Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.2.2017 o 9:20 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 9:20 - 9:21 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Vašečkovi, že tu správne uviedol, že ide o kompromisný návrh, lebo vieme, azda tí všetci z nás, ktorí sledujú trošku aj diskusiu ohľadom nedele, vedia, že sú tu skupiny, ktoré naozaj aj aktívne sa vyjadrujú k tomu, aby naozaj bola tá nedeľa uvoľnená celá pre rodinu. Možnože by sme si mali všetci uvedomiť, ak chceme naozaj brať rodinu ako to najdôležitejšie pre našu spoločnosť, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu, že ideme dať rodine čas. Tento čas je veľmi dôležitou investíciou, ktorá nám môže všetkým pomôcť. Ak vnímame tento čas ako určitú kultúrnu hodnotu, ktorú môžeme rodine dať, tak by sme sa mali všetci pozrieť na tento návrh zákona ako na hodnotovú tému, ktorou môžeme všetkým v tejto krajine pomôcť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2017 16:05 - 16:11 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, poslanci, hostia. Dovoľte mi, aj mne krátko vystúpiť k tomuto nášmu návrhu zákona a v úvode mi dovoľte konštatovať a možno aj upresniť, o čo vlastne sa tu snažíme v diskusii. Aké myšlienky rozvinúť, alebo čo mňa osobne trošku zaráža, je, veď tento návrh nejde konkrétne gastrolístky, stravné lístky rušiť. Tento návrh zákona, ako citujem z dôvodovej správy, "cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa..." A tam ďalej dôvodová správa pokračuje "rozhodnúť sa". Nechcem zachádzať až k Immanuelovi Kantovi a jeho pojednaní o tom, čo je skutočná sloboda. Sloboda voľby, výberu. To je to, čo by v tejto spoločnosti, alebo nám všetkým by malo ísť, aby naozaj sme viedli ľudí k tomu, aby si vedeli vybrať.
A, bohužiaľ, boli tu spomenuté aj príklady zo života, aj ked to priamo nesúvisí možno konkrétne s naším návrhom. Uvediem jeden príklad, ktorý ukazuje na to, ako to dopadne, ked chceme ľudom nariaďovať, ako sa majú napríklad stravovať. Lebo nemožnosť dobrovoľne si vybrať medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou môže mať za následok aj také veci, že napríklad niektorí zamestnanci v školstve, v školskej jedálni, ktorí na základe svojich zdravotných problémov sa nemôžu v danej jedálni stravovať, museli absolvovať vyšetrenia na gastroenterológii a udržať od lekára potvrdenie o zdravotných problémoch. A to všetko len preto, aby sa mohli daným gastráčom vyhnúť a mohli sa stravovať aj v iných zariadeniach.
Ďalší príklad z praxe môže byť o tom, v prípade, že škola má nejaké detašované pracovisko a napriek tomu, že je a má vlastnú školskú jedáleň, jej zamestnanci pracujú na tom detašovanom pracovisku, nedá sa jednoducho. Po dohode mohlo by byť aj vedenie ústretové, ale pokiaľ spĺňa tú podmienku, že má tu jedáleň, tak je v tom problém.
Totiž najrozšírenejšou chybou uvažovania ľudí o týchto poukážkach spočíva v tom, že ľudia si fakt myslia, že stravenky alebo príspevok na stravu v jedálni je niečo, čo dostávame od našeho zamestnávateľa ako nejaký bonus. To však nie je pravda. Príspevok na stravu od zamestnávateľa je povinný a zvyšok sa strháva potom z výplaty, časť na sociálny fond a zvyšok priamo. Na internete je dnes už množstvo štúdií aj prepočtov od mnohých analytikov, ktorí poukazujú na to, ako to by vyzerali pri zachovaní súčasného stavu a ako by to bolo, ak by sme dokázali fungovať bez tohto systému. V každom z týchto modelov, ktorý som videl, to vychádzalo na to, že tých peňazí ľudia dostanú reálne viac. Budú mať prostriedky na to, aby si mohli sami vybrať. To, čo som povedal v úvode, v tom spočíva aj základ slobody, vedieť si vybrať, rozhodnúť sa medzi možnosťami, ktoré mám.
Veď napokon nikto na ničom nestratí, ak dostanú tú hotovosť. Jediný problém tu nastane, bohužiaľ, v tom, že sa to dotkne vydavateľov týchto stravných lístkov, emitentov, ako sa tu uviedlo. Hádam mi tu nechce nikto nahovoriť, že potom tento systém funguje tu iba hlavne kvôli nim. Pretože potom by to bolo veľmi zlé, ak by sme pripustili, že sme, alebo udržiavame pri živote systém, o ktorom, ako tu už bolo spomínané, bolo vydané rozhodnutie Protimonopolného úradu, kde sa, ináč to bolo 25. februára minulého roku, kedy sa uvádza, že "došlo k dokázateľnej dohode medzi dvoma kartelovým emitentmi" a dokonca sa v stanovisku píše, že "v tomto prípade zlyhávala ako hospodárska súťaž", čo je veľmi vážna vec, ak sa niečo takéto deje. A v nadväznosti na to, nebolo to ešte dnes spomenuté, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky 3. marca minulého roku vydal oficiálne stanovisko, ktorým žiadal ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby prijalo riešenie, a citujem priamo z ich stanoviska, o ktorom neviem, ako vôbec naňho ministerstvo zareagovalo, "aby boli prijaté nevyhnutné zákonné zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov".
Myslím si, že ide tu hlavne o to, aby sme si všetci odpovedali na základnú otázku, ktoré riešenie je pre obyvateľov tejto krajiny najlepšie. A myslím si, že tu môžem vyhlásiť, že ak by sme toto riešenie prijali, zaručene nikto by nemal problém s hladom a nikto by nebol ohrozený na živote.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 10:21 - 10:23 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, zaznel tu termín potravinová bezpečnosť. Mimochodom, webový portál o potravinach.sk uvádza aj určitú definíciu a základné informácie o tom, čo potravinová bezpečnosť je. Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom a zabezpečí sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustály fyzický a hospodársky prístup k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Droba, poprosím vás netelefonovať v sále.

Sopko, Miroslav, poslanec, NR SR
Mali, uvádzajú sa tu aj tri piliere potravinovej bezpečnosti: dostupnosť potravín, čiže úroveň a stabilita potravinovej produkcie, prístup k potravinám a využitie potravín. A sú tu aj uvedené vhodne zvolené úrovne potravinovej bezpečnosti, ktoré by mali obsahovať, aby občanom boli poskytnuté základné potraviny v období krízových situáciách (pozn. red.: správne "situácií") na svetových trhoch, zachovanie prvky (pozn. red.: správne "prvkov") krajinotvorby a využitia národného prírodného bohatstva a udržania pracovných príležitostí.
A prečo to všetko teraz hovorím? Lebo naozaj si musíme uvedomiť, že Slovensko dokáže, dokáže vytvárať stále ešte základné potraviny, a napriek tomu ich v obrovskom množstve dováža. A čo to spôsobuje v praxi? To, že tieto potraviny vytláčajú z trhu naše domáce potraviny a likvidujú domáceho výrobcu a tým pádom aj výrobný potenciál krajiny. Takže je to naozaj dôležitá vec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 9:47 - 9:48 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanecký kolega Fecko, veľmi sa mi páči váš zápal, akým ste predniesli svoje myšlienky o tom, aká dôležitá by pre nás všetkých mala byť pôda. Tak ako aj v predchádzajúcom svojom príspevku ste správne poznačili, teda naznačili, teda povedali, že je to aj živý, aj živý organizmus. Je to súčasť celého organizmu krajiny. Je to súčasť celého organizmu našej vlasti. Myslím si, že je dôležité riešiť problémy, ktoré okolo pôdy nastali a budú nastávať, pokiaľ si naozaj neuvedomujeme jej výnimočnosť a dôležitosť, pretože potom budeme len v nemom úžase pozerať, tak ako to už aj teraz sledujeme, ako nám odchádzajú naši občania, najmä mladí, aj s ich myšlienkami, ako nám v prenesenom slova význame bude odchádzať aj naša pôda. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2017 15:23 - 15:24 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Áno, bolo tu už povedané veľmi veľa slov, múdrych slov. A stále mám pocit, pán poslanecký kolega Budaj, ako keby sme rozprávali, rozprávali a ako keby sme neboli ani, alebo ako by tu nebola ani snaha byť vypočutý. Pričom je to veľmi dôležitá vec uvedomiť si a možno sa tak aj zamyslieť nad tým, že v reálnom živote tie najpragmatickejšie riešenia nemusia byť tie najsprávnejšie. Že to, čo sa nám zdá ako vec logicky vyargumentovaná, dobre zdôvodnená z nášho pohľadu, môže mať dopad, ktorý v tejto chvíli ešte nedokážeme predvídať. Chcem sa mýliť, ani nie to že veriť, ale naozaj chcem sa mýliť, že naozaj dôsledky týchto krokov, ktoré prejdú, aby túto krajinu potom veľmi nemrzeli.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2017 10:02 - 10:03 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecky kolega Dostál, pozorne som počúval váš prejav a dovolil by som si doplniť ho o dve myšlienky, ktoré ma momentálne napadli. V tej prvej by som si dovolil použiť argumentáciu, mierne preformovanú, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorú vyslovil k vzťahu k Európskej únii. Povedal, že pre Slovenskú republiku sú len dve možnosti. V nadväznosti na toto dopĺňam: buď budeme mať bezpečnostné garancie niekde, teda v tomto prípade v Severoatlantickej aliancii, alebo žiadne nikde.
Ale musím doplniť aj druhú myšlienku, ma napadá, keď som čítal o tom, čo písal nedávno Stephen Hawking, píše o tom, že ľudstvo neprestane byť agresívne, až kým sa samé nezničí. To, čo bolo pre jaskynného človeka výhoda – agresivita, to je dnes naša konečná. Myslím si, že riešením je tak trápna vec, ktorú sme vlastne nikdy doteraz dostatočne nevyužili, a to je komunikácia. A tá má prebiehať aj na medzinárodnej úrovni.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 17:01 - 17:01 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky mojich kolegov. Len v krátkosti možno, že nie o to, nejde o to, že kto bol aký, či väčší, alebo menší, silnejší alebo slabší, dôležité v súčasnosti už je teraz to a to chcem zdôrazniť, aby dnešná mladá generácia poznala svoje dejiny, aby sme ich čím viac zapájali do rôznych projektov, aby sme ich zapájali do toho, aby sa, čím viacej včleňovali svoje povedomie do historického povedomia našej krajiny a svojho národa. Toľko som chcel.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2016 16:49 - 16:58 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k predmetnému návrhu zákona, ktorý, samozrejme, tiež podporujem najmä preto, pretože hovorí o našej pamäti. To slovo tu už zaznelo a možnože ešte zaznie a myslím si, že je veľmi dôležité najmä v dnešnej dobe robiť všetko preto, aby pamäť tohto národa nezabúdala na udalosti minulosti, a, samozrejme, robiť všetko preto, aby táto pamäť fungovala najmä v mladých generáciách. A mladé generácie, bohužiaľ, práve o týchto udalostiach veľmi toho veľa nevedia. Samozrejme, nielen o týchto, teraz sú spomínané ako tieto predmetné dni.
Ono celkový zmysel pamätných dní je, že nestačí ich len zadať, napísať ich do učebnice, prebehnúť vo výchovnovzdelávacom procese, ale musí urobiť všetko spoločnosť preto, aby konkrétne dni, ktoré výrazne ovplyvnili naše dejiny, mali priamo spätnú väzbu aj v našich skutkoch, ktoré my v súčasnosti vykonávame. Najprv na pripomenutie konkrétne tieto dni, nimi vyústil proces Pražskej jari, ktorá paradoxne začala v Bratislave, a ňou sa ukončil pokus o demokratizáciu našej spoločnosti. Áno, to bola tá udalosť našich dejín, kedy sa zas na malú chvíľočku mohlo zdať, že politika získava ľudskú tvár. Ale naozaj v tomto prípade režim týmito udalosťami svoju ľudskú tvár stratil.
Čo sa teda stalo? Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Pozemný sled tvorilo 30 divízií Sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, 1 motostrelecká divízia maďarskej armády, 1 bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z Nemeckej demokratickej republiky. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako 0,5 mil. vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska a Poľska a Nemeckej demokratickej republiky opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150-tisíc osôb. Už pred inváziou bol zabezpečený tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie Komunistickej strany Československa vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu. A tak sa to dostalo potom aj do svetových médií.
Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom a prebiehali aj početné demonštrácie. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. To už tu bolo všetko spomínané. Správne sa tu poznamenalo, že áno, vieme spočítať počty obetí, ktoré zahynuli priamo. Poznáme mená. Menej už vieme o ich rodinných príslušníkoch, o konkrétnych rodinných anamnézach, o konkrétnych príbehoch týchto rodín, čo všetkým si prešli a ako trpeli. Samozrejme, vieme dneska vyčísliť, aj čo všetko zo sebou tieto dni priniesli. Koľko ľudí odišlo z tejto krajiny, čo spôsoboval proces normalizácie a tak ďalej. Ale nech by som povedal čokoľvek, my môžeme a musíme si uvedomiť, že dôležitou zmenou napríklad aj pri výučbe dejepisu je pozerať sa na konkrétny každý pamätný deň ako na koncentráciu určitých životných udalostí, ktoré ovplyvnili dnešnú prítomnosť.
Je veľmi dôležité na tomto mieste povedať, v akom stave je výučba dejepisu na slovenských školách. Už dnes je zverejnený list Slovenskej historickej spoločnosti, ktorá pôsobí pri Slovenskej akadémii vied, ktorá výrazne kritizuje spôsob, akým sme dopustili, aby naša koncepcia dejepisu postupne upadala. A nielen hovorím teraz o časovej dotácii, ktorá poklesla, nie je to len o počte hodín, je to aj o spôsobe prípravy, je to aj o tom, ako dokážeme zabezpečiť kvalitných vyučujúcich, tých, ktorí pripravujú budúcich učiteľov dejepisu, aby naozaj mládež dostávala sa do kontaktu s tým, čo som už povedal. S tým zvnútornením minulosti a prepojením tej minulosti so súčasnosťou. Ako zacitujem z tohto listu, ak mi dovolíte:
"Ešte raz pripomíname, že oslabením dôležitosti školského dejepisu na Slovensku sa vymyká z trendov prevládajúcich v krajinách Európskej únie. Len pre malé porovnanie, v krajinách, ako sú Maďarsko, Poľsko a Česká republika, sa povinná časová dotácia na výučbu dejepisu obvykle vymedzuje dvomi hodinami týždenne na druhom stupni základnej školy v každom ročníku. Uvedená dotácia je predovšetkým výrazom uvedomenia si týchto štátov, že dejepis ako školský predmet je jedinou inštitucionálnou formou produkcie a reprodukcie historickej pamäte i výrazom dlhoročnej tradície tejto uvedenej časovej dotácie, ktorá pretrváva aj u nás" po rokoch tisíc..., "po roku 1989."
A presne v tom je ten hlavný problém. Produkcia a reprodukcia historickej pamäte. Historická pamäť, bez tej žiaden národ nemôže nikdy v budúcnosti, ba čo viac, ani už teraz v súčasnosti napredovať. Bez nej, bez historickej pamäte, uvedomenia si dôležitosti určitých medzníkov, ktoré sme počas našej púti ako národa zažili, nebude môcť k ničomu dospieť. Myslite, prosím, na historickú pamäť tohto národa, keď budete hlasovať o tomto zákone.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2016 10:42 - 10:44 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No, som učiteľ, ale zároveň som aj rodič a určite by sa mi nepáčilo, keby som bol v koži tých rodičov, o ktorých ste tu práve teraz hovorili. Samozrejme, správne ste poznamenali, že touto konkrétnou novelou neriešite tých ľudí, ktorí doteraz trestaní neboli a môžu v tichosti pôsobiť. Je to aj o tom nastavení celkovo našej spoločnosti, aby sme boli viac vnímavejší, všímali si rôzne znaky našich detí, rôzne signály, ktoré od nich prichádzajú, a vedeli na ne adekvátne reagovať. Čiže byť aktívnymi rodičmi a sledovať, čo sa v našej spoločnosti deje.
Ale teraz k samotnej tejto novele. Pre mňa trošku bolo to záverečné, to prechodné ustanovenie, kde je dané taxatívne, že k určitému dátumu majú všetci pedagogickí odborní zamestnanci doložiť tento odpis, trošku fakt tvrdšie, pretože bude to, bude to, buďme úprimní. Povedzme si po pravde, že ľudia sú takí, akí sú, častokrát zabudnú, a pokiaľ niekto by naozaj nestihol tieto termíny, aj keď je tam ten termín dostatočne široký, môže sa tu vytvoriť priestor na to, aby sa mohlo vedenie školy takého zamestnanca, ktorý nepreukáže svoju bezúhonnosť, veľmi rýchlo pohodlne zbaviť. Na toto chcem poukázať.
A tiež chcem poukázať aj na to, že v rámci stanoviska ministerstva financií, že bude to mať vlastne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže učitelia si tým prispejú, aj keď nie malým, teda nie veľkým príspevkom, ale prispejú. Takže myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.12.2016 10:27 - 10:29 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 322). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis