Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2016 o 14:52 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 14:52 - 14:54 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ako nedá sa mi nepovedať, že mi každá snaha o riešenie tohto pálčivého problému, ako je zabezpečenie toho, aby naozaj mladí ľudia alebo celkovo rodiny mali miesto pre svoje deti v škôlkach, je chvályhodná.
Len pri čítaní tohto návrhu zákona som našiel určitý nesúlad, keď reagujem na pána Dostála, tak nie je to len o tých detských skupinkách, teda o detských skupinách, ale napríklad keď sa pozrieme aj na školský zákon, čo je č. 245/2008 Z. z., vieme, že tá materská škola je podľa § 28 ods. 2 zadefinovaná, že zabezpečuje výchovu a vzdelávanie. Tu sa operuje s termínom predškolská starostlivosť. Zatiaľ čo v školskom zákone sa v § 16 ods. 2 jasne určuje, že materská škola zabezpečuje predprimárne vzdelávanie.
Čiže myslím si, že, nehovoriac o iných aj vyhláškach, o vyhláške o materskej škole č. 306/2008 Z. z. a tak ďalej, ale bolo by veľmi možnože zlou cestou, aby sme na základe začali vychádzať z toho, že, alebo pri komunikácii s odbornou verejnosťou, že vlastne celý tento termín predškolská starostlivosť bude posúvať to, o čo sa snažili ľudia, učiteľky materských škôl celý ten čas, aby sa naozaj vzdelávanie, predprimárne vzdelávanie dostalo do nášho školského systému, aby sa to začalo chápať, a klesnúť to nejak na úroveň len opatrovateľskej služby. To znamená, že myslím si, že na to by sme mali vždy prihliadať, lebo áno, predprimárne vzdelávanie je súčasťou nášho školského systému a nemali by sme na to zabúdať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 10:08 - 10:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si k tomuto dovolím taký postreh, keďže pôsobím ako komunálny poslanec v našej obci, kde momentálne snažíme sa akože vytvoriť druhú triedu v našej materskej škôlke, a dovolím si akože poznamenať jeden taký fakt, ktorý odznel aj pri našom zastupiteľstve, že naozaj tam je ten problém, že ten zriaďovateľ tej škôlky, daná obec, ide to vlastne z ich peňazí, z tejto obce. Snažili sme sa nejakou dohodou dospieť tak k súčinnosti akože aj s ostatnými obcami, od ktorých vlastne ich obyvatelia svoje deti do našej škôlky dávajú, ale tam sme akosi nedospeli k nejakej výraznej dohode.
To znamená, že jedným z riešení, keď chceme riešiť už ako akútny tento problém, ktorý je tu, poznáme všetci asi status z facebooku pani, pani Kristíny Farkašovej, ktorá..., či som sa asi teraz pomýlil, ktorá ukázala tie rady, ktoré sú pred materskými školami od pol štvrtej rána, tak myslím si, že by tam mala dôjsť k väčšej súčinnosti aj legislatívne nastavenej jednotlivých obcí, ktorí jednoducho by dokázali prispieť tej danej obci, ktorá tu škôlku má, aby tie deti jednoducho mohli mať priestor v tej druhej triede. Lebo v mnohých škôlkach aj miesto je, je tam ten priestor na to vytvorenie, len chýbajú tie peniaze zaplatenie pracovných síl.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 9:18 - 9:20 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Priznávam, že keď som si to prvýkrát prečítal, tento návrh zákona, aj mne sa vynorili v hlave otázky, napríklad keďže pochádzam, teda prišiel som zo školskej praxe a vieme, že, hneď sa mi vynoril takýto príbeh, že v prípade, že nedôjde k vyplácaniu tých prídavkov, tak tí ľudia najprv pôjdu na poštu, z pošty ich pošlú na úrad a z úradu si to pôjdu vybavovať do školy, lebo sa dozvedeli, že vlastne škola nahlásila tých záškolákov, že jednoducho do tej školy nechodia. Viem si to predstaviť.
Samozrejme, viem si predstaviť aj to, že na úradoch máme často ľudí, ktorí by vedeli takéto opatrenia využiť na to, aby išli po určitých ľuďoch, ktorí jednoducho nemajú tú právnu úroveň vzdelania takú, akú by sme očakávali. Každopádne si uvedomme, že toto je problém, pretože pokiaľ okamžite nezačneme riešiť problém záškoláctva týmito spôsobmi, že tá zodpovednosť tu prichádza na tých rodičov, začnú sa stále silnieť hlasy po razantnejších, výraznejších riešeniach. My už často strácame veľmi veľa času, a preto ak sa dá o tomto zákone, na ňom ďalej pracovať, veľmi pekne prosím, tak ako mi písali a rozprávali ľudia, ktorí sa pohybujú v týchto komunitách a pracujú s týmito ľuďmi, prosím všetkých, podporme ho, dajme ho druhého čítania, upravme ho spoločnými silami, nech sa tento problém začne riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 28.4.2016 14:54 - 14:55 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď. Len práve teraz som to dosť dobre nepochopil, či naozaj, nejedná sa mi, samozrejme, o moju osobu. Jedná sa mi skôr o to, že i opozícia disponuje expertami, ktorí môžu byť, a či môžu byť vôbec nominovaní na týchto prípravách, resp. pri..., lebo vieme, že základom pre nás je vytvorenie toho Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, a myslím si, že by sme tých ľudí, ktorých máme my k dispozícii, mohli posunúť pri prípravách jednotlivého tohto, pri prípravách k tomuto dokumentu, pretože ak máme vytvoriť dokument, ktorý má byť prijatý naprieč celým politickým spektrom, mali by sme sa zúčastňovať už samotného počiatku jeho vytvárania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2016 14:51 - 14:52 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj pánu poslancovi Viskupičovi, že jednak predniesol tento príspevok, kde spomenul dôležitosť digitalizácie a spomenul aj moje meno pri tom. Ja len upresním.
Konkrétne tá informácia bola, my sme spolu komunikovali 1. apríla. Na základe čl. III som čítal, napriek tomu, že to bolo aj upozornenie na konci toho článku, že je 1. apríl, tak to je skutočne pravda. Naozaj Estónsko uvoľnilo zdrojové kódy pre iné krajiny. Systém sa volá Country OS. Jeho verejná prezentácia potom bude 2. až 3. júna na konferencii IT Fifteen v Helsinkách. A myslím si, že nebude to len o systéme elektronických volieb alebo o tom trojminútovom daňovom priznaní, ale ten systém je veľmi komplexný a vlastne zhŕňa tam všetky vedomosti, ktoré Estónsko za tých, od toho roku 2007 v rámci elektronizácie svojich služieb poskytlo.
Plus dovolím si pripomenúť plénu, že máme tu aj na Slovensku Digi Televíziu, ktorá upozorňuje a ktorú ľudia elektronicky podpisujú, o tom, aká informatizácia je veľký problém pre ľudí. K dnešnému dňu už ju podpísalo 7 443 ľudí a naozaj by sme sa týmto problémom mali zaoberať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2016 12:12 - 12:14 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Budajovi za tento príspevok a nedá mi pritom nespomenúť názor pána Michala Kravčíka, ktorý nedávno aj publikoval o tom, akým spôsobom alebo ako vyzerá hmotné prostredie nášho riadenia štátu v oblasti rozvoja hospodárstva. Ten je roztrúsený v súčasnosti do piatich ministerstiev. Ekonomický rozvoj je na ministerstve hospodárstva, rozvoj vidieka na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, vytváranie pracovných príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aplikovaný výskum je na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Podľa neho je to najlepšie prostredie na to, aby sme vlastne zabíjali prosperitu tým, že dochádza tu k bojom vzájomné protichodných lobistických skupín a peniaze daňových poplatníkov sa míňajú často potom na kuriózne nezmysly a prichádzajú s riešením. A to riešenie je zaujímavé v tom, že navrhujú zriadiť rezort integrovaného riadenia ekonomiky, do ktorého by boli zahrnuté aj ministerstvo hospodárstva, regionálneho rozvoja, rozvoja vidieka, vytvárania pracovných príležitostí i aplikovaný výskum inovatívnych technológií s jasným cieľom dostať najnovšie technológie hneď do praxe. Toto by bol hnací motor, ktorý by určite prospel pri vytváraní nových pracovných príležitostí i prosperite štátu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2016 9:34 - 9:36 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za pochvaly. Teraz ma vlastne aj napadlo, keď som to tak počúval, že naozaj mal som taký zaujímavý telefonát ráno, aby som nezabudol na jednu vec a ja som ju zabudol povedať, aby sme si uvedomili pri tých učiteľoch vzťah medzi riaditeľmi a učiteľmi, ako často sa možno veľakrát paušalizuje, aké sú vzťahy medzi kolektívmi a tak ďalej. Myslím si, že často je to práve kvôli tomu, že nemáme jasne stanovené kritériá a nedávame dobrý pozor pri výbere tých ľudí, ktorí majú byť v tých vedúcich funkciách. Jeden zo zakladateľov manažmentu kvality raz povedal, že ak je problém v systéme, ktorý nefunguje, tak je to na 90 % preto, že je chyba v riadení. Keď potom už bol omnoho starší, povedal, že je to na 95 %. Verím tomu, že naozaj sa pokúsime aj tu, aj na pôde ministerstva urobiť niečo s tým, aby sme naozaj dostali na posty riaditeľov vždy čo najkvalitnejších ľudí, aby sme venovali zvýšenú prípravu aj ich príprave, pretože majú vysoké kompetencie, a o nich to všetko vždy začína. Oni sú tými lídrami, ktorých musíme vytvoriť, ktorých musíme potom podporovať, aby potom viedli učiteľov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.4.2016 9:02 - 9:28 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, členovia vlády, budem pokračovať vo svojom príspevku, len na krátke zopakovanie spomeniem, že som ho začal trošku emotívnejšie, kde som uviedol a vyjadril aj hlas zdola učiteľov a riaditeľov, ako to vnímajú v súčasnosti, s tým, že som aj urobil menšiu analýzu formálnej stránky dokumentu v rámci vzdelávacej politiky, a zakončil som citátom Romaina Rollanda: „V živote sa treba mýliť, mýliť totiž znamená poznávať.“
Večer som premýšľal, čím by som začal ráno. A viem, že ráno je dobré si vždy hlavu trošku precvičiť nielen na základe vlastných skúseností, ale na základe aj dvojročných skúseností učiteľa v triede. Mám pre vás preto takú jednoduchú úlohu v úvode. Takže ma, prosím, pozorne počúvajte. Katkina mama má štyri dcéry, jej prvá dcéra sa volá Aprília, jej druhá dcéra sa volá Maja, jej tretia dcéra sa volá Juna, ako sa volá jej štvrtá dcéra? Nuž ak ste pozorne počúvali, je to Katka, pretože, ako som v úvode povedal, Katkina mama má štyri dcéry. Je to úloha, ktorá len odhaľuje ako my dospelí často vnímame realitu. Je skôr určená pre menšie deti, kde i nacvičuje ich pozornosť. Je to zároveň aj úloha, ktorá nám ukazuje, že my všetko musíme vidieť často príliš racionálne, všetko musíme posudzovať príliš logicky, a pritom niekedy stačí, aby sme naozaj boli pozorní, aby nám neunikali súvislosti.
Václav Klaus mladší nedávno uverejnil zaujímavý príspevok, kde uvádza, že školstvo udržuje nad vodou elity. A pod týmito elitami má na mysli aktívnych riaditeľov, ktorí navzdory všetkému nejdú cestou menšieho odporu a snažia sa ju povzniesť. Má na mysli učiteľov, ktorí navzdory všetkému učia s láskou a na plný plyn. A navrhuje relatívne jednoduché dve riešenia, ako výrazne zdvihnúť mzdy učiteľom, a to, musia sa podporovať učitelia, a nie organizácie podľa neho prisaté na školstve a systém sa musí zracionalizovať, pretože peniaze majú ísť do školy za žiakom, pretože daňoví poplatníci platia za to, aby mladí ľudia vedeli čítať, počítať a tak ďalej, to ich nenaučia žiadni odborníci z luxusných kancelárií, a opýtať sa zároveň učiteľov ešte pred uplatňovaním systémových zmien, ktoré sa uvádzajú aj v tomto dokumente, či by výmenou za razantné, naozaj razantné zvýšenie svojich platov zniesli napríklad vyššie počty detí v triedach, respektíve vyšší počet odučených hodín , a, ak nám chýbajú peniaze, lebo tých nikdy nie je dosť, položiť si otázku, čo reálne prinieslo napríklad pridanie deviateho ročníka, či sú potrebné pre niektoré odbory práve takéto dĺžky štúdia, a ušetrené peniaze dať konečne naozaj do ľudí. V mnohom, myslím si, sa s ním dá súhlasiť, pretože mali by sme niekedy veci naozaj otočiť a zamyslieť sa, prečo sa vlastne veci dejú tak, ako sa dejú.
Ale teraz sa sústredím už na samotný dokument a pokúsim sa tu vyjadriť v krátkosti v jednotlivých bodoch to, čo podľa mňa mi v ňom najviac chýba.
Krátko ku kontinuálnemu vzdelávaniu, k dvadsiatemu dokumentu.
Vláda chce pripraviť legislatívne zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania, kreditovom systéme, kariérovom systéme a vykonávaní atestácií vo väzbe na profesijne štandardy pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva. Nuž chcem veriť, že to nie sú jediné zmeny, ktoré má ministerstvo v pláne, a má ambíciu prepracovať celý zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch takým spôsobom, aby naozaj bol týmto zamestnancom čo najvýhodnejší, kde nebudú len prijaté čiastkové riešenia, o ktorých sa dočítame v návrhoch veľmi kvalitného ináč Inštitútu vzdelávacej politiky, ja oceňujem, že takýto inštitút existuje na ministerstve, myslím, že sú len dve ministerstvá, kde takéto inštitúty analytických tímov majú, v prípade oddelenia kariérového od kreditového systému alebo, ako predbežne zaznelo v diskusiách ešte za bývalého pána ministra, oddelenia samotného poskytovania jednotlivých odborov od poskytovateľa tohto kreditového vzdelávania. Ale zároveň sa pýtam, či sa pri tom všetkom otvorí aj otázka časovej obmedzenosti kreditov, ktorá často bola kritizovaná, tá sedemročná lehota, z ktorej často vychádza predpoklad, že po siedmich rokoch ľudia zabudnú tie kompetencie, ktoré na základe školení získali, či sa nezamyslí nad prideľovaním kreditov aj za absolvovanie rozširujúceho štúdia špeciálnej pedagogiky, ktoré sa často navrhovalo, či sa nepôjde cestou zvyšovania kariérových stupňov aspoň o jeden a otvorí sa aj napríklad pre všetkých učiteľov, čiže aj tých z materských škôl alebo základných umeleckých škôl.
Súhlasím, že nemáme správne nastavenú motiváciu, kvôli ktorej by sa mali pedagogickí a odborní zamestnanci vzdelávať. Dobre si pamätám, ako som sa na jednom stretnutí na ministerstve v minulosti dopočul, že pred vytvorením súčasného modelu bola smerodajná myšlienka, nuž ako donútite učiteľov, aby sa vzdelávali? No, samozrejme, tak, že im dáte peniaze.
Prosím vás, chápem, že pri analyzovaní dát nám ide aj o to, aké percento učiteľov sa vzdeláva. Ono to dobre vyzerá v tabuľkách, grafoch a môže to byť aj efektívny nástroj, ako sa to dá merať. A uvedomme si učiteľ ako profesionál je povinný sa neustále vzdelávať. To je bez debaty. Otvorme si to však v diskusii skôr na úrovni vybudovania legislatívne ukotvenej stavovskej organizácie, ktorá by mohla byť garantom tejto profesionality a dala by tak povolaniu učiteľa úplne nový rozmer. Treba tieto úvahy začať čím skôr realizovať a diskutovať naprieč celým politickým spektrom.
Krátko ku školskej legislatíve.
V dokumente sa píše: „Vláda komplexne prehodnotí školskú legislatívu s cieľom jej zjednodušenia a redukcie jej rozsahu, zadefinuje obsah právnej identity školy s jej ukotvením naprieč legislatívou.“ Tu musím zdôrazniť, že nevyhnutne potrebujeme jasné zákony, ktoré nebude možné si vykladať nejednoznačne, nebude potrebné dávať široký priestor pre aktivity rôznych organizácií, ktoré budú organizovať školenia, kde sa bude poskytovať k ich komplikovaným formuláciám ten jediný správny výklad a účastníci týchto školení si to aj zaplatia. Bohužiaľ, moje skúsenosti sú, že často aj pracovníci ministerstiev sa zúčastňovali na takýchto platených školeniach. A niekedy sa na nich dostávali aj do sporov s legislatívne gramotnejšími kolegami, práve pre tú spomínanú nejednoznačnosť. Jednoduchšie na konkrétnom príklade slovíčko spravidla, ktoré často znamená nemusí, by malo byť úplne vynechané. Akonáhle sa vyskytuje kdekoľvek, v akomkoľvek zákone, je to nebezpečenstvo rôzneho výkladu. Vlastne okamžite k tomu sa musí vydať nejaký vykonávací predpis. Ale ak budete namietať, že si vlastne protirečím, a som v úvode spomínal niečo k otvorenosti systému rozhodovania si v kompetenciách škôl, myslím si, že máme sa všetci alebo musíme sa všetci naučiť dávať jednoznačné formulácie a uznávať pevne stanovené kompetencie.
A je tu ešte čosi. Voľnosť, priestor slobody škôl, ale aj miera byrokracie je do veľkej miery ovplyvnená faktom, že riaditeľ školy podľa zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, to je tá päťstodeväťdesiatšestka prijatá v roku 2003 a potom novelizovaná častokrát, vykonáva štátnu správu. To znamená, že sa na neho vzťahuje ústavná zásada, že štátny orgán môže konať len v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štátny orgán však v demokracii nemôže mať voľnosť v rozhodovaní a musí viesť rozsiahlu dokumentáciu. Preto je na mieste otázka, či by sa ohlasovaná revízia legislatívy nemala začať oslobodením riaditeľa od výkonu štátnej správy. Narušilo by to systém, mal by kto vykonávať štátnu správu? Odpoveď znie: Nič by tým nebolo narušené a štátna správa by bola vykonávaná bez problémov, lebo by ju vykonával príslušný úrad. Totiž aj dnes platí, že riaditelia cirkevných a súkromných škôl štátnu správu nevykonávajú, lebo z tejto definície ju ani vykonávať nemôžu. Ide teda o zrovnoprávnenie štátnych škôl s cirkevnými a súkromnými školami. Tým by sa otvoril priestor pre zásadnú zmenu kultúry, klímy škôl smerom k väčšej tvorivosti, kreativite a slobode. Áno, stačí naozaj niekedy málo.
Krátko ku radám škôl a nepriamo aj k voľbe riaditeľov škôl. Žiaľ, nikde som sa v časti vzdelávacej politiky nedočítal, akým spôsobom by sme mohli vyriešiť problém okolo legislatívneho ukotvenie školských rád. Buďme k sebe úprimní. V tejto súčasnej podobe rady škôl, keď aj odhliadneme od aj v minulosti citlivej otázky veta zo strany zriaďovateľa k voľbe riaditeľa školy, ja chápem, zásada, kto platí, respektíve zabezpečuje financie, ten by mal aj rozhodovať. Má to svoje rácio. A pokiaľ chceme zachovať túto inštitúciu školskej samosprávy, budovať demokraciu aj v týchto sférach, tak musíme jednoznačne definovať jej kompetencie, aby naozaj nebola tam zasa tá spomínaná nejednoznačnosť, aby tí ľudia sa cítili istí vo výkone svojich funkcií, ktoré to budú vykonávať, a hlavne posilniť v nej úlohu rodičov a učiteľov, rodičov, na ktorých sa pravdepodobne asi zabudlo v tejto časti programového vyhlásenia vlády. Sú totiž partnermi prvej dôležitosti, zohrávajú jednu z najdôležitejších úloh. Ich aktívne pôsobenie, záujem, vklad svojej osobnej angažovanosti, vstup do, pri riešení často komplikovaných problémov , čiže naozaj tá aktivita týchto rodičov je fenoménom dôležitosti rozvoja každej školy, a to pri nastavovaní krátkodobých i dlhodobých úloh, riešení v rôznych hraničných situáciách. Štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že aktívna ambiciózna participácia rodičov na vzdelávaní má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či žiakom alebo študentom samotným. Jednoducho bez tých rodičov to nepôjde. Čím viac ich dokážeme zapojiť do všetkého, čo sa okolo školstva bude diať, tým skôr môžeme byť úspešnejší.
Krátko ku mobbingu a bossingu. Ako spolutvorca portálu Zber strachu, to nám reálne prinieslo školského ombudsmana, presnejšie, riaditeľa odboru ochrany práv v regionálnom školstve, i keď pôvodný zámer bol, aby to bol skôr nezávislý orgán, si myslím, že máme tu problém. A prvým krokom pri jeho riešení je priznanie si, že tu ten problém je, nezahovárať, nezahmlievať, ale reálne riešiť každý podnet, ktorý môže často prerásť do osobných tragédií. A nie je to problematika špecifická len pre školstvo. Takže si myslím, že je najvyšší čas spoločnými silami pripraviť k nebezpečnosti tohto javu zodpovedajúce legislatívne riešenia pre ochranu v tomto prípade učiteľov, ale aj riaditeľov. Tých podnetov bolo toľko, že naozaj môžem vám niektoré z nich, samozrejme, sú anonymné, ukázať. Boli by ste prekvapení, čo všetko sa niekedy na našich školách deje. A to často vyplýva aj z iných vecí.
Krátko k príprave budúcich učiteľov. V programovom vyhlásení vlády sa síce spomína, vláda prijme opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium a jeho absolventov a významného skvalitnenia ich prípravy na učiteľské povolanie na stredných a vysokých školách aby sa učiteľmi mohli stať len talentovaní a pre prax pripravení ľudia, ale ako chceme zabezpečiť významné skvalitnenie ich prípravy? Ak sa pozrieme na chartu učiteľov, učitelia, ktorí vyučujú pedagogické disciplíny na vysokých školách, by mali mať skúsenosti s vyučovaním na školách, pre ktoré pripravujú svojich študentov. Budúci učiteľ sa na učiteľskej fakulte pripravuje na povolanie učiteľa, a preto by mal vychádzať model jeho prípravy čiže študijné programy týchto učiteľských fakúlt z charakteru a potrieb učiteľskej profesie, a nie z potrieb logiky a štruktúry vedných odborov, ktoré reprezentujú jeho aprobačné predmety. Priznanie pedagogickej spôsobilosti adeptom učiteľstva, štátna skúška by sa mala realizovať tak, aby títo dokázali, že si osvojili učiteľské kompetencie, že dosiahli požadovaný štandard, a nie že dokážu memorovať niektoré informácie z pedagogiky, psychológie, didaktiky v rámci svojich odborov. Je známe, že akákoľvek spôsobilosť sa oveľa efektívnejšie osvojuje jej vykonávaním, nácvikom, ako rozprávaním a počúvaním o nej. A tu je aj nielen môj návrh, naozaj by sme mali pri každej fakulte pripravujúcich budúcich učiteľov mať fakultné školy, podobne ako je to pri lekárskych fakultách, ktoré majú fakultné nemocnice, na ktorých by študenti vykonávali pedagogickú prax a vysokoškolskí učitelia by zároveň experimentálne mohli overovať nové efektívne vyučovacie postupy a realizovať aj pedagogický výskum, o ktorom sa ešte zmienim, pričom tieto fakultné školy by mali byť súčasťou učiteľských fakúlt. Ich postavenie, činnosť by mal upravovať osobitný legislatívny predpis. A mali by na týchto fakultách učiť najlepší učitelia za zvýhodnených aj platových podmienok. Učiteľské fakulty by zároveň mali zabezpečovať celoživotné vzdelávanie učiteľov. Tým by nám odpadol aj problém naozaj s rôznorodosťou kvality rôznych poskytovateľov aj súčasného kontinuálneho vzdelávania.
Krátko k projektom, presnejšie, k europrojektom, čiastočne aj k digitalizácii. Miesto grantov a projektov zameraných primárne len na dodávku pre školy aktuálnych digitálnych trendov je potrebná podpora rozvoja potenciálu učiteľov. Áno, v dokumente sa píše, citujem, vláda zlepší podmienky pre tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu a jeho využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti, podporí rozvíjanie digitálnych zručností detí, žiakov aj pedagogických zamestnancov, vytvorí centrálny archív digitálneho vzdelávacieho obsahu a zabezpečí školám prístup k nemu. Len učitelia majú obavy že chystá nejaký veľký projekt, ktorý bude stáť ťažké milióny, keď si to prečítali. Ale ja k tomu dodám, mali by sme skôr vytvoriť priestor pre už fungujúce projekty, ktoré tu máme a nie je ich málo, alebo by sme mohli vytvoriť verejný kout, priestor pre zbieranie týchto materiálov, kde by si učitelia mohli tieto materiály medzi sebou vymieňať. To by bolo omnoho efektívnejšie. A spĺňalo by to ten cieľ.
No krátko ešte k úvahám o zmene financovania. Veľmi nie je mi jasné aj z tej formulácie, ktorá tam bola, ktorým smerom pôjdeme, či opúšťame cestu normatívneho financovania, hľadáme nejaký nový model. Musím dodať, že normatívne financovanie majú v mnohých krajinách. Ak zlyháva, tak to je hlavne, ad jedna, to, ako sa správajú rodičia a žiaci, ad dve, to, ako sa potom následne správajú školy. Ale časť problému je v charaktere. S tým nemôže urobiť človek nič, iba nanajvýš povedať ľuďom s vadou charakteru pravdu do očí, druhá časť problému je v tom, že nepoužiteľné odbory a nekvalitné diplomy sú akceptované vo veľkom rozsahu štátom, s tým vieme na úrovni štátu niečo urobiť, a tretia časť problému je v tom, že normatív, a to netvrdím len ja, ale aj mnohí ľudia, ktorí sa to pokúšali na základe správ škôl vypočítať alebo prepočítať, je tak smiešne nízky, že sa z neho nedá vyžiť, preto školy podliezajú všetky latky aj tie školy, ktoré to robia nerady, sú výnimky, patrí im česť. Tento problém sa dá vyriešiť zvýšením normatív. Takže čo sa s tým dá robiť? Zvýšiť normatív, no zároveň s tým stanoviť kritériá na udelenie stupňa vzdelania a odbornej spôsobilosti, tieto prísne kontrolovať a vyžadovať. Tu môžeme vidieť napríklad aj zmysel potom štátneho testovania, ktoré nemá slúžiť na tvorbu rebríčkov, ale na udelenie a respektíve neudelenie stupňa vzdelania, ale najmä musíme začať hovoriť ľuďom pravdu, že ak budú chcieť každý systém oklamať, potom nikdy nebude žiadny systém fungovať, a nerobiť to naopak, že niečo nám nefunguje, tak hneď meníme systém.
A ešte krátko sa zmienim trošku k pedagogickému výskumu. Žiaľ, nenašiel som tam skoro nič. Ako uvádza profesor Turek vo svojej analýze Ako ďalej v slovenskom školstve, veda sa, žiaľ, akoby zo slovenského školstva vytratila. Ústav experimentálnej pedagogiky Slovenskej akadémie vied bol v porevolučnej eufórii zrušený, Výskumný ústav pedagogický bol pretransformovaný na Štátny pedagogický ústav, ktorý je skôr akousi odborno-úradníckou inštitúciou, rovnako ako Štátny inštitút pre odborné vzdelávanie a ďalšie inštitúcie. Popravde kvôli riešeniu rôznych projektov ani nemajú čas stíhať. Experimentálny výskum v školstve prakticky neexistuje, to tvrdí profesor Turek. Vo sfére materských, základných a stredných škôl neexistuje veľa miest, na obsadenie ktorých by sa vyžadovala vedecká hodnosť a výsledky vedeckej práce. Keď si nejaký úradník v komisii alebo poradca ministra školstva zmyslí, že v školstve treba robiť niektoré veci inak, často si to napríklad prečíta v zahraničnom časopise, a presvedčí o tom zodpovedného, tak všetky školy na Slovensku začnú prakticky zo dňa na deň robiť niektoré veci úplne inak, a to bez prípravy experimentálneho overenia, posúdenia vhodnosti. Výsledkom potom býva pokles kvality práce školy, znechutenie učiteľov a ďalšie zníženie dôvery v školský manažment. Áno, takto to je, takto učitelia vnímali zmeny, ktoré sa prijímali od roku 2008. Už niekoľko rokov sa mohli experimentálne overovať prostredníctvom variabilného pedagogického výskumu, napríklad rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov, tvorba štandardov, tvorba školských vzdelávacích programov, zisťovanie kvality práce školy a tak ďalej. A takto sme sa mohli vyhnúť mnohým problémom pri realizácii školskej reformy. Takže moja výzva je: Začnime sa naozaj seriózne venovať pedagogickému výskumu, začnime naozaj reálne riešiť problematiku učiteľov na školách, začnime riešiť ich tú atmosféru, v ktorej žijú a pracujú s našimi deťmi, začnime zisťovať, čo vlastne sa požaduje po týchto ľuďoch, ktorí majú v rukách to najcennejšie, čo máme, či už je to vo vzťahu, lebo je to často o vzťahoch, my sme úplne v školstve akosi zabudli na tie vzťahy a vychovávať k týmto vzťahom a deti to vidia, vidia, akým spôsobom komunikujú učitelia medzi sebou navzájom, učitelia s vedením škôl alebo vedenie školy s učiteľmi, a učia sa to a prenášajú si to do dospelosti a pokračujú v tom ďalej. Takže, ako som už spomínal, prvým krokom pre riešenie problému je priznať si, že tu máme problém.
A na záver odporúčam vláde, aby si pri napĺňaní tejto časti programového vyhlásenia vlády zachovala myšlienku alebo držala sa zásady, že dobre urobené je stokrát lepšie ako dobre napísané, aj keby sa urobilo menej.
Ďakujem vám za vašu pozornosť. Budem očakávať prípadne vaše otázky. A budem vám vďačný aj za kritiku, pretože aj to do škôl patrí, aby sme nebrali kritiku ako čosi, čo nás má nafučať a ako máme sa správať k sebe potom emotívne, ale ako čosi, čo nás posúva vpred, pretože, ako som už uviedol, na základe chýb sa učíme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.4.2016 18:52 - 19:00 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, milí hostia, vo svojom príspevku sa budem venovať iba školstvu a dovolím si ako začiatočník byť najprv tak viac emotívny, potom možnože politicky naivný a potom aj vecný k veciam, ktoré mi chýbajú v časti programového vyhlásenia vlády, v časti, ktoré ja chápem ako vzdelávacia politika. Nie celkom školská politika, pretože nemá sa to týkať len škôl, má sa to týkať vzdelania ako jednej zo strategických surovín tejto krajiny.
Ten úvod som niekoľkokrát prerábal, mal som pripravený aj nejaký pekný citát a tak ďalej, ale za srdce ma chytil status na sociálnej sieti človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý je dlhoročne, dlhoročným riaditeľom, resp. riaditeľkou v školstve. Je to viac-menej reakcia na posledný rozhovor s pánom ministrom Plavčanom, ktorý je už naším devätnástym ministrom, ako som sa vďaka nemu aj dozvedel na konferencii súkromných škôl v Trnave. A budem, keďže je to taký status, ktorý je možno takou reakciou na niektoré myšlienky takým vyjadrením súčasného stavu učiteľskej mysle na Slovensku, budem vždy aj uvádzať, že kedy je to reakcia a kedy je to samotný citát z rozhovoru s pánom ministrom.
Najprv status začína: "Pracujem v školstve 32 rokov, áno, uznávam, potrebujeme urobiť zmeny v školskom systéme, ale to už vieme asi tých 32 rokov. Ako je možné, že nič nie je pripravené?"
Citát z rozhovoru: "Programové vyhlásenie bolo schválené pred pár dňami a my ho potrebujeme rozpracovať."
Opäť reakcia: "Ja stále tomu nerozumiem, teraz ideme pripravovať systémové zmeny a kto, my učitelia počas svojej voľnej soboty, nedele, alebo to zas bude bez nás? Budú sa zmeny pilotovať, overovať a až potom sa zavedú, keď sa zistí, či sú dané návrhy správne, alebo zas skočíme rovno do niečoho, vyskúšať si to na deťoch? Prečo naše platy budú závisieť od ich realizácie?"
Citát z rozhovoru: "Musíme však najprv spoločne urobiť prvé systémové zmeny, aby sme presvedčili vládu, že školstvo naozaj potrebuje viac financií."
Opäť reakcia: "A to bude kedy? Poďme veľmi rýchlo ukázať, že prichádza k systémovým zmenám a spoločne presvedčíme všetkých tých, ktorí o tom rozhodujú, že do vzdelávania sa oplatí investovať. Kto, ja, moji učitelia, ktorí robia super veci nad svoje povinnosti a padajú dolu nosom od únavy? Akým systémom mám ešte presvedčiť niekoho, že potrebujeme zaplatiť kvalitných učiteľov? Áno, učiteľ potrebuje vyšší plat, dobrý učiteľ, kvalitný učiteľ. Vieme ho identifikovať? Vieme, ktorý to je? A prečo mám presviedčať túto vládu, že vzdelanie má byť skutočným nosným pilierom štátu? Ako ju mám ešte presvedčiť, že fakty, memorandá, deklarácie, výsledky hovoria jasnou rečou, nehovoria svojím dostatočným jazykom doterajšie analýzy, že školstvo na Slovensku je v úpadku? Ako treba ešte zatriasť touto spoločnosťou, aby si uvedomila hodnotu dobrého učiteľa a niečo pre neho spravila, napríklad vyzdvihla výborným ocenením tých najlepších a motivovala budúcich najlepších dobrým platom k učiteľskému povolaniu? Rozumiem pánovi ministrovi, spolupráca je dobrá vec, ide na to správne, ale rozhodne to nie je učiteľ, ktorý musí presviedčať, že potrebuje vyšší plat. Je to otázka nastavenia spoločnosti, to naozaj už len učiteľom záleží na vzdelanosti národa?"
Tu končí ten status, s ktorým nielen ja akože musím súhlasiť, ale za svoj život a za svoje pôsobenie aj v komore učiteľov, aj medzi učiteľmi som takýchto statusov čítal tisícky.
Pôvodne som mal pripravený citát, ktorým som chcel začať, uvidíme, či spoznáme autora tohto výroku: "Vízia bez činov je iba sen, činy bez vízie sú strateným časom, vízia s činmi mení svet." Asi ste spoznali Nelsona Mandelu... (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále. Páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko, môžte pokračovať.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem.
Musím jednu vec jednoznačne oceniť, naozaj sa začalo pracovať na tomto programovom vyhlásení s tým, že sa prizvali všetci relevantní zástupcovia, ktorí pôsobia v stavovských organizáciách, a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Naozaj v tomto prípade pán minister urobil dobrú prácu a je naozaj ústretový podľa toho aj, ako sa teraz nám momentálne javí, keď s ním komunikujeme. Je tam veľmi veľa dobrých vecí. Ale dovolím si trošičku byť na začiatok ešte kritický k tej skôr formálnejšej stránke, pretože aj tá o niečom niekedy nasvedčuje a hneď vysvetlím aj prečo.
Z celkového množstva takmer 40 priorít, to som napočítal pre regionálne školstvo, pri tak veľkom počte je miesto vytvorenia vízie na najbližších desať rokov v podobe národného programu výchovy a vzdelávaní, nasvedčuje, že pravdepodobne pôjde len o čiastkové zmeny v systéme, nie systémové zmeny. My už poznáme, ako to zvykne chodiť, vytvorí sa mechanizmus vytvárania rôznych pracovných skupín a komisií, ktoré budú vyzerať dobre na papieri, a ministerskí úradníci si pri niektorých budú môcť dať po splnení v školstve tak typickú čiarku. Áno, my to tiež v školstve dobre poznáme, keď sa nejaká úloha splní, urobí sa čiarka. Málokedy analyzujeme, aký konkrétny dopad tá konkrétna vec, to konkrétne opatrenie potom prinieslo.
V tých veľmi dlhých vetách sa občas môžeme stratiť. V jednej som napočítal až 38 slov, ale možnože som nepočítal pozorne. A môžu byť niekedy aj zradné, ako napríklad v poslednom odstavci v časti regionálne školstvo, citujem: "podporí projekty a aktivity škôl zamerané na rozvoj hodnotového a právneho povedomia detí a žiakov vedúcej k eliminácii rizikového správania, delikvencie a kriminality, záškoláctva, šikanovania a bezpečného používania internetu". Ale stane sa, veď ako napísal Romain Rolland, "v živote sa treba mýliť, mýliť totiž znamená poznávať".
A chcem veriť, že práve aj z tohto dôvodu sa síce ocitlo po prvýkrát, ale predsa len číslo 6 pri výške percent navyšovania tarifných tabuľkových platov bez garancií, navýšenia i celkového objemu mzdových prostriedkov. Áno, uznávam, že možno je to aj chyba tých, ktorí žiadajú o navyšovanie platov v školstve. Ono to nie je celkom o tých tarifách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, je 19. hodín, zrejme vaše vystúpenie máte dlhšie, takže navrhujem teda ukončiť dnešný rokovací deň a budete pokračovať ráno o deviatej hodine.

Sopko, Miroslav, poslanec NRSR
Ďakujem, poznačím si to, kde som skončil.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.4.2016 18:35 - 18:36 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
My sa poznáme s pánom poslancom Jurzycom z jednej televíznej diskusie, možnože si na to pamätá. Veľmi ma na jeho vystúpení zaujala jeho interpretácia, bol som zvedavý na jeho interpretáciu tej hodnoty za peniaze, ktorú pripravil Inštitút finančnej politiky, a zachytil som tam aj nejaké príklady, ktoré sa týkajú školstva. Len nejak som si nevšimol, možnože mojou nepozornosťou, nejaký konkrétny príklad, ktorý by sa školstva práve týkal. Respektíve ako by sa táto hodnota za peniaze dala práve v školstve uplatniť.
Viete, medzi, na učiteľských fórach je už dlho známy a používaný link na článok, ktorý hovorí o reforme na Novom Zélande. Len v krátkosti, tam zistili, že majú absolútne nevyhovujúci systém školstva a zavolali si zahraničnú audítorskú firmu, ktorá vlastne zistila, naschvál to bolo zo zahraničia, pretože tie ich nezistili žiadne problémy, a tá zahraničná zistila ten základný problém a vysvetlila to tak jednoducho aj populácii, že z jedného dolára išlo 70 centov priamo len na byrokraciu, ktorá zhltáva vlastne všetky tie výdavky na školstvo, tak na skutočné vzdelávanie išlo len veľmi málo. Čiže bol to jednoduchý príklad, ktorý bol pochopiteľný aj pre verejnosť, ktorá potom následne aj podporila potrebné zmeny.
Takže chcem sa aj opýtať, ako by sa dala pretaviť táto myšlienka hodnoty za peniaze tým spôsobom, aby sme naozaj boli dostatočne odvážni a nastolili ten systém nášho školstva tak, aby bez toho kriku sme mohli konečne naštartovať tie veci, ktoré sú neskutočne potrebné. Vážení, my sme už fakt 15 minút po dvanástej.
Ďakujem.
Skryt prepis