Takže, vážení kolegovia, ako som tu, pred vami stojím s týmto návrhom kompletného zákona, nie žiadnej novelizácie, nie žiadnych drobných úprav alebo kozmetických úprav ako možno v minulosti som tiež tu stál a snažil sa zlepšovať veci v školstve, ale s úplne novým zákonom, zákonom, ktorý je spojený aj s mojou minulosťou pôsobenia v rôznych druhoch organizácií, aj moje aktivity v rámci Slovenskej komory učiteľov, zákonom, ktorý podľa môjho...
Takže, vážení kolegovia, ako som tu, pred vami stojím s týmto návrhom kompletného zákona, nie žiadnej novelizácie, nie žiadnych drobných úprav alebo kozmetických úprav ako možno v minulosti som tiež tu stál a snažil sa zlepšovať veci v školstve, ale s úplne novým zákonom, zákonom, ktorý je spojený aj s mojou minulosťou pôsobenia v rôznych druhoch organizácií, aj moje aktivity v rámci Slovenskej komory učiteľov, zákonom, ktorý podľa môjho názoru, teda môjho názoru môže reálne pomôcť atmosfére na našich školách, pretože táto atmosféra je ťažko dýchateľná. Ak by som dokonca mohol prirovnať, ak sa dneska často hovorí o nejakom boji za klimatické zmeny, tak čo sa týka školskej klímy, atmosféry a vzduchu, ktorý tam ľudia dýchajú, na našich školách, tak máme tu veľmi vážny problém, pretože v mnohých pracoviskách sa už nedá ani existovať. Nedá sa ani fungovať. Môžeme sa utešovať do nekonečna a pozerať sa na to vždy cez ružové okuliare a jednoducho fakty sú také, nedávno v rámci projektu To dá rozum už máme i konkrétne dáta, ktoré boli zverejnené na množstve prieskumov, čiže máme konkrétne dáta o tom, v akom stave je naše školstvo, v akom stave sú vzťahy na našich pracoviskách, či už medzi žiakmi, či už medzi žiakmi a učiteľmi, učiteľmi medzi sebou navzájom a najmä medzi učiteľmi a riaditeľmi, ako aj medzi všetkými týmito, už vtedy som spomenul - a zriaďovateľmi. Všade nájdeme pochybenia a vidíme, že ten stav je zlý a boli by sme veľmi naivní, ak by sme čakali, že zmena sa sama spraví. No nespraví sa. Ak by sa čokoľvek také spravilo, tak by sme videli určitú reálnu snahu. O to viac, že toto nie je záležitosť posledných dní alebo mesiacov.
Tieto problémy, ktoré v školstve máme, tu máme dlhodobo, roky, desaťročia. Sú to konkrétne problémy, o ktorých začali školské organizácie hovoriť už pred rokmi, a skúsim to tak retrospektívne spomenúť, najznámejšie momenty. Pre tých, ktorí o tom do teraz nepočuli, tak sa možno aj poučia a zistia (ruch v sále), že tieto veci sú pre mnohých možno zaujímavé (zaznievanie gongu), získam si tým pádom aj možno pozornosť a posunú to ďalej svojim kolegom v poslaneckých kluboch, aby sa naozaj na tento návrh zákona poriadne pozreli, aby nereagovali naňho počas, ako sa ukáže, že podporíme - nepodporíme tento návrh zákona, ale aby si preštudovali konkrétny návrh zákona, aby si pozreli poriadne dôvodovú správu, ktorá je podrobná a je rozpísaná do posledného detailu a vedeli, o čom tu vlastne budú v pondelok hlasovať.
Po mnohých iniciatívach, ktoré sme v rámci Komory učiteľov realizovali, sme v roku 2015 pristúpili ku kampani Zber strachu. Bol to výsledok mnohých snáh i v rámci požiadavok učiteľov, ktorí v rámci svojich protestov žiadali, aby sa riešil reálne problém na našich školách, aby dochádzalo k tomu, že človek, ktorý je v krivde, sa má na koho obrátiť, pretože základom nebola len informačná nerovnováha a to, že nebol prístup k tej spravodlivosti dožičený každému rovnako, ale základným problémom bolo, že fakt tí ľudia nevedeli sa brániť pred rôznymi tlakmi, pred mobingom, bosingom, to boli pre mnohých neznáme slová. Možno aj pre vás sú, tak len tak na zopakovanie, už pred desaťročiami psychológ Reiman definuje mobing ako psychologický teror v pracovnom živote, ktorý zahŕňa hostilnú a neetickú komunikáciu, ktorý je zameraný zo strany jednej alebo viacerých osôb voči inej osobe. Od toho bol odvodený aj iný termín, nórsky psychológ Chile definuje bosing a ide o zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti pracovníka alebo pracovníkov zo strany nadriadeného, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie.
Na mnohých konferenciách, ktorých som sa osobne aj zúčastnil, sa prirovnávalo toto pôsobenie mobingu a bosingu, k pokusu o psychologickú vraždu jedinca. Sú to všetko vážne veci a sú odbornej verejnosti už dlhodobo známe. A preto aj v rámci toho Zberu strachu sme nazbierali vyše 200 podnetov, kde sme aj urobili rekapituláciu rôznych káuz celého Slovenska, a ono tie kauzy nieže ubúdajú, ale nám práve naopak pribúdajú. Pribúdajú nám konkrétne prípady z jednotlivých obcí i miest, kedy sa naozaj nevedia dovolať spravodlivosti jednotliví zamestnanci, ale častokrát sú to aj žiaci, ich rodičia, ktorým tiež bolo ublížené.
To znamená, preto prichádzam a prichádza aj naše hnutie s týmto komplexným návrhom zákona o školskom ombudsmanovi, aby sme vytvorili inštitút, úrad so sídlom v Košiciach, ktorý bude posudzovať tieto žiadosti a bude konať. Aby tí ľudia vedeli, na koho sa môžu obrátiť. A nielen aby len zbieral podnety, ale aby mal aj reálne právomoci, ktorými môže zasiahnuť do týchto procesov. Častokrát aj preventívnymi spôsobmi.
Výsledkom v roku 2015. a následných aktivít učiteľov rôznych organizácii bolo, že minister Draxler na pol roka zaviedol alebo zriadil úrad, mal presný názov, Úrad pre ochranu práv v regionálnom školstve. Na pol roka tam bol nominovaný pán Martin Maták ako nominant Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a po pol roku, keď tento pán odišiel do dôchodku, potichučky, tak aby si to odborná verejnosť nevšimla, jednoducho bol zrušený. Odôvodňovali to tým, že mal málo podnetov, že viac podnetov prichádzalo na hmotnú sekciu regionálneho školstva, otázne však bolo ako bolo o tomto vôbec úrade komunikované, pretože povedzme si to priamo, akonáhle nemáme zabezpečenú informovanosť a nevieme kam sa máme obrátiť, ako môžeme čakať nejaké podnety. Ono nízka úroveň informovanosti bola aj jedným z príčin, prečo sme v rámci Zberu strachu vtedy iniciovali aj vytvorenie metodickej príručky, ktorá sa distribuovala potom následne v spolupráci s ministerstvom. To znamená, aby tá prevencia tu bola tiež napojená na konkrétne procesy, aby ľudia vedeli, čo môžu robiť, na koho sa majú obrátiť.
Mnohí skeptici mi často hovoria pri týchto diskusiách, že no vieš, keby fungovali odbory, všetky inštitúcie v rámci spolu aj, samozrejme, s ministerstvom, tak ako majú, tak takýto úrad asi ťažko by bol predstaviteľný. Lenže oni nám nefungujú. To je to, čo tu treba jasne povedať. Tieto inštitúcie nefungujú, nezastupujú na 100 % na tých pracoviskách týchto zamestnancov a ani deti so svojimi rodičmi. Fakt nemajú častokrát šancu. Pokiaľ tá druhá strana ťahá za jeden povraz a vy sa neviete dovolať spravo..., nespravo..., teda tej spravodlivosti. A predstavte si, skúste si to predstaviť, aký to je pocit!
Ono totiž najprv tých vecí môže byť len pár, iba sú to také drobnosti. A ono potom postupne, tak ako hovoríme o šikane, ktorá má tých svojich 5 kruhov, niekto hovorí tomu 5 kruhov pekla, ako postupne sa rozširuje a zasiahne celú organizáciu tak, že ten jedinec, ktorý je terčom, nemá absolútne žiadnu šancu, a môže byť rád, že vôbec odíde. To má vlastne šťastie. Tak v takom prípade kto bude zodpovedný a kto bude niesť zodpovednosť za tie škody, ktoré sa takto vytvárajú?
Preto je dôležité práve zriadiť tento úrad, inštitút, dať mu silné kompetencie, aby sme dokázali chrániť zároveň i zdravie ľudí, ktorí v tom školstve žijú, pracujú, vzdelávajú, pretože to musí byť pre nás najvyššia hodnota. Budete možno oponovať tým, že možno tam niektoré kompetencie posúvané už dnes existujúcich inštitúcií, ale viete koľko tam je práce? I my poslanci Národnej rady, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, jednoducho nestíhame, nestíhame reagovať a pomáhať tým ľuďom, ktorí sa na nás obracajú o pomoc. Za chvíľočku vystúpi pán poslanecký kolega Žar..., Oto Žarnay, bude hovoriť konkrétne možno prípady, ktoré on zaevidoval, i ja som častokrát dennodenne mal konkrétne príklady na stole. Celý úrad má čo robiť, aby pomohol ľuďom, ktorí sú v školstve, aby neprišli o rozum a aby sa na tých pracoviskách konečne dalo dýchať.
Preto je kľúčové, aby ste sa zamysleli, prestali pozerať na to, čo to bude prinášať, takéto zriadenie nového úradu a uvedomili si jeho význam. Práve vytvorenie tohto konkrétneho útvaru, pardon, tohto konkrétneho úradu, tejto inštitúcie školského ombudsmana je kľúčové preto, aby sme vedeli pomôcť ľuďom, ktorí trpia. A často práve aj tým, že vytvoríme takýto inštitút, zdvihneme aj výhražný prst a ukážeme, že nebude sa tolerovať už to, že na školách, ktoré majú byť podľa Komenského dielňami ľudskosti, kde sa vytvára budúca generácia pre Slovensko, panuje atmosféra, ktorá dusí ľudí. Umožnime im prijatím tohto návrhu zákona, aby mohli konečne slobodne dýchať.
Ďakujem.
Skryt prepis