Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, milí hostia, vo svojom príspevku sa budem venovať iba školstvu a dovolím si ako začiatočník byť najprv tak viac emotívny, potom možnože politicky naivný a potom aj vecný k veciam, ktoré mi chýbajú v časti programového vyhlásenia vlády, v časti, ktoré ja chápem ako vzdelávacia politika. Nie celkom školská politika, pretože nemá sa to týkať len škôl, má sa to týkať vzdelania ako jednej zo strategických surovín tejto krajiny.
Ten úvod som niekoľkokrát prerábal, mal som pripravený aj nejaký pekný citát a tak ďalej, ale za srdce ma chytil status na sociálnej sieti človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý je dlhoročne, dlhoročným riaditeľom, resp. riaditeľkou v školstve. Je to viac-menej reakcia na posledný rozhovor s pánom ministrom Plavčanom, ktorý je už naším devätnástym ministrom, ako som sa vďaka nemu aj dozvedel na konferencii súkromných škôl v Trnave. A budem, keďže je to taký status, ktorý je možno takou reakciou na niektoré myšlienky takým vyjadrením súčasného stavu učiteľskej mysle na Slovensku, budem vždy aj uvádzať, že kedy je to reakcia a kedy je to samotný citát z rozhovoru s pánom ministrom.
Najprv status začína: "Pracujem v školstve 32 rokov, áno, uznávam, potrebujeme urobiť zmeny v školskom systéme, ale to už vieme asi tých 32 rokov. Ako je možné, že nič nie je pripravené?"
Citát z rozhovoru: "Programové vyhlásenie bolo schválené pred pár dňami a my ho potrebujeme rozpracovať."
Opäť reakcia: "Ja stále tomu nerozumiem, teraz ideme pripravovať systémové zmeny a kto, my učitelia počas svojej voľnej soboty, nedele, alebo to zas bude bez nás? Budú sa zmeny pilotovať, overovať a až potom sa zavedú, keď sa zistí, či sú dané návrhy správne, alebo zas skočíme rovno do niečoho, vyskúšať si to na deťoch? Prečo naše platy budú závisieť od ich realizácie?"
Citát z rozhovoru: "Musíme však najprv spoločne urobiť prvé systémové zmeny, aby sme presvedčili vládu, že školstvo naozaj potrebuje viac financií."
Opäť reakcia: "A to bude kedy? Poďme veľmi rýchlo ukázať, že prichádza k systémovým zmenám a spoločne presvedčíme všetkých tých, ktorí o tom rozhodujú, že do vzdelávania sa oplatí investovať. Kto, ja, moji učitelia, ktorí robia super veci nad svoje povinnosti a padajú dolu nosom od únavy? Akým systémom mám ešte presvedčiť niekoho, že potrebujeme zaplatiť kvalitných učiteľov? Áno, učiteľ potrebuje vyšší plat, dobrý učiteľ, kvalitný učiteľ. Vieme ho identifikovať? Vieme, ktorý to je? A prečo mám presviedčať túto vládu, že vzdelanie má byť skutočným nosným pilierom štátu? Ako ju mám ešte presvedčiť, že fakty, memorandá, deklarácie, výsledky hovoria jasnou rečou, nehovoria svojím dostatočným jazykom doterajšie analýzy, že školstvo na Slovensku je v úpadku? Ako treba ešte zatriasť touto spoločnosťou, aby si uvedomila hodnotu dobrého učiteľa a niečo pre neho spravila, napríklad vyzdvihla výborným ocenením tých najlepších a motivovala budúcich najlepších dobrým platom k učiteľskému povolaniu? Rozumiem pánovi ministrovi, spolupráca je dobrá vec, ide na to správne, ale rozhodne to nie je učiteľ, ktorý musí presviedčať, že potrebuje vyšší plat. Je to otázka nastavenia spoločnosti, to naozaj už len učiteľom záleží na vzdelanosti národa?"
Tu končí ten status, s ktorým nielen ja akože musím súhlasiť, ale za svoj život a za svoje pôsobenie aj v komore učiteľov, aj medzi učiteľmi som takýchto statusov čítal tisícky.
Pôvodne som mal pripravený citát, ktorým som chcel začať, uvidíme, či spoznáme autora tohto výroku: "Vízia bez činov je iba sen, činy bez vízie sú strateným časom, vízia s činmi mení svet." Asi ste spoznali Nelsona Mandelu... (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále. Páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko, môžte pokračovať.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem.
Musím jednu vec jednoznačne oceniť, naozaj sa začalo pracovať na tomto programovom vyhlásení s tým, že sa prizvali všetci relevantní zástupcovia, ktorí pôsobia v stavovských organizáciách, a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Naozaj v tomto prípade pán minister urobil dobrú prácu a je naozaj ústretový podľa toho aj, ako sa teraz nám momentálne javí, keď s ním komunikujeme. Je tam veľmi veľa dobrých vecí. Ale dovolím si trošičku byť na začiatok ešte kritický k tej skôr formálnejšej stránke, pretože aj tá o niečom niekedy nasvedčuje a hneď vysvetlím aj prečo.
Z celkového množstva takmer 40 priorít, to som napočítal pre regionálne školstvo, pri tak veľkom počte je miesto vytvorenia vízie na najbližších desať rokov v podobe národného programu výchovy a vzdelávaní, nasvedčuje, že pravdepodobne pôjde len o čiastkové zmeny v systéme, nie systémové zmeny. My už poznáme, ako to zvykne chodiť, vytvorí sa mechanizmus vytvárania rôznych pracovných skupín a komisií, ktoré budú vyzerať dobre na papieri, a ministerskí úradníci si pri niektorých budú môcť dať po splnení v školstve tak typickú čiarku. Áno, my to tiež v školstve dobre poznáme, keď sa nejaká úloha splní, urobí sa čiarka. Málokedy analyzujeme, aký konkrétny dopad tá konkrétna vec, to konkrétne opatrenie potom prinieslo.
V tých veľmi dlhých vetách sa občas môžeme stratiť. V jednej som napočítal až 38 slov, ale možnože som nepočítal pozorne. A môžu byť niekedy aj zradné, ako napríklad v poslednom odstavci v časti regionálne školstvo, citujem: "podporí projekty a aktivity škôl zamerané na rozvoj hodnotového a právneho povedomia detí a žiakov vedúcej k eliminácii rizikového správania, delikvencie a kriminality, záškoláctva, šikanovania a bezpečného používania internetu". Ale stane sa, veď ako napísal Romain Rolland, "v živote sa treba mýliť, mýliť totiž znamená poznávať".
A chcem veriť, že práve aj z tohto dôvodu sa síce ocitlo po prvýkrát, ale predsa len číslo 6 pri výške percent navyšovania tarifných tabuľkových platov bez garancií, navýšenia i celkového objemu mzdových prostriedkov. Áno, uznávam, že možno je to aj chyba tých, ktorí žiadajú o navyšovanie platov v školstve. Ono to nie je celkom o tých tarifách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, je 19. hodín, zrejme vaše vystúpenie máte dlhšie, takže navrhujem teda ukončiť dnešný rokovací deň a budete pokračovať ráno o deviatej hodine.

Sopko, Miroslav, poslanec NRSR
Ďakujem, poznačím si to, kde som skončil.

My sa poznáme s pánom poslancom Jurzycom z jednej televíznej diskusie, možnože si na to pamätá. Veľmi ma na jeho vystúpení zaujala jeho interpretácia, bol som zvedavý na jeho interpretáciu tej hodnoty za peniaze, ktorú pripravil Inštitút finančnej politiky, a zachytil som tam aj nejaké príklady, ktoré sa týkajú školstva. Len nejak som si nevšimol, možnože mojou nepozornosťou, nejaký konkrétny príklad, ktorý by sa školstva práve týkal. Respektíve ako by sa táto hodnota za peniaze dala práve v školstve uplatniť.
Viete, medzi, na učiteľských fórach je už dlho známy a používaný link na článok, ktorý hovorí o reforme na Novom Zélande. Len v krátkosti, tam zistili, že majú absolútne nevyhovujúci systém školstva a zavolali si zahraničnú audítorskú firmu, ktorá vlastne zistila, naschvál to bolo zo zahraničia, pretože tie ich nezistili žiadne problémy, a tá zahraničná zistila ten základný problém a vysvetlila to tak jednoducho aj populácii, že z jedného dolára išlo 70 centov priamo len na byrokraciu, ktorá zhltáva vlastne všetky tie výdavky na školstvo, tak na skutočné vzdelávanie išlo len veľmi málo. Čiže bol to jednoduchý príklad, ktorý bol pochopiteľný aj pre verejnosť, ktorá potom následne aj podporila potrebné zmeny.
Takže chcem sa aj opýtať, ako by sa dala pretaviť táto myšlienka hodnoty za peniaze tým spôsobom, aby sme naozaj boli dostatočne odvážni a nastolili ten systém nášho školstva tak, aby bez toho kriku sme mohli konečne naštartovať tie veci, ktoré sú neskutočne potrebné. Vážení, my sme už fakt 15 minút po dvanástej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Petrák, ja musím naozaj sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste vystúpili a dali ste nám tu takýto výklad programového vyhlásenia vlády v časti vzdelávacej politiky. Pretože naozaj ten výklad bol potrebný pri niektorých tých formuláciách, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože sa tam vlastne dostal, ten obsah bol viac vysvetlený a my to v školstve poznáme, že bez vysvetlenia niektoré vety jednoducho často nemusia byť správne pochopené.
Ja by som sa hlavne vyjadril k tomu, keď sa budeme baviť o tej hranici, ktorá by nás mala ochrániť pred nejakou anarchiou. Myslím si, že základom by malo byť jednoznačné stanovenie kritérií na udelenie určitého stupňa vzdelania alebo odbornej spôsobilosti. Tieto by sme mali potom, samozrejme, prísne, čiže dôrazne kontrolovať, ale zároveň aj vyžadovať. Tu by sa ukázal aj zmysel, prečo vlastne to štátne testovanie robíme. No a hlavným zmyslom by, samozrejme, podľa mňa testovania by nemalo byť nejaké rebríčkovanie, ale naozaj by sme sa tam mali sústrediť na to, že či ten stupeň vzdelávania udeľujeme alebo neudeľujeme.
Vyjadril by som sa aj k časti spomínanej znižovania administratívnej záťaže. My to ľudovo nazývame debyrokratizácia. Myslím, že takto sa to volalo úplne na jej začiatku. Veľmi často sme sa predtým bavili o tom, že či tá elektronizácia naozaj je tým hlavným prostriedkom odstraňovania tej byrokracie. Myslím si, že hlavné, čo musíme urobiť, je, sa pozrieť na tie dáta, ktoré vlastne od tých škôl vyžadujeme. Či naozaj sú potrebné. Naozaj ísť krok za krokom za každým jedným údajom, či naozaj tá škola to tam do toho rezortno-informačného systému, ktorý hádam, dúfajme, už bude fungovať bez chýb. Naozaj je potrebné ho zadať.
Ešte využijem rýchlo príležitosť. Poďakujem sa ministrovi za uznesenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja si len dovolím doplniť pána kolegu poslanca Poliačika v myšlienke, ako majú ľudia vlastne veriť tomuto štátu. Lebo správne pripomenul štátnu hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou. No a naozaj, ako ľudia môžu veriť ministerstvu vnútra, pokiaľ im prelietavajú cez hranice pašerácke lietadlá a padajú im priamo na ich pozemky? To sa jednoducho, takýmto spôsobom sa tá dôvera medzi tými občanmi nedá vybudovať, ak sa niečo takéto priamo deje.
A veľmi oceňujem jeho príspevok ku školstvu, kde spomenul množstvo, naozaj množstvo vecí, ktoré sa tam nachádzajú v tom programovom vyhlásení vlády. A ja len doplním to, že naozaj tie čísla, ktoré tam sme dali alebo ktoré sa tam vlastne dali, tých 6 % je skutočne málo. My si musíme všetci vlastne uvedomiť, že pokiaľ naozaj sa tu rapídne tým učiteľom nezvýšia tie platy, pokiaľ naozaj, tie úspešné školské všetky systémy predsa fungujú na tom, že je tam atraktívne spoločensky ocenená rola toho učiteľa. Toto si jednoducho my tu všetci musíme uvedomiť, aj celá spoločnosť, jednoducho ak tí učitelia budú zase sa cítiť ukrivdení, tak s nimi nebude sa dať rozprávať o tom, že tu chceme naozaj uskutočniť najvýznamnejšie zmeny za 25 rokov.
A ešte jednu doplním poznámočku. Ani nie tak, že inšpekcia najprv a potom nejaké podporné tímy. Podľa mňa najprv musíme vytvoriť podporné tímy špecialistov, ktorých množstvo medzi inovatívnymi učiteľmi máme, a tí už musia začať vlastne pracovať s tými školami, pri ktorých chceme, aby sa výsledky zlepšovali. Pretože naozaj tá podpora tu doteraz najviac chýbala.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému, že spomenul ten príklad z Fínska ohľadom tých učebníc, ktorý má tam určite niekoľko variant k dispozícii, myslím si, že, a chcem veriť tomu, že ministerstvo, aj ako spomína v programovom vyhlásení, bude riešiť túto otázku a prijme odporúčania, ktoré vypracoval jeho vlastný Inštitút vzdelávacej politiky k tomu, že naozaj sa tu otvorí tá politika obstarávania týchto učebníc, aby naozaj mali k dispozícii učitelia viacero verzií a hlavne aby sa riešila aj tá kvalita, pretože tá nie je veľmi uspokojivej úrovni. Musíme si uvedomiť, že je tam naozaj v tom dokumente niekoľko veľmi dobrých odporúčaní, čo sa týka spôsobu, akým sa dajú tieto učebnice hodnotiť, môžeme si zobrať príklad napríklad z Maďarska alebo Litvy, prípadne v Litve majú priamo na edičnom portáli, kde dávajú tieto učebnice objednávať, aj možnosť pridávania ratingu. Môžeme ako v Austrálii ísť cestou vytvárania špeciálnej ceny pre najlepšiu učebnicu a samozrejmosťou by malo byť aj to, že budú tieto učebnice vždy aktualizované v elektronickej verzii, digitalizáciu nemôžeme zastaviť a tieto učebnice by sa priamo aj automaticky aktualizovali a samozrejmosťou by malo byť tiež to, že budeme motivovať autorov týchto učebníc, ktorých budeme prísnejšie hodnotiť a vyberať, aby vytvárali k nim aj automaticky hneď metodické príručky, ktoré sa dajú alebo budú pripravené učiteľom k tomu, aby mohli priamo s touto učebnicou hneď so žiakmi pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Klus, ja s vami súhlasím v tom, akým spôsobom sa alebo ako vlastne dopadli tie posledné eurovoľby. Myslím si, že pre rast zahraničnej politiky je veľmi dôležité, aký kredit má naša republika, a je dôležité aj, ako sa bude zvyšovať, a práve tu treba sa pozrieť na to, že zlyhávajú nám opatrenia, ktoré by jednoznačne dali občanom najavo dôležitosť európskych inštitúcií, a celkovo majú skôr tendenciu, aj že medzi mladými ľuďmi rastie ten euroskepticizmus, teraz mám na mysli ten krajný euroskepticizmus a vidím tu jednoznačne zanedbanú osvetu nielen už medzi nimi v rámci vzdelania, ale medzi tou staršou generáciou, teraz si nie celkom uvedomuje význam týchto volieb.
A pokiaľ sa nám nepodarí v kooperácii ministerstva zahraničných vecí aj ministerstva školstva výrazne zvýšiť túto osvetu, tak asi zrejme bude lepšie pristúpiť k vašim návrhom o zmene systému volieb. Ja som, ak dovolíte, požiadam o jednu túto príručku a rád si ju naštudujem.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Pčolinský, veľmi sa mi páčilo že ste spomenuli aj môj región ako Zemplínčana, ako chlapca z dediny od Zemplínskej Šíravy, zo Zalužíc. A trafili ste to presne, ako je to s tým rozvojom cestovného ruchu, pretože pokiaľ sa na to pozrieme, že kompetencie štát v rámci cestovného ruchu dal obciam, je to úplne v poriadku. Ale však už nie je v poriadku, ak sa v podaní lokálnych politík, teda lokálnych politikov stáva z toho súkromný biznis, kde naozaj tí podnikatelia sa ohnú do toho štýlu, že pokiaľ nezaplatia, tak jednoducho sa nebudú môcť presadiť. Netýka sa to len určitých regiónov, je to veľmi bežné. A pozná to už aj tá mládež, s ktorou som tu doteraz pracoval. A už tí mladí ľudia sa naučili jednu vec, že, ako hovoril Oscar Wilde, pokiaľ sú ľudia mladí, myslia si, že peniaze v živote znamenajú úplne všetko; keď dospejú, zistia, že je to naozaj tak. Už často vidia sami, ako to chodí. A keď v danom regióne nemajú žiadne možnosti, ako sa môžu uplatniť, často pre nich jedinou cestou je odchod z tohto regiónu. My prichádzame o týchto mladých ľudí a je to cesta do zatratenia. Takže sa musíme naozaj sústrediť na to, aby sme tým regiónom pomohli. Verím tomu, že my, tí, ktorí sme z týchto regiónov, budeme robiť všetko pre to, aby sa naozaj prijímali také riešenia v tejto Národnej rade, ktoré týmto regiónom pomôžu.
Ďakujem.