Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, milí hostia, vo svojom príspevku sa budem venovať iba školstvu a dovolím si ako začiatočník byť najprv tak viac emotívny, potom možnože politicky naivný a potom aj vecný k veciam, ktoré mi chýbajú v časti programového vyhlásenia vlády, v časti, ktoré ja chápem ako vzdelávacia politika. Nie celkom školská politika, pretože nemá sa to týkať len škôl, má sa to týkať vzdelania ako jednej zo strategických surovín tejto krajiny.
Ten úvod som niekoľkokrát prerábal, mal som pripravený aj nejaký pekný citát a tak ďalej, ale za srdce ma chytil status na sociálnej sieti človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý je dlhoročne, dlhoročným riaditeľom, resp. riaditeľkou v školstve. Je to viac-menej reakcia na posledný rozhovor s pánom ministrom Plavčanom, ktorý je už naším devätnástym ministrom, ako som sa vďaka nemu aj dozvedel na konferencii súkromných škôl v Trnave. A budem, keďže je to taký status, ktorý je možno takou reakciou na niektoré myšlienky takým vyjadrením súčasného stavu učiteľskej mysle na Slovensku, budem vždy aj uvádzať, že kedy je to reakcia a kedy je to samotný citát z rozhovoru s pánom ministrom.
Najprv status začína: "Pracujem v školstve 32 rokov, áno, uznávam, potrebujeme urobiť zmeny v školskom systéme, ale to už vieme asi tých 32 rokov. Ako je možné, že nič nie je pripravené?"
Citát z rozhovoru: "Programové vyhlásenie bolo schválené pred pár dňami a my ho potrebujeme rozpracovať."
Opäť reakcia: "Ja stále tomu nerozumiem, teraz ideme pripravovať systémové zmeny a kto, my učitelia počas svojej voľnej soboty, nedele, alebo to zas bude bez nás? Budú sa zmeny pilotovať, overovať a až potom sa zavedú, keď sa zistí, či sú dané návrhy správne, alebo zas skočíme rovno do niečoho, vyskúšať si to na deťoch? Prečo naše platy budú závisieť od ich realizácie?"
Citát z rozhovoru: "Musíme však najprv spoločne urobiť prvé systémové zmeny, aby sme presvedčili vládu, že školstvo naozaj potrebuje viac financií."
Opäť reakcia: "A to bude kedy? Poďme veľmi rýchlo ukázať, že prichádza k systémovým zmenám a spoločne presvedčíme všetkých tých, ktorí o tom rozhodujú, že do vzdelávania sa oplatí investovať. Kto, ja, moji učitelia, ktorí robia super veci nad svoje povinnosti a padajú dolu nosom od únavy? Akým systémom mám ešte presvedčiť niekoho, že potrebujeme zaplatiť kvalitných učiteľov? Áno, učiteľ potrebuje vyšší plat, dobrý učiteľ, kvalitný učiteľ. Vieme ho identifikovať? Vieme, ktorý to je? A prečo mám presviedčať túto vládu, že vzdelanie má byť skutočným nosným pilierom štátu? Ako ju mám ešte presvedčiť, že fakty, memorandá, deklarácie, výsledky hovoria jasnou rečou, nehovoria svojím dostatočným jazykom doterajšie analýzy, že školstvo na Slovensku je v úpadku? Ako treba ešte zatriasť touto spoločnosťou, aby si uvedomila hodnotu dobrého učiteľa a niečo pre neho spravila, napríklad vyzdvihla výborným ocenením tých najlepších a motivovala budúcich najlepších dobrým platom k učiteľskému povolaniu? Rozumiem pánovi ministrovi, spolupráca je dobrá vec, ide na to správne, ale rozhodne to nie je učiteľ, ktorý musí presviedčať, že potrebuje vyšší plat. Je to otázka nastavenia spoločnosti, to naozaj už len učiteľom záleží na vzdelanosti národa?"
Tu končí ten status, s ktorým nielen ja akože musím súhlasiť, ale za svoj život a za svoje pôsobenie aj v komore učiteľov, aj medzi učiteľmi som takýchto statusov čítal tisícky.
Pôvodne som mal pripravený citát, ktorým som chcel začať, uvidíme, či spoznáme autora tohto výroku: "Vízia bez činov je iba sen, činy bez vízie sú strateným časom, vízia s činmi mení svet." Asi ste spoznali Nelsona Mandelu... (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále. Páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko, môžte pokračovať.
Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem.
Musím jednu vec jednoznačne oceniť, naozaj sa začalo pracovať na tomto programovom vyhlásení s tým, že sa prizvali všetci relevantní zástupcovia, ktorí pôsobia v stavovských organizáciách, a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Naozaj v tomto prípade pán minister urobil dobrú prácu a je naozaj ústretový podľa toho aj, ako sa teraz nám momentálne javí, keď s ním komunikujeme. Je tam veľmi veľa dobrých vecí. Ale dovolím si trošičku byť na začiatok ešte kritický k tej skôr formálnejšej stránke, pretože aj tá o niečom niekedy nasvedčuje a hneď vysvetlím aj prečo.
Z celkového množstva takmer 40 priorít, to som napočítal pre regionálne školstvo, pri tak veľkom počte je miesto vytvorenia vízie na najbližších desať rokov v podobe národného programu výchovy a vzdelávaní, nasvedčuje, že pravdepodobne pôjde len o čiastkové zmeny v systéme, nie systémové zmeny. My už poznáme, ako to zvykne chodiť, vytvorí sa mechanizmus vytvárania rôznych pracovných skupín a komisií, ktoré budú vyzerať dobre na papieri, a ministerskí úradníci si pri niektorých budú môcť dať po splnení v školstve tak typickú čiarku. Áno, my to tiež v školstve dobre poznáme, keď sa nejaká úloha splní, urobí sa čiarka. Málokedy analyzujeme, aký konkrétny dopad tá konkrétna vec, to konkrétne opatrenie potom prinieslo.
V tých veľmi dlhých vetách sa občas môžeme stratiť. V jednej som napočítal až 38 slov, ale možnože som nepočítal pozorne. A môžu byť niekedy aj zradné, ako napríklad v poslednom odstavci v časti regionálne školstvo, citujem: "podporí projekty a aktivity škôl zamerané na rozvoj hodnotového a právneho povedomia detí a žiakov vedúcej k eliminácii rizikového správania, delikvencie a kriminality, záškoláctva, šikanovania a bezpečného používania internetu". Ale stane sa, veď ako napísal Romain Rolland, "v živote sa treba mýliť, mýliť totiž znamená poznávať".
A chcem veriť, že práve aj z tohto dôvodu sa síce ocitlo po prvýkrát, ale predsa len číslo 6 pri výške percent navyšovania tarifných tabuľkových platov bez garancií, navýšenia i celkového objemu mzdových prostriedkov. Áno, uznávam, že možno je to aj chyba tých, ktorí žiadajú o navyšovanie platov v školstve. Ono to nie je celkom o tých tarifách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, je 19. hodín, zrejme vaše vystúpenie máte dlhšie, takže navrhujem teda ukončiť dnešný rokovací deň a budete pokračovať ráno o deviatej hodine.
Sopko, Miroslav, poslanec NRSR
Ďakujem, poznačím si to, kde som skončil.
