretože sa na mňa obrátili práve zamestnanci tejto školy, ktorí tú situáciu zisťovali a zistili, že v rámci dohodovacích konaní, konkrétne na príspevok, už zverejnený príspevok iba nula eur, z ktorého by mohli byť jednotlivé, pokryté tie náležitosti, finančné náležitosti, aby mohli mať osobné ohodnotenie. Ale zase na druhej strane, a toto by som poprosil, aby ste tlmočili aj pani ministerke a ostatným kompetentným, ktorým som smeroval túto otázku, išlo do navýšenia na bazény.
Podľa mňa tak dôležitá práca, ako sú práve učitelia v špeciálnych školách, by mali byť prvoradým pred akýmkoľvek prerozdeľovaním finančných zdrojov, pretože potom až nemá žiaden význam hovoriť o významnosti tejto profesie, ak je možnosť a táto možnosť sa nevyužije, namiesto toho sa potom kryje nejaké pokrytie bazénov. Takže toto by som bol veľmi rád, aby sa poriešilo, pretože títo ľudia sa právom cítia veľmi zle.
A urobil som tam jednu malú chybu v tomto zadaní, nieže niektorí, ale žiaden učiteľ špeciálnych škôl nedostal žiadne osobné ohodnotenie.

Pán poslanec, budem tlmočiť, neviem na to zareagovať, ale všeobecne platí, že kapitálové výdavky nie je možné použiť na niečo iné. Takisto osobné výdaje na kapitálové, takže to je len možno taká poznámka všeobecná, ktorá platí pre každý jeden rezort. Ale každopádne budem tlmočiť vašu, vašu poznámku pani ministerke. Viac v tomto prípade sľúbiť nemôžem.

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Klusa ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi v zastúpení a znie: "Vážený pán minister, v súvislosti s obstarávaním telekomunikačných služieb pre váš rezort a vypršaním existujúcej zmluvy koncom roka 2019 sa vás chcem opýtať, či už bolo vyhlásené verejné obstarávanie pre tieto služby alebo sa bude existujúca zmluva opäť predlžovať dodatkom. Moja otázka vychádza z otvoreného listu jedného z uchádzačov o toto obstarávanie, podľa ktorého je zrejmé, že povinnosť vykonať verejné obstarávanie vyplýva vášmu rezortu priamo ex lege. Navyše Úrad pre verejné obstarávanie v aktuálnom personálnom zložení označuje postup dodatkovania zmlúv za jednoznačne nezákonný (viď napr. rozhodnutie zo dňa 3. 4. 2019 č. 13405-6000/2018-OD/5, ktorým ÚVO uložil Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pokutu vo výške 145 214,64 eura)."
Nech sa páči.

Pán poslanec, opätovne sprostredkovaná odpoveď pána ministra zahraničných vecí.
Vážený pán poslanec, tak ako som vás informoval v nadväznosti na vašu interpeláciu zo dňa 18. 7. tohto roku, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky zadefinovalo podrobné technické požiadavky potrebné pre realizáciu prieskumu trhu s cieľom zabezpečenia požadovaných služieb v súlade s platnou legislatívou. Boli oslovení viacerí poskytovatelia rovnakých alebo podobných služieb na trhu za účelom zistenia predpokladanej hodnoty zákazky.
S cieľom získať reálne a cenovo porovnateľné ponuky a ubezpečeniu sa, že oslovené spoločnosti požiadavkám rezortu dobre porozumeli a nedošlo v ich ponukách k chybám, ministerstvo zrealizovalo prieskum trhu dvakrát. Na základe výraznej výšky cien za služby, ktoré komerčné spoločnosti v prieskume indikovali, ministerstvo so starostlivosťou dobrého hospodára s cieľom efektívneho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu v súčasnosti detailne analyzuje rozsah, potrebu a celkovú výhodnosť zabezpečenia poskytovaných služieb prostredníctvom komerčných subjektov.
Aj vzhľadom na skutočnosť, že vami spomínaný uchádzač niektorú z požadovaných položiek ponúka oproti ostatným spoločnostiam viac ako desaťnásobne drahšiu, určite súhlasíte, že je v takomto prípade povinnosťou rezortu spravujúceho prostriedky daňových poplatníkov postupovať s maximálnou mierou opatrnosti. Ministerstvo preto veľmi dôkladne skúma aj možnosť zabezpečenia služieb prostredníctvom vlastných odborných kapacít, prípadne zabezpečenie danej služby za účasti aj iných štátnych inštitúcií.
Hoci sa ministerstvo predlžovaním pôvodnej zmluvy formou tzv. dodatkovania nezaoberá, uvádzame, že vami spomínaný list jedného z uchádzačov považujeme za účelový a zavádzajúci najmä v časti týkajúcej sa rozhodnutia úradu verejného obstarávania, ktoré nemožno aplikovať všeobecne, resp. pre prípad ministerstva, nakoľko naša forma a spôsob zabezpečovania doterajšej služby je odlišná od spôsobu zabezpečovania služby Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Určite spoločne považujeme za neštandardné, ak sa podnikateľské subjekty dožadujú účasti na poskytovaní služieb pre štátny subjekt vytváraním tlaku a tendenčným zavádzaním. Poukazujeme na skutočnosť, že je v kompetencii každého verejného obstarávateľa určiť spôsob, zabezpečenie potrieb a nie je namieste, aby podnikateľské subjekty určovali spôsob, formu, rozsah potrebnej služby, to je, či má byť zabezpečená vlastnými kapacitami ministerstva, alebo má byť obstarávaná ako verejná zákazka. Ministerstvo tak ako aj v iných prípadoch každý výdavok na chod svojho rezortu racionálne zvažuje s cieľom dosiahnutia maximálnej úspory, transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s dotknutými subjektmi.
Skončil som.