Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tomuto prejednávanému bodu tejto schôdze. Možnože budem až príliš krátky, pretože niektoré veci možno by sa dali stihnúť aj vo faktickej poznámke, ale z tohto, z tejto pozície a tu ako tu stojím, chcem povedať niekoľko zásadných vecí k tejto problematike.
Osobne podporujem tento návrh zákona. To znamená, vrátime sa, aby sme sa vrátili späť k dvojkolovej voľbe aj sčasti z dôvodov, ktoré tu už boli spomenuté, pretože tie všetky zásadné veci, ktoré jednak súvisia aj s tou vyššou legitimitou, tým silnejším mandátom toho, kto vyhrá, sú namieste a sú to argumenty, ktoré sú racionálne a keď o nich diskutujeme, môžeme mať k tomu ten svoj postoj a ten svoj uhol pohľadu, z ktorého sa na to pozeráme.
Ale je tu jeden dôležitý a praktický aspekt, kam dospel náš život komunálnej politiky v súčasnosti. A myslím si, že najlepšie sa to dá charakterizovať na príbehu, ktorý som počul na vlastné uši a najprv som si myslel, že je to len vtip. Potom, keď som si to overoval, tak som zistili, že to vychádzalo zo skutočného zistenia a rozhovoru. Ten príbeh je úplne jednoduchý, de facto už dnes bývalý jeden pán starosta mi hovoril, že sa tak stretli na jednom stretnutí starostov pred voľbami a videli tam jedného svojho kolegu, ako, aký je taký smutný. Tak sa ho pýtali, že prečo je taký smutný. No, voľby sú tu a ja mám iba jedného protikandidáta. No a mnohí tam ho začali ľutovať, no tak to budeš mať teda ťažké, keď je iba jeden. A uvideli tam takého jedného vysmiateho a sa ho pýtajú, a ty čo si taký vysmiaty? Ja, ja ich tam mám siedmich. Takže ono až do často takýchto absurdít sme dospeli.
A nemusí to byť len vždy náhoda a nejaký pokus o vyjadrenie svojich ambícií, že niekto chce kandidovať na daný post, ale častokrát z informácií, ktoré k nám prichádzajú, je to aj zámer, nájsť si rôznych protikandidátov alebo, resp. kandidátov, ktorí budú rozbíjať tie hlasy, ak je cítiť zmenu. Pretože ten závan zmeny v mnohých našich obciach i mestách je, ale častokrát to naráža práve na to, keď už niekto, ak je dlhodobo na svojej stoličke, začne ovládať tú technológiu moci, stane sa zručným manipulátorom a vie, ako sa to dá urobiť, to znamená, presvedčí štyroch-piatich ďalších protikandidátov, ktorí majú vážne meno, majú určité svoje postavenie, aby do toho išli. A dá sa povedať, že aj sa vybavia rôzne toky, ktorými by sme týmto kandidátom mohli pomôcť. Čiastočne by možno pomohli vtedy prieskumy verejnej mienky, lenže tie sú drahé. Nie každý človek na to má, aby vedel investovať do takéhoto prieskumu a ukázal vlastne v tej obci, v tom meste, aké je skutočné rozloženie síl, nehovoriac o tom, že nie každý tomu verí. Takže tento nástroj nie je použiteľný preto, aby sme naozaj zistili, aké je rozloženie síl.
Ale čo je isté, ak niekto má už tú svoju pozíciu pevne zakorenenú na tom, na tom svojom, v tom svojom meste, v tej svojej obci a má to jadro, voličské jadro, ktoré je presvedčené o tom a on cielene na nich pôsobí celý ten čas, tak čo je preňho najjednoduchšie, ako presvedčiť rôznych ďalších kandidátov, ktorí rozložia sily toho, ktorý by sa s ním mohol stretnúť v súboji, kde už nejde len o silu, ale kde ide aj o nejaké myšlienky, o nejaké idey, kde ide o celkovú tú zmenu. Skrátka, podľa môjho názoru aj vrátenie sa k dvojkolovej voľbe nám umožní vyvetrať v tých našich obciach i v mestách. Tam, kde je dlhodobo stuchnutý vzduch, aby sa trošku aj pohli, aby sa viac rozhýbali, aby sme umožnili tú reálnu zmenu. A preto práve prijatie tohto opatrenia nám zabezpečí, aby sa tá súťaž stala férovejšia, pretože o tomto to je, zabezpečiť lepšie podmienky pre väčšiu férovosť súťaže. O nič viac.
A že to bude drahšie? Áno, demokracia niečo stojí, ale podľa mňa ak častokrát nedôjde k zmene a sú tam stále tí istí, ktorí ovládajú tú technológiu moci, ono tie obce a mestá na to v konečnom dôsledku doplácajú, pretože sú tam vytvorené rôzne väzby, o ktorých sa potom dočítame v novinách alebo vidíme to v lokálnych televíziách. Takže podľa môjho názoru je dôležité vrátiť sa k pôvodnému modelu, mať túto dvojkolovú voľbu a umožniť zmenu, tamtú zmenu zdola, kde to ľudia môžu reálne pocítiť. Dajme im tú možnosť, aby si vedeli vybrať potom v konečnom rozhodujúcom súboji a vybrali si toho najlepšieho kandidáta a toho, kto ich bude ďalej viesť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu najmä z toho dôvodu, že považujem za mimoriadne dôležité, aby to zaznelo, to už tu bolo opakované, ako je pre nás kľúčové, pre našu spoločnosť pre Slovenskú republiku mať konečne čistý stôl. Práve preto, aby sme dodržali zásadu toho, že ak riešime nejakú konkrétnu vec, už robme veci poriadne a vyriešme už tento problém raz a navždy, pretože práve všetko to, čo súviselo so všetkými týmito amnestiami a všetkou tou nespravodlivosťou, ktorá bola s tým spojená, vytvorilo určitý komplex problémov, ktoré si nesieme stále so sebou v tom batôžku tou cestou tvorby nášho štátu. A treba napraviť tieto chyby, ktoré sa vtedy urobili.
Už konečne raz vyberme všetkých kostlivcov zo skrine, ktorých tam máme, vyčistime to poriadne a najmä si hovorme pravdu o tom, aká tá doba v minulosti bola. Nepozerajme sa na to, kto aké chyby urobil alebo neurobil z toho dôvodu, že čo by to nám mohlo priniesť. Pomenúvajme vždy problémy jasne, zrozumiteľne. Ľudia tam vonku si to zaslúžia, aby my práve tu sme ako garanti spravodlivosti a to, čím tento štát má pre nich byť, robili maximum pre obnovu dôvery občana v štát. A táto dôvera občana v náš štát je kľúčová pre to, akým spôsobom chce, aby naša republika v budúcnosti fungovala. Chyby sa stávajú, ale je dôležité vždy sa z chýb poučiť, pretože môžeme sa na to pozerať z pohľadu, že budem hľadať výhovorky, a hľadať spôsoby, ako sa niečo nedá urobiť, alebo konečne napravíme stav. Práve prijatím tohto ústavného zákona, práve prijatím tejto normy, opravou tých chýb z minulosti definitívne sa vyrovnáme s minulosťou. Urobíme nie hrubú čiaru, ale dáme jasný výkričník za minulou dobou. A preto je dôležité, aby ste všetci pri hlasovaní postupovali nielen podľa svojho svedomia a z toho, ako máte informácie o tom všetkom, čo tu už v minulosti zaznelo k tejto téme, ale aby ste sa pozerali aj do budúcnosti. Ide nám predsa o to, aby sme boli právnym štátom, ktorý garantuje tú mieru spravodlivosti, po ktorej ľudia túžia, pre ktorý boli aj v uliciach. A toto je jedna z možností, ako ľuďom dôveru v štát opäť navrátiť.
Navyše je to spomenuté s menom pána, ktorý má prezývku Brucho, je to spojené s osobou, o ktorej mnohý ani netušili, čo všetko má na rováši a za čím všetkým je. A je to zároveň aj taká možno symbolika toho, vysporiadať sa aj so spôsobom, akým fungoval tento štát doteraz a umožnil, aby takíto ľudia ako Marián Kočner mohli fungovať a mať svoju moc. Práve všetky tie spôsoby komunikácií a všetky tie veci, ktoré vyšli na povrch, nám ukazujú to vnútro, tú hĺbku toho hnusu, ktorý na verejnosť sa vyvrhol, ale je dôležité práve zniesť ten prvotný nápor, ktorý to v nás vyvoláva, a postaviť sa k tomu práve spôsobom, že práve takíto ľudia už nikdy nebudú môcť mať takúto moc a takýto vplyv. Čiže je v tom aj skrytá symbolika vysporiadať sa práve s touto konkrétnou persónou, ktorá postupne si budovala svoje impérium lží a vplyvu, a napriek tomu, že sa nám na prvý pohľad môže zdať, že je dnes porazený, všetky veci, ktoré sú naňho napojené, pokiaľ nedôjde k spravodlivému odsúdeniu a spravodlivosti nebude učinené zadosť, nemôžeme spávať pokojne.
A práve preto, aby nielen my, ale aj občania tam vonku už konečne mohli pomýšľať na život v lepšej budúcnosti našej krajiny, je dôležité sa vysporiadať s minulosťou a začať od začiatku. Takže preto žiadam vás o podporu tohto návrhu, aby sa Slovensko nadýchlo a mohli sme konečne, hlavne mnohí ľudia, ktorí, na ktorých dopadlo, tá nespravodlivosť, ktorá z tohto všetkého vyplynula, konečne mohli začať žiť, pretože žiť a iba živoriť a prežívať sú rozdielne veci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za toto vystúpenie mojej poslaneckej kolegyni, bolo zo srdca, bolo to dostatočne, myslím, že nielen cítiť, ale aj počuť.
Pôvodne som chcel k tomu povedať to, že aj ja mám osobné skúsenosti aj ako učiteľ z práce s deťmi, hlavne s deťmi, najmä s týmito deťmi, a podeliť sa s vami o tieto skúsenosti, ale urobím to trošku inak, skôr pôjdem možno aj tou v tých šľapajach, ktoré tu ona naznačila, skúsim to cez tie emócie. Pretože naozaj z tohto miesta chcem požiadať o podporu tohto návrhu všetkých tých, ktorí sa, ktorí si myslia, že nie je to potrebné, to urobiť. Ak sa považujeme za civilizovanú spoločnosť, ak sa považujeme za tak vyspelú spoločnosť, ktorá vníma potreby tých najslabších, tí, ktorí sú odkázaní na tú pomocnú ruku, tak žiadne výhovorky nemôžu byť, nemôžu byť! Jednoducho kto chce, hľadá riešenia, kto nechce, hľadá dôvody, prečo určité riešenia nepodporiť. Čiže je to na našej osobnej momentálne zodpovednosti, nehľadajte za tým žiadnu politiku, vážení. Ak toto nedokážeme podporiť a nevedieme, nevieme vyjsť v ústrety ľudí, ktorí padajú na ústa, ktorí strácajú jednoducho dych, ktorí už jednoducho často nevládzu, odporúčam každému, aby našiel vo svojom okolí týchto ľudí, ono ich pribúda a budú, bude ich pribúdať, pretože neriešenie problému ho vždy znásobuje a vidíme ho potom častejšie okolo seba.
Preto buďme civilizovanou spoločnosťou a pomôžme týmto ľuďom, najmä tým deťom, ktorí to potrebujú, pretože toto je to, prečo máme byť v politike, aby sme robili a prijímali riešenia, ktoré ľuďom pomáhajú.

Ďakujem. Navrhujem, aby Národná rada na rokovanie zaradila nový bod prijatie uznesenia na vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Odôvodnenie: Pridajme sa k parlamentom v Spojenom kráľovstve, Írsku, Francúzsku a najnovšie aj v Rakúsku, rovnako ako aj k výzve Svätého otca Františka a vyhlásme stav klimatickej núdze, ktorým začneme okamžitú akciu proti zmene klímy. Urobme prvý krok ku zmene a to tým, že prijatím tohto vyhlásenia si priznáme, že tu máme problém a zadefinujme boj proti klimatickým zmenám medzi svoje priority. Ďakujem.

Ďakujem. Prečítam zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktorá sa konala 25. septembra 2019 - opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 92 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 92 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 88 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
- Sylviu Beňovú hlasovalo za 38, hlasovalo proti 35, zdržalo sa hlasovania 15,
- Eduarda Hulíka hlasovalo za 0, hlasovalo proti 48, zdržalo sa hlasovania 40,
- za Zsolta Lukáča hlasovalo za 1, hlasovalo proti 47, zdržalo sa hlasovania 40.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe za člena Regulačnej rady nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia poverujú svojho člena Miroslava Sopka oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, veľmi krátko mi dovoľte vystúpiť radšej týmto spôsobom, prihlásením priamo v rozprave, aby zároveň bola aj možnosť na mňa reagovať, pretože vieme, že pri tom záverečnom slove takáto možnosť nie je.
K samotnej povahe tohto návrhu zákona. Sme v prvom čítaní a berme to stále takto z tohto pohľadu, že hovoríme si vždy skôr o tom filozofickom nastavení, o čo ide pri konkrétnej zmene. Musím povedať, že aj na základe skúseností z praxe, tej aplikačnej praxe, ktorú tu často počúvame, kvôli ktorej sa menia rôzne iné návrhy, teda prichádzajú rôzne iné návrhy zákonov a menia sa zákony ako také, sú práve ohlasy, že býva práve niekedy naozaj ten problém práve s nejednoznačnosťou určitých tých kompetencií, a preto vítam, že práve tento návrh zákona prináša jasne definované predpoklady pre výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca, čo všetko má spĺňať.
Najmä práve s tým zreteľom na tú bezúhonnosť, zdravotnú spôsobilosť, znalosť štátneho jazyka, ale najmä na tú bezúhonnosť, považujem za mimoriadne dôležité, aby práve na stoličkách slovenských škôl boli ľudia bezúhonní, ale zároveň aj morálne kompatibilní. To znamená ľudia, pre ktorých morálka aj čosi znamená, viac, než čo je popísané v knihách, lebo práve prax nám ukazuje iné, menej lákavé prípady. Zhruba, a asi aj s pánom navrhovateľom poznáme množstvo takýchto prípadov z praxe, kedy sa ukázalo, že napriek všemožnému úsiliu, či už sa jednalo o mobing a bosing na pracovisku alebo či už išlo o priamo práve ten spôsob prestúpenia zákona, to, akým spôsobom človek zišiel z tej cesty, bolo práve často problém aj na strane zriaďovateľov, keď im bola nechaná možnosť, že vyhovárali sa, že môžu konať iba v medziach zákona.
A pokiaľ nechávame príliš voľnú ruku aj priestor na to, aby sa dalo lavírovať v prípade, kedy treba konať a rázne konať, tak dávam všetkým, ktorí ste tu v pléne a aj tí, ktorí to sledujú, do pozornosti jeden fakt. Myslíme na klímu, na atmosféru práve na týchto pracoviskách, na týchto školách, čo dokáže práve takýto konflikt spôsobiť s ľudskými osudmi, s konkrétnymi ľuďmi. Nezametajme tie veci pod koberec a netvárme sa, že všetko sa len utrasie alebo, ako som raz počul, údajne istý zriaďovateľ svojho času aj vyhlásil, že ono raz predsa len vyjde slnko.
Nie. Ono sa tieto veci nedajú vyriešiť. A častokrát už je, cesta späť neexistuje. Tie vzťahy sú trvalo narušené a jednoducho treba pristúpiť aj ku konkrétnemu kroku. Možno sa niekomu vidí, že samotný krok obmedzenia, teda pozastavenie výkonu činnosti je tvrdý, a verím, že keby sa našla dostatočná vôľa, v druhom čítaní by sme vedeli lepšie precizovať, akým spôsobom by sa to riešilo, ale platí základná zásada: Pokiaľ tieto procesy, kedy sa niekto zúrivo drží svojej stoličky a nepochopil, že na to morálne a už aj zároveň aj inak nemá, rozvracia celú klímu a celé to pracovisko a následky sú často nezvratné a ono sa to nedá tak ľahko do poriadku.
Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh zákona získal podporu, a potom vyzývam aj predstaviteľov koalície alebo tých, ktorí sa chcú alebo môžu tejto téme venovať, aby spolu s pánom predkladateľom ho vylepšili a pomohli tým reálne atmosféram na slovenských školách. Oni to veľmi, títo ľudia, potrebujú. A budem veľmi rád, keď teda tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako na, čo sa týka k tomuto vystúpeniu a celkovému návrhu zákona, podľa môjho názoru je dôležité, aby zákony boli jasné. Aby boli v nich vždy stanovené také slová, ktoré neumožňujú rôzne výklady. A tak ako som aj zaznel v tejto rozprave, pokiaľ je tam len uvedené "môže", "spravidla" alebo čokoľvek iné, že v rámci tých nejakých legislatívnych foriem uvádzané v jednotlivých paragrafoch a umožňuje to advokátom, právnikom hľadať rôzne kľučky a výhovorky, toto nie je potom dobré.
Práve v školstve by mali byť tie zákony najjasnejšie. A pokiaľ sa niečo taxatívne a jasne stanoví, tak by to malo byť jasné a nemali by byť o tom žiadne pochyby. Preto najmä kvitujem tú časť, ktorá spresňuje a dáva zriaďovateľovi tú kompetenciu, aby sa nehľadali rôzne iné formy, akým sa môže vyhnúť človek, ktorý prestúpil tú pomyselnú čiaru, pretože asi obidvaja, a nielen my dvaja, ale aj ostatní poznáme v tejto miestnosti množstvo prípadov, kedy sa až úplne na hranu niektoré veci doťahujú a ľudia, ktorí v sebe nemajú hanbu, nevedia, že na tej stoličke už mali dávno skončiť, keď prestúpili tú myslenú čiaru a spáchali činy, za ktoré už nemajú vykonávať túto funkciu.
A viac potom možno v tej rozprave, do ktorej sa hlásim, do ktorej som sa prihlásil.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, učíme sa celý život, aj ja som sa dnes niečo naučil a mám byť trošku rýchlejší.
Nechcem nejak extra zapárať alebo nejak rozoberať do hĺbky práve túto problematiku, či externý dozor áno alebo nie. Sám mám veľmi dobré skúsenosti práve z obdobia, keď som pôsobil na základnej škole a sám som plnil aj funkcie externého dozoru pri testovaniach 9 a častokrát ma pri tom aj zarážal ten faktor, že to je častokrát o ľuďoch. Práve pokiaľ nebudeme vedieť zabezpečiť, aby títo ľudia mali zodpovedajúce vzdelanie, možno až nejaký tréning, akým spôsobom pristúpia k tej svojej kontrolnej funkcii, a bude to robiť kdekto, tak neviem, či zaručíme objektivitu kontroly aj pri zavádzaní ďalších a ďalších opatrení, ktoré by sme dávali do zákonov. Neviem, či si celkom dobre rozumieme, ale mne ide o to, aby keď chceme zasahovať do zákonov, aby to malo tú efektívnu aj nejakú podobu, aby to malo nejaký konkrétny ten výstup.
Ale čo je ešte podstatnejšie, je, ak už ideme sa tu baviť o externej forme maturitnej skúšky, poďme aj si niečo povedať o tom, čo nám do súčasnej doby priniesla. Pretože tak ako som aj začul v rozprave, konkrétne to bolo aj pri jednotlivých týchto popisoch testovania, mali by nám práve výsledky takýchto externých foriem meraní dávať aj určité dáta. Aby sme vedeli, čo ďalej s naším vzdelávacím systémom. Neviem, ako pán navrhovateľ, neviem, ako aj vy všetci v tejto sále, ja akosi nevidím, že by prichádzali nejaké praktické aplikácie týchto dát a odrážalo sa to potom v realite. A to tieto tu externé formy nie sú rok, dva, sú tu podstatne dlhšiu dobu. Takže mali by sme, ak idú do toho verejné zdroje a míňa sa tým pádom aj energia ľudí, ktorí sa tomu venujú, a naozaj ja cítim aj z pozície NÚCEM-u a iných zapojených organizácií aj celkovo všetkých ľudí, ktorí sa k tomuto vyjadrujú, ten úprimný záujem robiť užitočné výstupy a užitočné veci, aby to malo aj ten efekt, ktorý by sme mohli nazvať ako tá pridaná hodnota, tá hodnota za peniaze, ktorá by sa odrážala potom aj v praxi pri formovaní vzdelávacieho systému.
A pokiaľ externá forma každý rok, neviem ako vy, ale ja sledujem, každý jeden rok prichádzajú rôzne konflikty, čo sa týka neroz; tých úloh, ktoré nie sú častokrát jednoznačne pochopené, nie sú správne naformulované, tak by sme si mali zároveň zodpovedať aj otázku, čo ďalej s externou formou nielen maturity, ale aj všetkých týchto meraní.
A do pozornosti vám dávam, tí, ktorí ste nezastihli, že bol tu aj odborník, ktorý sa venuje tejto problematike, z Českej republiky pán Oldřich Bodlík, ktorý, ho pozvalo Nové školstvo ako občianske združenie, a ja som bol na jeho prednáške, ktorá hovorila práve o zmysluplnom testovaní. A použil štyri dôležité otázky, ktoré by sme si mali všetci zodpovedať predtým, než budeme čokoľvek meniť práve v tomto systéme. Pretože sú veci, ktoré sa testovať dajú, ktoré môžeme nejak objektívne zmerať, a sú veci, ktoré sa takto nedajú.
A preto prvá otázka by mala byť postavená, a to súvisí aj priamo aj s týmto návrhom zákona, pretože tým by mali prejsť aj tí ľudia, ktorí sa budú venovať aj tomu dozoru. Čo vlastne zmysluplne meriame a čo zmysluplne zisťujeme, čiže aká je skladba tých úloh.
Ďalšia vec, akým spôsobom je zabezpečené, zabezpečenie práve tohto typu testovania. Tu zisťujeme, že práve to, čo školy nám častokrát hlásia, je práve ten problém, akým spôsobom organizačne zabezpečujeme tieto formy meraní. Ak ich nevieme zabezpečiť v plnej miere, vychádza to práve z toho, že potom máme problém s tou objektivitou, o ktorú nám ide.
Tu sa musím vrátiť trošku do minulosti, pretože ak si ešte niektorí z nás pamätajú, svojho času bola nie pri externej časti maturitnej skúšky, ale pri testovaní 9 dosť živá diskusia o tom, kde by vlastne to samotné testovanie malo prebiehať. Bol návrh a určitú dobu mal aj podporu časti verejnej a časti odbornej verejnosti, aby sa práve nevykonávala táto forma testovania na tej škole, kde sú títo žiaci kmeňovými žiakmi, ale napr. na stredných školách alebo na iných miestach, čím by zabezpečili sme vyššiu tú objektivitu.
A možnože sme práve pri tom koreni toho celého problému. I zavedením externého dozoru sa neodstráni úplne tá pochybnosť o tom, či vieme tú objektivitu úplne zabezpečiť na tých 100 percent. To by sme dokázali fakt, keby sme mali zabezpečené testovacie, ten testovací priestor, ktorý by spĺňal kritériá, že by tam neboli ľudia, ktorí môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať nejakým spôsobom zisťované veci.
Niekto by mohol namietať, že no to by bolo riadne drahé, ešte drahšie ako toto konkrétne opatrenie, ale tým by sme tu objektivitu dostali na maximálnu možnú mieru.
Ale na konci dňa stojí pred nami tá posledná otázka, ktorá zaznela práve aj na tej prednáške, či má vôbec externé testovanie či v rámci aj tejto externej maturity zmysel. Čo vlastne ním zistíme? Akékoľvek centrálou riadené spôsoby testov mne osobne pripadajú, že sme sa stali posadnutí týmito rôznymi objektívnymi parametrami a v súčasnosti ako keby práve tie dáta nám úplne prikrývali tých živých študentov, ktorí sú na tých školách. A toto by sme mali zastaviť, takýto pohľad.
Živí ľudia a kontakt s nimi je práve najlepšie práve počas tej ústnej formy. Nemôžete sa na mňa v tomto hnevať, ale stále si spomínam na to, akým spôsobom v mojom prípade prebehla maturita. A keď to porovnávam teraz s poznatkami tých študentov, teda tých žiakov stredných škôl, ktorý mi nimi prechádzajú, chýba mi tam práve ten rozmer toho, čo sme my vtedy počas tých maturít pociťovali, že to bol záver akéhosi cyklu štúdia, kde sa prihliadalo aj na to, čo sme tie štyri roky tam robili a vytvorili. Zatiaľ čo tu je test, do ktorého prídete, aj môžete mať určitú mieru indispozície, skrátka odrazia sa na vás v určitej miere aj rodinné udalosti a všetky možné objektívne skutočnosti a buď to prejdete, alebo neprejdete.
Ja viem, že poviete, je tam možnosť opravy a všetko ostatné. Ale takáto skúška života tých mladých ľudí posúva len v tom, že celé je to všetko o tej technike a o tom, ako sa máš pripraviť na ten jeden test. A to by nemalo byť tým zmyslom toho, o čo nám má ísť, keď chceme čokoľvek merať. Malo by to byť o tom, že vždy budeme za tým všetkým vidieť živých ľudí. Čiže, áno, toto opatrenie môže prispieť k vyššej objektivite, ale nevyrieši nám problém, čo vlastne chceme externou formou maturity získať a čo vlastne tie deti chceme naučiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dlho som zvažoval práve nad tým celkovým spôsobom, akým pán navrhovateľ pristupoval k tvorbe tohto návrhu zákona, lebo to nerobí prvýkrát. Je to už, koľký to bude už pokus, pán Žarnay? Toto je prvý, čiže to bol iný návrh zákona.
Práve tento spôsob vychádza z určitých našich predstáv, akým pristupujeme k samotnej externej časti maturitnej skúšky. De facto vieme, kde nás tlačí topánka, a chceme konkrétne v tomto návrhu zákona riešiť práve to, čo, o čom sa veľmi nehovorí, čo sa možno nechce hovoriť, o čom nám chýba často odvaha, a to je práve ten spôsob, akým vieme zabezpečiť tú objektivitu. Ale pokiaľ si nevieme hovoriť pravdu a nevieme jednoducho pristúpiť k tým dátam, ktoré tu jednoznačne sú, pretože naozaj máme vždy aj nejaké výstupy tých dát, vieme, že samotné návrhy úloh nebývajú vždy jednoznačné, vieme, že každý rok sú kritiky k tomu, aké úlohy sú, a tak ďalej a tak ďalej, je potrebné vytvoriť takú asi, organizačné to zabezpečenie, aby sme tú objektivitu dostali na najvyššiu možnú mieru, pretože potom fakt nám ľudia, ktorí sa tomu venujú, aj samotní študenti strácajú zmysel, prečo je poctivé sa pripraviť práve na túto skúšku života.
Ale zároveň k tomu, si myslím, keď už je tu tento návrh zákona, by sme sa mali baviť aj o celkovom zmysle externej časti maturitnej skúšky, k čomu sa opovážim vystúpiť za chvíľočku ako z úlohy, teda z pozície spravodajcu, čím sa aj hlásim do rozpravy ako spravodajca a trošku tento problém rozobrať širšie.