Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.6.2019 o 12:14 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 12:14 - 12:16 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež sa pripojím k mojej predrečníčke a budem reagovať práve na to pôsobenie politiky na školách.
Áno, som jeden z tých hriešnikov, ktorý tiež navštívil školy, konkrétne s cyklom workshopov, ktoré sa týkali kariérneho rastu. Ide o to, že som učiteľ a nemyslím si, že mojím dočasným pôsobením v politike som ním prestal byť. A verím tomu, keď sme s tými deťmi, že tie veci, ktoré precvičujeme, akým spôsobom môžu lepšie pracovať so svojím časom a pracovať na svojom osobnostnom rozvoji, ktorý im pomôže potom k ich programovaniu a plánovaniu budúcej kariéry, čiže sú to užitočné veci, ako mám aj zároveň spätnú väzbu o tom, že zisťujem, čo im chýba. A sú to pre mňa aj dôležité podnety, čo by sme mali vylepšovať pri ďalších zmenách v rámci vzdelávaní, tak tieto veci považujem za dôležité.
A nepáči sa mi, ak sa potom na politikov nazerá ako na niekoho, kto je druhej kategórie, pretože častokrát tie reakcie na nás sú také, aké sú. Sme všetci ľudia z mäsa a kostí a dotýka sa nás to, keď nás niekto odkiaľsi vyčleňuje, tak ako niekto vyčleňuje aj tie deti v školách. Zároveň môžem posúdiť tým pádom, že asi viem, ako sa cítia.
A ešte jedna poznámka k tomu, čo tu bolo hovorené k samotnému princípu, ktorý sa tu ide zavádzať, k tej povinnej, toho povinného predprípravného vzdelávania. Skúsenosti napríklad zo susedného Maďarska, kde to majú zavedené od troch rokov, sú nasledovné. Stali sa tam dve podstatné veci. Neúnosná miera navýšenia počtu žiakov a zároveň aj klesla kvalifikovanosť učiteliek, pretože bolo potrebné dohnať tie kapacity. Toto sú veci a problémy, ktoré nás čakajú.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.6.2019 9:55 - 9:55 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko. Napriek tomu, čo som teraz počul, vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Najmä preto, lebo som bol pomerne v komunikácii aj s mnohými manažérmi, ktorí mi povedali takú svoju osobnú skúsenosť, že pre každého človeka, ktorý sa pohybuje v určitej profesnej oblasti, je dôležité prijímanie výziev. A ja si myslím, že riaditelia sú manažérmi v oblasti školstva a tieto výzvy potrebujú. A my ak chceme veci zlepšovať, musíme nechať tú ambíciu týchto ľudí ísť a ju dokonca aj motivovať rôznymi spôsobmi. Toto je jeden z nich. Takže ešte raz prosím o podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2019 9:48 - 9:50 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Žarnayovi za to, že vystúpil a podporil tento návrh zákona.
Čo sa týka toho konkrétneho tretieho funkčného obdobia, vychádza úplne, úprimne to priznávam, z požiadavky, ktorý predložila Slovenská komora učiteľov v čase pripomienkovania Učiaceho sa Slovenska, kde sa tento dokument veľmi dlho pripomienkoval. Mnohé podstatné veci sa tam dostali, toto bola jedna z nich. Je to vec, ktorou, môžeme o tom diskutovať, ale ja si myslím, že to tretie funkčné obdobie môže slúžiť aj k tomu, aby, čo som možno až tak nezdôraznil pri svojom vystúpení, bol ešte ten čas na prípravu človeka, ktorý by to potom prebral, prípadne na to, aby sa vytvorili podmienky pre veci, ktoré chce ten daný človek dokončiť. Pretože mnohé veci, mnohé projekty sú z určitého dlhšieho časového hľadiska a aj veci, ktoré sa plánujú, a ľudia, ktorí majú víziu, si určité veci svoje programujú a pripravujú na dlhší čas. To znamená, vychádzal som aj z tejto skúsenosti, keď dochádzalo k príprave tohto návrhu zákona.
A čo sa týka samotných problémov okolo vyhorenia a tak ďalej, to súhlasím, len stále hovorím, že moja ambícia, prečo som prišiel s týmto návrhom, je práve v tom rozhýbaní sa tých ľudí, ktorí jednoducho sú prístupní veľmi dôležitým momentom, ktorým hýbu celú komunitu vo svojom okolí. Aby to nebolo práve len o tom, že dáme si tam toho, koho poznáme, ale aby sme vedeli, umožnili ľuďom prichádzať aj zvonka, pretože keď príde niekto zvonka, môže práve ten systém zmeniť v pozitívnom duchu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2019 9:15 - 9:32 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Hostí nevidím, asi to bude tým, že sme tak skoro a ako býva dobrým zvykom, buď neskôr alebo skôr, väčšinou tie školské zákony prichádzajú v takejto komornej atmosfére, čo vôbec ale neprekáža tomu, aby sme napriek tomu tu o tom diskutovali a hovorili o riešeniach, ktoré považujeme, keď ich predkladáme, za dôležité pre zmenu celého vzdelávacieho systému.
Priznávam úprimne, ako všetci, ktorí ste si prečítali pozorne dôvodovú správu, že vysvetlením tohto konkrétneho opatrenia, je tam uvedený motív, teda taký ako hlavný motív, že toto sprísnenie podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení, sa ním chce zamedziť k tomu, aby sa tá istá osoba nemohla zabetónovať na poste riaditeľa školy alebo školského zariadenia na neobmedzený počet funkčných období, počas ktorých by mohla sledovať skôr ciele vlastné ako ciele školy a najmä detí žiakov. K takýmto situáciám neraz dochádza aj v praxi.
Obmedzením počtu funkčných období, ktoré môže ako riaditeľ tá istá osoba vykonávať, dôjde k zamedzeniu vzniku takýchto situácií. Navyše sa navrhuje, aby uchádzač o post riaditeľa tej istej školy alebo školského zariadenia, ktorý kandiduje v poradí už tretí raz po sebe, musel byť schválený vyšším počtom hlasov výberovej komisie, konkrétne trojpätinovým. V tomto duchu išla von medzi ľudí, ľudí, ktorí sa venujú školstvu, ktorí ním žijú, ktorí na tomto fronte dlho bojujú, takto táto informácia. A priznávam, že som ostal ani nie zaskočený, ale prekvapený z mnohých reakcií, čo je spôsobené aj tým, že častokrát vnímame mnohé veci veľmi subjektívne. Subjektívne z tohto pohľadu, že ako keby sme žili dva svety. Mnohí riaditelia, ktorí sú naozaj zapálení pre vec a pracujú až do úplného vyčerpania pre tú svoju školu, to brali veľmi osobne. A aj mi pekne napísali. A ja som sa tejto diskusii nebránil, pretože myslím si, že je dôležité diskutovať, ako chcete konkrétne veci riešiť a vypočuť si aj tie kritické hlasy. A tú kritiku, na ňu treba reagovať, hovorí sa to tak bežne, konštruktívne, ale treba ju brať ako pohľad na určitý svet, určitú realitu, ktorú títo ľudia žijú a majú svoje skúsenosti.
Ale jednu chybu som urobil, pretože do tej dôvodovej správy priamo som mal napísať ešte iný, podstatne dôležitejší dôvod, s ktorým som pristupoval k vytvoreniu alebo sa snažil pracovať, samozrejme, za účasti a konzultácií s množstvom ľudí, ktorú túto tému dlhodobo sledujú, tú druhú stranu mince. A to je tá, že máme množstvo schopných ľudí, ktorí sa naučili žiť v tomto systéme, ktorý je nastavený tak, ako to je. A snažia sa vytvoriť určitý ostrov v tej svojej komunite, snažia sa to ťahať, tú svoju školu dopredu a získavajú pritom množstvo skúseností. My ich ešte stále máme, máme ľudí, ktorí sa osvedčili praxou. Mnohí sú už ale na hrane vyhorenia. To znamená, že neberú veľmi alebo neveria veľmi v nejaké zmeny, pozitívne zmeny, častokrát im chýba nejaká motivácia, ktorá by ich posunula dopredu. Čiže popri rutine, do ktorej upadne každý, ktorý sa dlhodobo venuje stále tým istým problémom a stále žije tými vecami, ktoré musí neustále každodenne riešiť, napríklad častá zmena legislatívy, množstvo opatrení, ktoré prichádzajú, na ktoré treba reagovať, ktoré sa robia častokrát na poslednú chvíľu, najlepšie ku koncu školského roka, kedy majú školy najviac práce, tak títo ľudia nám vyhárajú. Treba pripomenúť, že syndróm vyhorenia už bude regulárnou, uznanou diagnózou a je to také memento pre nás všetkých, kam sme nechali padnúť učiteľský a riaditeľský tiež stav.
A preto tá druhá strana mince je zároveň aj tá, že je dôležité pre týchto ľudí, aby prišla do ich života zmena, do ich profesionálneho života, aby mali ponuky pôsobiť i na iných školách alebo pôsobiť vo funkciách, či už štátnej alebo samosprávnej, pretože ich skúsenosti sú neoceniteľné. Darmo sa budú snažiť na tom svojom mieste a pripomienkovať, nakoniec mnohí dopadnú tak, že, to mi aj popísali v osobných rozhovoroch, že cítia, ako keby boli zomletí tým systémom. My ich potrebujeme dostať na iné miesta, kde budú môcť ovplyvňovať, kde budú môcť šíriť pozitívne veci, ktoré sa, ktoré im fungujú, že všetky tie neoceniteľné skúsenosti, ktoré nezískali na platených školeniach, ale získali vďaka svojej vlastnej iniciatíve. Nie preto, že niekde boli na nejakej prednáške, ale majú to odskúšané v praxi ako byť skutočnou hlavou tímu, ako ten tím presvedčiť a motivovať, aby robil maximum pre školu, aby robil maximum pre deti. Tieto neoceniteľné skúsenosti, ktoré oni majú, my ich potrebujeme dostať aj na ďalšie školy. My potrebujeme, aby sa stali mentormi, aby sa stali tými, ktorí budú pripravovať ďalších riaditeľov, ďalších vedúcich zamestnancov. My ich potrebujeme, aby im načúvali politici, ktorí majú dosah na zmenu legislatívy a na zmenu nastavenia systému.
My potrebujeme, aby oni sami preberali tú zodpovednosť, aby oni sami boli tým motorom, ktorý posunie školskú, školstvo dopredu. Takže navonok napriek tej tvrdosti, ako je tak napísaná v dôvodovej správe, ja verím v dobrého človeka, ktorý je ešte na riaditeľských stoličkách, ale nestačí nám pre zmenu školstva, aby bol iba na tej jednej. Potrebujeme týchto ľudí, aby sa posunuli, aby šírili pozitívne veci ďalej. A samozrejme, pokiaľ sa nebudeme starať o to, aby ten valec jednoducho týchto ľudí zvalcoval, každý jeden z nich išiel na ten svoj post s určitými ambíciami, s určitými ideálmi, ale tieto ideály sa časom strácajú. Tá rutina ľudí donúti sa prispôsobovať systému.
Kedysi som napísal blog Krajina krivých zrkadiel. My sme si už všetci zvykli, ako je to v tom Vonnegutovom románe Bitúnok č. 5, Detská krížová výprava, že tak to chodí. Ale to je podľa mňa zistenie, ktoré neberiem. Jednoducho nemôžeme sa na veci pozerať, že takto tento systém funguje. My ho musíme meniť, musíme meniť nastavenie toho systému tak, aby sa menilo správanie ľudí. Nemôžeme dopustiť, aby to všetko išlo po starom.
Zmena nieže je potrebná, zmena je nevyhnutná. Takže keď častokrát počúvam o použití aplikačnej praxe a uvidíme, že čo nám jednotlivé opatrenia urobia, a pritom hneď druhým dychom hovoríme: no, ale veď, viete, nebude dosť ľudí na to, spôsobí sa tým výpadok a čo bude ten človek robiť po tom, keď skončí po tých troch obdobiach. Na to sa nesmieme takto pozerať. Ak si dávame cieľ, buďme odvážni, aby sme tento cieľ vedeli napĺňať opatreniami, do ktorých pôjdeme.
Preto považujem za dôležité, aby toto opatrenie bolo zavedené, aby došlo opäť k prirodzenému kolobehu, kde starší, ktorí naučili tých mladších svojim skúsenostiam, odovzdali to tým, ktorých pripravovali, a zároveň išli ďalej v svojom profesionálnom raste a šírili tie veci, ktoré dokážu a dokázali meniť priamo v jednom mieste, na jednej škole, jednej organizácii, aby to išli robiť ďalej v iných. Alebo učili to, ako sa to má robiť. Toto nám môže odštartovať množstvo ďalších procesov. Nie, nebudem hovoriť možno, určite nám to odštartuje množstvo procesov, ktoré potrebujeme, lebo my momentálne iba sanujeme ten systém, ktorý vieme, že nefunguje tak, ako by mal. Stále len lepíme záplatu na záplatu, robíme nie systémové zmeny, ale len drobné zmeny v systéme. Možnože sa to niektorým nezdá a nevidí, že tu hovoríme o nejakých len kozmetických úpravách, ale ony sú naozaj iba kozmetickej povahy. Musíme byť viac, viac ambicióznejší, musíme byť viac odvážnejší a vedieť si, samozrejme, čo je moja osobná skúsenosť pri tom, keď som prvýkrát s týmto zákonom prišiel a začal o ňom komunikovať, znášať aj tú kritiku a vedieť na ňu reagovať, vedieť ísť medzi tých ľudí a vysvetľovať, v čom konkrétne dochádza k zmene, čo konkrétne tým chceme docieliť.
Samozrejme, za chvíľočku vystúpi aj pán kolega poslanec Oto Žarnay, ktorý tiež už sa pokúšal podobné opatrenia zaviesť v minulosti, a o týchto, o tomto konkrétnom opatrení v minulosti už tu bolo niekoľko pokusov a diskutovalo sa veľmi dlho. V praxi sme toto opatrenie mali donedávna aj na vysokých školách. Týkalo sa rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov a tak potichu a šikovne, ako sa to momentálne u nás deje, nám toto opatrenie zmizlo. A myslím si, že keď chceme prísť so zásadnými zmenami, nemôžeme to robiť takto.
Preto moja výzva k vám, aby ste podporili tento návrh zákona, je v tom, že je to úprimná snaha, ktorá je podporená množstvom hodín konzultácií so stovkami ľudí a ktorá je presne o tom, že chceme s tým systémom vzdelávania, chceme s tým školstvom čosi urobiť. A nielen čosi. My vieme presne, čo chceme urobiť, pretože riaditelia spolu s učiteľmi sú tí kľúčoví pri akejkoľvek zmene, ktorú školstvu budeme robiť. Bez nich neurobíme nič, nepomôžu nám ďalšie desiatky až stovky paragrafov, opatrení, to všetko bude bezzubé. Preto touto zmenou, verím tomu, že rozhýbeme aj tých ľudí, ktorí jednoducho ostali na svojich miestach a veria, že len tam na tom jednom jedinom poste dokážu systém meniť. Pretože chýbajú nám zapálení ľudia, chýbajú nám ľudia, ktorí majú skúsenosť, ktorí tou skúsenosťou už si prešli. A zároveň aj zabránime tomu, aby niektorí, ktorí do tohto išli, na tú vedúcu pozíciu s ambíciami, cieľmi, aby títo ľudia po rokoch rutiny a rôznych konfliktov a rôznych vplyvov upadli pri svojej profesii a robili postupne chyby za chybou, pretože tých prípadov nám, žiaľ, pribúda, nie ubúda.
A nehovorím len o tých medializovaných, hovorím o konkrétnych podnetoch, kedy áno, ten mobbing a bossing na pracovisku je tu a je aj prejavom toho, že sme nie len o ňom nedostatočne hovorili, ale sme aj nekonali. Čiže zároveň týmto rozprúdime ten život v kolektívoch, kde ustrnul a kde po niekoľkých funkčných obdobiach už nikto to ďalej neskúša, pretože je to tak zaužívané, pretože si to nikto nevie predstaviť. Viem, že môžu byť problémy s aplikáciou, pretože dnes sme už v stave, kedy je ťažko v niektorých oblastiach zohnať riaditeľa. Sú, skrátka, ako keby dve Slovenska. Jedno, to, ktoré ide dynamickejšie, a to druhé, ako keby ostalo v minulom storočí a mnohé zvyky minulých režimov tam ostali. To musíme zmeniť nielen týmto opatrením. Toto je len jeden z krokov. Toto nie je žiaden zázračný liek, ale spolu s týmto opatrením, zmenami v radách školy a nastavením kompetencií tých vzťahov, ktoré sú, sa môžeme reálne posunúť.
A preto dúfam, že budete to vnímať, pre tých, ktorí poznajú dobrých riaditeľov, sú hrdí na to, že ich poznáte a ich prácu, podporujete ich, že budete sa na to dívať presne z toho uhla pohľadu, ktorý som tu spomenul, a, žiaľ, som ho nedal do dôvodovej správy, čo ma mrzí, že potrebujeme tých ľudí rozhýbať, ak chceme zmeniť celý systém.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.6.2019 9:13 - 9:13 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi takto krátko uviesť predmetný návrh zákona, teda novelizácie zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školskej samospráve, ktorej hlavným účelom je zlepšenie kvality riadenia škôl a školských zariadení sprísnením podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení, obmedzením ich funkčného obdobia na najviac tri funkčné obdobia za sebou na tej istej škole. Viac k tomuto zákonu poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 18:43 - 18:45 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Páči sa mi veľmi ten tón, to zanietenie, ktoré plynulo z prejavu pani poslankyne, a najmä aj to, že spomínala aj projekt Čierne diery, ktoré sú unikátne tým, že sa snažia upozorňovať na tie tiež pamiatky a tiež tých tichých svedkov našej minulosti, ktorí sú vo veľmi zlom stave a veľmi sa rýchlo na ne zabudlo.
Myslím si, že najlepšie je, keď o tom hovoríme na konkrétnych príkladoch. Ako učiteľ som vždy vyučoval na konkrétnom príklade. Tak uvediem jeden konkrétny príklad občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta, ktorá sa stará o hrad nad Vinným, kde, kto tam bol, a odporúčam, aby ste si to išli pozrieť, keď zablúdite do okolia Michaloviec, v okolí Šíravy, aby ste sa prišli pozrieť, koľko práce sa urobilo vďaka nadšeniu dobrovoľníkov s rozpadajúcou sa ruinou, kde, samozrejme, ten stav stále ešte nie je tak, ako by si tí, ktorí sa oňho starajú, vedeli predstaviť. Ale urobil sa obrovský pokrok. Všetko je to práve o tom, že sa vytvorila komunita ľudí, ktorá pracuje na údržbe tohto diela, tejto pamiatky. Sú tam unikátne veci, ktoré títo dobrovoľníci a nadšenci spúšťajú pre návštevníkov hradu. Vysadili vlastný vinohrad, majú tam stredoveký žeriav a pracujú tam ľudia, ktorí inde by nenašli uplatnenie. Často sú to ľudia, ktorí už boli pomaly bezdomovcami a učia sa starovekým remeslám, ktoré potom ukazujú tým návštevníkom. Čiže je tu ďalší aspekt.
Práve investícia do tohto druhu zachovania našej minulosti nám pomáha aj pre našu budúcnosť, pretože do týchto aktivít sa zapájajú školy, deti a zároveň sa pomáha celému regiónu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.6.2019 13:09 - 13:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Žiadam o zaradenie nového bodu programu na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu klimatickej núdze.
Odôvodnenie: Žiadam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme sa pridali k parlamentom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Írskej republiky i výzve Svätého Otca Františka o okamžitej akcii proti zmene klímy pre budúcnosť nás i našich detí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2019 16:47 - 16:48 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem, že som dostal nakoniec tú faktickú poznámku. Ja veľmi krátko tiež zareagujem na kolegu Gröhlinga, v podstate tiež sa pripájam k tomu, aby sme si dali veľký pozor a nešli dole s týmito percentami, ale skôr naopak, pretože považujem za dôležité, že práve pohyblivé zložky sú veľmi dôležitým nástrojom pre každého poctivého riaditeľa, aby jednoducho motivoval tých svojich zamestnancov. A toto je podľa mňa jediná správna cesta, ak sa máme posunúť od len proklamovej kvality k skutočnej vyššej hodnote, pretože ak bude mať takýto nástroj, tak jednoducho môže zlepšovať stav na svojej škole, ale ak sa tu budeme len niekde pohybovať v oblasti toho, že niekde niečo zafixujeme, tak potom toto nie je dobrý spôsob.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:57 - 11:59 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým za faktické pripomienky, zopakujem to, čo stále, som vám vždy vďačný, ak ich dostanem, pretože mám tým aj spätnú väzbu k svojmu vystúpeniu ako učiteľ nie bývalý, ja sa stále považujem za učiteľa napriek tomu, že mám tu takúto prestávku.
Ku konkrétnym veciam, ktoré boli povedané.
Myslím si, že Spoločnosť pre predškolskú výchovu celkom jasne formulovala vo svojom stanovisku, určite sme ho dostali aj všetci ostatní, akým spôsobom treba pozerať na ten sporný bod, ktorý tu bol spomenutý. Citujem priamo z ich stanoviska: "Za veľmi sporné až neprijateľné však považujeme súčasné nahradenie odloženia nástupu do základnej školy formou odkladu povinnej školskej dochádzky za opakovanie ročníka predprimárneho vzdelávania. Tento krok má zrejme znížiť počet bezdôvodných odkladov povinnej školskej dochádzky, prípadne pomôcť v rozhodovaní sporných prípadov. Podľa nášho názoru však pri dnešnom ponímaní opakovania ročníka učiteľmi i rodičmi i dieťa tento krok predčasne diskvalifikuje. Omnoho lepšou cestou je nástup všetkých detí vo veku šiestich rokov po absolvovaní jedného roku povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole a tam podľa aktuálnych rozvojových schopností detí, vytvorenie vyrovnávacích tried alebo vytvorenie vyrovnávajúcich opatrení v základnej škole a zvýšenie podpory rizikových skupín detí priamo v materskej škole a ich nástup do materskej školy v treťom roku veku, k čomu by malo smerovať naše snaženie."
Totižto jednu vec som zabudol, za čo sa ospravedlňujem, tu povedať, a nie, cítim potrebu to otvoriť potom ešte v ústnej rozprave, nám reálne hrozí, upozorňujú na to odborníci, že práve zavedením tohto opatrenia nám môže, nie môže, určite vytlačí menšie deti, čím vlastne táto služba nebude môcť byť zabezpečená pre rodičov, ktorí budú ju potrebovať. A toto je dôležité, aby jednoducho to zaznelo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2019 11:26 - 11:54 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, ctené panie poslankyne, vážení poslanci, milí hostia, táto diskusia, ktorá tu práve prebieha, mňa osobne zarmucuje hlavne z tohto dôvodu, že určité veci by sme vôbec si tu nemuseli navzájom hovoriť, keby sa dodržal postup, ako by sa pri takejto vážnej systémovej zmene, akou je zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania, urobilo tak, ako sa má, to znamená vládnym návrhom zákona. Vládnym návrhom zákona, ktorý prejde riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, tak ako to vždy doteraz bývalo dobrým zvykom. Veď predsa tento spôsob, ktorý tu fungoval roky, nebol zavedený len tak pre nič za nič. Svedčí o tom, aby sa naozaj vždy mohli vyjadriť všetci kompetentní, aby mohli dávať svoje pripomienky, buď zásadné, alebo aj tie menej zásadné, a aby práve vláda, ktorá, teda práve ministerstvo školstva, ktoré je zodpovedné za túto úlohu, ich vyhodnotilo, komunikovalo s nimi a spoločne po riadnej hĺbkovej diskusii prišla potom s takým návrhom, kedy by vychytal množstvo vecí, ktoré tu už boli spomínané a možnože ešte aj budú spomenuté.
Navyše pokiaľ toto bola domáca úloha pre pani ministerku Martinu Lubyovú, tak si ju mala splniť a mala sem prísť ona. Preto vám osobne ako predkladateľom sa osobne čudujem, že robíte to miesto nej, pretože teraz musíte počúvať kritiku ku konkrétnym jednotlivým veciam, ktoré sa možno budú častokrát aj opakovať a pokúsim sa ich trošku aj zhrnúť, aby sme boli na čistom, že o čo tu vlastne ide.
Jednou z prvých vážnych chýb je, čo sa chystáme urobiť ako svetový unikát, že ideme, dá sa povedať, spojiť povinné predškolské, čiže to predprimárne vzdelávanie, aj s povinnou školskou dochádzkou. Ako som už viackrát uviedol, vytýkajú to odborníci, z ktorých spomeniem len napríklad pána profesora Púpalu, ktorý sám osebe aj na svojom blogu na postoji nebol a priori až proti takémuto druhu riešenia ako povinného predškolského vzdelávania, ale o tom postupe a spôsobu opatrení, ktorými ste nimi zaviedli alebo chcete zaviesť.
A ja by som tú myšlienku ešte rozviedol viac, aj vychádzajúc z idey Učiaceho sa Slovenska, kde sa práve definoval prechod od povinnej školskej dochádzky k povinnému vzdelávaniu a snažil sa byť trošku taký obrazný, tak je to presne o zmene, kvalitatívnej zmene riešenia nôh, to znamená dochádzky, k samotnému vzdelávaniu, čiže k tomu, čo chceme dosiahnuť.
Pretože uvedomme si jednu vec, všetci hovoríme o tom, že nám ide o tie deti, aby boli čo najlepšie pripravené, keď začnú chodiť do školy, bez ohľadu na región, bez ohľadu na komunitu, jazykové vybavenie, socioekonomické postavenie a všetko ostatné.
Ale kľúčové je si uvedomiť, že nie je cieľom zaviesť si nejakú povinnosť, tá má byť nástrojom, ktorou chceme čosi docieliť. A ako nástroj, tých nástrojov môžeme mať množstvo, musíme zvažovať a správne posudzovať, aký ten konkrétny nástroj použijeme. Ak si vyberieme túto konkrétnu cestu, že chceme to urobiť celoplošne, čo je ďalšia moja výhrada, tak my dnes jednoducho nevieme, či tým skutočne niečo poriešime. Argumentujeme slabými výsledkami rôznych testovaní a tak ďalej a tak ďalej. Počúvame to už predsa veľmi dlho. A vieme dobre, kde nás tlačí topánka. A vieme, že tak málo sa venuje príprave aj pedagógov na tú veľkú zmenu, ktorá sa udiala, ktorá okolo nás prechádza, ale my si ju ani nevšímame. Ten spôsob, čím žijú rodiny s deťmi, sa výrazne za posledných, desaťročia zmenil. A školstvo na to nestíha dostatočne rýchlo reagovať.
Preto sa musíme sústrediť presne opačne. Nie na nohy, ale hlavu. To znamená prichádzať s opatreniami, ktoré pôjdu nie do kvantity, bolo tu spomenutých množstvo čísiel, ale do kvality tej prípravy konkrétneho dieťaťa na to, aby zvládalo meniaci sa svet. A to sa dá iba tým, že sa zapoja rôzne faktory, ktoré to priamo ovplyvňujú.
Už som spomínal, tá konkrétna príprava pedagógov, či materských, ale aj základných škôl, najmä pri práci s deťmi, ktoré nemali to šťastie a narodili sa v oblasti, v komunite, v osade, skrátka, v prostredí, kde prakticky nemajú žiadnu šancu.
Bol som pri začiatkoch projektu Teach for Slovakia, ktorý je tu už pár rokov, a upozorňuje na tento problém, získal preňho aj mediálnu pozornosť, aj pozornosť verejnosti. A práve v tomto projekte sa vygenerovala celá kohorta, ako oni seba nazývajú, ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú veľmi hlboko. Vytvárajú metodiky, menia postupy, píšu odborné publikácie, pracujú s pedagógmi, ale je to stále málo, pretože my potrebujeme tieto veci podchytiť inštitucionálne.
Myslím si, že toto všetko by sme tu nemuseli dnes riešiť, keby ministerstvo ešte pred tým, než sa teraz v podstate predposledný rok tohto volebného obdobia snaží dať takúto vážnu systémovú zmenu, viac komunikovalo a riešilo práve ten prechod od nôh k hlave, práve ten spôsob, akým pripravovať odborníkov, ktorí fungujú v celých tímoch, aby sa venovali deťom, ktorých vzdelávacie potreby nie sú naplnené. Nesnažme sa hľadať jednoduché riešenia, ony nie sú. Tieto riešenia totiž vždy budú komplexnejšie.
Musím sa vám osobne priznať, že ako keby som zažíval trochu déja vu, že už som to raz niečo podobné zažil. Tiež tesne pred skončením funkčného obdobia roku 2008 prišla veľká reforma, ktorou sa menil celý pohľad na školstvo, a mali sme mať systém, ktorý by zodpovedal tým európskym štandardom, o ktorých sa tu často hovorí. Ale pozrime sa na výsledky. Akonáhle sa niečo šije horúcou ihlou a robí sa len, aby sa to stihlo, pretože je prirodzené, že každý chce, ak sa nejakej veci venuje, zanechať za sebou určitú čiaru, určité dielo, čosi, čo, na čo môže byť aj hrdý, že vykonal, tak sa stalo to, že sa spustili nepripravené veci a nepripravené opatrenia, ktoré sa potom stále vylaďovali.
Prestaňme používať, prosím vás, takýto výraz, že budeme to riešiť potom v procese, budeme aplikovať tú prax, pretože potom nerobíme systémové zmeny. Robíme čiastkové zmeny v systéme, ktorých dopady dnes nevieme.
Navyše celoplošné opatrenie, ktoré sa tu chystáme zaviesť, nám spôsobí množstvo problémov aj tým, že, áno, počúvam už dlhšiu dobu, že kapacity sa riešia, a to počúvam nielen ja, že sa postupne v niektorých častiach veci zlepšujú a zas na iných aj zhoršujú.
Potrebujeme seriózne odpovede na množstvo otázok. A práve množstvo organizácií reaguje teraz buď otvorenými listami, buď posiela výzvy, niektorí najmä rodičia, ktorí sa považujú za dostatočne kompetentných, aby dokázali svoje dieťa pripraviť na školskú dochádzku, spisujú petíciu a všetko dokopy nám to vytvára neutešený obraz. Lebo čo sa vlastne deje? Ako sledujete aj tú diskusiu, ktorá nielen na sociálnych sieťach, ale prebieha aj medoid, mailovou formou, v médiách, aj pri osobných rozhovoroch s mnohými, my sme svojím spôsobom dosiahli ďalšie rozdelenie odbornej verejnosti, tých rodičov, jednotlivých učiteľov - a toto nie je dobré, ak naozaj nám ide o tie deti.
Konkrétne veci, keďže sme v prvom čítaní, by sme mohli často opakovať a niektoré teda spomeniem, pretože - ako som povedal - tiež som vnímal spôsob, akým prebieha celá táto diskusia. Ale nedá mi, musím to tu spomenúť, moju veľmi vážnu výhradu voči práve spôsobu komunikácie, ktoré zvolilo teraz nedávno ministerstvo školstva na svojej facebookovej stránke. Anketa, či ste za alebo proti, bez vysvetlenia takým zjednodušujúcim spôsobom, to tiež neprispieva k tomu, aby sme hľadali riešenia, aby sme sa spájali pri tom, keď chceme navrhnúť také opatrenia, ktorými konkrétnym deťom pomôžeme v tom, kde je ten vážny problém, že jednoducho sú v prostredí, ktoré im nedáva, nedáva dostatok podnetov.
Mnohí, to pôjdem aj do vlastných radov, z mojich kolegov si častokrát nevie predstaviť, aké to je vyrastať v osade, akým spôsobom potom reagujeme, a keďže nepozná, nemá tú skúsenosť, neprejdú tréningom, nemajú dostatok informácií, neprejdú školeniami, tak samozrejme, že často upadnú do určitej formy zjednodušenia, že tak s nimi sa inak asi nedá. Pokiaľ niekto dospeje k takému presvedčeniu alebo k takémuto názoru, je to veľmi zlé. Akonáhle sa takýto názor začína dostávať hlbšie do podvedomia aj celej spoločnosti, že tu, skrátka, v tichosti nám vyrastá generácia, ktorá, kľudne môžeme nazvať, že bude stratenou, ak sa okamžite nezačne niečo robiť, tak je to veľmi zlé. A preto ja osobne som zástancom, aby sme boli adresní a nie celoplošní, aby sme išli práve cestou aj tých komunitných centier, dokonca máme pripravený a pracujeme na koncepte centier včasnej intervencie, ktoré budú prepájať jednotlivé nástroje, budú kooperáciou rôznych druhov odborníkov, ktorí na tieto veci môžu reagovať. Ale to jednoducho nepôjde. Ak budeme veci si zjednodušovať a budeme sa snažiť si len čosi presadiť preto, aby sa to spustilo a aby sa už konečne niečo urobilo.
Ono totiž sa už veci dejú. Teach for Slovakia bola hneď príkladom. Tých aktivít je podstatne viac. Možno menej sa o nich hovorí, treba o nich hovoriť viac. Možno nemajú takú pozornosť tú mediálnu, nezapĺňa to stránky novín, ale máme množstvo aj pozitívnych prípadov, kedy sa to darí. Ale je a ostane to stále o tých ľuďoch. Ani sebalepšie nastavený mechanizmus, ani najprecíznejšie právne ustanovenie nám neodstráni to, ak nedosiahneme zmenu v ľuďoch, že jednoducho sa tieto veci dajú riešiť, že existuje šanca.
Poučme sa aj z ostatných krajín. Pretože, iste, niekde toto opatrenie zaviedli, najbližšie alebo v najbližšej dobe to bolo vlastne v Čechách a už tam máme množstvo negatívnych ohlasov, že z celej tejto povinnosti sa nám to celé, alebo im sa to konkrétne zvrháva do neustáleho boja o to, ako tie deti dostať do tej školy, byrokracia okolo evidovania, vymeškávania, opatrenia, ktoré ukážu, že jednoducho tie deti prepadnú a už to je podľa mňa dosť vážna, je problém, ktorý, dúfam, že sa podarí vyriešiť v druhom čítaní, pretože aby ich dieťa, ešte ani nevstúpi do školy, tej základnej školy, už aby začalo cítiť ten prvý neúspech práve takouto formou, že jednoducho neprejde predškolským povinným vzdelávaním, to je veľmi zlý štart. Uvedomme si, že častokrát je veľmi dôležité, ako sa začne. Veď to poznáte aj sami podľa seba. V svojich rodinách, v komunitách, kde žijete. Ten štart je mimoriadne dôležitý.
Jednou z vecí, ktoré som tiež počul v diskusiách, bola taká výtka, veď musíme riešiť aj tých rodičov, ktorí si z odkladu urobili nástroje pre to - a vlastne ani presne nevieme prečo, pretože je to na vôli toho rodiča. Ja sa ale potom stále pýtam, zistime si dáta. Argumentujme na základe údajov, konkrétnych údajov, zisťujme príčiny, čím to je.
Ďalšou dôležitou vecou, ktorá sa veľmi málo hovorí, ale v minulosti to aj v médiách zaznelo, je tá dostupnosť pre tieto deti. Je, skrátka, lepšie pre nich, aby jednoducho boli pripravované v blízkosti so svojou komunitou. Pretože ak majú kamsi cestovať a my im nevieme zabezpečiť, nevieme im zabezpečiť bezpečnú cestu do školy, veď si to pamätáme, ten tragický prípad, ktorý sa v minulosti stal, tak nám to stále odkrýva ďalšie a ďalšie problémy toho, že cestou je ísť k tej komunite a pôsobiť na celú komunitu ako celok. A tie pravé príklady osvedčenej praxe, ktoré sa uplatnili, ukazujú, že práve práca s komunitami, práve vtedy, keď si robia svoju poctivú prácu všetci zainteresovaní v prepojení nie jedného rezortu, ale viacerých rezortov, že, skrátka, ten štát ak plní v danom mieste svoju úlohu tak, ako má, ako je jeho povinnosťou, tak sa dostavujú výsledky. Ale pokiaľ sa tak nedeje, tak, prosím vás, nemeňte systém, meňte nastavenia, ktoré jednoducho tou kontrolou, dá sa povedať až možno expresívnejšie, vedú ľudí k tomu, že kašlú na to.
Preto si myslím, že je lepším riešením, podstatne poctivejším, pekne tento návrh vrátiť pani ministerke, nech otvorí riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Veď napokon veľa vecí sa už urobilo. Veľa stanovísk bolo napísaných, odoslaných, ale treba tomu dať tú štábnu kultúru jednoducho, aby to išlo tak, ako sa patrí. Pretože potom sa nečudujme ohlasom, že ľudia sa budú vážne pýtať, načo potom máme ministerstvo školstva? K čomu nám je tá pekná vysoká budova na Stromovej, keď poslaneckým návrhom sa ide zavádzať takáto významná systémová zmena? Zmena, ktorá ovplyvní životy desaťtisícov, stotisícov.
Poučme sa zo zahraničia, poučme sa z jednotlivých príkladov, ktoré sú. V krátkosti vám spomeniem. Napríklad v Nórsku majú okresy, kde je vysoký podiel detí, ktoré sú iné, ktoré sú prisťahovalcov alebo iného etnika, kde je ponúkaných 20 hodín starostlivosti zadarmo týždenne, je to tzv. základný čas poskytnutej pomoci zadarmo. Ďalší prípad alebo ďalší príklad individuálneho prístupu, za ktorý sa prihováram a budem sa stále prihovárať, aplikuje sa v Španielsku, Luxembursku, na Malte, v Rakúsku, v rámci Spojeného kráľovstva v Škótsku. Ďalší individuálny prístup k jazykovým potrebám detí, či už sú to deti etnických menším alebo migrantov, je napríklad v Nemecku a Lotyšsku. Osobitný prístup majú aj napríklad v Španielsku, či týka sa detí z iného rodinného a sociálneho prostredia. Môžeme sa ďalej inšpirovať aj v krajinách, ktoré majú práve, alebo je tou cieľovou skupinou najmä rómska populácia, aby sme ich motivovali k zvýšeniu zaškolenosti a účasti predškolských zariadení. Tak sa to robí aj v Chorvátsku, Slovinsku.
Ale bolo to tu už spomínané. Bez dostatočného množstva odborníkov a tým, že dôjde k väčšej, väčšiemu vzdelávaniu učiteľov, ktorí ovládajú rómsky jazyk a budú vedieť komunikovať úplne v tých začiatkoch s tými menšími deťmi, to je tiež jeden z nástrojov, ktorý sa musí riešiť.
Takže si to zhrňme. Spoločnosť, jednotlivé organizácie teraz zastávajú rôzne postoje, pribúdajú nám tu rôzne stanoviská, ministerstvo si dalo facebookovú anketu, my to tu teraz máme na stole - ale čo tie deti? V konečnom dôsledku vždy musí prísť rozhodnutie a vždy sa musí urobiť, je veľmi podstatné, že čo sa urobí a ako sa urobí. Opakujem ešte raz, to, že si zavedieme niečo do zákona, to predškolské primárne vzdelávanie, toto nesmie byť cieľ. Nástroj, ktorý sa nastaví spolu s ostatnými vecami, spomeňme si, ako dopadlo abo ako dopadajú rôzne opatrenia, ktoré sa týkajú napríklad stravovania zadarmo a podobne.
Preto vyzývam k zodpovednosti a k poctivosti. Žiadam vás, predkladatelia, kolegovia, vráťte tento návrh pani ministerke, nech sa to urobí, ako má, a nech sa to urobí poriadne. Prínos z toho budú mať všetci. A hlavne tie deti, na tie myslime.
A chcem veriť tomu, že mi veríte, že v tomto som úprimný. Ja sa snažím túto svoju prácu tu v parlamente, odkedy som v politike, robiť nie na základe naháňania nejakých politických bodov, ale hlavne preto, že od roku 2010, kedy som bol spoluzakladateľom Slovenskej komory učiteľov a začal chodiť s kožou na trh, mi záleží na tom, aby sme reálne niečo zmenili. Takže moje skúsenosti ma nútia vás ešte raz požiadať o to, aby, ak robíme tak dôležité zmeny, aby sme sa ich už konečne naučili robiť poriadne, aby sme boli k sebe poctiví a aby to nebolo len o tom, že konkrétne riešenia pretavíme len do paragrafu. Pokiaľ k nemu nemáme vypracovaný plán, dostatočne prepracovaný, podchytený a najmä pokiaľ k nemu nemáme ľudí. Bez ľudí totiž žiadne zmeny nedosiahneme.
Ďakujem.
Skryt prepis