Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.4.2019 o 11:36 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 11:36 - 11:51 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je už v druhom čítaní.
Pokúsim sa byť veľmi stručný, pretože napriek tomu, že sme v druhom čítaní a mali by tu zaznievať konkrétne veci, výhrady, prípadne doplňujúce body, ktoré sa týkajú vylepšovania určitej legislatívy a určitého návrhu, musím z tohto miesta prehlásiť, že osobne som veľmi smutný, že práve tento návrh zákona spôsobil to, čo asi nikto z nás v tejto miestnosti ani vonku nechce, že pedagogická odborná verejnosť, ako aj tí všetci, ktorým leží na srdci vzdelávanie na Slovensku, je momentálne rozdelená a teraz nielen kvôli petícii, ktorá má už v súčasnosti 20 179 podpisov na internete a každý, ktorý mal záujem, si mohol podrobne preštudovať, o čom sa tam píše a mohol si prezrieť aj zoznam jednotlivých organizácií, ktoré sú pod ňou podpísané. Čiže to nie je o jednom konkrétnom človeku alebo skupine len osôb. Je to o výraznej skupine ľudí, ktorá je aktívna, čím sa výrazne odlišuje od skupín ľudí, ktorí zvyčajne iba sedia a šomrú a neprichádzajú s nijakými riešeniami.
Otázka znie, prečo sme sa dostali do tohto stavu? To by sme tu mohli veľmi dlho stáť, sedieť, diskutovať, preberať to z jednej aj druhej strany. Zistíme ale, že v podstate máme na to rôzne názory, pretože tá skutočná podstata je schovaná práve v tom, že chceme výrazné zmeny, ale akonáhle tieto výrazné zmeny, začneme o nich diskutovať, naplno sa prejavujú rozdiely svetov, v ktorých ako keby sme žili.
Môj pohľad som už hovoril v predchádzajúcom vystúpení, keď bol tento návrh zákona v prvom čítaní. No v súčasnosti aj na základe tých pripomienok, ktoré som si spätne pozrel, aj na základe určitého porovnania toho, čo pôvodne bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pôvodného textu s tým súčasným, musím konštatovať, že došlo k veľmi veľkému počtu zmien. Tento veľký počet zmien spôsobil, že ako keby sa nám ten zákon nafúkol a je podstatne širší, ako je ten v súčasnosti.
A tu musím povedať svoj názor, ktorý vychádza z praxe, že čím komplikovanejšie ustanovenia púšťame do praxe medzi ľudí tam dole a čím to robíme častejšie, tým viac ich zneisťujeme a vytvárajme živnú pôdu pre rôznych odborníkov kvázi odborníkov, ktorí to využívajú ako určitý dopyt na trhu s informáciami. A toto považujem za vážnu chybu. Pokiaľ my nedokážeme zabezpečiť a prijímať také zákony, ktoré sú jasné, aby tí ľudia na školách nemuseli chodiť na rôzne druhy školení, aby sa neorganizovali školenia, kde sa potom dozvedáte, že chodia úradníci, ktorí by mali jednoducho tieto veci vedieť odkomunikovať v rámci toho servisu, o ktorom sa tu v minulosti stále hovorilo, že chceme zabezpečiť servis školám, aby jednoducho každá legislatívna zmena bola jasná a zrozumiteľná. A v podstate, čo sme vyriešili? Čo sa dnes prijme? Pretože parlamentná matematika je jasná.
Vy ako predstavitelia vládnej koalície máte svoje programové vyhlásenie vlády, ktorého sa držíte, a to my nemôžeme spochybniť. Môžeme vás kritizovať, ale jednoducho máte svoj program a toho sa držíte. Ale stále pripomínam, tak ako som to urobil aj na výbore, práve v tomto programovom vyhlásení je aj ustanovenie, ktoré sa týka, že legislatíva, ktorú budeme prijímať, by mala byť jasná a naozaj zrozumiteľná.
A preto z tohto miesta hovorím, že v budúcnosti musíme ísť cestou, aby sme urobili všetko pre to, aby sme ju čo najskôr dostali do súladov použiteľnosti v praxi. Pretože potom riskujeme, že stále viac ľudí tam dole, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, bude pochybovať o tom, či vôbec takéto návrhy zákonov a takéto zákony majú zmysel. Mnohí o tom už dnes pochybujú.
Ja si stále ešte myslím, že samotný zákon, samostatný zákon o pedagogických odborných zamestnancoch svoj zmysel má, ale nie tak podrobne, aby presne zaškatuľkoval každú jednu vec. Čiže treba ísť presne opačným smerom, aby sme túto legislatívu a tieto jednotlivé opatrenia, ktoré v nej sú, vyšli ňou v ústrety riaditeľom i jednotlivým učiteľom a všetkým ľuďom, ktorí v školstve pracujú a ich sa týka. Čiže toto je moja výhrada.
O procese sa tu už hovorilo a ako som povedal, máte svoje programové vyhlásenie, to je pre vás záväzné. Jednotlivé zmeny dnes, mnohé veci iba predpokladáme, čo sa v skutočnosti stane, ale ja chcem upútať vašu pozornosť a podčiarknuť, aby sme sa pozreli, keďže tento návrh zákona v tej podobe, ktoré sa týka napríklad aj toho kontinuálneho vzdelávania, sme tu už mali a vieme veľmi dobre, čo to spôsobilo v praxi, v reáli, že ak nezmeníme samotný tento systém, že nestačí len zmeniť, zameniť kredity, hovoriť o iných príplatkoch, hovoriť o tom, že budeme teraz budovať profesijný rast. To nestačí, pretože potom naozaj iba ako keby sme dvere, ktoré nám nefungujú, iba premaľovali na inú farbu.
Ako môžu nám ľudia dôverovať, že keď budeme prehlasovať jedným hlasom, že už tie ďalšie druhy vzdelávania budú kvalitnejšie. Keď tí ľudia tú skúsenosť majú, vedia sami, ja som počul v minulosti množstvo, obrovské množstvo kritických ohlasov na práve na druhy vzdelávania, ktoré boli aj v metodickom, pedagogickom centre a my teraz mu ešte posúvame ďalšiu kompetenciu. To sú skrátka veci, ktoré si musíme uvedomiť a napriek tým drobným krokom by sa vyšlo v ústrety.
Musím ešte povedať jednu výhradu. V podstate sme o tom hovorili už aj na výbore, pani ministerka, ohľadom toho, že ako to urobiť, keď sú to rôzne skupiny, ktoré ako keby bojovali proti sebe, majú rôzne druhy protichodných požiadaviek a ktorým teraz vyjdeme v ústrety. Čo je ten kľúč? Aký mechanizmus nastaviť? Koho počúvať? No v prvom rade, pokiaľ máme určitý svoj legislatívny zámer, pokiaľ niečo reálne s tou vecou chceme urobiť, tak počúvame pripomienky tých, ktoré sú v súlade a nieže nám veci úplne otočia a pôjde to niekam inam, ale jednoducho nemôžeme neustále veci meniť a donekonečna sa hádať o tom, čo konkrétneho chceme spraviť.
Sám som v praxi v minulosti zažil, ako funguje v praxi vypočutie názoru, akým spôsobom celý ten proces pripomienkovania prebiehal. A preto verím tým, ktorí sú podpísaní pod tou petíciou, že to myslia úprimne a nejde im o to, aby tu niečo zhatili, aby bojovali proti vzdelávaniu, lepšiemu vzdelávaniu pre naše deti, ale aby vyšiel z tohto parlamentu ten najlepší možný zákon, ktorý bude priateľský k učiteľom, bude priateľský k pedagogickým odborným zamestnancom a najmä bude priateľský k školám, pretože práve tie školy fungovali, aj tí zamestnanci aj pred tým, ako fungoval vôbec uplatnený v praxi zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. Aj predtým boli vzdelávania, aj predtým sa učitelia vzdelávali, no nemôže sa stať, že my tu vytvoríme iba systém, aby sme nútili ľudí naháňať sa za príplatkami miesto toho, aby sme ich už konečne raz poriadne zaplatili a poskytli školám taký objem financií, aby vedeli podchytiť tých, ktorí robia viac a ktorí pridajú tú skutočnú pridanú hodnotu svojej práci, pretože nie vždy všetci robia na sto percent, ale sú tu tí ťahúni, ktorí to ťahajú a na tých jednoducho častokrát nezvýši. Čiže otočme tú diskusiu už konečne raz, hovorme o tom, ako podporíme tých, ktorí napriek tomu, aká je tá pláca v školstve, ešte stále v ňom ostávajú.
Čas sa nám kráti. Priemerný vek pedagóga stúpa. Preto pokiaľ táto diskusia má mať akýkoľvek zmysel, odporúčam a dovolím, požiadam o to aj pána spravodajcu, aby sme hlasovali o tom, že nech sa tento návrh zákona vráti na dopracovanie, nech sa znova otvorí medzirezortné pripomienkové konanie, pretože nehovorme o čase, aby sme ho čím skôr spustili, hovorme, ak sa chceme baviť o skutočnej kvalite, hovorme o podmienkach, ktoré poskytneme cez tento návrh zákona pedagogickým odborným zamestnancom, aby sme ich motivovali, motivovali k tomu, že robiť nie je len o poslaní, ale aj o spravodlivom odmeňovaní. A dajme tomu viac nástrojov práve do rúk škôl. Vždy to budem hovoriť. Naučme sa konečne im dôverovať.
Platí totiž jedna zásada v tých najlepších vzdelávacích systémoch, že pokiaľ investujete do dôvery, vždy ušetríte na kontrole. Viem, ako je rozložená súčasná parlamentná matematika, ale žiadam vás o to, aby ste sa zamysleli, že pokiaľ tento návrh zákona prejde, ale zase vyvolá v mnohých tých, ktorí pracujú navyše, horkosť, ten pocit horkosti v nich zostane ešte veľmi dlho. A ak budeme chcieť prísť potom s akýmikoľvek ďalšími zmenami, ktoré sú v pláne, ako som počul, my ich nezískame na svoju stranu a riskujeme, že môžeme prísť so seba lepšími opatreniami, nebudeme mať ich s kým urobiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 14:25 - 14:27 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za zodpovedanie otázky, a keďže nie ste ministerkou školstva, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste jej tlmočili moje vyjadrenie, ktorým tu chcem jasne preukázať a povedať, že som momentálne nepochopil celkom ten záver a to konkrétne spomínanie konkrétnej osoby, dotyčného pána riaditeľa školy, pretože si myslím, že moja otázka bola smerovaná najmä k tomu, lebo tento problém tu máme dlhodobo. Je tu dlhodobý problém, pričom skupina ľudí, ktoré tieto testy kritizujú vo všeobecnosti, či už ide o testovanie 5 - 9, alebo aj externú časť maturitnej skúšky, nie sú apriori proti testovaniu ako takému, proti meraniu a zisťovaniu tých výkonov našich detí, ale ide im práve o to, aby sme odstránili v čo v najväčšej miere tú mieru chybovosti, ktorá sa stále preukazuje, a tiež aby sa dodržiavala aj spravodlivosť, pretože ako je možné, že kľúč riešení nebol dostupný hneď po realizovaní danej skúšky, ja osobne, ak si zalovím vo svojej učiteľskej pamäti, si na to veľmi dobre nepamätám, že by také niečo v minulosti bolo. A preto sa obávam, že pokiaľ budeme hľadať za akoukoľvek kritikou len pokus o rozvírenie vášní, a nie konkrétne riešenia, ktoré tu síce nejaké zazneli, ale nič konkrétne, presné som nepočul, tak sa nepohneme ďalej a môžu tieto emócie prerásť ešte do väčších a väčších výbuchov a dokonca môžu spôsobiť, že ľudia vo väčšej miere budú stále viac a viac naladení proti testovaniu. Takže poprosím vás, toto tlmočte pani ministerke.
Ďakujem.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Budem tlmočiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

27.3.2019 17:40 - 17:41 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.3.2019 13:12 - 13:12 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem. Žiadam o zaradenie nového bodu do programu 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom minister životného prostredia Slovenskej republiky László Sólymos predloží do Národnej rady správu o opatreniach, ktorými Slovenská republika reaguje na vážne ohrozenia klimatickej krízy. Odôvodnenie: Všetci by sme si mali uvedomiť, akou vážnou hrozbou sú klimatické zmeny. Naše deti si to už uvedomili, a preto v uliciach protestujú voči nečinnosti nás dospelých. Musíme mať strategické opatrenia, napríklad ako zastaviť výrub lesov v chránených oblastiach, dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a ďalšie nutné riešenia, ktoré nám všetkým zabezpečia budúcnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 18:05 - 18:06 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky pánov poslancov a pani poslankyni. Dá sa povedať, že možnože som sa nevyjadril dosť jasne. Podľa mňa, ak už vieme, že konkrétne v jednom druhu vŕtania sme sa kamsi veľmi neposunuli, a hovoril som to práve pri tých startupoch, že dôležité je podporiť, už ak je konkrétny produkt alebo funkčný prototyp natoľko schopný, že jednoducho sa to vie aj na seba uživiť, tak prečo by sme mali podporovať inú spôsob vŕtania. Podľa mňa vŕtanie je ako vŕtanie, len aby nám z toho nevznikla diera, do ktorej potom tečú peniaze.
A čo sa týka toho, tej evolúcie a revolúcie, nuž popravde, evolúcia má tú veľkú nevýhodu, že trvá strašne dlho, aspoň pokiaľ viem v rámci biológie. A veď napokon mali sme revolúcie, ktoré neboli až také krvavé. Spomeňme si napríklad na Nežnú revolúciu. Sú skrátka zmeny, ktoré musia prísť rýchlejšie, a vnímam to tiež práve na svojich deťoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 17:31 - 17:58 hod.

Miroslav Sopko
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 15:43 - 15:45 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, so záujmom som si vypočul vašu argumentáciu, konkrétne medializovanej firmy, ktorá sa volá GA Drilling, akciová spoločnosť, kde ste vysvetlili, prečo napriek bodom, ktoré získala v rámci tých štyroch kôl, výsledok komplexného hodnotenia bol záporný. Odôvodňovali ste to tým, že už v minulosti táto firma získala podporu. Ja prečítam aj názov žiadosti, ktorý sa zhoduje s názvom projektu, a to je Výskum plazmového nástroja pre vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr. Dalo by sa to pochopiť, pokiaľ by sme sa na to pozerali z tohto pohľadu, že ak je tu už nejaký tento patent vyvíjaný, resp. táto oblasť už bola podporená, dobre, nech dostanú šancu aj ostatní. Ale nie je mi úplne jasné, prečo zároveň v tej istej oblasti biotechnológie poľnohospodárstva a životné prostredie sa nachádza firma EXA Group, akciová spoločnosť, kde spoluriešiteľom je STATON, s. r. o., kde prečítam názov žiadosti, ktorý sa tiež zhoduje s názvom projektu, a to je Výskum a vývoj novej generácie progresívnych vysoko efektívnych a ekologických technológií zameraných na vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr. A tento projekt bol podporený. Tak neviem potom, či vŕtanie a hĺbenie do geologických štruktúr jedno môže byť podporené a druhé nie, pretože toto je veľmi zaujímavé, ak sa na to pozrieme, aké bolo potom odborné hodnotenie kompetentných vedcov, ktorí tieto veci posudzovali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 16:01 - 16:03 hod.

Miroslav Sopko
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2019 15:47 - 15:57 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť v rámci tých desiatich minút k tomuto predmetnému návrhu zákona, ktorý odkrýva veľmi vážnu tému, v podstate veď čo iné, len vážne témy dnes tu riešime.
A možno taký trošku pohľad späť mi dovoľte hneď v úvode, na základe, v minulých týždňoch zverejnili výsledky testovania 5. Keď sme už tu hovorili o piatakoch a o testovaní piatakov, tak vieme, že máme už na stole z Národného ústavu certifikovaných meraní a vzdelávania takú súhrnnú správu, ktorá nám popisuje veľmi smutný stav toho, aké sú výsledky. Výsledky žiakov v piatom ročníku, ktorí; najvypuklejšie práve vyskakujú v prípade žiakov, ktorí jednoducho nemali také šťastie a nemajú to najpodnetnejšie prostredie.
Hneď v úvode tejto správy máte uvedené, výsledky horšie ako národný priemer dosiahli okresy Kežmarok, Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica. Na úrovni silnej vecnej významnosti. Pokiaľ by sme ale, ja som si tú námahu dal, urobili porovnanie, komparáciu, ak chceme použiť takéto odbornejšie slovo, s už známymi výsledkami porovnávaní v miere zaškolenosti detí, koľko nám vlastne detí chodí do predškolských zariadení, tak zistíme, že tam máme skoro 100-percentnú zhodu, že práve tieto lokality, ktoré už tu boli spomínané, sú tými, kde nás tlačí najviac topánka. A stále to konštatujeme a stále to vidíme. Jednoducho je to stav, ktorý nevznikol včera, je tu dlhodobo a tieto výsledky sa neustále zhoršujú. Z celkového počtu testovaných žiakov z matematiky, ktorý bol 2 041, 4,4 % zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli priemernú úspešnosť 22,9 percenta. Naopak, žiaci bez sociálneho znevýhodnenia dosiahli priemernú úspešnosť 60,9.
Pri slovenskom jazyku z celkového počtu 1 822 testovaných detí 4,2 % zo sociálne znevýhodneného prostredia, práve títo žiaci dosiahli priemernú úspešnosť len 23,7 %, naopak, žiaci bez sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli priemernú úspešnosť 59,9 percenta.
Čísla. Čísla jednoducho nám hovoria, že stav je mimoriadne zlý a kritický. V januári, možnože ste mnohí z vás postrehli, niektorí si to aj prečítali, tohto roka bola vydaná Inštitútom vzdelávacej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze a ďalšími útvarmi, ktoré sú pri jednotlivých ministerstvách, komplexná revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Je to veľmi smutných 75 strán čítania a zároveň aj porovnávania s tým, keď doteraz niekto, kto o tomto veľmi ani nezavadil, o tento problém, môže porovnať práve, čo je najvypuklejšími problémami. Je tam veľmi veľa dát, o ktorých by sme mohli dlho hovoriť. Napríklad je tam jednoznačne napísané, že máme priamu úmeru, obce, ktoré nemajú materské školy, majú relatívne vysoký podiel rómskej populácie, v číslach vyšlo 18 %, to znamená 198 obcí. A z týchto všetkých obcí podľa zdroja Atlasu rómskych komunít 1 107 obcí, teda z počtu 1 107 obcí bolo celkovo 24-tisíc detí, ktoré vlastne sa nachádzali v tomto prostredí.
Tieto čísla a ďalšie, ktoré by som mohol uvádzať, nám ale nepomáhajú. Máme tu na stole, alebo počujeme o pripravovanom modeli zavedenia povinného jedného roku predškolského vzdelávania, i keď mohli by sme si pozrieť zdvihnutý prst v susednej Českej republike, kde to majú aplikované a kde zisťujú, že už pomaly dochádza k akémusi vytriezveniu z nadšenia, že jednoducho toto je tá cesta, ktorá naozaj pomáha.
Treba si jednoducho rovno povedať, kvázi hovoriť o tom, že keď chceme pomôcť jednej určitej skupine a zavádzame to celoplošne, je určitým riešením, mňa osobne privádza k skeptizmu najvyššieho rangu, pretože tu musí dôjsť jednoznačne k čím skoršej intervencii priamo ku konkrétnym deťom. Možno to znie tvrdo. Možnože v rámci nejakých diskusií, ktoré o tom môžeme tu viesť, tu v parlamente, na odborných konferenciách, diskusných skupinách a tak ďalej, sa nám vidí, že konkrétne navrhované opatrenia v tomto návrhu zákona nie sú úplne top, každopádne ale platí a bude platiť, že už včera bolo neskoro a jednoducho tie opatrenia, ktoré sa mali realizovať v súčasnosti a dlho sme o nich počúvali, sa nezrealizovali. Preto aj na základe skúseností, ktoré mám s ľuďmi, ktorí pôsobia a sú to aj mnohí mladí ľudia, ktorých nachádzame v komunite Teach for Slovakia, ktorí pôsobia práve v tomto prostredí, v prostredí, kde zisťujú práve ľudia, ktorí predtým sa veľmi školstvom nezaoberali, prišli z rôznych sfér a zapájajú do toho svoj um a svoje snaženie, zisťujú, že čím skoršia bude intervencia, tým skôr môžeme tým deťom pomôcť. Jednoducho pohľad, ktorý; pohľad, ktorý je častokrát taký povrchný, jednoducho niekto si myslí, že má nejaký zázračný prútik, ktorým zamáva a to sa vyrieši bez zapojenia, samozrejme, aj iných vecí, ktoré tu už boli spomínané, nám nepomôže.
Berme tento návrh ako jeden z krokov, nie ako za návrh, ktorý všetko rieši, ale ako jeden z krokov. Možno tých prvých, ktoré v súvislosti s ďalšími opatreniami, ktoré môžeme predložiť bez ohľadu na to, ako to dopadne, keďže vieme, že väčšinu tu nemáme, berme to ako jeden z krokov, ktorý ten proces môže začať. Pretože už v mnohých prípadoch je častokrát neskoro.
Ja chápem skepsu a viem, že sú na tieto veci rôzne názory. Ale jednoducho už musíme konečne začať konať. Musíme konať, pretože toto je problém, ktorý nám prerástol cez hlavu, a nestačí o tom len konštatovať tuná v pléne Národnej rady alebo na nejakej konferencii. Musíme už začať konať. A bez ohľadu na to, či to bude zneužívané alebo nebude zneužívané určitým spektrom politikov, ktorí sa snažia využiť predsudky pre to, aby mohli túto tému využiť pre svoje politické body, prihováram sa za to a prosím, aby sme posunutím tohto zákona do druhého čítania a ďalšími zakomponovanými opatreniami sa snažili riešiť problém, ktorý je jednoznačne popísaný a bol tu už veľakrát zopakovaný. Jednoducho vyrástla nám tu stratená generácia, ktorá nebude mať šancu, ak jej nepomôžeme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 14:34 - 14:36 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Vysvetlím, možnože som sa zle ja vyjadril, nehovoril som o schvaľovacej a odporúčacej, hovoril som o overovacej doložke, ktorá by nebola ale vyžiadateľná. To znamená, že pokiaľ by chceli ju, to znamená, že tí vydavatelia, kvázi v podstate by bolo to pre nich aj taká akosi, taký akýsi lepší prostriedok k tomu, že jednoducho ukážu, že táto konkrétna učebnica prešla aj nejakým konaním, ktoré jednoducho ukazuje tú kvalitu. Tak jednoducho tou doložkou, ktorá, ako opakujem, by nebola pre riaditeľov škôl až tak záväzná, ako v súčasnosti, v súčasnom modeli je. To znamená, nie tak striktne, v tomto, myslím si, že sa s pánom Poliačikom zhodneme. Pretože už, ako som už niekoľkokrát povedal a budem to stále opakovať, už dnes máme materiály, ktoré sú a ktoré učitelia používajú. Veď poznáme obidvaja portál Lepšia geografia Peťa Farárika a ďalšie na podstatne inej úrovni, ako sú tie učebnice a učebné texty, ktoré sú často v skladoch.
Možnože som zabudol ešte jednu vec. Podľa mňa kvázi stále platí, že celá sada spočíva v tom učebnom texte, čiže učebnice spolu s pracovným zošitom. To znamená, pokiaľ toto nedokážeme zabezpečiť, že máme to v jednom balíku a že stále prevláda nezdravé, nezdravý zvyk, že jednoducho cez edičný portál sa dá objednať len učebnica, ale pracovný zošit si rodičia platia za svoje, toto považujem už na hrane s ústavnosťou, jednoducho toto už dávno nemalo byť.
Ďakujem.
Skryt prepis