Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda. Takže v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, ctená pani navrhovateľka, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za fundovaný, obsažný príspevok môjmu poslaneckému kolegovi Otovi Žarnayovi. Som rád, že uviedol aj konkrétne veci z tohto pohľadu, čím by sa dal aj konkrétny návrh vylepšiť. Som rád, že teda uviedol aj príklady praxe konkrétnych škôl a celého toho príbehu a tohto boja, ktorý tu už dlhý čas sa vedie.
Samozrejme, môžeme sa po prijatí tohto návrhu zákona v prvom čítaní určite baviť a môžeme zriadiť aj okrúhly stôl s ostatnými predstaviteľmi politických strán a hnutí, ktorí sú zastúpení v parlamente, ako by sa tento návrh dal ešte vylepšiť v tom. Momentálne by sme ale mali asi zrejme ich presvedčiť, tú väčšinu, aby našli v sebe tú odvahu a išli aj to takéhoto kroku a dali tým pádom aj nádej ľuďom, ktorí sú v školstve, že na nich myslíme.
Určite si myslím, že vychádzal som pri tvorbe tohto návrhu zákona zo súčasného stavu, aký je, ako sú kreované momentálne tieto inštitúcie. Pokiaľ by sme vedeli nájsť zhodu a väčšinu v budúcnosti na to, akým spôsobom inak chceme meniť tieto voľby, mohli by sme uvažovať potom nad inými formami, ale vychádzalo sa zo súčasnej praxe.
Čiastočne som sa inšpiroval aj konkrétne komisárom pre vzdelanie, ktorý už momentálne je od roku 2002 v Maďarsku. Vieme, že existujú obmudsmani pre akademickú etiku v Litve, v Rakúsku a myslím ešte v ďalších troch krajinách, to znamená, že sú tu už určité legislatívne rámce o ktorých, z ktorých môžeme vychádzať a sa môžeme inšpirovať. To znamená, že my tu momentálne sme neobjavili Ameriku, takže tomuto problému sa venuje v iných krajinách a držme si palce, aby tá väčšina pochopila, aký je tento návrh zákona dôležitý.

No určite nechcem vytvoriť nejakého Santa Clausa, no prečo aj, ja verím skôr na Ježiška. A, samozrejme, hovoríme o úrade, to znamená, je nepredstaviteľné, aby niečo zvládal jeden konkrétny človek. Veď máme už dneska rôzne iné inštitúty, ktoré tu sú, a on bude zároveň aj kooperovať tie činnosti, či už je to s verejným ochrancom práv, či sú to komisári pre deti, alebo komisári pre osoby so zdravotným znevýhodnením. To znamená, bude kooperovať a bude mať kompetencie, aby vedel v spolupráci, toto je dosť podstatné slovo, v spolupráci s úradmi, s ktorými bude jednať ako rovný s rovnými, riešiť konkrétny vždy ten problém a mal na to aj patričné páky.
Ja som maximálne otvorený potom v diskusii a som skutočne trošku smutný z toho, že tu nevidím, teraz momentálne už ani žiadneho reálneho zástupcu súčasnej vládnej koalície, aby sa podarilo vytvoriť takú legislatívnu normu, že vznikne užitočný úrad, ktorý bude slúžiť ľuďom. To je to, o čo mi ide, a myslím si, že a myslím si, že od toho sme tu predsa, prichádzať s riešeniami, ktoré majú pomáhať ľuďom. A čo bude a ako nebude fungovať, to ukáže vždy prax. Najprv uveďme konkrétne opatrenie do života, za pochodu ho vylepšujme, vylaďujme, ale robme niečo. Veď akože tá atmosféra predsa je katastrofálna, to si musíme tu všetci priznať, ako tu sedíme.
Ďakujem.

Takže, vážení kolegovia, ako som tu, pred vami stojím s týmto návrhom kompletného zákona, nie žiadnej novelizácie, nie žiadnych drobných úprav alebo kozmetických úprav ako možno v minulosti som tiež tu stál a snažil sa zlepšovať veci v školstve, ale s úplne novým zákonom, zákonom, ktorý je spojený aj s mojou minulosťou pôsobenia v rôznych druhoch organizácií, aj moje aktivity v rámci Slovenskej komory učiteľov, zákonom, ktorý podľa môjho názoru, teda môjho názoru môže reálne pomôcť atmosfére na našich školách, pretože táto atmosféra je ťažko dýchateľná. Ak by som dokonca mohol prirovnať, ak sa dneska často hovorí o nejakom boji za klimatické zmeny, tak čo sa týka školskej klímy, atmosféry a vzduchu, ktorý tam ľudia dýchajú, na našich školách, tak máme tu veľmi vážny problém, pretože v mnohých pracoviskách sa už nedá ani existovať. Nedá sa ani fungovať. Môžeme sa utešovať do nekonečna a pozerať sa na to vždy cez ružové okuliare a jednoducho fakty sú také, nedávno v rámci projektu To dá rozum už máme i konkrétne dáta, ktoré boli zverejnené na množstve prieskumov, čiže máme konkrétne dáta o tom, v akom stave je naše školstvo, v akom stave sú vzťahy na našich pracoviskách, či už medzi žiakmi, či už medzi žiakmi a učiteľmi, učiteľmi medzi sebou navzájom a najmä medzi učiteľmi a riaditeľmi, ako aj medzi všetkými týmito, už vtedy som spomenul - a zriaďovateľmi. Všade nájdeme pochybenia a vidíme, že ten stav je zlý a boli by sme veľmi naivní, ak by sme čakali, že zmena sa sama spraví. No nespraví sa. Ak by sa čokoľvek také spravilo, tak by sme videli určitú reálnu snahu. O to viac, že toto nie je záležitosť posledných dní alebo mesiacov.
Tieto problémy, ktoré v školstve máme, tu máme dlhodobo, roky, desaťročia. Sú to konkrétne problémy, o ktorých začali školské organizácie hovoriť už pred rokmi, a skúsim to tak retrospektívne spomenúť, najznámejšie momenty. Pre tých, ktorí o tom do teraz nepočuli, tak sa možno aj poučia a zistia (ruch v sále), že tieto veci sú pre mnohých možno zaujímavé (zaznievanie gongu), získam si tým pádom aj možno pozornosť a posunú to ďalej svojim kolegom v poslaneckých kluboch, aby sa naozaj na tento návrh zákona poriadne pozreli, aby nereagovali naňho počas, ako sa ukáže, že podporíme - nepodporíme tento návrh zákona, ale aby si preštudovali konkrétny návrh zákona, aby si pozreli poriadne dôvodovú správu, ktorá je podrobná a je rozpísaná do posledného detailu a vedeli, o čom tu vlastne budú v pondelok hlasovať.
Po mnohých iniciatívach, ktoré sme v rámci Komory učiteľov realizovali, sme v roku 2015 pristúpili ku kampani Zber strachu. Bol to výsledok mnohých snáh i v rámci požiadavok učiteľov, ktorí v rámci svojich protestov žiadali, aby sa riešil reálne problém na našich školách, aby dochádzalo k tomu, že človek, ktorý je v krivde, sa má na koho obrátiť, pretože základom nebola len informačná nerovnováha a to, že nebol prístup k tej spravodlivosti dožičený každému rovnako, ale základným problémom bolo, že fakt tí ľudia nevedeli sa brániť pred rôznymi tlakmi, pred mobingom, bosingom, to boli pre mnohých neznáme slová. Možno aj pre vás sú, tak len tak na zopakovanie, už pred desaťročiami psychológ Reiman definuje mobing ako psychologický teror v pracovnom živote, ktorý zahŕňa hostilnú a neetickú komunikáciu, ktorý je zameraný zo strany jednej alebo viacerých osôb voči inej osobe. Od toho bol odvodený aj iný termín, nórsky psychológ Chile definuje bosing a ide o zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti pracovníka alebo pracovníkov zo strany nadriadeného, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie.
Na mnohých konferenciách, ktorých som sa osobne aj zúčastnil, sa prirovnávalo toto pôsobenie mobingu a bosingu, k pokusu o psychologickú vraždu jedinca. Sú to všetko vážne veci a sú odbornej verejnosti už dlhodobo známe. A preto aj v rámci toho Zberu strachu sme nazbierali vyše 200 podnetov, kde sme aj urobili rekapituláciu rôznych káuz celého Slovenska, a ono tie kauzy nieže ubúdajú, ale nám práve naopak pribúdajú. Pribúdajú nám konkrétne prípady z jednotlivých obcí i miest, kedy sa naozaj nevedia dovolať spravodlivosti jednotliví zamestnanci, ale častokrát sú to aj žiaci, ich rodičia, ktorým tiež bolo ublížené.
To znamená, preto prichádzam a prichádza aj naše hnutie s týmto komplexným návrhom zákona o školskom ombudsmanovi, aby sme vytvorili inštitút, úrad so sídlom v Košiciach, ktorý bude posudzovať tieto žiadosti a bude konať. Aby tí ľudia vedeli, na koho sa môžu obrátiť. A nielen aby len zbieral podnety, ale aby mal aj reálne právomoci, ktorými môže zasiahnuť do týchto procesov. Častokrát aj preventívnymi spôsobmi.
Výsledkom v roku 2015. a následných aktivít učiteľov rôznych organizácii bolo, že minister Draxler na pol roka zaviedol alebo zriadil úrad, mal presný názov, Úrad pre ochranu práv v regionálnom školstve. Na pol roka tam bol nominovaný pán Martin Maták ako nominant Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a po pol roku, keď tento pán odišiel do dôchodku, potichučky, tak aby si to odborná verejnosť nevšimla, jednoducho bol zrušený. Odôvodňovali to tým, že mal málo podnetov, že viac podnetov prichádzalo na hmotnú sekciu regionálneho školstva, otázne však bolo ako bolo o tomto vôbec úrade komunikované, pretože povedzme si to priamo, akonáhle nemáme zabezpečenú informovanosť a nevieme kam sa máme obrátiť, ako môžeme čakať nejaké podnety. Ono nízka úroveň informovanosti bola aj jedným z príčin, prečo sme v rámci Zberu strachu vtedy iniciovali aj vytvorenie metodickej príručky, ktorá sa distribuovala potom následne v spolupráci s ministerstvom. To znamená, aby tá prevencia tu bola tiež napojená na konkrétne procesy, aby ľudia vedeli, čo môžu robiť, na koho sa majú obrátiť.
Mnohí skeptici mi často hovoria pri týchto diskusiách, že no vieš, keby fungovali odbory, všetky inštitúcie v rámci spolu aj, samozrejme, s ministerstvom, tak ako majú, tak takýto úrad asi ťažko by bol predstaviteľný. Lenže oni nám nefungujú. To je to, čo tu treba jasne povedať. Tieto inštitúcie nefungujú, nezastupujú na 100 % na tých pracoviskách týchto zamestnancov a ani deti so svojimi rodičmi. Fakt nemajú častokrát šancu. Pokiaľ tá druhá strana ťahá za jeden povraz a vy sa neviete dovolať spravo..., nespravo..., teda tej spravodlivosti. A predstavte si, skúste si to predstaviť, aký to je pocit!
Ono totiž najprv tých vecí môže byť len pár, iba sú to také drobnosti. A ono potom postupne, tak ako hovoríme o šikane, ktorá má tých svojich 5 kruhov, niekto hovorí tomu 5 kruhov pekla, ako postupne sa rozširuje a zasiahne celú organizáciu tak, že ten jedinec, ktorý je terčom, nemá absolútne žiadnu šancu, a môže byť rád, že vôbec odíde. To má vlastne šťastie. Tak v takom prípade kto bude zodpovedný a kto bude niesť zodpovednosť za tie škody, ktoré sa takto vytvárajú?
Preto je dôležité práve zriadiť tento úrad, inštitút, dať mu silné kompetencie, aby sme dokázali chrániť zároveň i zdravie ľudí, ktorí v tom školstve žijú, pracujú, vzdelávajú, pretože to musí byť pre nás najvyššia hodnota. Budete možno oponovať tým, že možno tam niektoré kompetencie posúvané už dnes existujúcich inštitúcií, ale viete koľko tam je práce? I my poslanci Národnej rady, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, jednoducho nestíhame, nestíhame reagovať a pomáhať tým ľuďom, ktorí sa na nás obracajú o pomoc. Za chvíľočku vystúpi pán poslanecký kolega Žar..., Oto Žarnay, bude hovoriť konkrétne možno prípady, ktoré on zaevidoval, i ja som častokrát dennodenne mal konkrétne príklady na stole. Celý úrad má čo robiť, aby pomohol ľuďom, ktorí sú v školstve, aby neprišli o rozum a aby sa na tých pracoviskách konečne dalo dýchať.
Preto je kľúčové, aby ste sa zamysleli, prestali pozerať na to, čo to bude prinášať, takéto zriadenie nového úradu a uvedomili si jeho význam. Práve vytvorenie tohto konkrétneho útvaru, pardon, tohto konkrétneho úradu, tejto inštitúcie školského ombudsmana je kľúčové preto, aby sme vedeli pomôcť ľuďom, ktorí trpia. A často práve aj tým, že vytvoríme takýto inštitút, zdvihneme aj výhražný prst a ukážeme, že nebude sa tolerovať už to, že na školách, ktoré majú byť podľa Komenského dielňami ľudskosti, kde sa vytvára budúca generácia pre Slovensko, panuje atmosféra, ktorá dusí ľudí. Umožnime im prijatím tohto návrhu zákona, aby mohli konečne slobodne dýchať.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi krátko teraz najprv odôvodniť tento návrh zákona, následne podrobnejšie sa k tomu vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov má za hlavný účel zvýšiť ochranu práv a právna, právom chránených záujmov tých osôb, ktoré vo vzdelávacom a výchovnom procese v školstve ťahajú za kratší koniec. Ide predovšetkým o deti, žiakov a ich zákonných zástupcov, ktorí sa neraz stávajú obeťami arogancie medzi reprezentova..., moci reprezentovanej školami i školskými zariadeniami.
K tejto skupine ohrozených osôb však môžeme nepochybne zaradiť aj učiteľov, t. j. pedagogických zamestnancov, ako aj odborných zamestnancov.
Návrhom zákona zriaďujeme teda inštitút školského ombudsmana, ktorý ho, ktorého hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom používali silnú ochranu z pozície tohto inštitútu nezávislého dozorcu.
Školský ombudsman má priznané zodpovedajúce kompetencie a oprávnenia, ktoré mu umožnia reálne pomáhať dotknutým osobám pri ochrane ich práv a právom..., ich práv. A viacej už poviem potom v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, ctení páni kolegovia, ktorí sme tu zostali, ako možnože cítite trošku takú skrytú iróniu v mojom hlase, nehovoriac o tom, túto komornú atmosféru, v ktorej sa tu nachádzame, ale myslím si, že netreba podceňovať dôležitosť práve takto predloženej novelizácie ústavy, na ktorú nadväzuje potom aj zmena rokovacieho poriadku, pretože napriek všetkým výhradám, ktoré by mohli mať prípadní oponenti, čo by som bol rád, keby sme niekedy aj počuli nejakú tú oponentúru, že prečo nie, prečo by sme nemohli mať tie vyšetrovacie výbory, a mohli by namietať, veď nie je to bežná prax, stav, v akom momentálne sa nachádza Slovenská republika a celá naša spoločnosť.
Žijeme momentálne v období, kedy bolo nastavené zrkadlo tomu, čo sa tu v minulosti dialo, a preto je nevyhnutné, aby práve aj Národná rada Slovenskej republiky sa aktívne zapojila i týmto spôsobom zriadenia takéhoto typu výboru k tomu, čo je potrebné spraviť, k tej očiste spoločnosti, ktorá je pre nás nevyhnutná, pretože to, kam sme dospeli, je výsledkom aj toho, čo sme neurobili. Nielen toho, čo sa urobilo, ale naozaj tieto veci sa často stali aj preto, čo sme neurobili, čo sa zanedbalo, na čo sa pozabudlo, aké krehké je právo, aká krehká je spravodlivosť a ako je vôbec možné, že Slovensko dospelo do súčasného stavu, kedy sa dozvedáme o tom, ako sa prepojil biznis s podsvetím, aké je prepojenie na politiku, aké je prepojenie na súdnictvo, prokuratúru a všetko, čo s tým súvisí.
Samotný vyšetrovací výbor by bol iba jedným z opatrení, ktoré môže, opakujem, môže pomôcť k zmene tohto stavu, do ktorého sme sa dostali, a preto je dôležité, aby v tomto zázname a pri každej jednej vete, ktorú budeme o tomto hovoriť, vždy zaznievalo, že tento návrh nepozerá na to, z akého politického tábora vychádza, pretože je v ňom explicitne dané, že zástupcovia tohto výboru by mali byť naprieč politickým spektrom všetkých zástupcov politických strán i hnutí, ktoré tu v parlamente sú, že sú skrátka tu dodržané zásady, aby nikto nebol opomenutý a aby bola zabezpečená rovnováha a nezvrhlo sa to k využívaniu takéhoto inštitútu. Pretože tento inštitút, ono niekto by mohol namietať, by sa dal aj zneužívať. Ale to nie je možné, ak je práve zabezpečená rovnováha. A to v tomto návrhu zmeny ústavy je uvedené.
Ale keďže sme pragmatici, vieme zhruba, ako vyzerá rozloženie síl v tomto parlamente, tak nemusíme ani hádať, ako asi dopadne hlasovanie aj o tomto pokuse zaviesť túto zmenu v ústave i následnej ďalšej úprave rokovacieho poriadku. Čo si ale neuvedomujú tí, ktorí keď proti tomuto zahlasujú, resp. sa zdržia, že sa späť postavia do polohy toho, čo sme neurobili, pretože sme dospeli do stavu krajiny, že tou nečinnosťou a častokrát aj znefunkčnením mnohých orgánov, ktoré by mohli vykonávať kontrolnú funkciu, veď pán navrhovateľ by vedel napríklad hovoriť aj o tom, akým spôsobom a prečo je znefunkčnená komisia na kontrolu odposluchov, kam a aké sú vlastne tam tie dôvody, ktoré síce boli neustále postavené na stôl a neustále sa o nich komunikovalo, ale v konečnom dôsledku výsledkom je, že nemáme nad týmito vecami kontrolu. A že sa zabudlo na to, že tá politika v určitých oblastiach, ktoré sa týkajú bezpečnosti štátu, musí ísť bokom, pretože bezpečnosť štátu má byť pre nás všetkých prvoradá. A Slovenská republika je v ohrození bezpečnosti, keď sa potvrdili tieto informácie, ktoré sú už dnes na verejnosti. Keď sa stali tie udalosti, ktoré tak traumatizujú súčasnú slovenskú spoločnosť. V normálnom stave krajiny by možno nebolo potrebné, aby sme pristúpili k takejto úprave, ale my nie sme momentálne normálnou krajinou.
My sme dospeli do stavu, kedy nieže je nám nastavené zrkadlo, ale to zrkadlo, v ktorom sa krajina vidí, je celé krivé. A kroky, ktoré sa prijímajú, sú pokrivené tým, ako tá nečinnosť spôsobila skazu, ktorá prechádza nielen právom, ale už vstupuje do morálky. Ľudia už strácajú vieru v to, že sa môžu dovolať určitej spravodlivosti. A preto je dôležité, aby tu došlo k zapojeniu aj Národnej rady práve prostredníctvom týchto výborov a tým spôsobom sme začali ozdravný proces a krajinu vyliečili.
Ďakujem.

Ďakujem za obe reakcie. Veľmi si vážim, keď na mňa kolegovia reagujú faktickou poznámkou, najmä že ma niekto aktívne počúval. A, nuž, obdivujem trošku ten optimizmus, že ide iba o niekoľko prípadov, ktoré sa stali v tomto časovom období. Asi by sme si to mohli aj zmerať. Možno keby sme sa na to pozreli trošku z väčšej, z tohto väčšieho pohľadu, tak zistíme, že tých prípadov je možno až viac.
A čo sa týka toho, že nie vždy býva zmena dobrá, prosím, nech sa páči, ako ja si myslím, že ak náhle voliči zistia, že trafili vedľa, máme tu predsa inštitút miestneho referenda a môžeme to riešiť i týmto spôsobom, aby sme zvrátili tie negatívne veci. Ono je to aj o tom, akým spôsobom občania v tých našich obciach a mestách vnímajú to pôsobenie komunálnej politiky. Pokiaľ si všímajú, čo konkrétne robia ich zástupcovia, a sú aktívnymi sledovateľmi ich politiky, tam by som sa veľmi o nich ani nebál. Horšie však je, keď sa, a zase narážam na to, čo som hovoril ešte pri predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý tu bol, je aj problém tej možno rozdrobenosti tých našich sídiel a to, akým spôsobom vedia určité rodiny si získať vplyv na dlhé a dlhé roky. A to je už potom naozaj volanie po tom, aby sme sa začali vážne baviť o komplexnej reforme našich samospráv.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Ctené, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu tohto návrhu zákona. Možno tak symbolicky, vidím tu určitú takú ako aj kontinuitu, alebo takú následnosť príčiny, dôsledku. To znamená, najprv sme mali pred chvíľou návrh zákona, ktorý je, riešil opravu z jednokolovej na dvojkolovú voľbu, teraz tu máme zase, čo sa stane, ak voľby pre niekoho dopadnú tak, ako asi nečakal, že dopadnú.
Čiže tento návrh zákona ja osobne vnímam ako riešenie negatívnych javov, ktoré tu máme. To znamená, že ako aj pán predkladateľ, v podstate obidvaja predkladatelia to spomínali, máme tu konkrétne príklady, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. To znamená, že nie je to niečo, čo sa nedeje. Bavíme sa teda v hypotetickej rovine, bavíme sa o skutočných prípadoch a spoliehať sa na to, že to niekomu zráta, že sa ľudia medzi sebou navzájom poznajú, to je síce pekné a môžeme sa takto tu hore v tomto parlamente utešovať medzi sebou, ale častokrát už ten dopad tej spravodlivosti akosi k nemu nedochádza. To je ten asi základný problém. A problém je aj v tom, že nie všetky prípady sa aj dostatočne zverejnia, nie, častokrát ostanú aj skryté.
Ja osobne vnímam tento návrh zákona aj ako prostriedok, aby sa zabránilo aj zámernému vytváraniu akéhosi mínového poľa. Lebo toto je, sa skutočne aj deje. Mal som takéto konkrétne podnety od mnohých mojich známych, ktorí prebrali agendu, to znamená, podarilo sa im uskutočniť zmenu vo svojej obci alebo meste a to, čo našli, to bola jedna katastrofa, čo sa týka rôznych zmlúv. V niektorých prípadoch dokonca až taká katastrofa, že to viedlo k tomu, že to nakoniec vzdali. Vzdali sa funkcie, pretože či si to uvedomujeme, alebo neuvedomujeme, máme naozaj v tých samosprávach obrovské množstvo problémov, ktoré vyplýva nielen z neznalosti častokrát tej právnej, niekedy aj tej ekonomickej, bohužiaľ, ale vyplýva to aj z toho, že chýba nám tu ten ťah na bránku, aby sme dokázali dostať ľudí, ktorí v tej komunálnej politike pôsobia a špekulovali tam dlhé roky, aby jednoducho mali sme na nich také páky a jednoducho vedeli ich dostať pred tvár spravodlivosti a aby jednoducho tá spravodlivosť aj nastala. To znamená, že ak niekto účelovo uzatvára takéto druhy zmlúv, zmlúv, ktoré sa ani nedajú vypovedať, sú napísané takým spôsobom, aby sa vôbec nedali vypovedať, jednoducho nájdime prostriedky.
Ak sa toto konkrétne riešenie niekomu nepozdáva, nech sa páči, nech príde s niečím iným. Ale netvárme sa, že tieto problémy nemáme, že sa tu skrátka nevytvára priestor v tom medziobdobí, v tom medzivládí, aby jednoducho k takémuto stavu dochádzalo.
Pán kolega Dostál určite pozná prípad obce Čierne Pole. Áno, ťažko ste si vzdychli, ja tiež, a takto by sme mohli ísť zaradom a hovoriť aj o konkrétnych prípadoch obcí a často aj miest, kde prišli po tej zmene a našli niečo strašné. Ako bol by som tu asi veľmi dlho, keby som mal hovoriť podrobnosti. Ale z tohto miesta chcem naozaj požiadať aj tých ostatných, ktorí zvažujú, či takéto riešenie je najideálnejšie, že je to riešenie tohto stavu, ktorý tu, bohužiaľ, vznikol. A pokiaľ máme negatívne skúsenosti o zneužívaní, o zneužívaní moci, ktorá mi bola odňatá, keďže som skončil v tej funkcii a snažím ešte sa z toho vyťažiť, čo sa dá, tak prijmime obranný mechanizmus, aby k tomu nemohlo dôjsť.
Preto z tohto miesta tiež žiadam o podporu pre tento návrh zákona. Myslím si, že je aj odborne spracovaný, aj dobre odôvodnený v dôvodovej správe. Kto ju nečítal, nech si ju poriadne prečíta. A verím, že urobíte konkrétny krok, ktorým uľahčíte život v obciach a mestách a zároveň zabránite tomu, aby rôzne druhy špekulantov, kde im prišli na ich hru a sa s nimi rozlúčili, mali ešte nejaké možnosti na záver tej svojej epochy si pomôcť.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za faktické pripomienky. Nuž áno, tiež som si najprv myslel, že to bol len zlý vtip, potom sa mi to viackrát potvrdilo, že ono to bolo myslené úprimne, tak od srdca až. A ako na to možno zareagovať? Nuž, myslím si, že viac demokracie nikdy nie je na škodu. A ak niekto bude namietať proti tomuto opatreniu, hovorím, že možno fakt sa potom musíme pozrieť aj na ten spôsob a na ten počet tých našich sídiel, koľko máme a akej sú veľkosti, a začať seriózne debatovať o tom, ako urobiť veľmi dôležitú aj reformu v rámci jednotlivých samospráv a začať sa seriózne aj baviť o municipalizácii a o ďalších týchto problémoch. Pretože ak, no ono všetci poznáme príklad Fekišoviec a iných menších takýchto dedín, tak čo si budeme nahovárať, v akom stave sú súčasné naše samosprávy. Jednoducho je to tak. A tá demokracia, pokiaľ nám nebude fungovať tam dole, tak my tu zhora veľmi veľa neporiešime a stále budeme narážať a padať na opakujúcich sa chybách. Takže z tohto miesta opäť žiadam o podporu tohto návrhu zákona, taký menší krôčik, ktorý môže urobiť veľmi veľa.
Ďakujem.