Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja len si dovolím pripomenúť v nadväznosti na to, čo už bolo povedané, že táto povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku sa týka aj škôl. Práve dnes bola aj na oficiálnom webovom sídle Národnej agentúry pre sieťové elektronické služby zverejnená táto informácia, kde je aj niekoľko postrehov, kde treba si naozaj naštudovať, že naozaj, ak občan bude mať záujem komunikovať so školou či školským zariadením elektronicky, škola mu musí vyhovieť. To znamená, pre riaditeľa školy tak pripadá ďalšia povinnosť, ak posiela rozhodnutie, mal by si overiť, že či má rodič aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie rozhodnutí. Ak ju má, samozrejme bude ju musieť posielať do tejto elektronickej schránky, ináč to bude robiť písomne o istine a je tam aj priznanie toho, že samotná agentúra poskytovala školenia pre školy, aby vedeli o tejto informácii, ale zapojilo sa doteraz málo škôl. To znamená, že naozaj možnože tá propagácia mala prísť trošku skôr a možno by sme mali podstatne viac zapojených, aby, ale ja verím tomu, že samozrejme, naši riaditelia a naši učitelia to zvládnu ako vždy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Poliačika si dovolím tak trošku možno metaforicky. Vláda sa môže akokoľvek snažiť obviazať, ošetriť v tomto prípade deklaráciou mokvajúcu ranu na svedomí nás všetkých, avšak takéto riešenie nemôže tú ranu žiadnym spôsobom vyliečiť, pretože veľmi rýchlo presiakne sekrétom, ktorý sa z nej bude tlačiť von dovtedy, kým neodstránime všetky alibistické náplasti a konečne nevydezinfikujeme tú starú ranu, ktorá rozvracia predstavy občanov o právnom štáte v tejto republike. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pani poslankyne Dubačovej len toľko. Podľa môjho názoru účasť občana na voľbách raz ročne je tým absolútnym minimom. A mali by sme pracovať na tom, aby sme spoločnosť naučili podieľať sa aspoň takýmto spôsobom na správe vecí verejných a nie vymýšľať spôsoby, ako ľudí ešte viac odrezať od politiky a použiť na to taký chabý argument, že voličská účasť je slabá. To nie je vina ľudí. Presvedčme ich, že to má zmysel. Na to by sme sa mali sústrediť. Lebo nakoniec sa môžeme dopracovať k situácii, že spojíme rovno všetky voľby dokopy, aby sme ušetrili.
A dvakrát podčiarkujem, čo povedala, že je to o vzdelávaní ľudí už od tých vlastne mladých, aby sa viedli k aktívnemu občianstvu. Neviďme to ako prekážku. Berme si to ako spoločný cieľ.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec Číž, ako v úvode poviem len toľko, že myslím si, že nebude fér, ak práve vy nebudete mať možnosť vystupovať viac, ako je tých 20 minút, pretože vaše vystúpenia, čo ja si pamätám a čo ich sledujem, naozaj sú vždy plné informácií, z ktorých sa dá čerpať. Dá sa o nich polemizovať, ale naozaj sú to vystúpenia na úrovni. A čakal som v napätí, že sa dočkám možno odpovede na váš názor, konkrétne aj v článku I v 6 bode § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý sa týka formy vystupovania poslanca, kde je to známe zakázanie prezentácií, či už obrazových, zvukových, alebo zvukovo-obrazových. Aký je váš na to názor, pretože ja si myslím, a stotožňujem sa s odôvodnením pána prezidenta, že naozaj potrebujeme v krajine, aby nám stúpala úroveň digitálnej gramotnosti. A my poslanci by sme mali využívať všetky možnosti, ktorým týmto prostriedkom prezentujeme, aby tá digitálna gramotnosť naozaj rezonovala v našich vystúpeniach.
A tiež nerozumiem trošku tej rovnováhe toho všetkého. Na jednej strane ideme obmedzovať dĺžku času, na druhej strane bránime poslancom, aby využili možnosť ukázať určitú informáciu a tým reálne mohli hovoriť kratšie, pretože toto je podľa mňa nerovnováha. Myslím si, že mali by sme, a mrzí ma, že pri konkrétnych rokovaniach nebol prijatý pozmeňovací návrh klubu SaS, ktorý chcel vylúčiť práve toto ustanovenie, a mrzí ma to o to viac, že túto vec musíme rozvíjať.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si v reakcii na pána poslanca Budaja, môjho poslaneckého kolegu, zacitovať z jedného dokumentu, ktorý sa volá Národný štandard finančnej gramotnosti: "Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuom schopností, ktoré sú podmienené premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie." Toto je materiál, na základe ktorého v našom školstve sa tieto kompetencie majú rozvíjať.
A čo som tým chcel povedať? No, že dnes mnohí, ktorí sa naozaj zodpovedne starajú o svoje financie, stále počúvajú dobrú radu: "Tvorte rezervy. Tvorte si rezervy, aby ste mali na horšie časy." Myslím si, že to je jedna z vecí a jedna z veľkých výziev pre nás všetkých, aby naša spoločnosť sa vzdelávala v tejto oblasti a aj by celkovo štát mal vždy pripravené rezervy na to, ako bude sa, čo na nás čaká v budúcnosti. A myslím, že budúcnosť je aj hlavne v školstve a v tom, aby naša populácia bola pripravená na to, zodpovedne pristupovať k práci s financiami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pána poslanca Beblavého, ak som dobre počul, by som možno zo začiatku trošku polemizoval ohľadom toho investovania do učebníc a iných vecí. Podľa mňa by sa v prvom rade malo investovať do ľudí. Máme veľké množstvo šikovných učiteľov, máme veľké množstvo šikovných ľudí, ktorí v školstve sú. Teba naozaj do nich investovať, treba im vytvoriť priestor na podporu, aby sa mohli rozvíjať, pretože možno viac ako rôzne koncepcie, ktoré budú prichádzať na papieri, potrebujú naozaj tie peniaze. A, samozrejme, aj viac slobody spojenej so zodpovednosťou. Už dnes je množstvo škôl, ktoré pracujú na sebe. Existujú vzdelanostné audity, ktoré si zatiaľ musia platiť zo svojho, a aj to je jedna z vecí, ktorá by sa mala spomínať pri tom, keď sa bude hovoriť o navyšovaní peňazí.
A áno, keď som vás tak pozorne počúval, chtiac-nechtiac som si spomenul na jeden americký film, neviem, či ho všetci poznáme, volá sa Dave. Je to príbeh o náhradníkovi, dvojníkovi amerického prezidenta, hrá tam Kevin Kline a je tam taká zaujímavá scéna, ako je potrebné nájsť okamžite nejaké zdroje v štátnom rozpočte. A on si tak sadne spolu so svojimi ministrami a všetci mu musia vysvetliť, či práve tieto veci sú naozaj tak potrebné, či by sa nenašla rezerva na to, čo je tam najdôležitejšie.
A tak sa mi trošku zazdalo, že kiež by som sa ja dožil toho, že naozaj naša vláda si tak zasadne a bude to prioritná téma, aby sme našli peniaze pre školstvo. Vlastne nie ja rád by som sa toho dožil, myslím si, že my všetci by sme sa mohli toho raz dožiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, nuž, v úvode aj ja musím oceniť ústretovosť ministerstva financií pri rokovaniach o potrebných úpravách tohto vládneho návrhu zákona, nie som prvý, možno nie aj posledný, ktorý bude chváliť, a myslím si, že naozaj chváliť treba, keď si to zaslúžime alebo zaslúžia ľudia. Ja to poznám, som učiteľ.
Ja i s mojím tímom ľudí, ktorí majú skúsenosti z praxe, sme navrhli do spoločného pozmeňovacieho návrhu, ktorý je aj zahrnutý v spoločnej správe výborov, dve veci, ktoré ostali pri registri vylúčených osôb neriešené, a to zahrnutie do skupiny najviac ohrozených ľudí, ktorých chceme veľa o hazarde chrániť, aby tam boli zaradení aj študenti vysokých škôl, ktorým bolo priznané sociálne štipendium. Primárnym účelom poskytovania tohto druhu príspevku je to tiež pokrytie nákladov spojených so štúdiom a nie realizovanie hráčskej vášne. A ako hovorím, v spolupráci s mojím tímom máme poznatky o tom, že mladí ľudia, ktorí túto podporu poberajú, prepadávajú aj tejto vášni.
Môj ďalší návrh následne zaväzuje ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu z vytvorenej už databázy študentov, ktorí poberajú sociálne štipendiá, poskytnúť tieto údaje do registra vylúčených osôb do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Musím sa s vami naozaj podeliť o to, že sa naozaj teším tomu, ako ústretovo bola prijatá, boli prijaté tieto návrhy v komunikácii s pánom štátnym tajomníkom, a tiež sa teším aj z toho, že okrem týchto pozmeňujúcich návrhov boli odkomunikované (ruch v sále, zaznenie gongu) s ministerstvom financií, že i vládni poslanci, už neviem presne kto, si osvojili i iný môj návrh, ktorý som uvádzal, aby sa zoznam vylúčených osôb v účasti na hazardných hrách, aby sa tam vzťahovali aj prevádzkovanie internetových alebo hier, ktoré sú na internete. A do budúcna sa budeme naďalej tejto téme venovať, pretože je stále čo zlepšovať a sú to nové veci, ktoré určite budú prebiehať zmenám. Pretože i ten hazard prebieha vývojom a prichádzajú nové formy, na ktoré možno nie sme ešte pripravení.
Ale aby som bol konkrétny do budúcnosti. Pri diskusiách v prípade stávkových hier som počul argument o tom, akým problémom môže byť pre stávkové kancelárie overenie osoby, ktorá má byť tiež pod ochranou registra. Veď to napokon môže urobiť aj cez niekoho iného. Jano povie Ferovi: "Počuj, ja nemôžem alebo ja by som nemohol, ale ty to za mňa dáš, tú stávku, konkrétnu." A nemôžem celkovo tento argument prijať, pretože z praxe veľmi dobre vieme, že často aj neplnoleté osoby takto uzatvárajú stávky cez stávkové hry. Teraz predsa kvôli tomu nedovolíme neplnoletým stávky uzatvárať. To by bol nezmysel. Aj pri hracích automatoch sú príklady z praxe, kedy hráči, ktorí sú vykázaní z herne kvôli svojmu správaniu, napokon cez inú osobu, ktorej zveria svoje peniaze, áno, až taká silná býva hráčska vášeň, sú schopní takto nepriamo hrať a aj prehrať svoje peniaze. Presnejšie, peniaze svojej rodiny. Stále bude platiť zásada, že kto chce hrať, bude si hľadať spôsob napriek akýmkoľvek zákazom. Veď napokon, uvediem príklad cigariet a alkoholu, sa stáva, že i cez tretie osoby si ich nakupujú tí, čo na to nemajú nárok, čo nesmie byť argument k tomu, že im tento nákup dovolíme.
A preto verím, že musíme sa v budúcnosti venovať aj stávkovému hazardu. Netreba sa toho obávať, je to totiž segment hazardu, ktorý je momentálne regulovaný zo všetkých najmenej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Asi počkám, kým pán poslanec si sadne, aby ma v pokoji počúval. Ako ja osobne musím za seba povedať, že oceňujem jednak aj komplexnosť tohto návrhu, zároveň sa chcem pri tejto príležitosti aj opýtať, trošku mám takú otázku v svojej hlave, takže to urobím aj takto verejne cez faktickú poznámku. Myslím si, že by možno sme mali aj špecifikovať, čo je šteňa. Teda do akého veku je tým šteňaťom, aby sa to potom neobchádzalo. A ešte to upresním. Od akého veku šteňa prípadne by bolo určené na predaj? Myslím si, že presnejšia definícia by tomu len pomohla, ale uvítam aj vašu odpoveď na to, čo sa vlastne teraz pýtam.
A ešte jednu vec by som chcel pri tomto návrhu oceniť. Prezrel som si celý návrh a nenachádzam v ňom žiadne slovíčko "spravidla", čo aj svedčí o kvalitne pripravenej legislatíve návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pardon, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tejto téme, pretože naozaj, ako to už bolo spomínané, tu by sme politiku veľmi hľadať nemali.
Najprv taký krátky úvod. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vláda a poslanci sa snažia počas desiatich rokov trikrát zmeniť zákon a sedliacka logika by vravela, že k lepšiemu a dokonalejšiemu výsledku. Opak je však pravdou. S Európskou úniou sme zharmonizovali len predpisy o veterinárnej starostlivosti, pasáže venujúce sa ochrane zvierat nielenže nepribudli, ale sa úplne vypustili a z pôvodného zákona ostalo len torzo. Dokonca sa posledný aktuálny zákon aj úprimne volá zákon o veterinárskej starostlivosti. Ochrane zvierat sa v ňom venuje len jediný § 22 a to veľmi stručne a doplňujú ho niektoré vyhlášky. Napríklad spomínaná stodvadsaťtrojka, a, samozrejme, nemajú záväznosť zákona. Slovenská legislatíva na ochranu zvierat tak posledným prijatým zákonom prakticky prestala existovať.
Platná legislatíva absolútne nedostatočne špecifikuje podmienku chovu väčšiny zvierat, čím dáva priestor pre už tu spomínané zlé zaobchádzanie s nimi a hrubé nerešpektovanie ich potrieb životnej pohody. Okrem iného umožňuje usmrcovanie tzv. nechcených zvierat. Vyslovene nezakazuje mnohé nehumánne formy usmrcovania. Časť z toho, keď prenikne do médií, až vtedy si niekedy uvedomíme, akým spôsobom k tomu dochádza. Vyslovene nezakazuje šarhov ani celoročné držanie psov na reťaziach, neupravuje podmienky množiteľských chovných staníc, neupravuje dostatočne starostlivosť o hospodárske zvieratá, absolútne nekontroluje chov exotických zvierat v súkromných rukách, dovoľuje využívanie divo žijúcich zvierat v cirkusoch či pokusy na zvieratách s výsledkom smrti. Naša legislatíva tak umožňuje veľké utrpenie zvierat.
Ignoruje navyše medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktoré okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status cítiaca bytosť, a charakterizuje zviera len ako vec. Článok 13 zmluvy o fungovaní Európskej únie pritom jasne hovorí: "Pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva."
Len pripomínam, že zmluva o fungovaní Európskej únie je jednou zo zakladajúcich zmlúv Európskej únie. Slovenská republika ako jej členská krajina je ňou plne viazaná. Ako právne záväzný akt Európskej únie má prednosť pred zákonmi v Slovenskej republike.
Čo som tým chcel povedať? Že došli sme do stavu, kedy naozaj treba už nahlas, jasne hovoriť o tom, že túto vec treba riešiť. Len tak na okraj a na záver, nestačí si zverejňovaním svojich vlastných fotografií aj v prípade celebrít alebo možno aj politických predstaviteľov so svojimi domácimi miláčikmi len robiť, ako to tak nazvať jemne, tak asi to treba nazvať priamo, trošku aj reklamu. Treba naozaj niečo pre to aj urobiť, aby sme sa v tejto veci konečne posunuli. Toľko som len chcel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Ja len krátko. Moje vystúpenie bolo o tom, že som sa snažil položiť nejaké otázky a čakám na ne odpovede, pretože naozaj som trošku zmätený z toho spôsobu, prečo práve táto novela musí prichádzať, pretože podľa mňa 20-tisíc je už dostatočne vysoký počet, prečo to musíme dvíhať na 50-tisíc, prečo by to nemohlo byť 30, 40 alebo 100.
Ďakujem.