Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.5.2019 o 16:05 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 16:05 - 16:07 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za všetky faktické pripomienky a som veľmi rád, keď na mňa reagujú kolegovia a kolegyne poslanci, pretože mám nejakú spätnú väzbu. To som mimochodom bol vždy rád aj pri tabuli na vyučovacej hodine. Čo by to bolo za učiteľa, keby nemal rád spätnú väzbu.
K tým konkrétnym výhradám: proces demokratizácie, obmedzovanie. Myslím si, že práve vyžadovanie určitej spätnej väzby zo strany pedagógov, keď môžu dať spätnú väzbu riaditeľovi na zriaďovateľa, je nejakým obmedzovaním jeho právomoci. Pretože si myslím, že práve ten riaditeľ, ktorému mimoriadne záleží na dobrom kolektíve, by mal byť práve vďačný, ak mu túto spätnú väzbu vedia poskytnúť. Práve naopak. On predtým sa tým aj veľa dozvie.
Je veľmi dôležité zároveň aj povedať, že, iste zachytil som aj v minulosti, že sú tu určité rozpory, ako keby riaditelia tvrdili niečo iné ako samotní učitelia. Ale de facto aj tu sa dá nájsť dohoda, pretože každému z nich, každému z nich by malo ísť o to, aby organizácia, ten mikrokozmos, v rámci ktorého fungujú a kde má byť centrom všetkého toho snaženia práve dieťa, by malo fungovať čo najefektívnejšie. Je to práve o tom, aby sme im nechali, nech si tie kritériá často, a pravidlá, nastavujú aj sami.
Čo sa týka opozície a veľa návrhov. Neviem, či je rozumné porovnávať konkrétnu jednu vetu, ktorá sa niekam dopíše, s niekoľko desaťstranovými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som bol svedkom aj v minulosti pri vládnych návrhoch zákonov. Každopádne môžem si túto konkrétnu výhradu vziať k srdcu a budem sa snažiť ešte v budúcnosti, sa snažiť vyškrtávať veci, ktoré by mohli byť problematické na pravej školskej legislatíve.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2019 15:42 - 15:59 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení, ctená pani poslankyňa, pardon, poslankyne, vážení páni poslanci, no, je nás tu dosť, ako vždy, čím nechcem byť prehnane ironický, ale je trošku aj iróniou, že preberáme a hovoríme tu o vete prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky tak dôležitý zákon, ako ním je zákon o pedagogických a odborných zamestnancov (pozn. red.: správne "zamestnancoch"). Dá sa povedať, že toto mal byť kľúčový zákon celého tohto volebného obdobia, pretože bez tohto zákona, bez toho, aby bol prijatý po čo najširšej diskusii, dohodách naprieč politickým spektrom, komunikácii so všetkými, opakujem, so všetkými organizáciami, s každou jednou skupinou aktívnych učiteľov, aktívnych aj rodičov, aktívnych ľudí, ktorí sa školstvu venujú a vzdelávanie považujú za skutočnú prioritu pre túto krajinu, pre Slovenskú republiku, aby sme sa dnes dostali do stavu, že prezident tento zákon nám vrátil a dokonca nám ho vrátil v takej podobe, že - tak ako si prečítame na konci - vrátenie schváleného zákona otvára priestor na odbornú diskusiu a na opätovné prehodnotenie všetkých aspektov schválenej úpravy tak, aby výsledné riešenie bolo na prospech všetkých zainteresovaných strán. Takže by tu mala prebiehať búrlivá debata o tom, čo konkrétne chceme s našimi učiteľmi, čo chceme aj s odbornými zamestnancami, ale, žiaľ, žiadna debata nebude.
Už v minulosti som vyhlásil, že som sa stal skeptikom na základe toho, že pri vstupe do politiky som si uvedomil, že jednoducho parlamentná matematika je neúprosná. Môžeme tu spomínať jednotlivé veci, ktoré aj v minulosti boli vytýkané pri konkrétnom tomto návrhu zákona, a mali by sme sa o tom baviť veľmi dlho. Dnes mi napríklad bolo vyhodené doslova a do písmena na oči, že akým spôsobom vôbec sme mohli prerokovať taký návrh zákona, od ľudí s právnym vzdelaním, ktorí jednoducho nedokážu pochopiť, ako niečo takéto vôbec prešlo a reálne to aj vojde do praxe, pretože vieme, že počty nepustia.
Pritom tento návrh zákona mal vznešené ciele, má tak vznešené ciele, že práve jeho správne nastavenie má spôsobiť, že učitelia budú chcieť byť lepšími, budú viac motivovaní k tomu, aby na sebe viac pracovali, a zároveň, zároveň práve tento zákon by priviedol Slovenskú republiku k tomu, aby vyjadrila svoju úctu, akým spôsobom pristupuje k tomuto povolaniu. Dožili sme sa toho, že sme plní nádeje pred pár rokmi počuli, že sa začína ich príprava na tomto návrhu zákona. Reakcie boli také, že naozaj prebiehajú v pracovných skupinách pripomienky, boli to obrovské počty rôznych detailov, ktoré ho mali vylepšovať, ale kvázi to, čo sa prezentuje ako úplne nový zákon, v skutočnosti novým zákonom nie je.
Dnes počúvame, že je potrebné prijať ho, nech aspoň tie pozitívne veci, ktoré sa v ňom vyskytujú, nech sa uplatnia v praxi. Nepovažujem za správne takéto zľahčovanie, takýto spôsob komunikácie, ak pod zámienkou, že podarilo sa nám dať pár vylepšení, tak jednoducho musíme to prijať, aby aspoň čosi tým pomalým krokom postupne sa uviedlo do praxe. Pretože náš vzdelávací systém si vyžaduje podstatne výraznejšie zmeny a o nich dosť málo hovoríme a treba o nich hovoriť podstatne viac a častejšie.
Žiaden návrh zákona, nech by bol akokoľvek precízne a komplexne rozpracovaný, nemôže nahradiť to, ak prístup, ktorý má štát a spoločnosť voči, k tomuto povolaniu, je na takej úrovni, že jednoducho im neveríme. Toto je pre mňa hlavné posolstvo práve takto prijatého návrhu zákona. My tým učiteľom nedôverujeme, my potrebujeme jednoducho nastavovať pravidlá tak podrobne a tak centrálne, že nechceme si uvedomiť, že práve najlepšou motiváciou je zvnútornená motivácia. Ak človek, ktorý chce na sebe pracovať, aby sa zdokonaľoval vo svojom povolaní, jednoducho musí chcieť sám. My musíme nastaviť práve ten rámec, ktorý sa nachádza aj v prezidentových pripomienkach, možno je skrytý, možno si ho nie každý pri štúdiu jeho pripomienok všimol, a je mimoriadne presný. Jasne sa tam píše, konkrétne je to v časti, ktorá sa týka atestačného portfólia, že potrebujeme rámec na to, aby tá motivácia prevážila nad všetkým ostatným.
Nemiešajme dve veci, a to tú, že na jednej strane očakávame vyššiu kvalitu už pri príchode absolventa z pedagogickej fakulty do pracovného procesu, pretože len prax, ktorú zažije na škole, ho najlepšie pripraví na to, aby v tom povolaní podal zo seba maximum. Zas na druhej strane konkrétne to, že na sebe pracuje, to, koľko času venuje svojej príprave, to je veľmi dôležitý moment, ktorý by mal získavať už počas štúdia a už vlastne pri samotnom rozhodnutí, že sa chce stať učiteľom, že sa chce venovať deťom. Pokiaľ sa tento moment vynechá a spoľahneme sa len na tú vonkajšiu motiváciu, tá vonkajšia motivácia nám totiž prevážila práve pri prijatí súčasného systému kreditového vzdelávania. A budem to neustále opakovať, pretože som to počul na vlastné uši. Nie je správne, ak si myslíme, že stačí len učiteľom dať peniaze, ak ich chceme donútiť k tomu, aby sa vzdelávali. Učitelia aj v minulosti sa vzdelávali. Ide vždy o tú ponuku konkrétneho vzdelávania, ktoré sa poskytuje práve týmto učiteľom.
A tu som skeptický o to viac, že som absolvoval množstvo konferencií, odborných workshopov a všetkého, čo s tým súvisí, v minulosti. A keď to porovnám so súčasnosťou, pretože som nestratil kontakt s ľuďmi zo svojej profesie, musím vám tu nazdieľať svoj mimoriadne smutný pohľad, že stále sa stretávajú tí istí a stále vidím tie isté tváre. My tu máme problém, že chýbajú ľudia. Chýba tu jednoducho to, že sa nám rozširuje okruh ľudí, ktorí chcú na sebe pracovať. Pretože vytlačil nám práve tento náhradný mechanizmus toho, že sa stalo to, čo som hovoril, spomínal aj pán kolega predo mnou, že akýkoľvek druh vzdelávania sa stal náhradou na to, aby si učiteľ mohol prilepšiť k platu a mohol zabezpečiť slušnú životnú úroveň. Toto sme jednoducho dopustili v minulosti. Ťažko sa to bude teraz naprávať. A mimoriadne citlivo každý z nich vníma akúkoľvek zmenu, ktorou sa snaží zmena zákona čosi zmeniť.
Čiže čo sa s tým vlastne dá urobiť alebo čo sa s tým malo urobiť? No v prvom rade musíme nastaviť ten rámec, ako motivovať učiteľov a zároveň nastaviť aj mechanizmus a dať nástroje manažmentu školy, aby vedela ohodnotiť učiteľov, ktorí pracujú viac. Nedá sa to zľahčovať, pretože vždy ide o tie konkrétne deti, ktoré v tých školách máme. Tá dôvera je základom. Dôverovať riaditeľom, že budú viesť svojich učiteľov k tomu, aby neustále na sebe pracovali, vzdelávať ich v tom. Úprimne si povedzme, aká je úroveň práve tých líderských schopností jednotlivých riaditeľov, ak v súčasnosti nie je bohvieako lichotivá ich úroveň právna, stačí len spomenúť niekoľko pracovnoprávnych sporov, o ktorých len ja viem, a nie je to nič lichotivé. To sú, skrátka, veci, ktoré musia byť riešené a, žiaľ, tento návrh zákona to nerieši.
Preto všetky aktivity, ktoré boli pri prijímaní tohto zákona a vidíme to práve nielen tou petíciou, ale aj inými aktivitami ostatných ľudí, ktorí sú aktívni vlastne v tejto oblasti, všetky tieto aktivity nemôžeme odbiť len tým, že to je len určitá skupina, že to je tá menšina, ktorá nikdy nebude spokojná. Alebo sa uchlácholíme tým, že nikdy to nedocielime, že všetci budú spokojní a vždy sú tam protichodné záujmy.
Podstatné je niečo iné a je to úplne jednoduché. Ak nezačneme ľuďom, ktorí sa ozývajú a sú aj kritickí, dôverovať v tom, že to nerobia pre niečo, čo si len my namýšľame, že za tým hľadáme túžbu po zviditeľnení alebo, nedajbože, snahu o nejaké zasahovanie do smerovania spoločnosti, ale ak im dôverujeme a sme natoľko úprimní aj k sebe, že aj nám ide o to, aby sme slovenské školstvo zlepšili, tak jednoducho urobme všetko pre to, aby tento návrh zákona zajtra pri hlasovaní nebol schválený.
Možno vytvoríme precedens, že práve teraz je tá veľká šanca ukázať aktívnej verejnosti, nie tým, ktorí sú ticho, ale tým, ktorí sú aktívni a hodiny a dni a týždne poctivo pripomienkovali, zvažovali a rozoberali každý jeden bod v opatreniach, ktoré tam boli v tomto návrhu zákona, ak im, skrátka, skúsime dôverovať, že to robia z najhlbších pohnútok práve preto, že chcú, aby to školstvo slúžilo tým deťom, tak to urobme. Vyšlime jasný signál, že jednoducho chceme tým učiteľom dôverovať.
Pretože ak sa im naučíme dôverovať, tak môžeme niečo s tým školstvom zmeniť. Inak tá horkosť, ktorá už je teraz dosť vysoká, bude ešte väčšia. A bude to spôsobovať v budúcnosti to, že akákoľvek snaha o výrazné zmeny, reformy, rozvoj, nazvime si to, ako chceme, ktorým chceme zmeniť školstvo ako také, ba čo školstvo, celý prístup k vzdelávaniu pre deti, ale aj dospelých, ak toto nedokážeme, povzniesť sa nad jednoducho tú politiku a ten pohľad, že takto sa to robilo doteraz, tak sa to musí robiť aj naďalej, tak sa nepohneme nikam.
Môj osobný pohľad je ten, a môžete mi ho vytýkať, koľko chcete, že ja som si prešiel jednotlivými procesmi, odučil som si to v tom regionálnom školstve, poznám ľudí, ktorí obetujú svoj voľný čas pre tie deti, robia nadprácu, pretože to neberú ako prácu, berú to ako to poslanie. A pokiaľ budeme prichádzať s takými návrhmi zákonov, ktorými im dáme jasne najavo, že jednoducho ich hlas nás nezaujíma, tak sa nečudujme, že budeme mať pekne napísané paragrafy, budú nám pribúdať opatrenia, budeme precizovať jednotlivé kritériá, budeme písať koncepcie, projekty - nezmení sa nič. Kľúčoví sú tí ľudia. A tí ľudia si od nás zaslúžia dôveru, tak s tým už konečne začnime.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 4.4.2019 16:07 - 16:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pardon, čiže, ctené pani poslankyne, vážené pani ministerky, milí prítomní, dovoľte mi predniesť interpeláciu, ktorú adresujem ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Sólymosovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie zámeru Strediska na výrobu asfaltových zmesí v Michalovciach.
Mestský úrad Michalovce zverejnil na svojej stránke 25. februára 2019 oznámenia o chystanom zámere súkromnej spoločnosti spustiť prevádzku Strediska asfaltových zmesí. Verejnosť mala predložiť k danému zámeru do 19. marca 2019 svoje pripomienky Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré v tomto smere podľa zákona posudzuje vplyv na životné prostredie.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás, pán minister, obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Prvá otázka. Nakoľko ministerstvo životného prostredia je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie zámeru spoločnosti Cestné stavby Michalovce, ktorým má byť uvedené do prevádzky Stredisko na výrobu asfaltových zmesí v Michalovciach, chcem sa vás opýtať, či sa stotožňujete s názorom predkladateľov zámeru, ktorí verejne uvádzajú, že dané stredisko nemá žiaden negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
Druhá otázka. V akej vzdialenosti od obytnej zóny by malo takéto stredisko byť umiestnené? Je štandardné, že v okruhu jeden kilometer sa okrem tohto údajne mobilného strediska nachádza ešte jedna asfaltovňa. Podotýkam, že oba v okrese Michalovce a jeho okolia sa nachádza na 5-stupňovej stupnici environmentálnej kvality územia na rozhraní 4. až 5. stupňa, čo znamená narušené až silne narušené územie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2019 16:47 - 16:49 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ja sa v prvom rade chcem poďakovať za podporný príspevok od pána kolegu Ota Žarnaya. Snáď by som len doplnil tie veci, ktoré jednak aj on spomenul, že ten samotný zákaz, ja viem, že to tak znie ostro, keď sa to možno ešte tak nejak mediálne dobre podfarbí, to môže vyznieť rôzne, ale týka sa len zákazu, keď nemáme jednoducho, keď chceme, aby sa to konkrétne zariadenie použilo v právomoci toho učiteľa na tom vyučovaní. Čiže hovoríme o tom vyučovaní. A ďalšou dôležitou vecou je, naozaj je tu tá zodpovednosť tým, že rodič dáva dieťa do školy, tak tá škola je zaňho zodpovedná. To znamená, že mne sa tak vidí za tie roky, ktoré som v školstve pôsobil, že ako keby nám táto elektronická komunikácia postupne vytláčala ten prirodzený kontakt medzi učiteľmi a rodičmi. Že skrátka, kvantum vecí sa riešilo len mobilným telefonátom, tým pádom netrebalo prísť ani na to stretnutie triedne, prípadne školské a celé to bolo postavené potom na akejsi takej povrchnosti, ako keby bez toho hlbšieho záujmu. Nič nedokáže nahradiť ten osobný kontakt. Ja si myslím, že mali by sme si to uvedomiť, mali by sme viac hovoriť, viac sa stretávať, viac komunikovať medzi sebou ako ľudia. Napriek tomu, napriek tej dobe by sme mali si tu uvedomiť, že ide nám o tie deti a chceme, aby sa z nich stali jednotlivci, ktorí si uvedomujú, že sloboda je vždy spojená so zodpovednosťou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2019 16:36 - 16:38 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Pán Budaj, nie? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Neskoro sa prihlásil pán Budaj.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
Škoda. (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nie, pán poslanec, povedal som, prehrajte si to zo záznamu, povedal som jedna faktická poznámka a pán poslanec Sopko si už sadal, keď ste sa prihlásili vy. Tak ma netočte.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
No tak ako v poriadku. Ďakujem, Natália, za tvoju pripomienku a teda faktickú poznámku. Nuž veľa vecí sa by dalo ešte o tom povedať. Ako pre mňa osobne, možnože si to pamätáte, bolo dosť šokujúce, keď sme videli a bolo to aj medializované, čo sa dialo v Košiciach, ako určité partie mladých ľudí vytvorili normálne ring dievčat, nech sa medzi sebou pobijú. Ešte predtým som videl rôzne takéto podobné akože videá, ktoré deti potom púšťajú na sociálne siete. Zároveň buďme k sebe úprimní, mám množstvo podnetov aj od učiteľov, ktorí to zažili. Jednoducho boli nahratnutí počas toho vyučovania bez ich vedomia, až neskôr sa o tom dozvedeli. Takže sú to veci, ktoré sa veľmi ľahko dajú zneužiť. Preto si stále myslím, že jednak samotný zákonný rámec je dôležitý, ale plus k tomu je zároveň dôležité o tej prevencii nielen hovoriť, ale aj prakticky vykonávať. Ja veľmi oceňujem z tohto miesta činnosť občianskeho združenia Preventista, ktorá sa venuje tejto problematike. Máme aj Asociáciu pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá spolupracuje s týmto občianskym združením. Tiež som bol s nimi v komunikácii pri tvorbe tohto návrhu zákona a mnohé ich podnety som doňho aplikoval. Čiže je dôležité s týmto prísť a začať o tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 16:18 - 16:34 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, dovoľte mi teda viac sa venovať predmetnému návrhu zákona v tejto časti, najmä preto, lebo rozpráva slúži k tomu, aby sme viedli dialóg, a budem veľmi vďačný za prípadné faktické poznámky, kde si môžeme určité veci vysvetliť.
Konkrétne tento návrh zákona na prvý pohľad možno v niektorých vzbudzuje oprávnené obavy, že čo to my vlastne chceme zakázať, ale popravde a úprimne, už dnes je v platnosti, vyše desať rokov v platnosti vyhláška o základných školách, kde je stanovený zákaz využívania mobilných telefónov počas vyučovania. Každopádne medzitým doba pokročila a celkovo rozsah zariadení sa tým pádom aj rozšíril, čiže z tohto pohľadu považujem za potrebné, aby ak sa chceme baviť o akejkoľvek téme, som zástancom jasného a presného určenia, čoho sa konkrétne zákazy alebo konkrétne pravidlá majú vždy týkať.
Preto v konkrétnom tomto návrhu hneď v prvej časti, tak ako je to aj uvedené v dôvodovej správe, je vyšpecifikované, o aké druhy elektronických zariadení ide. Vzhľadom k tomu, že podstatou tohto návrhu je aj zakázanie používania určitých zariadení, samotný pojem elektronického zariadenia je definovaný aj odkazom na príslušné ustanovenie zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronickej komunikácii v znení neskorších predpisov, ktoré túto problematiku komplexne rieši. Ide o to, že naozaj v súčasnej dobe máme rôzne druhy zariadení nielen mobilných telefónov, ale skôr smartfónov, čiže to sú tie chytré telefóny, potom jednotlivé druhy fabletov, tabletov a iných prenosných zariadení. Zároveň aj čoraz častejšie sú, čoraz častejšie sú smart watch a iné veci, ktoré naše deti nosia už so sebou do školy, a prakticky sa to realizuje práve v tom, že odvádzajú tú pozornosť.
O čo mi ide? Aby som jednoducho dal ten, ten jednoducho, tak určitý právny rámec. Možnože ste to zachytili, možno nie, ale minulý rok, koncom roka českými médiami prešla taká informácia o tom, že mnohé školy, tak ako je to aj u nás na Slovensku, majú určitú formu obmedzení zakotvenú v školských poriadkoch. Práve v Českej republike došlo k pomerne veľmi širokej diskusii, ktorá vyvrcholila na základe inšpekcií, českej inšpekcie k tomu, že tým, že nemajú konkrétne tento zákaz zadefinovaný v určitom legislatívnom rámci konkrétneho zákona, tak žiadali a dali to aj do opatrení konkrétnych škôl v rámci inšpekcie, že jednoducho odstrániť tento typ zákazu, čo ja považujem za zásah jednak aj do autonómie školy, ktorá sa má o tom celkovo mať právo vyjadriť, rozhodnúť a po dohode, čo je tiež podstatné, aby tá dohoda tu bola, aj zaviesť konkrétne pravidlá hry tak, ako by to malo aj byť.
Určite ste aj počuli, aj podstatne ešte skôr o tak často v médiách spomínanom zákaze, ktorý prešiel vo Francúzsku. Ja som si podrobne pozrel aj konkrétny francúzsky návrh zákona. V niektorých oblastiach nie je taký striktný tento náš návrh, ako ten francúzsky, a navyše, tak ako som uviedol aj v úvodnom slove, tento zákaz nemá platiť absolútne, čo so sebou, samozrejme, vyvoláva množstvo otázok.
Každopádne k jednotlivým výnimkám, ktoré tam sú, poviem len to, že som zohľadňoval, a teda zohľadňovali sme pri tvorbe tohto konkrétneho návrhu zákona najmä prípady, keď je nevyhnutné použiť elektronické zariadenie na privolanie pomoci v prípade ohrozenia zdravia alebo života človeka. Potom sme brali do úvahy aj dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ elektronické zariadenie nevyhnutne slúži na zabezpečenie špeciálno-výchovno-vzdelávacej potreby, a toto všetko sme robili práve na základe komunikácie aj s jednotlivými aj učiteľmi, aj rodičmi. Čiže nie je to niečo, čo vzniklo od zeleného stola.
Zákonu samotnému predchádzala komunikácia so všetkými týmito skupinami a samozrejme uznávam aj to, že majú na to rôzny názor. V konečnom dôsledku si ale musíme uvedomiť, že dnešná moderná doba so sebou priniesla tak výrazný, tak veľmi výrazný rozmach týchto zariadení a ich veľmi silný vplyv na najmä mladú generáciu, ale aj na nás dospelých, že si musíme o nich aj povedať pravdu, ako to v skutočnosti je a aké sú výsledky aj rôznych výskumov, kde už môžeme hovoriť o vedeckých štúdiách, ktoré nám vedia zadefinovať nomofóbiu alebo napríklad taký phubbing.
Najprv k tomu phubbingu. Možnože neviete, možnože viete, o čo ide. Phubbing je chovanie, kedy jednotlivec pri stretnutí prehliada iné osoby a radšej sa venuje svojmu elektronickému zariadeniu. Tento novotvar má ináč zaujímavú históriu. Vznikol počas jednej reklamnej kampane agentúry McCann v Melbourne v Austrálii, čiže išlo o taký zvláštny lexigrafický pojem, vychádzal zo slova phone, telefón a snubbing, urážavá nevšímavosť. Ináč snubbing je tiež jedna choroba modernej doby. Tá urážlivá nevšímavosť, myslím, že aj tu častokrát na ňu narážame. Takže konkrétne sa tejto téme potom venovali aj v Spojených štátoch amerických. Výskum, ktorý bol podľa profesora, teda na univerzite vo Swansea, Phila Reeda, uskutočnil výskum, ktorej 46,3 % respondentov tvrdilo, že partneri sa presne takto chovajú a 22, 6 % oslovených sa priznalo, že práve takáto forma komunikácie vyvoláva v ich vzťahoch vážne problémy. Samotný profesor Reed uvádza, že príznaky phubbingu majú mnohé styčné body až pomaly na hranici, teda správajú sa títo ľudia skôr ako narkomani, čiže bez tohto svojho mobilného zariadenia alebo elektronického zariadenia vykazujú abstinenčné príznaky. Čo je však ešte vážnejšie, je, že v dnešnej dobe už môžeme hovoriť, rôzne štúdie to potvrdzujú, o nomofóbii. To je zase skratka od "no-mobile-phone-phobia". Najviac sa tomu momentálne venoval profesor Baylorskej univerzity James A. Roberts, dal si dokonca tú námahu a vyčlenil príznaky závislosti, ktoré platia rovnako pri týchto elektronických zariadeniach, hlavne s dôrazom na mobilné telefóny a smartfóny a porovnával ich aj s inými zdrojmi závislosti.
Nechcem veľmi zdržiavať a zamestnávať vašu pozornosť, tieto veci sa dajú nájsť, zdokladovať, každému poskytnem ako tieto veci. Konkrétne on zadefinoval 6 znakov nomofóbie s tým, že prichádza aj s určitými spôsobmi ako sa pred týmito alebo touto, týmto druhom závislosti brániť. Rovnako v ďalšej štúdii Adam Alter, ktorý vyučuje na newyorskej univerzite Stern School of Business, ktorý odporúča konkrétnych 5 krokov, akými sa môžeme zbavovať alebo jednoducho dosiahnuť určitý digitálny detox. Ako tento pojem tiež začína byť dosť častý a často sa s tým stretávame.
Samotné opatrenie obmedzovať tieto elektronické zariadenia sa uskutočňuje nielen podľa toho celého francúzskeho zákazu, ktorý tiež má v sebe, to sa nie vždy v médiách písalo, má aj tiež svoje výnimky. Napríklad tam je tiež umožnená, použitie elektronického zariadenia v prípade, ak ide o ohrozenie zdravia, ale nerieši konkrétne prípady žiakov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, alebo sú, skrátka, majú svoje špeciálne vzdelávacie potreby a pre nich toto zariadenie slúži aj ako veľmi užitočná pomôcka.
Kvázi k tomu ale poviem ešte jednu takú vec z praxe. Je na diskusiu a ja som veľmi vďačný z tohto miesta aj napríklad časopisu Dobrá škola, ktorý o tomto probléme, respektíve o tomto návrhu zákona dal aj status, kde dal konkrétne znenie, kde sa k tomu mohli ostatní ľudia vyjadriť. Bolo to rozdelené, celá tá diskusia do dvoch skupín a paradoxom bolo, že buď si ten zákon úplne neprečítali ľudia, čo sa bežne stáva, alebo najviac výhrad mali práve riaditelia škôl alebo učitelia, kde majú ošetrené práve tieto pravidlá hry ako tieto zariadenia užívať. Menej sa už vyjadrovali tí, o ktorých ale vieme, že sú, ktorí tieto pravidlá nemajú, respektíve v minulosti ich mali, ale postupne aj pod tlakom rodičov, ktorí sú dostatočne právne zdatní, pomaličky aj ustupovali, až ustúpili. Je to totiž vec, ktorá naráža, tak ako je to aj v dôvodovej správe uvedené, konkrétne na ústavné právo, vlastníctvo určitej veci, a preto sme sa snažili ošetriť to tým spôsobom, aby sme jednak uľahčili školám, ktoré si zakomponujú potom presnejšie pravidlá v svojich školských poriadkoch, akým spôsobom sa pred takýmito tlakmi brániť.
Pretože úprimne, prečo by mali jednotlivé školy si nechávať vypracovať právne analýzy a ísť až tak do hĺbky a byť stále pripravení na argumentáciu pred rôznymi formami, keď je tu možnosť dať právny rámec? A toto je hlavným cieľom prečo s týmto návrhom zákona prichádzame. Ten zákon je právny rámec a zároveň umožniť presnejšie veci nastaviť samotnej škole. De facto takto to bolo aj v samotnom Francúzsku, kde tiež len otočili ako keby o 180 stupňov pôvodné nastavenie zákona, kde najprv bola táto možnosť len v rovinách školy. Teraz zo zákona je to ten zákaz, ale sú tam jednak výnimky a jednak možnosti ako vyprecizovaním pravidiel v školskom poriadku stanoviť pravidlá hry. A podľa mňa tým by sme mali začať. Mladí ľudia v školách by sa mali naučiť, že tieto zariadenia sa dajú používať, mali by sa vedieť učiť s nimi narábať efektívne, ale vždy by sa malo pozerať aj na to, k čomu vedie ich prílišné používanie, aké negatívne dôsledky to môže spôsobiť a predovšetkým aby vedeli, že stanovením pravidiel hry tak to jednoducho potom funguje aj v ďalšom živote. Veď vieme, že v mnohých firmách, v mnohých zariadeniach sú tieto veci obmedzené.
Samozrejme, tiež viem, že je to opozičný návrh a prichádzam s ním práve preto, lebo chcem rozprúdiť diskusiu o tomto konkrétnom opatrení, ako aj o tom, že máme tu už niekoľko rokov dielo významného psychológa a zároveň aj výskumníka Manfreda Spitzera, ktorý sa venoval digitálnej demencii a kyberchorobám, kde uvádzal v týchto knihách množstvo a množstvo konkrétnych dát a výskumov, že je tu jednoducho problém, ktorým reagujem, podľa mňa legislatíva má reagovať na zmeny doby a má aj zároveň vždy prichádzať s riešeniami, ktoré sú k prospechu nejakého verejného záujmu. A podľa mňa je verejným záujmom, aby sme chránili najmä tých najmladších, pretože je jasné, že v čím mladšom veku dochádza k nadmernému používaniu čohokoľvek, tak vytvárajú sa tým pádom aj závislosti. Práve ten mozog, ktorý je vo vývoji, a jednoducho celá tá nervová sústava pri zasiahnutí toho, že skrátka prestávajú mať nad tým kontrolu, ale ich to úplne ovládne. A buďme úprimní, ako sa to dotýka aj nás, používanie týchto elektronických zariadení, či sme natoľko pevní a silní, že si vieme povedať dosť, že si vieme tieto veci udržať v určitej zdravej kontrole, práve preto, že to dopadá práve na tieto deti, by sme mali vždy dávať také pravidlá hry, ktoré budú v ich prospech. Ale samozrejme nepopieram, že musí to byť vždy spojené aj s prevenciou, musí to byť spojené aj s didaktickým pôsobením, s potrebou metodikou a s tým, že jednoducho tieto konkrétne elektronické zariadenia sa majú používať vždy s rozumom. Takže preto je tu tento návrh zákona a ja verím, že možnože sa ešte tá diskusia rozprúdi. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 16:14 - 16:16 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti v úvodnom slove predstaviť predmetný návrh zákona. Jeho hlavným účelom je zakázanie používania elektronických zariadení, čiže najmä mobilných telefónov či tabletov deťmi a žiakmi v školách počas vyučovania. Zákaz nemá ale platiť absolútne. Sú dovolené výnimky uvedené priamo v návrhu zákona.
Dôvodom na uzákonenie zákazu používania elektronických prostriedkov deťmi a žiakmi počas výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach je skutočnosť, že najmä mobilné telefóny doslova ovládli životy mnohých ľudí, ktorých najrizikovejšou skupinou sú práve deti a žiaci. Mnohí z nich prepadli doslova nutkavému neustálemu, neustálej kontrole obsahu mobilných telefónov, o ktorej sa potom zmienim viacej v rozprave, z čoho môžu vzniknúť rôzne druhy závislostí. Takéto správanie možno badať aj na väčšine obyvateľstva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Čo je však obzvlášť alarmujúce? Elektronické zariadenia pripútavajú k sebe práve čoraz mladších ľudí, ktorí si už pomaly nevedia bez nich život ani len predstaviť. To vedie k čoraz väčšej izolácii jednotlivcov od spoločnosti a v prípade používania elektronických prostriedkov deťmi a žiakmi počas vyučovania v škole, pokiaľ nejde o učebné pomôcky, ktoré sú v školách, aj k mareniu výchovného a vzdelávacieho procesu. To všetko má negatívne dopady na osobnostný vývoj človeka, obzvlášť ak ide o dieťa alebo žiaka.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy najmä v oblasti sociálnej exklúzie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie.
Viac k predmetnému návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 16:16 - 16:18 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem pánovi poslancovi za jeho príspevok, kde zdôvodnil veľmi racionálne, čo sú tie naše hlavné výhrady, ktoré máme, a prečo žiadame úpravu. Veľmi správne tam poznamenal, že nie všetky získané finančné zdroje sú čisté.
Ja si dovolím vám pripomenúť, že v I. storočí vládol Rímskej ríši cisár Vespazián. Trebárs bol známy tým, že potreboval naplniť štátnu kasu a okrem iného zdanil aj verejné záchody. Keď ho jeho syn Titus vyzýval, že čo to robí, nechal mu ovoňať jednu mincu "as", tak sa teda vravela tá stará rímska minca a pýtal sa ho, že či tie peniaze mu smrdia. A toť sa treba naozaj pozrieť zodpovedne na to, či tie peniaze, ktoré získavame práve z tejto činnosti, aké majú dopady potom, ako sa to prejavuje na ľudských osudoch.
A ďalšia poznámka. Musíme si uvedomiť, že naozaj tu boli výhrady konkrétnych samospráv, ktoré s tým majú svoju skúsenosť. Čiže nie, netýkalo sa, tie výhrady sa netýkali tam, kde o tom verejne vedia, ale práve tam, kde majú tú negatívnu skúsenosť. A pokiaľ tu počúvam stále o aplikačnej praxi, ako treba zapájať tú skúsenosť, ktorú majú samosprávy pri reálnej tvorbe zákonov, tu skrátka tento hlas, ten ich hlas nebol vypočutý. Preto sa zamyslime, pokiaľ si myslíme, že chceme s týmto odvetvím ho udržať v určitých hraniciach, práve oni, samosprávy a práve aktívni občania, ktorí sa postavia proti tomuto biznisu, by mali byť vždy vypočutí a na základe toho sa malo konať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 11:55 - 11:57 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za obe faktické poznámky od obidvoch pánov poslancov, teda pána poslanca a pani poslankyňu. Obidvoch si aj vážim a v krátkosti len poviem toľko, možnože je to viac na osobné debaty niekedy, ale môj príspevok bol najmä o tom, že ak chceme robiť zmenu, tak ju už urobme poriadnu. Jednoducho máme určitú skúsenosť. Vyše desať rokov máme tu skúsenosť, ako nám to ten systém zlyhával. Preto hovorím, že mali by sme byť aj viac ambicióznejší, keď chceme urobiť fakt dôležitú zmenu, že chceme, aby ten spôsob prípravy, tak ako je to uvedené aj v medzinárodných dokumentoch, ako je to už od roku 2014 aj v prijatom dokumente Rady Európy a ostatných veciach, aj v poslednom uznesení, ktoré prijal Európsky parlament, ak chceme nastaviť vzdelávanie, a nielen vzdelávanie, ale odmeňovanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov do tej miery, že ich zmotivujeme. Tí, ktorí sa tejto problematike venujú, predsa veľmi dobre všetci vieme, že najlepšou motiváciou je zvnútornená motivácia a práve to musí prebiehať vždy v rámci tej konkrétnej organizácie, kde to je. Takto to jednoducho fungovalo a funguje. Čím viacej budeme dávať striktných a viac pravidiel a budeme ten celý systém skomplikovávať rôznymi ustanoveniami, som o tom zatiaľ stále presvedčený, že jednoducho nič podstatné sa, žiaľ, nezmení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 11:36 - 11:51 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý je už v druhom čítaní.
Pokúsim sa byť veľmi stručný, pretože napriek tomu, že sme v druhom čítaní a mali by tu zaznievať konkrétne veci, výhrady, prípadne doplňujúce body, ktoré sa týkajú vylepšovania určitej legislatívy a určitého návrhu, musím z tohto miesta prehlásiť, že osobne som veľmi smutný, že práve tento návrh zákona spôsobil to, čo asi nikto z nás v tejto miestnosti ani vonku nechce, že pedagogická odborná verejnosť, ako aj tí všetci, ktorým leží na srdci vzdelávanie na Slovensku, je momentálne rozdelená a teraz nielen kvôli petícii, ktorá má už v súčasnosti 20 179 podpisov na internete a každý, ktorý mal záujem, si mohol podrobne preštudovať, o čom sa tam píše a mohol si prezrieť aj zoznam jednotlivých organizácií, ktoré sú pod ňou podpísané. Čiže to nie je o jednom konkrétnom človeku alebo skupine len osôb. Je to o výraznej skupine ľudí, ktorá je aktívna, čím sa výrazne odlišuje od skupín ľudí, ktorí zvyčajne iba sedia a šomrú a neprichádzajú s nijakými riešeniami.
Otázka znie, prečo sme sa dostali do tohto stavu? To by sme tu mohli veľmi dlho stáť, sedieť, diskutovať, preberať to z jednej aj druhej strany. Zistíme ale, že v podstate máme na to rôzne názory, pretože tá skutočná podstata je schovaná práve v tom, že chceme výrazné zmeny, ale akonáhle tieto výrazné zmeny, začneme o nich diskutovať, naplno sa prejavujú rozdiely svetov, v ktorých ako keby sme žili.
Môj pohľad som už hovoril v predchádzajúcom vystúpení, keď bol tento návrh zákona v prvom čítaní. No v súčasnosti aj na základe tých pripomienok, ktoré som si spätne pozrel, aj na základe určitého porovnania toho, čo pôvodne bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pôvodného textu s tým súčasným, musím konštatovať, že došlo k veľmi veľkému počtu zmien. Tento veľký počet zmien spôsobil, že ako keby sa nám ten zákon nafúkol a je podstatne širší, ako je ten v súčasnosti.
A tu musím povedať svoj názor, ktorý vychádza z praxe, že čím komplikovanejšie ustanovenia púšťame do praxe medzi ľudí tam dole a čím to robíme častejšie, tým viac ich zneisťujeme a vytvárajme živnú pôdu pre rôznych odborníkov kvázi odborníkov, ktorí to využívajú ako určitý dopyt na trhu s informáciami. A toto považujem za vážnu chybu. Pokiaľ my nedokážeme zabezpečiť a prijímať také zákony, ktoré sú jasné, aby tí ľudia na školách nemuseli chodiť na rôzne druhy školení, aby sa neorganizovali školenia, kde sa potom dozvedáte, že chodia úradníci, ktorí by mali jednoducho tieto veci vedieť odkomunikovať v rámci toho servisu, o ktorom sa tu v minulosti stále hovorilo, že chceme zabezpečiť servis školám, aby jednoducho každá legislatívna zmena bola jasná a zrozumiteľná. A v podstate, čo sme vyriešili? Čo sa dnes prijme? Pretože parlamentná matematika je jasná.
Vy ako predstavitelia vládnej koalície máte svoje programové vyhlásenie vlády, ktorého sa držíte, a to my nemôžeme spochybniť. Môžeme vás kritizovať, ale jednoducho máte svoj program a toho sa držíte. Ale stále pripomínam, tak ako som to urobil aj na výbore, práve v tomto programovom vyhlásení je aj ustanovenie, ktoré sa týka, že legislatíva, ktorú budeme prijímať, by mala byť jasná a naozaj zrozumiteľná.
A preto z tohto miesta hovorím, že v budúcnosti musíme ísť cestou, aby sme urobili všetko pre to, aby sme ju čo najskôr dostali do súladov použiteľnosti v praxi. Pretože potom riskujeme, že stále viac ľudí tam dole, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, bude pochybovať o tom, či vôbec takéto návrhy zákonov a takéto zákony majú zmysel. Mnohí o tom už dnes pochybujú.
Ja si stále ešte myslím, že samotný zákon, samostatný zákon o pedagogických odborných zamestnancoch svoj zmysel má, ale nie tak podrobne, aby presne zaškatuľkoval každú jednu vec. Čiže treba ísť presne opačným smerom, aby sme túto legislatívu a tieto jednotlivé opatrenia, ktoré v nej sú, vyšli ňou v ústrety riaditeľom i jednotlivým učiteľom a všetkým ľuďom, ktorí v školstve pracujú a ich sa týka. Čiže toto je moja výhrada.
O procese sa tu už hovorilo a ako som povedal, máte svoje programové vyhlásenie, to je pre vás záväzné. Jednotlivé zmeny dnes, mnohé veci iba predpokladáme, čo sa v skutočnosti stane, ale ja chcem upútať vašu pozornosť a podčiarknuť, aby sme sa pozreli, keďže tento návrh zákona v tej podobe, ktoré sa týka napríklad aj toho kontinuálneho vzdelávania, sme tu už mali a vieme veľmi dobre, čo to spôsobilo v praxi, v reáli, že ak nezmeníme samotný tento systém, že nestačí len zmeniť, zameniť kredity, hovoriť o iných príplatkoch, hovoriť o tom, že budeme teraz budovať profesijný rast. To nestačí, pretože potom naozaj iba ako keby sme dvere, ktoré nám nefungujú, iba premaľovali na inú farbu.
Ako môžu nám ľudia dôverovať, že keď budeme prehlasovať jedným hlasom, že už tie ďalšie druhy vzdelávania budú kvalitnejšie. Keď tí ľudia tú skúsenosť majú, vedia sami, ja som počul v minulosti množstvo, obrovské množstvo kritických ohlasov na práve na druhy vzdelávania, ktoré boli aj v metodickom, pedagogickom centre a my teraz mu ešte posúvame ďalšiu kompetenciu. To sú skrátka veci, ktoré si musíme uvedomiť a napriek tým drobným krokom by sa vyšlo v ústrety.
Musím ešte povedať jednu výhradu. V podstate sme o tom hovorili už aj na výbore, pani ministerka, ohľadom toho, že ako to urobiť, keď sú to rôzne skupiny, ktoré ako keby bojovali proti sebe, majú rôzne druhy protichodných požiadaviek a ktorým teraz vyjdeme v ústrety. Čo je ten kľúč? Aký mechanizmus nastaviť? Koho počúvať? No v prvom rade, pokiaľ máme určitý svoj legislatívny zámer, pokiaľ niečo reálne s tou vecou chceme urobiť, tak počúvame pripomienky tých, ktoré sú v súlade a nieže nám veci úplne otočia a pôjde to niekam inam, ale jednoducho nemôžeme neustále veci meniť a donekonečna sa hádať o tom, čo konkrétneho chceme spraviť.
Sám som v praxi v minulosti zažil, ako funguje v praxi vypočutie názoru, akým spôsobom celý ten proces pripomienkovania prebiehal. A preto verím tým, ktorí sú podpísaní pod tou petíciou, že to myslia úprimne a nejde im o to, aby tu niečo zhatili, aby bojovali proti vzdelávaniu, lepšiemu vzdelávaniu pre naše deti, ale aby vyšiel z tohto parlamentu ten najlepší možný zákon, ktorý bude priateľský k učiteľom, bude priateľský k pedagogickým odborným zamestnancom a najmä bude priateľský k školám, pretože práve tie školy fungovali, aj tí zamestnanci aj pred tým, ako fungoval vôbec uplatnený v praxi zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. Aj predtým boli vzdelávania, aj predtým sa učitelia vzdelávali, no nemôže sa stať, že my tu vytvoríme iba systém, aby sme nútili ľudí naháňať sa za príplatkami miesto toho, aby sme ich už konečne raz poriadne zaplatili a poskytli školám taký objem financií, aby vedeli podchytiť tých, ktorí robia viac a ktorí pridajú tú skutočnú pridanú hodnotu svojej práci, pretože nie vždy všetci robia na sto percent, ale sú tu tí ťahúni, ktorí to ťahajú a na tých jednoducho častokrát nezvýši. Čiže otočme tú diskusiu už konečne raz, hovorme o tom, ako podporíme tých, ktorí napriek tomu, aká je tá pláca v školstve, ešte stále v ňom ostávajú.
Čas sa nám kráti. Priemerný vek pedagóga stúpa. Preto pokiaľ táto diskusia má mať akýkoľvek zmysel, odporúčam a dovolím, požiadam o to aj pána spravodajcu, aby sme hlasovali o tom, že nech sa tento návrh zákona vráti na dopracovanie, nech sa znova otvorí medzirezortné pripomienkové konanie, pretože nehovorme o čase, aby sme ho čím skôr spustili, hovorme, ak sa chceme baviť o skutočnej kvalite, hovorme o podmienkach, ktoré poskytneme cez tento návrh zákona pedagogickým odborným zamestnancom, aby sme ich motivovali, motivovali k tomu, že robiť nie je len o poslaní, ale aj o spravodlivom odmeňovaní. A dajme tomu viac nástrojov práve do rúk škôl. Vždy to budem hovoriť. Naučme sa konečne im dôverovať.
Platí totiž jedna zásada v tých najlepších vzdelávacích systémoch, že pokiaľ investujete do dôvery, vždy ušetríte na kontrole. Viem, ako je rozložená súčasná parlamentná matematika, ale žiadam vás o to, aby ste sa zamysleli, že pokiaľ tento návrh zákona prejde, ale zase vyvolá v mnohých tých, ktorí pracujú navyše, horkosť, ten pocit horkosti v nich zostane ešte veľmi dlho. A ak budeme chcieť prísť potom s akýmikoľvek ďalšími zmenami, ktoré sú v pláne, ako som počul, my ich nezískame na svoju stranu a riskujeme, že môžeme prísť so seba lepšími opatreniami, nebudeme mať ich s kým urobiť.
Ďakujem.
Skryt prepis