Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, poslanci, hostia. Dovoľte mi, aj mne krátko vystúpiť k tomuto nášmu návrhu zákona a v úvode mi dovoľte konštatovať a možno aj upresniť, o čo vlastne sa tu snažíme v diskusii. Aké myšlienky rozvinúť, alebo čo mňa osobne trošku zaráža, je, veď tento návrh nejde konkrétne gastrolístky, stravné lístky rušiť. Tento návrh zákona, ako citujem z dôvodovej správy, "cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa..." A tam ďalej dôvodová správa pokračuje "rozhodnúť sa". Nechcem zachádzať až k Immanuelovi Kantovi a jeho pojednaní o tom, čo je skutočná sloboda. Sloboda voľby, výberu. To je to, čo by v tejto spoločnosti, alebo nám všetkým by malo ísť, aby naozaj sme viedli ľudí k tomu, aby si vedeli vybrať.
A, bohužiaľ, boli tu spomenuté aj príklady zo života, aj ked to priamo nesúvisí možno konkrétne s naším návrhom. Uvediem jeden príklad, ktorý ukazuje na to, ako to dopadne, ked chceme ľudom nariaďovať, ako sa majú napríklad stravovať. Lebo nemožnosť dobrovoľne si vybrať medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou môže mať za následok aj také veci, že napríklad niektorí zamestnanci v školstve, v školskej jedálni, ktorí na základe svojich zdravotných problémov sa nemôžu v danej jedálni stravovať, museli absolvovať vyšetrenia na gastroenterológii a udržať od lekára potvrdenie o zdravotných problémoch. A to všetko len preto, aby sa mohli daným gastráčom vyhnúť a mohli sa stravovať aj v iných zariadeniach.
Ďalší príklad z praxe môže byť o tom, v prípade, že škola má nejaké detašované pracovisko a napriek tomu, že je a má vlastnú školskú jedáleň, jej zamestnanci pracujú na tom detašovanom pracovisku, nedá sa jednoducho. Po dohode mohlo by byť aj vedenie ústretové, ale pokiaľ spĺňa tú podmienku, že má tu jedáleň, tak je v tom problém.
Totiž najrozšírenejšou chybou uvažovania ľudí o týchto poukážkach spočíva v tom, že ľudia si fakt myslia, že stravenky alebo príspevok na stravu v jedálni je niečo, čo dostávame od našeho zamestnávateľa ako nejaký bonus. To však nie je pravda. Príspevok na stravu od zamestnávateľa je povinný a zvyšok sa strháva potom z výplaty, časť na sociálny fond a zvyšok priamo. Na internete je dnes už množstvo štúdií aj prepočtov od mnohých analytikov, ktorí poukazujú na to, ako to by vyzerali pri zachovaní súčasného stavu a ako by to bolo, ak by sme dokázali fungovať bez tohto systému. V každom z týchto modelov, ktorý som videl, to vychádzalo na to, že tých peňazí ľudia dostanú reálne viac. Budú mať prostriedky na to, aby si mohli sami vybrať. To, čo som povedal v úvode, v tom spočíva aj základ slobody, vedieť si vybrať, rozhodnúť sa medzi možnosťami, ktoré mám.
Veď napokon nikto na ničom nestratí, ak dostanú tú hotovosť. Jediný problém tu nastane, bohužiaľ, v tom, že sa to dotkne vydavateľov týchto stravných lístkov, emitentov, ako sa tu uviedlo. Hádam mi tu nechce nikto nahovoriť, že potom tento systém funguje tu iba hlavne kvôli nim. Pretože potom by to bolo veľmi zlé, ak by sme pripustili, že sme, alebo udržiavame pri živote systém, o ktorom, ako tu už bolo spomínané, bolo vydané rozhodnutie Protimonopolného úradu, kde sa, ináč to bolo 25. februára minulého roku, kedy sa uvádza, že "došlo k dokázateľnej dohode medzi dvoma kartelovým emitentmi" a dokonca sa v stanovisku píše, že "v tomto prípade zlyhávala ako hospodárska súťaž", čo je veľmi vážna vec, ak sa niečo takéto deje. A v nadväznosti na to, nebolo to ešte dnes spomenuté, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky 3. marca minulého roku vydal oficiálne stanovisko, ktorým žiadal ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby prijalo riešenie, a citujem priamo z ich stanoviska, o ktorom neviem, ako vôbec naňho ministerstvo zareagovalo, "aby boli prijaté nevyhnutné zákonné zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov".
Myslím si, že ide tu hlavne o to, aby sme si všetci odpovedali na základnú otázku, ktoré riešenie je pre obyvateľov tejto krajiny najlepšie. A myslím si, že tu môžem vyhlásiť, že ak by sme toto riešenie prijali, zaručene nikto by nemal problém s hladom a nikto by nebol ohrozený na živote.
Ďakujem.
